Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-311-2023.pdf
PDF · 103.29 KB
Case nature
Subarea
21Ek/311/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Dolný Kubín, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1651/2, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 00 314 463, proti povinnému: A. B., nar: 03.08.1978, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX A. E., o vymoženie nepeňažného plnenia s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Kabáč ml., so sídlom exekútorského úradu Trojičné námestie, 027 44 Tvrdošín, IČO: 37 801 571, pod sp. zn. 075 EX 110/23, o návrhu povinného na azstavenie exekúcie, rozhodujúc, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/311/2023 zo dňa 26. 05. 2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/311/2023 zo dňa 26. 05. 2023 z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov sťažnostného konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/311/2023 zo dňa 26.05.2023 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Exekučným titulom v prejednávanej veci je Rozhodnutie Mesta Dolný Kubín sp. zn. 3927/2022/114-TS01/A10 zo dňa 24.06.2022, ktoré ukladalo povinnému (tam stavebníkovi) odstrániť stavbu „Oporný múr s pivnicou a schodiskom“ na pozemku: parc. č. C-KN 670/359 a 670/360 v katastrálnom území A. E. v lehote do 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.08.2022 a vykonateľnosť dňa 10.11.2022. Svoje rozhodnutie odôvodnila vyššia súdna úradníčka tým, že pokiaľ povinný namieta neurčitosť povinnosti určenej exekučným titulom, jedná sa o skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania (v ktorom bol vydaný exekučný titul) a preto tieto argumenty mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti exekučnému titulu, o čom bol povinný riadne poučený, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať. Exekučné konanie je konaním vykonávacím, v ktorom sa poskytuje ochrana judikovanému právu. Povinný súdu v podanom návrhu na zastavenie exekúcie predložil kúpnu zmluvu, ktorej predmetom má byť oporný múr s pivnicou a schodiskom, ktorého odstránenie nariaďuje exekučný titul. Táto zmluva je datovaná ku dňu 17.06.2022. K vydaniu exekučného titulu došlo dňa 24.06.2022. Pokiaľ táto skutočnosť existovala v čase vydania exekučného titulu, povinný mal tieto skutočnosti namietať v opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu. Vyššia súdna úradníčka považovala povinnosť určenú exekučným titulom za dostatočne zrozumiteľnú a určitú, pričom nemala pochybnosti o vykonateľnosti exekučného titulu ani na základe podaného návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie neodôvodnil žiadnymi tvrdeniami, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie Povinný uvádzal, že exekučný titul je vo výrokovej časti zmätočný, nezrozumiteľný, neurčitý, nie je v súlade so skutočným
stavom veci, a ako taký je teda nezákonný, čo má za následok nevymožiteľnosť exekučného titulu. Súd k tomu uviedol, že povinný by vo vzťahu k tomuto tvrdeniu uniesol dôkazné bremeno v tom prípade, ak by súdu preukázal napríklad to, že sa na pozemku nachádzajú viaceré podobné stavby, a z uvedeného dôvodu má povinný oprávnenú pochybnosť o tom, odstránenie ktorej stavby mu oprávnený (konajúci pri vydaní exekučného titulu ako stavebný úrad) nariadil. Vyššia súdna úradníčka vychádzala pri rozhodovaní z pripojených dokumentov a dospela k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe dôvodov deklarovaných povinným, nie je dôvodný, zo strany povinného nebolo preukázané, že došlo k naplneniu podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietla (výrok I.). O trovách exekúcia rozhodla tak, že úspešnému oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznala, nakoľko si oprávnený trovy za vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil (výrok II.).
2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky (konkrétne voči výroku I.) podal v zákonom stanovenej lehote povinný sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci ako dôsledok toho, že exekučný súd sa pri rozhodovaní nezapodieval podstatnými námietkami povinného a preto je sťažnosťou napadnuté uznesenie nespravodlivé a nezákonné. Nesprávne právne posúdenie veci vidí povinný v tom, že exekúcia je vedená na základe materiálne nevykonateľného exekučného titulu, no napriek tomu exekučný súd exekúciu nezastavil podľa § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Vo výrokovej časti exekučného titulu je explicitne uvedené, že „predmetom tohto rozhodnutia je stavba záhradnej chatky, ktorá je zrealizovaná na pozemku pare. č. F. XXX/XXX G. XXX/XXX, k. ú. A. E.". Z citovanej výrokovej časti exekučného titulu jednoznačne vyplýva, že stavebný úrad nariadil povinnému odstrániť z pozemkov KN-C pare. č. XXX/XXX a KN- C pare. č. 670/360 nachádzajúcich sa v k.ú. A. E. stavbu, ktorú identifikoval ako „oporný múr s pivnicou a schodiskom" a taktiež ako „záhradnú chatku". Povinný je toho názoru, že sa jedná o zmätočnú, nezrozumiteľnú a neurčitú identifikáciu predmetu rozhodnutia o odstránení stavby, ktorý nedostatok výrokovej časti rozhodnutia spôsobuje jeho nezákonnosť a nevymáhateľnosť. Z exekučného titulu preto nie je zrejmé, či stavebný úrad nariadil povinnému odstrániť viacero stavieb alebo je vo výrokovej časti jedna a tá istá stavba identifikovaná viacerými označeniami. V oboch prípadoch však formulácia povinnosti uloženej výrokovou časťou exekučného titulu vyvoláva neodstrániteľné a neprípustné pochybnosti o tom, čo je predmetom exekučného titulu. Uvedená vada výrokovej časti exekučného titulu má za následok jeho materiálnu nevykonateľnosť. Povinný poukazoval na to, že materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu , a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý exekučný titul obsahovať okrem iného aj presnú individualizáciu vymáhanej povinnosti na plnenie. Podľa názoru povinného v predmetnom exekučnom titule absentuje presná individualizácia vymáhanej povinnosti, keďže exekučný titul zmätočne nariaďuje povinnému odstrániť stavbu oporného múru s pivnicou a schodiskom, ktorú stavbu taktiež vo výrokovej časti označuje ako záhradnú chatku, teda exekučný titul neurčitým a zmätočným spôsobom identifikuje stavbu, ktorú má byt' odstránená, čo spôsobuje jeho materiálnu nevykonateľnosť. Ani povinnosť odstrániť stavbu pivnice nie je v rozhodnutí vymedzená určitým a vykonateľným spôsobom, nakoľko v rozhodnutí absentuje údaj, na ktorom z pozemkov KN-C parc. č. 670/359 a KN-C parc. č. 670/360 nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. E. je predmetná pivnica umiestnená. Na uvedených pozemkoch totiž nie je vybudovaná žiadna stavba pivnice, ktorá by priestorovo zasahovala do oboch týchto pozemkov. Ani touto námietkou povinného sa vyšší súdny úradník v odôvodnení zamietavého uznesenia vôbec nezaoberal, hoci z hľadiska požiadaviek obsahovej určitosti výroku exekučného titulu spôsobuje jeho materiálnu nevykonateľnosť. Zároveň povinný zdôraznil, že exekučný titul ukladá povinnému ako vlastníkovi stavby (pivnice) povinnosť odstrániť túto stavbu. Povinný však nie je vlastníkom prefabrikovanej betónovej pivnice. Dňa 17. 06. 2022 bola medzi predávajúcimi manželmi A. B. (t. j. povinným v tomto exekučnom konaní) a H. B., a kupujúcimí manželmi I. J. B. a K. J. B. uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k prefabrikovanej betónovej pivnici, ktorá pivnica je taktiež v exekučnom titule označená ako predmet odstránenia. Pivnica, ktorá má byť predmetom odstránenia podľa exekučného titulu, nie je nehnuteľnosťou, keďže nie je spojená so zemou pevným základom. Z uvedeného vyplýva, že táto pivnica je v občianskoprávnom zmysle hnuteľnou vecou a na účinný prevod vlastníckeho práva k nej sa nevyžaduje povolenie vkladu do katastra nehnuteľností, t. j. uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 17.06.2022 sa bezpodielovými spoluvlastníkmi pivnice stali manželia I. J. B. a K. J. B.. Povinný poukázal na ustanovenie § 88a ods . 2 zákona č. 50/ 1976 Zb . o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(Stavebný zákon) s tým, že stavebný úrad má zákonnú kompetenciu nariadiť odstránenie stavby výlučne len vlastníkovi stavby a žiadnej inej osobe, hoci by aj v konaní pred stavebným úradom bola táto osoba označená ako stavebník. Stavebný úrad v exekučnom titule nariaďuje povinnosť odstrániť stavbu osobe (t. j. povinnému), ktorá nie je a ani v čase vydania exekučného titulu nebola vlastníkom stavby, čím stavebný úrad prekročil svoju zákonnú kompetenciu a čo logicky spôsobuje nezákonnosť exekučného titulu. Povinný má za to, že ak mu exekučný titul nariaďuje odstrániť stavbu, ktorej nie je vlastníkom (túto skutočnosť povinný exekučnému súdu preukázal predložením kúpnej zmluvy) a s ktorou vecou preto nie je oprávnený disponovať, jedná sa o právnu a skutkovú okolnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Exekučný titul ďalej povinnému nariaďuje odstránenie stavby oporného múru na pozemku pare. č. C-KN 670/359 a 670/360 v k. ú. A. E., pričom však na uvedených pozemkoch sa žiadna stavba oporného múru nenachádza. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 Stavebného zákona je stavbou stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Prírodné kamene nachádzajúce sa na označených pozemkoch nemožno označiť ako stavbu oporného múru, pretože tieto prírodné kamene nielen že nevytvárajú žiadnu stavebnú konštrukciu zo stavebných výrobkov, ktorá by bola pevne spojená so zemou, ale navyše tieto prírodné kamene nie sú dokonca ani len navzájom pospájané niektorým zo stavebných technologických procesov. Predmetné prírodné kamene sú len voľne na seba uložené a v určitom rozsahu kopírujú svahovitý terén, čím plnia takmer výlučne dekoratívnu funkciu. Exekučný titul tak ukladá povinnému odstránenie stavby oporného múru, ktorý sa na označených pozemkoch nenachádza, čo taktiež spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Ani tvrdenie v exekučnom titule, že pivnica je zapustená do oporného múru, nie je v súlade so skutočným stavom veci. Výroková časť exekučného titulu taktiež uvádza, že súčasťou múru je schodisko, ktoré slúži na prekonanie výškového rozdielu vzniknutého medzi vrchom a spodkom múru. Nakoľko sa však na pozemkoch KN-C parc. č. 670/359 a KN-C pare. č. XXX/XXX nenachádza žiadna stavba oporného múru, tak sa logicky na predmetných pozemkoch nemôže nachádzať také schodisko, ktoré by bolo súčasťou oporného múru. Nariadenie odstránenia schodiska ako súčasti neexistujúcej hlavnej veci (t. j. oporného múru) teda znamená nariadenie odstránenia neexistujúceho schodiska. Podľa názoru povinného preto aj táto povinnosť uložená mu exekučným titulom nie je vykonateľná. Exekučný titul nariaďuje povinnému odstrániť zmätočným a nezrozumiteľným spôsobom vymedzenú stavbu z pozemkov KN-C parc. č. 670/359 a KN-C parc. č. 670/360 nachádzajúcich sa v k.ú. A. E.. Povinný nie je vlastníkom predmetných pozemkov. Podľa údajov zapísaných na LV č . XXXX pre k.ú. A. E. je výlučným vlastníkom týchto pozemkov I. J. B., nar. XX.XX.XXXX. Exekučný titul tak nariaďuje povinnému vykonať dispozície s majetkom identifikovaným zmätočným a nezrozumiteľným spôsobom, pričom povinný nie je vlastníkom a zároveň majetok sa nachádza na pozemku taktiež vo vlastníctve osoby odlišnej od osoby povinného. V nadväznosti na uvedené dôvody povinný navrhol, aby exekučný súd zmenil výrok I. uznesenia vyššieho súdneho úradníka zo dňa 26.05.2023 tak, že v súlade s § 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vyhovie návrhu povinného a exekúciu v celom rozsahu zastaví.
3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola v podstatnej časti podaná dôvodne, a preto ju zamietol.
10. V nadväznosti na obsah podanej sťažnosti a po oboznámení sa s napadnutým uznesením súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a rozhodnutie za vecne správne. Povinný v sťažnosti v podstate zopakoval len tie isté argumenty, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sťažnostný súd ich sťažnosť ako nedôvodnú zamietol, keď sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
11. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinila i konajúca vyššia súdna úradníčka napadnutým uznesením zadosť.
12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie dopĺňa, že exekučným titulom je v tomto konaní vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bola povinnému uložená povinnosť presne špecifikovaná vo výroku rozhodnutia. Zásadnou obranou povinného proti exekúcii, ktorú zopakoval aj v podanej sťažnosti, je jeho tvrdenie o materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, ktorú odôvodňuje neurčitosťou a zmätočnosťou exekučného titulu.
13. K námietkam povinného treba uviesť, že jednou zo základných náležitostí materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je, aby v ňom bol vymedzený rozsah a obsah povinnosti, ku ktorých splneniu smeruje aj následný výkon rozhodnutia. Je tomu tak preto, aby vykonávajúci orgán vedel, čo vlastne má byť vynútené, a aby nemusel iba v priebehu exekúcie zisťovať, čo je obsahom uloženej povinnosti. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že exekučný titul je záväzný najmä pre strany sporu (účastníkov konania), a preto predovšetkým pre nich má byť exekučný titul jasný, určitý a presný. Exekučnému súdu prináleží posúdiť, či exekučný titul ukladá povinnému povinnosti, ktoré je možné uskutočniť, a to najmä, či uložená povinnosť zodpovedá možným spôsobom exekúcie, či je táto povinnosť konkretizovaná dostatočne určito a pod. Pri skúmaní materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia vychádza súd predovšetkým z jeho výroku (obsah rozhodnutia súd vyjadruje vo výroku rozhodnutia), prípadne i z jeho odôvodnenia, avšak len za účelom výkladu výroku, keďže výrok exekučného titulu nie je možné akýmkoľvek spôsobom meniť. Aj sťažnostný súd po preskúmaní výroku exekučného titulu dospel k záveru, že tento spĺňa všetky predpoklady materiálnej vykonateľnosti, je presný, určitý a zrozumiteľný, pričom nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, aká povinnosť má byť na jeho základe splnená, v akej lehote, a aké osoby sú na splnenie tejto povinnosti zaviazané. Správny orgán dostatočne špecifikoval vo výroku a následne v odôvodnení svojho rozhodnutia, že stavebník (povinný) je povinný vykonať účinné opatrenia v takom rozsahu, aby došlo odstráneniu nepovolenej stavby, keď pred vydaním tohto rozhodnutia bol na pozemkoch KN-C parc. č. 670/359 a KN-C parc. č. 670/360 v v k.ú. A. E. dňa 10.01.2022 vykonaný štátny stavebný dohľad, na čo následne stavebný úrad stavebníka (ktorým povinný v čase vykonania dohľadu nepochybne bol) vyzval, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že stavba oporného múra s pivnicou a schodiskom nie je v rozpore s verejným záujmom a upozornil stavebníka, že v opačnom prípade úrad nariadi odstránenie tejto stavby. Povinný na výzvu nereagoval a požadované doklady nepredložil, navyše ani nepožiadal o dodatočné povolenie stavby. Z tohto dôvodu mu stavebný úrad nariadil predmetnú stavbu odstrániť v lehote do 3 mesiacov
od právoplatnosti vydaného rozhodnutia, pričom pre odstránenie predmetnej stavby určil niekoľko podmienok. Uvedenej povinnosti tak podľa názoru sťažnostného súdu má zodpovedať aj zvolené technické riešenie, ktorého výber je na povinnom. Inak povedané, povinný má za účelom splnenia uloženej povinnosti zvoliť také technické riešenie odstránenia oporného múru s pivnicou a schodiskom, ktoré by bolo dostatočné vo vzťahu k dosiahnutiu pôvodného stavu pred samotným vybudovaním týchto stavieb. V prípade pochybností, povinný môže ponechať odstránenie oporného múru s pivnicou a schodiskom na oprávneného s tým, že mu následne nahradí náklady vynaložené na vykonanie prác, keďže v danom prípade sa nepochybne jedná o plnenie nepeňažnej povinnosti, ktorá má charakter zastupiteľného plnenia (§ 191 Exekučného poriadku).
14. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
15. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
16. Podľa § 88a ods. 6 písm. a) Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby.
17. Výkladom citovaných ustanovení stavebného zákona možno dôjsť k záveru, že nepovolenou stavbou pre účely vydaného rozhodnutia – exekučného titulu sa nemá na mysli len „nehnuteľná stavba“ ako to prezentuje povinný vo svojej sťažnosti, ale akákoľvek stavba vytvorená stavebnou činnosťou počas stavebných prác, bez ohľadu na to, aké technické riešenie je zvolené na jej vyhotovenie, pričom na túto stavbu postačuje v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona ohlásenie, nevyžaduje sa stavebné povolenie.
18. Pokiaľ povinní namietal, že nie je vlastníkom prefabrikovanej betónovej pivnice, preto ani nemôže splniť uloženú povinnosť ju odstrániť, v tomto smere súd poukazuje na to, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 17C/75/2023 súdne konanie o vylúčenie veci (Oporný múr s pivnicou a schodiskom“ na pozemku: parc. č. C-KN 670/359 a 670/360 v katastrálnom území A. E.) z exekúcie. Až v tomto konaní bude právoplatne rozhodnuté, či vlastníkom predmetnej pivnice je povinný (s manželkou) alebo iné osoby, ktorým by malo na základe kúpnej zmluvy z 17.06.2022 svedčať vlastnícke právo k prefabrikovanej betónovej pivnici, ktorá je taktiež v exekučnom titule označená ako predmet odstránenia. Je potrebné zdôrazniť, že stavebný úrad v čase vydania exekučného titulu (24.06.2022) nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že povinný označenou kúpnou zmluvou pár dní predtým svoje vlastnícke práva k predmetnej pivnici previedol na jemu blízke osoby - I. J. B. a K. J. B..
19. V neposlednom rade treba zdôrazniť, že exekučný súd nepreskúmava či exekučný titul, ktorým je právoplatné rozhodnutie súdu či iného orgánu verejnej moci, teda i stavebného úradu, je vecne správne a či konanie, ktoré mu predchádzalo, bolo bez vád. Exekučné konanie nie je opravným konaním a ďalšou inštanciou administratívneho procesu. Právoplatné rozhodnutie správneho orgánu má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, súd musí v súlade so zásadou rovnocennosti exekučných titulov s takýmto rozhodnutím nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd je rozhodnutím správneho orgánu viazaný rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to zo všeobecnej záväznosti ako základného znaku všetkých právoplatných rozhodnutí. Právoplatnosť ako výraz princípu právnej istoty v procesnom práve tak zabezpečuje nielen predvídateľnosť ale i koherenciu v rámci činnosti orgánov verejnej moci. Nerešpektovanie právoplatných rozhodnutí, kde by každý orgán mohol preskúmavať správnosť konania iného orgánu, resp. prehliadať existenciu vydaného právoplatného rozhodnutia by viedla k úplnému chaosu a spochybneniu opodstatnenia existencie právneho poriadku.
20. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodnutia správneho orgánu, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu a konania ktoré mu predchádzalo, keďže nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ako správne uviedla aj vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, pokiaľ povinný považoval
exekučný titul za neurčitý, mohol a mal sa voči nemu brániť podaním opravného prostriedku v zmysle poučenia tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti treba tiež poukázať na to, že vydaniu exekučného titulu predchádzalo administratívne konanie, v rámci ktorého sa uskutočnilo aj šetrenie štátneho stavebného dohľadu na mieste samom a povinnému bola poskytnutá primeraná lehota na vykonanie uložených opatrení, ako to vyplýva aj z predloženého exekučného titulu. Povinný tak mohol a mal neurčitosť resp. nepresnosť uložených opatrení namietať v priebehu tohto administratívneho konania, kedy bol priestor napríklad aj na dohodu o technickom riešení týchto opatrení. Námietky povinného o nevykonateľnosti exekučného titulu sú tak primárne námietkami smerujúcimi proti základnému konaniu, v ktorom bolo vydané rozhodnutie a ktorým bola stanovená exekučne vymáhaná povinnosť povinného. V každom prípade sa jedná o okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a povinný mal možnosť ich namietať v nachádzacom (pôvodnom) konaní zákonom stanoveným spôsobom (čo povinný neučinil; na výzvu stavebného úradu nereagoval). Návrh na zastavenie exekúcie nie je ďalším opravným prostriedkom a povinní nemôžu v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mali uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia.
21. Exekučným titulom je formulovaná povinnosť uložená povinnému (odstránenie presne špecifikovanej stavby) a takto uloženú povinnosť je povinný rešpektovať a splniť ju. Exekučné konanie je teda vedené na základe exekučného titulu, v ktorom je relevantne určený nositeľ práv a povinností (t. j. oprávnený a povinný) a je v ňom vymedzený obsah a rozsah plnenia (t. j. kto je akú povinnosť plniť v prospech koho). Inými slovami povedané, zo znenia exekučného titulu je dostatočne zrejmé, čo, od koho a v prospech koho má byť exekúciou vynútené, resp. akú vynucovanú povinnosť ukladá. Všetky námietky povinného o nevykonateľnosti exekučného titulu sú primárne námietkami smerujúcemu proti základnému konaniu, v ktorom bolo vydané rozhodnutie a ktorým bola stanovená exekučne vymáhaná povinnosť sťažovateľa (povinného).
22. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorý dosiaľ nebol zrušený, ani inak zmenený a naďalej zo strany povinného nebol tento exekučný titul ani splnený. Exekučný súd tak nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone exekučného titulu, pretože oprávnený v exekučnom konaní len realizuje svoje právo, nekoná v rozpore s právom.
23. Na základe uvedeného výkladu sťažnostný súd nemá žiadne pochybnosti o vykonateľnosti predloženého exekučného titulu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie v podstatnej časti vyhodnotil sťažnosť povinného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/311/2023 zo dňa 26.05.2023 ako nedôvodnú, a preto ju zamietol.
24. O trovách tohto sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania by priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Oprávnený si však žiadnu náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Proti tomuto uzneseniu dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici, 7. júna 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a