Details
Collection
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Additional names
Court
Jurisdiction
f18adce6737f9e092d2e7470549aba3a9b233d83874dae64b9f7fc00ca8fca99.pdf
PDF · 22.19 MB
No categories available
4 Obo 335/99
Legal thesis Official
Dlžnik, ktorý má viacej veriteľov a po dlhšiu dobu nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, je v úpadku i keď hodnota jeho majetku prevyšuje pohľadávky všetkých jeho veriteľov.
(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. júna 2000, sp. zn. 4 Obo 335/99)
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým navrhovateľ žiadal vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka. Zároveň rozhodol o odmene 10 000 Sk pre predbežného správcu. V odôvodnení uznesenia uviedol, že zo správy predbežného správcu zistil, že dlžník neplní pohľadávku navrhovateľa vo výške 5 759 543 Sk a pohľadávky iných veriteľov vo výške 1 535 914 Sk. Pohľadávky iných veriteľov priebežne plní. Súčet pohľadávok predstavoval 9 173 867 Sk, z ktorých dlžník už splatil 7 618 152 Sk. Dlžník má hmotný investičný majetok 16 mil. Sk a pohľadávky z obchodného styku 26 872 542, 25 Sk a jeho čisté obchodné imanie má kladnú hodnotu. Z uvedených skutočností dospel k záveru, že dlžník nie je v úpadku [§ 1 ods. 2 a 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnani v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/1991 Zb.“)], pretože hodnota majetku dlžníka niekoľkonásobne prevyšuje pohľadávku navrhovateľa a pohľadávky ostatných veriteľov priebežne plní. Keďže hodnota jeho čistého obchodného imania má kladnú hodnotu, nemožno konštatovať ani jeho predĺženie.
Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že zo samotného odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dlžník má viacej veriteľov so splatnými pohľadávkami. Dlžník zastavil platby, čo zakladá zákonný predpoklad, že nie je schopný plniť svoje splatné záväzky. Žiadal preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dlžník sa k odvolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c) O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.
Z odôvodnenia:
Navrhovateľ žiada vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka z dôvodu, že nie je schopný plniť svoje splatné záväzky a má viacej veriteľov (nie je insolventný). Netvrdil, že
je predlžený, preto nie je potrebné sa zaoberať otázkou, aká je hodnota jeho čistého majetku. Záver súdu prvého stupňa, že u dlžníka nie je možné konštatovať stav úpadku, je predčasný. Zo skutočnosti, že hodnota majetku dlžníka niekoľkonásobne prevyšuje pohľadávku navrhovateľa a ostatných veriteľov, vyplýva, že dlžník nie je predlžený, nevylučuje to však, že je v úpadku pre insolventnosť. Neschopnosť plniť splatné záväzky (§ 1 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb.) spočíva v tom, že dlžník nemá dosť voľných peňažných prostriedkov, aby záväzky plnil, ani nie je schopný si ich zadovážiť.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí poukazuje na obsah správy predbežného správcu. Jeho správa z 15. júna 1999 má však len jednu stranu a uvádza sa v nej len to, že predkladá súpisy (päť druhov, spolu 23 listov) bez bližšieho vysvetlenia alebo komentára. Bez vysvetlenia však zo súpisov nie je možné urobiť žiaden skutkový záver. Dňa 24. júna 1999 predbežný správca podal doplnenie k správe, ktoré má tiež len jednu stranu a uvádza v nej, že ako predbežný správca konštatuje, že dlžník nie je v úpadku, a preto nie sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu. Ani v tomto dodatku bližšie nevysvetľuje, ako k uvedenému záveru dospel. Okrem toho úlohou predbežného správcu je zistenie dlžníkovho majetku najmä z pohľadu, či má majetok, ktorý postačuje aspoň na úhradu trov konania (§ 5 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb.). Nie je úlohou predbežného správcu robiť závery o tom, či je dlžník v úpadku alebo nie. Záver o tom musí urobiť súd na základe skutkových poznatkov, ktoré získa dokazovaním. Správa predbežného správcu, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie súdu, okrem toho navrhovateľovi ani nebola doručená, a preto sa k jej obsahu nemohol vyjadriť.
Ustanovenie § 4 zákona č. 328/1991 Zb. stanovuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Okrem dlžníka a likvidátora je to veriteľ. Ak podáva návrh veriteľ, musí doložiť, že má voči dlžníkovi pohľadávku. Zákon sice bližšie neupravuje, akým spôsobom sa má pohľadávka doložiť, že to má byť doložením listín, z ktorých je jej existencia zrejmá (súdne rozhodnutia, zmenky, dlhopisy, výpisy z obchodných kníh, atď.). Navrhovateľ na preukázanie oprávnenia podať návrh na vyhlásenie konkurzu (teda tzv. procesného konkurzného práva) predložil viaceré listiny, ktorých obsah nasvedčuje, že dlžník existenciu pohľadávky nikdy nenamietal (návrh splátkového kalendára zo 14. októbra 1997, žiadosť o reštrukturalizáciu úveru z 12. januára 1998, záznam z rokovania navrhovateľa s dlžníkom z 13. februára 1998). Okrem existencie pohľadávky navrhovateľa obsah uvedených listín nasvedčuje aj tomu, že dlžník nie je (alebo nebol) schopný svoj splatný záväzok voči navrhovateľovi splniť a že zastavil platby (§ 4 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb.). Ak teraz vo svojom vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu popiera existenciu pohľadávky, mal rozpor medzi svojím tvrdením a predloženými dokladmi vysvetliť podľa okolností aj na pojednávaní. Podľa § 66a ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., sice na rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie konkurzu súd nemusí nariadovať pojednávanie, ale uvedené ustanovenie možnosť nariadenia pojednávania nevylučuje.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, podľa § 221 ods. 1 písm. a), ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.