Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-40-2022.pdf
PDF · 200.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/40/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcu: PD Popudinské Močidľany, družstvo, IČO: 00 203 564, sídlo Popudinské Močidľany č. 64, zastúpeného advokátom: Mgr. Milan Trylč, PhD., so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, proti žalovaným: 1. Dr. C. B., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom S. ulica XXX/X, B., 2. JUDr. PhDr. Mgr. P. E. V. B. H., PhD., nar. XX.X.XXXX, bytom S. ulica XXX/X, B., o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2C/15/2019-129 zo dňa 23. novembra 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1. a 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaných ako predávajúcich, na vykonanie dvojstranného právneho úkonu so žalobcom ako kupujúcim, a to na uzatvorení kúpnej zmluvy, v znení vo výroku napadnutého rozsudku, o prevode nehnuteľností - pozemkov za kúpnu cenu 1.400,- Eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 37d písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 116, § 117, § 140, § 603 Občianskeho zákonníka, s poukazom na procesné ustanovenia čl. 8, § 227, § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX parcela č. 1584/5 vo výmere 2093 m2, druh pozemku orná pôda, parcela č. 1731/1 vo výmere 1560 m2, druh pozemku orná pôda, parcela č. 1731/2 vo výmere 1586 m2, druh pozemku orná pôda, parcela č. 1731/3 vo výmere 440 m2, vinica, parcela č. 1731/4 vo výmere 414 m2, vinica sú vo vlastníctve žalobcu (titul nadobudnutia kúpna zmluva V-2602/2012 zo dňa 16.1.2013 v spoluvlastníckom podiele 1, žalovaných 1. a 2. (titul nadobudnutia kúpna zmluva V-1799/2018 zo dňa 22.8.2018) v spoluvlastníckom podiele 1. Kúpnu zmluvu zo dňa 20.6.2018 uzavrela ako predávajúca V. A., rod. V. a ako kupujúci Dr. C. B. (žalovaný 1.) a manželka JUDr. PhDr. Mgr. P. E. V. B. H., PhD. rod. H. (žalovaná 2.), predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX (orná pôda a vinice, parcely reg. C KN č. 1731/1, 1731/2, 1731/3,1731/4, reg. E KN p. č. 1729, pričom predávajúca predáva podiel 1 za kúpnu cenu 1.400,- Eur. Podľa čl. IV zmluvy predávajúca V. A. čestne vyhlásila, že predmet prevodu predáva blízkym osobám - kupujúcim v zmysle § 116, § 140 Občianskeho zákonníka, a prevod je v súlade s ustanoveniami zákona č. 140/2014 Z. z., § 4 ods. 1 písm. c) o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a zmene
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien. Kupujúci sa už teraz starajú o predmet prevodu, ak by tomu tak nebolo aj v budúcnosti, pociťovala by to ako svoju vlastnú ujmu. Rozhodnutím zo dňa 31.7.2018 č. V-1799/18-1 Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor, prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre obec W. V. a k.ú. V., parc. č. 1731/1, 1731/2, 1731/3, 1731/4, 1729, z dôvodu preukázania, že sú predávajúci a kupujúci osoby blízke podľa § 6 ods. 1 písm. 1). Uvedený nedostatok je možné odstrániť priložením potvrdenia obce vydaného v zmysle § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaní 1. a 2. v Čestnom vyhlásení vo veci V-1799/18-1 vyhlásili, že predmet prevodu sa nadobúda blízkou osobou/blízkymi osobami v zmysle § 116, § 140 Občianskeho zákonníka a prevod je v súlade s ustanoveniami zákona č. 140/2014 Z.z., § 4 ods. 1 písm. c) o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene sa doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien. Kupujúci už užívajú predmet prevodu a sú zároveň vlastníkmi susediacich pozemkov. Okresný úrad Skalica, katastrálny odbor dňa 22.08.2018 pod č.: V 1799/2018 rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. V.: pozemok reg. C KN parc. č. 1731/1, orná pôda o výmere 1560 m2, parc. č. 1731/2, orná pôda o výmere 1586 m2, parc. č. 1731/3, vinica o výmere 440 m2, parc. č. 1731/4, vinica o výmere 414 m2, pozemok reg. E KN parc. č. 1729, orná pôda o výmere 2093 m2 v prospech žalovaných 1. a 2. v podiele 1 v BSM na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi V. A., ako predávajúca a žalovanými 1. a 2. ako kupujúci. Podľa Geometrického plánu č. 17719461-14/2019 z parcely č. 1729 o výmere 2093 m2 druh pozemku orná pôda, parcely reg. „E" sa stala parcela č. 1584/5 o výmere 2093 m2 druh pozemku orná pôda, parc. reg. „C". Výzvou na urobenie ponuky na predaj spoluvlastníckeho podielu z titulu predkupného práva zo dňa 2.5.2019 žalobca (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) vyzval žalovaných 1. a 2., aby ponúkli nadobudnutý spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, ktorých sú spoluvlastníkmi v podiele 1 vzhľadom k celku, ktoré nadobudli na základe kúpnej zmluvy V-1799/2018 zo dňa 22.8.2018-261/18 do BSM, za tých istých podmienok a za takú istú cenu 1.400,- Eur. Žiadal, aby ponuku predložili najneskôr do 15.5.2019, do AK právneho zástupcu žalobcu. Z podacieho lístka vyplýva, že výzva bola podaná na pošte doporučene, dňa 3.5.2019. Žalovaní na ponuku žalobcu nereagovali.
4. Právne uzavrel, že žaloba je dôvodná, keď žalobca si v konaní uplatnil nárok v súlade s ustanovením § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V prvom rade sa zaoberal otázkou právomoci slovenských súdov konať a rozhodnúť v tejto veci, pričom podľa § 37d písm. a) zákona č. 97/1963 Zb. uzavrel, že je daná právomoc slovenských súdov, keďže žalobca žiadal o nahradenie prejavu vôle žalovaných na uzavretie kúpnej zmluvy vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú na území SR. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a to v podiele 1, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy V-2602/2012 zo dňa 16.1.2013. Podľa Geometrického plánu č. 17719461-14/2019 sa z parcely č. 1729 o výmere 2093 m2 orná pôda, parc. reg. „E" stala parcela č. 1584/5 o výmere 2093 m2 orná pôda, parc. reg. „C", čím mal okresný súd preukázanú aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Pasívna vecná legitimácia žalovaných je daná predmetnou kúpnou zmluvu zo dňa 20.6.2018, preukazujúcou nadobudnutie sporných nehnuteľností žalovanými 1. a 2 od V. A., rod. V. (vklad povolený pod č. V1799/2018). V konaní nebolo spochybnené, že V. A., ako podielová spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, neoslovila podielového spoluvlastníka - žalobcu, či nemá záujem o odkúpenie jej podielu v súlade s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka. V čl. IV kúpnej zmluvy predávajúca vyhlásila, že predmet prevodu predáva blízkym osobám v zmysle § 116, 140 Občianskeho zákonníka a prevod je v súlade s ustanoveniami zákona č. 140/2014 Z.z., § 4 ods. 1 písm. c) o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, s tým, že kupujúci sa už teraz starajú o predmet prevodu, a keby tomu tak nebolo aj v budúcnosti, pociťovala by to ako vlastnú ujmu. Hoci žalovaní v konaní tvrdili, že V. A., od ktorej sporné nehnuteľnosti nadobudli, nebola povinná ponúknuť na odkúpenie svoj spoluvlastnícky podiel žalobcovi, nakoľko kúpna zmluva V 1799/2018 bola uzavretá medzi blízkymi osobami, svoje tvrdenie však bližšie neozrejmili. Práve naopak žalovaný 1. vyhlásil, že nikto nemá právo do toho vŕtať, je to ich osobná vec a žalovaná 2. uviedla, že súdu ani žiadnemu inému štátnemu orgánu neprislúcha právo skúmať intenzitu blízkosti vzťahov medzi jednotlivými osobami. Žalobca s týmto tvrdením žalovaných nesúhlasil, mal za to, že žalovaní a V. A. nie sú osobami blízkymi podľa § 116, § 140 Občianskeho zákonníka, pričom čestné vyhlásenie žalovaných nemôže mať rozhodujúcu dôkaznú hodnotu. V konaní bolo sporné, či možno žalovaných považovať za osoby blízke v zmysle § 116 vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, keď príbuzenský vzťah (ako biologická kategória) medzi žalovanými a V. A. nebol tvrdený. V konaní
nemal prvoinštančný súd nijakým spôsobom preukázané o aký blízky vzťah medzi žalovanými a V. A. išlo, keď žalovaní sa k tomuto odmietli bližšie vyjadriť, ba dokonca mali za to, že súdu neprislúcha právo skúmať intenzitu vzťahov medzi jednotlivými osobami. Čestné vyhlásenie žalovaných, ktoré zaslali Okresnému úradu v Skalici v konaní o návrhu na vklad ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je relevantným dôkazným prostriedkom, pretože len ich samotné vyhlásenie, že predmet prevodu sa nadobúda blízkymi osobami v zmysle § 116, § 140 Občianskeho zákonníka, nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Rovnako aj vyhlásenie V. A. v kúpnej zmluve V 1799/18 čl. IV, že predmet prevodu predáva blízkym osobám, samo osebe nevypovedá o intenzite ich vzťahu. Obdobne nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovanej 2., že keď boli priamymi susedmi sporných nehnuteľností a starajú sa o nehnuteľnosti zodpovedne, s poukazom na staré zvyky, nie je možné ustáliť, že ich vzťah s V. A. bol vzťahom blízkych osôb v zmysle zákona. Pre absenciu relevantných dôkazných prostriedkov nie je možné uzavrieť, že vzťah medzi týmito osobami bol vzťahom osôb blízkych v zmysle ustanovenia § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka. Žalovaní, ktorí tvrdili určitú skutočnosť v svoj prospech, boli zaťažení dôkazným bremenom preukázania jej pravdivosti, a toto dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesli. Ostatné tvrdenia žalovaných ohľadne spôsobu nadobudnutia vlastníctva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam a spôsob ich užívania, okresný súd považuje za irelevantné, pretože žalobca je riadnym spoluvlastníkom týchto nehnuteľnosti, ktoré získal na základe Kúpnej zmluvy V-2602/2012 zo dňa 16.1.2013, ktorej platnosť nebola nikým napadnutá a preto tvrdenia žalovaných ohľadne okolností uzatvorenia zmluvy sú irelevantné a pre tento súdny spor nemajú žiadny význam. Predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka predmetných nehnuteľností bolo porušené konaním podielovej spoluvlastníčky V. A. a následky musia znášať žalovaní. Žalobca sa preto dôvodne domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva, pričom si zvolil možnosť realizácie svojho predkupného práva v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (poukaz na rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 48/20/2009). Je v súlade s konštantnou judikatúrou, pokiaľ sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí nedostatok prejavu vôle žalovaného, uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, keď vo výroku rozsudku by mal byť obsiahnutý text zmluvy vychádzajúci z rovnakých podmienok ako sú v zmluve, na základe ktorej žalovaný vec nadobudol, ktorou bolo porušené predkupné právo (uznesenie NS SR 3 Cdo/81/2016). Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka (uznesenie Ústavného súdu SR z 28. júna 2016, č.k. III. ÚS 445/2016-10). Pokiaľ žalobný petit obsahoval dovetok (čl. VI bod 2) „Táto kúpna zmluva bude po jej podpise bezodkladne predložená príslušnému katastrálnemu odboru na zápis zmeny vlastníckeho práva", je právne irelevantný vzhľadom na to, že právoplatnosťou rozsudku, ktorým sa nahradzuje prejav vôle povinného z predkupného práva, sa kúpna zmluva považuje za uzavretú.
5. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
6. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), c), d), e), f), g), h) Civilného sporového poriadku. Argumentovali tým, že zákon nevyžaduje od kupujúceho, teda ani od žalovaných 1. a 2., aby pri kúpe podielového spoluvlastníctva pozemku niečo dokazovali. Zákon definuje podmienku predaja, nie podmienku kúpy. Okresný súd sa v rozsudku opiera o judikatúru, ktorá nerieši prípad rovnakého stavu. Predávajúca predala svoj podiel na základe čestného vyhlásenia v čl. IV. kúpnopredajnej zmluvy blízkej osobe alebo osobe v pomere obdobnom, čo má povahu ústavnej garancie.
7. Spochybňujú nezávislosť a objektívnosť sudkyne, keď pripustenie súdneho procesu voči žalovaným a zaťaženie dôkazným bremenom kupujúcich ako žalovaných, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že žalobca sa stáva zmluvným partnerom pani A. bez toho, aby si to kedy želala, nebola nikdy účastníčkou tohto súdneho procesu. Sudkyňa cez pripustenie súdneho procesu vytvára priestor pre hospodárske zvýhodnenie žalobcu znevážením vôle predávajúcej. Z viacerých zdrojov sa zistilo, že existujú možné pracovné, súkromné, iné vzťahy pána Ing. W. V. s osobami a vedúcimi osobami žalobcu, predchádzajúcich firiem pred zlúčením, iných firiem v pozadí. Okresný súd bol obsadený nesprávne, rozhodovala sudkyňa, ktorá mala byť vylúčená. Celé meno Typ osoby Firma Sídlo Trvanie Ing. W. V. A. H., a.s. - 36646041
Ing. W. V. A. H., a.s. - 36646041 1ng. W. V. A. D., a.s. v likvidácii - 34125281 Ing. W. V. A. D., a.s. v likvidácii - 34125281 Ing. W. V. A. D., a.s. v likvidácii - 34125281 Ing. W. V. A. D., a.s. v likvidácii - 34125281
8. Okresný súd pripustil zmenu žaloby, potom ako právny zástupca žalobcu po zistení jej vady sa rozhodol pre zmenu žaloby, hoci žalovaní žiadali zamietnutie žaloby. Zákon nepredpokladá, že kupujúci musí jeho dôvody kúpy akýmkoľvek spôsobom legitimovať. Celý tento súdny proces je postavený na danom omyle - procesnoprávnej vade.
9. Súdne konanie a rozsudok ide proti slobodnej vôli predávajúcej, ktorá nechcela predať pôvodnému podnikateľskému subjektu „Poľnohospodárske družstvo Popudinské Močidľany" (deň zápisu 1.4.1991), IČO 00203564. Práve tento podnikateľský subjekt vstúpil do právneho vzťahu na predmetných pozemkoch tak, že jej nebola písomne ponúknutá na predaj druhá polovica pozemkov, čím by ich mohla vlastniť v celosti 1/1. Pani V. A. zdedila pozemky v roku 2010. Poľnohospodárske družstvo Popudinské Močidľany vstúpilo do vlastníckeho vzťahu až v roku 2013. Rovnako nechcela a nemala dôvod predať pozemky novému následnému konštruktu pre podnikanie. Keby nepredala pozemky žalovaným 1. a 2. ako blízkym osobám alebo osobe v pomere obdobnom, ktorí zároveň tieto pozemky už roky užívajú a so svojimi pozemkami vo vlastníctve 1/1 priamo hraničiacimi susedmi, bola by si pozemky v 1/2 ponechala aj naďalej. Dňa 4.3.2017 bola do Obchodného registra Okresného súdu Trnava zapísaná obchodná spoločnosť - družstvo IČO: 50 782 711 s názvom GISRA, družstvo so sídlom Námestie sv. Martina 9, Holíč. Dňa 1.9.2017, to znamená necelých šesť mesiacov od zápisu do OR SR bola vymazaná - dôvod dobrovoľný výmaz. Zapisované základné imanie tohto „družstva" bolo 1.328,- Eur. Štatutárny orgán: predseda Q. Q., S. XXX/XX, S. XXX 51. Ing. V. K., N. W. XX, XXX XX B., ktorý bol dlhé roky predsedom predstavenstva „Poľnohospodárske družstvo Popudinské Močidľany", 64 Popudinské Močidľany 908 61, deň zápisu 1.4.1991, IČO: 00203564, zlúčil !!!!! (alebo opačne: bol zlúčený?) s práve vzniknutým GISRA, družstvo, Námestie sv. Martina 9, Holíč 908 51, ktoré malo základné imanie len 1.328,- Eur? Meno Ing. V. K. - predseda predstavenstva, ani meno Ing. P. V. - podpredsedníčka predstavenstva v novej formácii po zlúčení na výpise z obchodného registra už zrazu nefigurujú. Novými osobami po zlúčení v kontrolnej komisii sú Ing. V. M., N. sv. V. XXXX/X, S. XXX XX (rovnaká adresa ako sídlo GISRA, družstvo); ako aj osoby D. B. a V. D., od 22.1.2020. Cielene založený podnikateľský subjekt GISRA, družstvo, Námestie sv. Martina 9, Holíč 908 51 je zapísaný v OR SR takto: Deň zápisu: 4.3.2017, Deň výmazu: 1.9.2017. Štatutárnym zástupcom, predsedom predstavenstva je Ing. W. C., ktorý je zároveň zástupcom starostky obce Popudinské Močidľany.
10. Žalovaní 1. a 2. nemali a nemajú v danej veci dôkazné bremeno. Rozhodnutie o predaji podielu 1/2 pozemkov v podielovom spoluvlastníctve predávajúcej žalovaným 1. a 2. ako blízkym osobám alebo osobám v pomere obdobnom, je v plnej kompetencii predávajúcej, tak ako to vyplýva zo zákona, pričom daná pohnútka nevyžaduje zo zákona žiadnu identickú reciprocitu od kupujúcich. „Čestné vyhlásenie" je riadnym inštitútom správneho práva v Slovenskej republike, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 39, ods. 1. Nie je v kompetencii okresného súdu zastúpeného v danom konaní samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou, spochybniť ústavné práva predávajúcej, pani V. A. (článok 24 ods. 1 Ústavy SR). Súd prvej inštancie v konaní priznáva ohľadom § 116 Občianskeho zákonníka, že ide o právnu normu s relatívne neurčitou hypotézou. Nereaguje však ako moderný európsky súd, ktorý pochopil zámer zákonodarcu SR o pozitívnu otvorenosť tejto normy, ktorá dáva práve možnosti pre aplikáciu v najrozmanitejších súvislostiach tak, aby občania mali z nej orientáciu. Okresný súd je toho názoru, že živý človek má menej práv nakladania s vlastným majetkom ako mŕtvy? Zákon nijakým spôsobom nedefinuje, ako by mal blízky vzťah alebo v obdobnom pomere vyzerať, a to je správne. Tieto kategórie definujú samotné osoby. Dokazovanie v tomto ohľade pred súdom, by v mnohých súvislostiach malo takmer protiprávny charakter. Presvedčenie súdu, že blízka osoba alebo osoba v obdobnom vzťahu musia byť akýmisi opatrovateľmi, ošetrovateľmi jeden druhému je archaické, modernej, technologicky vyspelej spoločnosti neprimerané. Naopak otvárajú sa nové priestory pre blízke vzťahy alebo vzťahy v pomere obdobnom, najmä pre solidaritu, súdržnosť (napríklad v pracovnom vzťahu, dlhoročnom príslušenstve vo folklórnom súbore alebo inom kultúrnom telese, športovom alebo záujmovom klube, alebo aj bez krúžkovej registrácie), spriaznenosť ľudí, napríklad v oblasti klimatickej zodpovednosti, ekologickej spolupatričnosti, viacgeneračnej iniciatíve v oblasti rôznych projektov pre zlepšenie životného prostredia, ochrane pôdy pred zlým obhospodarovaním - proti
používaniu rôznych chemikálií, proti hladu v rozvojových krajinách, financovaním vzdelania mesačným alebo iným pravidelným, ale aj nepravidelným prispievaním deťom, mladým ľuďom napríklad v Afrike, atď. Žalovaní 1. a 2. objednali geodetické služby na vymeranie hraníc parciel, zhotovenie vytyčovacieho plánu zhotovenie geometrického plánu. Poverený geodet, pán Jaroslav Minařík, geodetické činnosti, SNP 18, 908 51 Holíč. V riadnych lehotách boli zo zákona poslané pozvánky dotknutým stranám. Následne boli dokumenty a zmeny zapísané do katastra nehnuteľností tak, že všetko uhradili žalovaní. Týmto aktom predseda Ing. W. C. potvrdil ich vlastníctvo. Avšak, zlom nastal vtedy, keď žalovaní odmietli robiť akékoľvek výmeny parciel. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti s dôslednosťou. Všetky doklady k tomuto postupu sú fyzicky založené v katastre nehnuteľností, u geodeta, ale aj u žalovaného 1. a 2. Právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Uznesenie zo dňa 11.8.2020, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, pripúšťa zmenu žaloby tak, že v čl. I. priznáva žalobcovi obohatenie cez nahradenie vôle kúpnou zmluvou, ktorá už obsahuje hodnotovo drahší pozemok, a to parcelu č. 1584/5 registra C KN, za tú istú sumu ako parcelu 1729 registra E KN v pôvodnej kúpnej zmluve od predávajúcej pani Bartalovej. Rovnako obsahuje rozsudok túto vadu, a to má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
11. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaných uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje ako vecne správny potvrdiť. Žalovaní nepreukázali skutočnosti, ktoré sú v spore podstatné, a to či bola alebo nebola naplnená hypotéza právnej normy § 140 Občianskeho zákonníka prvá veta, za čiarkou. Právna norma vylučuje existenciu predkupného práva iba v prípade, ak sa jedná o prevod blízkej osobe. Zo strany žalovaných nebolo preukázané, že žalovaní a ich právna predchodkyňa sú príbuzní v priamom rade, súrodenci alebo manželia, resp. že ide o iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere (kde zákon naviac vyžaduje splnenie podmienky, aby ujmu, ktorú by utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu). Pri druhej kategórii blízkych osôb (rodinný alebo obdobný pomer) je nutné preukázať istú kvalitatívnu objektívnu úroveň vzťahu medzi dotknutými osobami, nepostačuje len subjektívny pocit účastníka konania. Obdobným pomerom treba rozumieť taký pomer, ktorý je špecifický vzhľadom na platformu, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami v konkrétnom prípade. Skúmať sa v tomto prípade musí fakticita posudzovaného vzťahu. Fakticita vzťahu je najčastejšie založená na spoločnom súžití osôb. Pôjde napríklad o vzťah druh - družka, pestún - dieťa, poručník - dieťa a pod. Rovnako však môže ísť aj o vzťah na prvý pohľad vzdialenejší, avšak v konkrétnom prípade (napr. z dôvodu spoločného bývania) fakticky blízky (napr. druh - rodičia družky). Žalovaní neuviedli jediné tvrdenie, ani nepredložili do konania jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že napĺňajú niektorý skutkový znak definície blízkej osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníku. Odmietli sa písomne tak aj ústne na pojednávaní vyjadriť k otázke, z čoho odvodzujú, že medzi nimi a ich právnou predchodkyňou sa jedná o vzťah blízkych osôb. Nahradenie dôkazu o existencii vzťahu blízkych osôb čestným prehlásením nie je prípustné. Zo samotného znenia čestného prehlásenia čl. IV Kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2018 vyplýva, že sa o blízke osoby v zmysle § 116 a nasl. nejedná. Pociťovanie ujmy sa nemôže vzťahovať k pozemku, ale k vzťahu medzi osobami. Najskôr však musí existovať objektívne existujúci stav, že sa jedná o osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere. Dôkazné bremeno ohľadom existencie vzťahu blízkej osoby nezaťažuje žalobcu, ale naopak žalovaných, ktorí toto neuniesli. V posudzovanom prípade nešlo o prevod vlastníckeho práva medzi blízkymi osobami. Žalovaní vzniesli v odvolaní námietku zaujatosti sudkyne JUDr. Boženy Michaláčovej, v odvolaní uviedli meno Ing. W. V., poukážuc na obchodné spoločnosti Baňa Cáry, a.s. a Baňa Záhorie, a.s. v likvidácii. Z výpisov z obchodného registra vyplýva, že v obchodných spoločnostiach Baňa Čáry, a.s. a Baňa Záhorie, a.s. v likvidácii ako člen štatutárneho orgánu, alebo dozornej rady, takáto osoba nefigurovala. Zároveň z Obchodného registra je zrejmé, že je v ňom zapísaná iba jedna osoba s týmto priezviskom, a to prvým menom Jozef, v celkom iných firmách. Vzťah tejto osoby s osobami zúčastnenými na konaní žalovaní neuviedli, tento sa dá odvodzovať len zo zhodnosti priezvisk. Žalovaní v odvolaní uvádzajú, že z „viacerých zdrojov sa zistilo", že existujú možné pracovné, súkromné, či iné vzťahy tejto osoby s vedúcimi osobami žalobcu. Taktiež žalovaní vo svojich tvrdeniach nekonkretizovali vedúce osoby žalobcu, nie je jasné koho majú na mysli a o aké prepojenia by malo ísť. Námietka žalovaných je nekonkrétna, príliš všeobecná a nepreukázaná. Žalovaní neuviedli, kedy sa dozvedeli o údajnom dôvode, pre ktorý má byť sudkyňa vylúčená, preto navrhuje postup podľa § 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Počas konania žalobca nezmenil žalobu, iba formuláciu petitu žaloby, ktorá nemení na tom, že žalobca uplatňuje stále rovnaký nárok z predkupného práva. V prípade, že chcela pani V. A. svoje pozemky predať, mala postupovať v súlade so zákonom a teda ponúknuť ich najprv žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi. Pani V. A. si musela byť vedomá svojej zákonnej povinnosti v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka s poukazom
na čl. IV kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2018. V prípade, ak chcela pani V. A. vylúčiť právne následky spočívajúce v nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcom, nemala vykonať žiaden scudzovací úkon ohľadom predmetných nehnuteľností, kde zmluvnou stranou nebola jej blízka osoba. Žalovaní uviedli, že žalobca sa zlučoval s inými obchodnými spoločnosťami, vo svojom odvolaní uviedli historický exkurz vzniku žalobcu, avšak toto považujú v danom spore za absolútne bezpredmetné. Právna regulácia nakladania s majetkom po smrti nie je na mieste, nakoľko hypotéza normy uplatnenej žalobcom poukazuje na prevod práv a povinností z právneho úkonu, nie na prevod práv a povinností v dôsledku právnej udalosti, ktorou je smrť. V slovenskom právnom poriadku je zákonné predkupné právo viazané na scudzovací právny úkon. Žalovaná 2. sa v styku so súdom prihlásila k profesijnej odbornosti v odbore právo (čl. 11 ods. 3 Civilného sporového poriadku), je teda schopná konať v tomto spore s náležitou znalosťou problematiky scudzovania pozemkov a zákonnej úpravy predkupného práva, ako aj procesných noriem. Uplatnením práva žalobcu voči žalovaným sa predchádza drobeniu pozemkov a zvyšovaním počtu podielových spoluvlastníkov, nakoľko ak si žalobca riadne uplatní svoje predkupné právo voči žalovaným, tak ich podiel na pozemkoch prirastie žalobcovi a zároveň sa poníži počet spoluvlastníkov, čím sa naplní očakávanie zákonodarcu upravujúceho inštitút zákonného predkupného práva pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a zároveň bude dané zadosť pravidlu o zákaze drobenia poľnohospodárskej pôdy.
12. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalovaní a uviedli, že námietka zaujatosti uvedená v odvolaní je v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a podľa § 52 obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Dátum - deň, mesiac, rok koncipovania a písania odvolania je zhodný s údajom o tom : ... „kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela...". V uvedenom prípade je potrebné otvoriť webové stránky na internete k daným subjektom, právnickým a fyzickým osobám, verejne dostupné záznamy z katastrálneho úradu a iné (S., S., S.,S..
13. Už tieto údaje ukazujú časovú os pôsobnosti osoby Ing. W. V. napr. vo funkciách vedúceho zamestnanca dlhé roky vo firmách, v ktorých sú vo firemných štruktúrach v rôznych pozíciách fyzické osoby, ktoré sú v súčasnosti v orgánoch žalobcu, kontrolnej komisii. Iné dôkazy o rodinných, obchodných, pracovných, súkromných, závislostných a iných vzťahoch sudkyne JUDr. Boženy Michaláčovej v Holíči k strane žalobcu, ako aj zistenie skutočného pozadia vlastníka podnikateľského subjektu žalobcu by spadali do pôsobnosti NAKA, SIS a iných. Okresný súd by mal konať ex offo vo veci „ZLUČENIA". Poukázali na súvislosti vzniku PD Popudinské Močidľany. Tento fingovaný vznik spoločnosti GISRA, družstvo, Námestie sv. Martina 9, Holíč a okamžité zlúčenie s Poľnohospodárske družstvo Popudinské Močidlany oprávňujú pochybnosti o právnej konformnosti platnosti zápisu a existencie tohto „zlúčeného" podnikateľského subjektu - dodržanie lehôt, pozvánky, informovanosť oprávnených subjektov, finančné a daňové povinnosti, nájomné zmluvy na pôdu, vstup do podielových vlastníctiev na pozemkoch, vstup do dotácií a iných pravidiel podpory zo strany štátu a EÚ, transakcie za toto zlúčenie, finančné obnosy, odmeny, protislužby prijímateľov umožňujúcich „zlúčenie", ktoré je v skutočnosti „predajom a kúpou" s cieľom získať prístup k obrovským pozemkom. Je známe, že v uvedenej oblasti sa plánujú veterné elektrárne. Žalobca vo svojej podobe podnikateľského subjektu pred zlúčením vstúpil neoprávnene do vlastníctva podielu 1/2 pozemku tým, že ho od vlastníka tohto podielu jednoducho kúpil a potajme čakal a dúfal, že sa to ona ako vlastníčka druhej polovice nedozvie a neuplatní si nárok napredaj, pretože mala predkupné právo. Na pojednávaní, ktorého sa advokát žalobcu nezúčastnil osobne, ale bol zastúpený inou osobou, bolo žalovanými uvedené (zvukový záznam), že aj žalovaná 2. má v úzkych príbuzenských vzťahoch spätosť s rodinou rozvetveného rodu „MIKUŠ" (rodné priezvisko predávajúcej, ako aj jej mamy, od ktorej predávajúca pozemky zdedila), a to neter, jej manžel a ich dvaja synovia). Žalovaní majú do budúcnosti viacero alternatív, ako s pôdou naložia, možnosť uchovania a užívania v rodinnom kruhu je vynikajúcou opciou, odkúpia od žalobcu jeho podiel, keď súd určí za akú cenu. Žalobca a s ním spolupracujúce súkromné firmy obhospodarujú bez súhlasu žalovaných iné ich parcely vo vlastníctve 1/1. Už roky bez nájomnej zmluvy, bez náhrady zbiera úrodu z časti ich pôdy, a takto sa na ich úkor obohacuje.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj „CSP"), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, c/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok považoval v celom rozsahu za vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.
15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
16. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku (aj rozsahu napadnutého rozsudku). Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť v napadnutom rozsahu a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom, ktorí vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedli už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.
17. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením súd v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
18. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou zaujatosti vznesenou žalovanými voči konajúcej sudkyni priamo v odvolaní s tým, že sudkyňa okresného súdu podľa názoru žalovaných, že pripustenie súdneho procesu voči žalovaným a zaťaženie dôkazným bremenom kupujúcich ako žalovaných, vedie v konečnom dôsledku k tomu, že žalobca sa stáva zmluvným partnerom pani A. bez toho, aby si to kedy želala, nebola nikdy účastníčkou tohto súdneho procesu. Sudkyňa cez pripustenie súdneho procesu vytvára priestor pre hospodárske zvýhodnenie žalobcu znevážením vôle predávajúcej, taktiež uviedli, že z viacerých zdrojov sa zistilo, že existujú možné pracovné, súkromné, iné vzťahy pána Ing. W. V. s osobami a vedúcimi osobami žalobcu, predchádzajúcich firiem pred zlúčením, iných firiem v pozadí.
19. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
20. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
21. Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Existencia oprávnených pochybností však vždy závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria musia existovať preukázateľné skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu.
22. V zmysle § 52 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti. V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené proti komu smeruje, dôvod pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
23. Z citovaného ustanovenia § 52 ods. 2 CSP jednoznačne vyplýva, že právo účastníka uplatniť námietku zaujatosti síce patrí medzi jeho procesné práva, ktorých základ je upravený priamo v Ústave SR, avšak námietka zaujatosti ako procesný úkon účastníka musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ námietka zaujatosti tieto náležitosti nespĺňa, na takúto námietku sa ani neprihliada. Účastník Civilného sporového konania, ktorý navrhuje vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu, musí ohľadom sudcu, ktorého zaujatosť namieta uviesť konkrétne skutočnosti, pre ktoré má za to, že je z prejednávania a rozhodovania vylúčený, a to vo vzťahu so zreteľom na jeho pomer k sporu alebo stranám, či ich zástupcom alebo osobám zúčastneným v konaní. Žalovaní takéto konkrétne okolnosti, a to vo vzťahu, či už pre pomer k sporu alebo k stranám (ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní) neuviedli. Nekonkretizovali dôvody, pre ktoré má byť sudkyňa vylúčená, neuviedli resp. nepreukázali, kedy sa o dôvode vylúčenia dozvedeli a teda nepredložili k svojim tvrdeniam žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalovaní síce v odvolaní uviedli meno W. V., avšak vzťah tejto osoby k osobám zúčastneným na konaní neuviedli, možno ho len odvodzovať zo zhodnosti priezvisk, iba všeobecne poukázali na možnú existenciu pracovných, súkromných, či iných vzťahov W. V. s vedúcimi osobami žalobcu, pričom vedúce osoby žalobcu nekonkretizovali, a z výpisu z obchodného registra spoločností, na ktoré poukázali Baňa Čáry, a.s., Baňa Záhorie, a.s. v likvidácii nie je uvedená osoba W. V. ako člena štatutárneho orgánu alebo dozornej rady. Je evidentné, že žalovaní nesúhlasia s rozhodnutím okresného súdu, preto námietku zaujatosti datovali dňom 12.1.2022, ktorá bola súčasťou odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, doručené okresnému súdu dňa 17.1.2022, pričom uvedené samo osebe nepreukazuje deň, kedy sa žalovaní o dôvodoch na vylúčenie sudkyne aj dozvedeli, pričom žalovaní neuviedli iný dátum. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú všetky procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť sami o sebe dôvodom zaujatosti sudcu. Zákon tiež vylučuje, aby dôvod pochybnosti o sudcovej nezaujatosti bol spájaný s jeho rozhodovacou činnosťou.
24. Podľa § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
25. Vzhľadom na to, že žalovaní námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni na okresnom súde vyvodzujú aj z okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne a jej rozhodovacej činnosti, tieto dôvody vznesené žalovanými nie sú spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu (§ 49 ods. 3 CSP), ako aj z dôvodu, že predmetná námietka zaujatosti nespĺňa predpoklady § 52 ods. 2 CSP (s poukazom na uvedené v odseku 24), odvolací súd nemohol na tieto dôvody vznesené zo strany žalovaných prihliadnuť.
26. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku o nahradenie prejavu vôle žalovaných ako predávajúcich ohľadom predmetných nehnuteľností v prospech žalobcu ako kupujúceho.
27. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
28. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
29. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom, a to v možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Podľa súčasnej právnej úpravy predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi, ktoré vyplýva priamo zo zákona a má vecno-právnu povahu, je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek obsahu vlastníckeho práva - právo nakladať so svojou vecou, konkrétne
previesť ju na iného. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci a jeho právnym nástupcom a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj podiel na veci scudziť na osobu, ktorá nie je voči nemu blízkou osobou (§ 116, § 117 Občianskeho zákonníka), tento prednostne ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Ide o právny vzťah, v ktorom právo jednej strany na prednostnú ponuku ku kúpe a možnosti jeho využitia, zodpovedá povinnosť druhej strany. Pretože ustanovenia o spoluvlastníctve (§ 136 a nasl. Občianskeho zákonníka) neobsahujú podrobnejšiu úpravu práv a povinností zo zákonného predkupného vzťahu, vychádza sa v zmysle ustanovenia § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka z analogickej aplikácie právnej úpravy predkupného práva, a to z ustanovení o zmluvnom predkupnom práve (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka), ktoré sú obsahom a účelom najbližšie zákonnému predkupnému právnemu vzťahu spoluvlastníkov. Ustanovenia, ktoré sa týkajú iba zmluvného predkupného práva, sa nepoužijú.
30. V zmysle § 140 Občianskeho zákonníka výnimka z predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu, t.j. aj výnimka z povinnosti prevádzajúceho spoluvlastníka ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel najskôr ostatným spoluvlastníkom, vychádza z preferencie blízkych (prioritne rodinných) vzťahov pred vzťahmi vlastníckymi, resp. pred ochranou vecného práva - práva spoluvlastníka. Pokiaľ dochádza k prevodu spoluvlastníckeho podielu na blízke osoby, nedisponujú ostatní spoluvlastníci nielen oprávnením prednostne sa o dotknutý spoluvlastnícky podiel uchádzať, ale ani oprávnením relevantne spochybniť z titulu nerešpektovania predkupného práva platnosť takéhoto prevodu.
31. V prípade porušenia predkupného práva zákon tak dáva oprávnenému spoluvlastníkovi možnosť voľby medzi tromi možnosťami.
32. Ak podielový spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na iného bez toho, aby ho písomne ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, môže sa oprávnený spoluvlastník na nadobúdateľovi (novom podielovom spoluvlastníkovi) domáhať toho, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj podľa ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto výzvy oprávneného spoluvlastníka vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť podiel tomuto oprávnenému na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých mu tento podiel pôvodne mala ponúknuť povinná osoba. Ak si nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa ustanovenia § 229 Civilného sporového poriadku, teda môže sa domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu povinnosť uzavrieť s ním zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol.
33. Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa tiež môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinný spoluvlastník previedol podiel na tretiu osobu (§ 140, § 40a Občianskeho zákonníka), dôsledkom čoho je vrátenie právnych pomerov k veci do stavu, aký bol pred prevodom podielu na tretiu osobu. Zákonné predkupné právo v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka vznikne bez ohľadu na vôľu oprávneného alebo povinného. Treťou možnosťou je ponechanie si predkupného práva, ktoré začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
34. Zákon rešpektuje právo spoluvlastníka disponovať svojím spoluvlastníckym podielom, avšak na druhej strane umožňuje ostatným spoluvlastníkom nadobudnúť spoluvlastnícky podiel spoluvlastníka, ktorý nemieni v spoluvlastníckom vzťahu zotrvať, a to na základe zákonného predkupného práva. Predkupné právo podľa § 140 Občianskeho zákonníka má vecno-právny charakter, ktorý sa prejavuje v jeho spojení s vecou a pôsobí proti všetkým nadobúdateľom (prechádza aj na prípadného nadobúdateľa veci).
35. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo 115/2011 bolo už Najvyšším súdom Slovenskej republiky judikované (3Cdo 262/2009, 4Cdo 334/2009, 5Cdo 211/2009 a pod.), že z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti, druhej hlavy, druhého oddielu O. z. (§ 602 až § 606). Otázka možnosti použitia všeobecnej úpravy o predkupnom práve na vzťahy vyplývajúce z úpravy vecného predkupného práva je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ustálená a nebol zistený dôvod, pre ktorý by bol daný odklon od doterajšieho výkladu.
36. V preskúmavanej veci žalobca z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva využil možnosti domáhať sa od nadobúdateľov (nových podielových spoluvlastníkov) domáhať toho, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkli na predaj podľa ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
37. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
38. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
39. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
40. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Pri posudzovaní dôkazného bremena tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje. Na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (porov. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/181/2016).
41. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.
42. V spore o uplatnenie nároku z porušenia predkupného práva nesie žalobca bremeno tvrdenia, že je nositeľom predkupného práva a že došlo k jeho porušeniu. Z tohto bremena tvrdenia pre žalobcu potom vyplýva bremeno dôkazné, a to pokiaľ ide o preukázanie spoluvlastníckeho práva (prípadne prechodu spoluvlastníckeho a teda i predkupného práva). Ak sa chce úspešne brániť žalovaná strana, musí tvrdiť, že zákonné predkupné právo dotknutého spoluvlastníka bolo rešpektované, realizovaním ponuky na predaj spoluvlastníckeho podielu dotknutému spoluvlastníkovi, resp. tvrdiť, že nadobúdateľ a jeho právny predchodca sú blízkymi osobami (§ 116, § 117 Občianskeho zákonníka) a z toho dôvodu nevznikla ponuková povinnosť na strane právneho predchodcu nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu (okolnosť vylučujúca nárok žalobcu z predkupného práva) a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. V posudzovanej veci bolo preto na žalovaných, aby tvrdili a preukázali, že ich právnou predchodkyňou a nimi išlo o vzťah blízkych osôb (§ 116, § 117 Občianskeho zákonníka) a teda z toho vyplýva, že nemala ani ponukovú povinnosť voči žalobcovi.
43. Námietka žalovaných, že v danej veci nemajú dôkazné bremeno s ohľadom na vyššie uvedené neobstojí. Rovnako podľa odvolacieho súdu ani námietka, že zákon od kupujúceho, teda ani od žalovaných, aby pri kúpe podielového spoluvlastníctva pozemku niečo dokazovali, neobstojí. Je nutné zdôrazniť, že podstata zákonného predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka) sa prejavuje aj v tom, že ak podielový spoluvlastník ako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho, aby svoj podiel predtým ponúkol na predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, nebude to mať za následok absolútne neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nový nadobúdateľ získal prevádzaný podiel, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť domáhať sa tak ako v danej veci postupu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (resp. dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy).
44. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
45. Občiansky zákonník v otázke blízkych osôb v ustanovení § 116 vymedzuje prioritne subjekty, ktoré bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania, resp. bez akejkoľvek ďalšej podmienky majú status blízkej osoby. Ide o osoby nachádzajúce sa v najužších rodinných väzbách (predkovia - potomkovia, súrodenci a manželia). Zároveň v časti za bodkočiarkou definuje (v podstate neohraničenú) skupinu, ktorá na status blízkej osoby potrebuje predovšetkým splniť podmienku, aby ujmu jednej z dotknutých osôb druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Jednoznačne ide o pomer, ktorý vychádza zo subjektívneho vnútorného emocionálneho vzťahu a v zásade niet žiadnych bezprostredne merateľných a paušálnych kritérií/veličín, ktoré by presne vymedzovali, kedy už medzi dotknutými osobami ide o vzťah osôb blízkych, a kedy ešte nie. Uvedené, samozrejme, nie je v rozpore s tým, že na preukázanie existencie takéhoto vnútorného pocitu/vzťahu musia byť dané určité v konkrétnostiach prípadu navonok sa prejavujúce individualizované okolnosti.
46. Zákon v ustanovení § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka nedáva priamu odpoveď na túto otázku a nestanovuje žiadne presné kritériá, z ktorých by záver o tom, že ide o osobu blízku, vyplýval. Je tomu tak preto, že každý jeden prípad je individuálny a každý jeden vzťah medzi osobami jedinečný, založený na rôznych väzbách a okolnostiach. Aby tak rozhodnutie o existencii blízkosti osôb bolo správne, zákonné a spravodlivé, nie je možné určiť presné hranice, kedy vzťah týchto osôb už naberá charakter vzťahu blízkej osoby. Citované ustanovenie je totiž jednou z právnych noriem, ktoré právna teória nazýva právnou normou s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. normou, ktorých hypotéza nie je stanovená právnym predpisom a ktorá tak prenecháva súdu na zvážení v každom jednotlivom prípade, aby sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Napriek tomu je možné aspoň všeobecne uviesť, že pri prijímaní záveru súdu budú podstatné napr. také okolnosti, aký druh vzájomného vzťahu je medzi osobami, či žijú v spoločnej domácnosti (i keď tento znak nemusí byť ešte sám osebe určujúci), aké sú vzájomné pomery v takejto domácnosti, či si osoby navzájom pomáhajú, zaujímajú sa o seba nielen z pohľadu majetkových aspektov alebo ak ide o rozvedených manželov nielen z pohľadu starostlivosti o spoločné deti, či takéto osoby prejavujú o seba záujem v závažných prípadoch, v chorobe, starobe a v núdzi (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/32/2017).
47. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní výsledok dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží v sporovom konaní na stranách konania. Ak žalovaní poukazovali na to, že ich vzťah s pani A. bol v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka v pomere obdobnom, boli povinní uvedené (nielen tvrdiť) ale aj preukázať. Žalovaní boli vypočutí na pojednávaní dňa 28.7.2020, avšak žalovaný 1. k blízkemu vzťahu k predávajúcej poukázal (iba) na čl. 24 Ústavy SR, s tým že nikto nemá právo do toho vŕtať, je to osobná vec, keď blízkosť vzťahov je antropologická a humanistická kategória. Žalovaná 2. vo výpovedi uviedla, že vzťah s predávajúcou nebude bližšie rozvádzať, sú viazaní mlčanlivosťou k predávajúcej, s predávajúcou sú dlhé roky susedia, pričom štátnym orgánom, ani justícii neprislúcha právo skúmať intenzitu vzťahov medzi jednotlivými osobami. Pokiaľ ide o listinné dôkazy (§ 187 ods. 2 CSP, podľa ktorého okrem iných dôkazným prostriedkom môže byť aj listina), konkrétne poukaz žalovaných na čl. IV. kúpnej zmluvy zo dňa 20.6.2018 (v ktorom predávajúca V. A., rod. V. čestne vyhlásila, že predmet prevodu predáva blízkym osobám/kupujúcim v zmysle § 116, 140 Občianskeho zákonníka, a prevod je v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. c/ zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, že kupujúci sa už teraz starajú o predmet prevodu, a keby tomu tak nebolo aj v budúcnosti, pociťovala by to ako svoju vlastnú ujmu), ako aj čestné prehlásenie žalovaných zo dňa 22.8.2018 vo veci V-1799/18-1 (č.l. 33) (v ktorom vyhlásili, že predmet prevodu sa nadobúda blízkou osobou/ blízkymi osobami v zmysle § 116, 140 Občianskeho zákonníka a prevod je v súlade s ustanoveniami zákona č. 140/2014 Z.z., § 4 ods. 1 písm. c/ o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene sa doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien. Kupujúci už užívajú predmet prevodu a sú zároveň vlastníkmi susediacich pozemkov.) súd prvej inštancie správne konštatoval, že uvedené nemá žiadnu výpovednú hodnotu a samo o sebe nevypovedá o intenzite ich vzťahu, pričom s uvedeným hodnotením (§ 191 CSP) sa odvolací súd stotožnil, keďže v konaní žalobcovia namietali blízky vzťah žalovaných k predávajúcej podľa § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka (a príbuzenský vzťah žalovaných a predávajúcej nebol preukázaný ani tvrdený) a v uvedenom smere spochybnili aj obsah predmetných čestných vyhlásení. Možno sa stotožniť aj so záverom okresného súdu, že ani poukazom na priame susedstvo sporných nehnuteľností a zodpovedné staranie sa o nehnuteľnosti nie je možné ustáliť, že vzťah žalovaných s pani A. bol vzťahom blízkych osôb v zmysle zákona. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v odseku 33, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom existencie blízkeho vzťahu k predávajúcej v zmysle ustanovenia § 116 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka. Keď odvolací súd prisvedčil súdu prvej inštancie aj v závere, že nemal preukázané o aký blízky vzťah medzi žalovanými a predávajúcou išlo, keďže žalovaní sa k tomu odmietli bližšie vyjadriť na pojednávaniach, pričom mali za to, že súdu neprislúcha právo skúmať intenzitu vzťahov medzi jednotlivými osobami. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaným nebránilo navrhnúť vykonanie (ďalších) dôkazov na preukázanie svojho tvrdenia o vzťahu blízkych osôb (v pomere obdobnom) k predávajúcej a zároveň uvedené bližšie konkretizovať aj vlastnými skutkovými tvrdeniami. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci vyhodnotenia dôkazu (výsluch žalovaných) nebola určujúcou zápisnica o pojednávaní, ale (autentický) zvukový záznam, ktorý je v zmysle § 98 CSP jediným formálne akceptovaným zaznamenaním priebehu a obsahu procesného úkonu súdu. Zároveň poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 28.7.2020 uplatnila zákonná sudkyňa sudcovskú koncentráciu podľa § 153 CSP, keď stranám dala lehotu 20 dní na označenie návrhov na vypočutie svedkov, predloženie listinných dôkazov, odborných vyjadrení (ak to považuje za potrebné), na čo žalovaní nereagovali, a ani na pojednávaní dňa 28.10.2021 (zápisnica na pojednávaní čl. 119), na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie za skončené, nemali žiadne návrhy na vykonanie dokazovania. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní, v ktorom žalobca na rozdiel od žalovaných, uniesol dôkazné bremeno. Vyhovenie žaloby je dôsledkom celkového hodnotenia dokazovania, na základe záveru o preukázaní tvrdených skutočností, ktorý je v sporom konaní podkladom pre záver či a do akej miery strana konania splnila svoju povinnosť preukázať relevantné skutkové tvrdenia. S ohľadom na uvedené je nedôvodná námietka žalovaných, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti s dôslednosťou (pričom ani z odvolania nevyplýva o aké konkrétne dôkazy malo ísť).
48. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Odvolací súd má za to, že okresnému súdu nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie a nie je teda možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
49. Ďalej vo vzťahu k uzneseniu súdu prvej inštancie o zmene žaloby, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, žalovaní namietali, že má vadu, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podstata tejto odvolacej argumentácie spočíva v nesúhlase s uznesením súdu prvej inštancie (č. k. 2C/15/2019-96 zo dňa 11.8.2020), ktorým súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby, ktorá podľa žalovaných priznáva žalobcovi obohatenie cez nahradenie vôle kúpnou zmluvou, ktorá už obsahuje hodnotovo drahší pozemok, a to parcelu č. 1584/5 registra C KN, za tú istú sumu ako parcelu 1729 registra E KN v pôvodnej kúpnej zmluve od predávajúcej pani A..
50. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
51. Podľa § 143 Civilného sporového poriadku súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (ods. 1). Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe (ods. 3).
52. Z dispozičnej zásady ovládajúcej civilné sporové konanie vyplýva, že žalobu môže meniť výlučne žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Zmena žaloby je podaním vo veci samej, k zmene žaloby môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby len vtedy, ak sú splnené stanovené predpoklady. Zásada hospodárnosti konania je jednou z vedúcich zásad civilného sporového konania a prejavuje sa v konkrétnej rozhodovacej činnosti súdu. Súd v zásade zmenu žaloby musí pripustiť, okrem prípadov, ak by výsledky doterajšieho konania neumožňovali konať o zmenenom návrhu, teda v prípadoch, kedy by výsledky doterajšieho dokazovania a celkovej procesnej aktivity súdu a ostatných subjektov konania boli zmarené v tom zmysle, že pripustením zmeny žaloby by sa konalo o úplne odlišných skutočnostiach s úplne odlišnou právnou kvalifikáciou než doteraz. O návrhu na zmenu žaloby rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
53. Z hľadiska posúdenia, či v konaní na súde prvej inštancie došlo k žalovanými namietanej procesnej vade, je v prejednávanej veci potrebné uviesť, že zmena žaloby nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Hospodárnosť možno vidieť aj v tom, že ak výsledky doterajšieho dokazovania nie sú dostačujúcim predpokladom pre konanie o zmenenej žalobe, zmena predmetu sporu by bola vo vzťahu k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by konanie zbytočne predĺžiť. Vtedy je namieste, aby sa strana domáhala nároku v rozsahu zmeny v novom konaní. Osobitne treba tiež zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobcom požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a je výsledkom vnútorného presvedčenia sudcu a jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie zmeny žaloby. Pokiaľ je ním súd prvej inštancie, strany nie sú oprávnené napadnúť odvolaním správnosť tejto jeho úvahy, lebo odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné (viď § 357 Civilného sporového poriadku a contrario). Preto ani odvolací súd nemôže prehodnocovať správnosť tejto úvahy súdu.
54. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, resp. s uznesením súdu prvej inštancie o pripustení návrhu žalobcu na zmeny žaloby (uznesenie na č.l. 96), nedospel k záveru, že by toto uznesenie bolo svojvoľné, nezákonné a arbitrárne a naopak ho považuje za náležité vzhľadom na hospodárnosť konania. Pokiaľ žalobca v priebehu konania podal návrh na zmenu žaloby a súd prvej
inštancie návrh žalobcu na zmenu žaloby pripustil, procesný postup súdu neopodstatňuje záver, že týmto procesným postupom zavŕšeným pripustením návrhu žalobcu na zmenu žaloby, došlo k odňatiu možnosti žalovaných konať pred súdom. K uvedenej odvolacej argumentácii odvolací súd dopĺňa, že nie každá vada právoplatného uznesenia súdu prvej inštancie predchádzajúceho rozhodnutiu vo veci samej je relevantná v zmysle ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Relevantnou je iba taká vada, ktorá mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tom zmysle, že v dôsledku tejto vady rozhodnutie vo veci samej nie je vecne správne. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu sa totiž posudzuje správnosť preskúmavaného vydaného rozhodnutia vo veci samej. Táto argumentácia žalovaných tak nie je náležitá.
55. K odseku 54 odvolací súd poukazuje na ustálenú aplikačná prax súdov aj v súvislosti so zákonným predkupným právom, pripúšťa aplikáciu ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda právo domáhať sa u nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby mu vec (podiel) ponúkol na predaj. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 1875/2005, ktoré riešilo niektoré procesné otázky súvisiace s uplatnením porušenia predkupného práva, petit žaloby by mohol znieť aj tak, že sa nahradí prejav vôle žalovanej strany, aby uzavrela zmluvu konkrétneho znenia. Súd prvej inštancie preto v súlade s ustálenou súdnou praxou rozhodol v zmysle petitu žaloby o nahradení prejavu vôle žalovaných ako predávajúcich. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý vyhovujúci výrok, ktorý korešponduje s pripustenou zmenou petitu okresným súdom, ktorý okrem iného obsahuje v čl. I kúpnej zmluvy označenú parcelu č. 1584/5 o výmere 2093 m2, druh pozemku orná pôda, parcela registra „C", ktorá vznikla z pôvodnej parcely č. 1729 o výmere 2093 m2, druh pozemku orná pôda, parcela registra „E", čo vyplýva z Geometrického plánu č. 17719461-14/2019 (čl. 15), z ktorého vychádzal aj súd prvej inštancie. Je zrejmé, že sa jedná o tú istú parcelu, hoci zmenila (iba) číselné označenie a register z „E" na „C" s poukazom na predmetný geometrický plán. S ohľadom na uvedené neobstojí námietka žalovaných, že napadnutý rozsudok obsahuje vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.
56. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
57. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.
58. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
59. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnil rozsudok, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne posúdil, čím splnil zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa v rozsahu postačujúcom pre správne rozhodnutie vo veci samej vysporiadal s námietkami žalobcu a jeho právnou argumentáciou.
Podľa odvolacieho súdu v danom prípade neobstojí ani námietka žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný s ohľadom na už vyššie uvedené. Zo strany súdu prvej inštancie podľa odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu a to k absencii riadneho odôvodnenia rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (§ 220 ods. 2 CSP) vo vzťahu k odôvodneniu vyhovenia žalobe. Zároveň podľa odvolacieho súdu teda nedošlo ani k znemožneniu stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď rozhodnutie okresný súd fakticky v relevantných záveroch riadne právne aj vecne odôvodnil.
60. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
61. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaných neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaných z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
62. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
63. V zmysle § 366 Civilného sporového poriadku, v odvolacom konaní nemožno uplatniť nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3).
64. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných v podaní zo dňa 19.3.2022 (č.l. 172), že na pojednávaní, ktorého sa advokát žalobcu nezúčastnil osobne, ale bol zastúpený inou osobou, bolo žalovanými uvedené (zvukový záznam), že aj žalovaná 2. má v úzkych príbuzenských vzťahoch spätosť s rodinou rozvetveného rodu „V." (rodné priezvisko predávajúcej, ako aj jej mamy, od ktorej predávajúca pozemky zdedila), a to neter, jej manžel a ich dvaja synovia, odvolací súd konštatuje, že sa nejedná o novotu, keď neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle § 366 CSP a preto ani nepostupoval podľa § 384 ods. 3 CSP. K uvedenému len dodáva, že po oboznámení sa s obsahom zvukového záznamu z pojednávania 28.7.2020, žalovaná 2. uviedla, že jej neter má za muža V., avšak uvedené tvrdenie výslovne nechcela (ani) zaprotokolovať.
65. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobe vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd, po vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľov, s použitím § 387 CSP I. výrok rozsudku vrátane II. výroku o náhrade trov konania (nenapadnutého výslovne osobitnou odvolacou argumentáciou), potvrdil.
66. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
67. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keď nezistil dôvody odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
68. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.