Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Sa-23-2021.pdf
PDF · 138.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v konaní pred sudcom doc. JUDr. Petrom Molitorisom, PhD. v právnej veci žalobkyne S. I., bytom J. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Kristínou Tomkovou, advokátkou so sídlom Udavské č. 391, proti žalovanému Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2021 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. augusta 2021 číslo XXX XXX XXXX X a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobkyni úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa požiadala žiadosťou spísanou dňa 04.03.2021 na Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné o invalidný dôchodok. 2. V neprítomnosti žalobkyne bol posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej tiež len „posudkový lekár“) posúdený zdravotný stav žalobkyne, a to na základe doložených odborných lekárskych nálezov. 3. Z posúdenia zdravotného stavu žalobkyne bola vyhotovená zápisnica zo dňa 04.03.2021 podľa § 189 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), z obsahu ktorej vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovým lekárom A.. O. K. na základe lekárskych správ z vyšetrenia žalobkyne na Oddelení nukleárnej medicíny Vivamed Nukleárna medicína Prešov (A.. Z. Z.) zo dňa 17.01.2020, ortopedických vyšetrení na poliklinike ProCare Prešov (A.. J. O., Z.., A.) zo dní 30.06.2020, 06.07.2020, 03.08.2020, 21.09.2020, 02.03.2021 a z psychiatrických vyšetrení v psychiatrickej ambulancii KRAEPELIN s.r.o. v Humennom (A.. A. D.) zo dní 21.11.2019, 29.01.2020, 22.10.2020, 16.11.2020 a 25.02.2021. 4. Výsledkom posúdenia zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity v rámci vykonanej kontrolnej lekárskej prehliadky bolo určenie výslednej miery poklesu žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 35%. 5. Ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 04.03.2021 zamestnancom pobočky Sociálnej poisťovne bola žalobkyňa osobne oboznámená s podmienkami nároku na invalidný dôchodok v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., s dôsledkami neuznania invalidity na nárok na invalidný dôchodok, ako aj o tom, že o nároku a jeho sume rozhodne Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“). Zo zápisnice vyplýva, že túto si žalobkyňa prečítala a jej obsahu porozumela, na znak čoho ju aj vlastnoručne podpísala.
6. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 01.05.2021 podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietol žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa odborného lekárskeho posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej poisťovne žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 7. Prvostupňový správny orgán v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, iba poukázal na obsah odborného posudku o invalidite zo dňa 04.03.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. 8. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 04.03.2021 vyplýva, že podkladom pre jeho vypracovanie boli nálezy z vyšetrení žalobkyne na Oddelení nukleárnej medicíny Vivamed Nukleárna medicína Prešov (A.. Z. Z.) zo dňa 17.01.2020, ortopedických vyšetrení na poliklinike ProCare Prešov (A.. J. O., Z.., A.) zo dní 30.06.2020, 06.07.2020, 03.08.2020, 21.09.2020, 02.03.2021 a z psychiatrických vyšetrení v psychiatrickej ambulancii KRAEPELIN s.r.o. v Humennom (A.. A. D.) zo dní 21.11.2019, 29.01.2020, 22.10.2020, 16.11.2020 a 25.02.2021. nález - lekárska správa psychiatrického oddelenia Nemocnice AGEL v Levoči zo dní 26.4.2021-22.5.2021. 9. Zdravotný stav bol posúdený v neprítomnosti žalobkyne. Z obsahu lekárskych správ boli v odbornom posudku o invalidite citované podstatné závery, na základe ktorých posudkový lekár formuloval závery posudku. 10. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené ochorenie podľa Kapitoly XV -Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 47 - uvoľnenie väzivového aparátu kolena, písm. b) - vyžadujúce spevnenie podporným aparátom podľa postavenia a osovej odchýlky a porušenie funkcie končatiny (25-35%). Choroba bola diagnostikovaná ako Vnútorné poruchy kolenného kĺbu, MKCH-10: M 23. V rámci ďalších zistených ochorení je tiež uvedený stav po MPFL plastike ľavého kolena, stav po opakovanej luxácii ľavej patelly, stav po zlomenine ľavého predkolenia, stav po osteosyntéze a zmiešaná úzkostná a depresívna porucha. 11. V posudku je uvedené, že žalobkyňa je 30-ročná, vyučená ako krajčírka. V apríli 2017 utrpela zlomeninu ľavého predkolenia, opakovane operačne riešenú. Popri stanovení rozhodujúceho zdravotného postihnutia posudkový lekár konštatuje, že epizódy depresívnej poruchy dokumentované správami z psychiatrickej ambulancie sú vzhľadom ku krátkosti trvania pravidelnej liečby posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 12. Proti rozhodnutiu zo dňa 01.05.2021 sa žalobkyňa včas odvolala odvolaním zo dňa 01.06.2021. V odvolaní vyjadrila svoj nesúhlas s posúdením jej zdravotného stavu. Tvrdila, že odborný posudok o invalidite zo dňa 04.03.2021 je nepreskúmateľný, neobsahuje údaj o tom, kto tento posudok vypracoval a nie je podpísaný. 13. Poukázala na zhoršený zdravotný stav a na to, že v jej prípade je stav trvalý a prognosticky nepriaznivý, čo vyplýva z lekárskych správ. Žiadala, aby bol jej zdravotný stav opätovne prehodnotený aj vzhľadom na nesprávnosť skutkových tvrdení v odbornom lekárskom posudku o invalidite týkajúcich sa jej osoby (nesprávne uvedený vek a vzdelanie), ktorý je nepreskúmateľný a nemôže byť ani podkladom pre rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Tiež namietala, že posudkový lekár sociálneho poistenia nebral do úvahy liečbu varixov, kompresná trieda II., hypertenziu, hypotyreózu, stredne ťažkú depresiu a ďalšie ochorenia, ktoré by mohli zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10 %. Účastníčka konania uviedla, že spĺňa podmienky na priznanie nároku na invalidný dôchodok so zaradením ochorenia do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 47 - uvoľnenie väzivového aparátu kolena, písmena c) - nestabilné koleno s pretrvávajúcou instabilitou aj pri používaní podporného aparátu, resp. použitia pevných ortéz, podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z rozpätia od 40 % do 50 %. 14. Na základe podaného odvolania posudkový lekár pobočky opätovne v neprítomnosti žalobkyne posúdil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, a to aj na základe odborných lekárskych nálezov predložených žalobkyňou. 15. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 15.06.2021 sa konštatuje rovnaké rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne, rovnaká choroba a rovnaká miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako v odbornom posudku o invalidite zo dňa 04.03.2021 (35%). 16. V posudkovej časti tiež posudkový lekár pobočky konštatoval, že ani z lekárskych správ predložených žalobkyňou v rámci odvolania, a to z lekárskej správy z chirurgického vyšetrenia v Chirurgickej ambulancii Nemocnice A. Leňa v Humennom zo dňa 19.05.2021 (A.. L.) a lekárskej správyz
psychiatrického vyšetrenia zo dňa 26.05.2021 (A.. D.) nevyplýva dôvod na zmenu posúdenia jej zdravotného stavu a stanovenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 17. Po predložení veci žalovanému bol vypracovaný odborný lekársky posudok posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej ako „posudkový lekár žalovaného“) zo dňa 04.08.2021. 18. Z obsahu zápisnice zo dňa 04.08.2021 vyplýva, že tento lekársky posudok vypracovala A.. O. J., pričom zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. 19. Posudková lekárka žalovaného v posudku uviedla, že pri posúdení zdravotného stavu žalobcu vychádzala z dostupnej zdravotnej dokumentácie, a to z odborných nálezov a lekárskych správ z ortopedických vyšetrení žalobkyne A. zo dní 02.12.2019, 10.12.2019, 07.02.2020, 12.05.2020, 20.10.2020, statickej gamagrafie kosti zo 17.01.2020, MR vyšetrenia ľavého kolenného kĺbu z 28.05.2020, ortopedického vyšetrenia v Nemocnici A. P. G. dňa 03.06.2020, ortopedických vyšetrení v poliklinike ProCare Prešov zo dní 30.06.2020 (prepúšťacia správa po artroskopii ľavého kolena, odstránení odtrhnutej časti predného rohu vonkajšieho menisku), 06.07.2020, 03.08.2020, 21.09.2020, ortopedického vyšetrenia v Nemocnici s poliklinikou K. D. v A. zo dňa 02.03.2021, chirurgického vyšetrenia v Nemocnici A. P. v Humennom dňa 19.05.2021, rehabilitačného vyšetrenia v poliklinike Centrum zdravia Humenné z 21.08.2020 a 21.09.2020 a psychiatrických vyšetrení v psychiatrickej ambulancii KRAEPELIN s.r.o., Humenné v dňoch 21.11.2019, 29.01.2020, 22.10.2020, 16.11.2020, 25.02.2021, 26.05.2021. 20. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené rovnako, ako v predošlých odborných posudkoch o invalidite zo dňa 04.03.2021 a 15.06.2021 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %, bez potreby zvýšenia určenej percentuálnej miery. 21. Posudkový lekár zdôraznil, že pri kontrolnom vyšetrení u operatéra bolo v objektívnom náleze ľavé koleno bez opuchu a náplne, plne pohyblivé. Palpačne bolestivosť laterálneho kompartmentu. Pohyblivosť kolena dobrá, zohnutie a vystretie kolena v plnom rozsahu, koleno stabilné. Dňa 03.06.2020 bola ortopédom odporúčaná psychologická eventuálne psychiatrická konzultácia pre subjektívne neprimerané vnímanie bolesti ľavého kolena účastníčkou konania. Posledné vyšetrenie z mája 2021 dokumentuje K.22. Z hľadiska psychiatrickej diagnózy je v posudku konštatované, že prvé vyšetrenie žalobkyne na psychiatrickej ambulancii bolo realizované v novembri 2019, kedy bola konštatovaná Y.. Nasledujúce vyšetrenie v januári 2020 potvrdilo diagnózu zmiešanej úzkostnej depresívnej poruchy. Od februára 2020 do septembra 2020 nebola psychiatrom sledovaná. Nasledujúce psychiatrické vyšetrenie v októbri 2020, v novembri 2020 a vo februári 2021 dokumentuje X. potencované nepriaznivým somatickým stavom a nedostatočnou spoluprácou pri liečbe. 23. Pokiaľ v odvolaní žalobkyňa poukázala aj na liečbu varixov (kompresnými pančuchami), hypotyreózu, suspektný dentálny fókus bolo konštatované, že tieto ochorenia nedosahujú posudkovú významnosť (ide o stavy riešiteľné adekvátnou terapiou, respektíve v prípade dentálneho fókusu návštevou stomatológa). 24. V závere posudku posudkový lekár žalovaného uviedol, že mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % stanovil na hornej hranici percentuálneho rozsahu pre poškodenie väzivového aparátu kolena s následnou operačnou liečbou s osovou úchylkou kolena (15 stupňov - ľahká) a potrebou používania podporného aparátu. Koleno je podľa posledného doloženého vyšetrenia (19.05.2021) stabilné s plnou extenziou (vystretím) a flexiou (ohnutím) do 120 stupňov (norma 120-150 stupňov). Psychiatrom verifikované epizódy depresívnych stavov pri zlej kompliancii k liečbe sú potencované situačne. 25. Na základe uvedeného odborného posudku a predložených lekárskych správ žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2021 tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
II.
Stručné zhrnutie napádaného rozhodnutia
26. V napadnutom rozhodnutí žalovaný stručne rekapituloval doterajší priebeh konania, zhrnul podstatné odvolacie námietky žalobcu a citoval dotknuté právne predpisy, najmä § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5,§ 71 ods. 1-9 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 46 ods. 1-3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
27. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia podrobne citoval obsah odborného posudku o invalidite zo dňa 04.08.2021 v nadväznosti na obsah skorších posudkov vypracovaných posudkovým lekárom pobočky a uviedol tiež, z ktorých lekárskych správ z odborných vyšetrení žalobkyne vychádzal. 28. V odvolacom konaní žalobkyňa podľa žalovaného nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následnú zmenu rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok, z toho dôvodu zamietnutie žiadosti o invalidný dôchodok bolo potrebné potvrdiť ako správne v súlade s platnými právnymi predpismi. 29. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje lekárske znalosti, preto je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory. 30. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dodatočne ozrejmené posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, nálezmi, t. j. zdravotnou dokumentáciou doloženou do konania, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. 31. K odvolacej námietke týkajúcej sa skutočnosti, že v odbornom posudku o invalidite nie je uvedené, kto posudok vypracoval a nie je ani podpísaný žalovaný poukázal na znenie § 209 ods. 1 a § 211 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že odborný posudok o invalidite nie je rozhodnutím ale podkladom pre rozhodnutie, pre ktorý zákon nevyžaduje, aby bol podpísaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia a opatrený pečiatkou.
III.
Argumenty žalobkyne v podanej žalobe
32. Včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave 20.10.2021 žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo. 33. Uznesením sp. Zn. XSa/XX/XXXX-XX zo dňa 27.10.2021 Krajský súd v Bratislave postúpil správnu žalobu z dôvodu svojej miestnej nepríslušnosti postupom podľa § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) Krajskému súdu v Prešove, ktorému bola doručená dňa 23.11.2021. 34. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobkyňa za nezákonné, pričom vyjadrila svoj nesúhlas aj s odbornými posudkami o invalidite. K posudku zo dňa 04.03.2021 namietala jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu jeho zmätočnosti v údajoch o žalobkyni, ako aj z dôvodu, že v posudku nie je uvedené, kto ho vypracoval a absentuje tam aj podpis tejto osoby. 35. Poukázala na to, že ťažkosti s ľavým kolenom nemá od roku 2017, ale od svojich 12-tich rokov, nakoľko jej neustále vyskakovalo jabĺčko. Podľa lekárskych správ z odborných vyšetrení je navyše jej stav trvalý, prognosticky nepriaznivý, čo nebolo v odborných posudkoch o invalidite dostatočne zohľadnené. 36. Posudkoví lekári tiež nebrali do úvahy varixy, hypertenziu, hypothyrézu a artrózu v drobných kĺboch rúk a oboch tarzálnych oblastiach a ani závery z psychiatrických vyšetrení u A.. D. potvrdzujúce diagnózu F XX.X. 37. Žalobkyňa navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.08.2021 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 01.05.2021, č. XXX XXX XXXX 0 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
38. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 12.01.2022 č. XXX XXX XXXX 0. V podstatnom zotrval na záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
39. Konštatoval, že záväzným podkladom pre rozhodnutie boli posudky posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne zo dňa 04.03.2021, 15.06.2021 a 04.08.2021. Predmetné posudky označil za presvedčivé a úplné. Opätovne citoval zo záverov odborného posudku o invalidite zo dňa 04.08.2021, pričom uviedol, že tvrdenie žalobkyne o tom, že jej ochorenie malo byť zaradené v rámci prílohy č. 4 k zákona č. 461/2003 Z. z. do kapitoly XV, položky 47, písm. c) a že mali byť do úvahy posudkovým lekárom vzaté aj ďalšie ochorenia žalobkyne sú nedôvodné. 40. Opätovne tiež poukázal na to, že odborný posudok o invalidite nie je rozhodnutím, preto vo vzťahu k nemu zákon nevyžaduje aby bol podpísaný a opatrený pečiatkou. 41. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. V. Replika žalobkyne
42. Žalobkyni bolo doručené vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe dňa 12.02.2022, žalobkyňa sa k nemu v súdom určenej lehote nevyjadrila.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
43. Krajský súd v Prešove ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 SSP a oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a vec prejednal za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania. 44. Napriek tomu, že žalobkyňa označila ako ďalšieho účastníka konania Sociálnu poisťovňu, ústredie Bratislava správny súd s týmto subjektom ako s ďalším účastníkom nekonal, keďže ide o subjekt ktorý konal v predmetnej veci ako prvostupňový správny orgán a tomu Správny súdny poriadok postavenie účastníka konania nepriznáva.
45. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 46. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej uvedené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP ak je žalobcom fyzická osoba. V zmysle § 202 ods. 2 SSP správny súd posudzuje žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach neformálne a v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 47. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv, proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 48. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 49. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 50. Podľa § 119 SSP Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 51. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
52. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
53. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
54. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
55. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
56. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
58. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
59. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
60. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
61. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.
62. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20220301> neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
63. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 64. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 65. Podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
66. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 67. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. 68. Problematike týkajúcej sa povinnosti náležite zdôvodniť rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v nálezoch sp.zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I.ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy) sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. 69. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (GarcíaRuiz c. Španielsko z 21. januára 1999). 70. Podľa publikovaných názorov Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. XSžsk/XX/XXXX zo dňa 27.03.2017) nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa posudok zakladá. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. 71. V zmysle záverov Najvyššieho súdu SR pri rozhodnutiach, ktorých podstatou je posúdenie otázok medicínskeho charakteru na posúdenie ktorých súd nemá dostatok odborných vedomostí v tomto smere, súd pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, vychádza z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. XSo/XX/XXXX, sp. zn. XSo/XX/XXXX, sp. zn. XXSo/XX/XXXX). 72. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s obsahom odborných lekárskych nálezov, ktoré mal pri rozhodovaní k dispozícii. Ide najmä o lekárske nálezy z vyšetrení žalobkyne v psychiatrickej ambulancii KRAEPELIN s.r.o. A.. A. D.. 73. Z uvedených nálezov jednoznačne vyplýva, že prvé psychiatrické vyšetrenie žalobkyne sa uskutočnilo 21.11.2019, pričom už na tomto vyšetrení bola žalobkyni diagnostikovaná zmiešaná úzkostná a depresívna porucha (F 41.2) a bola jej indikovaná liečba. Kontrolné psychiatrické vyšetrenie z 29.01.2020 viedlo k potvrdeniu stanovenej diagnózy a k úprave dávok terapie pre afektívnu a úzkostnú labilitu. Na základe kontrolného vyšetrenia z 22.10.2020 bola diagnóza upravená na epizódu stredne ťažkej depresie (F 32.1) a takto stanovená diagnóza je následne potvrdená aj kontrolným vyšetrením zo 16.11.2020. 74. Z lekárskeho nálezu z kontrolného vyšetrenia zo dňa 25.02.2021 vyplýva, že žalobkyňa pri subjektívnom popise ťažkostí uviedla, že sa už chcela aj otráviť a má vidiny. Napriek tomu, že psychiater v popise stanovenej diagnózy v rozpore s uvedenými tvrdeniami žalobkyne uvádza, že pacientka je „bez suicidálnych úvah, ktoré neguje aj pri priamom dotazovaní“ je v záverečnej diagnóze uvedené zhoršenie psychopatológie pri vynechaní liečby, čo je potrvrdené aj vyšetrením zo dňa 26.05.2021. 75. S ohľadom na uvedené skutočnosti správny súd nepovažuje za dostatočné, pokiaľ k námietke nedostatočného zohľadnenia psychiatrickej diagnózy posudkovým lekárom žalovaného žalovaný v
napadnutom rozhodnutí s poukazom na odborný posudok o invalidite zo dňa 04.08.2021 iba stroho konštatoval, že ide o psychiatrom verifikované epizódy depresívnych stavov pri zlej kompliancii k liečbe, pričom žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo uvedené zistenia neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne s ohľadom na závažnosť tohto zdravotného postihnutia popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako to umožňuje § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. 76. S touto skutočnosťou sa mal žalovaný riadne vysporiadať aj s ohľadom na to, že v prípade žalobkyne bola prvotne diagnostikovaná zmiešaná úzkostná a depresívna porucha už v roku 2019, pričom od októbra 2020 bola diagnóza konkretizovaná na epizódu stredne ťažkej depresie F32.1, ktorá je v rámci Medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCh-10 charakterizovaná tým, že pacient má pravdepodobne dosť veľké ťažkosti pri pokračovaní v každodennej činnosti. V prípade žalobkyne teda bolo opakovanými vyšetreniami u psychiatra potvrdené, že trpí ochorením, ktoré ovplyvňuje jej schopnosť realizovať každodenné činnosti, medzi ktoré nepochybne je možné zaradiť aj činnosť zárobkovú. 77. Pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že uvedená a lekárskymi nálezmi opakovane potvrdená psychiatrická diagnóza neovplyvňuje popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí pokles schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť a nedáva dôvod na postup podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. spočívajúci v možnom zvýšenie miery poklesu schopnosti až o 10 %, mal sa touto otázkou riadne zaoberať a svoj záver v rozhodnutí náležite odôvodniť. 78. Podľa správneho súdu v danom prípade nebolo v tomto smere postačujúce ani všeobecné stotožnenie sa s odbornými posudkami posudkového lekára pobočky zo dňa 04.03.2021 a 15.06.2021, keďže v týchto posudkoch sa vo vzťahu k epizóde depresívnej poruchy konštatuje jej posudková nevýznamnosť iba z dôvodu krátkeho trvania pravidelnej liečby. Z tohto konštatovania však nevyplýva, že dané ochorenie v čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom žalovaného neovplyvňovalo pokles jej schopností vykonávať zárobkovú činnosť v spojení s rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne, ako to predpokladá § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Uvedené platí aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola psychiatrom diagnostikovaná diagnózou zmiešanej úzkostnej a depresívnej poruchy už v decembri 2019 za v zásade rovnakých objektívnych zistení ošetrujúceho psychiatra ako pri neskorších vyšetreniach vedúcich k stanoveniu diagnózy epizódy stredne ťažkej depresie. 79. Správny súd s ohľadom na absenciu vlastného medicínskeho vzdelania nemá ambíciu polemizovať o správnosti alebo nesprávnosti záverov posudkových lekárov, avšak z predložených posudkov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného dostatočne jednoznačne nevyplýva, z akého dôvodu žalovaný vyššie uvedené závery vyplývajúce z lekárskych nálezov, ktoré mal k dispozícii, nereflektoval a akým spôsobom sa vysporiadal s možným vplyvom diagnózy F 32.1 na celkovú schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. 80. Aj vo svetle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR v porovnateľných prípadoch (m. m. napr. XSžsk/XXX/XXXX z 30.10.2019) je s požiadavkou úplnosti zdôvodnenia záverov uvedených v posudku spojené aj zdôvodnenie zvýšenia, resp. nezvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 81. Z uvedených dôvodov správny súd považoval za potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 82. Žalobkyňa tiež namietala absenciu uvedenia mena posudkového lekára a jeho podpisu na posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia tvoriacich neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. 83. Správny súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na už citovanú stabilizovanú judikatúru, v zmysle ktorej je odborný lekársky posudok významným podkladom pre rozhodnutie, pričom len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre rozhodnutie o žiadosti (napr. rozsudok NS SR z 30.10.2019, sp. zn. XSžsk/XXX/XXXX). 84. Z uvedeného je zrejmé, že hoci zákon č. 461/2003 Z. z. neupravuje podrobne obsahové a formálne náležitosti odborného lekárskeho posudku, posudok musí svojou štruktúrou a obsahom umožniť hodnotenie tohto podkladu pre rozhodnutie samostatne aj v súvislostiach iných dôkazov a podkladov, a po stránke formálnej aj obsahovej musí pôsobiť presvedčivo a logicky. 85. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že všetky vyhotovené odborné posudky o invalidite (04.03.2021, 15.06.2021, 09.09.2021) obsahujú dve časti, a to zápisnicu a samotný posudok. 86. Zápisnice boli vypracované v súlade s § 189 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého o dôležitých úkonoch a dôležitých dôkazoch v konaní príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne
vyhotovuje zápisnicu. Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto, kde, kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na konaní zúčastnili, ako konanie prebiehalo (§ 189 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení). 87. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zápisnica o posudzovaní zdravotného stavu poistenca a jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. musí ako celok obsahovať uvedenie toho, kto, kde a kedy podanie uplatnil a kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na konaní zúčastnili. V zápise o tom ako konanie prebiehalo, je potrebné aj uvedenie dôkazov o zdravotnom stave, jeho záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s odôvodnením takých záverov (odborný posudok). 88. V danom prípade zápisnice uvedené skutočnosti obsahujú a z ich obsahu je tiež možné ustáliť, ktorý posudkový lekár odborný posudok o invalidite vypracoval. Zápisnice však neboli žalobkyni doručované a žalobkyňa nebola ani prítomná pri ich vyhotovení. 89. Žalobkyňa ako účastníčka konania takto síce mala v zmysle § 190 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie, a teda v zásade mala zákonom danú možnosť oboznámiť sa s obsahom zápisníc a tým aj s menom posudkového lekára, avšak v okolnostiach danej veci správny súd nepovažuje toto zákonom garantované právo za postačujúci spôsob informovania účastníka konania o podstatných náležitostiach podkladov pre rozhodnutie, na ktorých správne orgány svoje rozhodnutia v podstatnej miere založili. 90. Správny súd vzal pri tomto svojom závere do úvahy v prvom rade skutočnosť, že Sociálna poisťovňa počas krízovej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19 v podstate bezvýnimočne využíva zákonom aprobovanú možnosť posudzovať zdravotný stav poistenca v jeho neprítomnosti, a to aj v prípadoch, ak o osobnú prítomnosť účastník konania požiada (§ 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Za tejto situácie je účastník konania prakticky úplne pozbavený možnosti osobnej účasti pri posudzovacom a aj následnom rozhodovacom procese. Celé konanie, vrátane posúdenia zdravotného stavu účastníka konania, sa tak vylúčením ústneho pojednávania s posúdením zdravotného stavu v prítomnosti poistenca stalo konaním výlučne písomným a poistenec nemá reálnu možnosť bezprostredne a osobne informovať posudkového lekára o svojom zdravotnom stave z hľadiska subjektívne vnímaných ťažkostí a zdravotných obmedzení. S ohľadom na túto „bezkontaktnosť“ pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca je preto dôvodné požadovať aj od posudkových lekárov a konajúcich správnych orgánov vyššiu mieru súčinnosti ústiacu do postupu, ktorý umožní takto znevýhodnenému účastníkovi konania v čo najširšej miere a čo najefektívnejšie realizovať jeho procesné práva pri uplatnení jeho nároku na invalidný dôchodok resp. na zvýšenie dôchodku na základe zmeny jeho zdravotného stavu. Účastníkovi konania by preto v čase, kedy sú objektívne obmedzené jeho možnosti osobnej účasti pri rozhodovaní v jeho veci, mali byť dané v písomnej podobe k dispozícii podklady pre rozhodnutie v takej formálnej a materiálnej kvalite, ktorá mu umožní zhodnotiť ich z hľadiska ich presvedčivosti, odbornosti, úplnosti a v neposlednom rade aj zákonnosti. Práve informácia o tom, kto vypracoval odborný lekársky posudok predstavujúci podľa ustálenej praxe absolútne kardinálny podklad a zároveň neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veciach invalidného dôchodku, môže mať význam pre posúdenie, či bol posudok vypracovaný v súlade s ustanoveniami § 153 zákona č. 461/2003 Z. z., a teda či je možné ho považovať za hodnoverný a objektívny, resp. či nie je dôvodné vzniesť námietku voči osobe posudkového lekára z hľadiska jeho objektivity a nezaujatosti. 91. Pokiaľ teda účastník konania nemal možnosť byť prítomný pri posúdení jeho zdravotného stavu, vo veci sa neuskutočnilo ústne pojednávanie a nebola mu doručená spolu s odborným posudkom o invalidite aj zápisnica je potrebné, aby z doručeného odborného posudku o invalidite vyplývala zrozumiteľná informácia o tom, kto tento posudok vypracoval a stal sa tak v zmysle § 153 zákona č. 461/2003 Z. z. garantom odbornosti tam prezentovaných záverov. Uvedený záver osobitne platí v období krízovej situácie, počas ktorej môžu byť možnosti účastníka konania osobne nahliadnuť do spisu vo významnej miere limitované obmedzujúcimi režimovými opatreniami. 92. Na uvedenom nič nemení ani možnosť daná účastníkovi konania ustanovením § 215 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. požiadať o oznámenie podkladov, na základe ktorých ústredie rozhodovalo, a z ktorých by sa mohol dozvedieť kto vypracoval odborný lekársky posudok, keďže tento postup nie je aplikovateľný vo vzťahu k úkonom realizovaným odvolacím orgánom a jeho posudkovým lekárom v rámci konania o odvolaní. 93. Za daných okolností preto neuvedenie mena posudkového lekára, ktorý vypracoval odborný posudok o invalidite v texte samotného posudku doručovaného účastníkovi konania je podľa správneho súdu možné považovať za taký procesný nedostatok, ktorý mohol mať za následok porušenie subjektívnych práv žalobkyne v priebehu správneho konania, keďže rozhodnutie, ktoré v prevažujúcej časti svojho
odôvodnenia cituje resp. iba odkazuje na pripojený odborný posudok o invalidite, ktorého autor nie je z obsahu rozhodnutia ani posudku identifikovateľný, nevyhovuje požiadavke presvedčivosti rozhodnutia a jeho preskúmateľnosti. 94. Pretože správny súd v prejednávanej veci z vyššie popísaných dôvodov ustálil, že napadnuté rozhodnutie je v časti svojich záverov nepreskúmateľné a teda že žalobné námietky (žaloba) sú v tomto smere dôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a vyslovil, že zrušuje rozhodnutie žalovaného a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd s ohľadom na dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného nepovažoval za nevyhnutné zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keďže nápravu vytýkaných nedostatkov môže realizovať aj žalovaný v odvolacom konaní. 95. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť aj s prihliadnutím na aktuálny vývoj zdravotného stavu žalobkyne a na obsah odborných lekárskych správ a nálezov nachádzajúcich sa v administratívnom spise. 96. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému. 97. S poukazom na § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove(§ 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c), d) SSP , alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).