Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sk/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Ľ. A., bytom D. XXXX/XX, R., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska č. 4, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, o starobný dôchodok, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. novembra 2020, č.k. -188, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 13. novembra 2020, č.k. -188, z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. -188 z 13. novembra 2020 podľa (ďalej len „") zamietol správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") o zamietnutí odvolania a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 25. júna 2019, ktorým táto rozhodla, že podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") sa žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 07. júna 2019 zamietla.

2. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie pred správnymi orgánmi, primárnou otázkou, ktorú bolo treba riešiť, bola otázka, či žalobca pre právny nárok na starobný dôchodok ku dňu dovŕšenia XX A. veku splnil zákonné podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku podľa a , pričom primárnou požiadavkou žalobcu bolo zaradiť obdobie jeho štúdia v 1. a 2. ročníku na Vojenskej strednej odbornej škole (ďalej len „VSOŠ"), v období od 01.09.1977 do 31.08.1979 do I. kategórie funkcií. Žalobca vychádzal zo zákonných úprav dôchodkového zabezpečenia, podľa ktorých doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky bola považovaná za dobu zamestnania a vzhľadom k tomu, že žiaci prvého a druhého ročníka VSOŠ boli pred nástupom do VSOŠ povolaní k nástupu do vojenskej školy povolávacími rozkazmi, absolvovali vojenský výcvik, plnili napr. dozorné služby, bývali ozbrojení, dostávali odmeny - služné a podliehali vojenskej disciplíne, vykonávali činnosť, ktorá bola totožná s činnosťou vykonávanou vojakmi, ktorá bola zaradená

do I. kategórie služby, a to napriek tomu, že rezortné ministerstvo obrany na základe príslušného zákona nevytvorilo register alebo zoznam funkcií zaraďovaných do I. kategórie funkcií. Žalobca mal za to, že súdy majú rozhodovacou činnosťou odstrániť nespravodlivé posudzovanie činnosti žiakov prvých a druhých ročníkov VSOŠ a pre účely určenia zníženého dôchodkového veku priznať im zaradenie do preferovanej I. kategórie funkcií.

3. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu na priznanie starobného dôchodku s použitím ustanovení zákona o znížení jeho dôchodkového veku z titulu zaradenia časti pracovnej činnosti žalobcu do preferovanej I. kategórie funkcií ako vojaka z povolania, v nastolenej právnej otázke krajský súd vychádzal zo účinného v čase žalobcom predpokladaného vzniku nároku na starobný dôchodok a z jeho intertemporálnych ustanovení ohľadom sociálneho zabezpečenia vojaka z povolania. Uviedol, že hoci s účinnosťou od 01.01.2004 už pre účely dôchodkového zabezpečenia neustanovuje zvýhodnené pracovné kategórie zamestnaní, ani kategórie funkcií, na základe ustanovenia v znení účinnom od 01.07.2015 ponechal zachované nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnania do I. a II. pracovnej kategórie (v znení účinnom do 30.06.2015 ich priznával do 31.12.2013). Pre účely zistenia zachovania nárokov v konkrétnom prípade dôchodkovo poistenej osoby krajský súd vychádzal zo znenia zákona, ktorý predmetné zvýhodnenia upravoval, resp. upravuje, t.j. nie je možné priznať viac nárokov, ako tejto osobe priznal všeobecný záväzný právny predpis upravujúci zvýhodnené podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, napr. znížením dôchodkového veku. Základným všeobecne záväzným právnym predpisom je Žalobca si uplatnil nárok na starobný dôchodok dovŕšením XX A. veku z titulu splnenia podmienok podľa dôvodiac tým, že splnil podmienku podľa , nakoľko bol zamestnaný najmenej 20 rokov vrátane štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ v službe vojakov z povolania zaradenej do I. kategórie funkcií ( až h/ v spojení s a ). Krajský súd poznamenal, že pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky podľa , so vznikom tohto nároku na zníženie dôchodkového veku je spojená ďalšia zákonná podmienka podľa , a to trvanie služby I. alebo II. kategórie ku dňu 31.12.1999. Ukončenie vojenskej služby ako vojaka z povolania zaradenej do I. kategórie funkcií vzhľadom bez výnimiek uplatňované podmienky priznania nároku na zníženie dôchodkového veku podľa a nebolo možné považovať tvrdenie žalobcu o nesprávnom vyhodnotení zisteného skutočného stavu veci a jeho protizákonné aplikovanie na jeho prípad. Keďže žalobca pristúpil na dobrovoľné ukončenie služobného pomeru vojaka z povolania na vlastnú žiadosť a nebol prepustený, resp. uvoľnený zo služby z racionalizačných a organizačných dôvodov, ani zo zdravotných dôvodov predpokladaných ustanovením /a e/ posúdenie splnenia podmienok na zníženie dôchodkového veku u žalobcu by bolo možné len podľa

4. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukázal na a na nedostatočné vysporiadanie sa s pojmom „ostatná služba" a protizákonné nezhodnotenie doby štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ v I. kategórii funkcií krajský súd uviedol, že pre posúdenie doby výkonu služby žalobcu zaradenej v I. kategórii funkcií nebolo možné vychádzať z nárokov upravených v , pretože toto zákonné ustanovenie sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov od 01. júla 2022 nepoužijú. V tejto súvislosti len vo všeobecnej rovine krajský súd dodal, že i podľa , ktoré upravuje vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením veku XX A., ak vojak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch, muselo ísť o vojaka z povolania. Služba vojaka z povolania je kľúčový, resp. zákonom uznaný status, ku ktorému sa viažu nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do I. alebo II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia. V čase nástupu žalobcu do prvého ročníka VSOŠ, resp. počas jeho štúdia v 1. a 2. ročníku v zmysle účinných právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie štúdiom v 1. a 2. ročníku na VSOŠ nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií. Rovnako štúdium v týchto dvoch ročníkoch VSOŠ nebolo zaradené na základe splnomocňujúcich ustanovení zákonov do rezortných zoznamov príslušných ministrov obrany do I. kategórie funkcií. Krajský súd ďalej konštatoval, že podľa s účinnosťou od 01.10.1988 do 01.01.2004 sporné obdobie dvoch ročníkov štúdia na VSOŠ nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, a to ani na základe zákonného splnomocnenia ministrom obrany Slovenskej republiky nebola činnosť žiakov vojenských odborných stredných škôl v spornom období štúdia zaradená do I. kategórie funkcií ( ). V kontexte s ustanovením je

potrebné vychádzať z uvedeného právneho stavu, pokiaľ sa posudzuje nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcu v nadväznosti na požiadavku zohľadnenia jeho štúdia v prvých dvoch ročníkoch na VSOŠ. Branný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý stanovil minimálny vek pre účely vzniku brannej povinnosti, t.j. na 1. január roku, v ktorom občan dovŕšil 17. rok a dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti na 1. január roku, v ktorom osoby nepodliehajúce brannej povinnosti dovŕšia 17. rok okrem dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti bez ohľadu na vek, avšak za brannej pohotovosti štátu. Samotná skutočnosť, že sa žalobca vo veku 15 rokov po ukončení povinnej školskej dochádzky, v súvislosti s nástupom na VSOŠ podrobil odvodovému konaniu, nezakladá ešte jeho status vojaka v činnej službe, nakoľko uvedeným zápisom bol zavedený do vojenskej evidencie a bol podrobený predbežnému zisťovaniu jeho spôsobilosti na vojenskú činnú službu a zisťovaniu možností na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti pre výkon vojenskej činnej služby. Žiaci VSOŠ až po zložení služobnej prísahy vykonávali vojenskú činnú službu, konkrétne základnú vojenskú službu. Žiadne povinnosti, ktoré žiaci v priebehu 1. a 2. ročníka VSOŠ v rámci výchovného procesu a nazývali sa službami, hoci sa svojím názvom, obsahom alebo náplňou činnosti javili byť totožné s výkonom činnosti vojakov z povolania, nemožno podradiť pod vojenské činné služby vojakov z povolania v zmysle Branného zákona. V tomto ohľade možno na základe uvedeného konštatovať, že žiaci 1. a 2. ročníkov VSOŠ boli vojakmi mimo činnej služby, a teda ani vo vzťahu k ich činnosti v rámci vzdelávacieho procesu nemohlo byť realizované zaradenie medzi služby vojakov z povolania do I. kategórie funkcií. Pokiaľ žalobca namietal zneužívanie detskej práce, obmedzovanie osobnej slobody žiakov a prísny režim pri ich výchove počas sporných dvoch ročníkov na VSOŠ, ako aj ich protizákonné ozbrojovanie a porušovanie príslušných všeobecných záväzných právnych predpisov o zbraniach a strelive a krajský súd uviedol, že tieto tvrdené skutočnosti neboli predmetom súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého administratívneho rozhodnutia a postupu jeho vydaniu. S prihliadnutím na skutočnosť, že preskúmavaným rozhodnutím žalobcovi starobný dôchodok nebol priznaný, podľa krajského súdu nemalo význam sa zaoberať okolnosťami, ktoré podľa žalobcu mohli ovplyvniť výšku dôchodku, pričom krajský súd nezistil pochybenie vo veci rozhodujúcich správnych orgánov, ani vo vzťahu k spôsobu započítania doby poistenia, pri ktorom žalobca síce poukazoval na potrebu dvojnásobného započítania doby jeho výkonu funkcie letca, avšak s právnou argumentáciou týkajúcou sa právnej úpravy výsluhového dôchodku, ktorý predmetom správneho konania v tomto prípade nebol. Rovnako krajský súd konštatoval, že ozbrojovanie 14 až 16 ročných žiakov VSOŠ a náplň ich činnosti nezakladali a ani v zmysle Branného o niektorých služobných pomeroch vojakov nemohli založiť služobný pomer týchto žiakov ako vojakov z povolania, ktorý je pre účely zaradenia služby do I. kategórie funkcií v zmysle a , ako aj podľa príslušných ustanovení rozhodujúci. Z uvedeného dôvodu nebolo možné preklenúť ani rozhodovaciu činnosť súdov účel sledovaný zákonmi o sociálnom zabezpečení, výlučne vo vzťahu ku kategorizácii preferovaných služieb vojakov z povolania a kreovať pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania namiesto príslušného štátneho orgánu na úseku správy ozbrojených síl zoznam činností zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií z činností vojakov mimo činnej služby a mimo služby vojakov z povolania. Postavenie žalobcu z hľadiska jeho uplatneného nároku nezlepšuje ani skutočnosť, že iné študijné odbory podľa neho (baníci, fúkači skla) I. kategorizáciu za celé obdobie štúdia priznané právnymi predpismi mali, či odškodňovanie príslušníkov pomocných technických práporov, pri ktorom súd nevidel porovnateľné postavenie subjektov ani nárokov. Nejde o diskrimináciu žalobcu postupom žalovaného, či nerovnaké zaobchádzanie, o ktorom by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by žalovaný v iných obdobných prípadoch absolventov vojenských stredných odborných škôl postupoval inak, čo v konaní preukázané ani tvrdené nebolo.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne uplatniteľné trovy nevznikli.

II.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 9. Uviedol, že od nástupu do 4-ročnej VSOŠL od 01.09.1977 do 31.08.1979 (t.j. 730 dní v 1. a 2. ročníku) bol v nepretržitom služobnom pomere - žiak VSOŠL a ako mladistvý reálne vykonával službu podľa vojenských právnych predpisov a pravidiel. V 3. a 4. ročníku, konkrétne od 01.09.1979 do 11.07.1981 vojenskú základnú službu odslúžil v dĺžke 680 dní na VSOŠL v Prešove v I. kategórii funkcií. Nesúhlasí preto s postupom žalovaného o zaradení výkonu služby v 1. a 2. ročníku VSOŠL v III. pracovnej kategórii.

10. Kasačnú sťažnosť odôvodnil, tým, že 1/ nesúhlasí s postupom žalovaného, ktorý posúdil u žalobcu obdobie reálneho výkonu služby na dôchodkové účely len od 18. roku veku rovnako, ako u civilného stredoškoláka, 2/ podmieky Branný zákon a špeciálny vojenský predpis Del-27-4 sa vo VSOŠL učelovo obchádzali inými zákonmi, a to zákonom o zbraniach a strelive, ktoré legálne umožňovali ozbrojovanie mladistvých na VSOŠL, 3/ podľa branného zo dňa 02.05.1958 a vojenský predpis Kádr-1-1, sa žiaci VSOŠL zaraďujú do vojska a stávajú sa vojenskými osobami, služobná povinnosť vzniká dňom odvedenia, 4/ od 1. ročníka VSOŠL v Prešove dňa 01.09.1977 bol v nepretržitom služobnom pomere - žiak VSOŠL a už ako mladistvý od 01.09.1977 vykonával nútenú službu, napriek tomu žalovaný hodnotí toto obdobie v III. pracovnej kategórii, 5/ v správnom konaní o starobný dôchodok boli porušené procesné práva pred správnym orgánom, základné práva na inú právnu ochranu podľa SR v spojení s SR, a to povinnosť nariadiť ústne pojednávanie nielen v priestupkových veciach, ale aj v konaniach o iných správnych deliktoch (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. z 25.08.2010), 6/ mladiství žiaci boli zneužívaní na výkon a prípravu vojenskej služby a výkon nútených prác so strážením a ostnatým plotom regulárnych kasární ČSĽA, 7/ žalovanému vytýka, že neurobil dokazovanie za účelom zistenia, že by na Ministerstve školstva ČSSR existoval nejaký odbor vojenského školstva, ktorý by permanetne dohliadal na činnosť vojenských stredných škôl v ozbrojených silách ČSSR a permanente vykonával tam kontrolu, 8/ sociálna poisťovňa odmieta posudzovať reálne inkasované finančné a materiálne príjmy na dôchodkové účely počas 1. až 4. ročníka VSOŠL, pretože ich neposúdila ako plnenie podľa a , ani neposúdila vynútenú hodnotu 8 ročného služobného záväzku žalobcu k ďalšej vojenskej službe. V súvislosti so štúdiom na VSOŠL poukázal na síce bezplatné štúdium, avšak v prípade neukončeného štúdia museli rodičia žiaka vojenskej správe zaplatiť 24 000 Kčs. Takéto povinnosti na civilných stredných školách neexistovali. V súvislosti s uvedeným poukázal na judikát NS SR o zjavnej neprimeranosti takýchto povinne prevzatých záväzkov, napríklad pri podnikových bytoch, pričom krajský súd tento fakt prehliadol a ani nehodnotil, 9/ v súvislosti s nútenými prácami poukázal na SR a Dohovoru a uviedol, že od nikoho sa nebude vyžadovať, aby vykonával nútené práce alebo povinné práce (žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠL), 10/ služobný pomer spravidla vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu svojho priebehu sa odlišoval od pracovného pomeru. Právna povaha služobného pomeru žiakov VSOŠL postihuje zvláštnu povahu vojenskej školy ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu pevného začlenenia jej žiakov ako budúcich vojakov z povolania ČSĽA do organizmu verejnej moci a účasti na jej výkone, 11/ žalobca mal v čase nástupu na VSOŠL 15 rokov; v tom čase platil V ustanovení upravoval dĺžku pracovného času najviac 46 hodín týždenne, v odseku 2 upravoval pracovný čas mladších ako 16 rokov najviac 36 hodín týždenne. Mladiství pracovníci starší ako 16 rokov, ktorí smú pracovať v baníctve v podzemí pri ťažbe nerastov, alebo pri razení tunelov a štôlní, pretože tieto práce sú nevyhnutné pre ich prípravu na povolanie, majú pri týchto prácach pracovný čas najviac 40 hodín týždenne; podľa bol zákaz práce nadčas a práce v noci; Ústredné orgány podľa zásad určených vládou a po dohode s Ministerstvom zdravotníctva a ústrednými výbormi odborových zväzov vydávajú pre svoje odbory zoznamy prác a pracovísk zakázaných mladistvým a zabezpečia, aby sa tieto zoznamy priebežne dopĺňali a upravovali v súlade s najnovšími poznatkami vedy a techniky. V zozname sa tiež určí, či a za akých podmienok môžu mladiství výnimočne tieto práce vykonávať z dôvodov prípravy na povolanie. Sociálna poisťovňa o tejto povinnosti zaryto mlčí. 12/ domnieva sa, že na vojenských stredných odborných školách a vojenských gymnáziách sa do roku 1991 porušovali ustanovenia §, 5, 83 ods. 1, 166, 167 ods. 1, 176, 178, 252, 274 ods. 2 Zákonníka

práce č. V školských zákonoch o nútenom výkone služby, nútených prácach, obmedzovaní slobody a obmedzovaní pohybu a zneužívaní mladistvých na vojenských stredných školách, zmeny ich osobného statusu („chovanci") niet ani zmienky. Ani jeden všeobecný súd sa k porušovaniu nevyjadril, 13/ poukázal na to, že sa treba bližšie pozrieť aj na donedávna platné ustanovenie , ktoré pri priznávaní výsluhového príspevku vojenským vyslúžilcom už nerozlišuje, či má ísť o takú, či onakú službu, dokonca ani nie o služobný pomer, 14/ vo vojenskej knižke je obdobie VSOŠL zaznamenané ako „vojenská činná služba" a preto túto službu treba považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách už od jeho 15. rokov ( ). Vojenská knižka je oficiálny úradný dokument, rovnako ako občiansky preukaz. Údaje do nich vpisovali výhradne iba prísluné orgány vojenskej správy. Sociálna poisťovňa nepostrehla, že služba v I., resp. II. kategórii funkcií nebola závislá od skutočného konkrétneho vojenského výcviku, intenzívnej vojenskej prípravy.... 15/ nemôže súhlasiť s vyjadrením Sociálnej poisťovne a niektorých súdov, že podľa vojakmi z povolania sú len práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávali vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť, 16/ poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR č.k. -54 z 28.11.2012, č.k. -83 z 27.05.2009 a -35 z 25.04.2019, na rozsudok Krajského súdu v Prahe č.k. zo dňa 20.07.2018, ktorý rozhodol v obdobnom prípade, 17/ všeobecným súdom vytýkal, že sa nezaoberali zoznamom druhov práce uvedených v zákone napriek tomu, že príloha nariadenia vlády ČSSR č. predstavovala iba typizovaný zoznam prác zaradených do preferovaných pracovných kategórií a bol konkretizovaný na úroveň konkrétnych povolaní najprv príslušným rezortným zoznamom. Tieto rezortné zoznamy boli založené len na metóde taxatívneho výpočtu. Pokiaľ teda nebolo konkrétne povolanie uvedené v príslušnom rezortnom zozname ako zamestnanie zaradené do I. či II. pracovnej kategórie, nemohlo byť na základe rozširujúceho výkladu ustanovenia zákona či vykonávacieho nariadenia do takejto kategórie priradené, a to ani na základe súdneho rozhodnutia. Súdy však mohli podľa výsledkov vykonaného dokazovania a zisťovania vysloviť, že pracovník splňuje podmienky pre zaradenie do I. či II. pracovnej kategórie. K tomu sa vzťahuje aj ustanovenie a vyhlášky č. o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení učňov, 18/ v súvislosti s Nariadením vlády č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia uviedol, že pre potreby posúdenia činnosti v preferovanej pracovnej kategórii žiakov 1. a 2. ročníka VSOŠL nie je vyžadovaná pravidelnosť praktického vyučovania na pracoviskách. Túto pravidelnosť možno hodnotiť samostatne aj bez vzťahu k časovej prevahe praktického vyučovania podľa Podľa vyhlášky č. sa doba vojenskej činnej služby vykonávanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítava do tej preferovanej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený, 19/ namietal, že mu mala byť započítaná v I. kategórii funkcií aj služba žiaka VSOŠL v rokoch 1977-1979, pretože platná právna úprava stanovila, že príprava na budúce povolanie profesionálneho vojaka má byť pre účely dôchodkového poistenia zaradená do príslušnej kategórie funkcií.

11. Po oboznámení sa s úvahami a skutočnosťami uvedenými v kasačnej sťažnosti navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania.

III.

12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 23. marca 2021 navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

14. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

15. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

16. Z dôvodovej správy k o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj vyplýva, že zákonodarca vo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé" veci v agende správneho súdnictva, ktoré aj dokončí. upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve ( ).

17. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

21. Podľa , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2019, ktorý tento postupom podľa Zz. o sociálnom poistení zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. júna 2019. Predmetným rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 07. júna 2019 z dôvodu, že nesplnil zákonné podmienky pre priznanie starobného dôchodku od XX.XX.XXXX, dovŕšením veku XX A..

23. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa tento zákon nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len ""), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách (ďalej len "vojak prípravnej služby"), ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).

25. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

26. Najvyšší správny súd mal preukázané, že žalobca sa žiadosťou spísanou 07.06.2019 domáhal priznania starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia XX A. veku. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žiadosť o starobný dôchodok žalobca spísal na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne 07.06.2019. To znamená, že správne konanie o priznanie starobného dôchodku sa začalo po nadobudnutí účinnosti Nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania, ak zákon neustanovuje inak (R 48/1998).

27. Podľa podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. žalobca túto zákonnú podmienku nesplnil. Službu I. kategórie funkcií žalobca vykonával do 31.12.1997. Jeho služobný pomer zanikol 30. marca 1999.

28. Ustanovenie zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31. decembra 2023 ( ). Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. rokov veku, len za splnenia zákonom stanovených podmienok.

29. Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní podľa právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31. decembra 1999, bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31. decembri 1999 dovŕšia stanovený vek a ktorí boli zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v , resp. vykonávali službu v I. alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31. decembra 1999, pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 1. januára 2000 nemohli objektívne až po 31. decembri 1999 splniť podmienku trvania takého zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu.

30. Zákonodarca mal v úmysle poskytovať určitým skupinám zamestnancov, resp. vojakov a policajtov starobný dôchodok skôr, ale za presne určených podmienok uvedených v a Tak žalovaný, ako aj súd sú týmto zákonom viazaní. Podmienka trvania určeného zamestnania do 31. decembra 1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov) a policajtov. , ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený až 07.12.1999 s účinnosťou od 22.12.1999 bola možnosť zaraďovania zamestnaní vykonávaných po 31.12.1998 predĺžená až do

31.12.1999. Zároveň s účinnosťou od 22.12.1999 bola posunutá aj uplatniteľnosť v znení neskorších predpisov. Účelom prechodného ustanovenia v znení bolo v záujme právnej istoty umožniť zaraďovanie zamestnaní vykonávaných od 01.01. do 31.12.1999 do I. alebo II. pracovnej kategórie a I. alebo II. kategórie funkcií dodatočne a umožniť priznať dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa v znení (tzn. účinnom do dňa nadobudnutia účinnosti , konkrétne do 22.12.1999).

31. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k preskúmavanému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom a právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení rozsudku krajského súdu.

32. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 08.03.2017 vyplynulo, že žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok od 01.01.1998 podľa ustanovenia , ktorý sa s účinnosťou od 01.05.1998 podľa považuje za výsluhový dôchodok. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.09.1979 do 11.07.1981 (základná služba vo vojenskej škole) v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 12.07.1981 do 31.12.1997 v I. kategórii funkcií (vojak z povolania). V I. kategórii funkcií tak žalobca vykonával službu 18 rokov a 127 dní. Z dôvodu, že doba služby v I. kategórii funkcií netrvala k 31.12.1999, žiadateľ o starobný dôchodok nesplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov. Podľa podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.

33. Skutkové zistenia podľa vykonaného dokazovania preukázali, že zamestnanie žiadateľa o starobný dôchodok zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie netrvalo ku dňu 31. decembra 1999 a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , nárok na starobný dôchodok mu nevznikol ani podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

34. Medzi účastníkmi konania je v prvom rade sporné nepriznanie I. kategórie funkcií absolventovi 4- ročnej vojenskej strednej odbornej školy leteckej ukončenej maturitou za I. a II. ročník stredoškolského vojenského štúdia.

35. Najvyšší správny súd posudzujúc dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti dospel k zhodnému právnemu názoru ako správny súd a žalovaný, že štúdium žalobcu v 1. a 2. ročníku vojenskej strednej odbornej školy leteckej nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa Činnosť, ktorú títo žiaci vojenských stredných odborných škôl vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov.

36. Podľa prílohy 3 smernice poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky ( ), t.j. v III. pracovnej kategórii. Zaraďovanie do pracovných kategórií (kategórií funkcií) patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe vojenských škôl bola upravená predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany Slovenskej republiky. 37. Žalobca v kasačnej sťažnosti (1/ a 4/) namietal nesprávne zhodnotenie doby štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej v Prešove od 01.09.1977 do 31.08.1979 (1. a 2. ročník štúdia), t.j. 730 dní. Uvedené obdobie štúdia žiadal započítať namiesto III. kategórie funkcií do I. kategórie funkcií. Na spracovanie a vyplňovanie výkazu bolo nariadením náčelníka štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 zo dňa 02.08.1985 vydaná „Smernica náčelníka ministra národnej obrany pre spracovanie výkazu doby kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona i niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie". Z týchto smerníc vyplýva, že prijatím žiaka na vojenskú strednú odbornú školu alebo na vojenské gymnázium po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom

v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na vojenskej strednej odbornej škole sa výkon základnej vojenskej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku vojenskej strednej odbornej školy. Žiaci študujúci na vojenských gymnáziách základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl - strednej odbornej vojenskej školy a vojenských gymnázií - vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie.

38. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti (10/) žalobca namietal nesprávne posúdenie obdobia štúdia v 1. a 2. ročníku strednej odbornej vojenskej školy leteckej. Túto dobu žiadal považovať za ostatnú vojenskú službu. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia činnosť, ktorú žiaci študujúci v 1. a 2. ročníku strednej odbornej vojenskej školy vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, pred zložením vojenskej prísahy, nebola výkonom vojenskej služby. Podľa prílohy 3 smernice poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci....

39. Zaraďovanie do pracovných kategórií (kategórií funkcií) patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe vojenských škôl bola upravená predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

40. Najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú tiež námietku žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, ako aj rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí odpovedať na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, ). Vo svetle takto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumovým a v okolnostiach veci (dajúc jednak zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva a jednak zreteľ na to, že v skutkovo obdobných veciach už bolo skôr rozhodnuté) postačujúcim spôsobom (odkaz na skoršie rozhodnutia v súlade s ) reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, že na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. Z obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili k zamietnutiu žiadosti o starobný dôchodok žalobcu ku dňu dovŕšenia XX A. veku žiadateľa o starobný dôchodok. Zaradenie doby služby vojaka z povolania do I. a II. kategórie funkcií je vo výlučnej kompetencii MO SR, ktoré zodpovedá za údaje, ktoré poskytne Sociálnej poisťovni a ktoré sú pre správny orgán, ktorý rozhoduje vo veciach nárokoch žiadateľov o dávky starobného dôchodku, záväzné.

41. Skutočnosť, že krajský súd nerozhodoval o opravných prostriedkoch v súlade s predstavami navrhovateľa, nemožno považovať za porušenie práva na súdnu ochranu.

42. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných námietok vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy kasačný súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Rozhodnutia správnych orgánov sú v súlade so o sociálnom poistení a nevykazujú znaky svojvôle (arbitrárnosti). Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

43. Kasačný súd poukazuje na to, že postup pri hodnotení obdobia štúdia v 1. a 2. ročníku na strednej odbornej vojenskej škole bol predmetom právneho posudzovania v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Napríklad v rozsudku sp. zn. z 18.12.2019, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde SR, ktorý sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. -35 z 18.12.2020, ústavný súd uviedol: „Rozsiahle argumenty týkajúce sa štvorročného štúdia na strednej vojenskej škole s poukazom na Nariadenie náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády 1. zástupcu ministra národnej obrany č. 11 z 2. augusta 1985 neboli spôsobilé spochybniť správnosť zaradenia štúdia v 1. a 2. ročníku strednej školy do I. kategórie funkcií. Vojenskú prísahu založil dňa 29. augusta 1970. Nemožno preto opodstatnene poukazovať na chyby v dokazovaní v konaní o nároku na starobný dôchodok. Správny orgán nepochybil, keď dobu štúdia od 1. septembra 1968 do 2. augusta 1970 nehodnotil v I. kategórii funkcií ani na základe čestných vyhlásení podľa §197 zákona o sociálnom poistení. Ministerstvo obrany SR potvrdilo uvedené obdobie v III. kategórii funkcií. Nebol preto dôvod na postup orgánu verejnej správy nariadiť vo veci ústne pojednávanie a vykonať vo veci dokazovanie vypočutím svedkov. Z údajov uvedených žiadateľom o dávku v žiadosti o starobný dôchodok a z obsahu listín založených v administratívnom spise Sociálnej poisťovne boli podklady preukazujúce dobu štúdia na strednej vojenskej škole, dobu služby vojaka z povolania a zhodne aj ďalšie obdobie po ukončení aktívnej činnosti vojaka z povolania boli dostatočným podkladom pre určenie období dôchodkového poistenia pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok nielen ku dňu 28. február 2013, ale aj ku dňu 18. november 2014, t.j. ku dňu dovŕšenia 62 rokov veku žiadateľa."

44. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keďže tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania ( v spojení s a ). Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému trovy kasačného konania nevznikli.

46. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.