Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XXXA, X., zast. JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Hrnčírikova 1/ B, Partizánske, proti žalovanej: T. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, X., zast. Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková s.r.o., so sídlom Jesenského 231/5, Partizánske, IČO: 47 239 948, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 7. októbra 2021, č.k. -75, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom špecifikovaných nehnuteľností (evidovaných Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, pre katastrálne územie X., obec X., okres X.: rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. registra „C", prac. č. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 559 m2, pozemok parc. registra „C", parc. č. XXX, druh pozemku

- záhrada o výmere 682 m2, pozemok parc. registra „C", prac. č. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 559 m2) o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/5 a náhrady trov konania. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že žalovaná je v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností. Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnostiam je kúpna zmluva č. V 404/06-414/06. Medzi žalobcom a žalovanou vznikol v roku 2006 partnerský vzťah. Žalovaná mala v tom čase dve nezaopatrené maloleté deti, na ktorých výchove a výžive sa podieľal. V roku 2007 sa rozhodli investovať čas a peniaze do nehnuteľností. Na návrh žalovanej uzatvorili dňa 13.7.2007 Zmluvu o Podiele Vlastníctva. Predmetom zmluvy bolo prehlásenie a písomné potvrdenie oboch zmluvných strán, že žalobca má 20 % podiel vlastníctva na nehnuteľnostiach. Od momentu podpisu dokumentu sa stal dobromyseľným držiteľom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/5. V roku 2008 žalobca so žalovanou uzatvorili manželstvo, ktoré bolo rozvedené dňa 8.6.2020. Od podpisu zmluvy nehnuteľnosti v dobrej viere užíval, staral sa o ne, a zveľaďoval ich. Napriek tomu, že jeho vlastnícke právo nie je zaevidované v katastri nehnuteľností, cíti sa byť vlastníkom podielu na nehnuteľnostiach. Najneskôr uplynutím vydržacej doby sa žalobca stal spoluvlastníkom nehnuteľností. Žalovaná vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam neuznala a žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. V prvom rade súd prvej inštancie preskúmal naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby, pričom dospel ku kladnému záveru.

4. Súd prvej inštancie následne preskúmal, či je listina Zmluva o Podiele Vlastníctva spôsobilým právnym titulom na prevod nehnuteľností. Dospel k záveru, že táto listina nie je kúpnou a ani darovacou zmluvou. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú predmet kúpy a kúpna cena. V uvedenej listine však absentuje akákoľvek zmienka o odplatnosti. Zmluva o Podiele Vlastníctva sa vzhľadom na absenciu tejto náležitosti nemôže považovať za kúpnu zmluvu. Ak žalobca tvrdil, že finančné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľností mal z predaja bytu v X., musel ako predávajúci s kupujúcim uzatvoriť kúpnu zmluvu. Musel si byť teda vedomý, že Zmluva o Podiele Vlastníctva nie je kúpnou zmluvou, pretože nespĺňa podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Zmluva o Podiele Vlastníctva nie je podľa súdu prvej inštancie ani darovacou zmluvou. Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete daru a dohoda o jeho bezodplatnosti. V Zmluve o Podiele Vlastníctva absentuje dohoda o bezodplatnosti, no zároveň aj prejavy vôle žalovanej, ako darcu podiel na nehnuteľnostiach žalobcovi darovať, a zároveň prejav vôle žalobcu dar prijať. Zmluva o Podiele Vlastníctva tak nie je právnym úkonom, ktorý by mal za následok prevod nehnuteľností, pričom na tom nič nemení ani overenie podpisov na zmluve notárom.

5. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal, či žalobca vydržal podiel na spornej nehnuteľnosti.

6. Žalobca začiatok plynutia ustanovenej doby vydržania odvodzoval od podpisu Zmluvy o Podiele Vlastníctva, t.j. od 13.07.2007. Z toho vyplýva, že by bola splnená aj podmienka uplynutia ustanovenej desaťročnej doby podľa ustanovenia . Spornou zostala oprávnenosť držby, teda skutočnosť, či žalobca bol oprávneným držiteľom. Zákon za oprávneného držiteľa považuje toho, kto s vecou nakladá ako so svojou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí.

7. Súd prvej inštancie vzhľadom na spornosť dobromyseľnosti držby žalobcu musel preskúmať, či žalobca mohol byť objektívne dobromyseľným držiteľom. Oprávnený dôvod nadobudnutia držby odvodzoval od Zmluvy o Podiele Vlastníctva. Žalobca tvrdil, že na základe uzatvorenej zmluvy sa cíti byť vlastníkom podielu nehnuteľností. Je základnou všeobecnou vedomosťou, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností. V prípade, ak sa žalobca na základe uvedenej listiny cítil ako vlastník podielu nehnuteľností, súd prvej inštancie uviedol, že nie je zrejmé, prečo nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie uviedol, že by chápal takéto konanie žalobcu v prípade, ak by tesne po podpise listiny došlo k uzatvoreniu manželstva, na základe čoho by žalobca nehnuteľnosti bral ako spoločný majetok oboch manželov. K uzatvoreniu manželstva došlo až dňa 13.10.2012, teda po viac ako piatich rokoch od podpisu listiny. Súdu prvej inštancie preto nebolo zrejmé, z akého dôvodu by si žalobca nechcel svoje vlastnícke právo k podielu na nehnuteľnostiach potvrdiť zápisom v katastri nehnuteľností.

8. Jediným logickým vysvetlením podľa súdu prvej inštancie v tomto prípade je, že samotný žalobca vedel, že listina nie je právnym titulom, na základe ktorého by došlo k prevodu podielu nehnuteľností zo žalovanej na žalobcu. To vyplýva aj z odpovede žalobcu na otázku právneho zástupcu žalovanej, prečo nepodal návrh na registráciu zmluvy zo dňa 13.07.2007 na kataster nehnuteľností, keď uviedol, že „v tom nevidel význam“. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na to, že aj žalobca, ako právne menej zdatná osoba, si musel byť vedomý, že Zmluva o Podiele Vlastníctva nie je kúpnou a ani darovacou zmluvou. Preto žalobca nemohol nadobudnúť vlastníctvo k podielu na nehnuteľnostiach vydržaním na základe neplatnej kúpnej, alebo neplatnej darovacej zmluvy, pretože si bol od začiatku vedomý, že o takéto zmluvy v tomto prípade nejde.

9. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že žalobca nebol oprávneným držiteľom, lebo podiel na nehnuteľnostiach neužíval dobromyseľne s vedomím, že mu patrí. Nebola tak splnená podmienka podľa na vydržanie podielu na nehnuteľnostiach žalobcom. Keďže neboli splnené všetky podmienky na vydržanie, žalobca vlastnícke právo k podielu na nehnuteľnostiach nemohol nadobudnúť vydržaním. Preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

10. Súd prvej inštancie záverom podotkol, že prípadné investície žalobcu do nehnuteľností žalovanej nemajú vplyv na vlastnícke právo. Pokiaľ sa chcel žalobca domôcť vrátenia svojich finančných prostriedkov, použitých na rekonštrukciu nehnuteľností, mal tak urobiť formou žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle tak, že žalovanej priznal náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, keďže bola v spore plne úspešná, vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

12. V zákonnej lehote sa proti tomuto rozsudku odvolal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne.

13. Uviedol, že nepochybné je, že so žalovanou dňa 13.07.2007 uzatvorili Zmluvu o podiele vlastníctva a že prejav vôle zmluvných strán bol urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, o čom svedčí aj fakt, že podpisy oboch účastníkov boli dokonca úradne osvedčené na matrike. Nešlo teda iba o pro forma naštylizovaný dokument, ktorý by bez prečítania podpísali, ale evidentne si jeho obsah a vážnosť uvedomovali a prikladali mu takú váhu, že si svoje podpisy na dokumente nechali úradne osvedčiť.

14. Pre takúto zmluvu zákon nevyžaduje osobitné náležitosti a postačuje, ak má všetky nevyhnutné náležitosti bežných právnych úkonov, teda ak je z nej zrejmé, medzi ktorými stranami sa uzatvára a čo je jej obsahom. Bola podpísaná práve na podnet žalovanej, ešte v rannej fáze partnerského spolužitia. Zohľadňovala spoločné užívanie nehnuteľností a plánovanú rekonštrukciu. Pri rekonštrukcií nehnuteľností totiž mali byť vo veľkej miere použité jeho vlastné peňažné prostriedky, pričom sa mal tiež osobne, svojpomocnými prácami pričiniť o ich zveľadenie. Je evidentná pohnútka, ktorá viedla strany k založeniu spoluvlastníckeho vzťahu.

15. Je pravdou, že sa na základe zmluvy nedožadoval zápisu svojho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, avšak nerobil tak z dôvodu, že ako partner a neskôr manžel žalovanej mal vo svoju manželku plnú dôveru, z titulu manželstva a predovšetkým existencie bezpodielového spoluvlastníctva nepovažoval za nutné riešiť formálne otázky týkajúce sa spoluvlastníctva podielového a jeho evidencie v katastri nehnuteľností. Toto však nič nemení na fakte, že nehnuteľnosti, resp. svoj spoluvlastnícky podiel k nim, v dobrej viere dlhodobo užíval, a to uvedomujúc si existenciu zmluvy, ktorá jasne deklarovala jeho spoluvlastnícky podiel, svedčila v jeho prospech a preto nemal žiadne pochybnosti o jej platnosti.

16. Ďalej žalobca uviedol, že jeho dobromyseľnosť je naviazaná na existenciu tzv. domnelého (putatívneho) právneho titulu. Na základe zmluvy považoval za dané, že mu vec, resp. spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam patrí, a preto s ním nakladal ako so svojím vlastným, nehnuteľnosti užíval, staral sa o ne a zveľaďoval ich zo svojich vlastných peňažných prostriedkov, neskôr po uzavretí manželstva zo spoločných peňažných prostriedkov. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2017, sp. zn. .

17. Podľa žalobcu ide v tomto prípade ide o dobromyseľnú držbu contra tabulas (držbu nehnuteľnosti, ktorá je podľa katastra nehnuteľností vo vlastníctve inej osoby než držiteľa), ktorá je podľa práva možná, avšak je ju nutné posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti, za ktorých sa jej držiteľ chopil. K podpisu Zmluvy došlo na návrh samotnej žalovanej a on iba zveľaďoval nehnuteľnosti ako svoje vlastné počas celého spolužitia strán sporu. Podľa názoru žalobcu a ako vyplýva aj z vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, putatívnym právnym titulom nemusí byť iba kúpna, darovacia alebo zámenná zmluva, ale môže ísť aj o inominátnu zmluvu, z ktorej obsahu nepochybne vyplýva vôľa strán založiť spoluvlastníctvo zmluvných strán.

18. Žalobca tiež upozornil, že dohoda o založení spoluvlastníckeho vzťahu nemusí bezvýhradne obsahovať údaj o odplatnosti, resp. bezodplatnosti. Inominátna zmluva preto vzhľadom na svoje špecifiká založila jeho dobromyseľnosť, že mu spoluvlastnícky podiel patrí. Preto súd prvej inštancie nesprávne v bode 21. odôvodnenia svojho rozsudku rozviedol náležitosti kúpnej a darovacej zmluvy, nakoľko netvrdil, že má ísť o kúpu alebo darovanie.

19. Žalobca zastával presvedčenie, že od podpisu zmluvy sa dobromyseľne chopil oprávnenej držby. Nakoľko nepretržite nehnuteľnosti užíval viac ako 10 rokov, bola splnená podmienka vydržacej doby. Podľa žalobcu došlo k splneniu všetkých podmienok potrebných pre vydržanie.

20. Preto žalobca žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu. S argumentáciou žalobcu sa nestotožnila a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považovala za vecne správne. Uviedla, že popiera tvrdenie žalobcu, že prejav vôle bol urobený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Žalobca sa nepričinil žiadnym enormným spôsobom o rekonštrukciu nehnuteľnosti. Registráciu zmluvy na katastri nehnuteľností označiť ako formálny proces, vyvoláva podľa žalovanej pochybnosti o vážnosti prejavu vôle. Sám žalobca pred podpísaním zmluvy riešil svoje BSM s prechádzajúcou manželkou, z čoho je zrejmé, že mu postup zápisu zmluvy v katastri nehnuteľností bol jasný, preto nemôže tvrdiť, že v tomto smere je neznalou osobou. Absencia odplatnosti, resp. bezodplatnosti zmluvy je právne významným kritériom pre jej vyhodnotenie ako právneho úkonu, ktorý nezakladá právne účinky, a to aj pre vydržanie, o ktoré sa žalobca v právnom stanovisku opiera. Odvolací súd preto žalovaná žiadala o potvrdenie napadnutého rozsudku z dôvodu vecnej správnosti.

22. V replike žalobca odkázal na svoje odvolanie a predchádzajúcu argumentáciu.

23. V duplike sa žalovaná pridržala svojho predchádzajúceho vyjadrenia.

24. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa potvrdiť.

25. Žalobca v odvolaní odvodzoval nesprávnosť zamietnutia žaloby od skutočnosti, že spoluvlastnícky podiel na špecifikovaných nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej vydržal. Pritom tvrdil, že jeho dobromyseľnosť je naviazaná na existenciu tzv. domnelého (putatívneho) právneho titulu. Na základe zmluvy považoval za dané, že mu vec, resp. spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam patrí, a preto s ním nakladal ako so svojím vlastným, nehnuteľnosti užíval, staral sa o ne a zveľaďoval ich zo svojich vlastných peňažných prostriedkov.

26. S týmto názorom žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje.

27. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že sporové strany uzatvorili dňa 13.7.2007 zmluvu nazvanú ako Zmluva o Podiele Vlastníctva, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu 20 % na špecifikovaných nehnuteľnostiach na žalobcu. V konaní pred súdom prvej inštancie zároveň nebolo sporné, že prevod nehnuteľností v katastri nehnuteľností nebol zavkladovaný. To odvolaním žalobca nespochybňoval. Uvedenú zmluvu pokladá žalobca za tzv. domnelý (putatívny) právny titul, ktorý mal založiť jeho dobromyseľnú držbu ústiacu k vydržaniu spoluvlastníckeho podielu na špecifikovaných nehnuteľnostiach žalovanej.

28. Podstatné závery, ktoré je nutné aplikovať pri riešení takto nastolenej otázky, boli už prijaté rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR.

29. Najvyšší súd v uznesení zo dňa 27.10.2010, sp. zn. , ktoré bolo v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky publikované ako judikát R 73/2015, zaujal právny záver, v zmysle ktorého „oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti v znení do 31. decembra 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom v zmysle o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok)“. Pokiaľ tak niekto vstúpil do držby pozemkov na základe zmluvy o ich prevode, ktorá nebola registrovaná štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je ich vlastníkom, aj keď subjektívne mohol byť o svojom vlastníctve presvedčený. Požiadavka, aby zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci boli registrované štátnym notárstvom, bola v

upravená jasne a jednoznačne vymedzená v ustanovení § 134 ods. 2 (v znení platnom do 31. decembra 1991) tak, že „ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva“. Závery citovaného rozhodnutia sú plne použiteľné aj pri súčasnej právnej úprave. Ingerencia štátu do prevodu nehnuteľností spočíva v súčasnosti principiálne v zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý predstavuje obdobu vtedajšej registrácie štátnym notárstvom. V prípade zmluvného prevodu je zápis do katastra nehnuteľností v zásade vykonaný na základe návrhu na vklad podanom účastníkom zmluvy. Návrh na vklad však v posudzovanom prípade nesporne absentoval.

30. Ďalej Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 27.1.2015, sp. zn. , ktoré bolo neskôr publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 74/2015, uviedol, že o dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď k tomu náležiaca judikatúra Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Najvyšší súd SR zdôraznil, že neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona (v danom prípade dovolacieho súdu - ) nikoho neospravedlňuje - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

31. V tomto prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu dňa 13.7.2007. V tom čase platilo (rovnako i v súčasnosti platí) ust. , podľa ktorého ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak. jasne a zrozumiteľne vyjadroval požiadavku na prevod vlastníctva k nehnuteľnej veci na základe zmluvy

- a to vklad do katastra nehnuteľností. Ide tak o totožnú situáciu s vyššie spomenutým judikátom R 73/2015, pričom rozdiel spočíval v iba spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva - v znení účinnom do 31.12.1991 vyžadoval na účinnosť zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti registráciu štátnym notárstvom a v znení podpisu spornej zmluvy vyžadoval (a i naďalej vyžaduje) na prevod vlastníctva na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti vklad do katastra nehnuteľností. Potom musí platiť zhodný právny názor, podľa ktorého nemohol žalobca vstúpiť do oprávnenej držby spoluvlastníckeho podielu k žalobou špecifikovaným nehnuteľnostiam, ak nedošlo ani len k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Podľa vyššie uvedeného judikátu R 74/2015 omyl držiteľa o vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podľa ust. až vkladom do katastra nehnuteľností je celkom jednoznačné a zrozumiteľné ustanovenie právneho predpisu a jeho opomenutie tak predstavuje neospravedlniteľný právny omyl vylučujúci dobromyseľnú držbu vlastníckeho práva a z nej vychádzajúce vydržanie. Preto bola žaloba žalobcu zamietnutá vecne správne, nakoľko spoluvlastnícky podiel na špecifikovaných nehnuteľnostiach nemohol žalobca vydržaním nadobudnúť.

32. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny ( ).

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi, nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške náhrady trov bude rozhodovať súd prvej inštancie ( ).

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).