Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CobVO-4-2022.pdf
PDF · 134.26 KB
Case nature
Subarea
2CobVO/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903 proti žalovaným: 1/ Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, 2/ Západoslovenská energetika, a. s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 35 823 551, zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, v konaní o návrhu na určenie neplatnosti zmluvy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č. k. 29CbVO/4/2020 - 426 zo dňa 3.3.2022 jednohlasne takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č. k. 29CbVO/4/2020 - 426 zo dňa 3.3.2022 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej domáha určenia neplatnosti Nájomnej zmluvy na nájom častí vybraných diaľničných odpočívadiel č. ZM/2019/0366 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 15.05.2019 z dôvodu rozporu postupu žalovaného 1/ pri zadaní zákazky so zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „ZVO“).
2. Prvoinštančný súd ďalej uvádza, že návrhom doručeným súdu dňa 03.02.2022 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností z napadnutej zmluvy do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nakoľko v konaní o preskúmanie úkonov žalovaného 1/ po uzavretí zmluvy Rozhodnutím č. k. 5897-6000/2020 zo dňa 04.02.2021 v súvislosti s obchodnou verejnou súťažou na predmet zákazky „Najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy na nájom častí vybraných diaľničných odpočívadiel za účelom výberu strategického partnera na vybudovanie a prevádzkovanie siete ultra nabíjacích staníc na nabíjanie motorových vozidiel na elektrický pohon elektrickou energiou“ v zmysle Súťažných podmienok 02/2019 dospel k záveru, že žalovaný 1/ uzatvoril Nájomnú zmluvu na nájom častí vybraných diaľničných odpočívadiel č. ZM/2019/0366 z 15.05.2019 so žalovaným 2/ v rozpore s § 10 ods. 1 ZVO, keď nezvolil niektorý zo súťažných postupov zadávania nadlimitnej koncesie, napriek skutočnosti, že zmluva napĺňa definičné znaky koncesie a uvedené porušenie ZVO malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Rady ÚVO č. 2881-9000/2021 zo dňa 14.06.2021. Žalobca poukazuje na charakter zmluvy, ktorý je určovaný jej hlavným predmetom, ako to vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-220/05 (Jean Auroux a i. vs. Commune de Roanne) a vo veci C-536/07 (Komisia vs. Nemecko), pričom hlavným účelom obchodnej verejnej súťaže a následne uzatvorenej nájomnej zmluvy nebol prenájom pozemkov vo vlastníctve žalovaného 1/, ale obstaranie výstavby a prevádzky nabíjacích elektrostaníc. Žalobca má za to, že na základe záverov Rady úradu
osvedčil pravdepodobnosť záverov, že nájomná zmluva je výsledkom postupu, ktorý priamo odporuje ZVO, čo zakladá osvedčený základ na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Žalobca odôvodňuje bezodkladnú potrebu úpravy pomerov tým, že podľa recitálu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/ EHS a 92/13/EHS, je neplatnosť najúčinnejším spôsobom na obnovenie súťaže a vytvorenie nových obchodných príležitostí pre tie hospodárske subjekty, ktorým bola nezákonným spôsobom odobratá možnosť zúčastniť sa na súťaže. Z bodu 21 recitálu smernice 2007/66/ES vyplýva, že pri stanovovaní pravidiel, ktorými sa zabezpečuje, že sa zmluva považuje za neplatnú, majú členské štáty za cieľ dosiahnuť, aby zanikla možnosť vynucovať a vykonávať práva a povinnosti zmluvných strán. K obnoveniu súťaže však možno pristúpiť len pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o určenie neplatnosti Zmluvy o dielo splnená v celom rozsahu, t. j. že stále existuje priestor na zabezpečenie jej dodávateľa legitímnym spôsobom. Príprava a výstavba elektrostaníc má byť realizovaná v dvoch etapách, v I. etape do vydania právoplatných územných rozhodnutí a právoplatných stavebných povolení a v II. etape do vydania právoplatných povolení na užívanie stavieb. Právoplatné územné rozhodnutia a stavebné povolenia je žalovaný 2/ povinný zabezpečiť do 24 mesiacov od účinnosti zmluvy, ktorá nastala dňa 01.11.2019; nastúpila II. etapa, ktorú napadnutá zmluva limituje 18 mesiacmi od právoplatnosti stavebných povolení na všetky elektrostanice, preto žalobca predpokladá hrozbu dokončenia aj II. etapy výstavby elektrostaníc na základe zmluvy uzatvorenej v rozpore so ZVO. V súčasnom stave ešte nedošlo k úplnej výstavbe nabíjacích elektrostaníc, preto nie je dôvodné predpokladať neprimeraný zásah do práv žalovaných, čo žalobca usudzuje z plánu Slovenskej republiky pri využívaní alternatívnych zdrojov energie, ktorý je dlhodobého charakteru a z možnosti predĺženia lehôt daných žalovanému 2/ bez akéhokoľvek sankcionovania v zmysle čl. IX. bod 7 Nájomnej zmluvy. Žalobca vidí potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalovaných v nevyhnutnosti ochrany hospodárskej súťaže, ktorej náprava konečnou výstavbou nabíjacích elektrostaníc už nebude pravdepodobne možná. Vzhľadom na plnenie zmluvy a dĺžku súdneho konania existuje podľa žalobcu dôvodná obava, že do času jeho právoplatného skončenia dôjde k takej fáze plnenia zmluvy, že zabezpečenie nového dodávateľa v riadnej hospodárskej súťaži ohrozí nápravu hospodárskej súťaže a splnenie povinností Slovenskej republiky týkajúcich sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov legálnym spôsobom. Potreba urýchlenia výstavby nabíjacích elektrostaníc je odôvodnená národnými cieľmi, ako aj cieľmi Európskej únie. Žalobca poukázal na plnenie záväzkov Slovenskej republiky na európskej úrovni a Uznesenie Vlády SR č. 504 zo dňa 9.11.2016 k návrhu Národného politického rámca pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami, v zmysle ktorého je Slovenská republika povinná zabezpečiť plnenie národného cieľa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Žalobca má za to, že zmluva uzatvorená v rozpore ZVO je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a poukazuje na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa domnieva, že zmarenie účelu návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 ZVO splnením zmluvy zhorší jeho postavenie do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí zmysel. Podľa jeho názoru nariadenie neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, len zjedná nápravu existujúceho nezákonného stavu a vytvorí podmienky na zákonný postup do budúcnosti.
4. Žalobca poukazuje, že žalovaný 1/ v postavení verejného obstarávateľa uzatvoril ako prenajímateľ so žalovaným 2/ ako nájomcom napadnutú zmluvu v rozpore so ZVO, najmä zmyslom a účelom § 10 ods. 1 ZVO, jej uzavretiu nepredchádzal žiaden postup v zmysle ZVO. Na základe zmluvy žalovaný 1/ prenecháva žalovanému 2/ do dočasného užívania časti z dvadsiatich šiestich v zmluve špecifikovaných diaľničných odpočívadiel s výmerou maximálne 50 m2 na účely realizácie prípravy, výstavby, prevádzky a údržby elektrostaníc na vlastné náklady po dohodnutú dobu trvania nájmu dvadsať rokov odo dňa účinnosti zmluvy. Výška nájomného z výsledku obchodnej verejnej súťaže predstavuje ročné nájomné 10.000 € bez DPH za 1 m2 pre plochu elektrostanice. Žalobca s poukazom na § 4, ods. 1, 2, 3 ZVO tvrdí, že napadnutá zmluva má povahu koncesie, nakoľko boli kumulatívne naplnené definičné znaky koncesie, ktorými sú: A. poskytovanie služby alebo stavebných prác koncesionárom (žalovaným 2/), tento definičný znak je naplnený tým, že žalovaný 1/ v Súťažných podmienkach 02/2019 stanovil požiadavky na poskytovanie služieb nájomcom; B. protiplnenie spočívajúce v úplnom alebo čiastočnom práve koncesionára brať úžitky vyplývajúce z poskytovania služieb alebo z prevádzkovania stavby, ktorá bola výsledkom uskutočnených stavebných prác, ktoré môže byť spojené s peňažným plnením zo strany verejného obstarávateľa/obstarávateľa/osoby podľa § 8 ZVO, naplnenie tohto definičného znaku spočíva
v tom, že žalovaný 2/ bude poberať finančné prostriedky od tretích osôb, ktoré využijú služby; C. prenos prevádzkového rizika súvisiaceho s poskytovaním služieb alebo s využívaním vykonaného diela, ktorý je odôvodnený tým, že žalovaný 2/ je závislý od toho, koľko subjektov využije ním poskytované služby (v nadväznosti na situáciu v automobilovom priemysle, vyvíjajúce sa technológie v danej oblasti a atraktivitu a dostupnosť elektromobilov pre širokú verejnosť a následnú existenciu dopytu po službách). Hlavný znak koncesie, t. j. práva na využívanie stavieb alebo služieb zmysle Smernice 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií znamená vždy prenos prevádzkového rizika ekonomickej povahy na koncesionára. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ poskytuje na realizáciu národnej siete nabíjacích staníc pozemky v jeho vlastníctve a správe, žalobca má za to, že je naplnený definičný znak sledovania hospodárskeho cieľa, nakoľko prispieva k splneniu povinností pre verejný sektor zo Stratégie rozvoja elektromobility v Slovenskej republike. Keďže zmluva bola uzavretá v rozpore so ZVO, podľa žalobcu je absolútne neplatná.
5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že neodkladné opatrenie je charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, ktorého cieľom je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Súd nariadi neodkladné opatrenie len ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Ako vyplýva z návrhu, žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti Nájomnej zmluvy na nájom častí vybraných diaľničných odpočívadiel č. ZM/2019/0366 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 15.05.2019 tzn. v konaní vo veci samej sa domáha nepeňažného nároku, sledovaný účel preto nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (t. j. zriadením záložného práva na veciach, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená).
6. Súd nariadi neodkladné opatrenie len ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, teda ak nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Z povahy inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že súd musí posudzovať splnenie všetkých uvedených podmienok kumulatívne.
7. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že pokiaľ žalobca dôvodí, že v zmysle § 180 ZVO je povinný podať návrh na vyslovenie neplatnosti zmluvy, je potrebné uviesť, že podanie žaloby vo veci samej samo o sebe neodôvodňuje potrebu dočasnej úpravy pomerov. V prípade § 180 je vecne aktívne legitimovaným na podanie žaloby Úrad pre verejné obstarávanie, teda žalobca, a to v prípade akejkoľvek zákazky alebo koncesie bez ohľadu na finančný limit, avšak žalobca podľa § 180 ZVO je legitimovaný podať žalobu len v prípade, ak pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore s týmto zákonom (teda v rozpore so ZVO) uzavrie zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, a len v prekluzívnej lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia. Na rozdiel od predchádzajúcej vnútroštátnej úpravy, čo sa týka možnosti úradu podať takúto žalobu (zákon č. 25/2006 Z. z.), ide o právnu povinnosť žalobcu na podanie žaloby, ktorá je ale viazaná na dve podmienky: zistenie rozporu postupu verejného obstarávateľa pri uzatvorení zmluvy so ZVO pri výkone. Žalobca odkazuje na bod 21 recitálu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, opomína však rovnako podstatnú úpravu bodu 22 recitálu Smernice, ktorý deklaruje cieľ zachovať primeranosť uplatňovaných sankcií, z dôvodu zachovania tohto cieľa členské štáty môžu udeliť orgánu zodpovednému za preskúmanie možnosť nespochybniť zmluvu alebo uznať niektoré z jej dočasných účinkov alebo všetky jej dočasné účinky, ak si výnimočné okolnosti dotknutého prípadu vyžadujú rešpektovanie určitých prevažujúcich dôvodov týkajúcich sa všeobecného záujmu. Dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov automaticky nie je spojená s podaním žaloby na súd. Osvedčenie nároku vo veci je len jedným z predpokladov, ktoré pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne. V tomto štádiu konania teda nie je možné nárok žalobcu považovať za dôvodný v zmysle automatického vyhlásenia zmluvy za neplatnú z dôvodu jej absolútnej neplatnosti, ako to chápe žalobca. Žalobca sa v žalobe odvoláva na už v čase jej podania zrušenú úpravu jeho kompetencie v § 148 zák. č. 25/2006 Z. z. a
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2010-60 zo dňa 07.07.2010, aktuálna úprava § 180 ZVO upravuje podmienky podania žaloby žalobcom odlišne a uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR posudzuje konanie vedené pred Najvyšším súdom SR spis. zn. 2Obdo/21/2009, ktorý rozhodoval dňa 09.09.2009 o dovolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 8Cob/157/2008 zo dňa 18.02.2009, prvostupňové konanie bolo vedené Okresným súdom Považská Bystrica spis. zn. 9Cb/86/2008 na základe žaloby podanej dňa 04.04.2008 o neplatnosť koncesnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.12.2006. Vec bola súdmi posudzovaná podľa v tom čase účinného § 148 zákona č. 25/2006 Z. z., dokonca v čase, keď zákon č. 25/2006 Z. z. nepoznal ani konania podľa § 148a, ktorá úprava bola pojatá až novelou zákona č. 289/2009 Z. z. účinnou od 16.07.2009 a v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd SR vzhľadom na to, že Smernica európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES bola prijatá 11.12.2007 a podľa čl. 4 nadobudla účinnosť 09.01.2008 neposudzoval účinky neplatnosti koncesnej zmluvy uzatvorenej 15.12.2006 s koncepciou neplatnosti zmluvy podľa nových revíznych smerníc). Naviac, bez významu nie je ani právny stav, Krajským súdom v Bratislave je t. č. pod spis. zn. 2S/175/2021 vedené konanie o správnej žalobe, v ktorom sa žalovaný 1/ domáha zrušenia rozhodnutia č. 2881-9000/2021 zo dňa 01.06.2021 (z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný 2/ sa domáha postavenia zúčastnenej osoby podľa § 41 ods. 2 SSP). Rovnako preto nie je možný nárok žalobcu v tomto štádiu konania jednoznačne považovať za osvedčený (teda že miera pravdepodobnosti jeho úspechu v konaní vo veci samej je vyššia ako pravdepodobnosť jeho zamietnutia).
8. Na základe zmluvy žalovaný 1/ prenecháva žalovanému 2/ časť konkrétnych diaľničných odpočívadiel za účelom umiestnenia dočasných stavieb, ktoré ako vyplýva zo zmluvy neprechádzajú do vlastníctva žalovaného 1/ a žalovaný1/ je povinný v prípade skončenia zmluvy predmet nájmu uviesť do pôvodného stavu. Vzhľadom na uvedené preto nenariadením neodkladného opatrenia sa pozícia žalobcu nijako nezhorší a ani nevznikne priestor, aby sa vytvoril nezvratný skutkový alebo právny stav. Napokon ani žalobcom nešpecifikovaná dĺžka konania neodôvodňuje okamžitý zásah, nakoľko samotná zmluva je uzatvorená na dobu určitú 20 rokov, teda i v prípade úspechu žalobcu vo veci, je predpoklad, že by bolo možné zadať zákazku v prípade určenia zmluvy za neplatnú opätovne. Ako uvádza aj žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, právoplatné územné rozhodnutia a stavebné povolenia je žalovaný 2/ povinný zabezpečiť do 24 mesiacov od účinnosti zmluvy, t. j. od 01.11.2019 do 01.11.2021 a druhá etapa je limitovaná 18 mesiacmi od právoplatnosti stavebných povolení na všetky elektrostanice. Z návrhu a ani z listinných dôkazov však nevyplýva, či je takto upravený právny stav plnenia zmluvy aj stavom skutočným ku dňu rozhodovania súdu, teda či už prišlo a prípadne v akom rozsahu k vybudovaniu nabíjacích staníc. Pokiaľ žalobca uvádza, že v súčasnom stave ešte nedošlo k úplnej výstavbe nabíjacích elektrostaníc a preto nie je dôvodné predpokladať neprimeraný zásah do práv žalovaných, toto tvrdenie nie je možné považovať ani za osvedčené.
9. S týmto záverom prvostupňový súd uvádza, že súvisí aj nemožnosť posúdiť proporcionalitu navrhovaného zásahu. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. V teste proporcionality je potrebné zohľadniť povahu a okolnosti veci samej, ako aj to, či nariadením neodkladného opatrenia nepríde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. Povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Nakoľko žalobca ničím neosvedčil, že nedošlo k úplnej výstavbe nabíjacích elektrostaníc, neosvedčil potom ani, že prípadným nariadením neodkladného opatrenia nevznikne dotknutej strane neprimeraná ujma (R/1967).
10. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 písm. d), f), h) C.s.p., ktorý závery súdu uvedené v napadnutom uznesení považuje za nepreskúmateľné a nesprávne tak po vecnej stránke ako aj právnej. V odvolaní uviedol, že názor prvostupňového súdu, ktorý právnu úpravu podľa § 180 ZVO v rozpore s legálnym právom považuje za totožnú úpravu podľa § 181 ZVO nemožno vnímať ako správny a dôvodný. Úprava § 18O ZVO je národnou právnou úpravou, ktorú revízne smernice nevyžadujú. V danom ustanovení sa neodráža princíp právnej istoty, ale princíp legality smerujúci k tomu, aby mal štátny orgán možnosť docieliť neplatnosť zmluvy, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom. Ide teda o ochranu verejného záujmu s cieľom odstrániť protiprávny stav a obnoviť zákonnosť. Podanie určovacej žaloby plní predovšetkým reštitučnú funkciu, ktorá môže byť v spojitosti s vydaním neodkladného opatrenia doplnená aj o preventívnu funkciu. Ide pritom o nástroj ex post, keďže sa uplatňuje vždy až po uzavretí zmluvy. Vo výklade ust. § 180 zákona o verejnom obstarávaní zákonodarca uvádza, že pri žalobe o neplatnosť podanej úradom nie je na základe súčasne platného
zákona možné vysloviť relatívnu neplatnosť právneho úkonu, nakoľko nie je možné zmluvu napríklad z dôvodu všeobecného záujmu ponechať v platnosti. Žalobca má za to, že absolútna neplatnosť zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní nie je vylúčená, ako nesprávne vykladá Okresný súd Malacky, t. j. nie je dôvodné a ani možné každé uzatvorenie zmluvy v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní konvalidovať rozhodnutím súdu. Z predmetného nesprávneho právneho posúdenia veci však vychádza celý rad ďalších vád, ktoré ovplyvňujú prebiehajúce súdne konanie a odôvodňujú zmenu napadnutého uznesenia a nariadenie neodkladného nariadenia. Na skutočnosti, že žalobca osvedčil dôvodnosť podanej žaloby o určenie neplatnosti nič nemení ani správna žaloba voči rozhodnutiu Rady úradu č. k. 2881-9000/2021 zo dňa 1. 6. 2021, nakoľko podanie správnej žaloby apriori neznamená nesprávnosť záverov Rady úradu v napadnutom rozhodnutí. Ide o realizáciu práva kontrolovaného na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu. Pritom rozhodnutie Rady úradu č. 2881-9000/2021 zo dňa 1. 6. 2021 je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Len strohé odôvodnenie zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že v danom štádiu konania nie je možné osvedčenie nároku vo veci samej vyhodnotiť v prospech ani jednej zo strán sporu, s ohľadom na správne súdne konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave v konaní sp. zn. 2S/175/2021, ponechajúc tak rozhodovanie v civilnej veci de facto na iný súd v inom súdnom konaní (nie civilnom, ale správnom súdnom konaní), bez toho, aby sa čo i v najmenšom Okresný súd Malacky podstatnými otázkami sám zaoberal, nie je podľa názoru žalobcu dostatočné či žiadúce v kontexte práva na spravodlivý súdny proces.
11. Podľa názoru žalobcu atribút bezodkladnosti nariadenia neodkladného opatrenia bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Súd nemôže podmienku bezodkladnosti považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Žalobca preto zdôrazňuje, že podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu súdneho konania nevylučuje existenciu potreby aktuálne a bezodkladne upraviť pomery strán sporu. Súd sa absolútne nezaoberal otázkou, čo predstavuje hospodárska súťaž, t. j. čo je obsahom daného inštitútu. Podľa názoru žalobcu je totiž irelevantné, či predmet Nájomnej zmluvy je alebo nie je spotrebovateľný. Hospodárska súťaž tu pritom bola úplne vylúčená, a to bez ohľadu na charakter predmetu nájomnej zmluvy. bezodkladnosť potreby úpravy pomerov žalovaných vyplýva zo sústavného plnenia Nájomnej zmluvy, pričom splnením tejto zmluvy dôjde k zmareniu účelu návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa ust. § 180 zákona o verejnom obstarávaní, z čoho vyplýva aj zhoršenie právnej pozície žalobcu do takej miery, že viac nebude dôvodné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Daná skutočnosť je jedným z markantných dôvodov preukazujúcich opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, prinajmenšom opodstatnenosť podaného návrhu na jeho nariadenie.
12. Žalobca poukazuje na Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 504 zo dňa 9. 11. 2016 k návrhu Národného politického rámca pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami, podľa ktorého, cit.: „V zmysle čl. 3 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ ES a 2003/30/ES je každý členský štát povinný zabezpečiť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie bol vypočítaný v súlade s touto smernicou na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 a predstavoval aspoň jeho národný celkový cieľ týkajúci sa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie, pričom pre Slovenskú republiku je stanovený národný cieľ vo výške 14 %. Zároveň v zmysle čl. 3. bod 4 smernice 2009/28/ES je Slovenská republika povinná zabezpečiť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy predstavoval v roku 2020 aspoň 10 % konečnej energetickej spotreby v doprave.“ Z preambuly obchodnej verejnej súťaže vyplýva, že bola vyhlásená práve v zmysle spomínaného uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 504/2016, je teda dôvodné vnímať daný prípad aj v kontexte uvedeného uznesenia. Súčasne je potrebné zdôrazniť, že Slovenská republika čerpá zdroje z prostriedkov Európskej únie, ktoré môžu byť v prípade zistenia porušovania pravidiel verejného obstarávania, na ktoré práve Európska únia kladie vysoký dôraz, výrazne obmedzené. Napríklad už spomínané projekty nabíjacích staníc financované z grantov CEF sú nadnárodné a zameriavajú sa na budovanie infraštruktúry na koridoroch základnej siete TEN- T. Zabezpečenie bezodkladnej nápravy je o to podstatnejšie. Žalobca má za to, že s ohľadom na časový harmonogram Nájomnej zmluvy je dôvodný záver o tom, že v súčasnom stave ešte nedošlo k úplnej výstavbe nabíjacích elektrostaníc. Súd tak mal možnosť realizovať test proporcionality a posúdiť primeranosť nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a neodkladné opatrenie nariadil, resp. uznesenie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
13. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý považuje odvolanie žalobcu za nedôvodné a tvrdenia v ňom obsiahnuté za nesprávne, odporujúce skutkovému aj právnemu stavu veci. Súd prvej inštancie sa podľa názoru žalovaného v 1. rade vysporiadal s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia riadnym a zákonným spôsobom. Súd svoj záver, že žalobca hodnoverne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu nezaložil na právnom názore o možnosti aplikácie §181 ZVO, ale na skutočnosti, že komplikovanosť skutkového a právneho stavu veci, ktorá je predmetom konania vo veci samej, jednoducho neumožňuje v tomto štádiu konania vykonať hodnotenie v prospech žiadnej zo strán, a to ani prijať záver, že nárok žalobcu bol čo i len osvedčený. O osvedčení nároku žalobcu by totiž bolo možné hovoriť v prípade, ak by sa miera pravdepodobnosti úspechu žalobcu v konaní vo veci samej javila vyššia ako miera pravdepodobnosti jeho neúspechu. Pritom aktuálny stav konania jednoducho neumožňuje prijať záver, že úspech žalobcu v konaní sa javí ako pravdepodobnejší než jeho neúspech. Ani samotný žalobca vo svojom odvolaní (a rovnako tak ani v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezdôvodnil, z čoho konkrétne by mal súd v tejto chvíli urobiť záver o osvedčení nároku žalobcu. Za osvedčenie nároku žalobcu nemožno považovať samotné podanie žaloby o neplatnosť zmluvy, a to dokonca ani v spojitosti so skutočnosťou, že Rada Úradu pre verejné obstarávanie svojím rozhodnutím č. 2881-9000/2021 zo dňa 14·06.2021 zamietla odvolanie žalovaného v 1. rade voči rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie č. 5897-6000/2020-OD/9 zo dňa 04.02.2021, ktorým bolo vo vzťahu k uzavretiu Zmluvy konštatované porušenie § 10 ZVO. O prípadnej neplatnosti zmluvy totiž rozhoduje súd samostatne a nezávisle, pričom nie je viazaný posúdením žalobcu vykonaným v administratívnom konaní, že zmluva napĺňa definičné znaky koncesie. Žalobca celkom opomína, že neodkladné opatrenie je výnimočným prostriedkom súdnej ochrany. Vo všeobecnosti má teda prednosť nenariadenie neodkladného opatrenia pred jeho nariadením. Prípad, keď pre zložitosť veci nie je možné ani predbežne prijať záver, že nárok žalobcu sa javí ako dôvodný, preto musí byť vyhodnotený v neprospech navrhovateľa. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že z návrhu žalobcu jasne vyplýva, že žalobca odôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tvrdením, že výstavbou elektrostaníc dôjde k zmareniu možnosti zabezpečiť realizovateľnú hospodársku súťaž pre zákazku podľa zmluvy. K obnoveniu súťaže však možno pristúpiť len v tom prípade, pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy splnená, t. j. že stále existuje priestor na zabezpečenie jej dodávateľa legitímnym spôsobom. Zároveň žalovaný 1/ poznamenáva, že neobstojí ani argumentácia žalobcu, že je potrebné zabrániť v čerpaní verejných prostriedkov postupom, ktorý odporuje zákonu o verejnom obstarávaní. Zmluva totiž žiadne čerpanie verejných prostriedkov ani len nepredpokladá. Na podklade zmluvy má byť totiž poskytované peňažné plnenie výlučne v smere od žalovaného 2/ k žalovanému 1/, nie naopak. Žalobca zároveň nevysvetľuje, akým spôsobom by nariadenie neodkladného opatrenia malo prispieť k plneniu uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 504/2016. Vybudovanie nabíjacích staníc v zmysle zmluvy nie je financované z prostriedkov Európskej únie, nijako sa netýka grantov, ktoré žalovaný 2/ získal na financovanie svojich iných projektov a plnenie zmluvy ani v situácii, ak by bola táto neskôr určená za neplatnú, nemôže mať žiaden dopad na možnosť Slovenskej republiky čerpať zdroje z prostriedkov Európskej únie. Žalobca takúto skutočnosť ani žiadnym spôsobom nepreukazuje. Žalovaný 2/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
14. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaných a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
15. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 326 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
18. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
19. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
20. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že závery súdu v uznesení pôsobia abstraktne a tendenčne, na základe čoho je podľa názoru žalobcu uznesenie nepreskúmateľné a nesprávne po vecnej aj právnej stránke. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť. Tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 C.s.p., v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje neopodstatnenosť odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa ním tvrdenej zmätočnosti a nepreskúmateľnosti odvolaním dotknutého uznesenia. Samotná okolnosť nestotožnenia sa strany sporu s rozhodnutím súdu nezakladá bez ďalšieho nedostatočnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a to obzvlášť v prípade, keď samotný žalobca svoje tvrdenie v odvolaní, že závery súdu prvej inštancie pôsobia abstraktne a tendenčne, nepodložil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako napĺňajúce znaky zmätočnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v súlade s § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť záverov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti reagujúc na odvolacie námietky uvádza nasledovné dôvody.
21. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia správne zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a primeranosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobca pri odôvodnení potreby nariadenia neodkladného opatrenia odkazoval aj na rozhodnutie Rady ÚVO č. 2881-9000/2021 zo dňa 14.06.2021 (ďalej iba Rozhodnutie Rady), kde Rada úradu konštatovala, že žalovaný 1/ pri zadávaní zákazky porušil § 81 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní a neoprávnene použil postup priameho rokovacieho konania a zákazku zadal priamo žalovanému 2/. Žalobca má za to, že na základe záverov Rady úradu osvedčil pravdepodobnosť záverov, že nájomná zmluva je výsledkom postupu, ktorý priamo odporuje ZVO, čo zakladá osvedčený základ na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak odvolací súd poukazuje na to, že právoplatným rozhodnutím Rady úradu je pritom podľa súdu splnená len podmienka podania žaloby podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní, a to, že úrad zistil pri výkone dohľadu porušenie zákona o verejnom obstarávaní, samotná povinnosť žalobcu podať žalobu pri zistení porušenia zákona o verejnom obstarávaní neodôvodňuje automaticky potrebu nariadiť neodkladné opatrenie. V rámci odvolacieho konania odvolací súd z písomných vyjadrení žalovaných zistil, že žalovaný v 1. rade podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalobcu, konanie je vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/157/2021. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, do akej miery bude vychádzať súd prvej inštancie z Rozhodnutia Rady v konaní vo veci samej, nemá vplyv na rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúce, že žalobca nárok osvedčuje Rozhodnutím Rady, pričom samotná povinnosť žalobcu podať žalobu pri zistení porušení zákona o verejnom obstarávaní (§ 180) automaticky neodôvodňuje potrebu nariadiť neodkladné opatrenie. Inými slovami, aj keby súd prvej inštancie Rozhodnutie Rady žiadnym spôsobom nepreskúmaval, neznamená to, že sú bez ďalšieho splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.
22. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.
23. K tvrdeniam žalobcu, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov je aj v nevyhnutnosti ochrany hospodárskej súťaže, ktorej náprava konečnou výstavbou nabíjacích elektrostaníc podľa neho už nebude pravdepodobne možná odvolací súd uvádza, že sa plne stotožňuje so stanoviskom prvostupňového súdu, že takýto záver nevyplýva z obsahu napadnutej zmluvy a nenastane ani v prípade určenia neplatnosti zmluvy. Nabíjacie elektrostanice majú povahu dočasných stavieb umiestnených na prenajatých častiach diaľničných odpočívadiel. Na základe zmluvy žalovaný 1/ prenecháva žalovanému 2/ časť konkrétnych diaľničných odpočívadiel za účelom umiestnenia dočasných stavieb, ktoré ako vyplýva zo zmluvy neprechádzajú do vlastníctva žalovaného 1/ a žalovaný 1/ je povinný v prípade skončenia zmluvy predmet nájmu uviesť do pôvodného stavu. Vzhľadom na uvedené preto nenariadením neodkladného opatrenia sa pozícia žalobcu nijako nezhorší a ani nevznikne priestor, aby sa vytvoril nezvratný skutkový alebo právny stav. Ani žalobcom nešpecifikovaná dĺžka konania neodôvodňuje okamžitý zásah, nakoľko samotná zmluva je uzatvorená na dobu určitú 20 rokov, teda i v prípade úspechu žalobcu vo veci, je predpoklad, že by bolo možné zadať zákazku v prípade určenia zmluvy za neplatnú opätovne.
24. Vyššie uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu vylučujú dôvodnosť tvrdenia žalobcu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné podanie žaloby nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má v zásade výnimočný charakter a pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie musí súd dôsledne posudzovať dôvodnosť návrhu s prihliadnutím na celkové okolnosti konkrétneho prípadu, oprávnené záujmy žalobcu, ale aj oprávnené záujmy žalovaných a to všetko za dodržania zásady rovnosti sporových strán. Z argumentácie žalobcu je možné vyvodiť, že potreba domáhať sa nariadenia predmetného neodkladného opatrenia bola na strane žalobcu s najväčšou pravdepodobnosťou vyvolaná novelou zákona o verejnom obstarávaní. Vo vzťahu k možným dopadom novelizácie zákona o verejnom obstarávaní zákonom č. 395/2021 Z. z. (účinnej od 31.3.2022), a to predovšetkým vo vzťahu k ustanoveniam §§ 180 a 181 zákona o verejnom obstarávaní (v znení účinnom od 31.3.2022), považuje odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že nová legislatívna úprava nezakladá bez ďalšieho existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia v zmysle príslušných ustanovení C.s.p., keďže potreba bezodkladnej úpravy pomerov objektívne nemôže spočívať v tom, že žalobcovi v dôsledku novej právnej úpravy hrozí neúspech v spore.
25. V konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej (Nález ÚS SR č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015). Závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia (Nález ÚS SR č. k. III. ÚS 175/2017-44 zo 4. júla 2017).
26. Vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobca navrhovaným neodkladným opatrením domáha, odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v danom prípade ide o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu - zákona o verejnom obstarávaní a súčasne ide o konanie s nie úplne štandardným dokazovaním typickým pre sporové konania, keďže v prevažnej väčšine prípadov sú rozhodovania obdobných sporov založené predovšetkým na právnom posúdení zákonnosti postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa z pohľadu právnej úpravy obsiahnutej v zákone o verejnom obstarávaní. Vyššie uvedená špecifickosť daného konania však nič nemení na skutočnosti, že žalobca je v danom prípade stranou sporu a vzťahuje sa naň v plnej miere zásada rovného postavenia strán sporu, t.j. skutočnosť, že ide o ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie nezakladá pre žalobcu žiadne výhodnejšie postavenie v súvislosti s nutnosťou osvedčenia a preukázania skutočností podstatných pre rozhodnutie súdu či už v merite sporu alebo o procesných návrhoch a návrhoch na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako je nutné uviesť, že žalobcom predložené rozhodnutie ÚVO nezakladá dôvodnosť záveru o skutkovej a právnej opodstatnenosti podanej určovacej žaloby a nejde o rozhodnutie, ktorým by bol súd pri rozhodovaní v merite sporu viazaný, nakoľko ich obsahom nie je rozhodnutie o spáchaní priestupku alebo iného správneho deliktu postihnuteľného podľa osobitného predpisu a zároveň zákon o verejnom obstarávaní jednoznačne zveruje rozhodnutie o určení neplatnosti zmluvy na základe žaloby podanej Úradom pre verejné obstarávanie (podanej v nadväznosti na zistenia úradu pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním) výlučne do právomoci súdu.
27. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi sporovými stranami, pričom obrana musí byť poskytnutá tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam. Súd by mal preto rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
28. V súvislosti s uvedenou požiadavkou odvolací súd dodáva, že žalobca jednoznačne nedeklaroval, v záujme akého nároku žalobcu malo byť neodkladné opatrenie nariadené, t.j. aké právo malo byť chránené. Žalobca ako štátny orgán, ktorému zo zákona vyplýva povinnosť podať žalobu vo veci samej ak pri výkone dohľadu zistí, že zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, argumentoval zmarením účelu žaloby vo veci samej, ochranou verejného záujmu ako aj ochranou hospodárskej súťaže. Ak z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uzavrieme, že chráneným právom mal byť verejný záujem, potom je potrebné uviesť, že právo žalobcu nemôže prevyšovať ostatné verejné záujmy a je potrebné individualizovať, ktorý záujem prevláda. Neodkladné opatrenie spočívajúce v prerušení budovania a rozvoja elektromobility na území Slovenskej republiky vo forme budovania nabíjacích staníc by bolo neprimeraným zásahom v porovnaní s tým, čo má neodkladné opatrenie chrániť. Nariadenie neodkladného opatrenia by malo podstatný dopad na práva a právom chránené záujmy nielen žalovaných, ale aj tretích osôb. Povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Vzhľadom na uvedené nie je podľa názoru odvolacieho súdu splnená podmienka zásady proporcionality navrhovaného neodkladného opatrenia.
29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu, viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a s poukazom na § 255 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.
31. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).