Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/20/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu F. A., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, R., zastúpeného advokátom JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska č. 4, 831 02 Bratislava 3, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.10.2019, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.6.2019 podľa ustanovení a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) a podľa ustanovení , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení“, príp. „ZSZ“) zamietla žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 7.6.2019.

2. Správny orgán dôchodkového zabezpečenia prvého stupňa zamietnutie žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku odôvodnil zisteným skutočným stavom a obsahom podkladov zabezpečených pre účely konania, a to potvrdením Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 8.3.2017, podľa ktorého žalobcovi bol od 1.1.1998 podľa priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa s účinnosťou od 1.5.1998 považuje za výsluhový dôchodok, na vznik nároku na ktorý a pre jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1.9.1979 do 11.7.1981 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru od 12.7.1981 do 31.12.1997 v I. kategórii funkcií.

3. Zistené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie vyhodnotila tak, že žalobca získal v zamestnaní zaradenom v o sociálnom zabezpečení 6 697 dní, t.j. 18 rokov a 127 dní, preto mu nárok k 7.6.2019 nevznikol a nakoľko jeho zamestnanie zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie netrvalo ku dňu 31.12.1999 a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a zákona, nárok na starobný dôchodok mu nevznikol ani podľa

4. Žalobca proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal včas odvolanie, v ktorom primárne namietal nezhodnotenie doby jeho štúdia v prvom a druhom ročníku vojenskej strednej odbornej školy od 01.09.1977 do 31.08.1979 v I. kategórii funkcií .

5. V rámci odvolacieho administratívneho konania generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a napadnuté prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako vecne správne potvrdil.

6. V súvislosti s odvolacou námietkou správny orgán druhého stupňa správnosť vyhodnotenia skutočného stavu prvostupňovým správnym orgánom pre účely žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku dôvodil, že žiaci 1. a 2. ročníka vojenskej strednej odbornej školy (ďalej aj „VSOŠ“) sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na vojenské gymnázium (ďalej aj „VG“) po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t. j. výkon základnej vojenskej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Správny orgán citoval prílohu 3 smernice, podľa ktorej „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.“

7. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa14.10.2019, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Namietal nepriznanie starobného dôchodku a nezhodnotenie doby štúdia od 01.09.1977 do 31.08.1979 v I. kategórií funkcií. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie sa len zľahka dotýka problematiky, ktorá sa skutočne dramaticky odohrávala na vojenských stredných školách. Žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave č. k. zo dňa 25. júna 2014, podľa ktorého je pojem slova „služba“ oveľa širší ako je chápaný Sociálnou poisťovňou, štátnymi orgánmi a sudcami niektorých súdov, a rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. zo dňa 14. septembra 2016, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pretože Sociálna poisťovňa nedostatočne vysvetlila, čo sa rozumie pod pojmom „ostatná vojenská služba“. Poukazoval na okolnosti a dôsledky rozpustenia Varšavskej zmluvy k 30.6.1991 a rozpadu ČSFR k 1.1.1993 a novú koncepciu armády SR po týchto udalostiach, znižovanie počtu vojakov, profesionalizáciu armády, na negatívny vplyv aktívnej vojenskej služby na jeho rodinný život, ako aj na dôvod jeho prepustenia do zálohy na vlastnú žiadosť, ktorým ale v skutočnosti bolo neskôr zrušené nariadenie, podľa ktorého všetci príslušníci leteckého personálu slovenských vzdušných síl museli mať vysokoškolské vzdelanie. Zdôrazňoval, že jeho vojenská činná služba v ČSĽA už počas študijnej praxe v 1. a 2. ročníku Vojenskej strednej odbornej školy v Prešove, ale hlavne v rokoch 1977 - 1979 bola poznamenaná službou v extrémne rizikovom prostredí, ktorá mala bezprostredný negatívny vplyv na kondíciu, telesný vývoj a zdravotný stav žalobcu a jeho psychiku, bezpečnosť a hygienu pri výkone služby. Veď práve preto bola táto vojenská služba oprávnene zaradená do preferovaných kategórií. Pri ich posudzovaní by sa malo na ne pozerať rovnako, súladne a nediskriminovať absolventov vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií. Odo dňa nástupu do VSOŠL dňa 1.9.1977 sa bezpodmienečne musí začať odpočítavať žalobcova telesná, psychická, duševná, fyzická a iná záťaž, vypätie a stres a toto kontinuitné vyčerpávanie a nemilosrdné drancovanie osobnosti nepretržite trvalo až do skončenia vojenskej služby žalobcu, do jeho odchodu do zálohy (civilu 31.12.1997) a určite nie iba od braneckého odvodu dňa 16.2.1979, alebo nástupu žalobcu na vojenskú základnú službu, či niekedy oveľa neskôr a pod., ako si to dnes predstavujú a účelovo vymýšľajú niektorí nekompetentní. Vo Vyhláške ministra národnej obrany ČSR č. zo dňa 2.5.1958 a branného a vojenského predpisu Kádr-1-1, článok č. 15, žiaci sú zaradení do vojska a stávajú sa vojenskými osobami. Ešte pred nastúpením základnej vojenskej služby žalobcovi služobná povinnosť vznikla dňom odvedenia 16.2.1979. Podľa vojsko je súhrn vojenských osôb. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (pozri , ods. 1) a majú služobnú povinnosť (). Už týmto dňom sa totiž odvedenci (náhradnej) služby označujú výrazom „odvedenci“. Branná povinnosť je povinnosť občana štátu pripravovať sa na obranu štátu a osobne sa zúčastňovať na plnení úloh armády. Prosíme, aby tieto vojenské predpisy boli vzaté na zreteľ a sústavne sa neignorovali.

8. Uvádzal, že pracovné kategórie boli upravené , účinným od 1.7.1964 v ustanovení tohto , o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia, ktorá v ustanovení stanovila, že do I. pracovnej kategórie sa zaraďujú zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne alebo aspoň prevažne práce uvedené v dielu I pripojeného zoznamu (tzn. zoznamu druhov prác, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania, v ktorom sa tieto práce vykonávajú, boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia). Podľa ustanovenia citovanej vyhlášky ústredné orgány, v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce uvedené v pripojenom zoznamu a zamestnania uvedené v , vydajú v dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia rezortné zoznamy zamestnaní vykonávaných v odboroch ich pôsobnosti, ktoré sa zaraďujú do I. alebo II. pracovnej kategórie. Zmeny a doplnky týchto zoznamov bolo možné vykonávať len v dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia. Tento model fungovania pracovných kategórií prevzala i následná právna úprava v (pozri , tohto zákona) a , o zaraďovaní do I. a II. pracovnej kategórie pre účely sociálneho zabezpečenia. Pracovné kategórie potom boli zachované i po prechode na novú právnu úpravu sociálneho zabezpečenia s účinnosťou od 1.10.1988 (pozri , o sociálnom zabezpečení a nariadení vlády č. o zaraďovaní zamestnancov do I. a II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia). Doba zamestnania v preferovaných pracovných kategóriách mala vplyv na stanovenie podmienok vzniku nároku na dôchodok (nižší dôchodkový vek), tak aj na výšku dôchodku (zvýšení základnej výmery dôchodku). Podľa ustanovení federálne ústredné orgány štátnej správy a ústredné orgány štátnej správy republík, v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, vydávali svojimi výnosmi rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Za ostatné ústredné orgány a organizácie, v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávajú práce, ktoré odôvodňujú, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, vydávalo tieto zoznamy svojim výnosom federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí, a ak išlo o ústredné orgány a organizácie republík, príslušné ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí republiky v dohode s federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí. Systém pracovných kategórií bol v ČSFR zrušený až Žalobca nastúpil do VSOŠL v Prešove od 1.9.1977 do 11.7.1981. V tomto období popri štúdiu zároveň vykonával službu v 1. a 2. ročníku VSOŠL v Prešove v dĺžke 730 dní a žalovaný mu túto SLUŽBU bezdôvodne označil ako III. pracovnú kategóriu, ktorá pre toto vojenské štúdium nie je nikde v zákone zadefinovaná - čiže konal svojvoľne a podľa ľubovôle. Pričom neuviedol ani právny predpis, ktorý by mu tento postup umožňoval. Podľa vojenskej knižky vojenskú základnú službu odslúžil od 1.9.1979 do 11.7.1981. Fyzický vek 16. rokov však dosiahol už dňa 7.6.1978, teda už v 1. ročníku a mohol sa stať vojakom ČSĽA podľa branného a v súlade s textom jeho prihlášky do tejto školy (pozri prílohu). Od nástupu do VSOŠL pravidelne nastupoval do dozorných služieb a iných služieb, v súlade s rozkazmi veliteľov. Odo dňa nástupu do 4-ročnej VSOŠL dňa 1.9.1977, bol žalobca v nepretržitom služobnom pomere - žiak VSOŠL. Vojenskú základnú službu si popri štúdiu na tejto vojenskej škole odslúžil počas 3. a 4 ročníka na VSOŠL v Prešove od 1.9.1979 do 11.7.1981 v I. kategórii funkcií. Tento údaj je nesprávny, vojakom sa totiž stal podľa branného zákona už dňa 3.2.1979, a to si pri predstieranom vykonávaní dokazovania nikto ani nevšimol. Žalobca nastúpil do VSOŠL v Prešove od 1.9.1977 do 31.8.1979. V tomto období popri štúdiu zároveň vykonával službu v 1. a 2. ročníku VSOŠL v dĺžke 730 dní. Podľa vojenskej knižky vojenskú základnú službu odslúžil od 1.9.1979 do 11.7.1981. Fyzický vek 16. rokov však dosiahol už dňa 07.06.1978, teda už v 1. ročníku a mohol sa stať vojakom ČSĽA podľa branného a v súlade s textom jeho prihlášky do tejto školy (pozri prílohu). Od nástupu do VSOŠL pravidelne nastupoval do dozorných SLUŽIEB na svojej rote. V súvislosti so štúdiom na VSOŠ uvádzal (okrem iného), že vojenská škola bola rozdelená na dve polovice, pričom prvým dvom ročníkom priznala iba nevýhodnú III. pracovnú kategóriu a nasledujúcemu tretiemu a štvrtému ročníku zase priznala preferovanú I. kategóriu funkcií. Vo vojenskej knižke účastníka konania je obdobie označené ako „vojenská činná služba“ a je potrebné ju považovať za prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Vojenská knižka je oficiálny úradný dokument. Ohľadom pojmu „služba“ žalobca uviedol, že hoci zákonodarca zámerne nešpecifikoval, o aký presný druh služby ide, považuje za hrubo zavádzajúce tvrdenie, že vojenskí stredoškoláci nevykonávali dozornú službu, alebo službu spojok, nedržali stálu bojovú pohotovosť a podobne, pričom vojaci mali viacero druhov služieb. V súvislosti s tvrdením, že v prípade žiakov 1. a 2. ročníkov VSOŠ išlo o výkon vojenskej služby, žalobca poukazoval na to, že žiaci, hoci neboli vojakmi základnej vojenskej služby, mali pridelené chladné zbrane a osobné strelné zbrane - samopaly vz. 58, vedeli s nimi narábať a

presne strieľať, čo dokladuje aj fotografiami týchto ozbrojených žiakov, podľa žalobcu išlo v podstate o výchovu tzv. detských vojakov. Uvádzal, že na vojenských školách nikdy neprebiehala verejná kontrola a maloletým žiakom vojenských škôl bola tvrdo nanucovaná služba (popri štúdiu) a tí ju museli strpieť a vykonávať, inak boli nemilosrdne trestaní, boli disciplinárne donucovaní k jej výkonu podľa tých istých vojenských právnych predpisov ako vojakov z povolania, alebo vojakov základnej služby! Nikdy neboli podriadené civilným rezortom ČSSR. Tieto praktiky s deťmi a maloletými žiakmi prestali byť spornými až prijatím Listiny základných práv a slobôd v roku 1991. Do dozornej služby na rote na vojenských stredných školách sa nastupovalo každý deň, spravidla o 16,00 hodine na rozkaz veliteľa. Žiaci sa v nich nepretržite striedali až po 24 hodinách! Akýkoľvek priestupok, ktorého sa dopustili v tejto službe, sa nemilosrdne verejne trestal - ostatným pre výstrahu. Okrem toho žalobca chodil do rôznych zmien (ráno o 02,00 hodiny do kuchyne, ak bolo treba čistiť zemiaky a zeleninu), pri určení do zmeny v kuchyni sa jednalo o nástup pomocnej sily od 05,00 hodine do minimálne 21,00 hodine - koniec až po vyčistení posledného kotla a dlážky, každú sobotu sa zúčastňoval parko-hospodárskych dní. Mladiství na vojenských školách museli od prvého ročníku naozaj držať pohotovosť (tzv. „spojky“, v súlade s platným ), ktorý sa vzťahoval aj na žalobcu, aby mohli okamžite privolať svojich veliteľov do kasární a to ešte v určenom časovom limite. Aj toto bol prosím ďalší výkon služby v ČSĽA v súlade so zákonom ČSSR. Už od nástupu do kasární VSOŠL v Nižnej Šebastovej v Prešove, boli všetci maloletí žiaci povinne zaradení do družstiev, čiat a rôt, teda do oficiálnych vojenských štruktúr ČSĽA. Vo všetkých veliteľských funkciách (počínajúc veliteľom čaty) pôsobili vždy skúsení dôstojníci z povolania. To trvalo celé 4 roky. Žalobca priložil „Čestné vyhlásenie“ a žiada vypočutie dvoch očitých svedkov, Ing. Dušana Kalavského a Ing. Stanislava Štaffena z prostredia Vojenskej strednej odbornej školy v Prešove z rokov 1977 - 1981 (skr. „VSOŠL“) o bezprostrednom priebehu žalobcovej služby, vojenskej príprave a ostrom vojenskom výcviku (teória a prax) s úradne osvedčenými podpismi a to už odo dňa nástupu do VSOŠL dňa (asi mesiac skôr) 01.09.1979, kedy mal mladistvý žalobca iba 15. rokov a musel slúžiť. Vojenské školstvo patrilo pod Federálne ministerstvo národnej obrany ČSSR, hrubo sa pri jeho realizácii porušoval , školské zákony, porušovala sa zákonná úprava pracovného nočného času mladistvých, porušovali sa ustanovenia o dohode o hmotnej zodpovednosti, podľa a sa ohľadne zverených vecí používala len forma písomného potvrdenia, pričom tomuto nezákonnému stavu sa museli žiaci podrobiť už od prvého dňa ich nástupu do VSOŠ, keďže v dozorných službách preberali zodpovednosť za nepoškodené, zapečatené sklady, zbrojné miestnosti, kancelárie dôstojníkov, sklad materiálu výkonného práporčíka, ... Žiaci boli držaní v oplotených a strážených kasárňach, vychádzky mali len na povolenie. Na základe uvedených obmedzení a porušovaní zákonov sa takýto výkon vojenského školstva musí považovať za nútené práce, obmedzovanie osobnej slobody, vyhrážky násilím, prípravu detských vojakov a porušovanie základných ľudských práv. Žalobca je presvedčený, že preferovaná I. a II. kategória funkcií v armáde, sa musí hodnotiť rovnako, a to už odo dňa nástupu do vojenskej strednej školy, pretože vždy od termínu nástupu 1.9.1977) jednoznačne išlo o náročnú službu v ťažkom rizikovom prostredí, ktorá mala bezprostredný negatívny vplyv na kondíciu, telesný vývoj a zdravotný stav žalobcu a jeho psychiku, bezpečnosť a hygienu pri výkone služby. Veď práve preto bola táto vojenská služba oprávnene zaradená do preferovaných kategórií. Pri ich posudzovaní by sa malo na ne pozerať rovnako, súladne a nediskriminovať absolventov vojenských stredných odborných škôl a vojenských gymnázií. Odo dňa nástupu do VSOŠL dňa 1.9.1977 sa bezpodmienečne musí začať odpočítavať žalobcova telesná, psychická, duševná, fyzická a iná záťaž, vypätie a stres a toto kontinuitné vyčerpávanie a nemilosrdné drancovanie osobnosti nepretržite trvalo až do skončenia vojenskej služby žalobcu, do jeho odchodu do zálohy (civilu 31.12.1997) a určite nie iba od braneckého odvodu dňa 16.2.1979, alebo nástupu žalobcu na vojenskú základnú službu, či niekedy oveľa neskôr. Tvrdý vojenský výcvik a vojenská príprava, dril a najmä dozorná služba na vojenských školách, fungovala presne podľa prísnych vojenských regúl a tiež platného a to už odo dňa jeho nástupu na vojenskú strednú školu 01.09.1977. Dnes je tomu presne 42 rokov!! Tam neexistovali výnimky a úľavy, ale nekompromisné vojenské normy, rozkazy veliteľov a vojenské pravidlá, nariadenia, ktoré platili bez akejkoľvek výnimky na všetkých rovnako, ktorí v tom čase nosili oficiálnu uniformu príslušníka ČSĽA, teda aj na žalobcu. Každá vojenská stredná škola bola organizovaná ako riadna vojenská organizácia, napríklad ako regulárny vojenský pluk ČSĽA, ktorý sa členil podľa vojenských kritérií na menšie oddiely, prápory, batérie, roty, čaty, až družstvá. Presné počty žiakov museli vždy súladiť s presnými tabuľkovými počtami vojakov základnej služby u bojových útvarov ČSĽA zaradených v družstve, čate, rote, batérii, oddieli, práporu, pluku...atď., vždy podľa prísnych vojenských regúl a tabuliek počtov. To neboli iba náhodne vytvorené skupiny, ale starostlivo organizované skupiny vojakov podľa presných vojenských pravidiel ČSĽA a pod priamym velením

vojenských veliteľov (vojakov z povolania). Tieto pravidlá platili rovnako v celej Varšavskej zmluve. Žiaci boli hneď od počiatku nástupu do školy zaradení do regulárnych vojenských štruktúr ČSĽA, neboli len obyčajní študenti, pretože veľmi dobre poznali svoje vojenské zaradenie ako napr. zástupca veliteľa čaty, velitelia družstiev, mužstvo, zberači ranených, spojky a pod. Na to sa nesmelo nikdy zabudnúť, každý žiak vedel, kde má svoje určené miesto v čate. Takto žalobca absolvoval 1. a 2. ročník VSOŠL v čase (asi mesiac skôr) od 1.9.1977 do 31.8.1979. Právny základ na zaradenie štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ do I. kategórie funkcií podľa žalobcu tvoria aj právne predpisy účinné v čase štúdia žalobcu na predmetnej VSOŠ; o sociálnom zabezpečení a jeho vykonávacie , vládna , nariadenie vlády ČSSR č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia, o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl, ktorý v ustanovení uvádzal, že sa vzťahuje na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe a na žiakov škôl ozbrojených síl, o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách, podľa ktorého účastníkmi nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách sú aj žiaci vojenských škôl, o niektorých služobných pomeroch vojakov. V tejto súvislosti žalobca, poukazujúc na ustanovenia o dôchodkovom poistení, o dôchodkovom zabezpečení, o sociálnom zabezpečení, uviedol, že po celú dobu bol náhľad na prípravu na budúce povolanie i na základnú vojenskú službu zhodný, teda doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky bola vždy považovaná za dobu zamestnania (poistenia) a doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ nešlo o službu vojaka z povolania. S poukazom na možnosť rezortných ministrov národnej obrany a vnútra ČSSR určiť vo svojej pôsobnosti taxatívne zoznamy funkcií zaraďovaných do I. kategórie, žalobca uviedol, že súdy mohli podľa výsledkov vykonaného dokazovania vysloviť, že pracovník spĺňa podmienky pre zaradenie do I. či II. pracovnej kategórie v prípade, že práca ním vykonávaná zodpovedala celkom niektorému zamestnaniu zaradenému do I. alebo II. kategórie, pričom však museli posudzovať všetky podmienky, za ktorých mohlo byť zamestnanie zaradené do rezortného zoznamu. Zároveň žalobca poukázal na právne závery rozhodnutia Krajského súdu Praha sp.zn. - 52 a na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. a , ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky .

9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k veci navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Uvádzal, že žiadosti žalobcu o zhodnotenie doby štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej v Prešove od 1.9.1977 do 31.8.1979, t.j. 730 dní v I. kategórii funkcií nebolo možné vyhovieť, pretože sa jedná o štúdium na vojenskej škole so zaradením do III. kategórie funkcií. Podľa právneho stavu štúdium v 1. a 2. ročníku vojenskej školy nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, nakoľko činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Na spracovanie a vyplňovanie výkazu boli nariadením náčelníka štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 zo dňa 2.8.1985 vydané „Směrnice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany po zpracovaní výkazu doba kategórií funkcí (pracovných kategórií) rozhodných pro realizaci kádrových opatření, zabezpečení peněžitými dávkami podla zákona o něktorých služebních poměrech vojáku a pro sociální zabezpečení“. Z týchto smerníc vyplýva, že prijatím žiaka na štúdium na Vojenskú strednú odbornú školu (ďalej len „VSOŠ“) alebo na Vojenské gymnázium (ďalej len „VG“) po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov zo VSOŠ, t.j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VG základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupcu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia.

Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG, nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Do vojenskej služby mohol byť zaradený iba ten, kto dosiahol vek 18 rokov. Podľa prílohy 3 smernice „poslucháči (žiaci) vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítava do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t.j. v III. pracovnej kategórii.“ Zaraďovanie do pracovných kategórií (kategórií funkcií) patrilo do pôsobnosti zamestnávateľov a vedenie evidencie vojakov v činnej službe vojenských škôl bola upravená predpismi Ministerstva národnej obrany a Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Dôkazy navrhované žalobcom na vypočutie svedkov, resp. ustanovenie súdneho znalca v správnom konaní žalovanej, ako aj v súdnom prieskume, nie je dôvodné, pretože v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky sú určené kompetencie štátnych orgánov a tieto orgány sú oprávnené konať v medziach určených zákonom, ktorý vykonávajú. Žalovaná ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia je povinná akceptovať potvrdenia štátnych orgánov vo veciach, v ktorých sú kompetentné konať a nie je oprávnená bez predloženia iného relevantného potvrdenia ich spochybňovať. Žalobca opätovne napriek rozsiahlym námietkam, spochybneniam správnosti potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky nepreukázal relevantnými dôkazmi, novým potvrdením, nesprávnosť potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky o zaradení doby štúdia do kategórie funkcií. Žalovaná sa naďalej pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. 620 607 6338 0 zo dňa 14. októbra 2019 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. 620 607 6338 0 zo dňa 25. júna 2019, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej.

11. V replike k vyjadreniu žalovaného žalobca zopakoval žalobné dôvody, pričom v súvislosti s namietanými obsahovými nedostatkami žalobou napadnutého rozhodnutia poukazoval na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. a v nálezoch sp.zn. a .

12. Uviedol, že tvrdenie pána GR Sociálnej poisťovne, že I. a II. ročník štúdia na vojenskej strednej škole alebo vojenskom gymnáziu spadá do III. pracovnej kategórie, by bolo podľa žalobcu prijateľné a pravdivé, ak by sa vyučovací proces študentov vojenských škôl a vojenských gymnázií navlas podobal vyučovaciemu procesu študentov civilných stredných škôl. To znamená, že študent vojenskej školy by každé ráno, oblečený v civilnom odeve bez ohľadu na to, aký má účes, či makeup, prekročil brány vojenskej školy, absolvoval by bežný denný vyučovací proces a potom by zasa areál školy opustil. Bez vojenského výcviku a ostrej vojenskej prípravy. Teda vrátil by sa domov k rodičom, alebo na internát, kde by spadal pod režim civilného Ministerstva školstva či inej sociálnej inštitúcie. Svoj čas mimo vyučovací proces by využíval podľa vlastného uváženia. Režim života žiaka strednej vojenskej školy je v tomto „Vyjadrení žalobcu“ veľmi podrobne popísaný. Ak si pán GR Sociálnej poisťovne trúfa porovnávať tieto dve diametrálne odlišné veci, tak ako štátna inštitúcia, ktorá by v prípade nejasnosti výkladu zákona mala automaticky a vždy rozhodnúť v prospech občana, zlyháva v základoch, na ktorých a pre ktoré je postavená. V tomto prípade zlyháva spoločne zákonodarná i výkonná moc. Žalobcovi to pripadá ako hanebné. Preto sa žalobca obracia na posledný orgán, ktorým je nezávislý súd. V prípade žalobcu nejde o snahu na parazitovaní na sociálnom systéme štátu. Snaha vynaložená na boj so štátnym molochom, akým Sociálna poisťovňa momentálne je, je zameraná predovšetkým na poukázanie na nespravodlivosť a hlavne na špekulatívny prístup zo strany Sociálnej poisťovne. Dôchodkové postavenie študentov 1 a 2 ročníka VSOŠL voči ostatným príslušníkom ozbrojených zborov SR považuje za diskriminačné a za nerovnaké zaobchádzanie, za porušenie ústavného princípu primeranosti. Odvolával sa tiež na právny názor Najvyššieho správneho súdu ČR vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. , , a ďalších. Obdobne žalobca argumentoval v doplňujúcom podaní zo dňa 15.10.2020, v ktorom uvádzal, že odo dňa nástupu do 4-ročnej VSOŠL v Prešove dňa 1.9.1977 do 31.8.1979 (t. j. 730 dní v 1. a 2. ročníku) bol žalobca v nepretržitom služobnom pomere - žiak VSOŠL a ako mladistvý vykonával službu (napr. dozorný na rote, pomocník dozorného na rote, službu spojok, stálu bojovú pohotovosť, zúčastňoval sa všetkých bojových poplachov, zaujímal záložné postavenie a pod.). Tento výkon služby a výkon nútených

prác (rajóny) bol vojenskými veliteľmi dôrazne vynucovaný a disciplinárne riešený. Výkon služieb sa vždy zverejňoval v písomnom dennom rozkaze vojenského veliteľa. Vojenskú základnú službu si popri štúdiu na tejto vojenskej strednej odbornej škole odslúžil počas 3. a 4 ročníka na VSOŠL v Prešove od 1.9.1979 do 11.7.1981 v I. kategórii funkcií. Sociálna poisťovňa nemá právne relevantné podklady, ktoré by nepochybne a jednoznačne tento reálny výkon služby v 1. a 2. ročníku označovali len ako bezvýznamnú III. pracovnú kategóriu, pretože v právnych predpisoch to tak nie je. Žalobca sa domnieva, že vôbec nebolo vzaté do úvahy „Nařízení“ NGŠ ČSĽA č. 11 zo dňa 2.8.1985, Smernica k vykazovaní dôb a kategórii funkcií, kde je služba pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania v bode 3 označená ako „Ďalšia služba poslucháčov (žiakov) vojenských škôl“ kategorizovaná ako „Ďalšia služba v školách“ a kategorizovaná podľa 1. funkcie po ukončení vojenskej školy. Zastáva názor, že zo strany Sociálnej poisťovne išlo z právneho hľadiska o nesprávne posúdenie veci a jeho rozhodnutie nevychádza zo skutočného stavu veci resp. došlo k opomenutiu niektorých závažných skutočností, nezapočítavali sa všetky finančné a naturálne príjmy a 8-ročný záväzok k vojenskej službe na účely sumy starobného dôchodku, resp. sa nevykonávali navrhnuté dôkazy, alebo iba niektoré z nich čiastočne, a to len povrchne.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

Podľa až c) správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa .

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa vety prvej , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.7.2016 (ďalej len „“), poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

Podľa , dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa , nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

Podľa , suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.

Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.

Podľa , ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania () zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v až h).

Podľa , ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 započítava doba výkonu práce podľa opisu pracovnej činnosti uvedeného v príslušnom rezortnom zozname a ďalšie doby za podmienok a v rozsahu ustanovených v predpisoch platných pred 1. júnom 1992; organizácie na tieto účely vedú príslušnú evidenciu. Pre zápočet náhradných dôb a dôb uvedených v a nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. o zaraďovaní zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie na účely dôchodkového zabezpečenia ako dôb zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie do 31. decembra 1999 sa nevyžaduje návrat do zamestnania I. a II. pracovnej kategórie, pokiaľ tieto doby k 31. decembru 1999 trvajú.

Podľa a , občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v , ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v a , 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h).

Podľa , pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov zborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku nároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto zákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.

Podľa (Desiata časť, druhá hlava - Úprava nárokov z I. a II. pracovnej kategórie a z I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999), občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v , prípadne 7, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.

Podľa , podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v a v nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č.

Podľa § 2 ods. 2 Branný zákon č. 92/1949 Sb. v znení účinnom do 31.12.1978 (ďalej len „Branný zákon“), vojsko je súhrn vojakov. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (§ 15, ods. 1) a majú služobnú povinnosť (§ 20).

Podľa § 15 ods. 1 Branného zákona, zápis je úradné konanie, ktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie, zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú činnú službu a urobiť opatrenie na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej činnej služby.

Podľa § 5 ods. 2 vety prvej Branného zákona, branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6, ods. 1), dňom prevzatia.

Podľa § 6 ods. 1 Branného zákona, osoby, ktoré nepodliehajú brannej povinnosti, môžu začínajúc 1. januárom roku, v ktorom dovŕšia 17. rok, za brannej pohotovosti štátu (§ 57 zákona o obrane štátu) bez ohľadu na vek, so svolením, potrebným podľa tohto zákona, dobrovoľne prevziať brannú povinnosť, ak sú u nich splnené podmienky, ustanovené týmto zákonom a predpismi, vydanými na jeho vykonanie.

Podľa § 20 ods. 1 Branného zákona, služobnou povinnosťou je povinnosť vojakov včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú službu (odsek 2).

Podľa § 20 ods. 2 písm. a) až g) Branného zákona, vojenská činná služba zahrnuje: a) základnú službu (§ 27), b) náhradnú službu (§ 28), c) ďalšiu službu (§ 37), d) službu vojakov z povolania (§ 25, ods. 1), e) službu vojakov vo výslužbe, povolaných prechodne na činnú službu (§ 25, ods. 3), f) vojenské cvičenia (§ 39) a g) mimoriadnu službu (§ 46, ods. 1, § 47, ods. 1, § 49, ods. 2).

Podľa § 20 ods. 4 Branného zákona, vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností, uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej službe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej služby.

Podľa § 25 ods. 1 Branného zákona, vojakmi z povolania sú vojaci, ktorí vojenskú službu vykonávajú ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí podľa osobitných predpisov. Vojaci z povolania sú povinní vojenskou činnou službou, dokiaľ tento ich služobný pomer nezanikne.

Podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom do 31.12.1978 (ďalej len „“), vojenská prísaha je slávnostným záväzkom pre plnenie povinností pri obrane štátu vyplývajúcich pre vojakov najmä z , zákonov, vojenských poriadkov a rozkazov.

Podľa návetia , vojaci sú povinní zložiť prísahu.

Podľa , vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby.

Podľa , ak bol do služobného pomeru vojaka z povolania prijatý vojak, ktorý je podľa branného zákona povinný ďalšou službou, plní svoju povinnosť na ďalšiu službu v služobnom pomere vojaka z povolania.

Podľa , služobný pomer vojaka z povolania vzniká dňom prijatia; zaniká prepustením z tohto služobného pomeru, odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska a úmrtím.

Podľa § 37 ods. 1 vety prvej Branného zákona, vojakom, ktorí vykonali základnú službu, možno na ich žiadosť povoliť, aby vykonali ďalšiu službu.

Podľa § 37 ods. 2 písm. a) Branného zákona, ďalšou službou sú povinní vojaci, ktorí vykonali základnú službu, ak boli na svoju žiadosť vzdelaní a vycvičení na náklad štátu pre službu vojakov z povolania alebo ak dostali na to štipendiá alebo aspoň čiastočnú náhradu študijných nákladov.

Podľa zákona o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31.12.1975, ministri národnej obrany a vnútra určia v odboroch svojej pôsobnosti, ktoré funkcie vojakov z povolania sa zaraďujú do I. kategórie; pritom môžu ustanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba výkonu niektorých týchto funkcií do doby zamestnania.

Podľa (Kategórie funkcií) ods. 1 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, služba vojakov z povolania sa zaraďuje do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií.

Podľa (Kategórie funkcií) ods. 2 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ministri národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky určia vo svojej pôsobnosti, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie a ako sa zaradenie uskutočňuje; pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.

14. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby ( , a ), na prejednanie veci nariadil podľa pojednávanie, ktoré za splnenia procesných podmienok vykonal v neprítomnosti včas a riadne predvolaného žalovaného, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

15. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie (tzv. kontumačný rozsudok) odôvodňovaného neúčasťou žalovaného na pojednávaní vo veci, nakoľko procesný predpis - (, ) takýto inštitút neupravuje a vzhľadom na charakter konania vo veciach správneho súdnictva prípustnou nie je podľa ani primeraná aplikácia , ktorý v ustanoveniach a nasl. upravuje možnosť vydanie rozsudku pre zmeškanie za splnenia ďalších podmienok iba pre konania, ktorých predmetom je splnenie povinnosti.

16. Žalobca v konaní zotrval na argumentácii uvedenej v jeho písomných podaniach a v súvislosti s neúčasťou žalovaného na pojednávaní navrhoval zváženie možnosti vydania kontumačného rozsudku. Opätovne namietal nezarátanie doby štúdia v 1. a 2. ročníku SVOŠ v prvej kategórii funkcií, s tým, že naviac v období od 1.6.1989 do 31.12.1997 pôsobil vo funkcii obsluhy lietadla, ktorá doba mu mala byť započítaná dvojnásobne podľa , vojenského predpisu FIN 6-1 a nariadenia NGŠ č.4 z 5.3.1985. opísal spôsob realizácie štúdia, ktoré podľa neho nie je porovnateľné so štúdiom na civilných školách, na ktorých žiaci nevykonávali služby a nedochádzalo k ich zneužívaniu aj vo veku maloletosti. Poukazoval aj na príklad pomocných technických práporov, u ktorých, hoci išlo o dospelé osoby, ktoré za vykonávanú prácu poberali mzdu, v neskoršom období došlo k odškodneniu štátom, ktorého odškodnenia sa študentom vojenských stredných odborných škôl nedostalo. Namietal, že žalovaný vo veci nevykonal prakticky žiadne dokazovanie a zisťovanie, pre výšku dôchodku nezohľadnil finančné a naturálne príjmy žalobcu zahŕňajúce napr. ubytovanie, ošatenie a stravné. Za dôležité považuje tiež to, že prísahu a nástup do prijímača absolvoval pred 18-tym rokom veku, zúčastňoval sa poplachov, nástupov, cvičení, bol v bojovej pohotovosti, teda vo výkone služby. Poukazoval tiež na okolnosti ukončenia jeho služobného pomeru za situácie, keď dochádzalo k znižovaniu stavu profesionálnych vojakov, k znižovaniu hodností a zhoršila sa možnosť ich uplatnenia. Ako dôvod jeho prepustenia boli uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa, skutočný dôvod je z tejto formulácie neznámy, čím došlo k porušeniu ustanovení , a pokiaľ žalovaný argumentuje

ustanovením , opomína jeho odsek 2 vzťahujúci sa na žalobcu, ktorý podľa mal ísť do dôchodku v 57 rokoch veku, ktorý dosiahol a splnil aj podmienku, že ku dňu 31.12.1997 bol v služobnom pomere.

17. Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie splnenia zákonných podmienok nároku žalobcu na znížený dôchodkový vek podľa § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, pričom primárnou požiadavkou žalobcu bolo zaradiť obdobie jeho štúdia v 1. a 2. ročníku na Vojenskej strednej odbornej škole, v období od 01.09.1977 do 31.08.1979 do I. kategórie funkcií. Žalobca vychádza zo zákonných úprav dôchodkového zabezpečenia, podľa ktorých doba štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky bola považovaná za dobu zamestnania a vzhľadom k tomu, že žiaci prvého a druhého ročníka VSOŠ boli pred nástupom do VSOŠ povolaní k nástupu do vojenskej služby povolávacími rozkazmi, absolvovali vojenský výcvik, plnili napr. dozorné služby, bývali ozbrojení, dostávali odmeny - služné a podliehali vojenskej disciplíne, vykonávali činnosť, ktorá bola totožná s činnosťou vykonávanou vojakmi, ktorá bola zaradená do I. kategórie služieb, a to napriek tomu, že rezortné ministerstvo obrany na základe príslušného zákona nevytvorilo register alebo zoznam funkcií zaraďovaných do I. kategórie funkcií. Žalobca má za to, že súdy majú rozhodovacou činnosťou odstrániť nespravodlivé posudzovanie činnosti žiakov prvých a druhých ročníkov vojenských stredných odborných škôl a pre účely určenia zníženého dôchodkového veku priznať im zaradenie do preferovanej I. kategórie funkcií.

18. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu na priznanie starobného dôchodku s použitím ustanovení zákona o znížení jeho dôchodkového veku z titulu zaradenia časti pracovnej činnosti žalobcu do preferovanej I. kategórie funkcií ako vojaka z povolania, v nastolenej právnej otázke je potrebné vychádzať zo znenia zákona o sociálnom poistení účinného v čase žalobcom predpokladaného vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok a z jeho intertemporálnych ustanovení ohľadom sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania.

19. Hoci zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1.1.2004 už pre účely dôchodkového zabezpečenia neustanovuje zvýhodnené pracovné kategórie zamestnaní, ani kategórie funkcií, na základe ustanovenia v znení účinnom od 1.7.2015 ponechal zachované nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie (v znení účinnom do 30.6.2015 ich priznával do 31. decembra 2023).

20. Pre účely zistenia zachovania nárokov v konkrétnom prípade dôchodkovo poistenej osoby je nevyhnutné vychádzať zo znenia zákona, ktorý predmetné zvýhodnenia upravoval, resp. upravuje, t. j. nie je možné priznať viac nárokov, ako tejto osobe priznal všeobecne záväzný právny predpis upravujúci zvýhodnené podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, napr. znížením dôchodkového veku. Základným všeobecne záväzným právnym predpisom je zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (č. ).

21. V prejednávanom prípade si žalobca uplatňuje nárok na starobný dôchodok dovŕšením 57. roku veku života z titulu splnenia podmienok podľa § 174 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko splnil zákonom stanovenú podmienku doby odpracovanej v službe I. kategórie funkcií. Zároveň má za to, že splnil podmienku podľa zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko bol zamestnaný najmenej 20 rokov (vrátane štúdia v 1. a 2. ročníku VSOŠ) v službe vojakov z povolania zaradenej do I. kategórie funkcií ( až h/ v spojení s a ).

22. Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky podľa zákona o sociálnom zabezpečení, so vznikom tohto nároku na zníženie dôchodkového veku je spojená ďalšia zákonná podmienka podľa , a to trvanie služby I. alebo II. kategórie ku dňu 31.12.1999.

23. Z obsahu administratívneho spisu a z preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov vyplýva medzi účastníkmi nesporná skutočnosť, že žalobca službu zaradenú do I. kategórie funkcií vykonával do 31.12.1997, kedy zanikol jeho služobný pomer k ozbrojeným silám Slovenskej republiky na základe žiadosti žalobcu o končenie vojenskej služby.

24. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť ukončenia vojenskej služby žalobcu ako vojaka z povolania zaradenej v I. kategórii funkcií a vzhľadom na bez akýchkoľvek výnimiek uplatňované podmienky

priznania nároku na zníženie dôchodkového veku podľa ustanovení a (trvanie služby zaradenej do I. alebo II. kategórie ku dňu 31.12.1999), nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu o nesprávnom vyhodnotení zisteného skutočného stavu veci a jeho protizákonnému aplikovaniu na vyššie uvedené hmotnoprávne ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení a zákona o sociálnom poistení. Na vyhodnotení relevantných skutočností v spojení s posúdením splnenia predmetných zákonných podmienok na priznanie nároku na starobný dôchodok nič nemenia ani okolnosti vyvolané reorganizáciou v Armáde SR v nadväznosti na spoločenské zmeny a na stratégie v ozbrojených silách štátu, predchádzajúce úkonu žalobcu v súvislosti so žiadosťou o ukončenie jeho vojenskej služby.

25. Keďže žalobca pristúpil na dobrovoľné ukončenie služobného pomeru vojaka z povolania na vlastnú žiadosť a nebol prepustený, resp. uvoľnený zo služby z racionalizačných a organizačných dôvodov, ani zo zdravotných dôvodov predpokladaných ustanovením a , do úvahy prichádza už len posúdenie splnenia podmienok na zníženie dôchodkového veku u žalobcu podľa .

26. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorou s poukazom na napáda nedostatočné vysporiadanie sa s pojmom „ostatná služba“ a protizákonné nezhodnotenie doby štúdia žalobcu v 1. a 2. ročníku VSOŠ v I. kategórii funkcií Sociálnou poisťovňou, je potrebné uviesť, že pre posúdenie doby výkonu služby žalobcu zaradenej v I. kategórii funkcií nie je možné vychádzať z nárokov upravených v ustanovení , pretože ustanovenia tohto paragrafu zákona o sociálnom zabezpečení sa na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov od 1. júla 2002 nepoužijú. V tejto súvislosti len vo všeobecnej rovine súd dodáva, že i podľa písmena b) ustanovenia , upravujúceho vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením veku 57 rokov, ak vojak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch, muselo ísť o vojaka z povolania (návetie citovaného zákona).

27. Služba vojaka z povolania je kľúčový, resp. zákonom uznaný status, ku ktorému sa viažu nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do I. alebo II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia.

28. V čase nástupu žalobcu do prvého ročníka VSOŠ, resp. počas jeho štúdia v 1. a 2. ročníku, v zmysle účinných všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich sociálne zabezpečenie štúdium v 1. a 2. ročníku na vojenských odborných stredných školách nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, a to na základe zákonov sociálneho zabezpečenia, ani na základe ich vykonávacích všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako štúdium v týchto prvých dvoch ročníkoch VSOŠ nebolo zaradené na základe splnomocňujúcich ustanovení zákonov do rezortných zoznamov príslušných ministrov obrany do I. kategórie funkcií.

29. Taktiež možno konštatovať, že podľa Z. o sociálnom zabezpečení s účinnosťou od 1.10.1988 do 1.1.2004, sporné obdobie prvých dvoch ročníkov štúdia na VSOŠ nebolo zaradené do I. ani do II. kategórie funkcií, a to ani na základe zákonného splnomocnenia ministrom obrany Slovenskej republiky nebola činnosť žiakov vojenských odborných stredných škôl v spornom období štúdia zaradená do I. kategórie funkcií ( ). V kontexte s ustanovením o sociálnom poistení je potrebné vychádzať z uvedeného právneho stavu, pokiaľ sa posudzuje nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcu v nadväznosti na požiadavku zohľadnenia jeho štúdia v prvých dvoch ročníkoch na VSOŠ.

30. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že s prihliadnutím na účel sledovaný zákonmi sociálneho zabezpečenia, ktorým bolo pre účely dôchodkového zabezpečenia zvýhodniť vojakov z povolania, nezaradenie činnosti žiakov VSOŠ v predmetnom období do I. kategórie funkcií nemožno kvalifikovať ako opomenutie alebo nečinnosť kompetentných rezortných orgánov správy ozbrojených síl štátu, s následkom ukrátenia vojakov v službe zaradenej do I. kategórie funkcií o ich oprávnené nároky za výkon prípravy na budúce povolanie.

31. Zaradenie vojenskej služby do preferovanej I. kategórie funkcií zákon zásadne viazal na status vojaka z povolania, pričom ak vojak nastúpil a vykonával základnú (náhradnú) vojenskú službu a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe, táto doba výkonu základnej (náhradnej) vojenskej služby sa mu započítavala do I. kategórie funkcií, ak bol ako vojak z povolania po prvý raz ustanovený do služby zaradenej do I. kategórie funkcií ( vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva zákon č.

o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, resp. vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov).

32. Uvedenú zákonnú úpravu stanovenia I. a II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania je potrebné vykladať v kontexte s účinným Branným zákonom ( v znení neskorších predpisov), ktorý stanovil minimálny vek pre účely vzniku brannej povinnosti, t. j. na 1. januára roku, v ktorom občan dovŕšil 17. rok a dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti na 1. januára roku, v ktorom osoby nepodliehajúce brannej povinnosti dovŕšia 17. rok ( a Branného zákona v znení účinnom do 31.12.1978, aj v znení do 01.01.1998), okrem dobrovoľne prevzatej brannej povinnosti bez ohľadu na vek, avšak za brannej pohotovosti štátu ( Branného zákona).

33. Status vojaka definovalo ustanovenie § 2 ods. 2 veta druhá Branného zákona, podľa ktorého vojakmi sa rozumeli osoby, ktoré boli odvedené (§ 15 ods. 1) a mali služobnú povinnosť (§ 20). V tejto súvislosti správny súd podotýka, že ešte nešlo o vojaka z povolania, čo je status potrebný na priznanie služby zaradenej do I. kategórie funkcií.

34. Samotná skutočnosť, že sa žalobca vo veku 15 rokov, po ukončení povinnej školskej dochádzky, v súvislosti s nástupom na VSOŠ podrobil odvodovému konaniu, nezakladá ešte jeho status vojaka v činnej službe, nakoľko uvedeným zápisom bol zavedený do vojenskej evidencie a bol podrobený predbežnému zisťovaniu jeho spôsobilosti na vojenskú činnú službu a zisťovaniu možností na zlepšenie zdravotnej a inej spôsobilosti pre výkon vojenskej činnej služby (§ 15 ods. 1 Branného zákona).

35. Zároveň je potrebné konštatovať, že činnosť 14 až 16-ročných žiakov v prvých a druhých ročníkoch vojenských stredných odborných škôl nemožno subsumovať pod žiadnu z vojenských činných služieb v zmysle ustanovení až g) Branného zákona a rovnako nie je možné konštatovať, že boli u týchto žiakov splnené zákonné podmienky vzniku služobného pomeru vojaka z povolania podľa ustanovení a o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov a podľa ustanovení a , v spojení s Branného zákona. Vzhľadom na Branným zákonom stanovený minimálny vek brannej povinnej a dobrovoľnej brannej povinnosti, žiaci VSOŠ mohli skladať prísahu až v 3. ročníku VSOŠ, t. j. v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok života.

36. Žiaci VSOŠ až po zložení prísahy vykonávali vojenskú činnú službu, konkrétne základnú vojenskú službu, pričom až po jej absolvovaní boli splnené zákonné podmienky na prijatie vojakov do služobného pomeru vojakov z povolania podľa a , a na vznik ich povinnosti vojenskou činnou službou podľa ustanovení v spojení s in fine Branného zákona. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že žiadne povinnosti, ktoré žiaci v priebehu 1. a 2. ročníka VSOŠ v rámci výchovného procesu vykonávali a nazývali sa službami (napr. dozorná služba a pod.), hoci sa svojím názvom, obsahom alebo náplňou činnosti javili byť totožné s výkonom činnosti vojakov z povolania, nemožno podradiť pod vojenské činné služby vojakov z povolania v zmysle Branného zákona ( a v spojení s citovaného zákona). V tomto ohľade možno na základe vyššie uvedeného konštatovať, že žiaci 1. a 2. ročníkov VSOŠ boli vojakmi mimo činnej služby ( Branného zákona), a teda ani vo vzťahu k ich činnosti v rámci vzdelávacieho procesu nemohlo byť realizované zaradenie medzi služby vojakov z povolania do I. kategórie funkcií.

37. Pokiaľ žalobca namieta zneužívanie detskej práce, obmedzovanie osobnej slobody žiakov a prísny režim pri ich výchove počas sporných dvoch ročníkov na VSOŠ, ako aj ich protizákonné ozbrojovanie a porušovanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov o zbraniach a strelive a , správny súd uvádza, že tieto tvrdené skutočnosti nie sú predmetom súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého administratívneho rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu. S prihliadnutím na skutočnosť, že preskúmavaným rozhodnutím žalobcovi starobný dôchodok nebol priznaný, nemalo význam ani zaoberanie sa okolnosťami, ktoré podľa žalobcu mohli ovplyvniť výšku dôchodku (naturálne a finančné benefity súvisiace so štúdiom), pričom súd nezistil pochybenie vo veci rozhodujúcich správnych orgánov ani vo vzťahu k spôsobu započítavania doby poistenia, pri ktorom žalobca síce poukazoval na potrebu dvojnásobného započítania doby jeho výkonu funkcie letca,

avšak s právnou argumentáciou týkajúcou sa právnej úpravy výsluhového dôchodku, ktorý predmetom správneho konania v tomto prípade nebol.

38. Rovnako možno konštatovať, že ozbrojovanie 14 až 16-ročných žiakov VSOŠ a náplň ich činnosti, hoci podobnej činnosti vojakov v činnej službe alebo službe vojakov z povolania, nezakladali a ani v zmysle Branného o niektorých služobných pomeroch vojakov nemohli založiť služobný pomer týchto žiakov ako vojakov z povolania, ktorý je pre účely zaradenia služby do I. kategórie funkcií v zmysle a Z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako aj podľa príslušných ustanovení o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, rozhodujúci.

39. Z uvedeného dôvodu nie je možné preklenúť ani rozhodovacou činnosťou súdov účel sledovaný zákonmi o sociálnom zabezpečení, výlučne vo vzťahu ku kategorizácii preferovaných služieb vojakov z povolania, a kreovať pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania namiesto príslušného štátneho orgánu na úseku správy ozbrojených síl zoznam činností zaradených do I. alebo II. kategórie funkcií z činností vojakov mimo činnej služby a mimo služby vojakov z povolania. Postavenie žalobcu z hľadiska jeho uplatneného nároku nezlepšuje ani skutočnosť, že iné študijné odbory podľa neho (baníci, fúkači skla) I. kategóriu za celé obdobie štúdia priznané právnymi predpismi mali, či odškodňovanie príslušníkov pomocných technických práporov, pri ktorom súd skutočne nevidí porovnateľnosť postavenia subjektov ani nárokov. Súd, rovnako ako orgány Sociálnej poisťovne, musí vychádzať z aplikovateľných právnych predpisov, vzťahujúcich sa na právne postavenie žalobcu v posudzovanej dobe. Nejde o diskrimináciu žalobcu postupom žalovaného, či nerovnaké zaobchádzanie, o ktorom by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by žalovaný v iných obdobných prípadoch absolventov vojenských stredných odborných škôl postupoval inak, čo v konaní preukázané ani tvrdené nebolo.

40. Opomenúť pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia nebolo možné ani skutočnosť, že k primárnej otázke tohto konania - otázke správnosti započítania obdobia štúdia v 1. a 2. ročníku strednej vojenskej školy pre účely sociálneho zabezpečenia v rámci I. kategórie funkcií negatívne stanovisko zaujal v rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozsudkoch (napr. rozsudky sp. zn. , , , ), pričom súd v prejednávanej veci nezistil žiadne výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali - umožňovali odklon od tohto právneho názoru prijatého najvyššou súdnou inštitúciou. Rozhodnutia súdov Českej republiky, ktorými žalobca argumentoval, prameňom práva nie sú a v danom prípade ani neriešia právnu situáciu posudzovanú v tomto súdnom konaní.

41. S prihliadnutím na zistený skutočný stav veci žalovaným a na obsah administratívneho spisu možno konštatovať, že žalovaný vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, jasne a zrozumiteľne sa vysporiadal so všetkými nie zjavne nerelevantnými odvolacími námietkami žalobcu, odôvodnil aj nevykonanie dôkazov navrhovaných žalobcom, a v súlade so zákonom o sociálnom poistení vyhodnotil správne každý dôkaz osobitne a všetky skutkové zistenia vo vzájomných súvislostiach podľa svojej úvahy, nevybočiac z medzí zákona, a v súlade s účelom sledovaným sociálnymi zákonmi aplikoval hmotnoprávne ustanovenia a a a pri posúdení splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok na priznanie žalobcom uplatneného nároku na starobný dôchodok.

42. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutia zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol ( v spojení s ).

43. Právo na náhradu trov konania súd v konaní úspešnému žalovanému nepriznal s prihliadnutím na skutočnosť, že tomuto účastníkovi v konaní žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v . ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. ( )

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( ) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( )