Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Cbi-6-2021.pdf
PDF · 178.17 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cbi/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudyňou Mgr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Michal Černek, so sídlom kancelárie Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 50 099 515, značka správcu: S1962, správca úpadcu Premt s.r.o., IČO: 31 444 016, so sídlom Skladová 1, 917 01 Trnava, právne zastúpený: Palkovič advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 20, 917 01 Trnava, IČO: 47 255 609, proti žalovanému: Slovanet, a.s., IČO: 35 954 612, so sídlom Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a vydanie plnenia do konkurznej podstaty, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný má voči úpadcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.01.2021, doručenou súdu dňa 15.11.2016 domáhal určenia, že právne úkony úpadcu Premt s.r.o., so sídlom Skladová 1, 917 01 Trnava, IČO: 31 444 016, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 1552/T, ktorými úpadca splnil svoje záväzky voči žalovanému z titulu ním vystavených faktúr a úpadcom zaúčtovaných faktúr, a to:. splatná 23.01.2020 v sume 23,04 eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX, T splatná 24.03.2020 v sume 25,84 eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX, T splatná 14.02.2020 v sume 29,05 eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX, T splatná 25.11.2019 v sume 23,04 eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX, T splatná 23.12.2019 v sume 33,12 eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX sú v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 26K/1/2020 voči veriteľom úpadcu Premt s.r.o., so sídlom Skladová 1, 917 01 Trnava, IČO: 31 444 016, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 1552/T, právne neúčinné. Žalobca zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu Premt s.r.o., so sídlom Skladová 1, 917 01 Trnava, IČO: 31 444 016, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 1552/T, v konkurze vedenom Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 26K/1/2020, sumu 134,09 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca tiež navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 26K/1/2020 - 44 zo dňa 5.11.2020, Okresný súd Trnava rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka Premt s.r.o., so sídlom Skladová 1, 917 01 Trnava, IČO: 31 444 016, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 1552/T (ďalej aj ako „úpadca“) a ustanovil do funkcie správcu Mgr. Michala Černeka so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, značka správcu S1962 (ďalej ako „správca“). Správca pri analýze účtovníctva úpadcu a pohybov na bankových účtoch a v pokladni úpadcu konzultáciou
s p. C., účtovníčkou úpadcu zistil, že úpadca má zaúčtované prijaté faktúry, ktoré vystavil úpadcovi žalovaný v tomto znení: T splatná 23.01.2020 v sume 23,04 eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX, T splatná 24.03.2020 v sume 25,84 eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX, T splatná 14.02.2020 v sume 29,05 eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX, T splatná 25.11.2019 v sume 23,04 eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX, T splatná 23.12.2019 v sume 33,12 eur, variabilný symbol XXXXXXXXXX. Vyššie uvedené plnenia boli v zmysle účtovnej dokumentácie úpadcu úpadcom aj uhradené v plnej výške a to v lehote jeden rok pred začatím konkurzného konania, teda úpadca zvýhodnil žalovaného na úkor ostatných veriteľov, čím došlo k ich ukráteniu. Úpadca celkovo vyplatil žalovanému sumu 134,09 EUR. Žalobca má za to, že išlo o platný a účinný právny úkon. V čase po vykonaní tohto úkonu, resp. nadobudnutia jeho účinnosti už majetok úpadcu nestačil na uspokojenie jeho veriteľov. Úpadca bol dlhodobo platobne neschopný a aj predlžený. Keďže ukrátenie majetku nastalo po tom, ako mali splatné pohľadávky viacerí veritelia, ktorí si prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky a ktorých pohľadávky zostali aj neuspokojené, niet pochýb, že týmto úkonom došlo k ich ukráteniu. V čase týchto úkonov mal úpadca (okrem iných) veriteľov s pohľadávkami viac ako 30 dní po lehote splatnosti: pani G. D. s pohľadávkou vo výške 9 958,18 eur, pána O. W. s pohľadávkou vo výške 18.000,00 eur, AISIN EUROPE S.A. ZWEIGNIEDERLASSUNG WIEN s pohľadávkou 19.771,85 eur, Krajský súd v Bratislave s pohľadávkou 2.325,50 eur, U. S. a H. S. s pohľadávkou vo výške 33.193,92 eur. Žalobca dodal, že všetci títo veritelia si prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky a žiaden z nich nebol uspokojený. Žalobca poukázal na to, že podstatu zvýhodnenia veriteľa možno analyzovať v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.8.2018, sp. zn. 29ICdo 78/2016, v ktorom konštatuje, že: „podstatou zvýhodnenia je to, že dlžník veriteľovi poskytne - ľahostajne, či priamo dotknutým právnym úkonom, či v jeho dôsledku - vyššiu mieru uspokojenia jeho pohľadávky, než by sa mu nebyť tohto úkonu v konkurze dostalo. Pre posúdenie, či ide o zvýhodňujúce právne úkony, preto nie je významné, či sa v dôsledku predmetného správania dlžníka jeho majetok zmenšil, alebo nie“. Samotné zvýhodnenie veriteľa preto nemusí byť vôbec spojené s úbytkom majetku, ale dôležité je pri skúmaní zvýhodnenia zohľadniť dôsledok takéhoto právneho úkonu dlžníka. V zmysle znení ustanovení, ktoré definujú zvýhodňujúci právny úkon dlžníka, možno dospieť k záveru, že podmienky pre uplatnenie odporovateľnosti v tejto súvislosti sú : zvýhodnenie ktoréhokoľvek veriteľa oproti ktorémukoľvek inému veriteľovi, kauzálny nexus medzi úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie tohto úkonu už počas existujúceho úpadku a ukrátenie ktoréhokoľvek veriteľa. Žalobca ďalej uviedol, že ustálená judikatúra zastáva názor, že za zvýhodňovanie veriteľa možno považovať už len tú skutočnosť, že pohľadávka jedného veriteľa bola uspokojená v plnom (alebo väčšom) rozsahu a pohľadávky ostatných veriteľov neboli uspokojené vôbec, alebo v rozsahu menšom - v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 19. decembra 2012, sp. zn. 43CoKR/34/2012, taktiež Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 28.7.2015, sp. zn. 25CoKR/1/2015, či rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.6.2016 sp. zn. 31CoKR/3/2015. Poukázal aj na českú judikatúru - rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 29.1.2014, sp. zn. 29Cdo 3815/2014, v ktorom bolo konštatované: „Nemožno stanoviť hranicu, od ktorej by sa časť prejavu vôle posudzovala ako neúčinná. V situácii, keď je dlžník v úpadku, nie je namieste, aby akokoľvek uspokojoval pohľadávky veriteľov (predikoval, akú časť dlhu môže uhradiť tomu ktorému veriteľovi zo skupiny veriteľov rovnakého postavenia), ale riešil uspokojenie pohľadávok veriteľov prostredníctvom insolvenčného konania. V takom prípade by veriteľ bol uspokojený podľa pravidiel uspokojenie stanovených v insolvenčnom zákone pre ten ktorý zvolený spôsob riešenia úpadku.“ Úpadca má povinnosť neznevýhodniť veriteľa a ani nezmariť možnosť jeho uspokojenia a to najmä prevodmi majetku v úmysle zmariť vymáhanie pohľadávok veriteľov, ale aj nepomerným uspokojovaním jednotlivých veriteľov. Ďalej žalobca označil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.8.2012 sp. zn. 6Tdo/2011, v zmysle ktorého ,,ak sa spoločnosť dostane do situácie, že ako dlžník nemá dostatok finančných prostriedkov na uhradenie všetkých svojich splatných záväzkov, je povinná všetkých svojich veriteľov (zamestnanci, Daňový úrad, Sociálna poisťovňa, Zdravotná poisťovňa, obchodní partneri a iní) uspokojovať pomerne a rovnomerne. Ak podnikateľ nie je schopný uhrádzať tak prevádzkové náklady, odvody povinných platieb ako aj mzdy svojich zamestnancov, musí prispôsobiť hospodárenie podniku tak, aby si mohol plniť všetky svoje povinnosti, prípadne svoje podnikanie ukončiť.“ Uplatnením odporovateľnosti s poukazom na jej účel a funkciu sa majú odstrániť distorzie, ktoré vznikli tým, že ktorémukoľvek z veriteľov sa dostalo na úkor ktoréhokoľvek iného veriteľa akéhokoľvek zvýhodnenia uspokojenia a napraviť rovnosť týchto veriteľov. Žalobca dodal, že k uvedenému názoru sa prikláňa aj Krajský súd v Trnave, kde vo svojom rozsudku zo dňa 20.júna 2016, sp. zn. 31CoKR/3/2015 konštatuje, že zaplatenie pohľadávky žalovaného úpadcom považuje za získanie lepšieho postavenia žalovanej oproti ostatným veriteľom, ktorí mali toho času už splatné svoje pohľadávky a ktorí si tieto pohľadávky aj prihlásili do konkurzného
konania a tieto boli správcom uznané. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.2.2011, sp. zn. 4Sžf/24/2010, ,,už samotné uspokojenie pohľadávok len niektorých veriteľov ich splnením, alebo započítaním pred začatím konkurzného konania znevýhodňuje uspokojenie ostatných veriteľov. Generálnym účelom konkurzného konania by malo byť zachovanie princípu pari passu pri uspokojení veriteľov a z toho dôvodu uhradenie pohľadávky jedného, alebo niektorých veriteľov fakticky znevýhodňuje ostatných veriteľov, ktorým nie sú pohľadávky uspokojené vôbec. K otázke úpadku dlžníka žalobca uviedol, že jeden z predpokladov úspešnej odporovateľnosti právnemu úkonu dlžníka je, že tento spôsobil úpadok, alebo bol realizovaný už počas trvajúceho úpadku, pričom tento môže mať dve formy a to buď platobnú neschopnosť, alebo predĺženie úpadcu. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu R 95/2000 zo dňa 12.6.2000 sp. zn. 4Obo 335/99, ,,dlžník je v úpadku, ak má viac veriteľov a po dlhšiu dobu nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, i keď hodnota jeho majetku prevyšuje pohľadávky všetkých jeho veriteľov“. Úpadca bol v čase vykonania všetkých predmetných úkonov v úpadku a to s poukazom na to, že jednak bol dlhodobo platobne neschopný a jednak bol aj dlhodobo v predĺžení. Odporovacia žaloba je procesným prostriedkom ochrany veriteľov pred takými právnymi úkonmi dlžníka, ktoré sú inak platné (z hľadiska obsahových a formálnych náležitostí konkrétneho zmluvného typu a z hľadiska náležitostí právnych úkonov netrpia vadou, pre ktorú by bolo možné vysloviť ich neplatnosť), ale ktorými dlžník dosiahne (spôsobí) ukrátenie uspokojenia ich pohľadávok. Ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov znamená, že pohľadávky veriteľov v dôsledku dispozície (právneho úkonu) dlžníka jeho majetkom, buď nebudú uspokojené v plnom rozsahu, alebo ani v takom rozsahu, aký by bolo možné dosiahnuť pred účinnosťou právneho úkonu, ktorým dlžník disponoval svojím majetkom. V čase všetkých týchto transakcií mal úpadca (okrem iných) veriteľa spoločnosť SINGER SEWING MACHINE COMPANY spol. s.r.o, ktorý si prihlásil do konkurzu prihlášku v celkovej sume 74.778,54 eur, ktorá bola správcom uznaná, teda je zistená. Pohľadávka bola judikovaná európskym platobným rozkazom. Bez ďalšieho teda možno uzavrieť, že v čase všetkých odporovaných právnych úkonov, existoval veriteľ, ktorý bol ukrátený, resp. ktorému sa predmetnými úkonmi zhoršilo uspokojenie, resp. vymožiteľnosť pohľadávok. Úpadca bol dlhodobo platobne neschopný, čo zakladá jeho úpadok v čase predmetných transakcií. Úpadca bol v čase transakcií rovnako aj dlhodobo predĺžený. Vychádzajúc zo zoznamu pohľadávok, zo zoznamu majetku úpadcu, z účtovníctva úpadcu a z vyjadrení účtovníčky úpadcu p. C. je zrejmé, že vyššie opísanými plneniami úpadcu žalovanému bol tento zvýhodnený pred ostatnými veriteľmi.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že samotná existencia iných veriteľov nemôže automaticky zakladať zvýhodnenie žalovaného. Na preukázanie tvrdení bol žalobca povinný preukázať naplnenie všetkých zákonnom predpisovaných znakov zvýhodňujúceho právneho úkonu, čo však neurobil. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Žalovaný preto nie je povinný preukazovať, že sa nejednalo o zvýhodňujúci právny úkon, ale naopak, žalobca je povinný preukazovať, že sa o zvýhodňujúci úkon jednalo. Podľa žalovaného dospel žalobca k nesprávnym právnym záverom. V tejto súvislosti poukázal na lehoty splatnosti jednotlivých vystavených faktúr, a dal do pozornosti, že v danom prípade nie je naplnený základný znak odporovateľného právneho úkonu, a to plnenie na záväzok, ktorého splatnosť nastala až vyhlásením konkurzu. Odporovateľným právnym úkonom podľa žalobcom zvolenej právnej kvalifikácie je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým je splnenie pohľadávky v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa ešte nebola splatná, a nie právny úkon, z ktorého sa plnilo. Výsledkom odporovateľnosti má byť právna neúčinnosť splnenia v rozsahu, v akom sa splnila nesplatná pohľadávka a nie neúčinnosť zmluvy, ktorá plneniu predchádzala. Žalovaný ďalej porovnal výšku celkového plnenia, ktoré je predmetom podanej žaloby so záväzkami úpadcu a uviedol, že je absolútne vylúčené, že by toto plnenie malo akýkoľvek negatívny vplyv na podnikanie úpadcu alebo mohlo spôsobiť úpadok. Žalovaná dáva na zreteľ tiež to, že Obchodný zákonník predpokladá zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu úroveň. Predpokladá sa, že bude vo vzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje,
usilovať o dosiahnutie čo najväčšieho zisku a zlepšovať svoju pozíciu na trhu. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším. Právna teória upozorňuje tiež na tú skutočnosť, že viera oprávnenej strany v platne dojednané zmluvné ustanovenie nemôže byť bez ďalšieho narušená. Žalovaný v zmysle svojej podnikateľskej činnosti preto bol nielen oprávnený ale aj povinný prijať plnenie od úpadcu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa v podanej žalobe obmedzuje na všeobecné tvrdenie „Keďže ukrátenie majetku nastalo po tom, ako mali splatné pohľadávky viacerí veritelia, ktorí si prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky a ktorých pohľadávky zostali aj neuspokojené, niet pochýb, že týmto úkonom došlo k ich ukráteniu.“ V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že sama existencia plurality veriteľov v žiadnom prípade nepredstavuje skutkový základ na odporovateľnosť právneho úkonu. Odborná literatúra v tomto smere rovnako upozorňuje, že v prípade konkurzu sa bude vždy jednať o pluralitu veriteľov a je preto potrebné skúmať naplnenie ostatných znakov odporovateľnosti právneho úkonu. Odporovateľnosť právnych úkonov predstavuje osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Odporovateľnými však nie sú všetky úkony úpadcu ale len také, pri ktorých to pripúšťa zákon. Odporovaný úkon musí byť určený dostatočne určito a to nie len z hľadiska majetku, ktorým úpadca disponoval ale aj z hľadiska právnej kvalifikácie dôvodu odporovateľnosti, nakoľko zákon predpisuje ku každému dôvodu odporovateľnosti osobitné prekluzívne lehoty ako aj ostatné povinné náležitosti. Žalovaný má za to, že v danom prípade žalobca jednoznačne vymedzil dôvod odporovateľnosti ako zvýhodňujúci právny úkon, pričom porovnaním dátumov splatnosti a dátumu vyhlásenia konkurzu je zjavné, že nie je naplnený základný znak zvýhodňujúceho právneho úkonu, ktorým je zaplatenie záväzku inak splatného až vyhlásením konkurzu. Výška odporovaných úkonov tiež jednoznačne preukazuje, že tieto plnenia nemali prakticky žiaden vplyv na finančné hospodárenie úpadcu. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobcu navrhuje zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
4. Žalobca v replike uviedol, že trvá na tom, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre určenie neúčinnosti právnych úkonov spoločnosti Premt s.r.o. špecifikovaných v žalobe. Konkretizoval, že zákonnými podmienkami odporovateľnosti zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa ustanovenia § 59 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ,,ZKR“) sú: a) ide o zvýhodňujúci právny úkon podľa ustanovenia § 59 ods. 1, ods. 2 ZKR, b) právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, c) právny úkon bol spravený počas jedného roka (pri spriaznenej osobe počas troch rokov) pred začatím konkurzného konania, d) došlo k ukráteniu niektorej z pohľadávok prihláseného veriteľa. Podľa žalobcu sú v posudzovanom prípade splnené všetky zákonné podmienky odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka špecifikovaných v žalobe. Zvýhodňujúce právne úkony, ktorým možno odporovať v konkurze, ZKR definuje v ustanovení § 59 ods. 1, 2. V prejednávanej veci sú odporované právne úkony dlžníka, ktorými dlžník inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Žalobca uviedol, že odporovacia žaloba nebola podaná z dôvodu, že by malo ísť o právne úkony, ktorými dlžník celkom alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku veriteľa splatnú až vyhlásením konkurzu a dodal, že právna obrana žalovaného v tomto smere je tak bez procesného významu. Ďalej uviedol, že pre odporovateľnosť zvýhodňujúceho právneho úkonu zákon alternatívne vyžaduje, aby spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. ZKR pozná dve formy úpadku a to platobnú neschopnosť (§3 ods. 2) a predĺženie (§ 3 ods. 3). V posudzovanom prípade boli odporované právne úkony urobené počas úpadku dlžníka, ktorý bol v rozhodnom čase tak platobne neschopný ako aj predlžený. Predĺženie vyplýva z účtovnej závierky dlžníka k 31.12.2019, keď vlastné imanie dlžníka bolo - 157.228,00 eur. Platobná neschopnosť vyplýva z tej skutočnosti, že ku dňu vykonania úhrad mal dlžník nasledovných veriteľov: M. s výškou istiny peňažnej pohľadávky 11.100,00 eur splatnou dňa 14.07.2018, teda viac ako 30 dní po lehote splatnosti a AISIN EUROPE S.A. ZWEIGNIEDERLASSUNG WIEN s výškou istiny 19.771,85 eur splatnou v období 14.03.2018 do 19.07.2018, teda viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Žalobca ďalej konštatoval, že odporované právne úkony boli urobené v období mesiacov november 2019 až marec 2020, teda počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, keď uznesenie o začatí konkurzného konania bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 13.11.2020. V čase úhrad faktúr žalovaného špecifikovaných v žalobe mal dlžník nasledovných veriteľov s pohľadávkami prihlásenými do konkurzu: AISIN EUROPE S.A. ZWEIGNIEDERLASSUNG WIEN s pohľadávkou vo výške 25.593,46 eur, O. s pohľadávkou vo výške 9.256,66 eur, G. s pohľadávkou vo výške 11.750,18 eur, UniCredit Banka Czech Republik and Slovakia, a.s. s pohľadávkou vo výške 669.462,94 eur, Stock Trade spol. s r.o. s pohľadávkami vo výške 154.544,19 eur, U. a H. S. s pohľadávkou vo výške 37.972,84 eur, SINGER SEWING MACHINE
COMPANY spol. s r.o., s pohľadávkou vo výške 74.778,54 eur, M. A. s pohľadávkou vo výške 12.513,80 eur, ZUTAMI s.r.o. s pohľadávkou vo výške 3.444,13 eur, Mesto Trnava s pohľadávkami vo výške 4.530,83 eur, Sociálna poisťovňa s pohľadávkami vo výške 1.956,55 eur, Slovenská republika, zast. Krajský súd v Bratislave s pohľadávkou 2.325,50 eur, LOMAD s.r.o. s pohľadávkami vo výške 1.851,47 eur, JUDr. Peter Sopko s pohľadávkami vo výške 7.223,88 eur. Majetok dlžníka v tomto čase bol maximálne vo výške 1.008.430,00 eur, teda nepostačoval na uspokojenie v tomto čase existujúcich pohľadávok iných veriteľov, ktoré boli prihlásené do konkurzu (spolu minimálne vo výške 1.017.213,97 eur), teda odporovanými právnymi úkonmi dlžníka došlo k ukráteniu týchto veriteľov.
5. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca sa domáha určenia neúčinnosti úkonov identifikovaných v žalobe, pričom však zároveň žalobca v replike pozmenil odôvodnenie, keď uviedol: „V posudzovanom prípade sú odporované právne úkony dlžníka, ktorými dlžník inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.“ Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu prichádza k nesprávnej interpretácii zákonných ustanovení, a to najmä z dôvodu, že iným zvýhodnením veriteľa sa rozumie iné ako peňažné plnenie. Odporovateľným právnym úkonom podľa žalobcom zvolenej právnej kvalifikácie je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým je splnenie pohľadávky v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa ešte nebola splatná, a nie právny úkon, z ktorého sa plnilo. Výsledkom odporovateľnosti má byť právna neúčinnosť splnenia v rozsahu, v akom sa splnila nesplatná pohľadávka a nie neúčinnosť zmluvy, ktorá plneniu predchádzala. Žalobca pritom nedefinoval, k akému inému plneniu malo prísť. Definovanie takéhoto plnenia je imanentnou súčasťou žaloby a jeho absencia musí mať za následok zamietnutie žaloby. Žalobca v doručenom podaní v zmenil kvalifikáciu údajne zvýhodňujúceho právneho úkonu, keď v podstate upustil od zvýhodnenia peňažným plnením a uviedol, že sa jedná o „iné zvýhodnenie“, avšak žalobca nepopísal žiadne iné ako peňažné plnenie. Je potrebné zdôrazniť, že plnenie nezmení svoju formu len tým, že ho žalobca za iné plnenie označí. Ustanovenie § 59 ods. 1 ZKR jednoznačne vymedzuje alternatívne peňažné plnenie a iné formy plnenia, ktorým je možné odporovať ako zvýhodňujúcim právnym úkonom. Výklad uplatnený žalobcom však neguje definíciu zvýhodňujúceho právneho úkonu, kedy podľa žalobcu možno v zásade odporovať akémukoľvek peňažnému plneniu v lehote jedného roka pred vyhlásením konkurzu, čo žalovaný považuje za neprijateľné. Uvedená argumentácia dopadá totožne aj na ďalšie vymedzenia zvýhodňujúceho úkonu. Žalobca v podanej žalobe odkazuje tiež alternatívne na úpravu odporovateľnosti podľa § 59 ods. 1 ZKR a §59 ods. 2 ZKR, čo považuje žalovaný za neprijateľné. Definícia podľa prvého odseku upravuje konanie aktívne vykonané dlžníkom, ktorým je určitému veriteľovi prevedená odplata. Konanie definované v odseku druhom dopadá na konania, kedy dlžník upustil od uplatňovania svojich práv a nárokov. Opätovne platí, že konanie podľa § 59 ods. 1 ZKR nemôže byť zároveň konaním podľa §59 ods. 2 ZKR a to ani vtedy, ak konaniu nemožno podľa prvého odseku odporovať pre nenaplnenie zákonných znakov. Primárnou povinnosťou dlžníka bolo splniť svoj záväzok veriteľovi a súčasne je tu daná povinnosť žalobcu ako veriteľa plnenie hoci aj čiastkové prijať. Túto možnosť a zároveň povinnosť má dlžník až do vyhlásenia konkurzu. Ak z iných okolností nie je možné vyvodiť záver, že dlžník neopodstatnene plnil tomu - ktorému konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny úkon automaticky považovať za zvýhodňujúci právny úkon. Opačný záver by znamenal faktickú nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky svojim veriteľom v období jedného roka pred začatím konkurzného konania v prípade, že by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov. Žalovaný dodal, že žalobca účelovo poukazuje len na existenciu ostatných veriteľov a nevyjadruje sa k plneniu, ktoré je predmetom odporovacej žaloby. Žalovaný zdôraznil, že odporovanie peňažnému plneniu, ktorého splatnosť nastala pred začatím konkurzného konania medzi nespriaznenými osobami by bolo možné len podľa ustanovení ZKR o ukracujúcom právnom úkone. Pri právnych úkonoch odporovateľných ako ukracujúce právne úkony sa vyžaduje, aby dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov pričom tento úmysel musel byť druhej strane známy t. j. takéto odporovanie je postavené na subjektívnom vzťahu úpadcu a konkrétneho veriteľa, pričom dôkazné bremeno v plnej miere zaťažuje žalobcu. Žalovaný opätovne (rovnako ako aj vo svojom vyjadrení k žalobe) zdôraznil, že v danom prípade žalobca jednoznačne vymedzil dôvod odporovateľnosti ako zvýhodňujúci právny úkon, t. j. na objektívnom skutkovom stave, pričom porovnaním dátumov splatnosti a dátumu vyhlásenia konkurzu je zjavné, že nie je naplnený základný znak zvýhodňujúceho právneho úkonu, ktorým je zaplatenie záväzku inak splatného až vyhlásením konkurzu. Výška odporovaných úkonov tiež jednoznačne preukazuje, že tieto plnenia nemali prakticky žiaden vplyv na finančné hospodárenie úpadcu. Žalobca v doručenom podaní uviedol, že konaním prišlo k inému zvýhodneniu veriteľa avšak žalobca žiadne iné ako peňažné plnenie nepopísal, a odporované úkony musia byť zo svojej povahy považované za peňažné plnenie.
6. Na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 23.06.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava podanej žaloby a všetkých písomných vyjadrení. K žalovaným i súdom tvrdenej absencii konkretizácie právneho úkonu, ktorým veriteľ inak zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom, čím malo dôjsť k naplneniu jedného zo znakov odporovateľnosti právneho úkonu zvýhodňujúceho v zmysle § 59 ods. 1 ZKR uviedol, že išlo opäť o ten istý úkon, ktorý bol uvedený v žalobe a síce úhrada označených faktúr.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava doteraz predložených písomných vyjadrení. Má za to, že kvalifikácia zvolená žalobcom bola uprednostnená len z toho dôvodu, že sa jedná o objektívnu konštrukciu v zákone, aby nebolo potrebné preukazovať úmysel z ukrátenia a vedomosť druhej strany, teda žalovaného. Zo skutkových okolností ktoré nie sú sporné vyplýva, že všetky zaplatené pohľadávky boli splatné ešte pred vyhlásením konkurzu. Žalobu považuje za nedôvodnú.
8. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania navrhuje, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení a žiada žalobu zamietnuť.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s prihláškou pohľadávky do konkurzu sp.zn. 26K/1/2020 veriteľa SINGER SEWING MACHINE COPMPANY spol s.r.o., Potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa SINGER SEWING MACHINE COPMPANY spol s.r.o., uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/511/2015
- 227 s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, s účtovnou závierkou úpadcu zostavenou ku dňu 31.12.2019, s prihláškou pohľadávky do konkurzu sp.zn. 26K/1/2020 veriteľa G., s Potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa G. D., so súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok veriteľa Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, s prihláškou pohľadávky do konkurzu veriteľa Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave, s Potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave, so súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok veriteľa Mesto Trnava, s prihláškou pohľadávky do konkurzu veriteľa ZUTAMI s.r.o., s Potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa ZUTAMI s.r.o., s prihláškou pohľadávky do konkurzu veriteľa JV. s prihláškou pohľadávky do konkurzu veriteľa UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s., s prihláškou pohľadávky do konkurzu veriteľov L. U. S. a H. S., s prihláškou pohľadávky do konkurzu veriteľa AISIN EUROPE S.A. ZWEIGNIEDERLASSUNG WIEN, s Potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa AISIN EUROPE S.A. ZWEIGNIEDERLASSUNG WIEN, so súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok veriteľa Stock Trade spol. s.r.o., s prihláškou pohľadávky do konkurzu veriteľa LOMAD s.r.o., s Potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa LOMAD s.r.o., so súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok veriteľa M.. A. Z., s Potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa M., ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
10. Z prihlášky pohľadávky do konkurzu sp.zn. 26K/1/2020 (ďalej aj len ,,konkurz“) veriteľa SINGER SEWING MACHINE COPMPANY spol s.r.o., IČO: 41 186 583 zo dňa 28.12.2020 súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 74.778,54 eur (suma pozostávajúca z istiny vo výške 44.359,50 eur, úrokov z omeškania vo výške 27.375,67 eur a nákladov z uplatnenia pohľadávky vo výške 3.043,37 eur). Právnym dôvodom vzniku pohľadávky bolo právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 23Cb/511/2005 - 227 zo dňa 02.08.2018, ktorým bol schválený zmier medzi týmto veriteľom ako žalobcom a úpadcom ako žalovaným. Z doložky právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného uznesenia (ktoré tvorilo prílohu prihlášky) súd zistil, že toto uznesenie nadobudlo vo výroku II. (výrokom bol schválený zmier medzi stranami) a III. (výrokom bola vrátená časť súdneho poplatku žalobcovi) právoplatnosť dňa 09.08.2018 a vykonateľnosť dňa 30.09.2018.
11. Z potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa SINGER SEWING MACHINE COPMPANY spol s.r.o. súd zistil, že toto bolo správcom vyhotovené dňa 29.12.2020 a správca ním potvrdil, že veriteľ úpadcu SINGER SEWING MACHINE COPMPANY spol s.r.o., Na poříčí 1047/26, Praha, ČR, IČO: 41 186 583 doručil do kancelárie správcu dňa 29.12.2020 Prihlášku pohľadávky, ktorou si uplatnil pohľadávku v celkovej sume 74.778,54 eur. Správca potvrdil, že dňa 29.12.2020 boli uvedené pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok.
12. Z účtovnej závierky úpadcu zostavenej ku dňu 31.12.2019 súd zistil, že vlastné imanie dlžníka bolo vo výške - 157.228,00 eur, pričom za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie to bolo 254.998,00 eur.
13. Z prihlášky pohľadávky do konkurzu veriteľa G. zo dňa 09.12.2020 súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 11.750,18 eur (suma pozostávajúca z istiny vo výške 9.958,18 eur a úrokov vo výške 1.792,00 eur). Právnym dôvodom vzniku pohľadávky bola finančná výpomoc - pôžička a úroky za rok 2018 a 2019 (ktoré neboli vyplatené).
14. Z potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa G. D. súd zistil, že toto bolo správcom vyhotovené dňa 09.12.2020 a správca ním potvrdil, že veriteľ úpadcu G. doručil do kancelárie správcu dňa 09.12.2020 Prihlášku pohľadávky, ktorou si uplatnil pohľadávku v celkovej sume 11.750,00 eur. Správca potvrdil, že dňa 9.12.2020 boli uvedené pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok.
15. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok veriteľa Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávky v celkovej výške 1.965,55 eur, pričom ako právny dôvod uviedol poistné na sociálne poistenie podľa zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov za obdobie 9/2018 - 1/2019 v sume 1.965,55 eur.
16. Z prihlášky pohľadávky do konkurzu veriteľa Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave zo dňa 25.11.2020 súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 2.325,50 eur (suma pozostávajúca z istiny). Právnym dôvod vzniku pohľadávky bol nezaplatený súdny poplatok na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Trnava, sp. zn. 23Cb/511/2015 zo dňa 27.11.2018.
17. Z Potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave súd zistil, že toto bolo správcom vyhotovené dňa 01.12.2020, pričom správca ním potvrdil, že veriteľ úpadcu Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave doručil do kancelárie správcu dňa 01.12.2020 Prihlášku pohľadávky, ktorou si uplatnil pohľadávku v celkovej sume 2.325,50 eur. Správca potvrdil, že dňa 01.12.2020 boli uvedené pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok.
18. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok veriteľa Mesto Trnava zo dňa 21.12.2020 súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávky v celkovej výške 8.012,94 eur, pričom ako právny dôvod uviedol nezaplatenú daň z nehnuteľnosti vyrubenú dlžníkovi rozhodnutiami č. XXXXXX/XXXX. zo dňa 12.04.2018 na rok 2018, č.k. OE/6756-16504/2018/KE (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2018, vykonateľnosť dňa 02.11.2018, vyrubená bola daň vo výške 2.718,44 eur, dňa 27.09.2018 zrealizoval dlžník úhradu vo výške 906,05 eur, zvyšná časť zostala neuhradená - vo výške 1.812,39 eur), rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 18.03.2019 na rok 2019 vo výške 2.718,44 eur, č.k. OE/8013-18352/2019/Sz (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.05.2019, vykonateľnosť dňa 01.11.2019), rozhodnutím č. 004552/2020 zo dňa 05.03.2020 na rok 2020 vo výške 3482,11 eur, č.k. OE/8343-22411/2020/Sz (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.04.2020 a vykonateľnosť dňa 01.11.2020).
19. Z prihlášky pohľadávky do konkurzu veriteľa ZUTAMI s.r.o., IČO: 48 071 790 zo dňa 23.12.2020 súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 3.444,13 eur (istina vo výške 2.200,00 eur, úroky z omeškania vo výške 486,64 eur, náklady z uplatnenia vo výške 757,49 eur). Pohľadávka vyplýva z platobného rozkazu Okresného súdu Trnava, č.k. 28Cb/127/2018 - 40, ktorým súd uložil dlžníkovi (úpadcovi) povinnosť zaplatiť veriteľovi istinu vo výške 2.580,00 eur s príslušenstvom. Istina je ponížená o sumu vymoženú v exekučnom konaní (380,00 eur).
20. Z Potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa ZUTAMI s.r.o. súd zistil, že toto bolo správcom vyhotovené dňa 23.12.2020, pričom správca ním potvrdil, že veriteľ úpadcu ZUTAMI s.r.o. doručil do kancelárie správcu dňa 23.12.2020 Prihlášku pohľadávky, ktorou si uplatnil pohľadávku v celkovej sume 3.444,13 eur. Správca potvrdil, že dňa 23.12.2020 boli uvedené pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok.
21. Z prihlášky pohľadávky do konkurzu veriteľa M. zo dňa 29.12.2020 súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 12.513,80 eur (suma pozostávajúca z istiny 11.100,00 eur a
úrokov z omeškania vo výške 1.413,80 eur). Pohľadávka vznikla poskytnutím pôžičky úpadcovi vo výške 15.000,00 eur, pričom splatnosť pôžičky bola dohodnutá na deň 14.07.2018. Úpadca uhradil z dlžnej sumy len časť vo výške 3.900,00 eur.
22. Z prihlášky pohľadávky do konkurzu veriteľa UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s. zo dňa 14.12.2020 súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 669.462,94 eur (suma pozostávajúca z istiny 660.103,79 eur, úrokov vo výške 427,22 eur, úrokov z omeškania vo výške 323,38 eur, nákladov z uplatnenia vo výške 8.608,55 eur). Pohľadávka vznikla zo Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXX/CORP/XXXX. zo ňa 09.03.2017 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.04.2018 uzatvorenej medzi úpadcom a veriteľom, pričom na základe zmluvy poskytol veriteľ dlžníkovi úver do výšky úverového limitu 700.000,00 eur. Úver sa stal splatným dňa 21.02.2019.
23. Z prihlášky pohľadávky do konkurzu veriteľov L. a H. S., zo dňa 07.12.2020 súd zistil, že si ňou veritelia prihlásili do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 37.972,44 eur (suma pozostávajúca z istiny 33.193,92 eur a úrokov vo výške 4.779,92 eur), Pohľadávka vznikla z dôvodu neplnenia zmluvy o pôžičke z 20.02.2006 (z priloženej zmluvy a dodatku k zmluve zo dňa 19.01.2018, ktoré sú prílohou prihlášky vyplýva, že dlžná suma mala byť veriteľom vrátená do 28.02.2020).
24. Z prihlášky pohľadávky do konkurzu veriteľa AISIN EUROPE S.A. ZWEIGNIEDERLASSUNG WIEN, IČO: FN 146356d zo dňa 22.12.2020 súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 25.593,46 eur (suma pozostávajúca z istiny 19.771,85 eur a úrokov z omeškania vo výške 4.475,86 eur). Pohľadávka predstavuje sumu priznanú veriteľovi Európskym platobným rozkazom vydaným Bezirksgericht für Handelssachen Wien, číslo spisu 008 014 EuM 3482/18K zo dňa 07.12.2018.
25. Z Potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa AISIN EUROPE S.A. ZWEIGNIEDERLASSUNG WIEN, IČO: FN 146356d súd zistil, že toto bolo správcom vyhotovené dňa 23.12.2020, pričom správca ním potvrdil, že veriteľ úpadcu AISIN EUROPE S.A. ZWEIGNIEDERLASSUNG WIEN, IČO: FN 146356d doručil do kancelárie správcu dňa 23.12.2020 Prihlášku pohľadávky, ktorou si uplatnil pohľadávku v celkovej sume 25.593,46 eur. Správca potvrdil, že dňa 23.12.2020 boli uvedené pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok.
26. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok veriteľa Stock Trade spol. s.r.o. zo dňa 04.12.2020 súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávky v celkovej výške 154.544,19 eur, pričom ako právny dôvod vzniku pohľadávok uviedol neuhradenie kúpnej ceny za dodaný tovar špecifikovaný vo faktúre č. XXXXXXX zo dňa 19.10.2017, splatnej dňa 17.11.2017 (celková suma 40.377,09 eur) a vo faktúre č. XXXXXXX zo dňa 26.10.2017, splatnej dňa 18.01.2018 (celková suma 114.167,10 eur).
27. Z prihlášky pohľadávky do konkurzu veriteľa LOMAD s.r.o., 47 807 792 zo dňa 29.12.2020 súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávku v celkovej výške 1.851,47 eur (suma pozostávajúca z istiny 1.572,00 eur a úrokov z omeškania vo výške 297,47 eur). Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je Zmluva o dielo, neuhradená faktúra č. XXX/XXXX zo dňa 08.10.2018, splatná dňa 22.11.2018.
28. Z Potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa LOMAD s.r.o. súd zistil, že toto bolo správcom vyhotovené dňa 29.12.2020, pričom správca ním potvrdil, že veriteľ úpadcu LOMAD s.r.o., IČO: 47 807 792 doručil do kancelárie správcu dňa 29.12.2020 Prihlášku pohľadávky, ktorou si uplatnil pohľadávku v celkovej sume 1851,47 eur. Správca potvrdil, že dňa 9.12.2020 boli uvedené pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok.
29. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok veriteľa M., IČO: 33 213 879 zo dňa 16.11.2020, súd zistil, že si ňou veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávky v celkovej výške 7.223,88 eur, pričom ako právny dôvod vzniku jednotlivých pohľadávok uviedol, že ide o pohľadávky na zaplatenie paušálnej odmeny advokáta (veriteľa) za poskytovanie právnych služieb na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 07.12.2015 za mesiace december 2017 - marec 2018 a za omeškanie s úhradami faktúr č. XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX, XXX/XXXX. Pohľadávky boli veriteľovi priznané platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 03.09.2018, sp. zn. 31Up/522/2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2018.
30. Z Potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok pohľadávky veriteľa JX., IČO: 33 213 879 súd zistil, že toto bolo správcom vyhotovené dňa 04.12.2020, pričom správca ním potvrdil, že veriteľ úpadcu M.. A. Z., IČO: 33 213 879 doručil do kancelárie správcu dňa 04.12.2020 Prihlášku pohľadávky, ktorou si uplatnil pohľadávky v celkovej sume 7.223,88 eur. Správca potvrdil, že dňa 4.12.2020 boli uvedené pohľadávky zapísané do zoznamu pohľadávok.
31. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
32. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
XX. Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
XX. Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
XX. Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
36. Podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
37. Podľa ustanovenia § 59 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
38. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
39. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.
40. Podľa ustanovenia § 63 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty.
Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
41. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku.
42. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
43. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, vety prvej, nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné, ak tento zákon neustanovuje inak; to platí rovnako pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
44. V konaní sudkyňa s odkazom na § 181 ods. 2 CSP konštatovala, že v prejednávanej veci medzi stranami sú sporné skutkové tvrdenia: či úhrada faktúr, ktorých splatnosť nastala pred vyhlásením konkurzu zakladá odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 59 ods. 1 ZKR, či úpadca inak zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným veriteľom. Za nesporné určila sudkyňa skutkové tvrdenia týkajúce sa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, včasnosti podania žaloby, to, že úpadca uhradil žalovanému žalobcom označené faktúry. Predbežný právny názor súdu vyjadrený v prejednávanej veci znel, že žaloba nebola podaná dôvodne.
45. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú právny úkon dlžníka, účinnosť právneho úkonu dlžníka, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si pohľadávku prihlásil.
XX. V dôsledku odporovateľných právnych úkonov dochádza k faktickému odlevu majetku z budúcej konkurznej podstaty. Preto v prípade domáhania sa neúčinnosti takéhoto právneho úkonu je konečným cieľom práve prinavrátenie majetkovej hodnoty do konkurznej podstaty, a to vo výške, v akej došlo v dôsledku právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha, k odlevu majetku z konkurznej podstaty. Povinná osoba je povinná: a) poskytnúť do konkurznej podstaty peňažnú náhradu (kompenzáciu), b) vydať do konkurznej podstaty neúčinným právnym úkonom nadobudnutú vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu alebo c) niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť tak, aby sa majetok podliehajúci konkurzu dostal do stavu, v akom by bol, keby sa neúčinný právny úkon neurobil. Voči povinnej osobe však možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa na povinnú osobu v dôsledku neúčinného právneho úkonu previedlo. Povinná osoba je následne oprávnená pohľadávku vzniknutú z titulu jej plnenia pre neúčinný právny úkon prihlásiť do konkurzu.
XX. Právne úkony úpadcu môžu napĺňať aj viacero skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov, t.j. podľa § 58, § 59 aj podľa § 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a je na žalobcovi, z akého zákonného dôvodu odporuje právnemu úkonu.
48. V danom prípade žalobca jednoznačne vymedzil dôvod odporovateľnosti ako zvýhodňujúci právny úkon v zmysle § 59 ods. 1 ZKR.
XX. Skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu má výlučne objektívnu povahu, t.j. k odporovateľnosti sa nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany, pričom zákon túto vymedzuje ako právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu; zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol; dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech; inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom; sa úplne alebo sčasti vzdal svojho práva; úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka; dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech; dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva; inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať vtedy ak právny úkon ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov; právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka; právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania; neuplynula ročná prekluzívna lehota stanovená zákonom na uplatnenie odporovacieho práva, ktorá začína plynúť od vyhlásenia konkurzu. V prípade, ak zvýhodňujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí vyvrátiteľná právna domnienka, t.j. predpokladá sa, že právny úkon spôsobil úpadok dlžníka, resp. bol urobený počas dlžníkovho úpadku, pričom druhá strana musí v prípade sporu preukázať opak. V takomto prípade možno spätne postihnúť odporovateľnosťou tie právne úkony, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania.
XX. V prejednávanej veci nie je medzi stranami sporné a vyplýva to aj z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 26K/1/2020 - 44 zo dňa 5.11.2020 publikovaného v Obchodnom vestníku č. 220/2020 dňa 13.11.2020, že ním konkurzný súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Premt s.r.o., so sídlom Skladová 1, 917 01 Trnava, IČO: 31 444 016, zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka č. 1552/T a ustanovil do funkcie správcu Mgr. Michala Černeka so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, značka správcu 1962. Konkurzné konanie voči dlžníkovi bolo začaté s účinkami ku dňu 03.11.2020 (uznesenie zo dňa 23.10.2020 bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 211/2020 dňa 02.11.2020).
51. Pri rozhodovaní o žalobe súd v prvom rade posudzoval otázku zachovania lehoty na podanie odporovacej žaloby v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ako vyplýva z údajov Obchodného vestníka pod č. 220/2020, účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 14.11.2020. Žaloba bola súdu doručená dňa 15.11.2021 (dátum 14.11.2021 pripadol na nedeľu, posledným dňom lehoty na podanie žaloby teda bol najbližší nasledujúci pracovný deň a to s poukazom na ustanovenie § 203a ZKR, v zmysle ktorého ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledný deň lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň), na základe čoho súd konštatuje včasné podanie žaloby pri zachovaní jednoročnej prekluzívnej hmotno-právnej lehoty. Súd dodáva, že otázka včasnosti podania žaloby (teda do jedného roka od vyhlásenia konkurzu) medzi stranami nebola sporná.
XX. Ďalej súd riešil otázku, či je naplnený hmotno-právny predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby, a to či žalobca preukázal ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
XX. Pokiaľ ide o podmienku ukrátenia veriteľov podľa ustanovenia § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, táto podmienka je spojená s preukázaním toho, že právny úkon dlžníka ukrátil uspokojenie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa teda, že v dôsledku tohto právneho úkonu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku dlžníka uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Právny úkon, ktorý nespĺňa základný predpoklad ukrátenia pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. Povinnosťou žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je preukázať, že právny úkon (určenia neúčinnosti ktorého sa domáha) ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa existujúcej v čase, kedy nastali účinky právneho úkonu. Skutočnosť ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii musí byť jednoznačne preukázaná a nemôže byť iba predpokladaná, pretože sa jedná o základnú hmotnoprávnu podmienku, pre odporovanie právnemu úkonu.
XX. V čase vykonania sporných právnych úkonov existovali podľa žalobcu pohľadávky prihlásených veriteľov v konkurze vo výške 1.017.213,97 eur, pričom majetok dlžníka v danom čase bol maximálne
vo výške 1.008.430,00 eur. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu v konaní nerozporoval a ani neuviedol vlastné skutkové tvrdenia ohľadom existencie pohľadávok veriteľov prihlásených v konkurze existujúcich v čase vykonania právnych úkonov v žalobe označených ako odporovateľných a ani o tom, že by úpadca v rozhodnom čase disponoval majetkom, ktorý by mohol uspokojiť tieto pohľadávky. Medzi stranami rovnako nebola sporná existencia úpadku dlžníka v čase vykonania právnych úkonov v žalobe označených ako odporovateľných. Medzi stranami nebolo sporné, že úpadca uhradil žalovaným vystavené faktúry označené v žalobe. Medzi stranami takisto nebolo sporné, že úhrady žalobcom označených faktúr boli vykonané počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. V tejto súvislosti súd uvádza, že splatnosť najstaršej označenej faktúry T.1 nastala dňa 25.11.2019, následne bola vykonaná úpadcom jej úhrada, na základe čoho možno usudzovať, so zreteľom na to, že konkurzné konanie začalo dňa 03.11.2020, a na zhodné skutkové tvrdenia strán, že úhrady žalobcom označených faktúr boli vykonané počas jedného roka pred začatím konkurzného konania.
55. Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať len pri súčasnom splnení všetkých nasledujúcich podmienok: a) právny úkon spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, b) právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného konania alebo počas jedného roka pred začatím neúspešného reštrukturalizačného konania predchádzajúceho konkurznému konaniu, c) neuplynula jednoročná prekluzívna lehota od vyhlásenia konkurzu, v rámci ktorej možno uplatniť právo odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka a zároveň d) právny úkon ukrátil uspokojenie aspoň jednej z riadne prihlásených pohľadávok veriteľov do daného konkurzného konania. Skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu má výlučne objektívnu povahu, t.j. k odporovateľnosti sa nevyžaduje vedomosť alebo úmysel druhej strany. V prípade, ak zvýhodňujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí vyvrátiteľná právna domnienka, t.j. predpokladá sa, že právny úkon spôsobil úpadok dlžníka, resp. bol urobený počas dlžníkovho úpadku, pričom druhá strana musí v prípade sporu preukázať opak. V takomto prípade možno spätne postihnúť odporovateľnosťou tie právne úkony, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania.
XX. Následne sa súd zaoberal skúmaním splnenia osobitných podmienok neúčinnosti týchto právnych úkonov podľa ustanovenia § 59 zákona o konkurze a reštrukturalizácii s ohľadom na takéto vymedzenie neúčinnosti týchto úkonov zo strany žalobcu. Súd na tomto mieste pripomína, že medzi zvýhodňujúce právne úkony dlžníka patrí právny úkon, ktorým dlžník a) celkom alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku veriteľa splatnú až vyhlásením konkurzu, b) zabezpečil svoj záväzok až po jeho vzniku, c) dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech, d) iným spôsobom zvýhodnil veriteľa oproti iným veriteľom, e) vzdal sa celkom alebo sčasti svojho práva, f) odpustil celkom alebo sčasti dlh svojho dlžníka, g) dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, h) dohodol alebo umožnil zánik svojho práva vo svoj neprospech, i) inak znevýhodnil seba na úkor veriteľov. Žalobca označil úhrady faktúr vykonaných v prospech žalovaného najskôr za právne úkony, ktorými dlžník celkom alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku veriteľa splatnú až vyhlásením konkurzu (v žalobe) a neskôr (v replike) za právne úkony, ktorými dlžník neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
57. Odporovateľnosťou sa postihujú právne úkony dlžníka, ktorými dlžník uspokojil čiastočne alebo celkom pohľadávku, ktorá ešte nebola splatná a jej splatnosť nastala až vyhlásením konkurzu. Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými tie pohľadávky, ktoré k tomuto dňu ešte neboli splatné. Odporovateľným právnym úkonom je tu jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým je splnenie pohľadávky v rozsahu, v akom pohľadávka veriteľa ešte nebola splatná, a nie právny úkon, z ktorého sa plnilo (napr. kúpna zmluva).Výsledkom odporovateľnosti bude právna neúčinnosť splnenia v rozsahu, v akom sa splnila nesplatná pohľadávka. Aj v tomto prípade musí dôjsť k zvýhodneniu veriteľa oproti iným veriteľom, čo spôsobí ukrátenie pohľadávky aspoň jedného veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku.
XX. Medzi stranami nebolo sporné, že úpadca uhradil 5 nasledovných faktúr vystavených žalovaným: faktúru T splatnú 23.01.2020 v sume 23,04 EUR, variabilný symbol XXXXXXXXXX, faktúru T splatnú 24.03.2020 v sume 25,84 EUR, variabilný symbol XXXXXXXXXX, faktúru T splatnú 14.02.2020 v sume 29,05 EUR, variabilný symbol XXXXXXXXXX, faktúru T splatnú 25.11.2019 v sume 23,04 EUR, variabilný symbol XXXXXXXXXX, a faktúru T splatnú 23.12.2019 v sume 33,12 EUR, variabilný symbol XXXXXXXXXX. Úpadca v zmysle vyššie špecifikovaných faktúr uhradil na účet žalovaného sumu vo výške 134,09 Eur, čo medzi stranami taktiež nebolo sporné. Zo skutkových tvrdení, ktoré nie sú medzi
stranami sporné, je takisto zrejmé, že všetky uhradené pohľadávky vyplývajúce z vyššie špecifikovaných faktúr boli splatné ešte pred vyhlásením konkurzu. Medzi stranami rovnako nebolo sporné, že úhradu všetkých označených faktúry dlžník vykonal ešte pred vyhlásením konkurzu. Súd nemôže dať za pravdu žalobcovi, že úhradou faktúr žalobcom došlo k naplneniu skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle § 59 ods. 1 ZKR. Úhrady označených faktúr sú jednoznačne peňažnými plneniami. Odporovanie žalobcom označeným peňažným plneniam nespĺňa zákonom o konkurze a reštrukturalizácii vyžadovanú náležitosť, a to znak, že sa musí jednať o pohľadávku, ktorá by bola inak splatná až vyhlásením konkurzu. Do momentu vyhlásenia konkurzu je dlžník povinný plniť záväzky jeho veriteľov. Konkurz na úpadcu bol vyhlásený s účinkami ku dňu 14.11.2020. Jednotlivé faktúry boli splatné v dňoch: 25.11.2019, 23.12.2019, 23.01.2020, 24.03.2020, 14.02.2020. Všetky tieto dátumy splatnosti predchádzali dňu, ku ktorému bol vyhlásený konkurz na úpadcu. Všetky žalobcom označené pohľadávky nadobudli splatnosť ešte pred vyhlásením konkurzu, nespĺňajú teda požiadavku vyjadrenú v § 59 ods. 1 ZKR, že musí ísť o splnenie (úplné alebo čiastočné) peňažnej pohľadávky doposiaľ nesplatnej, ktorá by sa splatnou stala až vyhlásením konkurzu. Úpadca bol povinný existujúce splatné pohľadávky uhradiť a veriteľ (žalovaný) tieto úhrady - peňažné plnenia prijať.
59. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že konaním úpadcu - prišlo k inému zvýhodneniu veriteľa, toto tvrdenie nemôže bez ďalšieho obstáť. Žalobca nedefinoval, k akému inému plneniu (ktorým úpadca zvýhodnil veriteľa - žalovaného ) malo prísť. Nemohlo opätovne ísť o úhradu splatných faktúr (ako to prezentoval žalobca na prvom pojednávaní vo veci), keďže z dikcie ustanovenia § 59 ods. 1 ZKR vyplýva, že takýto právny úkon možno celkom zjavne subsumovať pod taký (zvýhodňujúci) právny úkon, ktorým dlžník celkom alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku veriteľa splatnú až vyhlásením konkurzu. V súvislosti s vyššie uvedeným súd v konkrétnostiach uvádza, že žalobca nedefinoval, o aký úkon zvýhodňujúci malo ísť v prípade jeho tvrdení uvedených v replike, keď pozmenil svoju pôvodnú argumentáciu uvedenú v žalobe tak, že úpadca ,,inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa (žalovaného) oproti iným svojim veriteľom“. Svoju argumentáciu však nijako nekonkretizoval, neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ohľadom iného zvýhodnenia žalovaného úpadcom. Uviedol iba všeobecne, že úpadca inak zvýhodnil svojho veriteľa proti iným svojim veriteľom bez konkretizácie toho úkonu. Na prvom pojednávaní vo veci konanom dňa 23.06.2022 žalobca k v rámci predbežného právneho posúdenia súdom vyslovenej absencii konkretizácie právneho úkonu, ktorým veriteľ inak zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom, uviedol, že išlo opäť o ten istý úkon ktorý bol uvedený v žalobe a síce úhradu označených faktúr. Žalobca nedefinoval, k akému inému plneniu malo prísť. Žalobca teda v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia a preto nemohol byť v konaní úspešný.
60. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žaloba nebola podaná dôvodne. Úhrada faktúr, ktorých splatnosť nastala pred vyhlásením konkurzu, nezakladá odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 59 ods. 1 ZKR. Žalobca tiež vôbec nekonkretizoval jeho argumentáciu, že úpadca inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa (žalovaného) oproti iným svojim veriteľom, keď neuviedol konkrétne okolnosti alebo konkrétny spôsob takéhoto zvýhodnenia. Definovanie takéhoto zvýhodnenia veriteľa je nevyhnutnou súčasťou žaloby a jeho absencia má za následok jej zamietnutie. Žalobca teda nepreukázal všetky skutočnosti relevantné pre určenie, že v žalobe označené právne úkony úpadcu vykonané v prospech žalovaného v celkovej výške 134,09 eur sú neúčinnými právnymi úkonmi (zvýhodňujúcimi) v zmysle § 59 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd preto žalobu zamietol.
61. Súd nevykonal žiadny ďalší dôkaz, nakoľko skutkový stav mal súd za dostatočne preukázaný z už predložených listinných dôkazov a strany ani žiadny iný dôkaz nenavrhli.
XX. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
65. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko pomer úspechu žalovaného v konaní je v rozsahu 100 %.
66. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) ZKR, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.
67. Trovy incidenčného konania sú vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzu, čo znamená, že súd môže tieto trovy konania procesne úspešnej strane sporu priznať, avšak tieto nie je možné uspokojiť z konkurznej podstaty. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 100 ods. 2 ZKR a určil povinnosť úpadcovi zaplatiť náhradu trov konania plne úspešnému žalovanému, nakoľko z uspokojenia v konkurze sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konaniach súvisiacich s konkurzným konaním, preto súd nemôže určiť povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi ako správcovi úpadcu, ale zaviazal samotného úpadcu na zaplatenie náhrady trov konania, ktoré si žalovaný bude môcť uplatniť po skončení konkurzného konania. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).