Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-2222-2022.pdf
PDF · 89.55 KB
No categories available
23Ek/2222/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Budatínska 1, 851 05 Bratislava-Petržalka, IČO: 00 169 765, právne zastúp.: Advokátska kancelária VIS LEGIS s. r. o., so sídlom Panenská 7, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 728 949, proti povinnému: FILIPPO CATERING, s. r. o., so sídlom Mierová 83/2062, 821 05 Bratislava-Ružinov, IČO: 44 651 392, o vymoženie 18.018 Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Eva Ondrejková, so sídlom exekútorského úradu Turčianska 50, 821 09 Bratislava, pod sp. zn. 332EX 406/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/2222/2022 zo dňa 4. apríla 2023, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/2222/2022 zo dňa 4. apríla 2023 z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 04.04.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 23Ek/2222/2022, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.08.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 18.018 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 24Up/338/2022 zo dňa 20.4.2022, právoplatného a vykonateľného dňa 6.5.2022 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Dňa 23.08.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Ondrejkovú, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, ktorá ju vedie pod spisovou značkou 332EX 406/22. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, označený ako „Odpor proti platobnému rozkazu exekúcie 332EX 406/22- 23Ek/2222/2022“. Vyšší súdny úradník preskúmal návrh povinného spolu s pripojenými prílohami a skonštatoval, že tento bol podaný až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (t.j. nemá odkladný účinok s poukazom na § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku) a zároveň nie je dôvodný. Poukázal najmä na to, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými skutočnosťami. Napriek tomu, že návrh bol zo strany povinného po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, považoval vyšší súdny
úradník za potrebné venovať sa jednotlivým argumentom z návrhu povinného. Uviedol, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie (bez odkladného účinku) nepredložil žiadny relevantný doklad, resp. dostačujúci dôkaz, pričom nepreukázal ani neuviedol žiadne relevantné dôvody na zastavenie exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie, pričom neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Súd zároveň dodáva, že tvrdenia povinného, ktorými odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie, mohli byť uplatnené v samotnom súdnom (prvoinštančnom) konaní, avšak nakoľko povinný nesprávnym spôsobom podal odpor - nie na to určenom elektronickom formulári, odpor žalovaného (tu povinného v exekučnom konaní) bol zo strany súdu zamietnutý. Pokiaľ povinný žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, vyšší súdny úradník uviedol, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora, pričom nemajetnosť povinného musí byť v konaní riadne preukázaná. Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti nie je dostačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného pritom zastavuje súdny exekútor, a to za splnenia podmienok uvedených v § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Vzhľadom k tomu, že povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, povinný nepreukázal iné dôvody, ktoré by robili exekúciu neprípustnou, ako aj z dôvodu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po 15 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a súd ani z úradnej povinnosti nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
3. V reakcii na uznesenie vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 18.04.2023, zaslal povinný súdu v zákonnej lehote sťažnosť v ktorej sa odvolával na nové skutočnosti a dôkazy. Uviedol, že nebytový priestor č. 183 na ulici Jungmannová č.6 nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom 1151 za obdobie 1.1.2021-31.12.2021 nevyužíval a nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, preto bol nútený rešpektovať nariadenie SR a zatvoriť prevádzku počas pandémie vírusu COVID 19. Oprávneného žiadal v mesiaci marec 2020 o poskytnutie zľavy na nájomnom za nebytový priestor, pričom oprávnený reagoval až zarážajúco neskoro a neprofesionálne (ako dôkazy predložil mailovú komunikáciu s oprávneným). Napokon povinný tvrdil, že firma je z dôvodu dlhodobej nečinnosti v konkurznom konaní a bez finančného príjmu. Na preukázanie svojich tvrdení povinný k sťažnosti doložil okrem príloh totožných z návrhu na zastavenie exekúcie aj Dobropis č. 6622000208 zo dňa 06.06.2022 vystavený oprávneným, ktorým preukazoval zníženie povinnosti úhrady vyúčtovania nákladov za nájom nebytového priestoru na ulici Jungmannova 6 zo sumy 18.018 Eur na sumu 16.890,79 Eur.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného na výzvu súdu v stanovenej lehote vyjadril v tom zmysle, že trvá na pokračovaní exekúcie a podanú sťažnosť s dôkazmi povinného vníma iba ako snahu povinného urobiť si z predmetnej exekúcie civilné sporové konanie, v ktorom by predkladal skutkové tvrdenia a vykonával dokazovanie. Ako bolo už neraz konštatované, chybné podanie odporu je v plnej miere vinou povinného, pričom ak by došlo k riadnemu podaniu odporu na správnom tlačive, povinný by mohol využiť všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a predkladať dôkazy na podporu jeho tvrdení. Predmetná sťažnosť nie je ničím iným ako len márnou snahou povinného vyhnúť sa plneniu jeho povinností v exekučnom konaní. Predmetné tvrdenia a dokumenty mali byť predmetom dokazovania v civilnom sporovom konaní, nemajú žiadny vplyv na exekúciu. Oprávnený pritom zdôraznil, že predmetný nebytový priestor, v súvislosti s užívaním ktorého vznikol povinnému dlh a je voči nemu vedená exekúcia, doposiaľ neodovzdal oprávnenému, stále ho užíva, pričom na Okresnom súde Bratislava V. prebieha v súčasnosti konanie o vypratanie nebytového priestoru pod sp. zn. 10C/41/2022 (v súčasnosti na Mestskom súde Bratislava IV. pod sp.zn. B5-10C/41/2022, pozn. sudcu). V nadväznosti na uvedené preto oprávnený nesúhlasil s podanou sťažnosťou proti uzneseniu, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý a žiadal pokračovať v exekúcii.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
13. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej vety a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
16. V prvom rade sudca prvej inštancie poukazuje na to, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie, pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Po preštudovaní obsahu spisu sudca súhlasí so záverom vyššieho súdneho úradníka prezentovaným v napadnutom uznesení, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. To znamená, že v čase jeho podania povinná nemala uhradené svoje záväzky voči oprávnenému tak, ako jej to ukladal exekučný titul. Po oboznámení sa s napadnutým uznesením a tiež s celým obsahom spisu súd prvej inštancie konštatuje, že sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, pre ktoré vyšší súdny úradník návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za dostatočné a jasné, a to napriek tomu, že v ňom nie sú výslovne vyjadrené citácie judikatúry či dlhé právne úvahy. Sťažnostný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy
účastníka konania. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru súdu prvej inštancie učinil i konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
18. Nad rámec odôvodnenia uznesenia vyššieho súdneho úradníka, s prihliadnutím na tvrdenia povinného v sťažnosti, sudca dodáva nasledovné. Pokiaľ povinný sťažnosť odôvodňoval v značnej časti všeobecnými informáciami ohľadom neužívania sporného nebytového priestoru a okolnosťami súvisiacimi s pandémiou Covid-19 bez väzby na konkrétnosti prejednávaného prípadu, nebol dôvod sa nimi pri rozhodovaní o sťažnosti zaoberať.
19. Zároveň je nutné zdôrazniť, že pri oneskorene podanom, príp. opakovanom návrhu na zastavenie exekúcie sudca musí pristúpiť aj k uplatneniu koncentračnej zásady podľa ustanovenia § 61k ods. 3 a ods. 4 v spojení s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd uvádza, že so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť pri včasnom podaní návrhu na zastavenie exekúcie, s výnimkou skutočností, na ktoré musí prihliadnuť ex offo, skutočností, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a skutočností ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie povinný nepredložil žiadne nové dôkazy. Z tohto dôvodu vyšší súdny úradník správne postupoval, keď v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie použil koncentračnú zásadu. Na uvedenom stave sa nič nezmenilo ani v rámci sťažnostného konania.
20. Je potrebné tiež uviesť, že uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie sa prejavuje okrem iného aj v tom, že nové tvrdenia a dôkazy nemožno účinne podať. Vzhľadom na uvedené je potrebné vnímať aj sťažnostné konanie, ktoré je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané, sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie a súd (sudca) v sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže riešiť povinným novonastolené právne a skutkové otázky. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť a zaoberať sa skutočnosťami a dôkazmi, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť pri prvom včasnom podaní návrhu na zastavenie exekúcie, prípadne ešte v opravnom prostriedku voči exekučnému titulu. Za použitia uvedenej koncentračnej zásady musí súd konštatovať, že nevzhliadol dôvod na zrušenie a vrátenie veci vyššiemu súdnemu úradníkovi, ale vzhľadom k tomu, že povinný v návrhu na zastavenie exekučného konania nepreukázal také skutočnosti, pre ktoré by súd podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastavil, súd sťažnosť povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zamietol, keď sa stotožnil so záverom o tom, že exekúcia bola nariadená dôvodne a v konaní nebol preukázaný žiadny dôvod, pre ktorý by muselo dôjsť k jej zastaveniu.
21. Pokiaľ povinný v závere podanej sťažnosti uviedol, že sa nachádza v konkurze, túto skutočnosť súd z dostupných registrov preukázanú nemal.
22. Nad rámec svojej povinnosti súd prvej inštancie na tomto mieste reaguje aj na predložený Dobropis č. 6622000208 zo dňa 06.06.2022, ktorým povinný preukazoval zníženie výšky svojho dlhu voči oprávnenému. Pokiaľ oprávnený skutočne eviduje vo vzťahu k povinnému inú dlžnú sumu, ako je vymáhaná v tomto exekučnom konaní, má povinnosť oznámiť túto skutočnosť súdnemu exekútorovi
a podať návrh na zastavenie exekúcie v dotknutej časti, na základe čoho by následne súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm. b), ods. 2 Exekučného poriadku.
23. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.
24. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Ek/2222/2022 zo dňa 04.04.2023 ako nedôvodnú zamietol.
25. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.
26. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinnej nevznikli (v rámci vyjadrenia si k sťažnosti si žiadne trovy neuplatnil), súd prvej inštancie v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 7. júna 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a