Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/93/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Ivana Jahnová, v spore žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX, Na križovatkách XX, K., zast. Priecel & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Pribišova 8, Bratislava, proti žalovanej: M.. N. P., nar. XX.XX.XXXX, Na križovatkách XX, K., zast. JUDr. Iveta Majlingová, advokát, Pohraničná 7, Komárno, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -438 zo dňa 19.12.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -438 zo dňa 19.12.2018 p o t v r d z u j e.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. -438 zo dňa 19.12.2018 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (strán sporu) tak, že do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej prikazuje nehnuteľnosti - rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, rodinný dom so súp. č. XXXXX postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, ako aj pozemky parcely reg. "C" č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX mX a č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetko nachádzajúce sa v okrese K. II, obec BA - m. č. P., k. ú. E., zapísané na LV č. XXX vedeného U. úradom K., katastrálny odbor, každému v podiele X/X (jednej polovice). J. je povinný zaplatiť U. súdu K. II súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške X.XXX,XX N., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. J. je povinná zaplatiť U. súdu K. II súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške X.XXX,XX N., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. A. prvej inštancie stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželstva (ďalej len "BSM") tak, aby do jeho výlučného vlastníctva súd prikázal rodinný dom so súp. č. 4XXX postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, rodinný dom so súp. č. XXXXX postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, ako aj pozemky parcely reg. "C" č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX mX a č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, všetko nachádzajúce sa v okrese K. II, obec BA - m. č. P., k. ú. E., zapísané na LV č. XXX vedeného Okresným úradom K., katastrálny odbor (ďalej len "nehnuteľnosti"), ako aj zostatok pôžičky v sume 15.200,00 Eur, ktorá bola poskytnutá na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi veriteľmi T.. T. E. a Q. E. a dlžníkmi E. E. a M..

N. E. dňa 27.05.2009, ďalej pôžičku na sumu 6.638,78 Eur poskytnutej na základe Zmluvy o pôžičke medzi veriteľom T.. V. Y. a dlžníkom E. E. dňa 20.10.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2011 a dlh v celkovej sume 60.262,29 Eur v zmysle Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012 medzi veriteľmi T.. T. E. a Q. E. a dlžníkom E. E.. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel manželstvo dňa 22.01.2000, pričom manželstvo bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. rozvedené. Počas manželstva nadobudli so žalovanou do BSM nehnuteľnosti, ku ktorým bolo zriadené vecné bremeno - právo doživotného užívania parc. č. 14904/3 a rodinného domu súp. č. XXXXX, ktorý je postavený na tejto parcele, ako aj vecné bremeno - právo prechodu cez pozemok parc. č. XXXXX/X a XXXXX/X na pozemok parc. č. XXXXX/X a do rodinného domu so súp. č. XXXXX pre T.. T. E. a Q. E., ktoré hodnotu nehnuteľností znižujú. Žalobca pred rozvodom manželstva opustil spoločnú domácnosť, pričom žalovanej ako manželke prispieval na výživné na spoločné dieťa sumou 100,00 Eur s tým, že ona bude prispievať na energie sumou vo výške 120,00 Eur, nakoľko ostala obývať spoločné nehnuteľnosti, resp. ich časť so synom. Túto dohodu plnila iba do mája 2013. Finančné čiastky, ktoré dostali ako nájomné od podnájomníka si delili na polovicu. V lete 2013 žalovaná prestala posielať uvedenú čiastku z nájomného a žalobca prestal posielať výživné, keďže prispieval na výživné alikvotnou čiastkou na nájomnom, ktoré mu žalovaná prestala vyplácať. Hodnota nehnuteľností bola ocenená znaleckým posudkom č. 1/2015 zo dňa 07.01.2015, z ktorého vyplýva, že rodinný dom so súp. č. XXXX má všeobecnú hodnotu 222.006,54 Eur a zastavané a priľahlé pozemky parc. č. 14905/1, 14905/2, XXXXX/X a XXXXX/X majú všeobecnú hodnotu 26.832,06 Eur. Rodinný dom so súp. č. XXXXX má všeobecnú hodnotu 125.951,24 Eur a priľahlý a zastavaný pozemok parc. č. XXXXX/X má všeobecnú hodnotu 25.838,28 Eur. Všeobecná hodnota vecného bremena, ktoré znižuje hodnotu nehnuteľností bola stanovená na 170.000,00 Eur, čo predstavuje výslednú hodnotu nehnuteľností vo výške 242.000,00 Eur. Do BSM strany nadobudli aj hnuteľný majetok, a to pasíva - dlh: pôžička na sumu 15.600,00 Eur, poskytnutá žalobcovi a žalovanej, na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009, ktorá bola v časti 400,00 Eur splatená. Túto pôžičku, ktorá je ku dňu podania žaloby vo výške 15.200,00 Eur, je žalobca ochotný v rámci vyporiadania BSM prevziať výlučne na seba, s čím veritelia súhlasia. Do BSM patrí tiež pôžička na sumu 200.000,00 SKK (6.638,78 Eur) zo dňa 20.10.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.12.2011, ktorá mala byť zaplatená do 31.12.2014, avšak do dňa podania žaloby sa tak nestalo. Žalobca je ochotný túto pôžičku prevziať na seba, s čím veriteľ súhlasí. V spojitosti s rekonštrukciou nehnuteľností rodičia žalobcu investovali zo svojho sumu 60.262,29 Eur. Žalobca túto čiastku uznal Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012. Tento dlh je žalobca taktiež ochotný na seba pri vyporiadaní BSM prevziať, s čím veritelia súhlasia. V rámci vyporiadania BSM má byť započítaný aj dar vo výške 3.000.000,00 SKK (99.581,76 Eur), ktorý žalobca výlučne nadobudol od svojich rodičov (Ing. Ivan E. a Q. E.). Žalovaná túto skutočnosť potvrdila v čestnom prehlásení zo dňa 17.06.2003 s jej úradne overeným podpisom. Táto čiastka bola určená na financovanie nehnuteľností. V súvislosti s nehnuteľnosťami rodičia žalobcovi prispeli tiež peňažným darom vo výške 2.000.000,00 SKK (66.387,83 Eur). Hodnota aktív v BSM činí sumu 242.000,00 Eur a pasív sumu 82.101,07 Eur. Žalobca zo svojho vložil do nehnuteľností patriacich do BSM viac ako je ich hodnota a taktiež je ochotný prevziať na seba všetky pôžičky a dlhy, ktoré vznikli počas trvania manželstva so žalovanou.

3. Žalovaná s navrhnutým vyporiadaním nesúhlasila a uviedla, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas manželstva so žalobcom Kúpnou zmluvou zo dňa 20.12.2002, uzavretou s predávajúcim GBS TRADE, s.r.o. Podľa čl. IV. zmluvy kupujúci odkupovali nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu 2.201.390,00 SKK (resp. 2.200.000,00 SKK), ktorá bola uhradená na účet predávajúceho. Kúpnu cenu žalobca so žalovanou uhradili ako kupujúci z úveru, ktorý na tento účel prevzali a je už splatený. Úver bol poskytnutý Unibankou, a.s. (teraz UniCredit Bank a.s.). Čo sa týka pôžičky vo výške 15.200,00 Eur, tak výška zostatku tejto pôžičky predstavuje už len 4.800,00 Eur. V zmysle zmluvy sa manželia zaviazali splácať túto pôžičku rodičom žalobcu v mesačných splátkach vo výške 200,00 Eur. Rodičia žalobcu, ako aj žalobca sám účelovo tvrdia, že táto pôžička splácaná nebola, avšak tomuto tvrdeniu odporuje samotná výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 12.11.2013 pred Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. , kde uvádza, že spláca pôžičku svojim rodičom po 200,00 Eur mesačne, preto zostatok pôžičky ku dňu 01.12.2013 je len 4.800,00 Eur. Čiastka 7.000,00 Eur je už navyše premlčaná, nakoľko splátky mali byť poukazované od júna 2009. Žalovaná nemá žiadnu vedomosť o pôžičke zo dňa 20.10.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2011. Pokiaľ žalobca z tejto pôžičky prevzal akúkoľvek sumu, táto suma rozhodne nebola použitá na nadobudnutie majetku patriaceho do BSM. Záväzok vo výške 60.262,29 Eur v zmysle Dohody o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012 je žalobcom vykonštruovaný, pretože voči jeho rodičom žiadny záväzok v tejto výške nemajú. Táto dohoda je účelová s cieľom znížiť hodnotu predmetu BSM. Žalobca túto dohodu podpísal bez vedomia a súhlasu žalovanej. V rokoch,

keď sa nehnuteľnosť rekonštruovala bol čistý mesačný príjem žalobcu 30.000,00 SKK a preto nebol odkázaný na pôžičku od jeho rodičov. Žalovaná taktiež nesúhlasí s tým, aby bola v rámci vyporiadania BSM v prospech žalobcu započítaná suma 3.000.000,00 SKK (99.581,76 Eur) ako údajný dar od jeho rodičov, pričom táto čiastka mala byť určená na financovanie nehnuteľností. Táto čiastka mala byť poskytnutá darom žalobcovi od jeho otca za účelom kúpy nehnuteľností. Nehnuteľnosti boli nadobudnuté na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 za sumu 2.200.000,00 SKK, ktorá bola vyplácaná z úveru. Suma 3.000.000,00 SKK nebola žalobcovi v skutočnosti poskytnutá. Čestné prehlásenie podpísala len z dôvodu, že ju žalobca ubezpečoval, že kúpna cena predstavovala sumu prevyšujúcu 5.000.000,00 SKK. Pri podpise kúpnej zmluvy si žalovaná, čo sa týka kúpnej ceny, zmluvu dôkladne neprečítala. Žalovaná po rozvode zistila, že v skutočnosti táto kúpna cena predstavovala len čiastku 2.201.390,00 SKK. Čo sa týka darovanej čiastky vo výške 2.000.000,00 SKK, tak táto čiastka nepredstavovala dar, ale vyplatenie finančnej protihodnoty za zriadenie vecného bremena v podobe práva doživotného užívania v prospech rodičov žalobcu. Predmetné vecné bremeno by totiž bez vyplatenia zostatku úveru, ktorým bola nehnuteľnosť zaťažená, nebolo možné zapísať v katastri nehnuteľností. Uvedená čiastka im bola poskytnutá obom za zriadenie tohto vecného bremena.

4. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.01.2014, č. k. - 118 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2014. Z výpisu z LV č. XXX, pre k. ú. E. (č. l. XX) vyplýva, že strany sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností: rodinný dom so súp. č. XXXX postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, rodinný dom so súp. č. XXXXX postavený na parcele reg. "C" č. XXXXX/X, pozemky parcely reg. "C" č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX mX a č. XXXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2. V časti C sú na LV evidované ťarchy: vecné bremeno - právo doživotného užívania parc. č. XXXXX/X a rodinného domu súp. č. XXXXX na parc. č. XXXXX/X a právo prechodu cez parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X na parc. č. XXXXX/X a do rodinného domu súp. č. XXXXX na parc. č. XXXXX/X pre T.. T. E. a Q. E. (rodičia žalobcu) podľa V - XXXX/XX zo dňa 31.03.2008. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli strany ako kupujúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 uzavretej s predávajúcim spoločnosťou GBS TRADE, s.r.o. (č. l. 82). Podľa bodu IV. zmluvy bola cena nehnuteľností stanovená na základe znaleckého posudku č. 158/2002 zo dňa 03.07.2002 na 2.201.390,00 SKK. Kúpna cena za nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom predaja bola kupujúcimi a predávajúcim stanovená na 2.200.000,00 SKK. Zmluvou o úvere zo dňa 07.05.2003 č. 6718427/HÚ/03/011 (č. l. 100) poskytla Unibanka, a.s. stranám tohto konania hypotekárny úver vo výške 2.200.000,00 SKK za účelom kúpy rodinného domu s pozemkom na LV č. 932. Čestným vyhlásením zo dňa 17.06.2003 (č. l. 55) vyhlásila žalovaná, že na kúpu nehnuteľností jej manžel - žalobca prispel zo svojich výlučných prostriedkov, ktoré dostal darom od otca Ivana Tahotného sumou 3.000.000,00 SKK. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 21.06.2007 (č. l. 275) o predčasné splatenie úveru č. 6718427/ bol predmetný úver ku dňu 26.07.2007 predčasne splatený (č. l. 273, 274). Predmetom zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2007 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2011 (č. l. 48 a 50) uzavretej medzi veriteľom Ing. Danou Fučíkovou a žalobcom ako dlžníkom, bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi za účelom voľného nakladania (najmä, nie však výlučne, na rekonštrukciu rodinného domu na LV č. 932, k. ú. Trnávka) peňažné prostriedky vo výške 200.000,00 SKK, na účet dlžníka. Darovacou zmluvou zo dňa 06.02.2008 (č. l. 54) rodičia žalobcu obdarovali žalobcu ako obdarovaného sumou 2.000.000,00 SKK, pričom žalobca tento dar prijal. Podľa bodu III. zmluvy túto čiastku použije žalobca a žalovaná na splatenie hypotekárneho úveru, ktorý uzavreli za účelom kúpy domu v Bratislave. V bode IV. sa zmluvné strany dohodli, že obdarovaný žalobca darcom odplatne poskytne doživotné užívacie právo v tomto dome. Podľa bodu V. zmluvy žalovaná berie toto na vedomie. Notárskou zápisnicou N 14/2008, , zo dňa 06.02.2008 (č. l. 91) uzatvorili rodičia žalobcu so žalobcom a žalovanou Zmluvu o zriadení vecného bremena. Podľa čl. III. je toto vecné bremeno bezplatné. Rodičia žalobcu ako veritelia a strany tohto konania ako dlžníci uzatvorili dňa 27.05.2009 zmluvu o pôžičke (č. l. 46), predmetom ktorej bol záväzok veriteľov poskytnúť dlžníkom 15.600,00 Eur bez úroku, ktorú budú dlžníci splácať po 200,00 Eur mesačne. Uvedená pôžička bola dňa 28.05.2009 otcom žalobcu poukázaná na účet žalobcu (č. l. 252). Dohodou o uznaní dlhu zo dňa 18.10.2012 (č. l. 52) uzatvorenou medzi rodičmi žalobcu ako veriteľmi a žalobcom ako dlžníkom, uznal žalobca svoj záväzok vo výške 60.262,29 Eur. Podľa bodu I. dohody, veritelia zaplatili za dlžníka od roku 2007 do 2012 uvedenú uznanú sumu, a to na základe postupnej a rozsiahlej rekonštrukcie nehnuteľnosti za dodávku materiálu, služieb a prác s tým súvisiacich. Podľa znaleckého posudku č. 1/2015 (č. l. 14 a nasl.)

vypracovaného znalcom Ing. Michalom Michálikom, ktorý predložil žalobca, bola všeobecná hodnota domu súp. č. 4783 s príslušnými pozemkami stanovená na 260.101,44 Eur. Všeobecná hodnota domu súp. č. 16589 s príslušným pozemkom bola určená na 151.789,52 Eur, pričom všeobecná hodnota práv a závad (vecné bremeno) bola stanovená na 169.930,00 Eur. Všeobecná hodnota stavieb a pozemkov po zohľadnení vecného bremena je spolu 242.000,00 Eur. Podľa znaleckého posudku č. 55/2016 (č. l. 118 a nasl.) vypracovaného znalcom Ing. Katarínou Vyšehradskou, ktorý predložila žalovaná, bola všeobecná hodnota domu súp. č. 4783 s príslušnými pozemkami stanovená na 268.327,35 Eur. Všeobecná hodnota domu súp. č. 16589 s príslušným pozemkom bola určená na 184.925,17 Eur, pričom všeobecná hodnota práv a závad (vecné bremeno) bola stanovená na 172.000,00 Eur.

5. Svedok Ing. Ivan Tahotný vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie uviedol, že bol spoločníkom s. r. o. založenej na dobu určitú, ktorá vlastnila dom, v ktorom sa nachádzali aj byty pre dvoch spoločníkov. V byte, ktorý mal, býval jeho syn - žalobca. Keďže uplynula doba, na ktorú bola firma založená, v zmluve bola ešte klauzula, že firma môže byť zrušená až vtedy ak bude tento dom predaný. K predaju došlo. V roku 1998 bolo na byty zriadené vecné bremeno v prospech tam vtedy bývajúceho žalobcu, ktorý byt užíval v tom čase s bývalou nevestou. V tom čase ešte neboli manželmi. Na dom sa podarilo nájsť kupca a v priebehu 6 týždňov museli riešiť vysťahovanie žalobcu. V tom čase, t. j. v roku 2002, bol už žalobca ženatý so žalovanou. K predaju nehnuteľnosti a jej odovzdaniu došlo v jeden deň, kedy boli na notárskom úrade zložené finančné prostriedky za predaj nehnuteľnosti a tieto boli následne po uzavretí zmluvy v zmysle spoločenskej zmluvy prerozdelené medzi spoločníkov, t. j. medzi svedka a ďalších dvoch spoločníkov. Predávajúcim nehnuteľnosti na LV č. 2144 na Vysokej bola firma Radiobastler. Kúpnu cenu za predaj tejto nehnuteľnosti obdržala firma Radiobastler. Spoločníkom tejto firmy bol svedok v podiele 70 % a žalobca 30 %. V rovnaký deň ako došlo k odovzdaniu peňazí za predaj domu na Vysokej sa uskutočnila aj kúpa domu Na križovatkách a to tým spôsobom, že akonáhle svedok obdržal finančné prostriedky za predaj domu na Vysokej, resp. podiel z predaja tohto domu, v podstate prešiel do druhej miestnosti na notárskom úrade, kde tieto peniaze odovzdal žalobcovi, ktorý ich následne dal ako kúpnu cenu za predaj domu Na križovatkách. Išlo o sumu 3.000.000,00 SKK. Suma 3.000.000,00 SKK bola predávajúcim domu Na Križovatkách odovzdaná ako záloha s tým, že v kúpnopredajnej zmluve bude uvedená kúpna cena taká, akú si žalobca so žalovanou potrebovali požičať, aby bol zaplatený celý dom t. j. 2.200.000,00 SKK. Svedok sa potom rozprával aj s notárkou Sporkovou, že ako by sa skutočnosť, že poskytol žalobcovi 3.000.000,00 SKK, dala "ošetriť" a v dôsledku aj porady s ňou vzniklo potvrdenie - čestné vyhlásenie zo dňa 17.06.2003. Celková cena nehnuteľnosti domu Na križovatkách bola 5.200.000,00 SKK vrátane provízie, ktorá bola zaplatená realitnej kancelárii. V kúpnej zmluve bola uvedená iba suma 2.200.000,00 SKK, z dôvodu, že iba na túto sumu bolo potrebné nehnuteľnosť dofinancovať. V roku 2006 jedna švajčiarska firma prejavila záujem o odkúpenie know how firmy Radiobastler, spoločníkmi tejto firmy bol už iba svedok a žalobca. Nakoľko priestory domu súp. č. 16589 už neboli potrebné ako kancelárie, svedok vymyslel, že vyplatia hypotekárny úver spôsobom, že predajú byt na Jašíkovej a kancelárske priestory domu súp. č. 16589 si upravia na bývanie a 2.000.000,00 SKK poskytnú žalobcovi na vyplatenie hypotéky. 2.000.000,00 SKK na vyplatenie úveru poslal svedok žalobcovi na účet v júni alebo júli 2007. Byt na Jašíkovej predali za 2.990.000,00 SKK. V marci 2007 začali upravovať priestory domu súp. č. 16589 na účely bývania a v júli 2007 sa sťahovali. Súčasne s opravami a úpravami domu súp. č. 16589 sa realizovali aj zmeny a úpravy na dome súp. č. 4783. Na dome súp. č. 4783 sa zrealizovali úpravy a opravy ako anglické dvory. Všetky steny sa obložili sadrokartónom, čím sa odstraňovala vlhkosť. Na prízemí sa vybudovali dvere, ktoré sa zasúvajú do steny. Bola tam prerábka kúpeľne. Opravovala sa strecha. Na dome súp. č. 16589 sa menili okná, dvere. Zostali iba obvodové múry. Všetko ostatné išlo von, robila sa nová podlaha, podlahové kúrenie, zateplenie zvonka a aj zvnútra, celá nová strecha. Domy súp. č. 4783 a 16589 sú úplne samostatné domy, pôvodne tom bol síce dvojdom, ale tieto domy majú každý vlastnú strechu. Dom súp. č. 4783 je poschodový, dom súp. č. 16589 je prízemný. Náklady na prerábku domu súp. č. 4783 sa pohybovali cca 500.000,00 SKK. Náklady na dom súp. č. 16589 presahovali 1.700.000,00 SKK. V roku 2008 sa realizovali ďalšie veci ako napríklad úprava dvora a pod. Na dome súp. č. 4783 sa musela dať opraviť polovica strechy, nakoľko oprava komína nebola dostatočná. Čo sa týka prác na prestavbe domu súp. č. 16589, svedok objednával práce, projekt a aj stavebný dozor robil on. Písomný súhlas na vykonávanie prác na dome súp. č. 16589 od žalovanej nemal. Stavebné úpravy sa robili od marca do júla 2007. Svedok v roku 2009 predal svoju chalupu v Banskej Štiavnici a z týchto peňazí stranám poskytol 15.600,00 Eur ako pôžičku, aby vyplatili banku a tým pádom, aby ušetrili na úrokoch. Túto sumu poslal svedok žalobcovi na účet. Túto pôžičku potom začali splácať, ale po dvoch mesiacoch splácania, prišiel žalobca o zamestnanie. Pokiaľ ide o zriadenie vecného bremena na dome súp. č. 16589, tak k tomu

došlo automaticky, svedok predal byt Jašíkovej, nasťahoval sa do domu s podmienkou, že to musí mať poistené, a tak vzniklo vecné bremeno bezodplatne. K darovacej zmluve a článku 4, kde je uvedené, že obdarovaný syn so súhlasom svojej manželky svedkovi odplatne poskytne doživotné užívacie právo v dvojdome, svedok uviedol, že nevie, kto to tam napísal. V žiadosti o vklad vecného bremena do katastra to pravdepodobne nebolo.

6. Žalobca pred súdom prvej inštancie na podanej žalobe zotrval a k veci poukázal, že si vyhliadli rodinný dom, ktorý je aj predmetom vyporiadania BSM, ide v podstate o dvojdom, v tom čase to bol jeden. Toho času sú tam už dve samostatné bytové jednotky. A začal vybavovať úver, nakoľko nemali dostatok finančných prostriedkov na jeho kúpu. Za účelom zabezpečenia kúpy tohto rodinného domu sa s predajcami dohodol, že časť kúpnej ceny zaplatí v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy a zvyšok z hypotéky. Hotovosť (3.000.000,00 SKK), ktorú zaplatil pri uzatvorení kúpnej zmluvy zaplatil z peňazí, ktoré mu daroval otec. Zvyšok kúpnej ceny bol uhradený z úveru. Hypotekárny úver bol splatený po 4 rokoch. Na vyplatenie hypotéky dostal peniaze (2.000.000,00 SKK), ktoré mu boli darované od jeho rodičov. Na otázku súdu žalobca odpovedal, že pokiaľ ide o už spomenutú kúpnu cenu za dom, táto bola 5.200.000,00 SKK. Predávajúci domu uznali, že kupujúci nemajú dosť finančných prostriedkov na kúpu a nechceli im zľaviť na sumu, ktorú mal od otca, teda na sumu 3.000.000,00 SKK. Dohodli sa preto, že im žalobca zaplatí 3.000.000,00 SKK a zvyšok doplatí z hypotéky. Žalobca v súčasnosti nemá žiaden doklad, ktorý by preukazoval toto tvrdenie. Sumu 3.000.000,00 SKK jeho otec získal výplatou za vecné bremeno, ktoré mal vo svojej firme v predchádzajúcom byte, kde bývali. Po 4 rokoch keď bol už úver splatený začali dom prerábať. Nakoľko nemali finančné prostriedky a nepodarilo sa im získať hypotekárny úver, boli nútení peniaze si nevýhodne požičať, jednalo sa o tzv. americký úver v sume 500.000,00 SKK t. j. 16.596,96 Eur a po roku, resp. polroku potom ako si tento úver zobrali, prišiel o prácu. Potom im rodičia požičali na vyplatenie tohto úveru vo výške 15.600,00 Eur. Peniaze požičali obom, teda aj jemu aj žalovanej. Peniaze z pôžičky zo dňa 20.10.2007 od blízkej kamarátky Fučíkovej použil žalobca na výmenu okien, výmenu vonkajších a vnútorných parapet, kúpu nového nábytku do obývačky a ďalších vecí do domu súp. č. 4783. Čo sa týka domu súp. č. 16589, tak tam sa v roku 2007 nejednalo o rekonštrukciu, ale opravu, opravu stien, muriva, omietok, podláh, izolácie strechy. Išlo iba o základné a najväčšie opravy, avšak na dome bolo potrebné vykonávať aj ďalšie opravy. Firmu, ktorá tieto práce vykonala vyplatil jeho otec, pričom ten ju aj objednal. Žalobcovi rodičia bývajú v dome súp. č. 16589 od roku 2007. Vecné bremeno zriadil preto, aby mali zabezpečené bývanie, aby ich odtiaľ náhodou nemohol niekto vyhodiť. K spornej skutočnosti, či bolo vecné bremeno zriadené odplatne alebo bezodplatne, žalobca uviedol, že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, čo vyplýva z notárskej zápisnice č. N 14/2008, , NCRIs 5011/2008 zo dňa 06.02.2008 o zriadení vecného bremena bezplatne. Na otázku prečo tvrdí, že z pôžičky od pani Fučíkovej vyplácal rekonštrukciu okien, keď príjmový doklad na sumu 59.000,00 SKK je s dátumom 22.08.2007 a pôžička mala byť poskytnutá až v novembri 2007 žalobca uviedol, že nakoľko mal požičané aj peniaze od rodičov, z tejto pôžičky splatil peniaze rodičom. Dom sa opravoval, bol tam veľký tok peňazí. Žalobca dlh rodičom bez súhlasu žalovanej ako manželky uznal preto, lebo v tom čase už medzi nimi nebola normálna komunikácia. Podnet na spísanie uznania dlhu bol zo strany žalobcu ako i zo strany jeho rodičov. Na otázku žalovanej, v akom stave je ich dom súp. č. 4783, ktorý momentálne obýva, žalobca odpovedal, že je obývateľný a funkčný. Na dome súp. č. 4783 sa v roku 2007 - 2008 robili opravy v suteréne, robili sa sádrokartonové obklady, miestnosti sa vysušovali, tepelná izolácia stien zvonka domu, predeľovacie dvere, ktoré tam boli dané pre prípad, že by sa druhá časť prenajímala, upravovali sa kúpeľňové priestory. Žalobca ďalej uviedol, že je pravdou, že rodičia žalovanej im poskytli sumu 80.000,00 SKK na opravu domu, nebolo to konkrétne na zateplenie. Toto použil na izolácie, zateplenie. Dom, ktorý kúpili bol nový, skolaudovaný v roku 2000, nebolo potrebné na ňom robiť žiadne rekonštrukcie, iba vymaľovať. Asi v roku 2003-2004 urobili izoláciu vonkajšej steny od ulice a v rokoch 2007-2008 boli robené izolácie z dvora a podhľadu v prechodnej časti. Peniaze svokrovcov boli použité v rokoch 2003-2004. K nedoplatku na plyne žalobca v krátkosti uviedol, že nedoplatok tam bol, v tej dobe plynári robili vyúčtovanie dvakrát za rok po letnej a zimnej sezóne. Po letnej sezóne bol aj preplatok, ktorý bol vrátený, za ktorý si žalovaná kúpila oblečenie na osobnú potrebu.

7. Žalovaná v priebehu konania ústnou a aj písomnou formou uviedla, že majiteľom kupovanej nehnuteľnosti bola firma GBS trade, s ktorou dňa 20.12.2002 uzavreli kúpnopredajnú zmluvu, ktorej súčasťou bol znalecký posudok na sumu 2.201.390,00 SKK. Začali vybavovať úver, ktorý následne dňa 07.05.2003 dostali v Unibanke a. s. a tým uhradili kúpnu cenu. V čestnom prehlásení zo dňa 17.06.2003, ktoré podpísala bola suma 3.000.000,00 SKK na kúpu domu, avšak o týchto darovaných 3.000.000,00

SKK nič nevie, čestné prehlásenie nečítala. V predmetnom období sa podpisovalo viacej dokumentov, takže je možné, že to čestné prehlásenie bolo medzi nimi. Žalobca nemá právo na započítanie tejto sumy ako sumy finančných prostriedkov, ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve a ktoré boli použité na veci v BSM. Ak by mali v hotovosti 3.000.000,00 SKK, tak by nepotrebovali úver na nehnuteľnosť. Predložené čestné prehlásenie nie je relevantným dôkazom, ide o fiktívne prehlásenie, ktoré potvrdzuje nepravdivé skutočnosti. Tvrdenia žalobcu sú v tomto smere nepravdivé, čo vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy, ktorou boli predmetné nehnuteľnosti odkúpené, kde je v článku 4 uvedená kúpna cena nehnuteľností vo výške 2.200.000,00 SKK. Táto kúpna cena bola zaplatená z úveru, ktorý spoločne so žalobcom prevzali od Unibank a. s. na základe úverovej zmluvy č. 6718427/HU/03011. Z predmetnej úverovej zmluvy je zrejmé, že úver bol poskytnutý na kúpu nehnuteľností vedených na LV č. 932. Na dome boli potrebné rekonštrukcie, pretože ich dom - nadstavba, prízemie a 1. poschodie, nemal ani fasádu, ani nič podobné. Oprava suterénu sa robila v roku 2003, aby sa vôbec do domu mohli nasťahovať. Finančné prostriedky na zateplenie a vymaľovanie celej fasády žalovanej poskytli jej rodičia a finančné prostriedky odovzdali priamo do rúk žalobcovi. Nepodpisovali žiadnu darovaciu zmluvu, žalovanej rodičia nezištne prišli aby im pomohli. Žalovaná preto disponuje čestným vyhlásením od jej mamy, že im poskytla darom finančné prostriedky vo výške 80.000,00 SKK. Podobne im nezištne jej rodičia pomáhali pri kúpe nového auta a poskytli im peniaze vo výške 150.000,00 SKK. Svokrová firma fungovala v priestoroch vedľajšieho domu súp. č. 16589 4 roky. Potom mala táto firma finančné problémy, kancelárie sa presťahovali do ich suterénnych priestorov v dome súp. č. 4783, pretože v tom vedľajšom dome súp. č. 16589 začala rozsiahla rekonštrukcia pre bývanie ex svokrovcov. Rekonštrukcia trvala takmer rok a financovali si ju rodičia žalobcu. Bolo to asi v roku 2007. Aby mohli splatiť úver z roku 2003 otec žalobcu sa rozhodol, že mu odplatne zriadia vecné bremeno na dome súp. č. 16589. Zápis vecného bremena bol do katastra nehnuteľností možný len za predpokladu, že úver bude vyplatený a teda od ex svokrovcov dostali darom 2.000.000,00 SKK. V katastri nehnuteľností nebolo k bytu, ktorý strany užívali pred kúpou domu, zapísané vecné bremeno otca žalobcu. Vecné bremeno k bytu mal zapísané žalobca. A pokiaľ bolo aj niečo z tohto vecného bremena vyplácané, tak bolo vyplácané žalobcovi a počas trvania manželstva. Žalovaná však nemá vedomosť o vyplatení takejto sumy. Tiež je potrebné uviesť, že suma 2.000.000,00 SKK (cca 66.395,00 Eur) nebola poskytnutá iba žalobcovi, ale mala byť poskytnutá obom stranám, ako odplata za zriadenie vecného bremena v prospech rodičov žalobcu. Ako dôkaz o tejto skutočnosti svedčí samotná darovacia zmluva zo dňa 06.02.2008, kde je v článku 4 uvedené, že podmienkou pre poskytnutie tejto sumy je, že "syn Ľuboš Tahotný so súhlasom manželky poskytne odplatne darcom doživotné užívacie právo v dvojdome". Aj z tejto listiny vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené odplatne. Rekonštrukcia na dome súp. č. 16589 ďalej prebiehala až do roku 2009. V roku 2007 žalobca zarábal veľmi dobre, preto žalovaná nerozumie pôžičke od p. Fučíkovej, o ktorej sa dozvedela až na súde. Pokiaľ aj je v zmluve nejaký účet uvedený, toto bol účet žalobcu, so žalobcom mali účty oddelené. O tejto pôžičke jej žalobca nikdy nič nepovedal, a preto táto pôžička netvorí súčasť masy BSM. Na ich dome súp. č. 4783 sa žiadne rekonštrukcie nediali. Dňa 15.02.2008 opäť žiadali o americkú hypotéku na sumu 500.000,00 SKK, tieto boli pravdepodobne použité na rekonštrukciu domu súp. č. 16589, nakoľko tam prebiehala stále rekonštrukcia, tie peniaze skončili prakticky u ex svokrovcov. Na dome súp. č. 4783 do dnešného dňa ešte nie sú dokončené niektoré úpravy. V roku 2009 im svokrovci poskytli pôžičku vo výške 15.600,00 Eur, a to na splatenie americkej hypotéky, ktorou financovali nadštandard bývania ex svokrovcov. Pôžičku splácali z rodinného rozpočtu, žalobca to potvrdil aj v rozvodovom konaní. Zostatok tejto pôžičky, potom aj podľa jeho vyjadrení, ktorú pravidelne splácal a tvrdil, že mal o tom aj doklady, potom ku dňu 31.12.2013 činí 4.600,00 Eur. Taktiež záväzok voči rodičom žalobcu vo výške 60.262,29 Eur z titulu uznania dlhu, ktorý vznikol rekonštrukciou domu súp. č. 16589, bez súhlasu žalovanej neexistuje. Žalobca tieto kroky podnikal preto, lebo v roku, kedy podpísal uznanie dlhu t. j. 2013 už plánoval odísť od rodiny, pretože už mali problémy, v tomto roku aj odišiel zo spoločnej domácnosti, odsťahoval sa a ani sa o dom súp. č. 4783, v ktorom zostala bývať žalovaná so synom nezaujímal. Predmetné uznanie dlhu 60.262,29 Eur obsahovo uvádza, že žalobca uznáva voči rodičom dlh v tejto výške, pričom dlh mal vzniknúť z titulu nákladov vynaložených rodičmi na rekonštrukciu domu súp. č. 16589, ku ktorej majú jeho rodičia zriadené právo doživotného užívania, t. j. rodičia žalobcu si upravili, zrekonštruovali, zvýšili vlastný štandard bývania, bez súhlasu žalovanej vykonávali rekonštrukčné práce a prestavbu a žalobca žiada túto sumu, ktorá navyše nie je ničím vydokladovaná a nie je zrejmý rozsah prác, cena prác a ani obdobie, kedy mali byť vykonané tieto práce, započítať vo svoj prospech. Nie je zrejmé z čoho by mala táto suma pozostávať, stalo sa tak bez súhlasu a vedomia žalovanej. Výpoveď svedka Ing. Ivana Tahotného hodnotí žalovaná ako nedôveryhodnú . V zmysle vyššie uvedených skutočností navrhla žalovaná vyporiadať BSM tak, že do jej vlastníctva súd prikáže podiel nehnuteľností vedených na LV č. 932 pre k. ú. Trnávka, ako parc. reg. "C" č. 14904/3 o výmere

156 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. 16589 na parc. reg. "C" č. 14904/3, ako aj podiel nehnuteľnosti parc. reg. "C" č. 14904/1 o výmere 113 m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. 14904/2 o výmere 49 m2 zastavané plochy a nádvoria a zostatok záväzku v sume 2.100,00 Eur z titulu poskytnutej pôžičky veriteľmi Ing. Ivan Tahotný a Anna Tahotná na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009. Súd do vlastníctva žalobcu prikáže podiel nehnuteľností na LV č. 932 pre k. ú. Trnávka

- parc. reg. "C" č. 14904/3 o výmere 156 m2 zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. 16589 na parc. reg. "C" č. 14904/3 a nehnuteľnosti vedené na LV č. 932 pre k. ú. Trnávka, ako parc. reg. "C" č. 14904/1 o výmere 113 m2 zastavané plochy a nádvoria v podiele , parc. reg. "C" č. 14904/2 o výmere 49 m2 zastavané plochy a nádvoria, v podiele parc. reg. "C" č. 14905/1 o výmere 12 m2 zastavané plochy a nádvoria v 1/1, parc. reg. "C" č. 14905/2 o výmere 39 m2 zastavané plochy a nádvoria v 1/1, rodinný dom súp. č. 4783 na parc. reg "C" č. 14904/1 v podiele 1/1 a zostatok záväzku v sume 2.100,00 Eur z titulu poskytnutej pôžičky veriteľmi Ing. Ivan Tahotný a Anna Tahotná na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009. Zároveň navrhla zaviazať žalobcu, aby jej vyplatil finančnú protihodnotu z titulu vyporiadania BSM v sume 124.230,33 Eur. 8. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , , , , a .

9. V konaní nebolo sporu o tom, že manželstvo strán zaniklo a o tom, že do masy BSM patria nehnuteľnosti. Sporným naopak bola ich hodnota, ako aj žalobcom uvádzané a požadované pasíva. Čo sa týka hodnoty nehnuteľností, tak žalobca v konaní predložil znalecký posudok, ktorý uvedené nehnuteľnosti ocenil na všeobecnú hodnotu po zohľadnení vecného bremena na 242.000,00 Eur. Žalovaná naopak v konaní predložila znalecký posudok, ktorý uvedené nehnuteľnosti ocenil na všeobecnú hodnotu po zohľadnení vecného bremena na 281.000,00 Eur. Výsledky znaleckého dokazovania súd hodnotí voľne v súvislosti s ostatnými dôkazmi a v ich vzájomnej súvislosti. Dôkazy teda hodnotí súd podľa svojej úvahy. Súd pri hodnotení posudku musí skúmať, či bol tento úkon prevedený riadne, či znalec dodržal uložené zadanie, odpovedal na uložené otázky. Súd však nie je oprávnený modifikovať závery znalca a preto pokiaľ jeden znalecký posudok určil hodnotu nehnuteľností na 242.000,00 Eur a druhý na 281.000,00 Eur, tak je dôvodný a najmä logický záver ustáliť výslednú hodnotu nehnuteľností na 261.500,00 Eur (ako priemer uvedených súm), čo bude mať potom dosah aj na vyrubený súdny poplatok podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy o súdnych poplatkoch. Súd prvej inštancie teda ako prvú určil masu BSM, a to v nasledovnom rozsahu: nehnuteľnosti v hodnote 261.500,00 Eur ako aktíva s poukazom na záväzok plynúci zo zmluvy pôžičky zo dňa 27.05.2009 v zostatkovom rozsahu vo výške 4.200,00 Eur ako pasíva. Keďže je masa BSM v časti nehnuteľností (a už aj ich hodnoty) jasná a nesporná, súd prvej inštancie sa zaoberal pre vec spornými skutočnosťami. Prvou je žalobcom požadované pasívum vo výške 15.200,00 Eur, majúce základ v zmluve o pôžičke zo dňa 27.05.2009 na sumu 15.600,00 Eur (č. l. 46). Žalobca tento "nárok" voči mase odôvodnil skutočnosťou, že táto pôžička ku dňu podania žaloby predstavuje pasívum vo výške 15.200,00 Eur, nakoľko bola splatená iba v časti 400,00 Eur. S uvedeným tvrdením sa súd prvej inštancie nestotožňuje, pričom ide o tvrdenie nepožívajúce oporu vo výsledkoch dokazovania a v konečnom dôsledku ani v platnej právnej úprave. Rozhodným okamihom pre posúdenie, aký majetok do BSM patrí je deň, v ktorom došlo k jeho zániku, čo je v tomto prípade deň právoplatnosti rozsudku o rozvode strán, teda 06.03.2014. Tento okamih je rozhodujúci nielen z hľadiska posúdenia rozsahu majetku patriaceho do BSM, ale i pre posúdenie stavu tohto majetku. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v zhode so žalovanou, predstavuje toto pasívum už iba 4.200,00 Eur. Tu je potrebné dať do pozornosti výpovede žalobcu v rozvodovom konaní sp. zn. (č. l. 8, 80), kedy uviedol, že "splátky pôžičky po 200,00 Eur mesačne platím rodičom priamo do ruky, môžem priniesť potvrdenie". Podľa uvedenej zmluvy bol dlžník povinný začať dlh splácať nasledujúci mesiac po podpise zmluvy, teda od júna 2009, vždy do 5. dňa príslušného mesiaca. Ak rozvodový rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2014, žalobca v zmysle jeho tvrdení uhradil 57 splátok po 200,00 Eur, čo znamená úhradu vo výške 11.400,00 Eur. Pôvodný dlh vo výške 15.600,00 Eur tak ku dňu zániku BSM predstavuje 4.200,00 Eur. Žalobca navyše túto skutočnosť v konaní nerozporoval a vo svojej argumentácii sa jej vyhýbal, pričom súd prvej inštancie prihliadol aj na . Pasívum vo výške 6.638,78 Eur (200.000,00 SKK) plynúce zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20.10.2007 s Dodatkom č. 1 zo dňa 19.12.2001 uzavretej medzi žalobcom a Ing. Danou Fučíkovou, taktiež v rámci širšieho vyporiadania nepatrí do masy BSM. Uzavretím zmluvy o pôžičke jedným z manželov nevzniká spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril (Najvyšší súd ČSR, sp. zn. 57/73, NS SR, sp. zn. ). Ak by zmluvu o pôžičke uzavreli ako dlžníci obaja manželia, budú zo zmluvy oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne len v prípade,

že to bolo dohodnuté ( ) alebo ustanovené právnym predpisom. To však v prejednávanom prípade nie je splnené. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, bolo obdobne judikované, že uznanie záväzku za trvania BSM zo zmluvy o pôžičke alebo úvere uzavretej iba jedným z manželov sa priamo nedotýka dispozície so spoločnými vecami a právami, keďže v dôsledku uznania sa iba predlžuje doba vymáhateľnosti pohľadávky. Ak nie je súhlas druhého z manželov nutný na platnosť zmluvy, z ktorej záväzok vzniká, nemožno uvažovať o jeho nevyhnutnosti ani v prípade úkonov, ktorými dlžník vzniknutý záväzok uznal (NS ČR, sp. zn. ). Ak vo vzťahu k veriteľovi uzná záväzok zo zmluvy o pôžičke manžel, ktorému žiaden dlh z takejto zmluvy nevznikol, uznáva neexistujúci záväzok, s ktorým nemožno spájať účinky uznania dlhu v zmysle . A preto tento dlh nemožno zaradiť ako pasívum do BSM. Žalobca navyše (odhliadnuc od vyššie uvedeného výkladu) v konaní nepreukázal, že by peniaze (200.000,00 SKK) získané touto pôžičkou v skutočnosti aj vynaložil na spoločný majetok. Ďalšou spornou skutočnosťou je žalobcom, voči mase, uplatnené uznanie dlhu zo dňa 18.10.2012 na sumu 60.262,29 Eur. Keďže sa ani uvedená dohoda o uznaní dlhu uzavretá len jedným z manželov bezprostredne nedotýka predmetu BSM, nie je právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie právny úkon uznanie dlhu zo dňa 18.10.2012 nepovažuje za úkon týkajúci sa spoločných vecí manželov, pretože pohľadávky a záväzky nie sú predmetom BSM, hoci pri zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa vykonáva aj ich vyporiadanie. Z takéhoto právneho úkonu teda nemôžu byť oprávnení, resp. povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, ale iba sám žalobca, a to aj z dôvodu samotného znenia dohody, kde ako veritelia vystupujú rodičia žalobcu (Ing. Ivan Tahotný a Anna Tahotná) a ako dlžník sám žalobca. Tieto pasíva súd prvej inštancie však nezohľadnil ani v rámci vyporiadania BSM, pretože v konaní nebolo preukázané, že by za tieto finančné prostriedky tvoriace dlhy bola získaná určitá majetková hodnota, a preto tieto dlhy sa nemohli vyporiadať ani ako vnos.

10. Po určení, čo patrí do masy BSM, súd prvej inštancie pristúpil k jej vyporiadaniu v zmysle zásad uvedených v . Žalobca mal za to, že zo svojho vložil do nehnuteľností viac, ako je ich hodnota, čo odvodzoval od daru od jeho rodičov vo výške 3.000.000,00 SKK a 2.000.000,00 SKK, a teda parita podielov medzi stranami nemá opodstatnenie. Súd prvej inštancie je však názoru, že ide o nedôvodné tvrdenia. Peňažné prostriedky vo výške 3.000.000,00 SKK majú predstavovať zvyšok kúpnej ceny za nehnuteľnosti (tá mala byť vo výške 5.200.000,00 SKK), kedy tá bola rozdelená na zmluvných 2.200.000,00 SKK a zvyšných 3.000.000,00 SKK ako záloha získaná svedkom za predošlý predaj (alebo za výplatu vecného bremena) nehnuteľností vedených na LV č. 2144. Žalobca však v uvedenom smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom dôkazy, ktoré na podporu týchto tvrdení predložil, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedostačujúce a vzájomne si odporujúce. V prvom rade je daná nedôveryhodnosť svedka, kedy jeho tvrdenia vyznievajú ako tendenčné v prospech žalobcu. Pokiaľ svedok tvrdil, že s vyplatenou hotovosťou prešiel z miestnosti do miestnosti v notárskom úrade v rovnaký deň, tak z vykonaného dokazovania vyplýva presný opak. Nehnuteľnosti vedené na LV č. 2144 boli predané dňa 18.12.2012 (č. l. 268 a nasl.), kým nehnuteľnosti, ktoré tvoria masu BSM boli kúpené až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2002 (č. l. 82). Taktiež tu je rozpor medzi tvrdením žalobcu a svedka ohľadom pôvodu 3.000.000,00 SKK, kedy žalobca tvrdí, že ide o výplatu za vecné bremeno, kým svedok má za to, že ide o predaj nehnuteľností. Svedok navyše uviedol, že "išlo o sumu 3.000.000,00 SKK. Ešte predtým ako sa predal dom na Vysokej, bolo to asi 15.000.000,00 SKK, došlo k zrušeniu vecného bremena bezodplatne". Sám svedok uviedol, že k zrušeniu vecného bremena došlo bezodplatne, čo vo výsledku vyvracia tvrdenie žalobcu a znamená zjavný nesúlad ich tvrdení. Žalobca predložil aj čestné vyhlásenie makléra zo dňa 18.05.2017 (č. l. 352), ktorý uviedol, že sa zúčastnil predaja a vyplatení kúpnej sumy, kedy kúpna cena bola 5.000.000,00 SKK s províziou pre realitnú kanceláriu vo výške 200.000,00 SKK. Tu je opätovne badať nesúlad časových veličín na časovej osi v podaní svedka. Svedok nemohol v ten istý deň prejsť s hotovosťou 3.000.000,00 SKK z miestnosti do miestnosti za žalobcom, nakoľko aj podľa makléra k predaju došlo až dňa 20.12.2002. Je tak daná nedôveryhodnosť svedka a jeho výpovedí. Žalobca preto nepresvedčil súd prvej inštancie o kúpnej cene za nehnuteľnosti vo výške 5.200.000,00 SKK. Je nesporné, že na predmetnej kúpnej zmluve je uvedená suma vo výške 2.200.000,00 SKK navyše s odkazom na znalecký posudok. Vzhľadom na vyššie uvedené závery a výklad danej problematiky javí ako spravodlivé vyporiadať predmetné BSM v pomere 1:1, a síce vo forme podielového spoluvlastníctva s rovnakými podielmi pre žalobcu i žalovanú, bez nutnosti vzájomného vyplatenia si podielov. Čo sa týka pasív (4.200,00 Eur), nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a ktoré vznikli za trvania manželstva. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba vychádzať z ustanovení , ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom

a účelom im najbližšie (analógia podľa ). Ak teda ide o širšie vyporiadanie, zvyšok dlhu vo výške 4.200,00 Eur plynúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009 podľa uvedených zásad nebude predmetom výrokovej časti tohto rozhodnutia. Nakoľko súd prvej inštancie vyporiadal BSM na dva rovnaké podiely, pre každú stranu jeden, tak je spravodlivé a najmä z vykonaného dokazovania logické aby aj tento dlh rozdelil medzi strany na polovicu, teda po 2.100,00 Eur na ich ťarchu. Napokon takéto vyporiadanie tohto pasíva navrhla aj žalovaná. Tu je potrebné poukázať aj na samotné znenie zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009, ktorú uzavreli ako dlžníci obaja manželia, nie len jeden z manželov, pričom sa zaviazali tento svoj dlh aj zaplatiť spoločne. Z tejto pôžičky boli a aj stále sú zaviazaní obaja spoločne. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Ide o pohľadávku každého z manželov na základe majetkových presunov z ich oddeleného majetku do spoločného majetku oboch manželov. Keďže si strany navzájom proti sebe tieto výdaje neuplatnili, pričom tie sú v konečnom dôsledku v pomernej výške, tak je daný záver o parite podielov strán na majetku patriaceho do BSM.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. V prejednávanom prípade je súd prvej inštancie toho názoru, že nie je možné posúdiť, vzhľadom na predmet a výsledok sporu, a ani pri jednej zo strán skonštatovať, či mala a v akej výške vo veci procesný úspech či neúspech, a to aj vychádzajúc zo zásad uvedených v a . Súd prvej inštancie považuje za spravodlivé, aby si pri vyporiadaní BSM strany znášali náklady na trovy konania každá sama. Strany napokon uviedli, že si trovy konania neuplatňujú. Pri vyporiadaní BSM zostáva majetok strán rovnaký (v niektorej časti len pretransformovaný), čo je dôvodom na aplikáciu ustanovenia .

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý poukázal na odvolacie dôvody podľa , , , a a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a rozhodnúť v zmysle ním navrhovaného petitu alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

13. V podanom odvolaní žalobca namietal, že ani žalobca ani žalovaná spôsob vyporiadania BSM, aký zvolil súd prvej inštancie, nenavrhovali, práve naopak, žalobca žiadal nehnuteľnosti prikázať do svojho výlučného vlastníctva a sporná ostala iba otázka náhrady po zohľadnení vnosov a zápočtov. Napriek tomu, že súd prvej inštancie zvolil neštandardný postup, nepokladal za dôležité svoj postup a postoj náležite zdôvodniť. Ďalej žalobca namietal, že súd pri posudzovaní pasív patriacich do BSM, a to pôžičky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009 na sumu 15.600 Eur dospel k záveru, že pasívum z nej vyplývajúce je iba 4.200 Eur. Súd v tomto prípade postupoval nad rámec svojej právomoci, avšak ničím neodôvodnil skutočnosť, prečo nezobral do úvahy tvrdenia, že žalobca v zmysle zmluvy o pôžičke splatil iba čiastku 400 Eur a zvyšok splatený nebol. Svedkom, ktorý bol vypočutý v tomto konaní, bola potvrdená skutočnosť, že žalobca mal s rodičmi dohodu o tom, že pôžičku bude splácať až potom ako si žalobca nájde zamestnanie. Žalovaná o tejto dohode vedela napriek tomu tvrdila, že pôžička bola riadne splácaná, čím uviedla súd úmyselne do omylu, navyše svoje tvrdenie ničím nepreukázala. Tento rozpor medzi tvrdeniami strán sporu mal súd preveriť vyžiadaním dokladov o splácaní. Súd nezaradil medzi pasíva patriace do BSM dlh vyplývajúci z pôžičky uzavretej s veriteľom Ing. Danou Fučíkovou dňa 20.10.2017. Obnos získaný pôžičkou bol použitý na splatenie vecí patriacich do BSM. Pokiaľ boli súdu prvej inštancie sporné skutočnosti ohľadne poskytnutia pôžičky a jej účelu, navrhoval žalobca jej vypočutie, súd prvej inštancie tento dôkaz zamietol s odôvodnením, že ju mal žalobca na pojednávanie priviesť. Napriek tomu, že súd v tomto bode odôvodnenia obsiahlo opísal teoretický výklad ustanovenia zákona a judikatúry, nie je žalobcovi známe, prečo pôžičku použitú na získanie vecí patriacich do BSM do pasív nezaradil. Preto považuje žalobca rozhodnutie za nedôvodné, resp. nedostatočne odôvodnené a teda za nepreskúmateľné a nezákonné. Ďalej žalobca namieta, že mu nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že dom nebolo potrebné rekonštruovať. Rodičia žalobcu

stranám sporu prispeli sumou 60.262,29 Eur na rekonštrukciu nehnuteľností, ktoré sú predmetom BSM. Túto čiastku žalobca uznal Dohodou o uznaní dlhu v zmysle dňa 18.10.2012. Žalovaná platnosť tejto dohody nikdy nenapadla. Z účelu použitia sumy požičanej od rodičov je zrejmé, že táto má priamu súvislosť s vecami v BSM. Napriek opakujúcej sa arbitrárnosti v napadnutom rozhodnutí, súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, prečo považoval výpoveď svedka Ivana Tahotného za tendenčnú a aké nezrovnalosti videl vo výpovediach svedka a žalobcu. Avšak súd ani jednou vetou neuviedol, prečo považuje čestné prehlásenie žalovanej zo dňa 17.06.2003, ktorým žalovaná prehlásila, že na kúpu nehnuteľností žalobca prispel sumou 300.000 SKK, ktoré dostal ako dar od otca za nerelevantné a žiadnym spôsobom ju nezohľadnil. Samotná žalovaná v tomto prehlásení výslovne uviedla, že na túto čiastku si nebude uplatňovať nárok pri vyporiadaní. Rovnako podpísala aj darovaciu zmluvu, ktorou žalobca od rodičov obdržal čiastku 200.000 SKK na splatenie hypotekárneho úveru na nehnuteľnosť. Ide o dva nespochybniteľné písomné doklady, ktoré súd nezobral do úvahy, hoci jednoznačne preukazujú žalobcov vnos do BSM, ktorý musí byť v zmysle zohľadnený, a ktorý sama žalovaná svojimi podpismi potvrdila. Ďalej súd považoval tvrdenia žalobcu ohľadne kúpnej ceny nehnuteľnosti za nepresvedčivé, napriek tomu žalobcom navrhovaného svedka - realitného makléra, ktorý kúpu sprostredkoval a vedel sa k prezentovaným tvrdeniam vyjadriť, nevypočul. Napriek tomu, že výšku kúpnej ceny vyporadúvaných nehnuteľností potvrdzujú dvaja svedkovia, žalobca dokonca aj sama žalovaná v spomínanom čestnom prehlásení, súd prvej inštancie sa rozhodol uvedené neakceptovať a uspokojil sa len s tvrdením žalovanej strany, čo však dostatočne neodôvodnil a s vecou sa dostatočne nevysporiadal. Je irelevantné, či sa strany dohodli na odplatnom zriadení vecného bremena, alebo ústne na zriadení vecného bremena bezodplatne, rozhodujúca je zmluva o jeho zriadení zapísaná v katastri nehnuteľností, v ktorej bolo dohodnuté zriadenie vecného bremena bezodplatne. Bez ohľadu na spornosť dátumov je nesporné, že čiastku 200.000 SKK a 300.000 SKK poskytli rodičia žalobcu na nadobudnutie nehnuteľnosti a to darom, a teda tieto čiastky mali byť zohľadnené bez ďalšieho, čo sa nestalo. Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že jeho návrh na vyporiadanie BSM je v rozpore s . Pokiaľ súd považoval niektoré vklady, vnosy a záväzky za sporné mal prikázať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu, tak ako navrhoval, proti povinnosti náhrady pre žalovanú. Pokiaľ súd prvej inštancie vyporiadal aktíva spôsobom prikázania do podielového spoluvlastníctva, žalobca je toho názoru, že mal rovnako vyoriadať aj pasíva, t. j. rozhodnúť aj o zvyšku pôžičky 4.200 Eur, resp. 15.200 Eur, pretože naďalej zotrváva na názore, že zvyšok pôžičky je 15.200 Eur, pretože splatených bolo v skutočnosti iba 400 Eur, a podobne aj s ďalšími pasívami. Čiastku 11.400 Eur žalobca nežiadal zahrnúť do dlhov BSM pretože táto dodnes nebola zaplatená.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá zastáva názor, že súd prvej inštancie sa pri prejednaní veci dôsledne riadil ustanoveniami , vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, a preto žalovaná navrhuje jeho potvrdenie odvolacím súdom. Žalobca v odvolaní namieta, že súd vyporiadal BSM prikázaním nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán sporu a to napriek tomu, že žalobca žiadal, aby mu boli všetky nehnuteľnosti tvoriace predmet BSM prikázané do výlučného vlastníctva. Nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že takýto spôsob žalovaná nenavrhla, pretože žalovaná v záverečnej reči taktiež navrhovala prikázať jednu z nehnuteľností do podielového vlastníctva strán sporu. V neposlednej miere, žalobca ani nemá finančné prostriedky na to, aby žalovanej vyplatil finančnú protihodnotu za podiel žalovanej na predmete BSM. Žalovaná zastáva názor, že súd o spôsobe vyporiadania bol oprávnený rozhodnúť v zmysle vlastného posúdenia, nakoľko nie je viazaný návrhmi strán sporu. Žalovaná zastáva názor, že vzhľadom na okolnosti prípadu, finančné možnosti strán sporu je spôsob vyporiadania formou prikázania nehnuteľností do podielového spoluvlastníctva strán sporu jednoznačne najúčelnejší a rešpektujúci aj princípy spravodlivého a zákonného rozhodnutia. Žalobca namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá mala spočívať v tom, že súd dospel k záveru o výške pasív, pôžičky zo dňa 27.05.2009 len v hodnote 4.200 Eur. Namietal, že súd nemal za preukázané splácanie tejto pôžičky. Predmetné tvrdenie žalobcu je však v priamom rozpore s jeho vlastnou svedeckou výpoveďou v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II č. k. kde uvádza, že túto pôžičku splácal svojim rodičom po 200 Eur mesačne až ku dňu 21.01.2014. Súd teda správne vyhodnotil vykonané dôkazy o zostatku tejto pôžičky a svedeckú výpoveď svedka I. Tahotného, považoval za nedôveryhodnú vzhľadom na jednoznačné dôkazy a prednesy žalobcu v konaní . Žalobca namietal, že súd rozhodol nesprávne, keď nezaradil medzi pasíva tvoriace predmet BSM dlh vyplývajúci z pôžičky uzavretej s veriteľom Ing. Danou Fučíkovou, nakoľko podľa jeho tvrdenia tieto prostriedky boli použité na splatenie vecí patriacich do BSM. Tvrdenia

žalobcu sú opätovne v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Žalobca opomína, že v priebehu konania nepredložil žiadny dôkaz ku svojim tvrdeniam, tak ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia a výpoveď svedka v tomto smere vzhľadom na už existujúce dôkazy, by nemala žiadny vplyv na skutkový stav z dôvodu, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že tento finančný obnos bol použitý na splatenie vecí patriacich do BSM. Námietky žalobcu týkajúce sa nezohľadnenia sumy 60.262,29 Eur na rekonštrukciu nehnuteľností, ktorú mienil žalobca preukázať dohodou o uznaní dlhu, podpísanou so svojimi rodičmi žalovaná uvádza, že žalobca v tomto smere v zmysle príslušných ustanovení svoje tvrdenia ničím nepreukázal, preto súd túto sumu správne nezohľadnil. Obsah námietky vyjadrenej v odvolaní je zmätočný, keď na jednej strane žalobca tvrdí, že táto čiastka je z titulu pasíva dlhu voči rodičom a na druhej strane tvrdí že ide o dar. Žalovaná zásadne nesúhlasí s hodnotením žalobcu, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo táto suma nebola zohľadnená. Tvrdenie žalobcu a jeho námietky voči rozhodnutiu súdu, ktorým súd neprihliadol pri vyporiadaní BSM na sumu 3.000.000 SKK, ktoré mal žalobca podľa svojich tvrdení vynaložiť na kúpu spoločných nehnuteľností, sú podľa názoru žalovanej v priamom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Okresný súd v tomto smere svoje rozhodnutie a odôvodnenie založil na vykonanom dokazovaní, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že kúpna cena na nadobudnutie nehnuteľností predstavovala len čiastku 2.201.390 SKK ako to vyplynulo z listinných dôkazov a že táto suma bola vyplatená z úveru, ktorý bol poskytnutý stranám sporu. Žalobca žiadnym spôsobom, okrem vlastných tvrdení a tvrdení svojho otca nepreukázal opak zisteného skutkového stavu a v tomto smere k svojim tvrdeniam neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca opomína závažnú skutočnosť pri hodnotení dôkazov a to, že jeho povinnosťou bolo nielen preukázať, že mu mala byť poskytnutá suma 3.000.000 SKK, ale zároveň bolo jeho povinnosťou aj preukázať, že táto suma mala byť použitá na nadobudnutie predmetu BSM. Žalovaná zastáva názor, že súd svoje hodnotenia napriek výhradám žalobcu, logickým a rozsiahlym spôsobom zdôvodnil.

15. Vyjadrenie žalovanej bolo riadnym spôsobom doručené právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý však v súdom stanovenej lehote nepodal svoju repliku.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa a , a bez nariadenia pojednávania podľa . Ak strana napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov, odvolací súd nie je v zmysle viazaný rozsahom odvolania. Žiadny z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť ( ). V odvolacom konaní sa musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. všetky jeho výroky vo veci samej. Odvolací súd môže toto prvoinštančné rozhodnutie potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť výhradne ako celok.

17. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, vrátane všetkých písomných podaní strán doručených súdu aj v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi tohto súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v zmysle na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a s prihliadnutím na odvolacie dôvody žalobcu, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne skutkovo a právne posúdil.

18. Žalobca v podanom odvolaní namietal skutočnosti tvrdené už pred súdom prvej inštancie, ktoré však v priebehu súdneho konania náležite nepreukázal.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v (viď ). Vyporiadanie BSM podľa pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Podľa pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa

zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať pri vyporiadaní BSM. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania BSM je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený (samostatný) majetok niektorého z manželov. Na druhej strane, manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov späť do jeho výlučného vlastníctva.

20. V prvom rade žalobca namietal, že postup, akým súd prvej inštancie vyporiadal aktíva BSM - vyššie uvedené nehnuteľnosti, nenavrhla ani jedna zo sporových strán. Odvolací súd k tomuto považuje za potrebné uviesť, že v predmetnom konaní ide o vyporadanie BSM rozhodnutím súdu, keďže nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a neuplatnila sa ani zákonná domnienka ustanovená v . Súdne konanie sa začína len na návrh, ale súd nie je viazaný návrhmi strán (ide o tzv. iudicium duplex) v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať, pričom vyporiadanie vykonáva v intenciách ustanovenia . Vyporiadaním sa určí, ktoré veci zostanú vo výlučnom (oddelenom) vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov a ktoré vo výlučnom (oddelenom) vlastníctve druhého spoluvlastníka, prípadne ktoré zostanú v podielovom spoluvlastníctve oboch a v akom pomere. 21. Spôsob vyporiadania aktív BSM (do podielového spoluvlastníctva oboch stráv sporu v rovnakých podieloch) odôvodnil súd prvej inštancie vhodnosťou a účelnosťou so zreteľom na zistené okolnosti konkrétnej veci, a to že žalovaná so synom obýva taktiež jednu z nehnuteľností a osobné a majetkové pomery podľa žalovanej taktiež nedovoľujú spôsob vyporiadania BSM prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednej zo strán sporu (kde by druhý musel poskytnúť finančné vyrovnanie), pričom možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností nebola v konaní zistená a pre vyporiadanie BSM predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku z predaja neboli splnené zákonné podmienky (obe strany sporu si chceli vlastníctvo ponechať a v týchto nehnuteľnostiach aj dlhodobo žijú). S týmto spôsobom vyporiadania aktív BSM sa preto aj odvolací súd stotožňuje. 22. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní nebolo sporné, že predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM, ale spôsob ich vyporiadania. Vzhľadom však na vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožňuje so spôsobom, aký zvolil súd prvej inštancie na vyporiadanie týchto aktív. Spornými v predmetnom prípade boli predovšetkým pasíva uvádzané žalobcom v podobe rôznych finančných pôžičiek a darovaní od tretích osôb, ktoré mal údajne použiť na zveľadenie nehnuteľností patriacich do BSM v čase trvania manželstva so žalovanou. 23. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne určil, že do pasív BSM patrí suma vo výške 4.200 Eur z titulu nesplateného zvyšku pôžičky zo dňa 27.05.2009, čo odvodzoval od toho, že pôžička mala byť splácaná v mesačných splátkach po 200 Eur, čo znamená, že do doby nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, teda do 06.03.2014 bola splatená čiastka 11.400 Eur. Odvolací súd poukazuje aj na žalovanou namietanú skutočnosť, že žalobca v rámci konania o rozvode manželstva vedenom pred Okresným súdom Bratislava II č. k. uvádza, že túto pôžičku splácal svojim rodičom po 200 Eur mesačne až ku dňu 21.01.2014. Súd prvej inštancie teda správne vyhodnotil vykonané dôkazy o zostatku tejto pôžičky, ktoré zahrnul vo výške 4.200 Eur (ako zostatku) do pasív BSM. 24. Ak aj žalobca namietal, že rozpor medzi tvrdením žalovanej a žalobcu o výške splatenie pôžičky si mal súd prvej inštancie preveriť vyžiadaním dokladov o splácaní, tak odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno, že zostatok pôžičky bol v ním uvádzanej výške, zaťažovalo práve žalobcu, ktorý mal tieto svoje tvrdenia náležitým spôsobom preukázať, k čomu však v predmetnom súdnom konaní nedošlo. A navyše zo súdneho spisu o rozvode manželstva pred Okresným súdom Bratislava II č. k. vyplýva, že žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že predmetný dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 27.05.2009 spláca v pravidelných mesačných splátkach po 200 Eur. 25. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že do pasív BSM mal súd prvej inštancie zaradiť aj dlh vyplývajúci z pôžičky uzavretej žalobcom s Ing. Danou Fučíkovou dňa 20.10.2007, nakoľko tento obnos bol použitý na splatenie vecí patriacich do BSM. V prvom rade odvolací súd uvádza, že predpokladom vyporiadania spoločných majetkových práv a povinností manželov je, že vznikli za

trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom a že v dobe jeho zániku existujú. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možné vyporiadavať majetkové vzťahy, ktoré sa síce týkajú manželov, ale nevznikli v súvislosti s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. samostatného záväzky každého z manželov), okrem prípadov, ak ich manželia sami neurobia predmetom vyporiadania. Na vyporiadanie pohľadávok a záväzkov manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania, sa ustanovenia a aplikujú za použitia analógie v zmysle . V predmetnom prípade odvolací sú sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, že by peniaze získané predmetnou pôžičkou v skutočnosti aj vynaložil na spoločný majetok. Navyše žalobca, resp. strany sporu v rámci vyporiadania BSM navrhli vyporiadanie len nehnuteľností, nie hnuteľných vecí, ktoré žalobca tvrdil, že za predmetné finančné prostriedky zaobstaral (okná, sedačka, obývacia stena, ...). Žalobca v podanom odvolaní namietal, že na preukázanie daných skutočností mala byť vypočutá ako svedkyňa Ing. Dana Fučíková, avšak súd prvej inštancie vykonanie tohto dôkazu zamietol. Odvolací súd k predmetnému poznamenáva, že v predmetnom prípade bolo sporné použitie predmetných finančných prostriedkov (nie ich získanie), ktorých využitie bol povinný hodnoverným spôsobom preukázať žalobca a nie osoba, od ktorej mal predmetné finančné prostriedky nadobudnúť. 26. Taktiež žalobca v odvolaní namietal, že rodičia žalobcu stranám sporu prispeli sumou 60.262,29 Eur na rekonštrukciu nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania BSM. Túto čiastku žalobca uznal Dohodou o uznaní dlhu v zmysle , a preto žiadal aj túto čiastku zaradiť do pasív BSM. V tejto otázke odvolací súd opätovne poukazuje na odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie správne s vyčerpávajúcim výkladom uviedol, že keďže sa uvedená dohoda o uznaní dlhu uzavretá len jedným z manželov bezprostredne nedotýka predmetu BSM, nie je preto ani právnym úkonom týkajúcim sa spoločných vecí a predmetná finančná čiastka nebude zahrnutá do masy BSM. 27. Neobstoja ani tvrdenia žalobcu o údajnej kúpnej cene daných nehnuteľností, keď podľa jeho tvrdení kúpna cena bola 5.200.000 SKK, keď žalobca na kúpu daných nehnuteľností prispel sumou 3.000.000 SKK (čo mala žalovaná potvrdiť čestným prehlásením zo dňa 17.06.2003) a zvyšok kúpnej ceny vo výške 2.200.000 SKK bolo vyplatených z hypotekárneho úveru, ktoré si strany sporu zobrali. Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pričom dôkazy, ktoré na podporu týchto tvrdení predložil (svedecká výpoveď I. Tahotného a prehlásenie realitného makléra), sú nedostačujúce a vzájomne si odporujúce. V prvom rade je daná nedôveryhodnosť svedka, ktorý tvrdil, že s vyplatenou hotovosťou prešiel z miestnosti do miestnosti na notárskom úrade v rovnaký deň, tak z vykonaného dokazovania vyplýva opak. Nehnuteľnosti, z ktorých mal svedok získať predmetné finančné prostriedky, boli predané dňa 18.12.2012 (č. l. 268 a nasl.), kým nehnuteľnosti, ktoré tvoria masu BSM boli kúpené až na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.12.2012 (č. l. 82). Taktiež je rozpor medzi tvrdením žalobcu a svedka ohľadom pôvodu 3.000.000 SKK, kedy žalobca tvrdil, že ide o výplatu za vecné bremeno, kým svedok má za to, že ide o predaj nehnuteľností. Pokiaľ by aj v skutočnosti došlo k odovzdaniu hotovosti 3.000.000 SKK, zmluvné strany predsa musia disponovať riadnym potvrdením o takomto odovzdanom finančnom obnose. Potvrdenie, resp. iný dôkaz o tejto skutočnosti však žalobca a ani svedok súdu nepredložili. Pričom ani čestné prehlásenie realitného makléra nie je spôsobilé daný dôkazný stav zmeniť. Preto ani čestné prehlásenie žalovanej zo dňa 17.06.2003 nemožno prihliadať ako na relevantný dôkaz. Je nesporné, že v kúpnej zmluve nehnuteľností tvoriacich masu BSM je kúpna cena uvedená vo výške 2.200.000 SKK, navyše s odkazom na znalecký posudok.

28. Žalobca taktiež namietal nedostatočnosť odôvodenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. S touto námietkou sa odvolací súd taktiež nestotožňuje.

29. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby

súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov ,ktorý predkladá strana sporu (, ); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

30. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

31. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil.

32. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

33. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie .

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).