Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžf/24/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej

veci ţalobcu: JUDr. M. O., K., správca konkurznej podstaty úpadcu S., výrobné druţstvo L.,

zastúpeného JUDr. M. R., advokátom so sídlom K., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo

Slovenskej republiky, Nová ul. č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. I/225/4081-43544/2010/990705-r zo dňa 12. apríla 2010, na

odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -28 zo dňa

22. septembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č. k. -28 zo dňa 22. septembra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

2

Rozsudkom krajského súdu bola zamietnutá ţaloba, ktorou sa ţalobca domáhal

preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného o potvrdení rozhodnutia Daňového úradu

Levoča č. /Han zo dňa 22.01.2010, ktorým správca dane uloţil ţalobcovi

podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov (ďalej len „zákon o správe daní“) pokutu za oneskorené

podanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009.

Krajský súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, ţe ţalobca si nesplnil svoju

povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a nepodal daňové

priznanie v lehote ustanovenej zákonom, a to do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia,

ktoré v tomto prípade uplynulo dňom 30.06.2009, pričom ţalobca mal podať daňové

priznanie do 27.07.2009 (§ 13 ods. 4 zákona o správe daní), avšak toto podal aţ na základe

výzvy správcu dane dňa 17.08.2009. Za porušenie tejto daňovej povinnosti správca dane

uloţil ţalobcovi pokutu na spodnej hranici stanovenej zákonom vo výške 66,38 Eur.

Prvostupňový súd sa stotoţnil s právnym názorom ţalovaného vo veci zákonnosti

postupu prvostupňového správneho orgánu pri ukladaní pokuty za oneskorené podanie

daňového priznania ţalobcom a dôvodil tým, ţe daňové konanie sa vyhlásením konkurzu

neprerušuje a ţalobca ako správca konkurznej podstaty sa v zmysle § 95a ods. 5 zákona

o správe daní stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu, povaţuje sa

za daňový subjekt a vzťahujú sa na neho všetky ustanovenia, ktoré upravujú práva

a povinnosti daňového subjektu. Prvostupňový správny orgán bol preto povinný uloţiť

ţalobcovi pokutu za porušenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona. Súd sa stotoţnil

s názorom ţalovaného, ţe uloţenie pokuty predstavuje vyvodenie zodpovednosti

za nesplnenie zákonnej povinnosti.

Krajský súd na základe vykonaného dokazovania a na základe výsluchu ţalobcu

dospel k názoru, ţe tento v konaní o uloţení pokuty a ani v súdnom konaní nespochybňoval

skutkový stav veci, z ktorého vychádzal správca dane a ţalovaný, netvrdil ani, ţe sa

správneho deliktu nedopustil. Tvrdil iba, ţe uloţená pokuta sa nemôţe povaţovať za daňovú

pohľadávku. Podľa názoru prvostupňového súdu zaradenie alebo nezaradenie predmetnej

pokuty do daňových pohľadávok nebolo predmetom daňového konania a ani súdneho

3

preskúmavacieho konania, pretoţe predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve

môţu byť len tie právne otázky, o ktorých rozhodoval správny orgán. Prvostupňový súd mal

za to, ţe ţalobca sa ţalobou v podstate domáhal výkladu ustanovení §95 a § 95a zákona

o správe daní, avšak súd konajúci v správnom súdnictve ako všeobecný súd nie je oprávnený

podávať abstraktný výklad zákona. Preto sa v tomto konaní nemohol zaoberať výkladom

uvedených ustanovení zákona.

Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

a navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec mu

vracia na nové konanie. Ţalobca namieta rozsah súdneho prieskumu ţalobou napadnutého

rozhodnutia z dôvodu, ţe právna argumentácia prvostupňového súdu nie celkom presne

reflektuje na námietky, ktoré ţalobca vzniesol proti postupu ţalovaného. Ţalobca namieta,

ţe krajský súd sa pri preskúmavaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí nezaoberal výkladom

ustanovenia a namietanou aplikáciou § 95 ods. 1 zákona o správe daní, pričom v rozsudku

cituje ustanovenia § 95a zákona o správe daní a v odôvodnení rozsudku priamo odkazuje

na ustanovenia § 95 a § 95a zákona o správe daní. Podľa názoru ţalovaného aplikácia

ustanovenia § 95 ods. 1 zákona o správe daní je právnou otázkou, o ktorej rozhoduje ţalovaný

v napadnutom rozhodnutí; ide o inherentnú súčasť daňového konania, ktorú nemoţno obísť

tvrdením, ţe § 95 a § 95a zákona o správe daní sa týkajú prihlasovania daňových pohľadávok,

pretoţe § 95 ods. 1 zákona o správe daní obsahuje modifikáciu pojmov daň, daňová

pohľadávka v kontexte začatého konkurzného konania.

Ţalobca zotrváva na svojich ţalobných dôvodoch vyplývajúcich z ním uvádzaného

výkladu § 95 ods. 1 zákona o správe daní, podľa ktorého na účely konkurzu

a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku povaţuje nezaplatená suma dane,

pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,

avšak zákon ďalej upravuje, ţe pokuty, sankčný úrok a úrok sa povaţujú za daňovú

pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo

do povolenia reštrukturalizácie. Podľa názoru ţalobcu toto znenie zákona modifikuje

definíciu daňovej pohľadávky oproti jej definícii vyplývajúcej z ustanovenia § 1a písm. a)

zákona o správe daní tak, ţe pokuty, sankčný úrok a úrok, ktoré by inak spadali pod pojem

daň v zmysle § 1a písm. a) zákona o správe daní, sa za daňovú pohľadávku nepokladajú

v prípade, ak boli správcom dane vyrubené po vyhlásení konkurzu. Na základe uvedeného

ţalobca odvodzuje názor, podľa ktorého sa pokuty, sankčný úrok a úrok nepokladajú

4

za daňovú pohľadávku a preto sa nemôţu pokladať ani za daň. Za daňovú pohľadávku

po vyhlásení konkurzu sa tak bude povaţovať len daň v stricto sensu bez pokút, sankčných

úrokov a úrokov.

Ţalobca namieta, ţe ak pokuta na základe výkladu, ku ktorému dospel, nie je daňou

a ani daňovou pohľadávkou, ţalovaný podľa názoru ţalobcu porušil ustanovenie zákona

o správe daní s poukazom na § 95 a § 95a uvedeného zákona, nakoľko sa voči ţalobcovi

domáha niečoho, na čo v zmysle zákona nemá nárok. Ţalovaný je povinný pri svojom postupe

brať ohľad na ustanovenia § 95 a § 95a zákona o správe daní a práve tieto ustanovenia zákona

sú vzhľadom na ich povahu lex specialis voči ostatným ustanoveniam zákona a preto sú tými,

ktoré musia modifikovať postup ţalovaného pri uplatňovaní sankcií.

Ţalovaný ţiadal odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,

ţe prvostupňový súd sa vysporiadal s kľúčovou otázkou súdneho prieskumu, t. j. či boli

splnené podmienky na uloţenie pokuty podľa § 35 ods. 4 zákona o správe daní a vo vzťahu

k námietkam ţalobcu vyhodnotil opodstatnenosť uloţenej pokuty. Úvahy ţalobcu o vplyve

vyhlásenia konkurzu na definície základných pojmov zákona o správe daní ţalovaný povaţuje

za bezdôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2

), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk (§ 156

ods. 1 a 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru,

ţe odvolaniu ţalovaného nie je moţné vyhovieť.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods.1 ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

5

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 78 ods. 1 prvá veta zákona o DPH platiteľ je povinný do 25 dní po skončení

zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú

povinnosť.

Podľa § 35 ods. 4 zákona o správe daní a poplatkov, ak daňový subjekt podá daňové

priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom, správca dane, ktorým je daňový úrad

alebo colný úrad, mu uloţí pokutu do 16 596,95 Eur, najmenej 33,19 Eur, ak ide o fyzickú

osobu a najmenej 66,38 Eur, ak ide o právnickú osobu. Ak je správcom dane obec, môţe

uloţiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej 6,63 Eur a ak ide o právnickú osobu najmenej

66,38 Eur.

Podľa § 1a písm. a) zákona o správe daní na účely tohto zákona sa daňou rozumie daň

podľa osobitných zákonov vrátane sankčného úroku a úroku, ako aj pokuty a poplatky

ustanovené zákonom, ktoré spravuje správca dane.

Podľa § 95 (nazvaný „Prihlasovanie daňových pohľadávok“) ods. 1 Ôsmej časti

zákona o správe daní upravujúcej osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu

na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku povaţuje nezaplatená suma

dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov.

Za daňovú pohľadávku sa povaţuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým

subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len „sankcia“)

sa povaţujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené

do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.

Podľa § 95 ods. 8 zákona o správe daní po vyhlásení konkurzu alebo po povolení

reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7

spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.

6

Podľa § 95a (nazvaný „Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie“)

ods. 1 Ôsmej časti zákona o správe daní upravujúcej osobitné ustanovenia pre konkurz

a reštrukturalizáciu vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje. Na majetok

daňového subjektu podliehajúci konkurzu nemoţno počas konkurzu začať daňové exekučné

konanie alebo výkon daňovej exekúcie; uţ začaté daňové exekučné konanie alebo výkon

daňovej exekúcie sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

Podľa § 95a ods. 3 zákona o správe daní v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia

konkurzu nemoţno začať daňové exekučné konanie na daňové nedoplatky vzniknuté

po vyhlásení konkurzu.

Podľa § 95a ods. 4 in fine zákona o správe daní v čase od vyhlásenia konkurzu

do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené pre premlčanie alebo zánik daňových pohľadávok

a daňových záväzkov neplynú.

Podľa § 95 a ods. 5 zákona o správe daní v daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia

konkurzu do zrušenia konkurzu správca v konkurznom konaní stáva účastníkom daňového

konania namiesto daňového subjektu, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa

správca v konkurznom konaní povaţuje za daňový subjekt. V čase od vyhlásenia konkurzu

do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú všetky ustanovenia tohto

zákona a osobitných zákonov (poznámka pod čiarou odkazuje okrem iného aj na zákon

č. o DPH), ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové

priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností

daňového subjektu alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb podľa tohto zákona

alebo osobitných zákonov, vystavené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového

subjektu sa povaţujú za doklady vystavené daňovým subjektom.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ “) vyhlásením

konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výţivnom pre maloleté

deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemoţno rozhodnúť o náhrade škody,

tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48.

Podľa pohľadávky proti podstate sú tieţ pohľadávky, ktoré vznikli

po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné

7

na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov

úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru.

Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa povaţujú

za pohľadávky z prevádzkovania podniku.

Podľa in fine o priraďovaní a rozpočítavaní pohľadávok

proti podstate správca vedie prehľadnú evidenciu tak, aby z nej bol nepochybný veriteľ,

právny dôvod, čas vzniku a čas uspokojenia pohľadávky proti podstate, ako aj jej priradenie

súpisovej zloţke majetku a dôvod tohto priradenia. Evidenciu pohľadávok proti podstate

správca vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre kaţdú oddelenú podstatu.

Podľa do rozvrhu sa zahŕňajú aj podmienené pohľadávky a popreté

pohľadávky; to neplatí pre popreté pohľadávky, na ktoré sa v konkurze neprihliada.

Podľa z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj

mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol,

boli uloţené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

Podľa veta prvá po úplnom speňaţení majetku zapísaného

do súpisu, ukončení všetkých sporov o určení popretých pohľadávok a ukončení všetkých

sporov, ktorými môţe byť dotknutý majetok podliehajúci konkurzu, správca bezodkladne

pripraví pre nezabezpečených veriteľov konečný rozvrh výťaţku (ďalej len „konečný rozvrh

výťaţku“).

Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalobca vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu

ţalovaného v odvolaní uviedol dôvody, ktoré sú totoţné s dôvodmi uvedenými v ţalobe,

s výnimkou námietky rozsahu súdneho prieskumu vo vzťahu k absencii výkladu ustanovení

§ 95 zákona o správe daní a jeho neaplikovaní správcom dane pri ukladaní pokuty. Ţalobca sa

zaoberal výkladom § 95 ods. 1 v spojení s § 1a písm. a) zákona o správe daní, na základe

ktorého dospel k záveru, ţe správca dane sa uloţením pokuty po vyhlásení konkurzu

za oneskorené podanie daňového priznania podľa § 35 ods. 4 zákona o správe daní domáha

plnenia, na ktoré podľa § 95 zákona o správe daní nemá nárok. Podľa ţalobcu pokuta uloţená

v rámci daňového konania po vyhlásení konkurzu nie je daňovou pohľadávkou, ani daňou,

a teda nemôţe byť uspokojená v rámci konkurzného konania ako pohľadávka proti podstate.

8

Z uvedeného výkladu ţalobcu by vyplývalo, ţe by správca dane nemal správcovi

konkurznej podstaty za porušenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona o správe

daní alebo osobitných hmotnoprávnych daňových zákonov uloţiť sankcie alebo pokuty,

nakoľko enunciát takéhoto rozhodnutia automaticky obsahuje uloţenie peňaţnej povinnosti

s uvedením jej splatnosti, ktorá je v predmetnom prípade 15 dní odo dňa právoplatnosti

prvostupňového rozhodnutia.

S týmto názorom ţalobcu vyplývajúcim z jeho účelového výkladu ustanovení § 95 a

§ 95a zákona o správe daní nemoţno súhlasiť a to predovšetkým s prihliadnutím na právnu

úpravu účinkov vyhlásenia konkurzu a prihlasovania daňových pohľadávok v konkurznom

konaní. Všeobecné účinky vyhlásenia konkurzu upravuje zákon o konkurze

a reštrukturalizácii a osobitné účinky vyhlásenia konkurzu vo vzťahu k daňovým

pohľadávkam a daňovému konaniu upravuje § 95a Ôsmej časti zákon o správe daní. V tejto

časti zákonnej úpravy moţno hovoriť o vzťahu lex specialis, ktorým je v tomto prípade zákon

o správe daní, k lex generalis, ktorým je zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Špeciálna

úprava sa prejavuje v tom, ţe na rozdiel od iných typov konaní sa daňové konanie

neprerušuje, taktieţ nie je explicitne vylúčené jeho začatie v priebehu konkurzu, ako je tomu

v prípade daňovej exekúcie.

Na sankcie, na ktorých uloţenie nastali podmienky po vyhlásení konkurzu sa

nevzťahuje reţim prihlasovania daňových pohľadávok upravených ust. §95 ods. 1 zákona

o správe daní, avšak na ich vyrubenie sa nevzťahuje zákaz daňového konania v priebehu

konkurzného konania. Z uvedeného dôvodu sa ich reţim, napr. splatnosť a vymoţiteľnosť,

spravuje všeobecnými účinkami vyhlásenia konkurzu a taktieţ ich právny osud po zrušení

konkurzu v prípade, ţe sa skončil splnením rozvrhového uznesenia a bývalému úpadcovi

zostal ešte majetok.

Majetok dlţníka, ktorý je v úpadku, nestačí na uspokojenie pohľadávok všetkých

veriteľov, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu, preto je účelom konkurzného konania

uspokojiť pohľadávky veriteľov úpadcu pomerne podľa poradia určeného zákonom.

Z uvedeného dôvodu z uspokojenia sú vo väčšine prípadov vylúčené pohľadávky určitého

druhu, ktoré veriteľom vznikli po vyhlásení konkurzu.

9

Z uspokojenia sú vylúčené mimozmluvné a zmluvné sankcie, ktoré by sa mali

uspokojovať z konkurznej podstaty, ak na ne vznikol nárok, boli uloţené alebo prirástli

po vyhlásení konkurzu. Sem patria aj sankcie, pokuty, penále uloţené rozhodnutím správneho

orgánu. Sankciu je moţné uloţiť v tých konaniach, ktoré sa vyhlásením konkurzu neprerušujú

( ), preto ich uloţenie rozhodnutím vydaným po vyhlásení konkurzu nie je

právne neúčinné, na rozdiel od takých, ktoré by boli uloţené rozhodnutiami v správnych

konaniach, ktoré sa vyhlásením konkurzu prerušujú.

Prihlasovanie pohľadávok v konkurze a náleţitosti konkurznej prihlášky pohľadávok

konkurzných veriteľov sa spravujú prísnym reţimom vyplývajúcim z úpravy § 28 a § 29

zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom sa jedná o pohľadávky voči úpadcovi,

ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Vzhľadom k tomu, ţe vznik daňových povinností

u jednotlivých druhov daní je viazaný podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov na rôzne

právne skutočnosti a rôzne časové obdobia bez ohľadu na to, či daňový subjekt prizná vznik

daňovej povinnosti podaním daňového priznania, a s prihliadnutím na účel správy daní,

je prihlasovanie daňových pohľadávok v konkurze upravené osobitne v ustanoveniach § 95

zákona o správe daní. V tomto ustanovení je zákon o správe daní lex specialis k zákonu

o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je vo vzťahu k úprave prihlasovania pohľadávok lex

generalis. Ustanovenie § 95 zákona o správe daní nemôţe byť v tomto prípade lex specialis

k inému ustanoveniu toho istého zákona, teda ako tvrdí ţalobca, k ustanoveniu § 1a písm. a)

zákona o správe daní, a ani nemodifikuje, nemení definíciu dane ako takej.

Ustanovenie § 95 zákona o správe daní definuje pojem daňovej pohľadávky striktne

len pre účely prihlasovania daňových pohľadávok vzniknutých pred vyhlásením konkurzu

spôsobom a v lehote ustanovenej v , pričom na rozdiel od iných druhov pohľadávok

vzišlých z právnych úkonov úpadcu, prípadne z rozhodnutí iných štátnych orgánov ako

daňovej správy, daňové pohľadávky moţno ako pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením

konkurzu prihlasovať podľa aj bez ich predchádzajúceho priznania úpadcom,

bez ich predchádzajúceho vyrubenia správcom dane, ba dokonca moţno prihlásiť nevyrubenú

daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Ustanovenie § 95 ods. 5 zákona o správe daní definuje aj daňové pohľadávky

vzniknuté po vyhlásení konkurzu, na ktoré sa vzťahuje iný reţim uplatňovania

a uspokojovania v priebehu konkurzného konania z titulu ich zaradenia medzi pohľadávky

proti podstate ( ).

10

Z dikcie § 95 ods. 1 posledná veta v spojení s § 95 ods. 5 a s § 95 ods. 6 zákona

o správe daní vyplýva, ţe sankcie, na ktorých vyrubenie nastali podmienky po vyhlásení

konkurzu, teda spáchanie deliktu správcom konkurznej podstaty nastalo po vyhlásení

konkurzu, sa nepovaţujú za pohľadávky proti podstate. Uvedená úprava je kompatibilná

s ustanovením upravujúcim pohľadávky vylúčené z uspokojovania

v konkurze. Tieto pohľadávky nie je moţné uspokojiť z konkurznej podstaty v priebehu

konkurzu ani rozvrhovým uznesením, nakoľko sa zo zákona nezahŕňajú do rozvrhu. Avšak

po skončení konkurzného konania si správca dane môţe voči daňovému dlţníkovi

pohľadávku vylúčenú z uspokojovania v konkurze uplatňovať, prípadne začať ju vymáhať

v daňovom exekučnom konaní.

Zrušením konkurzu nezanikajú pohľadávky veriteľov, ktoré neboli počas konkurzného

konania uspokojené.

Zrušenie konkurzu nemá ţiadne právne účinky na platnosť a účinnosť úkonov tak

hmotnoprávnych, ako i procesných, vykonaných od vyhlásenia konkurzu aţ po jeho zrušenie.

Vzhľadom k tomu, ţe účinky vyhlásenia konkurzu sú vo vzťahu k daňovému konaniu

a právnemu osudu daňových pohľadávok upravené špeciálne ustanovením § 95a zákona

o správe daní odlišne od všeobecných účinkov vyhlásenia konkurzu upravených v ,

je moţné vyrubovať v rámci daňového konania, ktoré sa na rozdiel od iných správnych

konaní neprerušuje ani nezastavuje (okrem daňového exekučného konania), sankcie

za porušenie zákonných povinností vyplývajúcich z daňových predpisov správcom

konkurznej podstaty. Skutočnosť, ţe je správcovi konkurznej podstaty ako daňovému

subjektu doručené rozhodnutie o uloţení pokuty, nemoţno stotoţňovať s prihlásením daňovej

pohľadávky v konkurze, prípadne uplatnením pohľadávky proti podstate správcom dane

v priebehu konkurzného konania. Jedná sa o procesný úkon oznámenia obsahu rozhodnutia

jeho doručením so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami v rámci procesu daňového

konania, t. j. začatia plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku, prípadne splatnosti

rozhodnutím uloţenej povinnosti. Vzhľadom k tomu, ţe takto uloţená sankcia je vylúčená

z uspokojenia z majetku úpadcu tvoriaceho konkurznú podstatu, je moţné takúto pohľadávku

povaţovať za nevymoţiteľnú v rámci konkurzného konania. Zaplatenia takejto pohľadávky

sa môţe konkurzný veriteľ, teda správca dane, domáhať po skončení konkurzného konania

11

a to aj výkonom daňovej exekúcie v prípade, ţe po skončení konkurzu zostane úpadcovi

majetok.

Na margo rozsudku Najvyššieho súdu č. k. zo dňa 25.septembra

2008, na ktorého obsah ţalobca poukazuje, odvolací súd konštatuje, ţe meritum veci nie je

totoţné s touto prejednávanou vecou, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o prihlasovanie

daňových pohľadávok v konkurznom konaní.

Odvolací súd z obsahu administratívneho a súdneho spisu nezistil, ţe by prvostupňový

správny orgán alebo ţalovaný okrem vyrubenia pokuty v súlade s ust. § 35 ods. 4 zákona

o správe daní aj uplatňoval túto sankciu u ţalobcu ako pohľadávku proti podstate,

čo v konečnom dôsledku ani nemôţe byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho

súdnictva.

Neobstojí námietka ţalobcu vznesená na pojednávaní pred prvostupňovým súdom

na nevýhodné postavenie správcu konkurznej podstaty pri plnení daňových povinností úpadcu

pre nedostatočnú spoluprácu zo strany úpadcu pri poskytovaní všetkých podkladov

potrebných na splnenie zákonných povinností v daňovej oblasti. Správca konkurznej podstaty

disponuje zákonnými oprávneniami zabezpečujúcimi mu moţnosť zjednať nápravu

a spoluprácu úpadcu, navyše v priebehu konkurzného konania sa nejedná o daňové povinnosti

úpadcu, ale o daňové povinnosti správcu konkurznej podstaty, ktorý sa stáva daňovým

subjektom namiesto úpadcu so všetkými z toho vyplývajúcimi hmotnoprávnymi a procesnými

právami a povinnosťami, pričom je povinný konať s odbornou starostlivosťou.

Moţno sa stotoţniť s právnym názorom krajského súdu, ţe ţaloba nebola dôvodná,

nakoľko ţalovaný sa v rámci ţalobou napadnutého odvolacieho konania riadne vysporiadal

so všetkými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením

skutkového stavu a následného postupu prvostupňového správneho orgánu s prihliadnutím

na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia daňových predpisov.

Vzhľadom na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správneho

orgánu v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní nie sú

dôvodné a preto rozhodol podľa v spojení s druhá veta tak,

ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

12

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa 224 ods. 1 v spojení

s a . Ţalobca nemal úspech vo veci, preto mu súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. februára 2011

JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková