Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_29CbVO-4-2020.pdf
PDF · 128.44 KB
Case nature
Subarea
29CbVO/4/2020
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, proti žalovaným: 1/ Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, 2/ Západoslovenská energetika, a. s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 35 823 551, zastúpený RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, v konaní o návrhu na určenie neplatnosti zmluvy, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 14.05.2020 ako kauzálne príslušnému súdu podľa § 30 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s poukazom na § 180 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej v texte „ZVO“) domáha určenia neplatnosti Nájomnej zmluvy na nájom častí vybraných diaľničných odpočívadiel č. ZM/2019/0366 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 15.05.2019 z dôvodu rozporu postupu žalovaného 1/ pri zadaní zákazky so ZVO. Návrhom doručeným súdu dňa 03.02.2022 sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností z napadnutej zmluvy do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania odôvodňuje žalobca tým, že v konaní o preskúmanie úkonov žalovaného 1/ po uzavretí zmluvy Rozhodnutím č. k. 5897-6000/2020 zo dňa 04.02.2021 v súvislosti s obchodnou verejnou súťažou na predmet zákazky „Najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy na nájom častí vybraných diaľničných odpočívadiel za účelom výberu strategického partnera na vybudovanie a prevádzkovanie siete ultra nabíjacích staníc na nabíjanie motorových vozidiel na elektrický pohon elektrickou energiou“ v zmysle Súťažných podmienok 02/2019 dospel k záveru, že žalovaný 1/ uzatvoril Nájomnú zmluvu na nájom častí vybraných diaľničných odpočívadiel č. ZM/2019/0366 z 15.05.2019 so žalovaným 2/ v rozpore s § 10 ods. 1 ZVO, keď nezvolil niektorý zo súťažných postupov zadávania nadlimitnej koncesie, napriek skutočnosti, že zmluva napĺňa definičné znaky koncesie a uvedené porušenie ZVO malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Rady ÚVO č. 2881-9000/2021 zo dňa 14.06.2021. Žalobca poukazuje na charakter zmluvy, ktorý je určovaný jej hlavným predmetom, ako to vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-220/05 (Jean Auroux a i. vs. Commune de Roanne) a vo veci C-536/07 (Komisia vs. Nemecko), pričom hlavným účelom obchodnej verejnej súťaže a následne uzatvorenej nájomnej zmluvy nebol prenájom pozemkov vo vlastníctve žalovaného 1/, ale obstaranie výstavby a prevádzky nabíjacích elektrostaníc. Žalobca má za to, že na základe záverov Rady úradu osvedčil pravdepodobnosť záverov, že nájomná zmluva je výsledkom postupu, ktorý priamo odporuje ZVO, čo zakladá osvedčený základ na nariadenie neodkladného opatrenia. Potrebu bezodkladnej
úpravu pomerov žalobca odôvodňuje tým, že podľa recitálu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, je neplatnosť najúčinnejším spôsobom na obnovenie súťaže a vytvorenie nových obchodných príležitostí pre tie hospodárske subjekty, ktorým bola nezákonným spôsobom odobratá možnosť zúčastniť sa súťaže. Z bodu 21 recitálu smernice 2007/66/ES vyplýva, že pri stanovovaní pravidiel, ktorými sa zabezpečuje, že sa zmluva považuje za neplatnú, majú členské štáty za cieľ dosiahnuť, aby zanikla možnosť vynucovať a vykonávať práva a povinnosti zmluvných strán. K obnoveniu súťaže možno pristúpiť len pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej splnená v celom rozsahu, t. j. že stále existuje priestor na zabezpečenie jej dodávateľa legitímnym spôsobom. Príprava a výstavba elektrostaníc má byť realizovaná v dvoch etapách, v I. etape do vydania právoplatných územných rozhodnutí a právoplatných stavebných povolení a v II. etape do vydania právoplatných povolení na užívanie stavieb. Právoplatné územné rozhodnutia a stavebné povolenia je žalovaný 2/ povinný zabezpečiť do 24 mesiacov od účinnosti zmluvy, ktorá nastala dňa 01.11.2019; nastúpila II. etapa, ktorú napadnutá zmluva limituje 18 mesiacmi od právoplatnosti stavebných povolení na všetky elektrostanice, preto žalobca predpokladá hrozbu dokončenia aj II. etapy výstavby elektrostaníc na základe zmluvy uzatvorenej v rozpore so ZVO. V súčasnom stave ešte nedošlo k úplnej výstavbe nabíjacích elektrostaníc, preto nie je dôvodné predpokladať neprimeraný zásah do práv žalovaných, čo žalobca usudzuje z plánu Slovenskej republiky pri využívaní alternatívnych zdrojov energie, ktorý je dlhodobého charakteru a z možnosti predĺženia lehôt daných žalovanému 2/ bez akéhokoľvek sankcionovania v zmysle čl. IX. bod 7 Nájomnej zmluvy. Žalobca vidí potrebu bezodkladnej úpravy pomerov žalovaných v nevyhnutnosti ochrany hospodárskej súťaže, ktorej náprava konečnou výstavbou nabíjacích elektrostaníc už nebude pravdepodobne možná. Vzhľadom na plnenie zmluvy a dĺžku súdneho konania existuje podľa žalobcu dôvodná obava, že do času jeho právoplatného skončenia dôjde k takej fáze plnenia zmluvy, že zabezpečenie nového dodávateľa v riadnej hospodárskej súťaži ohrozí nápravu hospodárskej súťaže a splnenie povinností Slovenskej republiky týkajúcich sa využívania energie z obnoviteľných zdrojov legálnym spôsobom. Potreba urýchlenia výstavby nabíjacích elektrostaníc je odôvodnená národnými cieľmi, ako aj cieľmi Európskej únie. Žalobca poukázal na plnenie záväzkov Slovenskej republiky na európskej úrovni a Uznesenie Vlády SR č. 504 zo dňa 9.11.2016 k návrhu Národného politického rámca pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami, v zmysle ktorého je Slovenská republika povinná zabezpečiť plnenie národného cieľa podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe. Pre Slovenskú republiku je stanovený v roku 2020 národný cieľ vo výške 14 % a zároveň je povinná zabezpečiť, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie vo všetkých formách dopravy predstavoval v roku 2020 aspoň 10 % konečnej energetickej spotreby v doprave. Žalobca má za to, že zmluva uzatvorená v rozpore ZVO je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a poukazuje na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca sa domnieva, že zmarenie účelu návrhu na určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 ZVO splnením zmluvy zhorší jeho postavenie do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí zmysel. Podľa jeho názoru nariadenie neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, len zjedná nápravu existujúceho nezákonného stavu a vytvorí podmienky na zákonný postup do budúcnosti. Nariadením neodkladného opatrenia totiž dôjde k urýchleniu procesu realizácie verejného obstarávania, ku ktorému žalovaného 1/ nepriviedlo ani právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu, potvrdzujúce nezákonnosť jeho postupu pred uzatvorením a pri uzatvorení zmluvy. Naplnenie účelu nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrení vzhľadom na predmet a účel Nájomnej zmluvy nie je dôvodné zriadenie záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, nakoľko cieľom tohto súdneho konania nie je zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu.
3. Žalobca návrh vo veci samej odôvodňuje tým, že žalovaný 1/ v postavení verejného obstarávateľa uzatvoril ako prenajímateľ so žalovaným 2/ ako nájomcom napadnutú zmluvu, ktorá je výsledkom obchodnej verejnej súťaže na výber „Najvhodnejšieho návrhu na uzavretie zmluvy na nájom častí vybraných diaľničných odpočívadiel za účelom výberu strategického partnera na vybudovanie a prevádzkovanie siete ultra nabíjacích staníc na nabíjanie motorových vozidiel na elektrický pohon elektrickou energiou“ v zmysle Súťažných podmienok 02/2019 tak, že v rozpore so ZVO, najmä zmyslom a účelom § 10 ods. 1 ZVO, jej uzavretiu nepredchádzal žiaden postup v zmysle ZVO. Na základe zmluvy žalovaný 1/ prenecháva žalovanému 2/ do dočasného užívania časti z dvadsiatich šiestich v zmluve špecifikovaných diaľničných odpočívadiel s výmerou maximálne 50 m2 na účely realizácie prípravy, výstavby, prevádzky a údržby elektrostaníc na vlastné náklady po dohodnutú dobu
trvania nájmu dvadsať rokov odo dňa účinnosti zmluvy. Výška nájomného z výsledku obchodnej verejnej súťaže predstavuje ročné nájomné 10.000 € bez DPH za 1 m2 pre plochu elektrostanice. Žalobca s poukazom na § 4, ods. 1, 2, 3 ZVO tvrdí, že napadnutá zmluva má povahu koncesie, nakoľko boli kumulatívne naplnené definičné znaky koncesie, ktorými sú: A. poskytovanie služby alebo stavebných prác koncesionárom (žalovaným 2/), tento definičný znak je naplnený tým, že žalovaný 1/ v Súťažných podmienkach 02/2019 stanovil požiadavky na poskytovanie služieb nájomcom; B. protiplnenie spočívajúce v úplnom alebo čiastočnom práve koncesionára brať úžitky vyplývajúce z poskytovania služieb alebo z prevádzkovania stavby, ktorá bola výsledkom uskutočnených stavebných prác, ktoré môže byť spojené s peňažným plnením zo strany verejného obstarávateľa/obstarávateľa/ osoby podľa § 8 ZVO, naplnenie tohto definičného znaku spočíva v tom, že žalovaný 2/ bude poberať finančné prostriedky od tretích osôb, ktoré využijú služby; C. prenos prevádzkového rizika súvisiaceho s poskytovaním služieb alebo s využívaním vykonaného diela, ktorý je odôvodnený tým, že žalovaný 2/ je závislý od toho, koľko subjektov využije ním poskytované služby (v nadväznosti na situáciu v automobilovom priemysle, vyvíjajúce sa technológie v danej oblasti a atraktivitu a dostupnosť elektromobilov pre širokú verejnosť a následnú existenciu dopytu po službách). Hlavný znak koncesie, t. j. práva na využívanie stavieb alebo služieb zmysle Smernice 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií znamená vždy prenos prevádzkového rizika ekonomickej povahy na koncesionára. Vzhľadom na to, že žalovaný 1/ poskytuje na realizáciu národnej siete nabíjacích staníc pozemky v jeho vlastníctve a správe, žalobca má za to, že je naplnený definičný znak sledovania hospodárskeho cieľa, nakoľko prispieva k splneniu povinností pre verejný sektor zo Stratégie rozvoja elektromobility v Slovenskej republike. Keďže zmluva bola uzavretá v rozpore so ZVO, podľa žalobcu je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť vyplýva priamo zo zákona, pôsobí erga omnes, môže jeho neplatnosti dovolávať ktorákoľvek strana a na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadať ex offo, právo dovolať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa nepremlčuje.
4. Žalovaný 1/ vo veci samej namieta procesnú neprípustnosť žaloby a tiež nedôvodnosť žaloby pre neexistenciu skutočnosti, ktoré by zmluvu robili neplatnou. Dôvodom procesnej neprípustnosti žaloby je, že žalobca v prekluzívnej lehote na podanie žaloby v rozpore s § 132 ods. 1 CSP riadne nevymedzil žalobný dôvod a vzhľadom na uplynutie prekluzívnej lehoty podľa § 180 ZVO tak už nie je oprávnený urobiť. Žalobca v čase podania žaloby musí vedieť, z akých dôvodov uplatňuje neplatnosť zmluvy, nemôže žalobu podávať len „pre istotu" s tým, že súd zaňho „vyšetrí", či neexistuje nejaký dôvod neplatnosti zmluvy. Žalobca síce v žalobe tvrdí, že ide o koncesiu, ale základné znaky koncesie na stavebné práce sa odvíjajú od charakteristík zákazky vymedzených v § 3 ods. 3 ZVO, kým základné znaky koncesie na služby v § 3 ods. 4 ZVO, predmetné možnosti žalobca uvádza v celom texte žaloby iba alternatívne. Nedôvodnosť žaloby spočíva v tom, že žalovaný 1/ nemal povinnosť postupovať podľa ZVO pri uzatvorení napadnutej zmluvy, ktorá je podľa obsahu nájomnou zmluvou podľa § 663 Občianskeho zákonníka a zmluvný vzťah nenapĺňa ani jeden z definičných znakov koncesie: vybudovanie ani prevádzka nabíjacích staníc neprináša žalovanému 1/ priamy hospodársky úžitok, predovšetkým nenadobudne vlastnícke právo k nabíjacím staniciam po uplynutí doby nájmu, nakoľko nájomca je povinný predmet nájmu po skončení nájmu odovzdať prenajímateľovi v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na jeho obvyklé opotrebenie. Ak žalobca vidí priamy hospodársky úžitok v peňažných úhradách nájomcu, tieto predstavujú dojednané nájomné z nájomného vzťahu, nie z vybudovania a prevádzky nabíjacích staníc. Žalovaný 1/ nestanovil požiadavky na poskytovanie služieb žalovaným 2/. Žalovanému 1/ z ničoho nevyplýva zodpovednosť za budovanie a/alebo prevádzkovanie nabíjacích staníc, a tak nemohol túto zodpovednosť a s tým spojené prevádzkové riziko preniesť na žalovaného 2/. Vybudovanie a prevádzkovanie nabíjacích staníc na predmete nájmu nepredstavuje zabezpečenie plnenia vlastných povinností žalovaného 1/ vymedzených v zák. č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti, prostredníctvom tretej osoby, keďže sám nemá povinnosť zabezpečiť vybudovanie a prevádzku takejto infraštruktúry. Z dokumentu Ministerstva hospodárstva SR Stratégia rozvoja elektromobility v Slovenskej republike a jej vplyv na národné hospodárstvo Slovenskej republiky nevyplýva zodpovednosť žalovaného 1/ za budovanie a prevádzkovanie nabíjacích staníc, ktorú by mohol potenciálne preniesť na tretie osoby vo forme koncesie. V danom prípade nie je splnená základná požiadavka vyplývajúca z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-451/08, v zmysle ktorej pojem koncesie na služby vyžaduje, aby úspešný uchádzač prevzal priamo alebo nepriamo záväzok poskytnúť služby, ktoré sú predmetom koncesie, a aby plnenie z tohto záväzku bolo vymožiteľné na súde spôsobmi stanovenými vnútroštátnym právom. Účelový nájom nemožno stotožňovať s udelením koncesie, obmedzenie účelu prenájmu prioritného infraštruktúrneho majetku upravuje § 2 ods. 5 zákona o NDS tak, že sa v zásade pripúšťa len jeho prenájom a za zákonom stanovených podmienok tiež
jeho prenechanie do výpožičky, neráta s prenechaním do užívania tretej osobe na základe koncesnej zmluvy. Žalovaný 1/ tiež k tvrdeniu, že nepoužil žiaden postup podľa ZVO dodáva, že uzatvorenie zmluvy bolo výsledkom obchodnej verejnej súťaže, ktorá je predpokladaná ako jeden z prípustných postupov zadávania koncesie podľa § 102 ods. 1 písm. f) ZVO.
5. Žalovaný 2/ vo veci samej vo vyjadrení k žalobe namieta procesná prípustnosť ako aj dôvodnosť žaloby. Na to aby bola žaloba o určenie neplatnosti Zmluvy o nájme prípustná v zmysle CSP, musia byť splnené všetky podmienky § 180 ZVO, ktorý umožňuje žalobcovi podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy len na základe zistenia v súvislosti s výkonom dohľadu, podaniu žaloby majú predchádzať úkony výkonu dohľadu. Nepreukázanie procesnej prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 ods. 1 písm. d) CSP je dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobca v žalobe nešpecifikuje, či má mať napadnutá zmluva o nájme povahu koncesie na stavebné práce podľa § 4 ods. 1 ZVO alebo koncesie na služby podľa § 4 ods. 2 ZVO, len konštatuje, že boli naplnené definičné znaky koncesie. Žalovaný 1/ zadáva dva typy zákaziek na poskytovanie služieb, zákazky na služby určené na uspokojenie vlastných potrieb alebo na služby, prostredníctvom ktorých plní svoje úlohy, resp. vykonáva svoju činnosť. V prípade prenájmu častí diaľničných odpočívadiel nezabezpečuje plnenie svojich úloh prostredníctvom súkromných poskytovateľov služieb, ako je tomu v prípade výberu mýta, ktoré je typickou koncesiou na služby. Žalovaný 1/ sa nestane vlastníkom elektrostaníc (jedná sa o dočasné stavby); nestanovil v Súťažných podmienkach 2/2019 požiadavky na poskytovanie služieb nájomcom; nemá byť zodpovedný za poskytovanie služieb elektrostaníc a tak nemohol túto zodpovednosť preniesť na nájomcu; neznáša riziko spojené s poskytovaním služby (nie je oprávnený ani povinný službu poskytovať) a tak toto riziko nemohol preniesť na nájomcu. Žalobca bezdôvodne považuje žalovaného 1/ za nositeľa úlohy vybudovania a prevádzkovania siete elektrostaníc, bez opory v jeho predmete činnosti definovanom v § 8 zákona o NDS. Nájom so zadefinovaným účelom nájmu nemá charakter zákazky na služby a preto nemôže byť ani koncesiou na služby. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ pri zadávaní koncesie nepoužil žiaden súťažný postup v zmysle ZVO, ktoré je „zistením o porušení zákona“ pre účely § 180 ZVO, je zjavne nesprávne, pretože žalovaný 1/ postupoval pri uzatváraní zmluvy obchodnou verejnou súťažou v zmysle § 281 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je zákonným postupom zadávania koncesie. Žalovaný 2/ ďalej poukazuje na to, že žalovaný 1/ približne v rovnakom čase vyhlásil obchodnú verejnú súťaž na uzavretie nájomnej zmluvy na časť diaľničných odpočívadiel s účelom nájmu spočívajúcim vo vybudovaní čerpacích staníc CNG/LNG a ich prevádzke po dobu trvania nájmu 20 rokov s obdobnými súťažnými podmienkami, v oboch prípadoch v zmysle uznesenia Vlády SR č. 504 z 09.11.2016 k návrhu Národného politického rámca pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami prijatého v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Zmluva o nájme CNG/LNG je obsahovo takmer totožná so Zmluvou o nájme so žalovaným 2/. V oboch prípadoch udeľovalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR súhlas s uzavretím nájomnej zmluvy podľa § 2 ods. 4 zákona o NDS. Žalovaný 2/ nemá vedomosť o tom, že by žalobca v tejto veci vykonával dohľad alebo podal žalobu na určenie neplatnosti zmluvy.
6. Žalovaný 2/ tiež nesúhlasí s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k absolútnej neplatnosti zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2010-60, tento nie je možné aplikovať na právnu úpravu § 180 ZVO. Zákon o verejnom obstarávaní platný v čase relevantnom pre rozhodovanie Ústavného súdu SR neobsahoval úpravu obdobnú úprave § 181 ZVO, ktorá má zásadný dopad na interpretáciu konceptu neplatnosti zmlúv uzavretých v procesoch verejného obstarávania (§ 148a zákona o verejnom obstarávaní bol platný až od 16.07.2009). Úprava § 180 ZVO v súvzťažnosti s úpravou § 181 ZVO, konkrétne § 181 ods. 10 ZVO zásadne koliduje so základnými atribútmi absolútnej neplatnosti zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, ktoré nezodpovedajú atribútom inštitútu neplatnosti podľa Revíznych smerníc, s ktorými povahou korešponduje úprava podľa § 181 ZVO (Smernica Rady 89/665/EHS 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 a smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014). Koncept neplatnosti podľa Revíznych smerníc je špecifický pre oblasť verejného obstarávania, konania o určenie neplatnosti zmluvy podľa § 180 a § 181
ZVO je potrebné vnímať v kontexte Smernice 2007/66/ES, ktorá zaviedla inštitút neplatnosti zmluvy do komunitárneho práva. Ak by aj súd mal v konaní podľa § 180 ZVO alebo podľa § 181 ZVO za preukázané, že existujú dôvody neplatnosti zmluvy, bude v súlade s § 181 ods. 10 ZVO povinný skúmať, či existujú prevažujúce dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu, ktoré si vyžadujú pokračovanie v plnení zmluvy a v prípade, ak takéto dôvody identifikuje, postupovať podľa § 181 ods. 10 ZVO a ponechať zmluvu v platnosti. Koncept „ponechania zmluvy v platnosti“ prevzatý z Revíznych smerníc do § 181 ZVO nemá v našom právnom poriadku oporu a vychádza z predpokladu, že zmluva je platná až kým súd rozhodne o jej neplatnosti. Obdobne v zmysle § 267 Obchodného zákonníka platí, že ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. Žalovaný 2/ má za to, že aj pre postupy podľa § 180 a § 181 ZVO platí, že ak existujú prevažujúce dôvody verejného záujmu na pokračovaní v plnení zmluvy, neplatnosti právneho úkonu sa nie je možné dovolať, pretože platnosť právneho úkonu je ustanovená na ochranu verejného záujmu. Zároveň ak je platnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu verejného záujmu, nemôže byť ochrana verejného záujmu na plnení zmluvy kompromitovaná tým, že žalobu žalobca podľa § 180 ZVO a nie osoba podľa § 181 ods. 1 ZVO. Súd musí neplatnosť zmluvy posudzovať koncepčne rovnako v prípade konania iniciovaného podľa § 180 ZVO a podľa § 181 ZVO. Nie je prípustné, aby zmluva uzavretá v procese verejného obstarávania bola v prípade kvalifikovaného porušenia ZVO považovaná za absolútne neplatnú ak návrh podá žalobca a za relatívne neplatnú (s možnosťou ponechania v platnosti), ak návrh na určenie neplatnosti podajú osoby uvedené v § 181 ods. 1 ZVO.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 30 ods. 1 CSP na konanie v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd Malacky; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
15. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
16. Súd sa v rámci podmienok konania zaoberal kauzálnou príslušnosťou na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a vo veci samej). Ustanovenie § 30 ods. 1 CSP zveruje kauzálnu príslušnosť na konanie o určenie neplatnosti zmluvy podľa osobitného predpisu tunajšiemu súdu len v prípade určenia neplatnosti koncesnej zmluvy na práce. Žalobca sa domáha žalobou určenia neplatnosti Nájomnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania o určenie neplatnosti tejto zmluvy. I keď podľa žaloby zmluva podľa obsahu je koncesnou zmluvou, resp. žalovaný 1/ mal podľa žalobcu postupovať zadaním zákazky na koncesiu
a uzatvorením koncesnej zmluvy (v žalobe nie je presne špecifikované, či by malo ísť koncesiu na stavebné práce alebo koncesiu na služby), napadnutá zmluva nebola uzatvorená ako koncesná zmluva na služby a ani koncesná zmluva na stavebné práce, preto súd dospel k záveru, že kauzálna príslušnosť Okresného súdu Malacky na konanie a rozhodnutie s poukazom na § 30 ods. 1 CSP je daná.
17. I keď žalobca nie je v hmotnoprávnom vzťahu so žalovanými, vystupuje v konaní ako strana sporu z pozície štátneho orgánu dohľadu na verejným obstarávaním so zákonným zmocnením podať návrh na určenie neplatnosti zmluvy, absencia priameho hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými a ani absencia výslovného zmocnenia na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevylučuje oprávnenie žalobcu uplatniť aj prostriedky predbežnej (neodkladnej) právnej ochrany za splnenia predpokladov upravených Civilným sporovým poriadkom. Neodkladné opatrenie je charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, ktorého cieľom je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktných požiadavkách na formu neodkladného opatrenia. Plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia (§ 329 ods. 2 CSP).
18. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Ako vyplýva z návrhu, žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti Nájomnej zmluvy na nájom častí vybraných diaľničných odpočívadiel č. ZM/2019/0366 uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ dňa 15.05.2019 tzn. v konaní vo veci samej sa domáha nepeňažného nároku, sledovaný účel preto nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (t. j. zriadením záložného práva na veciach, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená).
19. Súd nariadi neodkladné opatrenie len ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, teda ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V komplexe platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (stranami sporu), keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Z povahy inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že súd musí posudzovať splnenie všetkých uvedených podmienok kumulatívne. Navrhovateľ musí zároveň hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu, pričom ako hodnoverné je možné posúdiť také osvedčenie nároku, kde miera pravdepodobnosti jeho úspechu v konaní vo veci samej je vyššia ako pravdepodobnosť jeho zamietnutia.
20. Potrebu bezodkladnej úpravy žalobca argumentačne primárne opiera o dve základné východiská, a to, že z bodu 21 recitálu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS vyplýva, že pri stanovovaní pravidiel, ktorými sa zabezpečuje, že sa zmluva považuje za neplatnú, majú členské štáty za cieľ dosiahnuť, aby zanikla možnosť vynucovať a vykonávať práva a povinnosti zmluvných strán, pričom k obnoveniu súťaže možno pristúpiť len pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej splnená v celom rozsahu, čo korešponduje so zákonom č. 395/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnom obstarávaní, podľa ktorého od 31.03.2022 bude povinnosťou žalobcu v prípade zistenia rozporu so zákonom pri uzatvorení zmluvy (alebo zmene zmluvy, koncesnej zmluvy či rámcovej dohody) podať návrh na určenie jej neplatnosti len ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. Žalobca má za to, že existuje dôvodná obava, že do času právoplatného skončenia konania dôjde k úplnému splneniu zmluvy, čím de facto dôjde k akceptácii protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúceho hospodársku súťaž.
21. Ak aj žalobca odkazuje na bod 21 recitálu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ ES, opomína rovnako podstatnú úpravu bodu 22 recitálu Smernice, ktorý deklaruje cieľ zachovať primeranosť uplatňovaných sankcií, z dôvodu zachovania tohto cieľa, členské štáty môžu udeliť
orgánu zodpovednému za preskúmanie možnosť nespochybniť zmluvu alebo uznať niektoré z jej dočasných účinkov alebo všetky jej dočasné účinky, ak si výnimočné okolnosti dotknutého prípadu vyžadujú rešpektovanie určitých prevažujúcich dôvodov týkajúcich sa všeobecného záujmu. V uvedených prípadoch by sa namiesto toho mali uplatňovať alternatívne sankcie. Orgán zodpovedný za preskúmanie, ktorý je nezávislý od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, by mal preskúmať všetky súvisiace aspekty s cieľom stanoviť, či si prevažujúce dôvody týkajúce sa všeobecného záujmu vyžadujú, aby sa platnosť zmluvy zachovala. Podanie žaloby ÚVO teda ešte neprejudikuje automatické vyhlásenie napadnutej zmluvy súdom za neplatnú v konaní vo veci samej. Dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov automaticky nie je spojená s podaním žaloby na súd. Osvedčenie nároku vo veci je len jedným z predpokladov, ktoré pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť splnené kumulatívne.
22. V tomto štádiu konania teda nie je možné nárok žalobcu považovať za dôvodný v zmysle automatického vyhlásenia zmluvy za neplatnú z dôvodu jej absolútnej neplatnosti, ako to chápe žalobca. Žalobca sa v žalobe odvoláva na už v čase jej podania zrušenú úpravu jeho kompetencie v § 148 zák. č. 25/2006 Z. z. a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2010-60 zo dňa 07.07.2010, aktuálna úprava § 180 ZVO upravuje podmienky podania žaloby žalobcom odlišne a uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR posudzuje konanie vedené pred Najvyšším súdom SR spis. zn. 2Obdo/21/2009, ktorý rozhodoval dňa 09.09.2009 o dovolaní voči rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 8Cob/157/2008 zo dňa 18.02.2009, prvostupňové konanie bolo vedené Okresným súdom Považská Bystrica spis. zn. 9Cb/86/2008 na základe žaloby podanej dňa 04.04.2008 o neplatnosť koncesnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.12.2006. Vec bola súdmi posudzovaná podľa v tom čase účinného § 148 zákona č. 25/2006 Z. z., dokonca v čase, keď zákon č. 25/2006 Z. z. nepoznal ani konania podľa § 148a, ktorá úprava bola pojatá až novelou zákona č. 289/2009 Z. z. účinnou od 16.07.2009 a v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd SR vzhľadom na to, že Smernica európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES bola prijatá 11.12.2007 a podľa čl. 4 nadobudla účinnosť 09.01.2008 neposudzoval účinky neplatnosti koncesnej zmluvy uzatvorenej 15.12.2006 s koncepciou neplatnosti zmluvy podľa nových revíznych smerníc). Naviac, bez významu nie je ani právny stav, Krajským súdom v Bratislave je t.č. pod spis. zn. 2S/175/2021 vedené konanie o správnej žalobe, v ktorom sa žalovaný 1/ domáha zrušenia rozhodnutia č. 2881-9000/2021 zo dňa 01.06.2021 (z obsahu spisu tiež vyplýva, že žalovaný 2/ sa domáha postavenia zúčastnenej osoby podľa § 41 ods. 2 SSP). Rovnako preto nie je možný nárok žalobcu v tomto štádiu konania jednoznačne považovať za osvedčený (teda že miera pravdepodobnosti jeho úspechu v konaní vo veci samej je vyššia ako pravdepodobnosť jeho zamietnutia). Ako vyplýva zo základných východiskových skutkových tvrdení strán (stručne uvedených v bodoch 3 -6 odôvodnenia tohto rozhodnutia s ohľadom na rozsiahlosť podaní sporových strán), predmetom dokazovania vo veci samej bude množstvo komplikovaných právnych otázok, počnúc splnením procesných podmienok pre podanie žaloby ako ich namietajú žalovaní, cez posúdenie obsahu a účelu napadnutej zmluvy, interpretáciu a aplikáciu príslušných ustanovení ZVO a smerníc, až po prípadné posúdenie povahy neplatnosti zmluvy a s tým súvisiace otázky verejného záujmu na zachovaní jej platnosti. Aj púhe osvedčenie nároku vo veci samej v tomto štádiu konania nie je možné ho hodnotiť v prospech ani jednej zo strán sporu.
23. Pokiaľ žalobca v návrhu o.i. dôvodí, že v zmysle § 180 ZVO je povinný podať návrh na vyslovenie neplatnosti zmluvy a v prípade nevyhovenia jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôjde do právoplatného rozhodnutia o žalobe o vyslovenie neplatnosti zmluvy k úplnému splneniu v nej upravených práv a povinnosti zmluvných strán a zhorší sa jeho postavenie do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí zmysel, v prípade akceptovania takejto úvahy by potom dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo samotné podanie žaloby na súd, bez ohľadu na jej dôvodnosť a bez ohľadu na splnenie podmienok vyžadovaných civilným sporovým poriadkom v § 325 ods. 1. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť zmluvným stranám zdržať sa plnenia zmluvy, o ide významný zásah do práv a povinností zmluvných strán, ktorý nemôže byť osvedčený len tvrdeniami, že predmetná zmluva je neplatná, nie je možné bez ďalšieho prejudikovať, že súd vo veci žalobe automaticky vyhovie. Podanie žaloby vo veci samej samo o sebe neodôvodňuje aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, a to ani s ohľadom na žalobcom predpokladanú dĺžku konania vo veci samej.
24. Žalobca ďalej vidí bezodkladnú potrebu úpravy pomerov žalovaných v nevyhnutnosti ochrany hospodárskej súťaže, ktorej náprava konečnou výstavbou nabíjacích elektrostaníc podľa neho už
nebude pravdepodobne možná. Podľa žalobcu by sa mohlo pristúpiť k obnoveniu súťaže len pokiaľ by zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia vo veci splnená v celom rozsahu. Takýto záver ale nevyplýva z obsahu napadnutej zmluvy a nenastane ani v prípade určenia neplatnosti zmluvy, nabíjacie elektrostanice majú povahu dočasných stavieb umiestnených na prenajatých častiach diaľničných odpočívadiel. Ako vyplýva z napadnutej zmluvy, jej predmetom nie je spotrebovateľné plnenie, z ktorého by hrozila škoda alebo iný nebezpečný následok a ani prípadným plnením nebude výsledkom nemožnosť navrátenia do pôvodného stavu. Na základe zmluvy žalovaný 1/ prenecháva žalovanému 2/ časť konkrétnych diaľničných odpočívadiel za účelom umiestnenia dočasných stavieb, ktoré ako vyplýva zo zmluvy neprechádzajú do vlastníctva žalovaného 1/ a žalovaný/ je povinný v prípad skončenia zmluvy predmet nájmu uviesť do pôvodného stavu. Vzhľadom na uvedené preto nenariadením neodkladného opatrenia sa pozícia žalobcu nijako nezhorší a ani nevznikne priestor, aby sa vytvoril nezvratný skutkový alebo právny stav. Napokon ani žalobcom nešpecifikovaná dĺžka konania neodôvodňuje okamžitý zásah, nakoľko samotná zmluva je uzatvorená na dobu určitú 20 rokov, teda i v prípade úspechu žalobcu vo veci, je predpoklad, že by bolo možné zadať zákazku v prípade určenia zmluvy za neplatnú opätovne. Ako uvádza aj žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, právoplatné územné rozhodnutia a stavebné povolenia je žalovaný 2/ povinný zabezpečiť do 24 mesiacov od účinnosti zmluvy, t. j. od 01.11.2019 do 01.11.2021 a druhá etapa je limitovaná 18 mesiacmi od právoplatnosti stavebných povolení na všetky elektrostanice. Z návrhu a ani z listinných dôkazov však nevyplýva, či je takto upravený právny stav plnenia zmluvy aj stavom skutočným ku dňu rozhodovania súdu, teda či už prišlo a prípadne v akom rozsahu k vybudovaniu nabíjacích staníc. Pokiaľ žalobca uvádza, že v súčasnom stave ešte nedošlo k úplnej výstavbe nabíjacích elektrostaníc a preto nie je dôvodné predpokladať neprimeraný zásah do práv žalovaných, toto tvrdenie nie je možné považovať ani za osvedčené.
25. S týmto záverom súvisí aj nemožnosť posúdiť proporcionalitu navrhovaného zásahu. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. V teste proporcionality je potrebné zohľadniť povahu a okolnosti veci samej, ako aj to, či nariadením neodkladného opatrenia nepríde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán alebo tretích osôb. Povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Nakoľko žalobca ničím neosvedčil, že nedošlo k úplnej výstavbe nabíjacích elektrostaníc, neosvedčil potom ani, že prípadným nariadením neodkladného opatrenia nevznikne dotknutej strane neprimeraná ujma (R/1967).
26. Žalobca ďalej poukazuje na nevyhnutnosť predbežnej ochrany z pohľadu ochrany a obnovy hospodárskej súťaže, avšak argument o ochrane a obnove hospodárskej súťaže podľa názoru súdu v tejto konkrétnej veci značne relativizuje skutočnosť, že v obsahovo totožnej nájomnej zmluve na základe obchodnej súťaže vyhlásenej rovnako v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky č. 504 z 09.11.2016 k návrhu Národného politického rámca pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami prijatého v zmysle Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, uzavretej 26.04.2019 so spoločnosťou CNG/LNG za účelom vybudovania a prevádzkovania čerpacích staníc žalobca, sa žalobca ochrany súťaže žalobou o určenie neplatnosti na súde ani návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nedomáha (uvedené vyplýva z vyjadrenia žalovaného 2/ k žalobe a repliky žalobcu).
27. Súd dôkladne zvažujúc všetky okolnosti posudzovanej veci dospel záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť, nakoľko neosvedčil splnenie podmienok bezodkladnej úpravy pomerov preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).