Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27C-68-2021.pdf
PDF · 117.64 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/68/2021
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, zast.: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o odporovaciu žalobu, takto
rozhodol:
Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca dňa 21.9.2021 podal žalobu v ktorej žiadal, aby bolo určené, že zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 15.01.2021 uzatvorená medzi E. C. a žalovanou, ktorej predmetom je zriadenie vecného bremena k nehnuteľnostiam katastrálne územie D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to byt číslo X, číslo vchodu XX, 1.p., obytného domu so súpisným číslom XXX postavený na pozemku registra C parcelné číslo XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 296 m2 a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k domu o veľkosti 962/10345 a zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania a bývania a brania úžitkov z neho k totožnej nehnuteľnosti v prospech žalovanej, je voči žalobcovi právne neúčinné.
Žalobca v žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1095/2020/CE zo dňa 14.12.2020, ktorá bola uzatvorená medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči E. C. ako dlžníkovi. Dňa 12.06.2017 bola medzi postupcom a dlžníkom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 5129407138, predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 84.899 eur. Poskytnutie úveru bolo zabezpečené záložným právom zriadeným dňa 12.06.2017 záložnou zmluvou k nehnuteľnostiam zapísaným na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX B. XXXX v katastrálnom území D.. Podľa čl. IV bod 1. písm. a) záložnej zmluvy záložca potvrdil, že ku dňu podpisu zmluvy na záloh neviaznu žiadne ťarchy, obmedzenia ani iné právne povinnosti, s výnimkou tiarch, ktoré sú zrejmé z výpisu z listu vlastníctva. Podľa čl. IV bod 2. písm. ab) Záložnej zmluvy, záložca sa zaviazal, že bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky nezaťaží záloh v prospech tretej osoby, a to vrátane nájomných a užívacích práv k zálohu alebo jeho časti. Pretože si dlžník neplnil svoje platobné povinnosti v zmysle zmluvy o úvere, tak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 06.09.2019, v ktorom dlžníka vyzval na úhradu zostatku pohľadávky, ktorá bola vo výške 86.043,11 eur. Postupca listom zo dňa 01.10.2019 oznámil dlžníkovi začatie výkonu
záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX B. XXXX v katastrálnom území D.. Po vykonanom oznámení dlžník k založenej nehnuteľnosti zriadil v prospech žalovanej vecné bremeno , a to zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 15.01.2021 a dňa 26.07.2021 Okresný úrad Žilina povolil vklad vecného bremena k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to konkrétne byt číslo X, obytný dom s.č. XXX, postavený na pozemku KNC XXXX/X a spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a k domu o veľkosti 962/10345. Žalobca listom zo dňa 27.08.2021 vyzval žalovaného na zrušenie zriadeného vecného bremena. Na základe uvedeného dlžník v snahe ukrátiť svojho veriteľa zriadil v prospech žalovanej vecné bremeno k založenej nehnuteľnosti a rovnako tak so žalovanou uzatvoril nájomnú zmluvu. Týmto konaním zo strany dlžníka došlo k poškodzovaniu veriteľa tým, že v prípade, ak predmetnú pohľadávku zo zmluvy o úvere nezaplatí dobrovoľne a žalobca bude nútený pristúpiť k výkonu záložného práva, tak bude sťažený predaj predmetnej nehnuteľnosti v zmysle ust. § 30 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaná a povinný sú blízkymi osobami v zmysle ust. § 116 OZ a zároveň žalovaná komunikovala so žalobcom, resp. postupcom ako zástupkyňa dlžníka na základe generálnej plnej moci zo dňa 01.08.2019, a teda bola nepochybne informovaná o stave pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere a zároveň mala vedomosť o úmysle veriteľa uspokojiť pohľadávku, ktorá je zabezpečená záložným právom, predajom založenej nehnuteľnosti na dražbe. Žalobca žalobu odôvodnil podľa § 151a a § 151i Občianskeho zákonníka a podľa § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a/, 42b ods. 2 a § 116 Občianskeho zákonníka.
Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 30.10.2021 žiadala žalobu zamietnuť. Žalovaná uviedla, že žalobca netvrdí, ani doloženými dôkazmi nepreukázal, že na jeho strane je právo na vymáhateľnú pohľadávku tak, ako to vyplýva z § 42a ods. 1 OZ. Na základe tohto na strane žalobcu nie je splnená podmienka aktívnej legitimácie na podanie predmetnej odporovacej žaloby. Ďalej žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ CSP. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s právnymi názormi žalovanej, tak táto tvrdí, že zmluvou o zriadení vecného bremena, ktorá bola uzavretá medzi synom žalovanej E. C. a žalovanou nedošlo ku kráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu tak, ako to vyplýva z § 42a ods. 1 OZ. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, ale musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Žalovaná sa o spôsobe vymáhania dlhu žalobcom formou dobrovoľnej dražby dozvedela viac ako 5 mesiacov po tom, ako platne uzavrela s dlžníkom právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa žalobca domáha v konaní. O tomto sa dozvedela až dňa 16.7.2021, keď za dlžníka prevzala doručovanú zásielku, a to oznámenie o začatí výkonu záložného práva. Ani žalovaná a ani dlžník neboli motivovaní pri uzavretí zmluvy úmyslom ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Žalovaná poukazuje na existenciu preukázateľného právneho stavu, ktorý existoval v momente, keď žalobca získal postavenie veriteľa dňom 14.12.2020 právnym titulom postupníka podľa zmluvy o postúpení pohľadávok, a to v takom právnom a skutkovom stave, v akom sa daná pohľadávka pôvodného veriteľa nachádzala v deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Pôvodný veriteľ mal jasnú a zrozumiteľnú vedomosť v deň uzavretia zmluvy o postúpení, že dlžník E. C. a žalovaná majú uzavretú odo dňa 12.6.2017 platnú zmluvu o nájme, predmetom ktorej sú všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetnom záložného práva podľa zmluvy o záložnom práve. Ďalej sa žalovaná vyjadrovala k zmluve o nájme zo dňa 12.6.2017. Ďalej žalovaná z opatrnosti poukázala na to, že žalobca si uplatnil v žalobe dva procesné nároky a tým druhým je, že zriadenie vecného bremena je voči žalobcovi právne neúčinné. Zriadenie vecného bremena nie je právnym úkonom, a tak žalovaná navrhuje, aby o tomto nároku súd ani nekonal. Na základe všetkých týchto skutočností žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 7.2.2022 poukázal na § 42a ods. 1 OZ, v ktorom sa uvádza vymáhateľná pohľadávka veriteľa a žalobca sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že pojem vymáhateľná pohľadávka je totožný s pojmom judikovaná pohľadávka. Zákon v žiadnom prípade neurčuje ako podmienku odporovateľnosti právneho úkonu existenciu judikovanej pohľadávky, resp. exekučného titulu. Právo domáhať sa odporovateľnosti vzniká už existenciou vymáhateľnej pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktorú môže oprávnená osoba uplatniť pred súdom a vykonaním právneho úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený na svojej pohľadávke. Z uvedeného teda vyplýva, že domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu možno aj v priebehu súdneho konania, v ktorom sa rozhoduje o uplatnenej pohľadávke v,eriteľa či dokonca aj v prípade, ak pohľadávka veriteľa nebola doposiaľ na príslušnom súde uplatnená. Pojem
vymáhateľná pohľadávka predstavuje úplne inú kvalitu veriteľovej pohľadávky, rovnajúcu sa vlastnosti žalovateľnej pohľadávky. Ďalej poukázal na to, že nie je potrebné preukazovať v tomto prípade naliehavý právny záujem, lebo ako vyplýva z § 137 písm. c/ tento nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, čo je v tomto prípade ustanovenie § 42a a nasl. OZ. Pokiaľ žalovaná uvádza, že zriadenie vecného bremena neukracuje žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky, tak žalobca v tomto smere poukazuje na
to, že podľa prílohy k zmluve o postúpení je pohľadávka žalobcu v čase jej postúpenia v celkovej výške 94.807,43 eur. Znaleckými posudkami bola založená nehnuteľnosť ohodnotená na sumu 94.500,00 eur, čo nie je ani dlžná suma. Pokiaľ žalovaná uvádza, že nemala vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, tak ide o nepravdivé a účelové tvrdenie, nakoľko už právny predchodca žalobcu listom zo dňa 1.10.2019 oznámil dlžníkovi začatie výkonu záložného práva. Žalovaná síce uvádza, že o snahe žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku na dobrovoľnej dražbe sa dozvedela až dňa 16.07.2021, avšak zároveň prikladá notársku zápisnicu zo dňa 3.9.2020 o priebehu dobrovoľnej dražby, ako aj oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 23.07.2020, čo odporuje tvrdeniam žalovanej o tom, že nemala vedomosť o výkone záložného práva. Zároveň poukázal žalobca na tú skutočnosť, že žalovaná a dlžník sú blízke osoby v zmysle § 116 OZ, a preto nie je dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovanému bol úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa známy. U blízkych osôb, ktoré nadobudli sporný majetok dlžníka Občiansky zákonník konštruuje vyvrátiteľnú domnienku, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa poznali. Z povahy veci sa táto vedomosť prezumuje v čase uskutočnenia odporovateľného právneho úkonu.
Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 27.3.2022 uviedla, že sa nestotožňuje s výkladom žalobcu o vymáhateľnej pohľadávke a poukázala na aktuálnu rozhodovaciu prax NS SR, a to rozsudok NS SR z 24.6.2020 sp. zn. 237/2017, uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/253/2012 zo dňa 17.12.2013, uznesenie ÚS SR I.ÚS 43/2012-11 zo dňa 8.2.2012 a uznesenie ÚS SR PL. ÚS 39/2015 z 1.7.2015. Ďalej uviedla, že sa nestotožňuje ani so žalobcovým názorom, že nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že žalovaná mala vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu na uspokojení jeho pohľadávky. Ďalej uviedla, že tvrdenia žalobcu, že uzavretím zmluvy o zriadení vecného bremena zo strany dlžníka a žalovanej došlo k poškodeniu veriteľa tým, že pri výkone záložného práva bude sťažený predaj nehnuteľností, boli a sú len ničím nepodložené tendenčné výmysly žalobcu. Poukázala na to, že nie je splnená podmienka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a tak žiadala žalobu zamietnuť.
Na pojednávaní dňa 22.6.2022 žalobca žiadal konanie prerušiť na dobu šesť mesiacov a uviedol, že dňa 28.2.2022 prebehla dobrovoľná dražba tak, ako to vyplýva aj z notárskej zápisnice N 217/2022 a bola vydražená nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania. Dlžník E. C. mohol podať žalobu o neplatnosť dražby, ktorá by mala význam pre toto súdne konanie, a tak sú splnené podmienky na prerušenie konania. Je pravdou, že lehota na podanie žaloby je tri mesiace od uskutočnenia dražby a uplynula 28.5.2022, ale táto mohla byť podaná na inom súde a ešte nebola postúpená na príslušný súd. Pokiaľ by súd návrhu na prerušenie nevyhovel, žiadal žalobca o odročenie pojednávania. Žalovaná s prerušením konania nesúhlasila. Poukázala na aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXXX, kde je zapísaný ako vlastník nehnuteľností vydražiteľ F. G. na základe osvedčenia o vykonaní a priebehu dobrovoľnej dražby.
Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1095/2020/CE zo dňa 14.12.2020 bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o. Podľa prílohy k zmluve je uvedený dlžník E. C., dátum uzavretia úverovej zmluvy 12.6.2017, splatnosť úveru 25.6.2047, zosplatnenie 5.9.2019, poskytnutá suma 84.899 eur.
Podľa oznámenia o postúpení Slovenská sporiteľňa, a.s. E. C. listom zo dňa 22.12.2020 oznámila, že na základe zmluvy o postúpení zo dňa 14.12.2020 postúpila pohľadávku s príslušenstvom a právami obchodnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Podľa zmluvy o splátkovom úvere bolo zistené, že táto bola uzavretá 12.6.2017 medzi bankou Slovenská sporiteľňa, a.s. a dlžníkom E. C. a banka sa zaviazala poskytnúť dlžníkovi splátkový úver a dlžník sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úroky, a to za podmienok dohodnutých v zmluve a je dohodnutá výška úveru 84.899 eur a druh úveru – úver na bývanie. Dňa 16.6.2017 bol uzavretý dodatok k zmluve, ktorý sa týkal poistenia nehnuteľností.
Podľa záložnej zmluvy zo dňa 12.6.2017 bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi bankou Slovenská sporiteľňa, a.s. a záložcom A. B. C.. Predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech banky ako záložného veriteľa a ďalej sa konštatuje, že banka a dlžník E. C. uzavreli dňa 12.6.2017 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej banka poskytla dlžníkovi úver vo výške 84.899 eur. Podľa čl. II. je uvedený záloh, a to nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXXX, a to byt, ktorý sa nachádza v obytnom dome súp. č. XXX, postavený na parc. reg. C č. XXXX/ X, vchod XX, X. podlažie - poschodie, č. bytu X a podiel 962/10345. Ďalej sú uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX B. XXXX.
Podľa výzvy zo dňa 26.11.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala E. C. na zaplatenie omeškanej sumy vo výške 1.094,87 eur, najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy. Podľa výzvy zo dňa 29.5.2019 banka vyzvala dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy 3.657,76 eur.
Podľa oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 6.9.2019 banka dlžníkovi oznámila, že nastal prípad porušenia bod 8.1 písm. a) obchodných podmienok, a to omeškanie so splácaním o viac ako tri mesiace a týmto listom oznamuje, že banka ku dňu 5.9.2019 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy.
Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 1.10.2019 oznámila Okresnému úradu Žilina, katastrálny odbor a totožne aj dlžníkovi E. C. začatie výkonu záložného práva, kde sa konštatuje, nehnuteľnosti zapísané na LV XXXX súp. č. 414 na parc. XXXX/X obytný dom, byt č. 4, číslo vchodu 13, 1. posch. a podiel priestoru a spoluvlastnícky podiel k pozemku 962/10345, všetko vo vlastníctve E. C., spoluvlastnícky podiel 1/1. Ďalej je uvedené LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/5 a LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel 1/1.
Žalobca poslal žalovanej list zo dňa 27.8.2021, kde poukázal na zapísané vecné bremeno a žiadal nápravu protiprávneho stavu. Žalovaná odpovedala listom zo dňa 13.9.2021.
Žalovaná listom zo dňa 1.2.2021 podala na Okresný úrad Žilina návrh na začatie konania o vydanie rozhodnutia o povolení vkladu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.
Podľa zmluvy o nájme zo dňa 12.6.2017 bolo zistené, že táto bola uzavretá medzi prenajímateľom E. C. a nájomcom – žalovanou a predmetom boli nehnuteľnosti kat. územie D., zapísané na LV č. XXXX, dvojizbový byt č. X a spoluvlastnícky podiel, na LV č. XXXX a na LV č. XXXX.
Podľa notárskej zápisnice N 122/2020 bolo vydané osvedčenie, z ktorého vyplýva, že dňa 10.3.2020 bolo prvé kolo dobrovoľnej dražby a osvedčuje notárka, že dražba prebehla tak, že predmetom dražby boli nehnuteľnosti kat. územie D., byt č. X, I. posch., vchod XX, obytný dom XXX, postavený na CKN parc. č. XXXX/X a spoluvlastnícky podiel 962/10345 na spoločných častiach, zariadeniach domu a pozemku
CKN parc. č. XXXX/X zapísané na LV č. XXXX a ďalej spoluvlastnícky podiel 1/5 CKN parc. č. XXXX/ X zapísaná na LV č. XXXX a garáž č. XXXX postavená na parc. CKN parc. č. XXXX/XX a CKN parc. č. XXXX/XX vedené na LV č. XXXX, kde je uvedený pôvodný vlastník E. C.. Do začiatku konania dražby nebola zložená žiadna dražobná zábezpeka, a teda nebolo urobené ani najnižšie podanie. Najnižšie podanie bolo 122.000 eur.
Podľa oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 30.6.2021 žalobca oznámil dlžníkovi E. C. oznámenie o začatí výkonu záložného práva pre nehnuteľnosti na LV XXXX, XXXX B. XXXX.
Podľa notárskej zápisnice N 392/2020 zo dňa 3.9.2020 bolo vydané osvedčenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe predmetných nehnuteľností s tým, že najnižšie podanie bolo 109.800 eur. Podľa oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe, kde v opise stavu predmetu dražby je uvedené, že tento sa draží tak, ako stojí a leží, pričom predmet dražby je na základe zmluvy o nájme prenechaný do užívania tretej osobe na dobu neurčitú.
Podľa notárskej zápisnice N 217/2022 bolo zistené, že dňa 28.2.2022 bolo vydané osvedčenie o vykonaní priebehu dobrovoľnej dražby, pričom išlo o prvú dražbu a predmetom boli uvedené nehnuteľnosti s tým, že cena dosiahnutá vydražením je 85.300 eur a vydražiteľom je F. G.. Navrhovateľ dražby je EOS KSI Slovensko, s.r.o..
Podľa LV č. XXXX bolo zistené, že je zapísaný byt č. X, vchod XX, poschodie I., súp. č. XXX a podiel priestoru a spoluvlastnícky podiel na pozemku 962/10345 a ako výlučný vlastník 1/1 je zapísaný F. G. a titul nadobudnutia je not. zápisnica H. XXX/XXXX, H. XXXX/XXXX – osvedčenie o vykonaní a priebehu dobrovoľnej dražby.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil,
že dlžníkove právne úkony podľa ods. 2-5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116, § 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42b ods. 1, 2 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto má z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 42b ods. 4 OZ, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podmienky, za ktorých veriteľ môže právnym úkonom dlžníka odporovať sú uvedené v ustanovení § 42a ods. 2 OZ. Odporovateľným je taký právny úkon dlžníka, ktorý urobil v posledných troch rokoch v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa, ak tento zámer musel byť druhej strane známy. Medzi základné predpoklady odporovateľnosti patria:
a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti).
Odporovateľným právnym úkonom je každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa z majetku dlžníka uspokojil. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nesie veriteľ. Prevod práva k nehnuteľnosti je odporovateľný právny úkon len vtedy, ak na jeho základe došlo k vkladu práva do katastra nehnuteľností. Ďalej medzi podmienky odporovateľnosti patrí platnosť odporovateľného právneho úkonu, pokiaľ by tento bol neplatný, tak ukrátený veriteľ sa môže dovolať len jeho neplatnosti. Pokiaľ ide o vymáhateľnú pohľadávku veriteľa, tak je to taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia. Odporovacej žalobe možno vyhovieť len vtedy, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa bola vymáhateľná v čase rozhodovania súdu. Ďalšou podmienkou je, že právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa a to najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. O ukracujúci právny úkon nejde vtedy, ak dlžník dostal za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa skutočne, reálne ich obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná rovnocenná náhrada. Úmysel ukrátiť veriteľa sa rozumie priamy úmysel, t.j. vedomie dlžníka, že svojím právnym úkonom ukracuje veriteľovu pohľadávku a jeho vôľa tak urobiť. Inými slovami, dlžník sa chce vyhnúť svojej povinnosti veriteľovu pohľadávku splniť. Nepožaduje sa však vedomie dlžníka, že veriteľova pohľadávka je vymáhateľná, stačí objektívna skutočnosť, že je vymáhateľná. Preukázanie úmyslu je jednou z najzložitejších a najpodstatnejších otázok odporovateľnosti právneho úkonu. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu ukrátiť ktoréhokoľvek veriteľa, musí byť veriteľom tvrdený a dokázaný.
Vo veci odporovacej žaloby je aktívne legitimovaný veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a pasívne legitimovaný subjekt, v prospech ktorého bol právny úkon dojednaný alebo ktorému vznikol z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Dlžník nie je síce účastníkom konania o odporovateľnosti, avšak podmienkou pre podanie takejto žaloby je, aby dlžník urobil v prospech tretej osoby odporovateľný úkon, ktorým sa zbavuje majetku s úmyslom ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa. Je nepodstatné, či úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu práve tohto veriteľa, ktorý právnemu úkonu dlžníka odporuje. Na to, aby veriteľ mohol nejakého právnemu úkonu dlžníka odporovať, stačí objektívna skutočnosť, že týmto právnym úkonom bol ukrátený pri uspokojovaní svojej vymáhateľnej pohľadávky a to napriek tomu, že úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu iného veriteľa. Ustanovenie § 42a ods. 2 OZ neviaže odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka na skrátenie uspokojenia konkrétnej vymáhateľnej pohľadávky. Je preto nerozhodné, či úmysel dlžníka smeroval k ukráteniu všetkých jeho veriteľov, alebo len niektorých z nich, prípadne, či dlžník urobil právny úkon bez toho, aby jeho úmysel ukrátiť svojich veriteľov vôbec smeroval voči konkrétnym osobám, ktoré majú voči nemu pohľadávku. Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti je neúčinnosť platného právneho úkonu voči určitej osobe, v dôsledku čoho môže táto osoba (veriteľ) požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Podľa § 42a ods. 1 OZ, sa veriteľ môže domáhať na súde určenia, ale nejde o určovaciu žalobu a preto nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem. Voči právnym úkonom dlžníka možno úspešne odporovať v trojročnej lehote. Vzhľadom na to, že ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu, súd na ňu prihliada z úradnej moci. Lehota v trvaní troch rokov plynie od urobenia právneho úkonu. V prípade prevodu práva k nehnuteľnosti, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, trojročná lehota na uplatnenie práva odporovať právnym úkonom dlžníka začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli právne účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti.
Žalobca v konaní podal žalobu, na základe ktorej sa domáhal určenia, že zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 15.1.2021, ktorá bola uzatvorená medzi dlžníkom E. C. a žalovanou a zriadenie vecného bremena je voči žalobcovi právne neúčinné.
V súlade s výkladom citovaných ustanovení § 42a a nasledujúce súd skúmal, či sú splnené základné predpoklady odporovateľnosti a v prvom rade to, či žalobca ako veriteľ, na ktorého bola pohľadávka postúpená podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2020, ktorá bola uzatvorená medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, má voči dlžníkovi E. C. vymáhateľnú pohľadávku, a teda je aktívne legitimovaný v konaní o odporovateľnosť právneho úkonu. Pri definícii pojmu vymáhateľná pohľadávka súd vychádzal z rozhodnutí NS SR, ktorý v uznesení sp. zn. 6Cdo/253/2012 zo dňa 17.12.2013 konštatuje, že v otázke, čo treba rozumieť pod pojmom „vymáhateľná pohľadávka“ použitých v ust. § 42a ods. 1 Obč. zákonníka sa dovolací súd nestotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozsudku NS SR z 23.12.1999 sp. zn. 3Cdo/102/99, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 44/2001. Podľa citovaného rozhodnutia zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní, t.j. pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná) a ktorá nie je čo do svojej povahy pohľadávkou naturálnou. Podľa názoru dovolacieho súdu pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zákonníka treba rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Z takto vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou sa rozumie taká pohľadávka, ktoré splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú. NS SR zároveň poukázal aj na právnu úpravu v ČR a na rovnaké závery českej judikatúry. Ďalej podľa rozsudku NS SR z 24.6.2020 sp. zn. 6Cdo/237/2017 taktiež vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ďalej sa konštatuje, že aktuálna rozhodovacia prax NS ako ani občianskoprávna doktrína nezotrváva na takom výklade pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, aký vyplýva z rozhodnutia R 44/2001, aktuálna rozhodovacia prax NS SR ako aj občianskoprávna doktrína, sa od tohto výkladu zásadne odchyľuje.
Na základe takéhoto výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka možno konštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie základnej podmienky úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, a to existenciu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa tak, ako to predpokladá § 42a ods. 1 Obč. zákonníka. Žalobca žalobu odôvodňuje iba podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2020, zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.6.2017 a záložnej zmluvy zo dňa 12.6.2017. Nepredložil žiaden dôkaz a ani nenavrhol doplniť dokazovanie na preukázanie toho, že voči dlžníkovi, ktorý bol účastníkom právneho úkonu, ku ktorému sa domáha žalobca vyslovenia právnej neúčinnosti, má takú pohľadávku, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže nebol splnený základný predpoklad odporovateľnosti podľa § 42a a nasl. Obč. zákonníka, a to vymáhateľná pohľadávka veriteľa, boli dané dôvody, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienku aktívnej vecnej legitimácie v konaní.
Súd zároveň konštatuje, že aj podľa citovaných rozhodnutí zmyslom žaloby podľa § 42a Obč. zákonníka, je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bol určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu je potom podkladom k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie, a to postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z majetku dlžníkovi a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ namiesto neúčinnosti právneho úkonu domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že predmetom právneho úkonu, kde žiadal žalobca, aby bolo určené, že je právne neúčinný voči žalobcovi, a to predmetom zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 15.1.2021 bol byt č. X, číslo vchodu XX, I. poschodie obytného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXX/X a zároveň aj podiel priestoru a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 962/10345 tak, ako je zapísaný na LV č. XXXX. Podľa aktuálneho zápisu na LV č. XXXX a nebolo to sporné medzi stranami konania, je vlastníkom bytu a podielu F. G., ako vydražiteľ podľa not. zápisnice H. XXX/XXXX – osvedčenie o vykonaní a priebehu dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na uvedené žalobca aj pri úspešnom dosiahnutí odporovateľnosti podľa žaloby by nemohol svoju pohľadávku uspokojiť z majetku dlžníka, a tento by už nemohol byť predmetom nariadenej exekúcie práve z toho dôvodu, že vlastníkom nehnuteľností tak, ako boli predmetom zmluvy o zriadení vecného bremena, je iná osoba. Na základe tohto podaná žaloba je v rozpore so zmyslom a účelom § 42a a nasl. Obč. zákonníka a tak aj z týchto dôvodov boli splnené podmienky, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
Žalobca podal návrh, aby súd konanie prerušil na dobu 6 mesiacov, prípadne, aby bolo pojednávanie odročené a uvádzal, že dlžník môže podať žalobu o neplatnosť dražby konanej dňa 28.2.2022. Zároveň uviedol, že lehota na podanie takejto žaloby je tri mesiace a tá uplynula 28.5.2022, ale mohla byť podaná na nepríslušnom súde a takáto žaloba ešte nemusela byť postúpená príslušnému súdu. Na základe tohto žiadal konanie prerušiť. Žalovaná s prerušením konania nesúhlasila. Súd dospel k takému záveru, že takýto návrh na prerušenie konania nie je návrhom, ktorý by spĺňal podmienky § 164 CSP a ani žiadne iné podmienky na prerušenie konania podľa § 162 a nasl. CSP a keďže nebol daný dôvod na prerušenie, tak súd návrh na prerušenia konania zamietol.
Vo výroku o trovách konania súd nepriznal náhradu žalovanej, aj keď mala vo veci plný úspech, ale táto vopred výslovne uviedla, že si trovy konania neuplatňuje.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.