Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cb-202-2020.pdf
PDF · 126.38 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/202/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., Ulica priemyselná 10, Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 249,- eura, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 249,- eura v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 24. 06. 2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 249,- eura, čo odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil ako náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému.
2.. Žalovaný k veci uviedol, že zo žalobcovho nedostatočného tvrdenia, že „na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu“ sa nedá vyvodiť o akú udalosť išlo, čo bolo jej podstatou, aký mala priebeh, kto ju zavinil, kedy sa žalobca dozvedel o jej vzniku, ako sa o ňom dozvedel, aké následky mala táto udalosť na MV, ako sú tieto následky pozorovateľné, prečo predmetná udalosť zakladá nárok žalobcu na plnenie, ktoré žaluje a ďalšie nevyhnutné skutkové tvrdenia. Kvalifikovanejšie si túto povinnosť mal žalobca splniť v zmysle požiadavky na žalobu v zmysle ust. § 132 C.s.p. S ohľadom na uvedené žalobca nepredložil včas základné prostriedky procesného útoku, ktoré sú zároveň nevyhnutné na naplnenie formálne úplnej žaloby, na základe čoho by mal súd s ohľadom na sudcovskú
koncentráciu konania podľa ust. § 153 C.s.p. žalobu zamietnuť. Imanentnou časťou žaloby je tvrdenie o existencii nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré je dokladované zmluvou o prenájme vozidla č. XXX/XXX zo dňa 04. 04. 2019. Žalobca predložil zmluvu o prenájme, z obsahu ktorej vyplýva, že došlo dňa 04. 04. 2019 medzi žalobcom a poškodeným k dohode o prenájme náhradného vozidla, pričom podľa obsahu tohto dokumentu už pri jej uzavretí bolo dojednané, že nájom potrvá presne do 12. 04. 2019, pričom pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude vozidlo vydané zo servisu. V nadväznosti na uvedené uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri jej uzavretí zakladá dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o prenájme, nakoľko pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti, čo znamená, že bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody“ podporeného dôkazmi zo strany žalobcu je potrebné vyvodiť záver o tom, že zmluva o prenájme nemohla byť uzatvorená dňa 04. 04. 2019 ako tvrdí žalobca, ale najskôr dňa 12. 04. 2019, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii, resp. realizácii nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným, nakoľko jediný dôkazný prostriedok o existencii tohto vzťahu je predmetná nedôveryhodná zmluva. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004 „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je zrejmé, že v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, čo pritom potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na uvedené skutočnosti a znenie ust. § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol zo žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. To znamená, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008 „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa us. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný a nejasný. Z obsahu popisovaného predmetu zrealizovaného postúpenia (zmluvy o postúpení pohľadávky) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktoré má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko poškodený zjavne postúpil pohľadávku, ktorá zároveň predstavuje záväzok poškodeného. Vznik nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalobca opiera odkazom na ust. § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ust. § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka, avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizuje. Pritom rozsah poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla skutočne upravuje ust. § 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Nárok na náhradu nákladov na prenájom náhradného vozidla nevyplýva ani zo zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ani z Občianskeho zákonníka. Okrem toho žalobca nijako nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo, ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. V zmysle oznámenia o poistnom plnení sa žalobca dozvedel rozsah poskytnutého plnenia a jeho odôvodnenie, pri ktorom bolo zohľadnené, že poškodené vozidlo bolo opravené a dodané dňa 10. 04. 2019 v zmysle údajov z faktúry o jeho oprave (predloženej žalobcom) a zároveň bolo plnené v primeranej dennej sadzbe vzhľadom na typ požičaného vozidla.
3. Žalobca k veci ešte uviedol, že dňa 22. 03. 2019 došlo na diaľnici D1 smer Bratislava -Senec ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Toyota RAV 4, ev. č. L. XXX D., spôsobenej poškodenému PayLess Consulting s.r.o. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Hyundai i30, ev. č. X. XXX E., poisteného žalovaným. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Kodiaq, ev. č. L. XXX J. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 04. 04 .2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 10. 04. 2019 s dátumom splatnosti dňa 25. 04. 2019 na sumu 844,80 eura. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 01. 10. 2019 žalovaný oznámil žalobcovi/ poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 455,- eura. Žalobca ešte pred podaním žaloby žalovanému doručil upomienku, na ktorú už žalovaný nereagoval. Listinné dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). Možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22. 11. 2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Je preto neoprávneným krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami, ako aj všeobecnými súdmi. Okrem toho v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19. 09. 2018 vždy tá sporová strana, ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom dôkaznej povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam. Tak to nepochybne je aj vo vzťahu k žalovanému, ktorý ak namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia aj s dôkazmi, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu vo výške 105,60 eura s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Jedná sa tak o ničím nepodloženú úvahu žalovaného, ktorá nemá reálny základ a ani právny rámec oprávnenosti. Žalovaný navyše nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je neprimeraná. Zo strany žalovaného doposiaľ nebol navrhnutý ani predložený jediný dôkaz preukazujúci závery uvedené v oznámení o poistnom plnení. Napokon žalovaný sám usúdil, že primeranou je sadzba 78,- eura s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou tak predstavuje sumu 27,60 eura, čo nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie. Žalovaný totiž v rámci likvidácie poistnej udalosti priznal väčšinovú náhradu z fakturovanej dennej sadzby. Nič nebráni žalobcovi a
poškodenému v uzatvorení nájomnej zmluvy na akúkoľvek dobu. Relevantnou v tomto prípade je ale skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas opravy poškodeného vozidla, t.j. počas doby faktického obmedzenia poškodeného. Prenájom náhradného vozidla dokonca nemusí trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Takéto rozhodnutie je však na poškodenom a nie na žalovanom. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr dňa 12. 04. 2019 (t.j. deň po ukončení nájmu) je ničím nepodložené. Žalovaným uvádzané tvrdenie nijako nezakladá dôvodnú pochybnosť o existencii, resp. realizácii nájomného vzťahu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj vyššie spomínané oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého nie je sporný samotný nárok žalobcu na preplatenie vynaložených nákladov na nájom vozidla. V prípade postúpenia pohľadávky ide o štandardné a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 11. 04. 2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 22. 03. 2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sú neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. Podľa rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03. 05. 2018 „žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme“. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018 námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky je nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Tu je tiež potrebné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17. 01. 2018, podľa ktorého „súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody“. Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, toto je neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Uvedené potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19. 09. 2018, podľa ktorého „dobu opravy vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba
prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Podstatnou skutočnosťou tiež je, že servis vystavuje faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Dátum dodania tovaru/služby uvedený na faktúre tak nie je možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodený aj fakticky mohol vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Okamih vystavenia faktúry za opravu totiž sám o sebe nie je spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky“. V zmluve o nájme poškodený v čase ukončenia nájmu pri odovzdávaní náhradného vozidla písomne uviedol, že mu jeho motorové vozidlo bolo zo servisu vrátené dňa 11. 04. 2019, pričom nájom náhradného vozidla bol ukončený ešte v tento deň. Prenájom náhradného vozidla v období od 04. 04. 2019 do 11. 04. 2019 bol tak nepochybne nevyhnutný a účelný. Všetky podklady predkladané súdu mal žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Samotný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol preto v danom prípade dostatočným spôsobom konkretizovaný.
4. Súd pojednával na pojednávaní dňa 25. 05. 2022 v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), nakoľko tento bol riadne a včas na toto pojednávanie predvolaný a svoju neúčasť na ňom ospravedlnil, pričom súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, čo bolo dôvodom, že súd vo veci nevyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa ust. § 274 C.s.p., pretože nebol naplnený dôvod podľa ust. § 274 písm. b/ C.s.p. Právny zástupca žalobcu nemal na tomto pojednávaní súdu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 druhej vety C.s.p. odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia tohto rozsudku na deň 22. 06. 2022.
5. Súd vykonal dokazovanie ďalej listinnými dôkazmi, a to: správou o nehode zo dňa 22. 03. 2019, zákazkovým listom zo dňa 26. 03. 2019, faktúrou č. XXXXXXXX, uplatneným nárokom poškodeného na náhradu škody zo dňa 26. 03. 2019 s podacím lístkom, zmluvou o prenájme vozidla zo dňa 11. 04. 2019, cenníkom prenájmu náhradných vozidiel žalobcu pre rok 2019, všeobecnými obchodnými podmienkami pre prenájom osobných automobilov, faktúrou č. XXXXXX, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11. 04. 2019, oznámením o postúpení pohľadávky, oznámením žalovaného o poistnom plnení zo dňa 01. 10. 2019, prehlásením poškodeného zo dňa 11. 04. 2019, faktúrou č. XXXXXXXX, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.
6. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
7. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
8. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
9. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
10. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
11. Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
12. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
13. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
14. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
15. Podľa ust. § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
16. Podľa ust. § 790 písm. a/ Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).
17. Podľa ust. § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
18. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
19. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“) v znení účinnom od 01. 10. 2013 do 31. 03. 2015 tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").
20. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla6a), v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
21. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
22. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a) a b), d) ušlého zisku.
23. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na poistné do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť.
24. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.
25. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu z predložených listinných dôkazov za to, že dňa 22. 03. 2019 došlo na diaľnici D1 smer Bratislava -Senec ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Toyota RAV 4, ev. č. L. XXX D., spôsobenej poškodenému PayLess Consulting s.r.o. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Hyundai i30, ev. č. NR XXX JZ, poisteného žalovaným. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného poškodenia svojho motorového vozidla bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo, a to zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Kodiaq, ev. č. L. XXX J. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo dňa 04. 04 .2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 10. 04. 2019 s dátumom splatnosti dňa 25. 04. 2019 na sumu 844,80 eura. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 01. 10. 2019 žalovaný oznámil žalobcovi/poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 455,- eura. Žalobca ešte pred podaním žaloby žalovanému doručil upomienku, na ktorú už žalovaný nereagoval. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky dňa 11. 04. 2019, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, pričom toto postúpenie žalovanému písomne oznámil.
26. Žalobca a žalovaný sú právnické osoby - obchodné spoločnosti, zapísané v obchodnom registri, takže sú podnikateľmi podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka. Žalobca sa domáhal od žalovaného náhrady škody, vzniknutej po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil ako náhradu u žalovaného.
27. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že „dňa 04. 04. 2019 medzi žalobcom a poškodeným k dohode o prenájme náhradného vozidla, pričom podľa obsahu tohto dokumentu už pri jej uzavretí bolo dojednané, že nájom potrvá presne do 12. 04. 2019, pričom pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude vozidlo vydané zo servisu, preto je dôvodná pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o prenájme, nakoľko pri uzavretí tejto zmluvy nemohli zmluvné strany mať vedomosť o skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti, čo zakladá pochybnosť o existencii, resp. realizácii nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným“. Obrana žalovaného v tejto časti, teda že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr dňa 12. 04. 2019 (t.j. deň po ukončení nájmu) nebola žalovaným preukázaná, takže ju súd považoval za neodôvodnenú. Poškodený v čase ukončenia nájmu pri odovzdávaní náhradného vozidla žalobcovi výslovne písomne uviedol, že mu jeho motorové vozidlo bolo zo servisu vrátené dňa 11. 04. 2019, pričom nájom náhradného vozidla bol ukončený ešte v tento deň. Prenájom náhradného vozidla v období od 04. 04. 2019 do 11. 04. 2019 bol podľa názoru súdu nevyhnutný a účelný, pretože súdu je z úradnej činnosti známe, že v prípade opravy motorového vozidla servis oznámi majiteľovi tohto vozidla deň ukončenia opravy, aby mal vedomosť, dokedy bude bez svojho vozidla, a tak tomu bolo aj v tomto prípade, kedy poškodený vedel pri uzatvorení zmluvy o prenájme vozidla dňa 04. 04. 2019, že mu servis vráti jeho motorové vozidlo 11. 04. 2019, čo aj výslovne písomne uviedol do tejto zmluvy v kolonke „Pri ukončení nájmu“.
28. Žalovaný sa v konaní bránil ďalej tým, že „v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, takže bol dlžníkom žalobcu a nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. S poukazom na uvedené je takýto právny úkon podľa us. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, nakoľko poškodený zjavne postúpil pohľadávku, ktorá zároveň predstavuje záväzok poškodeného“. Obrana žalovaného ani v tejto časti nebola žalovaným preukázaná, takže ju súd rovnako považoval za neodôvodnenú. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 11. 04. 2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 22. 03. 2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na
jeho účet čiastočné poistné plnenie, čím de facto uznal platnosť postúpenia pohľadávky, nakoľko ak by mal pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by krátené poistné plnenie na účet žalobcu. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V zmysle predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávky dňa 11. 04. 2019 podľa ust. § 524 ods. 1 a § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka je platná.
29. Žalovaný v rámci svojej obrany namietal aj výšku žalovanej istiny. Pri riešení tejto žalovaným nastolenej otázky súd poukázal na to, že pri jej posudzovaní ide o to, že práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominulo faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Navyše sa žalovaný nemohol brániť argumentom, že nevedel skutkovom stave, pretože žalobca listinné dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti žalovanému riadne doručil už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti, pretože tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Poškodený bol nie z vlastného zavinenia v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Škoda poškodeného teda spočívala v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, čo možno považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla je formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, alebo robil výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Je preto neoprávneným krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca je poskytovateľom služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný súdu nepreukázal, že by žalobcom fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu vo výške 105,60 eura s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Napokon sám žalovaný mal za to, že primeranou je sadzba 78,- eura s DPH denne. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou tak predstavuje sumu 27,60 eura, čo nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie, nakoľko žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti priznal väčšinovú náhradu z fakturovanej dennej sadzby. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že žalobcom uplatnená výška náhrady škody podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dôvodná.
30. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal žalovaného na náhradu škody žalobcovi, pretože tento žalobcov nárok zodpovedá skutkového stavu vyplývajúcemu z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení.
31. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal v plnej výške žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.