Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Sa-19-2022.pdf
PDF · 93.81 KB
Case nature
Subarea
16Sa/19/2022
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: C.. L. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom T. XXXX/X, XXX XX K., právne zastúpený: JUDr. Václav Jaroščiak, advokát, so sídlom U. E. XXXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom Hurbanova 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - výzvy sp. zn. ZA1/AC/ZAM/2020/35987 zo dňa 05.11.2021
rozhodol:
Správny súd žalobu odmieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaním zo dňa 01.04.2022, označeným ako „správna žaloba“ (č.l. 24-25 spisu) sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal po preskúmaní postupu žalovaného, aby správny súd vydal rozsudok, podľa ktorého ,, Výzva žalovaného voči žalobcovi na vrátenie finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ vo výške 10.560 Eur, ktorú žalovaný urobil listom sp. zn. Za1/AC/ ZAM/2020/35987 zo dňa 05.11.2021 vo veci „Výzva na vrátenie finančného príspevku“, v spojení s listom Za1/AC/ZAM/2020/15325 zo dňa 28.01.2022 vo veci Vyjadrenie - Odvolanie voči Výzve č. Za1/AC/ ZAM/2020/3598 je bezdôvodná a nesprávna“. (pozn. správneho súdu: správne má byť uvedené ZA1/ AC/ZAM/2022/15325 a ZA1/AC/ZAM/2020/35987) Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobca v dôvodoch žaloby uviedol, že na základe Dohody č. 20/25/54E/3854 zo dňa 15.6.2020 o poskytnutí finančného príspevku v rámci projektu „Prvá pomoc“ - Opatrenie č. 2 a Dodatku č. 1 k Dohode č. 20/25/54E/3854 zo dňa 10.12.2020, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, poskytol žalovaný žalobcovi finančný príspevok vo výške 10.560 Eur. Listom sp. zn. ZA1/AC/ZAM/2020/35987 zo dňa 05.11.2021 vo veci „Výzva na vrátenie finančného príspevku“ vyzval žalobcu na vrátenie poskytnutého finančného príspevku vo výške 10.560 Eur, ktorý mu bol priznaný a vyplatený za obdobie od 01.04.2020 do 31.07.2021, a to z dôvodu nesplnenia podmienok oprávnenosti na poskytnutie tohto príspevku, pretože v prípade žalobcu nešlo v roku 2019 o novú živnosť, ale len o obnovenie pozastavenej živnosti- na čo sa tzv. „odvodové prázdniny“ na účely projektu „Prvá pomoc“ nevzťahujú. Proti výzve podal žalobca „odvolanie“. Podľa listu žalovaného sp.zn. ZA1/AC/ZAM/2022/15325 zo dňa 28.01.2022, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 01.02.2022, žalovaný podané odvolanie predložil Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, ktorý vyhodnotil postup žalovaného ako správny. S konkrétnym vyjadrením Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava žalobca oboznámený ale nebol. Žalobca považoval list žalovaného sp.zn. ZA1/AC/ZAM/2022/15320 zo dňa 28.01.2022 za oznámenie konečného rozhodnutia správneho orgánu v otázke poskytnutia finančného príspevku a výzvy na jeho vrátenie. Od dátumu 01.02.2022 žalobca odvodzoval začiatok plynutia lehoty na podanie správnej žaloby. Žalobca namietal, že týmto postupom žalovaný zasiahol do jeho práv a ukrátil ho na jeho subjektívnych právach. Mal za to, že splnil požadované podmienky oprávnenosti na poskytnutie
finančného príspevku. Argumentácia žalovaného, že zo strany žalovaného nebola splnená podmienka existencie tzv. „odvodových prázdnin“ neobstojí z dôvodu, že zo strany štátu a štátnych orgánov nebolo určite a nesporne vysvetlené, čo je obsahom odvodových prázdnin. Nejasná, neurčitá formulácia podmienok poskytnutia finančného príspevku nemôže a nemala by ísť na ťarchu občana. O nejasnosti a neurčitosti obsahu pojmu svedčí nielen verejná diskusia, ale tiež rozdielna formulácia jeho obsahu v projekte „Prvá pomoc“ a „Prvá pomoc plus“. Na jednej strane v Opatreniach č. 2 je odkaz na zákon o sociálnom poistení, ale na druhej strane zákon o sociálnom poistení termín „daňové prázdniny“ nepozná. Finančný príspevok bol vyplatený až na základe uzavretej Dohody. Jej podpísaniu- uzavretiu predchádzala žiadosť žalobcu o poskytnutie finančného príspevku. V podanej žiadosti žalobca uviedol všetky skutočnosti pravdivo, a to aj k otázke svojej obnovenej živnosti. Termín „odvodové prázdniny“ si vysvetľoval ako časové obdobie, v ktorom platí, že živnostník nemá povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Podanú žiadosť posudzoval žalovaný a až po posúdení vyzval žalovaného na podpis. Žalobca zastáva názor, že splnil všetky podmienky na priznanie finančného príspevku. Žalobca k žalobe ako prílohy pripojil list žalovaného sp.zn. ZA1/AC/ZAM/2020/35987 zo dňa 05.11.2021, odvolanie žalobcu, list žalovaného ZA1/AC/ZAM/2022/15325 zo dňa 28.01.2022, Dohodu číslo: 20/25/54E/3854 zo dňa 15.6.2020, Dodatok k Dohode číslo: 20/25/54E/3854 zo dňa 10.12.2020, článok Jozefa Mihála zo dňa 28.06.2020 a 23.12.2020.
3. Podľa obsahu posúdil súd podanie žalobcu ako správnu žalobu v sociálnych veciach v zmysle zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) o preskúmanie zákonnosti výzvy žalovaného Číslo ZA1/AC/ZAM/2020/35987 zo dňa 05.11.2021
4. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
7. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za aktívne opatrenia na trhu práce sa považujú aj projekty na podporu udržania pracovných miest vrátane pracovných miest, na ktorých sa vykonáva alebo prevádzkuje samostatná zárobková činnosť, a na podporu udržania zamestnancov v zamestnaní v súvislosti s vyhlásením mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov, ktoré schvaľuje ministerstvo alebo ústredie po schválení podmienok vládou Slovenskej republiky a realizuje ústredie alebo úrad.
9. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
10. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.
11. Podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
12. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
13. Predmetom prieskumu v správnom súdnictve je zákonnosť napadnutého rozhodnutia (opatrenia, nezákonného zásahu) a zákonnosť postupu orgánu verejnej správy predchádzajúca jeho vydaniu a ochrana pred nečinnosťou a iným zásahom orgánu verejnej správy. Správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť. Základnou procesnou podmienkou konania je právomoc súdu v správnom súdnictve.
14. Právomoc správnych súdov je vo všeobecnosti vymedzená v § 6 SSP. Ustanovenie § 7 SSP negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov, teda ustanovuje, čo správne súdy nepreskúmavajú, ide o tzv. zákonnú enumeráciu absencie právomoci správnych súdov. Oproti veciam vyňatým zo súdneho prieskumu z toho dôvodu, že sa netýkajú preskúmavania zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších veci orgánov verejnej správy, sa veci upravené v § 7 v zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 zo súdneho prieskumu sú však predovšetkým procesného charakteru. Ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.
15. V zmysle nálezov Ústavného súdu SR, ako aj rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. nález ÚS SR zo dňa 22.01.2007 sp.zn. I. ÚS 354/08-50, rozsudok NS SR zo dňa 29.04.2002 sp.zn. 6Sž/196/01) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia správnych orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práva, právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax zatiaľ ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb. S účinnosťou od 01.07.2016, teda s účinnosťou Správneho súdneho poriadku bola táto ustálená judikatúra premietnutá do právneho poriadku tak, že spôsobilým predmetom prieskumu sú aj tzv. opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Pojmové znaky opatrenia majú charakter subsidiárnej formy vo vzťahu k rozhodnutiu. Ide o "zberný kôš" pre všetky nepomenované akty orgánov verejnej správy, ktoré v prípade pochybností o ich právnej povahe nebude možné právne kvalifikovať ako rozhodnutie. Opatrenie sa týmto stáva všeobecnou formou súdneho prieskumu zákonnosti. Zabezpečuje, aby v oblasti správneho súdnictva nedošlo k situácii denegatio iustitiae pri poskytovaní právnej ochrany.
16. Z vyššie uvedeného vplýva, že za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právno - aplikačný akt správnych orgánov, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
17. Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, takýto úkon súdnemu prieskumu nepodlieha. Základným rozlišovacím znakom takéhoto úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu zodpovedného za agendu sťažností, potvrdení, overenia a podobne.
18. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti výzvy žalovaného (č.l. 13 spisu), ktorou žalovaný vyzval žalobcu na vrátenie finančného príspevku. Žalovaný vo výzve poukázal na uzatvorenú dohodu medzi žalobcom a žalovaným číslo: 20/25/54E/3854 zo dňa 15.06.2020 o poskytnutí finančného príspevku - Opatrenia č. 2 v rámci projektu „Prvá pomoc“ uzatvorenú v zmysle § 54 ods. 1 písm. e) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Dohoda“), konkrétne na článok VI bod 3 Dohody, v ktorom žalobca ako SZČO čestne vyhlasuje, že bola nemocensky a dôchodkovo poistená (povinne alebo dobrovoľne) v období od 31.03.2020 a poistenie jej trvá aj po tomto dni, alebo čerpá tzv. odvodové prázdniny; zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov priznáva odvodové prázdniny každej SZČO od začiatku podnikania až do 01.07. nasledujúceho kalendárneho roku po roku, v ktorom začala prvýkrát podnikať. Dodatočnou kontrolou bolo zistené, že od 01.04.2020 do 31.07.2021 žalobca bol v Sociálnej poisťovni poistný dobrovoľne len od 14.02.2021 do 30.04.2021, a preto nespĺňa podmienku oprávnenosti pre Opatrenie č. 2. Žalovaný vyzval žalobcu v zmysle článku III bod 4 Dohody v nadväznosti na článok VI bod 2 Dohody vrátiť poskytnutý finančný príspevok vo výške 10.560,00 Eur v lehote 30 kalendárnych dní od doručenia výzvy na účet úradu.
19. Napadnutú výzvu žalovaného vyhodnotil správny súd ako list, ktorý jednoznačne nie je rozhodnutím v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP a do úvahy by pripadalo jeho posúdenie ako opatrenia v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP za predpokladu splnenia pojmových znakov vymedzených v cit. ustanovení, ktorým sú, že sa musí jednať o 1/ správny akt vydaný orgánom verejnej správy v 2/ administratívnom konaní, 3/ ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
20. Správny súd dospel k záveru, že v prípade výzvy sp. zn. ZA1/AC/ZAM/2020/35987 zo dňa 05.11.2021 sa jedná z inštitucionálneho hľadiska o individuálny správny akt vydaný orgánom verejnej správy- Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, avšak pri vydávaní napadnutého úradného listu vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých na základe Dohody č. 20/25/54E/3854 nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, a teda absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej povinnosti na základe zistených skutočností. Žalobca bol zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov, zo strany žalovaného nedošlo k uplatneniu rozhodovacej právomoci a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky.
21. Pre úplnosť považuje správny súd za potrebné dodať, že v danom konkrétom prípade povinnosť vrátiť finančné prostriedky, v prípade, že žalobca odmietne dobrovoľnú výzvu na vrátenie, vznikne až rozhodnutím súdu v civilnom sporovom konaní, ak sa žalovaný rozhodne uplatniť svoje práva z porušeného zmluvného vzťahu na súde, v rámci civilného sporového konania bude zisťované, či žalobca porušil zmluvné podmienky a je podľa Dohody v znení jej Dodatku povinný vrátiť dlh (napríklad v skutkovo obdobnej veci konanie vedené na Okresnom súde Košice okolie sp. zn. 13Cb/62/2021, Okresnom súde Komárno sp. zn. 4Cb/35/2021).
22. Žalobca tak, ako formuloval žalobný návrh, sa snažil docieliť, aby správny súd poskytol záväzný právny výklad zmluvnej podmienky - článku VI bod 3 Dohody č. 20/25/54E/3854, v ktorej je obsiahnutá podmienka súvisiaca s inštitútom verejného práva - sociálneho poistenia. Správny súd má za to, že takáto ingerencia správneho súdu do zmluvného vzťahu medzi žalobcom ako samostatne zárobkovo činnou osobou a žalovaným nie je prípustná. Napriek tomu, že stranou Dohody č. 20/25/54E/3854 je žalovaný ako orgán verejnej správy a možno hovoriť o istom verejnoprávnom presahu zmluvy, keďže sa jednalo o podporu štátu samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu na základe opatrenia Úradu verejného zdravotníctva poklesli tržby a prostriedky, sú financované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, správny súd nemôže zasahovať do zmluvnej autonómie strán a nepodáva výklad zmluvných podmienok.
23. Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti, v náleze sp. zn. IV. ÚS 14/07 zo 17. mája 2007 uviedol, že: „K znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty [(čl. 1 ods. 1 ústavy), napr. PL. ÚS 36/95], ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (mutatis mutandis PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04).“
24. Správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už riešil spor týkajúci sa právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum úradného listu o povinnosti vrátiť finančné prostriedky vyplatené z verejných zdrojov Slovenskej republiky (ako aj prostriedkov Európskej únie). Správny súd poukazuje na skutkovo a právne obdobnú vec (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. februára 2017, sp.zn. 1Sžf/87/2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR ako R 57/2018), v ktorého právnej vete Najvyšší súd SR uviedol: V prípade, že správny orgán vydal napadnutý úradný list vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších prepisov, nemohol správny orgán zároveň uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc, nakoľko tu absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci. Ide totiž len o výzvu na dobrovoľné plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností.
25. Správny súd poukazuje na čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Napadnutým opatrením nebol žalobca ukrátený na svojich právach, a zároveň právo žalobcu na poskytnutie prostriedkov zo štátneho rozpočtu nepatrí k základným právam a slobodám. Výpočet základných ľudských práv a slobôd obsahuje Ústava Slovenskej republiky vo svojej druhej hlave ako aj Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd. Správny súd má za to, že v nich nie je obsiahnuté právo, ktoré by korešpondovalo s právom, ktorého ochrany sa domáha žalobca. Prejednávanú vec teda nemožno posudzovať podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcom napadnuté opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu v zmysle § 7 písm. b) SSP, keďže sa ním nerozhodlo o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby v administratívnom konaní, a preto súd žalobu ako neprípustnú pri aplikácii § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. b) SSP odmietol.
27. Súd rozhodol o trovách konania podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.