Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_6C-70-2008.pdf
PDF · 271.47 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/70/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou A. B. C., v právnej veci žalobcov: 1. C. D., nar.: 19.03.1973, E. XXX/XX, XXX XX A., 2. F. G. H. D., I., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, XXX XX A., obaja zast.: Mgr. Andrea Rusnáková, advokátka, Heydukova 16, 811 08 Bratislava, proti žalovaným: 1. J. K., nar.: 18.12.1949, E. XXX/XX, XXX XX A., 2. G. L. K., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX A., 3. M. N., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX A., o odstránenie stavieb, vypratanie a určenie hranice medzi pozemkami a o vzájomnej žalobe o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že hranica medzi pozemkami s parcelným číslom C-KN XXX/XX – záhrada o výmere 24 m2 a s parcelným číslom C-KN XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, zapísanými na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie A., na jednej strane a pozemkom s parcelným číslom C-KN XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie A., na druhej strane, prechádza podrobnými bodmi č. 876-1, 829-41, 829-40, 829-36, 829-35, 2430-10 a 2430-11 tak, ako je zakreslené v grafickej prílohe č. 30 znaleckého posudku č. 1/2021 zo dňa 09.07.2021 G. O. P., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti žaloby žalobcov na uloženie povinností žalovaným v 1. až 3. rade z pozemku s parcelným číslom C-KN XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 vedeného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A., odstrániť časť hospodárskej budovy, časť hnojiska, časť drevenej šopy a odstrániť naskladané drevo - narezané kmene stromov - nachádzajúce sa na vyššie uvedenej parcele.
III. Súd z a s t a v u j e konanie v časti žaloby žalobcov na uloženie povinnosti žalovaným v 1. až 3. rade vydať žalobcom celý vyprataný pozemok s parcelným číslom C-KN XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 vedený na liste vlastníctva č. 422 pre katastrálne územie A..
IV. Súd z a s t a v u j e konanie v časti vzájomnej žaloby žalovanej v 1. rade zo dňa 30.08.2006 o určenie vlastníckeho práva k pozemku s parcelným číslom C-KN XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 zapísanému na liste vlastníctva č. 422 vedenom pre katastrálne územie A..
V. Súd z a s t a v u j e konanie v časti vzájomnej žaloby žalovaných v 1., 2. a 3. rade o určenie vlastníckeho práva k pozemku s parcelným číslom C-KN XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 zapísanému na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre katastrálne územie A..
VI. Súd stranám nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava IV dňa 04.05.2006 sa pôvodný žalobca v 1. rade G. Q. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, spolu so žalobkyňou v 2. rade domáhal voči pôvodne žalovaným 1. J. K., nar. XX.XX.XXXX, 2. D. R., nar. XX.XX.XXXX a 3. L. N., nar. XX.XX.XXXX, vypratania pozemku s parc. č. XXX/XX – záhrady o výmere 24 m2, vedeného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie A., ako aj odstránenia drevenej, murovanej búdy, betónového hnojiska a 12 m3 tvrdého naskladaného dreva. Na odôvodnenie žaloby žalobcovia uviedli, že ich právni predchodcovia L. N. s manželkou P., O. R. nadobudli od S. N. s manželkou H., O. T. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.10.1930 pozemok s parc. č. XXX/X – záhrada o výmere 1.748 m2 za 4.000,00 Kčs. Prílohou kúpnej zmluvy bol situačný nákres na rozdelenie parc. č. XXX/X C. XXX/X č.j. XX/XX, ktorý bol potvrdený Štátnym mernickým úradom evidencie pozemkového katastra pod č. XXXX/XX. Vlastnícke právo bolo vedené v pkn. vložke XXX pre k.ú. A. (A.). Po N. sa stali vlastníkmi pozemku č. XXX/X G. O. P. s manželkou R.. Od nich kúpili žalobcovia a C. N. ako kupujúci kúpnou zmluvou zo dňa 08.04.1977 uzavretou vo forme notárskej zápisnice č. U. XXX/XX, U. XXX/XX parcely č. XXX/X (dvor o výmere 299 m2), XXX/X (záhrada o výmere 535 m2) a XXX/X (záhrada o výmere 252 m2), a to C. N. v podiele 1/3 a pôvodný žalobca v 1. rade so žalobkyňou v 2. rade ako manželkou v podiele 2/3. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.02.1981 nadobudli pôvodní žalobcovia a C. N. tiež parcelu č. XXX/X – záhrada o výmere 80 m2, ktorá vznikla ako novovytvorená parcela geometrickým plánom zo dňa 25.02.1980 č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX odčlenením z parciel č. XXX/X C. XXX/X, a to taktiež v spoluvlastníckych podieloch C. N. 1/3 a pôvodných žalobcov ako manželov 2/3. Po smrti C. N. získala jej podiel na nehnuteľnostiach žalobkyňa v 2. rade do výlučného vlastníctva titulom dedenia. Ku dňu podania žaloby boli pôvodní žalobcovia vlastníkmi pozemkov zapísaných na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. A. ako parcely č. XXX/X – záhrady o výmere 80 m2, XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 370 m2, XXX/X – záhrady o výmere 440 m2, XXX/X – záhrady o výmere 252 m2, XXX/XX – záhrady o výmere 24 m2, pričom pôvodní žalobcovia 2/3 vlastnili v bezpodielovom spoluvlastníctve a 1/3 vlastnila výlučne žalobkyňa v 2. rade. Vlastníkmi susednej nehnuteľnosti – pôvodne parcely č. XXX/X – záhrada o výmere 1.279 m2, ktorá bola zapísaná v pkn. vložke č. XXX pre k.ú. A., sa po smrti pôvodnej vlastníčky H. N. stali C. N. s manželkou A., od ktorých nehnuteľnosť kúpili žalovaná v 1. rade v podiele 2/3 a pôvodní žalovaní v 2. a 3. rade D. R. a G. L. N. spolu v 1/3. Žalobcovia kúpili predmetné nehnuteľnosti (v čase kúpy starší dom a záhrada) na E. XX R. A. ako jednorazovú životnú investíciu za 86.333,00 Kčs a postupne vykonávali ich opravy a rekonštrukciu. Najprv tam bývala C. N., neskôr sa tam presťahovali pôvodní žalobcovia s deťmi. Pôvodný žalobca v 1. rade sa následne pokúšal s vtedajším vlastníkom C. N. (otcom žalovanej v 1. rade) dohodnúť na vybudovaní plotu na hranici pozemku, za ktorým účelom pána N. požiadal o odpratanie vecí nachádzajúcich sa na časti pozemku č. XXX/XX. Zať pána N. však na tento pozemok, naopak, nanosil tvrdé drevo asi do výšky 2 metrov a na dĺžku asi do 6 metrov, aby do ich pozemku nebolo vidieť. Rodinný dom pôvodných žalobcov nie je postavený priamo na hranici pozemkov so žalovanými, je tam ponechaný úzky pás za účelom umožnenia prístupu k domu aj zo strany od susedov. Žalovaná v 1. rade s manželom nie sú ochotní uvoľniť pozemok žalobcov (parcelu č. XXX/XX o výmere 24 m2), ktorý susedí s parcelami č. XXX/X C. XXX/XX a tento je v časti pri rodinnom dome úmyselne zatarasený starým tvrdým drevom, dvoma drevenými búdami, betónovou jamou s hnojiskom. Zvyšok pozemku je zarastený kríkmi a agátovými stromami. Tým bránia žalobcom vo vybudovaní plotu, ktorý títo zamýšľajú už dlhodobo postaviť asi v dĺžke 33 metrov. Pôvodný žalobca v 1. rade sa obrátil na geodeta G. L. R., I., ktorý vypracoval znalecký posudok na posúdenie vlastníckej a užívateľskej hranice medzi pozemkami parc.č. XXX/X, 7, 8 na jednej strane a parc.č. XXX/X, XX C. XXX/X, 2 na strane druhej v k.ú. A.. V znaleckom posudku bol potvrdený neoprávnený záber pozemku vo vlastníctve pôvodných žalobcov pôvodnými žalovanými v časti parc. č. XXX/XX o výmere 24 m2.
2. Vo vyjadrení k žalobe uviedli pôvodní žalovaní v 2. a 3. rade, že predmetné pozemky neužívajú, sú len ich formálnymi spolumajiteľmi titulom dedenia. Žalovaná v 1. rade uviedla, že žaloba obsahuje viacero faktických nepresností (napríklad C. N. s manželkou nehnuteľnosti nekúpil od S. N., ale od svojej sestry Terézie), sporných domnienok a nepodložených tvrdení, nezmyslov a klamstiev. Poukázala na to, že súčasná užívateľská hranica medzi pozemkami strán sporu, resp. ich predchodcov, bola stanovená v roku 1930, kedy došlo k rozčleneniu na parcely č. XXX/X C. XXX/X. Od roku 1946, kedy C. N. s manželkou nadobudli parcelu č. XXX/X susediacu s parcelou XXX/X vo vlastníctve O. P. s manželkou, už nedochádzalo k zmenám vlastníctva medzi komunitami, ktoré sídlili na parcelách následne vytvorených z parciel XXX/X a XXX/X, preto nemohlo dôjsť ani k zmene hraníc medzi týmito pozemkami. Zmeny sa diali len vo vnútri týchto pôvodných parciel. To je zrejme aj prípad spornej parcely XXX/XX, ktorá sa zrazu objavila na hranici pôvodných parciel. V roku 1977, kedy pôvodní žalobcovia s C. N. kúpili nehnuteľnosti, bola situácia na spornom území navlas rovnaká ako v čase podania žaloby:
bol tam ten istý plot, tá istá jedna drevená búda, tá istá betónová jama s hnojiskom (ktoré sa už viac ako 25 rokov ako hnojisko nevyužíva) a aj to staré tvrdé drevo, ktoré sa vždy spotrebuje a nahrádza novým. Drevo býva takto uskladnené už celé desaťročia, dávno predtým, ako sa tam pôvodní žalobcovia nasťahovali. Žalovaná v 1. rade má za to, že ak mali pôvodní žalobcovia pochybnosti o správnosti hranice, mali to reklamovať u osoby, od ktorej nehnuteľnosti nadobúdali, a to už v roku 1977. Najneskôr mohli pôvodní žalobcovia zistiť nimi tvrdený nesúlad v roku 1979, kedy si nechali vytvoriť parcelu č. XXX/XX v znaleckom posudku G. Q. K. X/XXXX. Tam bola uvedená táto parcela ešte pod číslom XXX/ X, avšak už o súčasnej výmere 24 m2. To, že to žalobcovia žalujú až dnes, znemožňuje získať dôležité odpovede na viacero otázok, ktoré v tejto súvislosti vyvstávajú. Žalobcovia čakali takmer 30 rokov, kým všetci zainteresovaní pôvodní vlastníci a spoluvlastníci pomreli a pamätníci pozabúdali. Od roku 1980 do roku 2005 neprišli pôvodní žalobcovia s tým, že by im žalovaní zaberali parcelu č. XXX/XX, len sem-tam pôvodný žalobca v 1. rade prehodil, že by rád odkúpil pár metrov štvorcových, s čím ale žalovaní nesúhlasili. Prvý raz sa žalovaná v 1. rade začala dozvedať niečo o existencii parcely č. XXX/XX, keď bol znalec G. L. R., I. šetriť na mieste, avšak v tej dobe jej nebolo oznámené, z akých dôvodov šetrenie prebieha a ani k akým výsledkom znalec dospel. Na výzvu advokátskej kancelárie v roku 2005 obratom odpísala, že jej doteraz nebolo známe, že by tam bol nejaký spor a že dá záležitosť okamžite prešetriť. Dala preto dopyt na katastrálny úrad v A. a nechala si zamerať svoje pozemky. Podľa výsledkov šetrenia žalovanej v 1. rade sú to, naopak, žalobcovia, ktorí niekoľkými centimetrami zasahujú do pozemkov žalovaných. Vytyčovací náčrt a protokol o vytýčení hranice pozemku boli vypracované dňa 02.06.2006 a dňa 21.07.2006 prevzaté do štátnej dokumentácie pod č. XXXX/XX so žiadosťou o revíziu katastrálnej mapy a súvisiacich dokumentov. S ohľadom na uvedené žalovaná v 1. rade uviedla, že so žalobou nesúhlasí a žiada jej zamietnutie. Súčasne navrhla, aby súd určil, že žalovaní v 1. až 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku s parc. č. XXX/XX – záhrady o výmere 24 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. A., pričom žalovanej v 1. rade prináleží spoluvlastnícky podiel 2/3 a žalovaným v 2. a 3. rade po 1/6.
3. Na pojednávaní dňa 03.09.2007 uviedli žalobcovia, že podľa nich podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva na strane žalovaných neboli splnené. Žalovaní, naopak, mali za to, že dotknuté pozemky užívajú niekoľko desiatok rokov, preto patria do vlastníctva žalovaných. Súčasne žalovaná v 1. rade zobrala späť vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku XXX/XX. Keďže súd v zmysle vtedajších právnych predpisov (§ 96 ods. 1 a § 97 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom ku dňu doručenia späťvzatia vzájomnej žaloby) nerozhodol o zastavení konania o vzájomnej žalobe, rozhodol súd v tomto rozsudku s poukazom na ust. § 470 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 145 CSP tiež o zastavení konania o vzájomnej žalobe žalovanej v 1. rade o určenie vlastníckeho práva k pozemku s parc. č. XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 zapísaného na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. A..
4. Na pojednávaní dňa 21.11.2007 zopakovali žalovaní, že spornú časť nehnuteľností užívajú niekoľko desiatok rokov. Nespochybňujú zápis v katastri nehnuteľností, len majú za to, že keďže pozemok užívajú po tak dlhú dobu, došlo k jeho vydržaniu. Na ustálenie záberu pozemku navrhli vykonať znalecké dokazovanie, k čomu žalobcovia namietli, že do spisu už založili znalecký posudok k predmetu sporu.
5. V predmetnej veci došlo ku dňu 01.01.2008 k prechodu výkonu súdnictva z pôvodného Okresného súdu Bratislava IV na Okresný súd Malacky, o čom boli strany informované prípisom zo dňa 19.12.2007.
6. Podaním doručeným súdu dňa 02.09.2008 upravili pôvodní žalobcovia na výzvu súdu petit ich žaloby tak, že naďalej žiadali pôvodných žalovaných v 1., 2. a 3. rade zaviazať z pozemku s parc. č. XXX/XX – záhrady o výmere 24 m2 vedeného na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. A. odstrániť drevenú búdu, murovanú búdu, betónové hnojisko a 12 m3 tvrdého dreva a celý pozemok vydať pôvodným žalobcom. Na výzvu súdu upresnili pôvodní žalobcovia podaním zo dňa 18.11.2008, že ich podanie nebolo kvalitatívnou ani kvantitatívnou zmenou žaloby, len spresnením jej petitu za účelom jeho zrozumiteľnosti.
7. Na pojednávaní dňa 29.09.2010 pôvodní žalobcovia do spisu založili pôvodnú kúpno-predajnú zmluvu č. XXXX/X, a uviedli, že podľa nej 15.10.1930 manželia N. odpredali parcelu č. XXX/X vtedy vo výmere 1.748 m2 manželom N.. Súčasťou zmluvy bol aj situačný nákres na rozdelenie parcely č. XXX/X, ktorá bola jednou veľkou parcelou o výmere 4.349 m2 a rozdelila sa na parcelu č. XXX/X o výmere 1.748 m2 a parcelu č. XXX/X o výmere 2.601 m2. Kúpnou zmluvu vo forme notárskej zápisnice pôvodní žalobcovia spolu s C. N. kúpili do podielového a bezpodielového spoluvlastníctva 3 parcely, a to parcelu č. XXX/X o výmere 299 m2, parcelu č. XXX/X - záhradu o výmere 535 m2 a parcelu č. XXX/X o výmere 252 m2,
ako aj rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č. XXX/X. Celkom nadobudli výmeru pozemkov 1.086 m2. V spise je podľa pôvodných žalobcov doložený na č.1. 97 najstarší geometrický plán na rozdelenie parcely č. XXX/X v tom období o výmere 1.614 m2 podľa PK vložky XXXX. Táto parcela bola v tom období rozdelená na parcely č. XXX/X o výmere 800 m2, č. XXX/X o výmere 535 m2, č. XXX/X - záhrada o výmere 252 m2 a č. XXX/X o výmere 27 m2 ako cesta. Ďalej poukázali na znalecký posudok č. 3 G. A. Q., ktorý v roku 1979 prešetroval stav parciel pôvodných žalobcov, ktorí boli vlastníkmi parciel č. XXX/X, XXX/X C. XXX/X podľa kúpnej zmluvy z roku 1977. Objednal si ho pôvodný žalobca v 1. rade na vytýčenie hraníc týchto troch parciel. Na strane 3 znaleckého posudku je uvedené, že podkladom pre toto vytýčenie hranice bol geometrický plán z roku 1975, pričom boli zistené značné rozdiely a hrubý nesúlad so skutočným stavom medzi parcelami XXX/X a XXX/X, a to tým, že pôvodný pôdorys oboch domov bol úplne zmenený v dôsledku prestavby a výstavby hospodárskych budov a taktiež bol výrazný nesúlad skutočnosti oproti zobrazeniu pôvodnej vlastníckej hranice medzi parcelami XXX/X, XXX/X C. XXX/X. Podľa tohto znaleckého posudku a vytyčovacieho náčrtu si pôvodní žalobcovia upravili hranicu pozemkov so susedmi na pravej strane P., a to medzi parcelami XXX/X C. XXX/X, kde G. P. si zúžil parcelu č. XXX/X o 34,50 metra a o túto výmeru si posunul plot na svojom pozemku s tým, že predmetné oplotenie bolo vystavané na náklady žalobcov.
8. Dňa 10.01.2011 bolo súdu doručené vyjadrenie pôvodných žalobcov, v ktorom uviedli že pri osobnej návšteve na Správe katastra v A. im bolo opäť potvrdené, že zápis v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX k.ú. A. týkajúci sa parciel pôvodných žalobcov je správny s tým, že toto bolo overované už aj v rámci konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b) zák. č. 162/1995 Z.z. Správa katastra po prešetrení všetkých dokladov dospela k záveru, že parcela č. XXX/X, ktorá bola v roku 1982 prečíslovaná na XXX/XX, bola vytvorená geometrickým plánom č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX B. parcely č. XXX/X, ktorá bola predmetom kúpy zmluvou O. G. XXX/XX zo dňa 01.05.1977 zo strany žalobcov a C. N.. Správa katastra svoje stanovisko potvrdila aj v protokole o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 26.07.2007, a to že zápis geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX na liste vlastníctva č. XXX je správny, parcela XXX/XX nie je vytvorená z parcely žalovaných č. XXX/X a ani do tejto parcely žalovaných nezasahuje. Na základe konania o oprave chyby došlo len k otočeniu zákresu v katastrálnej mape podľa GP č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX a podľa vytyčovacieho náčrtu 61/2005 vyhotoveného firmou V. D. dňa 18.07.2005, ktorý je súčasťou znaleckého posudku G. L. R., I. č. 3/2005. Vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam na liste vlastníctva č. XXX boli viackrát preverované. Celková výmera pozemkov získaných žalobcami a pani C. N. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 08.04.1977 bola 1.086 m2. Rovnakú výmeru pozemkov vlastnia žalobcovia aj v súčasnosti, ako vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. A., bez zohľadnenia pozemku č. XXX/X, ktorý žalobcovia kúpili od O. M. s manželkou v roku 1981. Žalovaní nikdy nespochybňovali vlastníctvo žalobcov a ani na to nemali dôvod, pretože vytvorením parcely č. XXX/XX nedošlo k zmenšeniu výmery parciel v ich vlastníctve. Parcela č. XXX/ XX bola vytvorená z parcely XXX/X vo vlastníctve žalobcov. Nejde o prípad, kedy sú hranice medzi pozemkami nejasné a je nevyhnutné hranicu vymerať. Ide o vypratanie a vydanie parcely, ktorá bola na základe geometrického plánu vytvorená a je riadne vedená ako vlastníctvo na liste vlastníctva č. XXX. Žalobcovia preto podanou reivindikačnou žalobou žiadajú súd o ochranu ich vlastníckeho práva k parcele XXX/XX, ktorú neoprávnene užívajú žalovaní.
9. Na pojednávaní dňa 13.01.2011 uviedli žalovaní, že žiadajú vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by znalec v skutočnom priestore zameral hranice pozemku s parc.č. XXX/XX. Žalovaní uznávajú vlastníctvo žalobcov podľa listu vlastníctva, avšak majú za to, že parcelu č. XXX/XX v celosti užívajú práve žalobcovia a žalovaní užívajú len svoj majetok na svojich parcelách a nijako neobmedzujú vlastnícke právo žalobcov. Je zjavné, že došlo k pochybeniu geodeta v roku 1975 pri vyhotovení geometrického plánu, ktoré spočívalo v chybnom zakreslení hranice parciel č. XXX/X C. K. XXX/X, pričom tento plán bol následne používaný aj neskôr. Až po znaleckom vytýčení reálnej hranice spornej parcely č. XXX/XX bude možné preskúmať, v akom rozsahu ktorá strana danú parcelu užíva.
10. Na rovnakom pojednávaní bolo do súdneho spisu založené vyjadrenie žalovanej v 1. rade, v ktorom poukázala na kópiu situačného nákresu z roku 1930 s kópiou z mapy určeného operátu, ktorá znázorňuje, okrem iného, hranicu medzi predmetnými parcelami XXX/X a XXX/X a z ktorej je vidieť, že dom, ktorý v súčasnosti vlastnia žalobcovia, ležiaci na parcele XXX/X, ktorá bola vytvorená na parcele XXX/X, zasahuje do parcely žalovaných č. XXX/X tak, že jeho južná časť leží na území žalovaných. Tento presah je vidieť aj na geometrickom pláne zo spisu K. G. XXX/XX-XX, ktorý bol vypracovaný dňa 7.5.1947 a založený pod číslom W./XXXX. Z výkazu plôch je vidieť výmeru zameranú dňa 20.4.1947.
Na základe dedičského konania po babke žalovanej v 1. rade H. N., O. T., sa parcela XXX/X s výmerou 23,77 a rozdelila na parcelu XXX/X s výmerou 12,79 a, ktorá pripadla jej rodičom C. N. a A. N., O. T., a na parcelu XXX/X s výmerou 10,98 a, ktorá pripadla jej strýkovi E. N. s manželkou X.. K novej parcele XXX/X patril aj rodinný dom na parcele XXX/X s výmerou 0,40 a. Rodičia žalovanej v 1. rade tak boli vlastníkmi parcely XXX/X C. XXX/X s celkovou výmerou 13,19 a. Z dôvodu následnej prestavby rodinného domu a prístavby hospodárskych budov sa zväčšila výmera parcely XXX/X na 4,88 a na úkor parcely XXX/X, ktorá tak mala 8,31 a. Z parcely XXX/X sa v roku 1981 vytvorili parcely XXX/X s výmerou 6,11 a a parcela XXX/XX D. výmerou 2,20 a. Parcelu XXX/X dostala žalovaná v 1. rade v roku 1981 do jej vlastníctva na základe darovacej zmluvy. Parcely XXX/X a XXX/XX zostali vo vlastníctve jej rodičov a po smrti otca v roku 1983 pripadli matke žalovanej v 1. rade A. N., O. T.. Po smrti jej matky sa parcely XXX/X a XXX/XX dostali do vlastníctva: J. K., O. N. - 4/6, D. R., O. N. X/X a L. N. 1/6. V súčasnosti je celková výmera parciel XXX/X, XXX/X C. XXX/XX 13,19 a, teda presne taká ako v roku 1947. Niekedy v 50-tych rokoch 20. storočia sa vykonali prestavby rodinných domov na strane tak žalobcov, ako aj žalovaných a pristavili sa ďalšie hospodárske budovy pozdĺž hranice medzi parcelami XXX/X a XXX/X na jednej strane a parcelou XXX/X na strane druhej. Prístavba na strane žalobcov - parcely XXX/X a XXX/X - sa však vykonala tak, že budovy presahujú do parcely žalovaných č. XXX/X v hĺbke asi 25 - 30 cm. Zakreslenie týchto budov do geometrického plánu sa vykonalo až v roku 1975. Tento geometrický plán dal vyhotoviť vtedajší majiteľ parciel č. XXX/X C. XXX/X G. O. P. kvôli plánovanému predaju týchto pozemkov v roku 1977. Geometrický plán vyhotovil dňa 06.12.1975 G. L. Q., urobil však triviálnu chybu, ktorá L. R. C. R. J. B. N. X. T. K. A. N. XXX/X C. XXX/X O.. XXX/X, ktorá smeruje do pozemku žalobcov otočil smerom k pozemku žalovaných. Tým ubral cca 7 m2 z pozemku žalovaných v prospech žalobcov. Keďže nový majiteľ nehnuteľností G. D. – žalobca v 1. rade – mal pochybnosti o súlade kúpno-predajnej zmluvy s reálnou situáciou, dal situáciu prešetriť v roku 1979 súdnemu znalcovi G. A. Q.. Ako sám G. Q. uvádza vo svojom znaleckom posudku, podkladom pre vytyčovacie práce mu bol práve spomínaný geometrický plán z roku 1975, vypracovaný G. Q.. V bode 7c svojho posudku síce správne uvádza, že nastalo zmenšenie výmery o 7 m2, zmenšená však nebola parcela žalobcov č. XXX/X, ale parcela žalovaných č. XXX/X. Chyba vznikla práve v dôsledku opačného otočenia hranice v GP G. Q., čo si zrejme G. Q. nevšimol. Ďalším závažným dôsledkom jeho posudku je, že vo svojom vytyčovacom nákrese z 09.10.1979 G. Q. „legalizoval“ nesprávne otočenú hranicu medzi spornými parcelami a navyše svojvoľne anuloval „skok“ hraničnej čiary, ktorá sa vyskytovala vo všetkých predchádzajúcich právnych dokumentoch, tým, že reálny stav prehlásil za zaužívaný bez toho, aby sa k tomu mohli dotknutí majitelia
- C. N. s manželkou A. N., O. T. - vyjadriť. Zaužívanie, resp. vydržanie, spochybňuje aj samotný žalobca v 1. rade. Keby ho totiž akceptoval, nebol by dôvod na žiadny súdny spor. V dôsledku chybného zakreslenia hraničnej čiary a anulovaním „skoku“ vzniklo fiktívne územie medzi správnou a otočenou čiarou, v tvare úzkeho slíža s výmerou 24 m2. Túto fiktívnu parcelu si žalobcovia označili ako parcelu č. XXX/X a nechali si ju zapísať do listu vlastníctva na katastri nehnuteľností; neskôr ju prečíslovali na parcelu XXX/XX. Opticky to na geometrickom pláne vyzeralo tak, že táto parcela leží na území žalovaných. Navyše, žalobcovia žalovaných obvinili, že majú na tejto parcele nezákonne „drevenú, murovanú búdu, betónové hnojisko a 12 m3 tvrdého naskladaného dreva“ a žiadali tento pozemok vypratať a vydať navrhovateľom. Preto logicky vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 30.08.2006 reagovala žalovaná v 1. rade tak, že žiadala, aby pozemok parc. č. XXX/XX bol vydaný žalovaným ako podielové vlastníctvo. Po doručení žaloby dala situáciu prešetriť na Katastrálnom úrade A.. Zistilo sa, že hraničná čiara je nesprávne otočená v neprospech žalovaných. Chyba sa napravila a oprava sa vyznačila v katastrálnej mape. Ďalej sa zistilo, že parcela č. XXX/X bola vytvorená z parcely č. XXX/X z výmery žalobcov a leží za hranicou pozemku žalovaných. Nesúlad v zakreslení bol vyvolaný práve otočením hraničnej čiary. Tým sa pôvodná požiadavka o vydaní parcely č. XXX/XX stala bezpredmetnou a treba ju v pôvodnom návrhu rozsudku anulovať. Súčasne sa ukázalo, že na uvedenej parcele č. XXX/XX nemajú žalovaní žiadnu „drevenú, murovanú búdu, betónové hnojisko a 12 m3 tvrdého naskladaného dreva“ a že teda nie je čo vypratávať a vydávať žalobcom. Žaloba sa tým evidentne stala bezpredmetnou. Samotná žaloba je založená na tzv. znaleckom posudku G. L. R., I. a jeho vytyčovacom náčrte, ktoré žalovaná v 1. rade žiada nebrať do úvahy pri rozhodovaní vzhľadom na skutočnosť, že G. R. nebol poverený príslušným súdom, ako aj s poukazom na nevhodné správanie a postup G. R.. Protokol o vytýčení hranice pozemku, ktorý vypracoval G. R., I. s pomocou pána R. N. dňa 20.06.2005 sa natoľko odlišuje od reality, že vzniká pochybnosť, či sa vôbec jedná o predmetné parcely. Absolútne nerešpektoval predchádzajúce právne dokumenty, dokonca nerešpektoval ani znalecký posudok G. Q., na ktorý sa odvolával. Vo vytyčovacom náčrte je toľko nepresností, že je otázne, či ho vôbec možno považovať za odborný. Dokonca je v rozpore aj s jeho vlastným grafickým znázornením výsledkov kontrolných meraní. Žalovaná v 1. rade poverila na vlastné náklady geodeta G. A. P., aby vykonal presné zameranie jej aj
susediacich pozemkov. Toto podrobné preverovanie so všetkými s tým spojenými úkonmi prebehlo v období XX/XXXX-X/XXXX. G. P. jednoznačne potvrdil súlad právneho stavu so stavom skutočným, s tým, že hranicu medzi parcelami XXX/X na jednej strane a XXX/X C. XXX/X na strane druhej považoval za vydržanú, čo je síce diskutabilné, ale žalovaná v 1. rade to akceptuje. Keďže však žalobcovia svojím konaním spochybňujú toto vydržanie, otvárajú tým možnosť nového súdneho sporu, tentoraz v opačnom garde, pretože historicky ich nehnuteľnosti zasahujú do územia žalovaných v hĺbke 25-30 cm. Počas celého prešetrovania bol žalobca v 1. rade vyzývaný, aby sa aktívne zúčastnil preverovania kontrolných meraní, čo však on odmietol. Po dokončení prešetrovania, ešte pred prvým pojednávaním, G. P. žalobcu v 1. rade niekoľkokrát osobne informoval o výsledkoch meraní, s vysvetlením, že žaloba je nezmyselná, žalobca v 1. rade to však nerešpektoval. V záujme, aby sa predišlo súdnemu sporu, bola žalovaná v 1. rade ochotná zahrnúť do prešetrovania, vo vlastnej réžii, aj zameranie celého pozemku žalobcov, čím by sa definitívne dokázalo, že buď a) všetko je v poriadku a netreba sa súdiť, alebo b) existuje nesúlad skutočnej výmery žalobcovho pozemku s kúpno-predajnou zmluvou, čo on potom mohol reklamovať u predajcu. Aj túto ústretovú ponuku však žalobcovia odmietli využiť. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaní nevyužívajú ani 1 cm2 pozemku žalobcov. Preto nie je čo vypratávať ani odovzdávať a tak je celá žaloba bezpredmetná a teda neodôvodnená. Územné nároky voči žalobcom žalovaná v 1. rade nemá.
11. Uznesením č.k. 6C/70/2008-236 zo dňa 14.03.2011 bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie a ustanovený znalec z odboru geodézie a kartografie G. O. Y., ktorého úlohou bolo po obhliadke nehnuteľností určiť hranicu medzi pozemkami žalobcov a žalovaných a určiť, akú časť pozemku žalobcov užívajú a zaberajú žalovaní, ako aj zistiť a určiť výmeru jednotlivých parciel vo vlastníctve žalobcov a žalovaných. Ustanovený znalec doručil znalecký posudok č. 2/2012 dňa 27.01.2012, pričom v jeho rámci vyhotovil znalecký náčrt s vyznačením hranice medzi pozemkami a uviedol, že žalovaní užívajú celý pozemok žalobcov s parc. č. XXX/XX o výmere 12 m2.
12. Podaním zo dňa 16.02.2012 sa žalobcovia vyjadrili k znaleckému posudku G. O. Y. a uviedli, že s jeho závermi v celom rozsahu súhlasia. Žalovaní podľa neho užívajú celý sporný pozemok č. XXX/ XX a teda žaloba bola podaná dôvodne.
13. Vzhľadom na závery súdom nariadeného znaleckého dokazovania, pri ktorom súdny znalec došiel k záveru, že žalovaní užívajú celý pozemok p.č. XXX/XX o výmere 24 m2 vo vlastníctve žalobcov, predložili súdu žalovaní dňa 20.03.2012 vzájomný návrh, ktorým žiadali určenie, že sa stali vlastníkmi pozemku p.č. XXX/XX o výmere 24 m2 vedeného na liste vlastníctva č. XXX ako záhrady na základe vydržania v súlade s ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní sami, resp. ich právni predchodcovia nepretržite užívali predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere ako vlastníci od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia, o čom svedčí, že predmetná nehnuteľnosť je od nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov (parc. č. XXX/X C. XXX/X) oddelená plotom, ktorý bol postavený v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, doteraz je funkčný a plní pôvodný účel, na ktorý bol postavený. Po celý čas žiadny z právnych predchodcov žalobcov nevzniesol na predmetnú nehnuteľnosť nárok a ako právni predchodcovia žalovaných, tak aj oni sami túto nehnuteľnosť užívali nerušene až do obdržania výzvy od žalobcov v roku 2005. Z uvedeného vyplýva, že žalovaní, ako aj ich právni predchodcovia boli oprávnenými držiteľmi predmetnej nehnuteľnosti tak, ako to predpokladá citované ustanovenie Občianskeho zákonníka s odkazom na ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako takí sa kvalifikovali na nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Tiež poukázali na to, že na základe vydržania sa stali vlastníkmi pozemku v súčasnosti označovaného ako par. č. XXX/XX ešte pred rokom 1977, teda predtým, ako žalobcovia nadobudli pozemky v súčasnosti označované ako parc. č. XXX/X C. XXX/X. Na potvrdenie nimi uvádzaných skutočností navrhli vypočuť pani A. B., pani J. W. a pani B. W.. Na výroku súdu o tom, že sa žalovaní stali vlastníkmi nehnuteľnosti v súlade s ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú naliehavý právny záujem, keďže predmetná nehnuteľnosť je v súčasnosti zapísaná ako vlastníctvo žalobcov a je preto potrebné, aby bol právny stav zosúladený so stavom skutočným. Vzhľadom na uvedené navrhli rozsudkom určiť, že žalovaná v 1. rade a pôvodní žalovaní v 2. a 3. rade sú vlastníkmi pozemku vedeného na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. A. ako parcela č. XXX/XX, záhrady vo výmere 24 m2 a to J. K. v podiele 2/3, Silvia Veselá v podiele 1/6 a L. N. v podiele 1/6.
14. Na pojednávaní dňa 07.06.2012 žalovaní doplnili, že vlastnícke právo k parcelám č. XXX/X C. XXX/ XX nadobudli na základe dedenia, pričom ich právni predchodcovia tieto dve parcely nadobudli kúpnymi zmluvami v 30. rokoch a od tej doby tieto parcely, vrátane parcely číslo XXX/XX v súčasnosti, užívali
ako vlastné. Boli v dobrej viere, že parcela č. XXX/XX je súčasťou ich dvoch parciel, ktoré zdedili a v podstate toto užívanie nikto nespochybnil až doposiaľ už od nadobudnutia týchto parciel ich právnymi predchodcami. Aj v rámci tohto konania žalovaní podali vzájomný návrh na určenie, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely číslo XXX/XX, pričom pôvodne návrh podali z opatrnosti, keďže boli v tom, že neužívajú práve túto parcelu. Avšak potom ako súdny znalec určil, že túto parcelu v celom rozsahu užívajú žalovaní, podali títo vzájomný návrh opätovne. Žalobcovia uviedli, že podľa kúpnej zmluvy z roku 1947 právni predchodcovia žalovaných kúpili parcelu č. XXX/X o výmere 1.279 m2 a parcelu č. XXX/X o výmere 40 m2, pričom celkom kúpili výmeru 1.319 m2. V súčasnosti podľa LV č. XXX vlastnia žalovaní parcelu č. XXX/X o výmere 488 m2, parcelu č. XXX/XX o výmere 220 m2 a podľa LV č. XXX v súčasnosti žalovaná v 1. rade z týchto pôvodných dvoch parciel vlastní parcelu č. XXX/X o výmere 482 m2 a parcelu č. XXX/XX o výmere 129 m2. To znamená, že aj v súčasnosti žalovaní vlastnia tú istú výmeru ako ich právni predchodcovia nadobudli kúpou bez toho, aby bola v tejto výmere obsiahnutá aj súčasná parcela č. XXX/XX.
15. Na pojednávaní dňa 27.09.2012 uviedli žalovaní, že pokiaľ ide o právny titul vydržania parcely č. XXX/XX, tak možno konštatovať, že niekedy v minulosti došlo k určeniu hranice reálne medzi nehnuteľnosťami právnych predchodcov žalobcov a právnych predchodcov žalovaných a na základe toho bol postavený plot medzi pozemkami, ktorý je tu doposiaľ. V súčasnosti nie je možné zistiť, ktorí právni predchodcovia za ktorú stranu účastníkov plot fakticky vystavali, ale tento plot je tam doposiaľ v takom stave, ako bol postavený. Podľa takto vytvorenej hranice začali obe strany, t.j. právni predchodcovia užívať predmetné nehnuteľnosti a nikdy nevznikli pochybnosti o tom, čo jednotliví právni predchodcovia nadobudli aj užívajú ako svoje podľa právneho stavu, ktorý mali. Obe strany boli vtedy presvedčené, že užívajú skutkovo taký rozsah nehnuteľností, ako zodpovedá právnemu stavu. To znamená, že nedošlo k neoprávnenému záberu nejakej časti pozemkov vystavaním nového plotu alebo iným spôsobom a z toho dôvodu ani nikdy neboli vznesené zo strany právnych predchodcov voči druhej strane žiadne námietky alebo neboli uplatnené žiadne nároky. Žalovaní teda majú zato, že predmetnú parcelu ako súčasť ich nehnuteľností užívali vrátane ich právnych predchodcov od počiatku v dobrej viere, že táto časť im vlastnícky patrí.
16. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa 27.09.2012 uviedla, že parcely č. XXX/X C. XXX/XX kupovali jej rodičia od brata jej otca C. N. s manželkou A. niekedy do roku 1949. Pôvodne mal rodinný dom so súpisným číslom XX dve izby, jej rodičia potom už len pristavovali jednu izbu na konci domu a následne hospodársku budovu. Vtedy sa dohodli s N., ktorí vtedy vlastnili dom č. XX, že tá jedna pristavovaná izba sa nalepí úplne na dom N.. Jej rodičia potom postavili ešte na túto izbu hospodárske budovy, ktoré sú vyznačené vo vytyčovacom náčrte č. 8/2005 ako súvislá plocha jedného domu o dĺžke 9,60 m, ako súradnice bodov 33, 34, 35. Hospodárska budova, ktoré je nakreslená vo vytyčovacom náčrte G. Y. súradnicami 37, 38, 39 a 40 je vlastne šopa, ktorá je drevená, nemá betónový základ a je zastrešená a prilepená o stenu žalobcov. Žalovaná v 1. rade v dome bývala do roku 1979, kedy sa odsťahovala a býva na vedľajšej parcele č. XXX/X, ktorý pozemok dostala od rodičov a na ktorom si postavila dom v roku 1979. Dom č. XX sa neobýva od roku 2001, kedy zomrela jej matka, ktorá už na konci svojho života poväčšine bývala u žalovanej v 1. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že v dome nikdy nebývali, býval tam ich otec, brat žalovanej v 1. rade, kým sa po svadbe neodsťahoval.
17. Súd vykonal obhliadku na mieste dňa 26.11.2012, kde zistil, že rodinný dom žalobcov je bez akéhokoľvek predelenia, murovaný pevne spojený so zemou, pričom časť je obytná a časť v dĺžke cca 10 metrov je hospodárska budova. Strecha na hospodárskej budove je rovná a bola upravovaná žalobcami. Za touto hospodárskou budovou je vymurovaný cca v dĺžke 1,5 metra krát 2 metre múr z tehál a kvádrov, ktorý je neohodený, neovakovaný a za týmto múrom nasleduje starý pletivový plot v dĺžke 15 a viac metrov. Tento plot ide do výrazného stúpania, tak ako terén a cíp parcely č. XXX/XX sa nachádza asi 1,8 metrov nad koncom tohto pletiva. Od tohto cípu nasleduje železný plot, ktorý tvorí hranicu medzi parcelou č. XXX/X a parcelou číslo XXX/X. Ide o časť medzi bodom tri a štyri znaleckého náčrtu G. O. Y.. Na parcele č. XXX/X bol postavený pôvodne starý dom súpisné číslo XX, ktorý bol obdĺžnikového tvaru, tak ako je to predelené v znaleckom náčrte slučkou. Neskôr bol k tomuto obdĺžniku pristavovaný ďalší obdĺžnik, avšak len do jednej polovice tohto domu. Ostatná časť opäť predelená slučkou je len uzavretá drevenými dverami a tvorí tzv. kôlňu. Nasleduje murovaná časť pevne spojená so zemou, ktorá tvorí komoru s drevenými dverami a časť ako chliev pre prasce s drevenými dverami. Koniec tejto murovanej časti, ktorá je pevne spojená s obytnou časťou rodinného domu žalobcov, končí asi meter pred koncom obytnej časti domu. Nad kôlňou a murovanou časťou je riadna strecha a je tu položený vlnený eternit, v
časti chlievov nie je murovaná časť stavby spojená pevne so zemou. Za murovanou časťou sa nachádza prázdna plocha, na ktorej je pozostatok vymurovaných častí po bývalom hnojisku asi o veľkosti tri krát tri metre a na polovici hospodárskej budovy žalobcov je nalepená drevená šopa, búda, ktorá je zbitá z drevených lát a prikrytá tým istým eternitom vlnitým s azbesto-cementovým povrchom. Za hospodárskou budovou žalobcov zo strany žalovaných sa nachádza poukladané staré drevo a opäť nasleduje vysoké stúpanie do kopca. Súd po vykonanej obhliadke skonštatoval, že znalecký náčrt absolútne nezodpovedá skutočnosti.
18. Súd nariadil uznesením č.k. 6C/70/2008-328 zo dňa 18.01.2013 doplnenie znaleckého dokazovania znalcom G. O. Y., ktorému uložil v náčrte na vyznačenie neoprávneného záberu pozemkov na parc. č. XXX/X C. XXX/XX zakresliť skutočný stav samostatne stojacich stavieb, ktoré sú pevne spojené so zemou, hlavne rodinný dom so súp. č. XX, murovanú komoru a zostatky pôvodného hnojiska a označiť tieto budovy súradnicami s uvedením veľkosti týchto budov (okrem rodinného domu č. XX), samostatne vyznačiť na parc. č. XXX/X C. XXX/XX skutočný stav postavenia stavieb, ktoré nie sú pevne spojené so zemou (kôlňa, chliev, drevená šopa) a označiť tieto budovy bodmi s uvedením veľkosti týchto plôch, presne vyznačiť súradnicami (bodmi), v akej dĺžke sú všetky stavby žalovaných pevne spojené so stavbami žalobcov a v akej dĺžke na hranici pozemkov strán, určiť súradnicami (bodmi) záber žalovaných s uvedením veľkosti záberu pozemku zo strany žalovaných (označiť skutočnú dĺžku jednotlivých strán záberu), určiť, či skutočný stav umiestnenia pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X C. XXX/X C. XXX/XX zodpovedá stavu zakreslenia pozemkov v katastrálnej mape.
19. Žalovaní doručili súdu dňa 06.02.2013 vyjadrenie a návrh na zmenu účastníkov na strane žalovaných. Uviedli, že hranica medzi pôvodnými parcelami XXX/X a XXX/X R. na základe situačného nákresu zameraného dňa 12.10.1930. Pôvodnými vlastníkmi parciel XXX/X a XXX/X, kat. úz. A., boli starí rodičia žalovanej v 1. rade S. N. a manželka H., O. T.. Titulom kúpy (kúpna zmluva zo dňa 15.10.1930) nadobudli parcelu XXX/X s výmerou 1748 m2 L. N. s manželkou P., O. R.. Parcelu XXX/X naďalej vlastnili manželia N.. Na základe geometrického plánu zo dňa 07.05.1947, schváleného štátnym stavebným úradom v Bratislave dňa 08.04.1949, sa pri pozostalostnom konaní po H. N., O. T. (dňa 29.04.1949) parcela XXX/X s výmerou 2.490 m2 rozdelila na parcely XXX/X s výmerou 73 m2, XXX/ X s výmerou 1.098 m2, XXX/X s výmerou 1.279 m2 a XXX/X s výmerou 40 m2. Parcely XXX/X a XXX/X kúpili rodičia žalovanej v 1. rade C. N. s manželkou A., O. T. a parcely XXX/X a XXX/X kúpili brat C. N., E. N. s manželkou X. O. B.. Rodičia žalovanej v 1. rade tak boli od roku 1949 vlastníkmi parciel XXX/X a XXX/X J. celkovej výmere 1.319 m2. Z dôvodu následnej prestavby rodinného domu a prístavby hospodárskych budov sa zväčšila výmera parcely XXX/X na 504 m2 na úkor parcely XXX/ X, ktorej tak zostala výmera 815 m2 (celková výmera 1.319 m2 zostala zachovaná). Z uvedených dvoch parciel sa v roku 1981 vytvorili parcela XXX/X s výmerou 611 m2, parcela XXX/X s výmerou 488 m2 a parcela XXX/XX s výmerou 220 m2, na základe geometrického plánu zo dňa 27.03.1981 (celková výmera zostala 1.319 m2). Parcelu XXX/X dostala žalovaná v 1. rade od svojich rodičov do výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy z roku 1981. A. C. N. a A. N. tak zostali po roku 1981 vo vlastníctve parcely XXX/X s výmerou 488 m2 a XXX/XX s výmerou 220 m2 (celková výmera 708 m2). Parcela XXX/X sa pritom stala jedinou parcelou, ktorá susedí s pozemkami žalobcov. Po smrti C. N. pripadlo na základe dohody oprávnených dedičov a v súlade s rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek zo dňa 25.10.1983, celé dedičstvo po zosnulom manželke A. N.. Menovaná sa tak stala vlastníčkou nehnuteľností: parcela XXX/X s výmerou 488 m2 - zastavané plochy a nádvoria, so stavbou rodinného domu číslo 177 a parcela XXX/XX, s výmerou 220 m2 - záhrady (celková výmera pozemkov 708 m2), ktoré boli vedené na LV č. XXX. Po smrti A. N. sa na základe osvedčenia o dedičstve spísaného notárkou L. C. N. dňa 20.11.2002 a rozhodnutia Okresného súdu Malacky zo dňa 04.12.2002 stali vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX J. K., O. N. v 2/3 a D. R., O. N. a L. N. každý v 1/6. Žalovaní sa prvý raz dozvedeli o existencii parcely XXX/XX až v písomnej výzve zo dňa 04.11.2005. Tvrdenie, že zaberajú parcelu na cudzom liste vlastníctva bolo pre nich veľkým prekvapením, pretože s hranicou vytýčenou v roku 1930 sa celých 75 rokov nič nerobilo. Po celý ten čas táto hranica nikdy nebola spochybnená právnymi predchodcami žalobcov a nebola predmetom žiadneho, ani ústneho, sporu. Žalovaní si nechali na vlastné náklady premerať svoje parcely na liste vlastníctva č. XXX a tiež susediace parcely geodetom G. A. P.. Toto premeriavanie so všetkými s tým spojenými úkonmi sa konalo v období 11/2005 - 4/2006, teda ešte pred prvým pojednávaním. G. A. P. jednoznačne potvrdil súlad právneho stavu so stavom skutočným, čo značí, že žalovaní nezaberajú žiadnu cudziu parcelu, ani jej časť, teda ani časť pozemku žalobcov. Z tohto merania vyhotovil G. P. dňa 02.06.2006 vytyčovací náčrt, ktorý bol prevzatý do štátnej dokumentácie Katastrálneho úradu v W., Správa katastra A. dňa
21.07.2006 pod číslom 4490/06. Z hľadiska prebiehajúceho sporu je dôležitý Protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 02.06.2006, ktorý na základe merania G. A. P. vyhotovil R. N. a overila G. W. P.. Hranicu v teréne vytýčil G. A. P. existujúcimi (trvale stabilizovanými) pevnými bodmi. Podstatné je, že vytýčená hranica medzi parcelami XXX/X a XXX/X na jednej strane a XXX/X na strane druhej je totožná s existujúcou zaužívanou hranicou. Napriek niekoľkým výzvam sa žalobcovia odmietli k Protokolu vyjadriť. Na kópii z mapy určeného operátu (vyhotovil L., Katastrálny úrad v W., Správa katastra A., zo dňa 27.12.2010) je jasne vidieť schodovité zalomenie hraničnej čiary medzi pôvodnými parcelami XXX/X a XXX/X v mieste dotyku čiary s domom žalobcov. Tento schod je široký podľa vizuálneho odhadu z mierky cca 0,5 m. Po tomto odskoku je hraničná čiara odklonená od bočnej steny domu asi o 8o smerom k žalobcom. Táto situácia je vidieť na všetkých katastrálnych mapách a geometrických plánoch až do roku 1975, napr. Geometrický (polohopisný) plán povolený Štátnym stavebným úradom v W. W./XXXX zo dňa 08.04.1949, vyhotovený Katastrálnym meračským úradom v W., dňa 13.01.1950 pod č. j. 73/50, pričom G. V. potvrdil, že odpis doslovne a presne súhlasí s pôvodným plánom a držobnostné hranice sú v prírode vyznačené drevenými kolíkmi, v N., dňa 7.5.1947. Táto vyznačená hranica je totožná s existujúcou zaužívanou hranicou. V roku 1975 sa vtedajší majiteľ parciel žalovaných G. O. P. rozhodol, že odpredá časť svojho pozemku. K tomu si nechal vyhotoviť geometrický plán na rozdelenie parc. č. XXX/ X v Stredisku geodézie W. - R.. Na východzom Geometrickom pláne je predmetná hranica zakreslená presne tak ako v spomínanom Geometrickom pláne z 13.01.1950. Zákazku pod číslom XXX-XXXX- XXX/XX riešil G. L. Q.. V novom Geometrickom pláne zo dňa 06.12.1975, okrem iných zmien, dokreslil G. P. pristavené budovy, ktoré dovtedy neboli zakreslené. Spomínaný schod ponechal, avšak hraničnú čiaru odklonil namiesto cca 8° smerom k žalobcom na opačnú stranu - cca 8o smerom k žalovaným. Navyše túto čiaru asi v 1 ešte raz zalomil o cca 2o smerom k žalobcom. Nikde nie je uvedené, čo ho k tomu viedlo, preto žalovaní považujú túto zmenu za neopodstatnenú a chybnú. Graficky sa tak znížila súhrnná výmera parciel XXX/X C. XXX/X. Zmenu nezdôvodnil ani poverený pracovník Správy geodézie a kartografie v W. (podpis nečitateľný), ktorý tento plán dňa 10.12.1975 odsúhlasil. Dňa 08.04.1977 uzavreli žalobcovia spolu s C. N. ako kupujúci kúpnu zmluvu, na základe ktorej od predávajúcich G. O. P. s manželkou R., O. N. kúpili nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, XXX/X C. XXX/X. Celková výmera takto zakúpených nehnuteľností teda bola 1.086 m2. Podľa slov žalobcov títo následne zistili závažný nesúlad medzi geometrickým plánom, na základe ktorého sa realizovala kúpa a skutočným stavom v teréne. Preto dňa 10.10.1978 požiadali G. A. Q., aby vykonal vo veci vytýčenia vlastníckych hraníc ich pozemkov šetrenie vo všeobecnej dokumentácii Strediska geodézie pre okres W. - R.. Znalec uzavrel svoje prešetrovanie znaleckým posudkom 3/1979 zo dňa 9.10.1979. Ako uvádza vo svojom znaleckom posudku, podkladom pre vytyčovacie práce mu slúžil spomínaný Geometrický plán č. XXX-XXXX-XXX/ XX vypracovaný G. Q.. Okrem mnohých iných nezrovnalostí, ktoré sa netýkajú predmetu sporu, zistil aj nesúlad hranice v Geometrickom pláne so skutočnosťou v teréne. Konštatoval, že pôvodná hranica bola zmenená v dôsledku prestavby oboch domov a neskoršími prestavbami hospodárskych stavenísk a to posunutím smerom k parc. č. XXX/X. Pritom sa odvolával na spoločnú hranicu parciel XXX/X, XXX/X C. XXX/X podľa katastrálnej mapy z roku 1896 (pričom však súčasné hranice pôvodných parciel XXX/X a XXX/X sa tvorili až v roku 1930 a parcela XXX/X vznikla až v roku 1949). K veci žalovaní podotkli, že k prešetrovaniu neboli oni ani ich právni predchodcovia prizvaní a ani o znaleckom posudku G. Q. nevedeli, takže sa k nemu nemohli vyjadriť. Závery posudku sú graficky zhrnuté vo vytyčovacom nákrese, ktorý je súčasťou posudku. Pre toto konanie je dôležité, že znalec konštatoval, že v zmysle § 116 zák. č. 141/1950 Zb. treba považovať hranicu v teréne za hranicu zaužívanú a preto právnu. Prakticky to znamenalo, že vlastníkmi pozemku označeného v jeho vytyčovacom nákrese ako „e“, sú skutoční užívatelia C. N. a manželka A., právni predchodcovia žalovanej v 1. rade. Závery znaleckého posudku G. Q. sa odrazili v Geometrickom pláne XXX-X-XXXX- XX/XXXX zo dňa 25.02.1980, ktorý vypracovala Geodézia n.p. A. W.. Geometrický plán bol overený Správou geodézie a kartografie v W., Stredisko geodézie W. - R. dňa 28.02.1980 (podpis nečitateľný). Tento geometrický plán slúžil pre majetkovo právne usporiadanie skutočného stavu podľa znaleckého posudku č. 3/79 vypracovaného G. Q. a v posudku spomínanej ploche „e“ v ňom bolo určené parcelné číslo XXX/X (záhrady) vo výmere 24 m2, pričom ako vlastníci boli uvedení N. C. a A. O. T. každý v 1/2. Napriek tomu sa však parcela č. XXX/X zapísala na LV č. XXX ako vlastníctvo žalobcov, ktorí ju mali nadobudnúť z titulu kúpy pod č. O. X XXX/XX. V roku 1982 sa parcela XXX/X preznačila na parcelu XXX/XX z dôvodu duplicity, keďže parcela XXX/X už existovala. Súdom ustanovený znalec G. Y. sa dôsledne nezaoberal zadanou úlohou, o čom svedčí aj skutočnosť, že súd po ohliadke pozemkov bol nútený uznesením zo dňa 18.01.2013 nariadiť doplnenie znaleckého dokazovania. Vzhľadom na vyššie uvedené je zjavné a nepochybné, že parcelu XXX/XX (bez ohľadu na to ako vznikla a čo viedlo k jej vzniku) užívali právni predchodcovia žalovaných minimálne od tridsiatych rokov minulého storočia v dobrej viere a v presvedčení, že ide o súčasť parcely
(v súčasnosti označovanej) XXX/X, ktorá bola v ich vlastníctve. Túto skutočnosť nikto nespochybnil až kým tak neurobili žalobcovia. Žalovaní sa tak stali vlastníkmi predmetnej parcely základe vydržania a trvajú na ich návrhu zo dňa 15.03.2011. Napokon žalovaní s poukazom na prevod vlastníckeho práva (podielov) k dotknutým nehnuteľnostiam z pôvodných žalovaných v 2. a 3. rade na žalovanú v 1. rade a jej manžela G. L. K. požiadali, aby súd uznesením pripustil zmenu účastníkov na strane žalovaných tak, že namiesto D. R. a L. N. ďalej bude v spore vystupovať ako žalovaný v 2. rade G. L. K., nar. XX.XX.XXXX. Návrhu súd vyhovel a uznesením č.k. 6C/70/2008-358 zo dňa 14.05.2013 pripustil vystúpenie D. R. a L. N. a vstup G. L. K. na ich miesto ako žalovaného v 2. rade.
20. Znalec G. O. Y. doručil súdu dňa 10.05.2013 Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku č. 2/2012, v ktorom zakreslil skutočný stav samostatne stojacich stavieb na pozemkoch s parc. č. XXX/X C. XXX/ XX a konštatoval, že skutočné užívanie sporných pozemkov nezodpovedá priebehu vlastníckych hraníc týchto pozemkov zakreslených v katastrálnej mape.
21. Dňa 14.02.2014 doručili súdu žalobcovia vyjadrenie k vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva, kde namietli, že v prípade žalovaných nebol splnený jeden z predpokladov vydržania, a to existencia oprávnenej držby. Už v roku 1930, keď bola uzavretá Kúpna zmluva medzi S. N. s manž. Emíliou ako predávajúcimi, a L. N. s manž. Karolou ako kupujúcimi, predmetom ktorej bol predaj parc.č. XXX/X o výmere 1.748 m2, bol vypracovaný situačný nákres na rozdelenie parc.č. XXX/X C. XXX/ X. Dôvodom bolo, že pôvodné parcely XXX/X o výmere 975 m2 a XXX/X o výmere 3.374 m2 boli rozdelené na parc.č. XXX/X o výmere 1.748 m2 a XXX/X o výmere 2.601 m2, a to práve z dôvodu predaja novovzniknutnej parc.č. XXX/X o výmere 1.748 m2 manželom N. (právnym predchodcom žalobcov). Uvedené pozemky boli vytýčené na mieste samom dňa 12.10.1930, pričom v situačnom nákrese bolo uvedené: „Potvrdzujem, že deliace čiary boly vonku drevenými kolíkmi označené...“. Situačný nákres (geometrický plán) bol vyhotovený k citovanej Kúpnej zmluve, č.d. XXXX/XX a bol vydaný dňa 17.10.1930. V tomto nákrese boli parcely zakreslené a na základe neho aj v prírode vymerané ako rovná čiara. Ak by už vtedy chceli zmluvné strany rozdeliť parcely inak (prípadne previesť kúpnou zmluvou parcelu väčšej výmery) tak by to urobili už v tejto kúpnej zmluve (v roku 1930) a prostredníctvom tohto situačného nákresu; nebol dôvod situačným nákresom rozdeliť parcely inak, ako bolo v kúpnej zmluve dohodnuté a nebol dôvod začať ich užívať inak, ako boli v prírode zamerané. V roku 1930 nebola žiadna zalomená hranica medzi pozemkami právnych predchodcov strán, žiadne posuny hraníc pozemkov, preto tvrdenie žalovaných, že to užívali od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia vôbec neobstojí. Ďalší geometrický plán bol vyhotovený v roku 1946, kedy po smrti H. N. O. T. (právnej predchodkyne žalovaných) na základe dohody dedičov došlo titulom dedenia a deľby k rozdeleniu pozostalosti (t.j. pozemkov už len vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných - hranica medzi parcelami vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov a vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných sa nemenila). Došlo aj ku kúpe parc.č. XXX/X vo výmere 1.279 m2 a XXX/ X vo výmere 40 m2 právnymi predchodcami žalovaných. Za týmto účelom bol vyhotovený GP zo dňa 07.05.1947, schválený štátnym stavebným úradom v Bratislave dňa 08.04.1949, účelom ktorého bolo rozdelenie parc.č. XXX/X, z ktorej odčlenením vznikla okrem iných aj parc.č. XXX/X záhrada o výmere 1.279 m2. Rovnako aj v tomto geometrickom pláne bola novovzniknutá parc.č. XXX/X zameraná a vyznačená rovnou čiarou; v geometrickom pláne je uvedené, že držobné hranice sú v prírode vyznačené drevenými kolíkmi. Z každého vyššie uvedeného geometrického plánu vyplýva, že pri zmenách, ktoré sa na základe nich udiali, došlo zakaždým k vytýčeniu držobných hraníc v prírode, aj za účasti právnych predchodcov žalovaných, a preto nemôže obstáť tvrdenie žalovaných, že to tak užívajú od tridsiatych rokov dvadsiateho storočia a že odvtedy boli oprávnenými držiteľmi. Aj v geometrickom pláne G. Q. z 10.12.1975 č. XXX-XXXX-XXX/XX, vyhotovenom na rozdelenie parc.č. XXX/X boli hranice medzi pozemkami strán vyznačené rovnou čiarou (aj v zadnej časti pozemkov); na základe tohto geometrického plánu nedošlo k zmenšeniu výmery pozemkov žalovaných, príp. ich právnych predchodcov. Tento geometrický plán riešil rozdelenie parcely vo vlastníctve právnych predchodcov žalobcov č. XXX/X a parciel vo vlastníctve právnych predchodcov žalovaných sa vôbec netýkal. Vychádzajúc z uvedených geometrických plánov, zo znaleckého posudku G. O. Y. a znaleckého posudku G. L. R. je nesporné, že v zadnej časti pozemkov strán nikdy nebola vytýčená hranica zalomenou čiarou (tvar trojuholníka). Žalovaní nepreukázali, na základe akého právneho úkonu alebo na základe akej skutočnosti (t.j. titul, resp. právny dôvod) boli dobromyseľní v tom, že im sporný pozemok vlastnícky patrí. Žalobcovia majú za to, že tvrdenia žalovaných o tom, že im sporná parcela patrí a že s ňou nakladali ako so svojou vlastnou musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami; podľa ustálenej judikatúry okolnosti, ktoré môžu svedčiť v prospech záveru o existencii dobrej viery sú spravidla
okolnosťami právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Existenciu dobrej viery musí vydržiteľ nielen tvrdiť, ale v konaní aj preukázať. Skutočnosť, že sa medzi pozemkami strán nachádza "plot" (podľa názoru žalobcov ide len o provizórne natiahnuté pletivo) nepreukazuje dobromyseľnosť žalovaných, ale svedčí o tom, že ich právni predchodcovia nerešpektovali kúpnu zmluvu uzavretú v roku 1930, rovnako ako aj geodetmi zamerané parcely vytýčené v prírode kolíkmi; preto právni predchodcovia žalovaných nemohli byť dobromyseľní, že im sporný pozemok patrí. Žalovaní mali predmetný pozemok len v detencii; tento nikdy nemali ani v oprávnenej držbe ani vo vlastníctve, nepreukázali existenciu právneho titulu (právneho dôvodu oprávneného užívania), na základe ktorého by sa stali vlastníkmi nehnuteľností. Závery autorizovaného geodeta G. A. P., na ktoré poukazujú žalovaní, považujú žalobcovia s poukazom na vyhotovené znalecké posudky za nesprávne. Pokiaľ žalovaní rozoberajú ďalšie geometrické plány, žalobcovia majú za to, že žiadny ďalší geometrický plán po roku 1930 neriešil hranicu medzi pozemkami právnych predchodcov strán, ale len zmeny vo vnútri pozemkov buď žalovaných, alebo žalobcov a ako také nemohli zmenšiť výmeru pozemku, ktorý nebol v ich vlastníctve. K poznámke žalovaných k znaleckému posudku G. Q., že tento konštatoval, že hranicu v teréne treba považovať za hranicu zaužívanú a preto právnu, čo malo osvedčovať vlastníctvo pozemku C. N. a manželky Márie, uviedli žalobcovia, že G. Q. bol odborník v oblasti geodézie, avšak nemal právne vzdelanie ani kompetencie na posudzovanie existencie, resp. určovanie vlastníckeho práva. Jeho závery o tom, kto by mal byť podľa jeho názoru vlastníkom nehnuteľnosti sú právne irelevantné, pretože o týchto otázkach môže, aj v minulosti mohol, v prípade sporu rozhodovať kvalifikovane len súd, ktorý v súdnom konaní musí posudzovať splnenie predpokladov vydržania vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu je aj žalovanými spomínaný geometrický plán G. A. zo dňa 22.2.1980 právne irelevantný, pretože vychádzal z neprípustne zaujatých nesprávnych právnych záverov G. Q. k vydržaniu vlastníckeho práva. K informácii zo Správy katastra A. zo dňa 26.07.2007 (správne k Protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte zo dňa 26.07.2007) uviedli žalobcovia, že z nej jednoznačne vyplýva, že i) žalobcovia na základe kúpnej zmluvy O. XXX/XX nadobudli parc.č. XXX/X o výmere 80 m2, ktorá bola vytvorená z parciel XXX/X a XXX/X GP č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX, ii) si žalobcovia geometrickým plánom GP č. XXX-X- XXXX-XX/XXXX, ako vlastníci parciel nechali rozdeliť aj parcely, ktorých už vlastníkmi boli - parc.č. XXX/X a parc.č. XXX/X a preto vznikla parc.č. XXX/XX o výmere 24 m2 a že parc.č. XXX/XX bola vytvorená GP č. XXX-X-XXXX-XX/XXXX z parcely č. XXX/X (vo vlastníctve žalobcov), ktorú žalobcovia nadobudli do podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy O. XXX/XX zo dňa 13.5.1977. Žalobcovia napokon upravili petit svojej žaloby v zmysle Znaleckého posudku č. 2/2012 a jeho Doplnku č. 1 vypracovaného G. O. Y., ako aj v zmysle uznesenia súdu 6C/70/2008-358 a naďalej žiadali, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť z pozemku C-KN č. XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 vedeného na LV č. XXX pre kat. úz. A., odstrániť časť hospodárskej budovy označenú bodmi 1, 2, 3, časť hnojiska označenú bodmi 7, 10, 9, 8, časť drevenej šopy označenú bodmi 8, 9, 13, 14 tak, ako sú uvedené časti zakreslené v Doplnku č. 1 zo dňa 06.05.2013 k Znaleckému posudku č. 2/2012 vypracovanému G. O. Y. v prílohe č. 2, 3 označenej Znalecký náčrt na vyznačenie neoprávneného záberu pozemkov a odstrániť naskladané drevo - narezané kmene stromov - nachádzajúce sa na parcele č. XXX/XX do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vydať žalobcom celý vyprataný pozemok I. K. XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 vedený na LV č. XXX pre kat. úz. A. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
22. Na pojednávaní dňa 20.02.2014 bola vypočutá žalobkyňa v 2. rade, ktorá uviedla, že dom kupovali v roku 1977 pre jej matku C. N., ktorá v dome bývala. V dome č. XXX vtedy bývali N., ktorí tam mali chlievy, hnojisko a drevenú búdu a v murovaných chlievoch chovali prasatá a hydinu. Keď žalobcovia dokupovali záhradu vzadu za parc. č. XXX/X zistili, že im susedia N. užívajú časť pozemku a geodet to vyznačil v geometrickom pláne, o čom žalobca v 1. rade informoval pána N.. Nedalo sa to riešiť a prišlo k napätým vzťahom. Následne pán N. zomrel. Situáciu žalobcovia neriešili. Po smrti C. N. začali do domu chodiť a ho opravovať a spor znovu otvorili až po smrti susedky pani N., kedy o tom žalobca v 1. rade asi v roku 2001 hovoril s pánom K. (žalovaný v 2. rade). Na pojednávaní bol vypočutý tiež žalovaný v 2. rade, ktorý vo svojej výpovedi prakticky len zopakoval skutočnosti dovtedy tvrdené žalovanými.
23. Na pojednávaní dňa 18.06.2015 bol na návrh žalobcov uznesením pripustený vstup M. N., nar. XX.XX.XXXX do konania ako žalovanej v 3. rade, a to s poukazom na prevod 2/3 podielu na sporných nehnuteľnostiach na ňu žalovanými v 1. a 2. rade. Na predmetnom pojednávaní žalovaní ďalej namietali proti znaleckým posudkom G. R. a G. Y., pričom poukázali tiež na skutočnosť, že pri vypracovaní znaleckého posudku G. Y. bol prítomný znalec G. R., ktorý robil posudok žalobcom a títo sa spoločne zdržiavali najmä u žalobcov. Znalec G. Y. rovnako podľa žalovaných nezodpovedal na žiadne ich otázky žalovaných, ktoré mu títo doručili. Žalobcovia k tomu uviedli, že žalobkyňa v 2. rade poverila G. R. na jej
zastupovanie na predmetnom zameraní, čo bolo dôvodom jeho prítomnosti na mieste. Otázky žalovaní doručili priamo znalcovi a niektoré z nich nemožno nazvať riadnymi otázkami na znalca.
24. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.06.2015 namietli žalobcovia okrem nehospodárnosti prípadného kontrolného znaleckého dokazovania tiež k otázke vydržania vlastníckeho práva žalovaných k predmetnej parcele, pričom poukázali na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/78/2011 a 4Cdo/78/2011 k oprávnenosti držby. Zastávajú názor, že ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti bez písomne uzavretej zmluvy nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci.
25. Uznesením č.k. 6C/70/2008-424 zo dňa 18.06.2015 súd v písomnej forme rozhodol o pripustení vstupu M. N., nar. XX.XX.XXXX do konania ako žalovanej v 3. rade a tiež rozhodol o pripustení zmeny petitu žaloby v zmysle návrhu žalobcov doručeného súdu dňa 14.02.2014. Žalobcovia podaním doručeným súdu dňa 09.06.2016 požiadali o opravu predmetného uznesenia, aby bolo súladné s návrhom žalobcov, alternatívne požiadali o pripustenie ďalšej zmeny petitu, o čom rozhodol súd priamo na pojednávaní dňa 21.06.2016. Súd pripustil zmenu petitu tak, že žalovaným v 1. až 3. rade mala naďalej byť uložená povinnosť z pozemku I. K. XXX/XX – záhrady o výmere 24 m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. A. odstrániť časť hospodárskej budovy označenú bodmi 1, 2, 3, časť hnojiska označenú bodmi 7, 8, 9, 10, časť drevenej šopy označenú bodmi 8,9,13,14 tak, ako sú uvedené časti zakreslené v Doplnku č. 1 zo dňa 06.05.2013 k Znaleckému posudku č. 2/2012 vypracovanom G. O. Y. v prílohe č. 2, 3 označenej ako znalecký náčrt na vyznačenie neoprávneného záberu pozemkov a odstrániť naskladané drevo - narezané kmene stromov - nachádzajúce sa na parcele XXX/XX do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj vydať žalobcom celý vyprataný pozemok I. K. XXX/XX - záhrady o výmere 24 m2 vedený na LV č. XXX pre kat. úz. A. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
26. Na pojednávaní dňa 21.06.2016 bola vypočutá žalovaná v 3. rade, ktorá k veci uviedla, že má za to, že k predmetnej parcele vzniklo vlastnícke právo jej rodičom, pretože táto parcela vznikla z parcely XXX/X. Nemá žiadne doklady k tomu, že by im niekto odňal túto výmeru. Aktuálne bol zbúraný rodinný dom č. XX a v tejto časti bol uvoľnený rodinný dom žalobcov. Z hospodárskej budovy bola zbúraná časť, ktorá nemala pevný betónový základ a ostala tam asi 2/3 murovaná časť hospodárskej budovy. Časť hnojiska v zmysle petitu žaloby tam ostala a drevená šopa tam taktiež ešte stojí, rovnako ako drevo.
27. Dňa 16.09.2016 založil žalovaní do spisu nimi obstaraný súkromný znalecký posudok G. E. E. č. 4/2016 spolu s vyjadrením k nemu, v ktorom poukázali na skutočnosť, že tento znalec pri parc.č. XXX/ XX dospel k záveru, že bola odčlenená z pôvodnej parcely č. XXX/X a je teda správne vo vlastníctve žalobcov. K znaleckým posudkom G. O. Y. a G. L. R. uviedol znalec, že G. O. Y. pri vypracovávaní posudku vážne pochybil, keďže síce v posudku uviedol, čo všetko vykonal, ale tieto údaje sa nikde nenachádzajú, ani z ktorých bodov bolo merané a ako boli zamerané. Nie sú uvedené ani merané údaje skutočného stavu a ani tzv. identické body, o ktorých sa v posudku zmieňuje. Výsledky svojej práce neodovzdal do štátnej dokumentácie, tak ako to predpisuje vyhl. č. 300/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o geodézii a kartografii. Takisto chýba v posudku kontrolný výpočet výmery pozemkov. Znalec G. E. E. nenašiel v teréne žiadne stopy, ktoré by dokazovali vytýčenie hranice. Katastrálny odbor Okresného úradu v A. nemá žiadne údaje, ktoré by sa týkali priebehu skúmanej hranice. Preto dospel G. E. E. k záveru, že podľa súradníc, ktoré uvádza G. O. Y. vo svojom posudku sa nedá určiť priebeh hranice medzi pozemkami parc.č. XXX/X C. XXX/X. Podľa znalca G. E. E. sú aj v znaleckom posudku G. L. R. vážne pochybenia. Hraničná čiara, ktorú G. L. R. určil, vôbec nie je totožná s meraním. G. L. R. neurčil lomové body pozemku parc.č. XXX/XX (nemajú čísla a ani súradnice) a nemeral tak, ako je to zobrazené v jeho prílohách. Vytyčovací nákres G. L. R. autorizačne overila G. W. P. pod číslom B. XXX, ale digitálne údaje pod týmto záznamom do štátnej dokumentácie odovzdané neboli. G. E. dospel k záveru, že G. L. R. uvádza vo svojom posudku závery bez hodnoverného dôkazu. Znalec G. E. E. vo svojom znaleckom dokazovaní dospel k záveru, že žalovaní zasahujú do pozemku žalobcov parc.č. XXX/XX výmerou 10 m2 a uvedený zásah vyobrazil v prílohe č. 4 posudku. Žalovaní uviedli, že na základe záverov znaleckého dokazovania G. E. E. posunú v teréne plot a naďalej považujú žalobu za bezpredmetnú.
28. Aj žalobcovia doručili súdu k znaleckému posudku G. E. E. vyjadrenie. Uviedli, že z neho vyplýva, že znalec vychádzal zo situačného nákresu G. V. z roku 1931 aj z vytyčovacieho nákresu G. Q.; rovnako aj G. R. a G. Y. vychádzali zo zameraní G. Q., jeho vytyčovacieho nákresu a znaleckého posudku. Znalec neuvádza, že by merania G. V. a G. Q. boli nesprávne. V znaleckom posudku G. E. potvrdzuje vznik
parc.č. XXX/XX z parcely č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobcov, že vznikla na základe geometrického plánu č. 38/1980, aj to, že výmera parc.č. XXX/XX je od jej zamerania v roku 1980 doteraz 24 m2. Na str. 6 a 7 uvádza znalec výhrady k znaleckému posudku G. Y. a G. R.. Výhrady k obom znaleckým posudkom sú všeobecné, bez uvedenia konkrétnych nedostatkov; znalec nešpecifikoval ním zistené nedostatky (neoznačil ich a ani ich nevymenoval), neuviedol zistené odchýlky v meraniach G. R. a G. Y. napriek tomu, že porovnával jeho údaje s údajmi zo znaleckých posudkov G. R. a G. Y., z ktorého dôvodu nie je možné sa presvedčiť o správnosti tvrdení G. E.. Pokiaľ sa G. E. vyjadruje k znaleckému posudku G. R., nie je jasné s akým meraním hraničnú čiaru G. E. porovnával; v každom prípade hraničná čiara určená G. R. je v súlade s meraniami uvedenými v znaleckom posudku G. R. na str. 71, 73. Zo znaleckého posudku G. E. nevyplýva, ktoré merania porovnával (konkrétne ich neuviedol a neporovnal), aby to bolo jasné a zrozumiteľné. Nie je pravda, ako tvrdí G. E., že G. R. nevychádzal zo znaleckého posudku G. Q. ani že by neurčil a nemeral lomové body pozemku p.č. XXX/XX. Pokiaľ G. E. uvádza, že sa s G. R. rozchádza v určení priebehu spornej hranice, neuvádza konkrétne kde napr. vznikli rozdiely v meraní, neuviedol rozdielne hodnoty jeho meraní a meraní G. R., neuviedol ako sa to odzrkadlilo pri vytýčení hranice aj s prihliadnutím na povolené odchýlky pri meraní. G. E. rozdiel len graficky vyznačil v prílohe č. 6 jeho posudku - takýto záver je nepreskúmateľný, nemožno overiť správnosť tohto grafického vyznačenia. Vytyčovací náčrt G. R. bol riadne overený autorizovaným geodetom G. P. a u G. Y. to autorizačne overil on sám. Súčasťou znaleckého posudku Ing. Špačka nie je vytyčovací náčrt a preto tento posudok nemôže slúžiť pre účely tohto súdneho konania, keďže vytyčovací náčrt je potrebný k rozhodnutiu súdu. Zo znaleckého posudku G. E. nevyplýva, či a ako pri posudzovaní posudkov G. R. a G. Y. zohľadnil dovolené odchýlky pri meraní v zmysle vyhl. č. 79/1996 Z.z. Znalec neuviedol jasné a zrozumiteľné dôvody prečo znalecké posudky G. R. a G. Y. správne nie sú a prečo práve jeho posudok určuje správny priebeh hranice. Znalecký posudok G. E. je nezrozumiteľný; len všeobecným spôsobom označuje nedostatky znaleckých posudkov G. R. a G. Y.. Znalecký posudok G. E. preto trpí vážnymi nedostatkami, ktoré vylučujú aby bol v tomto konaní spoľahlivým podkladom pre preukázanie tvrdení v ňom uvedených.
29. V podaní doručenom súdu dňa 02.02.2017 zhrnuli žalobcovia dovtedajšie stanoviská žalovaných k žalobe a podotkli, že až do vypracovania znaleckého posudku G. E. žalovaní tvrdili, že pozemok č. XXX/ XX buď vôbec neužívajú alebo ho síce užívajú, ale cítia sa byť jeho vlastníkmi z titulu vydržania, avšak nespochybňovali hranicu sporného pozemku. Na základe znaleckého posudku G. E. žalovaní pripustili, že užívajú 10 m2 pozemku žalobcov. Od vyhotovenia predmetného znaleckého posudku sa strany pokúšali dosiahnuť mimosúdnu dohodu, čo sa im však nepodarilo a naopak, vznikol medzi nimi nielen spor o veľkosť záberu pozemku zo strany žalovaných, ale tiež o priebeh hranice medzi pozemkami strán. Vyvstala teda potreba priamo súdnym rozhodnutím určiť priebeh hranice medzi pozemkami parc. č. XXX/ XX C. XXX/X aby sa v budúcnosti predišlo ďalším súdnym sporom medzi stranami. Preto žalobcovia navrhli pripustiť zmenu žaloby tak, aby táto okrem už uvedeného petitu zahŕňala tiež výrok, ktorým by súd určil, že priebeh hranice medzi pozemkom s parc.č. I. XXX/XX – záhrady o výmere 24 m2 zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. A., v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v 2. rade podielom 1/3 a žalobcov v1. rade a v 2. rade titulom BSM podielom 2/3 a pozemkom s parc.č. I. XXX/ X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 428 m2 zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. A. v podielovom spoluvlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade titulom BSM podielom 1/3 a žalovanej v 3. rade podielom 2/3 v zmysle Vytyčovacieho náčrtu č. 61/2005 na vytýčenie hranice medzi p.č. XXX/XX a XXX/X vypracovaného spoločnosťou V. D.. B. XXX, A. dňa 18.07.2005, autorizačne overeného G. W. P. dňa 18.07.2005 je definovaný spojnicou bodov 18, 32, 31. Súd pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle návrhu žalobcov doručeného dňa 02.02.2017 uznesením vyhláseným za prítomnosti strán priamo na pojednávaní dňa 09.02.2017. Predmetom konania sa tak po uvedenom pripustení zmeny stalo 1. určenie hranice medzi pozemkami, 2. odstránenie stavieb žalovaných, 3. vypratanie pozemku a 4. vzájomná žaloba žalovaných o určenie vlastníckeho práva.
30. Dňa 03.04.2017 predložili žalovaní odborné vyjadrenie G. E. E. k námietkam žalobcov smerujúcim k jeho znaleckému posudku. Na pojednávaní dňa 13.04.2017 uviedli, že znalecký posudok G. E. považujú za jediný správny, pretože ostatní znalci nevniesli nimi namerané lomové body či už prostredníctvom náčrtu alebo znaleckého posudku do povinnej štátnej dokumentácie katastra, na rozdiel od G. E., ktorý požiadal o lomové body a tieto aj vniesol pri vytýčení hranice pozemkov a v odbornom vyjadrení uviedol svoje lomové body pre určenie hranice pozemkov. Žalovaní tiež poukázali na skutočnosť, že ak by súd rozhodoval o priebehu hranice medzi pozemkami podľa vytyčovacieho náčrtu
V. D., jednalo by sa o nevykonateľný rozsudok, pretože by vychádzal z lomových bodov, ktoré neboli vnesené do štátnej evidencie.
31. Na základe zhodného návrhu oboch strán bolo uznesením č.k. 6C/70/2008-546 zo dňa 05.05.2020 nariadené nové znalecké dokazovanie, ktorým bol poverený súdny znalec G. O. P.. G. P. doručil súdu znalecký posudok č. 1/2021 dňa 13.07.2021. Znalec v rámci vyhotovovania posudku vykonal prešetrenie dokumentov nachádzajúcich sa vo všeobecnej dokumentácii OÚ A. a Ústredného archívu technickej dokumentácie GKÚ v Bratislave, kde prešetril geometrické plány vyhotovené v predmetnej lokalite a získal meračský náčrt XX-21-bg z roku 1896, ako aj pôvodné PK mapy. Súčasne si vyžiadal mapové podklady a následne vykonal opakované zameranie na mieste. Uviedol, že k problému medzi žalobcami a žalovanými sa dosiaľ vyjadrili viaceré odborne spôsobilé osoby: znalec G. A. Q. (znalecký posudok č. 3/1979), znalec G. L. R., I. (znalecký posudok č. 3/2005), OÚ A., katastrálny odbor / Správa katastra A. (list z 19.12.2005, oprava zákresu v KN mape 26.07.2007), G. A. P. – GOE PROJ (VN 3/2006 na vytýčenie hranice medzi parc.č. XXX/X, XXX/XX, XXX/X C. XXX/X), znalec G. O. Y. (znalecký posudok č. 2/2012 a Doplnok č. 1), znalec G. E. E. (znalecký posudok č. 4/2016, odborné vyjadrenie z 15.03.2017), Úrad geodézie, kartografie a katastra SR (odpoveď zo dňa 07.11.2017). G. P. v posudku zhrnul, že žalobcovia ani žalovaní nespochybňujú vzájomnú vlastnícku hranicu vytvorenú primárnym technickým podkladom – Situačným nákresom z októbra 1930 na rozdelenie pôvodných PK p.č. XXX/X a XXX/X a uviedol, že práve túto hranicu dostal znalec za úlohu zrekonštruovať. Ďalej znalec v posudku podrobne popísal, akým spôsobom pri rekonštrukcii hranice postupoval. Podotkol, že v situačnom nákrese z roku 1930 je spoločná vlastnícka hranica definovaná ako priama spojnica bez lomov. V súčasnom katastri je táto priama spojnica definovaná ako hranica medzi p.č. XXX/XX C. XXX/X a medzi p.č. XXX/X C. XXX/X. Údaje zo situačného náčrtu z roku 1930 poukazujú na rozpor so stavom v súčasnom katastri. Problémom je nesprávne zakreslenie vlastníckej hranice z roku 1930 do jednej z PK máp a následné prenesenie tejto chyby do bývalých analógových KN máp a z nich rekonštruovanie znalcami a geodetmi, pričom bol opomenutý zákres do inej PK mapy. Znalec na strane 12 a nasl. posudku popísal genézu vzniku parciel a uviedol, že v roku 1896 vznikla katastrálna mapa ZS XX-21-bg v mierke M=1:2880 v stereografickej projekcii so zameraním pozemkov na p.č. XXX/X C. XXX/X. V roku 1930 v pozemkovom katastri nastalo nové zlúčenie a rozdelenie parcely č. XXX/X C. XXX/X v zmysle rozdelenia situačným nákresom G. L. A., pričom p.č. XXX/X sa zapísala do PK vl. 526 a p.č. 337/2 do PK vložky XXX. V roku 1931 došlo k preurčeniu výmer parciel XXX/X C. XXX/X bez zmeny priebehu hranice medzi nimi. V roku 1938 došlo v pozemkovom katastri k vytvoreniu parciel XXX/X o výmere 1.560 m2 , p.č. XXX/X o výmere 2.377 m2, p.č. XXX/X o výmere 299 m2, p.č. XXX/X o výmere 73 m2 a p.č. XXX/X o výmere 40 m2, k čomu existuje tiež situačný zákres v poľných manuáloch. V tomto období nastal chybný zákres rodinného domu na parc. č. XXX/X do operátu katastra – katastrálnej mapy. Uvedené potvrdzujú údaje z merania danej doby, grafická situácia v poľnom manuáli v rozpore s číselnými údajmi meračskej priamky a zákres rodinného domu v katastrálnej mape. V poľnom nákrese bola okrem iného chybne zakreslená toho času sporná hranica určená z roku 1930. Dáta z oboch meraní nepodporujú zákres tejto vlastníckej hranice cez rodinný dom na parc.č. XXX/X. V tej dobe nastáva aj určenie výmer, s ktorými geodeti v ďalšom budú pracovať. Ak je na bývalých PK mapách vidieť zákres rodinného domu na p.č. XXX/ X a odskok spornej vlastníckej hranice, tak táto zmätočnosť pochádza práve z predmetného obdobia. V roku 1947 došlo k rozdeleniu parc. č. XXX/X U. XXX/X, XXX/X XXX/X C. XXX/X, ktoré bolo technicky vytvorené v geometrickom pláne G. V. z mája 1947. Následne neprichádzalo k nekorektným technicko – právnym vyhotoveniam a zápisom v oblasti predmetnej vlastníckej hranice. G. Q. v znaleckom posudku č. 3/1979 poukázal na neidentický zákres rodinného domu na parc.č. XXX/X C. XXX/X na katastrálnej mape (zmätočnosť pochádzajúca z roku 1938, ako vysvetlil G. P.) a na nesúlad skutkového stavu voči zobrazenej vlastníckej hranici medzi p.č. XXX/X, XXX/X C. XXX/X. Tvrdil, že sporná vlastnícka hranica je podľa originálnej katastrálnej mapy z roku 1896 priama spojnica od rohu domu na p.č. XXX/X po ním označený bod č. 5, pričom prestavbami domov a hospodárskych stavenísk sa vlastnícka hranica menila a posúvala smerom do p.č. XXX/X. To je však podľa znalca G. P. možné vyvrátiť primárnymi podkladmi – situačným náčrtom z roku 1930, ale i dátami z poľných manuálov z roku 1938 a GP z roku 1947, z ktorých vyplýva, že hranica bola síce priama spojnica, ale neposúvala sa do p.č. XXX/X. Posun nastal zdanlivo nesprávnym zakreslením rodinného domu na p.č. XXX/X, keď bol v tom čase zakreslený smerom do p.č. XXX/X. V dôsledku postupu použitého G. Q. nemal tento dáta na spoľahlivé odhalenie príčin nesúladu a poznamenal do posudku, že hranica je zaužívaná a jestvovala viac ako 25 rokov, na čo ju v nákrese vyznačil bodkočiarkovanou čiarou. Uvedený zákres korešponduje so súčasným skutkovým stavom a jediná odchýlka voči vlastníckej hranici v súčasnosti skonštruovanej podľa primárnych podkladov je v lome oplotenia pred p.č. XXX/X (nedodržanie priamej spojnice). Následne došlo v roku 1980
k vyhotoveniu geometrického plánu č. XXX-X-XXXX-XX/1980 V., n.p., ktorým bola vytvorená p.č. XXX/ X o výmere 24 m2 ako majetkoprávne vysporiadanie skutkového stavu (neskôr musela byť táto parcela prečíslovaná z dôvodu duplicity). Spracovateľ p. A. sa odvolával na podklad ZP 3/79 G. Q. a polohovo uvádzal p.č. XXX/X (teraz XXX/XX) v oblasti p.č. XXX/X. Zapísaním GP nastala skutočnosť, že p.č. XXX/ X (teraz XXX/XX) sa podľa spracovateľa majetkoprávne vysporiadala z p.č. XXX/X, pričom však dáta potvrdzujú, že v skutočnosti je poloha p.č. XXX/X na mieste bývalej PK p.č. XXX/X, resp. v tom čase p.č. XXX/X. Podľa stanoviska ÚGKak bolo spracovanie GP odlišné od záverov ZP 3/1979 G. Q. aj napriek odvolávaniu sa naň. Išlo o odlišnosť v zobrazení zaužívanej právnej hranice. Neskôr v roku 1980 bol vypracovaný GP XXX-X-XXXX-XXX/XXXX fy. Geodézia, n.p. na majetkoprávne vysporiadanie p.č. XXX/ X /504m2/ a XXX/XX /240m2/ z pôvodných PK p.č. XXX/X a PK p.č. XXX/X /pk vl.XXX/. V apríli roku 1981 bol spracovaný V. XXX-X-XXXX-XX/XXXX fy. Geodézia, n.p. úprava vlastníckej hranice medzi p.č. XXX/X /611m2/ a XXX/X /488 m2/, XXX/XX /220 m2/. V roku 2006 bol spracovaný V. XXX-XXX-XX/X/ XXXX fy. GEO-PROJ, G. A. P. /ZPMZ XXX/ - oddelenie p.č. XXX/X /482 m2/ a XXX/XX /129 m2/. V roku 2016 bol spracovaný GP XXXXXXXX-X/XXXX, G. E. E. /ZPMZ XXXX/ - oddelenie p.č.XXX/X /428 m2/ a XXX/XX /60 m2/.
32. Znalec G. P. v znaleckom posudku uviedol, že súčasné výmery parciel v obvode bývalej parcely č. XXX/X v katastri sú evidované na príslušných LV na parcely registra „C“ pre výmerový obvod definovaný v r. 1938, následne spracovaný v r. 1947 v GP G. V.. Táto skutočnosť o.i. poukazuje, že parcela „C“ p.č. XXX/XX nemôže polohovo ležať v oblasti vymedzenej pre bývalú PK p.č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, čo nepriamo potvrdzuje, že majetkoprávne vysporiadanie z V. XXX-X- XXXX-XX/XXXX, ktorým sa polohovo na mieste bývalej PK p.č. XXX/X vytvorila „C“ N.XXX/X /neskôr prečíslovaná na XXX/XX/ o výmere 24 m2/, bolo polohovo v operáte EN a následne KN chybne zaznačené. Výmerovo nebola p.č. XXX/XX vysporiadaná z bývalej PK p.č. XXX/X, t.j. nebude potrebné ani po oprave meniť súčasné výmery južne od spornej hranice. Tiež číselne určená výmera zo súradníc podrobných bodov poukazuje, že obvod bývalej PK p.č. XXX/X /1.279 m2/ a XXX/X /40 m2/, t.j. v súčte 1.319 m2 sú identické. Pri skonštruovaní a posúdení vlastníckej hranice sa znalec vo svojom posudku opieral o stanovisko ÚGKAK v zmysle Uznesenia. Pre konštrukciu sa dala použiť aj PK mapa; tu je však potrebné tiež pracovať s identickými bodmi, aj keď máme raster mapy transformovaný GKÚ. Problém navyše robia chybné zákresy /v predmetnom prípade stavby rodinného domu na bývalej PK p.č. XXX/X/. Na základe komplexného prešetrovania však dáta podporujú tvrdenie, že bez konštruovania vlastníckej hranice a stavieb rodinných domov podľa primárnych číselných podkladov, situačného nákresu, poľných manuálov nie je možné uviesť, v ktorom pôvodnom mapovom podklade je sporná vlastnícka hranica zakreslená korektne s pôvodným vytýčením v teréne. Až zákres podľa pôvodných originálnych podkladov umožnil diferencovať medzi výberom mapového podkladu. Tiež je presnosť obnovy vlastníckej hranice podľa mapového podkladu v mierke 1:2880 nižšia ako podľa originálnych priamo meraných mier danej doby. Podľa znalca dáta z roku 1930 a aj z roku 1947 poukazujú na to, že v prípade technicky a právne korektného riešenia bude potrebné priebeh vlastníckej hranice opraviť v katastri zákresom v súbore geodetických informácií - platnej vektorovej katastrálnej mape nečíselnej a zrušiť p.č. XXX/XX v katastri a jej výmeru vrátiť späť do p.č. XXX/X, z ktorej bola GP XXX-X-XXXX-XX/XXXX majetkoprávne vysporiadaná. Uvedeným riešením sa právne nezmení stav pôvodne určený pre spornú vlastnícku hranicu, medzi vlastníkmi ostane užívací stav rovnaký a zachovaný ako pri ich právnych predchodcoch. Vzhľadom na sporný priebeh vlastníckej hranice medzi p.č. XXX/X, X, XX a p.č. XXX/X a súčasný nekorektný stav evidovania vlastníckej hranice v grafickom operáte katastra podľa GP XXX-X- XXXX- XX/XXXX/ sa pre opravu vlastníckej hranice vyžaduje rozhodnutie, tj. rozsudok súdu. V prípade, že sa neskôr sporné strany dohodnú na budúcom vlastníckom usporiadaní podľa zalomeného oplotenia, bude potrebné k uvedenému následne spracovať geometrický plán a výmeru, ktorú zaberajú žalobcovia, bude potrebné majetkoprávne vysporiadať z p.č. XXX/X. V závere znaleckého posudku G. P. konštatuje, že na pozemku žalobcov je postavená stavba na hranici pozemku so žalovanými. V pôvodnej PK mape bol zákres stavby chybný. Stavba rodinného domu žalovaných i ich hospodárske stavby, ktoré nie sú v operáte katastra, ležia polohovo v obvode bývalej PK č. XXX/X. Parcela XXX/XX bola pôvodne označená ako parcela XXX/X (premenovaná bola na odstránenie duplicity) a bola vytvorená z pôvodnej parcely č. XXX/X, ktorá tak zaznamenala úbytok svojej výmery 24 m2. Nesprávne je však grafické znázornenie parcely č. XXX/XX v operáte katastra. Chybné bolo už pôvodné znázornenie parcely č. XXX/X v príslušnom geometrickom pláne, čo bolo spoľahlivo zistené pripojením pôvodného merania z rokov 1930, 1938 a 1947 do JTSK a rekonštrukciou spornej vlastníckej hranice medzi p.č. XXX/X a XXX/X. Korektný priebeh spornej vlastníckej hranice bol znázornený v jednej z pracovných PK máp. Ďalej znalec v závere jeho posudku uvádza, že vlastnícka hranica z roku 1930 je priama spojnica,
ktorej začiatok je definovaný podrobným bodom 2430-11, následne pokračuje na lom rodinného domu na p. č. XXX/X – podrobný bod 2430-10, prechádza cez podrobné body ležiace na stene rodinného domu na p.č. XXX/X – podrobné body 829-35 a 829-36, vedie po stene stavieb na parc.č. XXX/X cez podrobné body 829-40 a 829-41 a smeruje k podrobnému bodu 876-1, na ktorom je ukončená. V geometrickom pláne G. V. z roku 1947 sporná vlastnícka hranica správne končila v bode 876-1, avšak inak je nutné jej grafické zobrazenie v geometrickom pláne vzhľadom na chybné zakreslenie rodinného domu v operáte katastra od roku 1938 a na prebratie nesprávneho grafického zobrazenia hranice z poľného náčrtu z roku 1938 G. V. považovať za zmätočné. Parcela č. XXX/XX je v súčasnosti chybne polohovo vedená v oblasti pôvodného p.č. XXX/X, polohovo sa tak v súčasnosti zobrazuje za zrekonštruovanou pôvodnou vlastníckou hranicou v oblasti žalovaných. Výmerovo tak bola odčlenená z p.č. XXX/X, no polohovo bola nesprávne zakreslená do oblasti pôvodnej p.č. XXX/X a súčasnej I. XXX/X. Zmätočný stav v katastri preto znalec navrhuje opraviť a nastoliť stav, ktorý bol historicky medzi právnymi predchodcami súčasných vlastníkov zaužívaný a ktorý je zdokumentovaný v situačnom náčrte z roku 1930, resp. sčasti i z roku 1947. Žiadny záber žalovaných parcely č. XXX/XX tak v súčasnosti neexistuje. Znalec sa vyjadril tiež k dovtedy v konaní predloženým znaleckým posudkom G. R., G. Y. i G. E., ku ktorým uviedol, že v žiadnej z prác týchto znalcov neboli pre spracovanie použité pôvodné číselné priamo merané podklady (kde sú zdokumentované priamo merané dáta) z čias, kedy vlastnícka hranica vznikla. Využitá bola len jedna PK mapa a to práve tá, v ktorej bola vlastnícka hranica a tiež stavba na p.č. XXX/X nekorektne zakreslená. Žiaden zo znalcov neanalyzoval rozporuplnosť rôznych zákresov spornej hranice v dvoch PK mapách, kde v pracovnej PK mape, ktorá bola značne opotrebovaná, bol zákres korektný, avšak všetci pracovali s čo najviac zachovanou (druhou) PK mapou. K všetkým predloženým znaleckým posudkom G. P. uviedol, že nie sú správne, a to vzhľadom na nedostatky v nimi použitých podkladoch a na nedostatočné prešetrovanie podkladov v archívoch. Znalec poukázal na vyjadrenia žalovaných na viacerých miestach v spise, ktorí uvádzali, že parcelu XXX/XX užívali ich právni predchodcovia minimálne od 30. rokov 20. storočia v presvedčení, že ide o súčasť parcely v súčasnosti označovanej ako XXX/X, čo, ako uviedol, dáta historických situačných náčrtov a aj jedného rastra pracovnej PK mapy uvedené skutočne potvrdzujú.
33. K doručenému znaleckému posudku sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že ho plne akceptujú a nemajú k nemu žiadne výhrady. Jednoznačne z neho vyplýva, že žaloba o vypratanie a vydanie nehnuteľnosti je bezpredmetná a žalovaní žiadajú ju v celosti zamietnuť.
34. K znaleckému posudku sa vyjadrili aj žalobcovia, ktorí podotkli, že posudzovaný prípad je náročný z hľadiska zamerania skutočného priebehu hranice, keďže strany sporu sa zhodujú prakticky len na tom, že správna je hranica zameraná v roku 1930. Zo znaleckého posudku G. P. č. 1/2021 vyplýva, že určenie hranice je obtiažne pre nesprávnosti spôsobené pri predchádzajúcich meraniach geodetmi a znalcami a pre nesprávne zakreslenie hraníc parciel v pozemkových a katastrálnych mapách. Žalobcovia majú záujem vedieť, ako v skutočnosti má prebiehať hranica medzi pozemkami vo vlastníctve strán, preto podaním zo dňa 03.05.2018 žiadali, aby znalec porovnal výmeru a identifikoval pôvodné parcely č. XXX/X a XXX/X z roku 1930 so stavom parciel v súčasnosti. Znalec v znaleckom posudku však identifikoval iba pozemok č. XXX/X bez toho, aby vykonal identifikáciu pozemku č. XXX/X. Žalovaní i žalobcovia totiž, pokiaľ ide o metre štvorcové, vlastnia podľa údajov z katastra nehnuteľností rovnako veľké pozemky, ako boli kupované či už podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 21.06.1947 (LV č. XXX) alebo podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 08.04.1977 (LV č. XXX). Na to, aby bolo možné akceptovať závery znalca a konštatovať správnosť jeho znaleckého posudku, s prihliadnutím na množstvo predchádzajúcich znaleckých posudkov s rôznymi závermi, je potrebné zistiť, či aj pôvodná výmera parc.č. XXX/X po geometrickom zameraní v októbri 1930 zodpovedá súčasnej výmere, pričom sa môže stať, že znalec po zameraní skonštatuje, že žalobcom chýba výmera 24 m2 a potom bude potrebné zistiť, v ktorej časti pozemku im táto výmera chýba. Vzhľadom na stav tohto konania a vykonané rozsiahle dokazovanie je dôležité z pohľadu hospodárnosti konania, aby bola táto sporná otázka raz a navždy vyriešená, a ak žalobcom chýba 24 m2, aby bolo jasné, v ktorej časti ich pozemku im táto výmera chýba, aby sa odstránil spor medzi stranami. Preto požiadali súd, aby znalcovi uložil povinnosť vypracovať doplnenie znaleckého posudku o porovnanie výmery pôvodnej PK parc. č. XXX/X vzniknutej na základe situačného náčrtu G. L. A. z októbra 1930 so súčasným stavom, t.j. identifikoval parcelu XXX/X v stave po zmene v roku 1930 so stavom parciel v súčasnosti a následne uviedol, či výmera parciel vo vlastníctve žalobcov zodpovedá skutočnému stavu (oplotený pozemok) a ak nie, aby uviedol, v ktorej časti a v akom rozsahu je neoprávnený záber časti ich parcely. Tomuto návrhu žalobcov súd nevyhovel, a to z dôvodu, že žiadané doplnenie znaleckého dokazovania by značne presahovalo potreby tohto
súdneho konania, ktorého predmetom je určenie hranice, vypratanie pozemku a odstránenie stavieb, ako i určenie vlastníctva k pozemku I. XXX/XX vedenému na LV č. XXX pre k.ú. A., a nie určenie vlastníctva alebo súvisiaca vlastnícka žaloba týkajúca sa pôvodnej parcely č. XXX/X. Inak povedané, predmetom konania je spor medzi žalobcami a žalovanými o to, kadiaľ vedie hranica medzi pozemkami žalobcov a pozemkami žalovaných a či žalovaní žalobcom zaberajú akúkoľvek časť ich pozemkov. Tieto otázky sú v plnom rozsahu znaleckým posudkom G. P. zodpovedané, preto by dopĺňanie jeho znaleckého posudku v konaní bolo nadbytočné a neefektívne. Navyše je potrebné podotknúť, že žalobcom nič nebráni si vlastný pozemok nechať zamerať s poukazom na znalecký posudok G. P. za účelom zistenia, kde sa nachádza sporných 24 m2 ich pozemkov.
35. Na pojednávaní dňa 16.06.2022 uviedli žalobcovia, že doplnenie znaleckého posudku žiadali z dôvodu, že konanie o určenie hranice medzi pozemkami je svojou povahou konaním o určenie vlastníckeho práva. Je potrebné, aby znalec urobil identifikáciu aj pôvodnej parcely č. XXX/X a vyznačil jej obvod rovnako, ako to urobil s parcelou č. XXX/X. Taká identifikácia by raz a navždy vyriešila spory medzi stranami a žalobcovia by aj do budúcnosti mali postavené na pevno, aká je hranica ich pozemkov. Poukázali na rozhodnutie NS SR 1Rkc/2/2009 a R 6/1999. Žalovaný v 2. rade uviedol, že so žiadnymi dodatočnými meraniami nesúhlasí. Už pred 15 rokmi vyzvali žalobcov, aby si pozemky dali zamerať a oni to neurobili. Striktne odmieta, že by na strane žalovaných bolo akékoľvek zavinenie či chyba. Pozemok bol vymeraný v roku 1930 a bol riadne zadokumentovaný. Problém nastal až v čase, kedy sa žalobcovia v roku 1975 prisťahovali a zmysleli si, že hranica ide inak. Žalobcovia nepriznávajú, že sa z ich strany jednalo o omyl a žalovaných ťahajú po súdoch, hoci títo pozemky užívajú tak, ako ich vždy užívali. Žalovaní nesúhlasia s tým, aby súd zisťoval, kade má viesť pozemok žalobcov, keďže v tomto spore sú žalovaní oni a to je problém žalobcov. Znalecký posudok G. P. jednoznačne určil, kade má viesť hranica medzi pozemkami.
36. Na pojednávaní dňa 16.06.2022 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, vrátane stranami predložených súkromných znaleckých posudkov a strany oboznámil tiež so znaleckými posudkami obstaranými súdom – znaleckým posudkom G. Y. a znaleckým posudkom G. P..
37. Dňa 14.07.2022 doručil žalovaní súdu podanie nadpísané ako Návrh na doplnenie dokazovania, v ktorom zhrnuli genézu vzniku a prevodov pozemkov žalobcov a žalovaných, ako aj ich zameriavania jednotlivými znaleckými posudkami a geometrickými plánmi. Žalovaní netušili o nejakých nezrovnalostiach v geometrických plánoch, ani o tom, že si niekto vymeral parcelu na ich pozemku a zapísal do svojho listu vlastníctva. Museli si nájsť a platiť právnych zástupcov a krvopotne zháňať rôzne dokumenty, ktoré by za normálnych okolností vôbec nepotrebovali. Žalobcovia pritom nemuseli zháňať a predkladať žiadne dokumenty, stačilo im používať zmätočný tzv. znalecký posudok G. R., ktorý si nechali vypracovať. Celé dôkazné bremeno zostalo výlučne na žalovaných. K väčšine listín museli zakúpiť kolky a platiť kopírovanie (aj 3 Sk za stranu). Len dokumenty k majetkovej podstate, ktoré vyžadoval súd, mali asi 100 strán. Kompletne si napríklad zaplatili premeranie pozemku G. P. (cca. 30.000,00 Sk), znalecký posudok G. E. (cca. 1.000,00 Eur) a mali mnohé ďalšie výlohy (napr. cestovné), ktoré by im inak nevznikli, nehovoriac o zdravotných problémoch spôsobených permanentným stresom a morálnej ujme u susedov a známych, ktorí im neustále zazlievajú, že prečo vraj ubližujú starým ľuďom. Aj súdom ustanovený znalec G. Y. zasa vychádzal len z chybných podkladov a nešiel do hĺbky, až do roku 1930. Tak v roku 2012 konštatoval, že žalovaní zaberajú parcelu XXX/XX, ktorá je zapísaná na LV žalobcov. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj súd, takže žalovaní stáli pred neodvratnou hrozbou, že o tento pozemok, ktorý ležal na ich území a roky ho v dobrej viere užívali, prídu. Preto prehlásili, že v takom prípade podajú vzájomnú žalobu o vydržanie v zmysle občianskeho zákonníka. K tomu však nakoniec nedošlo, pretože priradenie pozemku označeného ako XXX/XX, ktorý leží na území žalovaných, do fyzického vlastníctva žalobcov bolo nevykonateľné, v dôsledku zásadných rozporov v znaleckých posudkoch vypracovaných na základe chybných podkladov. Vzájomný návrh žaloby o vydržaní tak nebol podľa žalovaných aktivovaný, pretože bol bezpredmetný. V súčasnosti, keď už sú k dispozícii všetky relevantné dokumenty, ako aj znalecký posudok G. P., ktorý jednoznačne konštatuje, že parcela XXX/XX neleží na území žalovaných, prehlasujú, že nemajú žiadne právne nároky na túto parcelu a plne rešpektujú, že je oprávnene zapísaná na LV žalobcov. Čo sa týka parcely XXX/XX, je výsostnou záležitosťou žalobcov, či túto parcelu zrušia a výmeru priradia k nejakej inej svojej parcele (napr. XXX/X alebo XXX/X) alebo či si ju zakomponujú niekde na svojom pozemku. V každom prípade, žalovaných sa to netýka a nemajú s tým nič spoločné. Naďalej žiadajú, aby súd zrušil žalobu v plnom rozsahu a prisúdil žalovaným plnú náhradu súdnych trov.
38. Dňa 30.09.2022 doručili žalobcovia súdu návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu. Uviedli, že prípad je náročný z hľadiska zamerania spornej parcely č. XXX/XX, resp. skutočného priebehu hranice. Znaleckému posudku G. P. predchádzalo vypracovanie niekoľkých znaleckých posudkov a geometrických plánov, na základe ktorých však nedošlo k jednoznačnému a jasnému záveru v otázke zamerania spornej parcely a priebehu vlastníckej hranice. Vzhľadom na stav súdneho konania, závery znaleckého posudku G. P., sporné stanoviská strán a s poukazom na zásadu hospodárnosti konania navrhli žalobcovia pripustiť zmenu žaloby, ktorou žiadajú o určenie priebehu hranice, aby bola táto sporná otázka raz a navždy vyriešená. Navrhli, aby súd pripustil zmenu žalobného petitu, ktorým naďalej žalobcovia žiadali určiť, že hranica medzi nehnuteľnosťami parcely registra „C“, parc.č. XXX/XX – záhrada o výmere 24 m2, parc.č.XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2 vedenými Okresným úradom v A., katastrálnym odborom, zapísanými na LV č. XXX kat. úz. A. a nehnuteľnosťou parcelou registra „C“, parc.č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2 vedenou Okresným úradom v A., katastrálnym odborom, zapísanou na LV č. XXX kat. úz. A. prechádza podrobnými bodmi č. 876-1, 829-41, 829-40, 829-36, 829-35, 2430-10 a 2430-11 tak, ako je zakreslená v grafickej prílohe č. 30 znaleckého posudku č. 1/2021 zo dňa 9.7.2021 G. O. P., ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.
39. Keďže pôvodný žalobca v 1. rade v priebehu konania zomrel, rozhodol súd uznesením č.k. 6C/70/2008-778 zo dňa 10.01.2024 o pokračovaní v konaní s jeho dedičom C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/XX, XXX XX A. ako žalobcom v 1. rade.
40. Súd následne pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcov zo dňa 30.09.2022, a to na pojednávaní dňa 13.05.2024 uznesením vyhláseným v prítomnosti všetkých sporových strán, preto nebolo nutné jeho písomné vyhotovenie. Žalobcovia pritom priamo na pojednávaní potvrdili, že ich návrh zo dňa 30.09.2022 je potrebné chápať tak, že naďalej žiadajú žalobou už len určiť priebeh hranice medzi pozemkami a teda nežiadajú vypratanie pozemku K. XXX/XX, ani odstránenie stavieb sa na ňom nachádzajúcich. Predmetné podanie žalobcov zo dňa 30.09.2022 v spojení s jeho upresnením na pojednávaní je tak nutné vykladať nielen ako návrh na pripustenie zmeny žaloby, ale tiež vo vzťahu k reivindikačnému výroku a výroku smerujúcemu k odstráneniu stavieb ako čiastočné späťvzatie podanej žaloby. Preto súd konanie v časti o vypratanie pozemku č. XXX/XX a v časti o odstránenie stavieb vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zastavil, o čom v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP rozhodol v tomto rozsudku. Na rovnakom pojednávaní dňa 13.05.2024 súd vyzval aj žalovaných, aby sa výslovne vyjadrili, či trvajú na nimi podanej vzájomnej žalobe, keď im súčasne vysvetlil, že vzájomnú žalobu nepodali „podmienene“, ako indikovali vo svojom poslednom písomnom vyjadrení, ale táto je riadnym predmetom súdneho konania. Žalovaní následne zobrali podanú vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva výslovne v celom rozsahu späť. Súd preto konanie aj v tejto časti s poukazom na § 145 CSP zastavil.
41. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
42. Žalobcovia sa po čiastočnom späťvzatí ich žaloby v rozsahu zvyšných dvoch výrokov domáhali už len určenia priebehu hranice medzi pozemkami s parc. č. C-KN č. XXX/XX – záhrada o výmere 24 m2 a parc.č. C-KN XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, vedenými na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie A. na jednej strane a pozemkom s parc.č. I. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre kat. územie A. na strane druhej, a to tak, ako túto hranicu určil v znaleckom posudku č. 1/2021 súdom ustanovený znalec G. O. P.. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či sú po procesnej stránke splnené všetky podmienky stanovené zákonom, t.j. či je žaloba procesne prípustná, či je daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, ak je zákonom vyžadovaný a či je tu daná aktívna a pasívna vecná legitimácia žalobcov a žalovaných.
43. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 1 Rkc 2/2009 vyplýva, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa určenia priebehu hraníc v konaní pred katastrálnym úradom možno domáhať v prípadoch, ak nedošlo súčasne k porušeniu vlastníckych práv; v katastrálnom konaní preto nepôjde o vyriešenie spornej otázky vlastníctva dotknutých nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických problémov určenia priebehu hranice pozemkov za použitia technických podkladov vyhotovených katastrálnym úradom, prípadne za použitia znaleckého posudku alebo iného technického podkladu. Ak však dôjde k porušeniu vlastníckeho práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami, lebo v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a „určenie hranice" treba považovať za spôsob, ktorým účastník konania vyjadril, že mu ide o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu
- ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov. Rovnako bolo judikované i v uznesení Najvyššieho súdu SR z 31. 0. 2012, sp. zn. 7 Cdo 130/2011, kde najvyšší súd vyslovil záver, že v spore o určenie hranice ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a že „určenie hranice“ vyjadruje určenie, ktorá časť spornej plochy patrí tomu – ktorému vlastníkovi susedných pozemkov. Spor o určenie hranice je sporom vlastníckym v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. I keď vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým žalobou o vydanie veci alebo zdržanie sa zásahov do jeho vlastníckeho práva, z okruhu prípustných žalôb na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani žalobu o určenie hranice medzi spornými pozemkami, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. S poukazom na uvedené závery Najvyššieho súdu SR súd uzavrel, že žaloba o určenie priebehu hranice medzi pozemkami je svojou povahou žalobou o určenie práva v zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, preto bolo potrebné skúmať, či je daný naliehavý právny záujem žalobcov na podanej žalobe.
44. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Určovacia žaloba podľa § 137 písm. c) CSP je skôr preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého právneho záujmu. Na začiatku konania bolo medzi stranami sporné, či žalovaní užívajú pozemok č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcov, pričom žalobcovia na jednej strane žiadali ich pozemok vypratať a odstrániť stavby na ňom postavené a žalovaní na druhej strane žiadali určiť, že tento pozemok patrí im. Vykonaným znaleckým dokazovaním sa podarilo odhaliť príčinu vzniku sporu medzi stranami, keď bolo zistené, že vlastnícka hranica medzi pôvodnými pozemkami XXX/X a XXX/X z roku 1930 bola v jednej z PK máp zakreslená nesprávne, čo bolo následne prenesené do bývalých analógových KN máp a potom do ďalších postupne vyhotovovaných geometrických plánov a znaleckých posudkov. Výsledkom tejto chyby bolo, že pozemok č. I. XXX/XX – záhrada o výmere 24 m2 je síce majetkovoprávne vysporiadaný (odčlenený) z bývalej parcely č. XXX/X, resp. z pozemkov žalobcov, avšak bol chybne polohovo v operáte EN a následne KN zaznačený do oblasti bývalej parcely č. XXX/X (teraz pozemky žalovaných). Samotný znalec ustanovený súdom G. O. P. v znaleckom posudku konštatuje, že technicky i právne korektným riešením by bolo priebeh vlastníckej hranice opraviť v katastri zákresom v súbore geodetických informácií – platnej vektorovej mape nečíselnej a následne zrušiť parcelu XXX/XX v katastri a jej výmeru vrátiť späť do parcely č. XXX/X. Vzhľadom na sporný priebeh vlastníckej hranice medzi parcelami č. XXX/X, 7, 12 a č. XXX/X a súčasný nekorektný stav evidovania vlastníckej hranice v grafickom operáte katastra podľa V. XXX-X-XXXX-XX/XXXX sa pre opravu vlastníckej hranice vyžaduje rozsudok súdu. V predmetnej veci je tak naliehavý právny záujem žalobcov na podanej určovacej žalobe o určenie priebehu hranice ich pozemkov vo vzťahu k pozemkom ich susedov daný spôsobilosťou žaloby byť podkladom pre zmenu aktuálne chybného polohového vyznačenia ich pozemku C-KN XXX/XX v operáte KN tak, aby zodpovedal skutočnému, právnemu stavu. Takéto určenie priebehu hranice medzi pozemkami strán je súčasne spôsobilé zabrániť vzniku ďalších sporov medzi stranami do budúcnosti.
45. Pokiaľ ide o aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu v spore, súd konštatuje, že je daná na jednej i na druhej strane, pretože na konaní sa zúčastňujú (spolu)vlastníci všetkých pozemkov, ktorých sa požadované určenie týka. Na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. A. sú ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ako podieloví spoluvlastníci pozemku parc.č. C-KN XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 428 m2 vedení žalovaná v 3. rade v 2/3 a žalovaní v 1. a 2. rade titulom bezpodielového spoluvlastníctva manželov v 1/3. Na liste vlastníctva č. XXX vedenom pre k.ú. A. sú ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ako podieloví spoluvlastníci pozemkov č. XXX/XX a XXX/X zapísaní žalobcovia, z toho žalobca v 1. rade v 1/3 a žalobkyňa v 2. rade v 2/3.
46. Ako vyplýva z vyššie uvedeného podrobného zhrnutia vývoja rozhodovaného sporu, medzi stranami bolo na začiatku konania sporné, komu patrí pozemok č. I. XXX/XX, keďže tento bol právne vedený ako vlastníctvo žalobcov a polohovo v operáte KN vyznačený v oblasti užívanej žalovanými. Z uvedeného dôvodu sa žalobcovia s poukazom na nimi obstaraný znalecký posudok domáhali vypratania ich pozemku užívaného žalovanými a odstránenia tam nimi vystavaných drobných stavieb. Žalovaní od počiatku v rámci procesnej obrany tvrdili, že užívajú len svoj vlastný pozemok v hraniciach, ktoré medzi susedmi platili od 30. rokov 20. storočia, teda popierali, že by čo i len časť nimi užívaných pozemkov vlastnícky patrila žalobcom. Vzhľadom na vývoj konania, najmä pokiaľ ide o znalecké dokazovanie k otázke priebehu hraníc medzi pozemkami, žalovaní z opatrnosti podali tiež vlastnícku určovaciu žalobu o určenie, že práve oni sú po právnej stránke vlastníkmi pozemku č. I. XXX/XX s poukazom na ich dobrú vieru a oprávnenosť ich držby, t.j. z titulu vydržania. Následne sa znaleckým dokazovaním, ako je vyššie uvedené, podarilo odhaliť príčinu sporu medzi stranami (nesprávne vyznačenie priebehu hranice a chybné zakreslenie polohy domu žalobcov v jednej z PK máp, ktorú následne používali i znalci a geodeti, pracujúci v uvedenej lokalite, čo spôsobilo nesprávne polohové vyznačenie pozemku XXX/ XX v operáte KN) a medzi nimi prestalo byť sporným, kadiaľ vedie hranica medzi ich pozemkami. Na poslednom pojednávaní vo veci sa obe strany vyjadrili, že navrhujú súdom autoritatívne určiť priebeh hranice medzi ich susediacimi pozemkami, pričom obe strany za správny považujú znalecký posudok G. O. P. č. 1/2021 a priebeh hranice, ktorý uvedený znalec vo svojom posudku vyznačil. Vzhľadom na odstránenie spornosti v otázke priebehu hranice medzi pozemkami žalobcov s parc.č. I. XXX/XX C. XXX/X a pozemkom žalovaných s parc.č. XXX/X súd rozhodol výrokom I. tohto rozsudku tak, že žalobe vyhovel a určil, že hranica medzi uvedenými pozemkami vedie bodmi určenými v znaleckom posudku G. P. č. 1/2021, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
47. Následne zostávalo rozhodnúť o náhrade trov konania, a to pri zohľadnení priebehu celého súdneho konania a jeho príčin. Žalobcovia pôvodne podanou žalobou doručenou dňa 04.05.2006 uplatnili dva nároky – nárok na vypratanie pozemku a nárok na odstránenie stavieb, ktoré oba podaním zo dňa 30.09.2022 zobrali späť, na základe čoho bolo konanie v tejto časti výrokmi II. a III. tohto rozsudku zastavené. Až podaním doručeným súdu dňa 02.02.2017 navrhli žalobcovia pripustiť zmenu žaloby jej rozšírením o ďalší výrok smerujúci k určeniu priebehu hranice medzi pozemkom žalobcov č. XXX/XX a pozemkom žalovaných č. XXX/X, pričom navrhovali priebeh hranice určiť v súlade s Vytyčovacím náčrtom č. 61/2005 na vytýčenie hranice medzi p.č. XXX/XX a XXX/X vypracovaným spoločnosťou V. D.. B. XXX, A. dňa 18.07.2005, autorizačne overeným G. W. P. dňa 18.07.2005 ako spojnicu bodov 18, 32, 31. Návrhu žalobcov bolo vyhovené a súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 09.02.2017. Následne podaním doručeným súdu dňa 30.09.2022 žalobcovia navrhli pripustenie zmeny tohto tretieho (určovacieho) výroku ich žaloby tak, že naďalej žiadali určiť priebeh hranice medzi pozemkami žalobcov č. XXX/XX C. XXX/X a pozemkom žalovaných č. XXX/X v súlade so znaleckým posudkom G. P. č. 1/2021. Zmena žaloby bola pripustená uznesením súdu zo dňa 13.05.2024. Pokiaľ ide o vzájomné žaloby, žalovaná v 1. rade podala dňa 31.08.2006 vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku č. XXX/XX, ktorú zobrala späť na pojednávaní dňa 03.09.2007. Následne žalovaní po doručení znaleckého posudku G. Y., konštatujúceho ich záber pozemku žalobcov č. XXX/XX v celom rozsahu, podali na súd dňa 20.03.2012 opätovne vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva k pozemku č. XXX/XX v ich prospech. Túto žalobu zobrali späť dňa 13.05.2024. Súd rozhodol o zastavení konania o prvej i druhej vzájomnej žalobe žalovaných týmto rozsudkom (výroky č. IV. a V.).
48. Žalobcovia navrhovali, aby súd vo vzťahu k trovám konania uplatnil ust. § 257 CSP a nepriznal ani jednej zo strán nárok na náhradu trov konania s poukazom na okolnosti tohto prípadu, kde žalobcovia postupovali od začiatku vo viere v správnosť zákresov v katastri nehnuteľností a v nimi obstaraných posudkoch a zameraniach. V tejto súvislosti sa odvolávali na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2019, ktorý odobril aplikáciu uvedeného ustanovenia v prípade nesprávneho vykonania
spracovania ROEP. Žalovaní dostali priestor sa k návrhu žalobcov vyjadriť a s aplikáciou ust. § 257 CSP na posudzovaný prípad výslovne nesúhlasili. Poukázali na skutočnosť, že v roku 1977 si nechal pôvodný žalobca v 1. rade vymerať parcelu na území žalovaných, ktoré bolo ohraničené plotom, a to bez ich vedomia, následne 15 rokov čakal, potom si nechal spracovať znalecký posudok a žalovaných zažaloval. Podľa žalovaných mal zámer získať pozemok navyše, nejednalo sa o nedopatrenie. Nesúhlasia s tým, aby si znášali vlastné trovy, ktoré sa ročne mohli vyšplhať aj na 1.000,00 Eur na platbách pre advokáta. Žalobcovia k tomu uviedli, že im nešlo o získanie pozemku, ale chceli mať veci na poriadku. Vychádzali zo zákresu v katastrálnej mape a nemohli predvídať, že nie je pravda, čo tam bolo evidované a čo im tiež potvrdili znalci. Faktom je, že to stálo obe strany peniaze, ale treba prihliadnuť na to, že sa to stalo omylom spôsobeným katastrom a znalcami. Preto je tu na mieste aplikovať citované ustanovenie § 257 CSP. Žalovaní napokon uviedli, že žiadajú vziať do úvahy skutočnosť, že žalobcovia podľa nich nevyužili všetky možnosti na to, aby sa predišlo sporu. Žalovaní v tom boli celkom nevinne a doplatili na to.
49. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
50. Podľa § 256 ods. 1 a 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
51. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. S poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP je súd povinný v tomto rozhodnutí, keďže sa ním konanie končí, rozhodnúť aj o náhrade jeho trov. Všeobecne vo vzťahu k trovám konania platí, že každá strana znáša (platí) trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený (§ 252 CSP) či už meritórnym rozhodnutím (rozhodnutím vo veci samej) alebo rozhodnutím o zastavení konania. Následne nastávajú v zásade dve možnosti. Ak sa o veci meritórne rozhodlo, ovláda rozhodovanie o trovách konania zásada zodpovednosti za výsledok, v zmysle ktorej má úspešná strana nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Pokiaľ konanie skončí jeho zastavením či už na základe späťvzatia žaloby alebo z iných dôvodov, je rozhodovanie o náhrade trov konania ovládané zásadou zodpovednosti za zavinenie. Ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. V prípade späťvzatia žaloby je potom primárne za zastavenie konania zodpovedný subjekt, ktorý žalobu zobral späť, a to s výnimkou prípadu, ak by sa vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie sa žalovaného, v akom prípade je práve žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi to, čoho sa žalobca domáhal, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa však posudzuje striktne procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
54. Ustanovenie § 257 CSP napokon predstavuje odchýlku ako od zásady zodpovednosti za výsledok tak od zásady zodpovednosti za zavinenie. Znamená to, že súd nemusí výnimočne zaviazať neúspešnú stranu sporu, resp. tú stranu, ktorá zavinila zastavenie konania, na náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Možno však za ne považovať prípady, kedy je nevyhnutné odstrániť neprimeranú tvrdosť, či zohľadniť podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strán sporu, prípadne nízky príjem a podobne. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010 či sp. zn. 3 MCdo
46/2012) platí, že ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal voľnú možnosť jeho aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1). Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch.
55. V posudzovanom prípade bolo konanie o žalobe sčasti zastavené a sčasti bolo meritórne rozhodnuté; konanie o vzájomnej žalobe bolo v celosti v dôsledku späťvzatia zastavené. Súd by preto mal aplikovať v meritórne prejednanej a rozhodnutej časti konania ust. § 255 ods. 1 CSP, kde by náležal nárok na náhradu trov konania žalobcom, pretože súd ich žalobe po pripustenej zmene v celosti vyhovel. V zastavenej časti konania o žalobe by nárok na náhradu trov konania mali v súlade s ust. § 256 ods. 1 žalovaní, pretože žalobcovia zobrali žalobu v časti dvoch samostatných výrokov späť, čím znemožnili súdu meritórne ju prejednať a v tomto rozsahu dospieť k záveru o jej dôvodnosti. V zmysle rovnakého ustanovenia by napokon mal súd priznať žalobcom nárok na náhradu trov konania v časti konania týkajúcej sa vzájomnej určovacej žaloby, a to ako vzájomnej žaloby podanej žalovanou v 1. rade, tak i vzájomnej žaloby podanej žalovanými v 1. až 3. rade dňa 20.03.2012. Okrem aplikácie zásady zodpovednosti za zavinenie a zásady zodpovednosti za výsledok (§§ 255 a 256 CSP) je však v posudzovanom prípade podľa názoru súdu na mieste zohľadniť aj výnimočné okolnosti, ktoré viedli jednu i druhú stranu sporu k zvoleniu nimi využitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany (podanie žaloby / vzájomnej žaloby, ich späťvzatia). Nemožno totiž nevziať do úvahy skutočnosť, že žalobcovia pri podaní žaloby postupovali vo viere v správnosť zápisu a najmä zákresu ich pozemku č. XXX/XX v katastri nehnuteľností, preto boli presvedčení o tom, že im pozemok XXX/XX vlastnícky patrí a že ho neoprávnene užívajú žalovaní. Toto ich presvedčenie bolo založené nielen na zákrese pozemku v katastrálnych mapách, ale i na nimi obstaranom znaleckom posudku G. R. a dokonca i na znaleckom posudku, ktorý v konaní zadovážil súd od ustanoveného znalca G. Y.. Až v omnoho neskoršej fáze konania sa na základe ďalšieho súdom nariadeného podrobného znaleckého dokazovania G. P. zistilo, že prakticky všetky odborne spôsobilé osoby, ktoré sa dovtedy k priebehu hranice vyjadrovali (G. R., G. Y. i G. E.), dospeli k nesprávnym odborným záverom, pretože nepoužili pôvodné číselné priamo merané podklady a používali podklady (PK mapu) s chybným zákresom hranice i domu žalobcov, pričom ani jeden z nich neanalyzoval rozporuplnosť rôznych zákresov spornej hranice v dvoch PK mapách (z ktorých v jednej, viac opotrebovanej, bol zákres korektný). To však žalobcovia, samozrejme, nemohli vedieť, pretože nie sú odborne spôsobilými osobami, ktoré by vedeli preveriť správnosť záverov prijatých tým-ktorým znalcom. Boli preto oprávnení sa na správnosť záverov znalcov spoľahnúť. Na druhej strane žalovaní dotknutý pozemok užívali takpovediac odjakživa v rovnakých hraniciach, a preto svoju procesnú obranu v konaní neobmedzili s poukazom na vykonané znalecké skúmania iba na namietanie, že žalobcovia nie sú vlastníkmi pozemku, ktorý žiadajú vypratať, ale podali priamo vzájomnú žalobu o určenie, že vlastníkmi pozemkov sú žalovaní z titulu vydržania. Vzájomná žaloba tak bola podaná preto, že žalovaní verili, že celé roky predmetný pozemok užívali oprávnene, čo sa napokon ukázalo byť aj pravdou. Ako sa však zistilo po vykonanom dokazovaní znaleckým posudkom G. O. P. č. 1/2021, celý spor bol zapríčinený chybou spočívajúcou v nesprávnom vyznačení priebehu hranice a chybnom zakreslení polohy domu žalobcov v jednej z PK máp, ktorú následne používali i znalci a geodeti, pracujúci v uvedenej lokalite, čo spôsobilo nesprávne polohové vyznačenie pozemku XXX/XX v operáte KN. Nemožno teda povedať, že by bol spor zavinený jednou zo strán, keďže aj jedna aj druhá strana bola dôvodne oprávnená predpokladať, že jej nárok sa zakladá na pravde a až po rozsiahlom a opakovanom znaleckom dokazovaní sa podarilo zistiť príčinu celého sporu. Následne medzi stranami prestalo byť sporným, kadiaľ vedie hranica medzi ich pozemkami a ako žaloba žalobcov o vypratanie a odstránenie stavieb, tak i naďalej zbytočná určovacia vzájomná žaloba žalovaných boli vzaté späť. Za danej situácie však súdu pripadá nanajvýš nespravodlivé, aby priznával náhradu trov konania jednej či druhej zo strán, pretože jedna i druhá len dôvodne a oprávnene bránila svoje porušené či ohrozené práva a právom chránené záujmy. Ako spravodlivé rozhodnutie sa preto súdu javí, aby si každá zo strán znášala vlastné trovy, a to s poukazom na popísané okolnosti vzniku sporu, resp. na jeho príčinu, ktoré súd považuje za natoľko výnimočné a hodné osobitného zreteľa, že odôvodňujú použitie postupu podľa § 257 CSP. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že stranám tento nárok nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).