Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/61/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu LEGATOs Recovery k.s. (pôvodne PERSPECTA Recovery, k.s.), so sídlom Mierová 650/56 Bratislava - mestská časť Ružinov 821 05, IČO: 47 256 184, správca konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA s.r.o., v konkurze, so sídlom Nám. gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791, proti žalovanému Daňovému úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, Prešovská 1, 064 01 Stará Ľubovňa o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného o použití nadmerného odpočtu zo dňa 3. júla 2020 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX, na základe všeobecnej správnej žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu pod č. j. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 03. júla 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Vydanie napadnutého opatrenia žalovaného v administratívnom konaní

1. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa vydal dňa 03.07.2020 pod č. XXXXXXXXX/XXXX oznámenie o použití nadmerného odpočtu, v ktorom žalovaný oznámil, že v zmysle ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok) nadmerný odpočet vo výške XXX,XX eur, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty dňa 26.06.2020 vo výške XXX,XX Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2020 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty vo výške XXX,XX Eur za zdaňovacie obdobie máj 2011 splatného 20.03.2018; t.j. nedoplatku vzniknutého po vyhlásení konkurzu vyplývajúceho z rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2017. Uvedené oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 06.07.2020.

2. Z predloženého administratívneho spisu ďalej správny súd zistil, že dňa 15.07.2015 vydal žalovaný dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.03.2016, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume XXX.XXX,XX EUR a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume XXX.XXX,XX EUR a zaviazal žalobcu zaplatiť túto sumu do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru na účet žalovaného.

3. Dňa 04.12.2017 žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Daňový poriadok“) uložil žalobcovi pokutu vo výške XX.XXX,XX eur za správny delikt podľa Daňového poriadku za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 07.12.2017. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O podanom odvolaní rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky pod č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.02.2018 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie o pokuty za správny delikt potvrdilo. Uvedené rozhodnutie žalovaného o správnom delikte tak nadobudlo právoplatnosť dňa 05.03.2018.

II.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

4. Vo včas podanej žalobe žalobca namietal nezákonnosť tohto opatrenia žalovaného v súvislosti so započítaním nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Napadnuté oznámenie žalovaného považoval žalobca v celom rozsahu za nezákonné a tvrdil, že bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach, keďže došlo k zmene výšky daňového nedoplatku vyplývajúceho z predpisov hmotného práva, na základe čoho žiada, aby Krajský súd v Prešove preskúmal zákonnosť uvedeného opatrenia.

5. Pokiaľ ide o žalobné námietky súvisiace s podanou žalobou žalobca uviedol, že použitie nadmerného odpočtu na úhradu daňového nedoplatku je nezákonné. S účinnosťou od 15.01.2016 bol na majetok úpadcu: ST OMEGA s.r.o. v reštrukturalizácii, Nám. gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31702 791 vyhlásený konkurz. Z uvedeného dôvodu postup uplatňovania práv a pohľadávok v konkurze podlieha prednostne špeciálnej úprave o konkurze a reštrukturalizácii.

6. Dňa 07.12.2017 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa, č. XXXXXXXXX/XXXX z 04.12.2017, ktorým bola daňovému subjektu: PERSPECTA Recovery, k. s., Bardejovské kúpele 30, 086 31 Bardejov - správca v konkurznom konaní úpadcu ST OMEGA s.r.o., IČO: 31702791, DIČ: 202525848, IČ DPH: SK202525848, Nám. gen. Štefánika 3, 06401 Stará Ľubovňa uložená pokuta vo výške XX.XXX,XX Eur za správny delikt podľa Daňového poriadku - za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa v znení neskorších predpisov.

7. Dňa 18.12.2017 podal žalobca voči uvedenému rozhodnutiu o uložení pokuty odvolanie, v ktorom na záver uviedol: „Okrem toho na záver odôvodnenia k odvolaniu dodávame, že v súlade s ustanovenia . ods. 2 písm. c) sú zmluvné a mimozmluvné sankcie so vznikom po vyhlásení konkurzu a ktoré postihujú majetok Úpadcu vylúčené z uspokojenia. A aj keď vnímame povinnosť správcu dane plniť svoje zákonom uložené úlohy a povinnosti, považujeme postup správcu dane za neefektívny a zbytočný.

8. V rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXXXX/XXXX z 26.02.2018 vzal žalovaný stanovisko správcu ohľadom vylúčenia predmetnej pokuty uloženej rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX z 04.12.2017 na vedomie.

9. Žalovaný si v konkurze súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 16.01.2020 uplatnil viaceré pohľadávky, medzi nimi aj pohľadávku v sume XX XXX,XX eur titulom: Rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2017, pohľadávka vo výške XX XXX,XX eur (pôvodne XX.XXX,XX eur) na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 01.05.2011-31.05.2011, splatnosť 20.03.2018. Zostatok na pokute - DPH 05/2011. Táto pohľadávka bola popretá z dôvodu, že sa jedná o mimozmluvnú pokutu so vznikom po vyhlásení konkurzu, ktorá je z uspokojenia vylúčená zo zákona podľa

10. Pohľadávka žalobcu z nadmerného odpočtu za 05/2020 v celkovej sume XXX,XX eur so vznikom po vyhlásení konkurzu (26.06.2020), bola žalovaným započítaná na pohľadávku žalovaného z rozhodnutia XXXXXXXXX/XXXX z 04.12.2017, ktorým bola daňovému subjektu- žalobcovi: PERSPECTA Recovery, k. s., Bardejovské kúpele 30, 086 31 Bardejov - správca v konkurznom konaní úpadcu ST OMEGA s.r.o., IČO: 31702791, DIČ: 202525848, IČ DPH: SK202525848, Nám. gen. Štefánika 3, 06401 Stará Ľubovňa uložená pokuta vo výške XX.XXX,XX eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g) zákona

č. 563/2009 - za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa

11. Podľa ustanovenia Daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. Týmto , ktorého predmetom je „riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddlženie fyzickej osoby."

12. Samotná skutočnosť, že daňové konanie alebo daňová kontrola pokračuje (alebo môže začať) bez ohľadu na vyhlásenie konkurzu ešte neznamená, že správca môže autonómne, výlučne podľa daňových predpisov rozhodovať o uspokojení jeho pohľadávok. Momentom vyhlásenia konkurzu musí postupovať v súlade s ustanoveniami špeciálneho právneho predpisu - z. č. ; v danom prípade konkrétne musí rešpektovať ustanovenie , , , a 100 z. č. , inak postupuje nezákonne.

13. Dotknutý (započítaný) nadmerný odpočet je majetok podliehajúci konkurzu, ktorým môže nakladať správca konkurznej podstaty a ktorého použitie na úhradu pohľadávok proti podstate prípadne rozvrhnutie veriteľom na uspokojenie ich prihlásených pohľadávok určuje výlučne správca, pri prihlásených pohľadávkach ( ) výlučne rozvrhom po schválení príslušným orgánom, v prípade všeobecnej podstaty veriteľským výborom/zástupcom veriteľov.

14. V súlade s povahou a následkami inštitútu použitia pohľadávky na úhradu daňového nedoplatku má žalovaný za to, že vo veci sa jedná o inštitút započítania pohľadávok, ktorý je v konkurze výrazne limitovaný podľa ustanovenia

15. Podľa ustanovenia „proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

16. Podľa ustanovenia „Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke."

17. Zároveň však platí, že podľa ustanovenia . ods. 2 písm. c) z. č. sú zmluvné a mimozmluvné sankcie so vznikom po vyhlásení konkurzu a ktoré postihujú majetok Úpadcu vylúčené z uspokojenia. To znamená, že pohľadávky vylúčené z uspokojenia v konkurze nemožno v konkurze ani uplatňovať, nakoľko je vopred vylúčené, aby sa v konkurze uspokojovali akýmkoľvek spôsobom, napr. i započítaním.

18. Zmluvné a mimozmluvné sankcie so vznikom po vyhlásení konkurzu, ktoré postihujú majetok Úpadcu sú vylúčené z uspokojenia vždy bez ohľadu na to, či boli v konkurze uplatnené veriteľom podľa z. č. a či ich správca neuznal alebo poprel. V dôsledku toho sú tieto mimozmluvné sankcie nezapočítateľné. Opačný výklad by mal za následok nedovolené individuálne uspokojovanie veriteľa.

19. Podľa ustanovenia „Ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku."

20. Pohľadávka žalovaného z rozhodnutia o uložení pokuty je na účely z. č. mimozmluvnou sankciou z dôvodu prejavov sankčného charakteru v majetkovej sfére úpadcu; jej sankčný charakter potvrdzuje aj skutočnosť, že k uloženiu pokuty pristúpi správca dane z dôvodu porušenia príslušných ustanovení zákona a jej účelom je sankcionovanie. Ustanovenie z. č. je označené ako „SANKCIE“, sám žalovaný vo svojom rozhodnutí č. XXXXXXXXX/XXXX z 04.12.2017 udáva ako právny základ uloženia pokuty ustanovenia z. č. , dokonca pohľadávku v rozhodnutí označuje ako POKUTU.

21. Doručenie rozhodnutia 102499542/2017 z 04.12.2017, resp. potvrdzujúceho rozhodnutia vydaného žalovaným č. XXXXXXXX/XXXX z 26.02.2018 do rúk správcu konkurznej podstaty dňa 07.12.2017, resp. 05.03.2018 nie je možné považovať za uplatnenie danej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate. Doručenie vyššie menovaného rozhodnutia dňa 07.12.2017, resp. 05.03.2018 bolo doručením rozhodnutia podľa ustanovení zákona o správe daní, t. j. jednalo sa o splnenie procesnoprávnych podmienok pre legálne uloženie pokuty a nejedná sa o uplatnenie pohľadávky podľa ustanovenia z. č. Žalobca sa voči rozhodnutiu č. XXXXXXXXX/XXXX z 04.12.2017o uložení pokuty odvolal v zákonnej lehote dňa 18.12.2017. V odvolaní informoval správcu dane, že pohľadávka na pokute je zo zákona vylúčená z uspokojenia podľa ustanovenia z. č. Navyše, z vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného nevyplýva ani žiadna vôľa žalovaného uplatniť si pohľadávku na pokute ako pohľadávku proti podstate.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd v rozsudku sp. zn.: zo dňa 15.11.2011 poskytol právny názor o tom, či doručenie rozhodnutia správcu dane do rúk správcovi konkurznej podstaty úpadcu môže vyvolať súbežne aj účinok uplatnenia pohľadávky správcu dane z doručovaného rozhodnutia ako pohľadávky proti podstate: „Skutočnosť, že je správcovi konkurznej podstaty ako daňovému subjektu doručené rozhodnutie o uložení pokuty, nemožno stotožňovať s prihlásením daňovej pohľadávky v konkurze, prípadne uplatnením pohľadávky proti podstate správcom dane v priebehu konkurzného konania. Jedná sa o procesný úkon oznámenia obsahu rozhodnutia jeho doručením so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami v rámci procesu daňového konania, t. j. začatia plynutia lehoty na podanie opravného prostriedku, prípadne splatnosti rozhodnutím uloženej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že takto uložená sankcia je vylúčená z uspokojenia z majetku úpadcu tvoriaceho konkurznú podstatu, je možné takúto pohľadávku považovať za nevymožiteľnú v rámci konkurzného konania. Zaplatenia takejto pohľadávky sa môže konkurzný veriteľ, teda správca dane, domáhať po skončení konkurzného konania a to aj výkonom daňovej exekúcie v prípade, že po skončení konkurzu zostane úpadcovi majetok."

23. Pohľadávka žalovaného vyplývajúca z rozhodnutia o uložení pokuty č. XXXXXXXXX/XXXX z 04.12.2017 (v spojení s rozhodnutím FR SR o odvolaní) nie je pohľadávkou proti podstate, keďže a vecne nespadá pod ustanovenie § 87 ods. 2 písm. a)-m). Pohľadávka žalovaného (pokuta vzťahujúca sa na obdobie máj 2011) nesúvisí s prevádzkovaním podniku po vyhlásení konkurzu a ani so správou a speňažovaním majetku v konkurze. Žalovaný by si mohol svoju pohľadávku v konkurze uplatniť prihláškou len podľa ustanovenia z. č. , ak by nemala charakter mimozmluvnej pokuty so vznikom po vyhlásení konkurzu.

24. Na záver žalobca uvádza, že v súlade so zásadami dobrej správy správca dane nesmie uprednostniť hocaký výber daní, ale iba správny výber daní, k čomu mu má dopomáhať oprávnenie za týmto sledovaným účelom použiť najvhodnejšie prostriedky. Správca dane, však vo vyššie uvedených postupoch a opatreniach svoje oprávnenie zneužíva a postupuje v rozpore so zásadou legality.

25. Použitie nadmerných odpočtov uvedených vyššie je zo zákona vylúčené, t. j. oznámenia správcu dane sú výsledkom nezákonných a svojvoľných opatrení správcu dane, ktoré majú za následok individuálne uspokojenie účastníka konkurzného konania v rozpore so zákonom. Postup a rozhodovanie správcu dane ukracuje ostatných prihlásených veriteľov, ako aj veriteľov pohľadávok proti podstate a Úpadcovi - daňovému subjektu spôsobuje škodu (a následne aj ostatným veriteľom).

26. Správca dane realizoval započítanie pohľadávok v rozpore s ustanovením a z. č. , keď proti pohľadávkam Úpadcu na nadmerný odpočet so vznikom po vyhlásení konkurzu (t. j. od 15.01.2016 vrátane do dnes) započítaval svoje pohľadávky, ktoré do uspokojovania v konkurzu nesmú vstúpiť zo zákona. Takýto postup správcu dane je nesprávny a nezákonný.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal, aby správny súd žalobou napadnuté oznámenie zo dňa 03.07.2020 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na nariadení pojednávania žalobca netrval. III. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

28. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.12.2020 uviedol, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn.: zo dňa 08.01.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 8/2016 zo dňa 14.01.2016, rozhodol o zastavení reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi ST OMEGA, s.r.o., so sídlom Námestie gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791 (ďalej len „úpadca" v príslušnom gramatickom tvare), začatí konkurzného konania voči úpadcovi a vyhlásení konkurzu voči úpadcovi. Súčasne konajúci súd ustanovil žalobcu (v tom čase pod názvom PERSPECTA Recovery, k.s.) do funkcie konkurzného správcu a vyzval veriteľov úpadcu, aby prihlásili svoje pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu u správcu a na súde.

29. Podľa v znení neskorších predpisov sa vyhlásením konkurzu neprerušuje daňové konanie, čo znamená, že účinky vyhlásenia konkurzu nemajú vplyv na už prebiehajúce daňové konanie, resp. vyhlásenie konkurzu nepredstavuje prekážku pre začatie daňového konania po tom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu.

30. V súlade s o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“ v príslušnom gramatickom tvare) sa na účely tohto zákona rozumie daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov.

31. Daňové konanie predstavuje jednu z činností vykonávanú v rámci správy daní, ktorou sa v zmysle § 2 písm. a) Daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok daňového subjektu je správca dane povinný v rámci správy daní aplikovať Daňový poriadok, jeho osobitné (špeciálne) ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu upravené v šiestej časti ako aj ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je v znení neskorších predpisov.

32. Žalobcom napadnuté započítanie sa týka rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2017 o uložení pokuty vo výške XX XXX,XX eura podľa ustanovenia § 155 ods. 1 písm. f) bod 4 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2015 v nadväznosti na Daňového poriadku za správny delikt podľa Daňového poriadku, tzn. za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.02.2018 (právoplatnosť dňa 05.03.2018 a vykonateľnosť dňa 21.03.2018).

33. Daňou sa podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. Daňovým nedoplatkom sa v súlade s § 2 písm. f) Daňového poriadku rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje daňový nedoplatok za pohľadávku. Keďže pokuta sa považuje podľa Daňového poriadku za daň, nejde o zmluvnú a ani o mimozmluvnú sankciu, ktorá by bola vylúčená z uspokojenia podľa v znení neskorších predpisov.

34. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo po vyhlásení konkurzu, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu.

35. Podľa v znení neskorších predpisov proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu. V zmysle ods. 4 cit. ustanovenia vyššie uvedeného zákona započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené. Interpretácia uvedeného ustanovenia zákona znamená, že na započítanie sú navzájom spôsobilé nasledujúce úpadcove pohľadávky a pohľadávky voči úpadcovi: a) pohľadávka, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu; b) pohľadávka, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu;

c) pohľadávka, ktorá vznikla úpadcovi pred vyhlásením konkurzu s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu.

36. Nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty vo výške XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie november 2018 sa považuje za pohľadávku, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, keďže konkurz bol vyhlásený súdom dňa 15.01.2016. Táto pohľadávka úpadcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, je spôsobilá na započítanie s pohľadávkou voči úpadcovi, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Takouto pohľadávkou je daňový nedoplatok, ktorý eviduje správca dane z dôvodu nezaplatenia pokuty za správny delikt podľa Daňového poriadku, to znamená za uplatnenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t. j. v sume XX.XXX,XX eur vyplývajúcej z rozhodnutia č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2017 v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.02.2018. Tento daňový nedoplatok vznikol dňa 21.03.2018, teda v deň vykonateľnosti rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového orgánu.

37. Individuálny právny akt (akt aplikácie práva) je výsledkom aplikačnej činnosti kompetentného štátneho orgánu (resp. orgánu verejnej moci), ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne zisťujú (potvrdzujú) oprávnenia a právne povinnosti konkrétne určených subjektov. Individuálny právny akt zaväzuje svojho adresáta až do momentu jeho výslovného zrušenia alebo zmeny kompetentným orgánom. Do tohto časového momentu sa každý individuálne určený adresát ním musí bezvýhradne riadiť. Rozhodnutie kompetentného orgánu, ktorým dochádza k zrušeniu alebo zmene individuálneho právneho aktu, má konštitutívne účinky smerujúce do budúcna („ex nunc“).

38. Podľa § 79 ods. 7 Daňového poriadku na nadmerný odpočet, daň z pridanej hodnoty uplatnenú podľa osobitného predpisu a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú odseky 1 až 6 upravujúce použitie daňového preplatku. Jednou zo zákonných možností použitia daňového preplatku je aj jeho kompenzácia s daňovým nedoplatkom, ktorú je možné vykonať aj počas konkurzu vyhláseného na majetok daňového subjektu za predpokladu splnenia podmienok uvedených v v znení neskorších predpisov.

39. Podľa § 79 ods. 1 Daňového poriadku o použití daňového preplatku správca dane písomne upovedomí daňový subjekt. Toto upovedomenie vykonal žalovaný oznámením o použití nadmerného odpočtu č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 07.02.2019, ktoré v súlade s § 159 Daňového poriadku doručil žalobcovi. V zmysle § 79 ods. 11 Daňového poriadku sa použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane podľa odsekov 1 a 8 až 10 považuje za ich vrátenie.

40. Listom č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.01.2020 zaslal žalovaný žalobcovi v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov súhrnnú prihlášku nezabezpečených daňových pohľadávok č. 1 daňového dlžníka ST OMEGA, s.r.o., so sídlom Nám. gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791 v celkovej výške X.XXX.XXX,XX eura, obsahujúcu aj pohľadávku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume XX.XXX, XX eura, pričom táto pohľadávka nebola žalobcom do dňa podania predmetnej žaloby popretá.

41. K nemožnosti započítavania mimozmluvných sankcií, ktorých uspokojenie v konkurze je zákonom vylúčené uvádzame, že daňou sa podľa v znení neskorších predpisov rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu. Daňovým nedoplatkom sa v súlade s v znení neskorších predpisov rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Podľa v znení neskorších predpisov (znenie účinné do 31.12.2019) sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje daňový nedoplatok za pohľadávku. Keďže pokuta sa považuje podľa v znení neskorších predpisov za daň, nejde o zmluvnú a ani o mimozmluvnú sankciu, ktorá by bola vylúčená z uspokojenia podľa v znení neskorších predpisov. Poukazujeme aj na nové znenie ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2020, podľa ktorého daňový nedoplatok sa na účely osobitného predpisu, ktorým je zákon č.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považuje za istinu pohľadávky.

42. Žalovaný trval na tom, že konal v súlade so v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov, a teda aj v súlade so zásadou legality.

43. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval žalobou napadnuté oznámenie žalovaného za správne, zákonné, preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

IV.

Replika žalobcu

44. Žalobca v replike zo dňa 28.12.2020 k námietke žalovaného ohľadom neprerušenia daňového konania pre vyhlásenie konkurzu na majetok daňového subjektu uviedol, že súhlasí s tvrdením, že vyhlásenie konkurzu nemá účinok na pokračovanie daňového konania. Avšak, samotná skutočnosť, že daňové konanie alebo daňová kontrola pokračuje (alebo môže začať) bez ohľadu na vyhlásenie konkurzu ešte neznamená, že správca dane môže autonómne, výlučne podľa daňových predpisov rozhodovať o uspokojení jeho pohľadávok. Momentom vyhlásenia konkurzu musí žalovaný podľa z. č. postupovať v súlade s ustanoveniami špeciálneho právneho predpisu - z. č. ; v danom prípade konkrétne musí rešpektovať ustanovenie , , , a 100 z. č. , inak postupuje nezákonne, a teda ďalší postup zabezpečenia úhrady dane je obmedzený.

45. Žalobca ďalej zotrval na svojom tvrdení, že pohľadávka žalovaného z rozhodnutia o uložení pokuty je na účely mimozmluvnou sankciou, a to z dôvodu prejavov sankčného charakteru v majetkovej sfére úpadcu. Samotná skutočnosť, že žalovaný pokutu považuje za daň nemení jej sankčný charakter a povahu pokuty. Označenie pokuty z rozhodnutia o uložení pokuty ako dane je zaradením jedného typu „pohľadávky“ správcu dane do množiny všetkých pohľadávok správcu dane, ktorá sa súborne nazýva daňou. Aj v súkromnom práve platí, že zmluvná pokuta je pohľadávkou, čo však nemení jej charakter a povahu; jedná sa iba o druhové zatriedenie. Vyššie citovaný záver žalovaného o tom, že jeho pohľadávka nie je vylúčená z uspokojenia pretože sa nejedná o sankciu, je podľa žalobcu nesprávny a nemá podklad vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Kategorizácia daňového nedoplatku na účely uplatňovania nárokov podľa z. č. ako istiny podľa nového znenia ust. z. č. neruší a nemení právny základ vzniku pohľadávky na pokute a jej sankčný charakter.

46. K tvrdeniu, žalovaného, že pohľadávka z rozhodnutia o uložení pokuty č. XXXXXXXXX/XXXX z 04.12.2017 je spôsobilá na započítanie podľa ustanovenia z. č. žalobca uviedol, že predmetná pohľadávka (pokuta uložená rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX z 04.12.2017) je so vznikom po vyhlásení konkurzu vylúčená z uspokojenia (ustanovenie z. č. ) ex lege,t. j. bez ohľadu na to či si ju veriteľ uplatnil alebo nie a či bol veriteľ o neuznaní pohľadávky informovaný alebo nie (a súčasne vyzvaný na podanie príslušnej určovacej žaloby) alebo či bola jeho prihlásená pohľadávka popretá, resp. či o popretí bol vyrozumený a vyzvaný na podanie príslušnej žaloby. Započítanie pohľadávky žalovaného na pokute je zo zákona vylúčené z dôvodu povahy pohľadávky ako pokuty so vznikom po vyhlásení konkurzu, ktorú nie je možné v konkurze uspokojiť žiadnym spôsobom. Tvrdenie žalovaného o tom, že v konkurze prihlásená pohľadávka v sume XX.XXX,XX€, a to podaním č. XXXXXXXXX/XXXX z 16.01.2020 nebola ku dňu podania žaloby zo strany správcu popretá nie je pravdivé. Popretie dotknutej pohľadávky bolo uskutočnené 24.02.2020, avšak nedopatrením nedošlo k zaslaniu oznámenia o popretí pohľadávok žalovanému, za čo sa žalobca emailom z 23.11.2020 žalovanému ospravedlnil a zjednal nápravu. Uvedené tvrdenia žalobca preukázal emailovou komunikáciou z dňa 19.11.2020 a 23.11.2020.

47. V závere žalobca uviedol, že v súlade so zásadami dobrej správy správca dane nesmie uprednostniť hocaký výber daní ale iba správny výber daní, k čomu mu má domáhať oprávnenie za týmto sledovaným účelom použiť najvhodnejšie prostriedky. Započítaním nespôsobilej pohľadávky dosiahol žalovaný svoje uspokojenie v rozpore s ustanovením z. č. Postup a rozhodovanie žalovaného ako správcu dane ukracuje ostatných prihlásených veriteľov, ako aj veriteľov pohľadávok proti podstate a úpadcovi - daňovému subjektu spôsobuje škodu (a následne aj ostatných veriteľov).

V.

Skutkové a právne argumenty správneho súdu

48. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

49. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

50. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

51. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

52. Podľa , správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

53. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté opatrenie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

54. Podľa o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vydania žalobou napádaného opatrenia ; daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za istinu pohľadávky.

55. Podľa § 158 ods. 2 Daňového poriadku, suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za záväzok.

56. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

57. Podľa § 158 ods. 4 Daňového poriadku, záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania.

58. Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku, po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.

59. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom ku dňu vydania žalobou napádaného opatrenia; (ďalej len „zákon o konkurze“ alebo „“) proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

60. Podľa § 54 ods. 4 zákona o konkurze, započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

61. Podľa § 44 ods. 3 zákona o konkurze, pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi.

62. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká, ibaže sa plnenie dostane správcovi.

63. Podľa § 44 ods. 4 zákona o konkurze, ak tento zákon neustanovuje inak, pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku.

64. Podľa § 28 ods. 1 zákona o konkurze, pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.

65. Podľa § 87 ods. 7 zákona o konkurze, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

66. Podľa § 54 ods. 2 zákona o konkurze, pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke.

67. Podľa § 100 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

68. Podľa § 1 ods. 2 Daňového poriadku, sa podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

69. Správny súd, sa v prvom rade zaoberal otázkou, či žalobou napádané opatrenie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve.

70. Aj keď správna žaloba smeruje proti „oznámeniu“, súd poukazuje o.i. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. -64 zo dňa 26.10.2016, v ktorom bola riešená obdobná vec a kde najvyšší súd uzavrel: „Pri posudzovaní toho, či oznámenie žalovaného o použití časti nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku podlieha súdnemu prieskumu je nevyhnutné skúmať to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi práva, a zakladá mu priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.“

71. Oznámenie žalovaného je aj napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami v majetkovej sfére žalobcu a ak nedôjde k vráteniu nadmerného odpočtu, daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s , čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

72. Rovnako nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. -74 zo dňa 17.05.2016 o.i. skonštatoval, že „rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy a územnej samosprávy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb.

73. V je uvedené, že na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

74. V preskúmavanej veci z oznámenia žalovaného, vydaného v súlade s a Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že nadmerný odpočet, ktorý vznikol žalobcovi sa použije na úhradu jeho daňového nedoplatku, t.j. nedôjde k vráteniu tejto sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa o dani z pridanej hodnoty. Oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku je tak spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Iný postup by bol v rozpore so zásadou denegatio justitie - zákazu odopretia spravodlivého súdu, ktorú zohľadňuje aj v a znamenalo by to porušenie základného práva na súdnu ochranu uvedenú v , čo je zrejmé aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 17.05.2016 sp. zn. . „Pokiaľ súd v správnom súdnictve odmietne vecne prejednať žalobu podľa a nasl. smerujúcu proti neformálnemu oznámeniu správneho orgánu, ktorý nemal zo zákona vyplývajúcu povinnosť vydať rozhodnutie, dopúšťa sa odopretia spravodlivosti vo vzťahu k takému žalobcovi.“ (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. zo dňa 15.12.2017).

75. Podstatným znakom pre určenie možnosti súdneho prieskumu nie je hmotná alebo procesná povaha rozhodnutia, ale jeho konkrétny prejav v právnej sfére daňového subjektu. Pri kompenzácii vykonanej správcom dane sú nepochybne dotknuté práva daňového subjektu, keďže dochádza k zmene výšky daňového nedoplatku vyplývajúceho z predpisov hmotného práva.

76. Pokiaľ ide o moment vzniku pohľadávok v predmetnej veci, správny súd konštatuje, že pohľadávka daňového úradu nesporne vznikla po vyhlásení konkurzu, keďže rozhodnutie o správnom (daňovom) delikte zo dňa 04.12.2017 č. XXXXXXXXX/XXXX nadobudlo právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 26.02.2018 č. XXXXXXXXX/XXXX dňa 05.03.2018

- t.j. až k tomuto dňu vznikla pohľadávka správcu dane, t.j. po vyhlásení konkurzu (január 2016). Rovnako tak nadmerný odpočet zo dňa 26.06.2020 v sume XXX,XX EUR za zdaňovacie obdobie apríl 2020 - pohľadávka žalobcu voči správcovi dane, vznikla po vyhlásení konkurzu.

77. Žalobca namietal, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s ustanovením § 54 a § 100 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze.

78. Žalovaný odôvodňoval správnosť svojho postupu poukazom na ustanovenie § 158 Daňového poriadku v spojení s ustanovením § 54 ods. 1 a 4 zákona o konkurze.

79. Daňový poriadok upravuje predmet a rozsah pôsobnosti zákona, pričom sa uplatňuje subsidiárny vzťah Daňového poriadku k hmotnoprávnym predpisom. Ustanovenia § 158, § 159 v zásade upravujú postup daňových orgánov po vyhlásení konkurzu a reštrukturalizačného konania, avšak aj pre daňové orgány platia účinky vyhlásenia konkurzu a osobitná právna úprava obsiahnutá v zákone o konkurze. Aj pre daňové orgány platí právna úprava ohľadom povinnosti plniť pohľadávky podliehajúce konkurzu správcovi konkurznej podstaty, ako aj upravený postup ohľadom uspokojovania svojich pohľadávok proti úpadcovi, a to výlučne spôsobom, ktorý je dovolený zákonom o konkurze.

80. Je zrejmé, že pohľadávka z nadmerného odpočtu DPH je pohľadávkou úpadcu podliehajúcou konkurzu. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 3 zákona o konkurze pohľadávky podliehajúce konkurzu sú ich dlžníci počas konkurzu povinní plniť správcovi. Ak dlžník napriek tomu splní svoj záväzok inej osobe ako správcovi, záväzok dlžníka týmto splnením nezaniká.

81. Žalovaný si v konkurze súhrnnou prihláškou nezabezpečených daňových pohľadávok zo dňa 16.01.2020 uplatnil (v súlade s ustanovením ) viaceré pohľadávky v celkovej výške X.XXX.XXX,XX eur, medzi nimi aj pohľadávku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume XX.XXX,XX eur (pôvodne XX.XXX,XX eur). Túto pohľadávku žalobca dňa 24.02.2020 poprel z dôvodu, že sa jedná o mimozmluvnú pokutu so vznikom po vyhlásení konkurzu, ktorá je z uspokojenia vylúčená zo zákona podľa ustanovenia Oznámenie o popretí prihláškou uplatnených pohľadávok však bolo žalovanému doručené až dňa 23.11.2020.

82. Pohľadávky za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu sa v konkurznom konaní uplatňujú prihláškou podľa § 28 ods. 1 zákona o konkurze. Pokiaľ ide o ostatné pohľadávky za obdobie predchádzajúce vyhláseniu konkurzu, tieto sa u správcu uplatňujú postupom podľa § 87 ods. 7 zákona o konkurze. Avšak ani po prihlásení pohľadávok spôsobom ustanoveným zákonom nie je možné uspokojiť pohľadávky vylúčené z uspokojovania v zmysle § 100 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze. Tieto pohľadávky nie je možné uspokojiť rozvrhom výťažku a ani ako pohľadávky proti podstate.

83. Správny súd preto vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný svoju pohľadávku započítal, hoci tak učiniť nesmel. S poukazom na ustanovenie § 100 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze, uložená pokuta predstavuje mimozmluvnú sankciu, ktorá je vylúčená z uspokojenia, pretože bola uložená až po vyhlásení konkurzu. Pohľadávka z rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi za spáchanie správneho deliktu sankčnú povahu nepochybne má, a preto ju nie je možné započítať s pohľadávkou žalobcu na nadmerný odpočet DPH. Aj odborná literatúra za typickú mimozmluvnú pokutu považuje spravidla všetky sankcie vyplývajúce z predpisov verejného práva, najmä všetky pokuty z priestupkov a správnych deliktov, ďalej penále alebo sankčné úroky (komentár k zákonu o konkurze, systém ASPI).

84. Súd dospel k záveru, že pri použití nadmerného odpočtu na úhradu uložených pokút, tak žalovaný konal v rozpore s § 100 ods. 2 písm. c) zákona o konkurze.

85. V tomto smere správny súd poukazuje aj na právne závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.02.2021, kde uviedol: „34. Kasačný súd sa stotožnil so správnym súdom aj vo vyhodnotení otázky sankčnej povahy pokuty uloženej úpadcovi vo výške XX.XXX,XX eur podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku (v znení účinnom do 31.12.2015) za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ daňového poriadku na tom skutkovom základe, že si uplatnil nadmerný odpočet dane za zdaňovacie obdobie november 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona o DPH. Za neopodstatnenú považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa smerujúcu k tomu, že nakoľko sa za daň sa považuje aj pokuta a splatná daň je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. b/, e/ daňového poriadku), s ktorým sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie nakladá ako s pohľadávkou (§ 158 ods. 1 daňového poriadku), nie je uložená pokuta sankciou, ale daňou, ktorá z uspokojenia v konkurze vylúčená nie je.“

86. „35. Tu treba poukázať na skutočnosť, že ustanovenia zákona o konkurze, podľa ktorých správca dane po vyhlásení konkurzu postupuje (§ 158 ods. 5 daňového poriadku) a ktoré sú v pomere špeciality (majú prednosť) vo vzťahu k ustanoveniam daňového poriadku, osobitne vymedzujú okruh pohľadávok (vrátane daňových nedoplatkov), ktoré sú z uspokojenia v konkurze vzhľadom na svoju povahu vylúčené ( ). Jednou z kategórií pohľadávok takto vylúčených z uspokojenia v konkurze sú pohľadávky na zmluvných a mimozmluvných sankciách uložených po vyhlásení konkurzu ( ), pričom rozhodujúcou pre toto vylúčenie je sankčná povaha pohľadávky. Fakt, že aj pokuta uložená podľa ustanovení daňového poriadku je daňou a v konkurze sa na ňu hľadí ako na pohľadávku, nemení jej sankčný charakter, ktorý je pri aplikácii rozhodujúci.“

87. „36. Pohľadávka z rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi za spáchanie správneho deliktu sankčnú povahu nepochybne má a preto aj keby ju sťažovateľ v konkurze riadne uplatnil (čo sa nestalo), nebolo by možné ju započítať s pohľadávkou žalobcu na nadmerný odpočet DPH, pretože ide o pohľadávku na mimozmluvnej sankcii, ktorá je vylúčená z uspokojenia v konkurze“.

88. Na základe vyššie uvedených skutočností s poukazom na ustanovenie správny súd žalobou napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie, pretože zistil, že žalovaný pri vydaní opatrenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

89. Úlohou daňového orgánu v ďalšom konaní bude opätovne vec preskúmať v súlade s právnym názorom správneho súdu vyslovenom v tomto rozsudku.

90. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo

opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu ( ).

91. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. S poukazom na , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

92. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).