Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/334/2009

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča

v právnej veci navrhovateľov : 1/ Ing. JUDr. V. K., CSc., bývajúceho v B., 2/ JUDr. J. K.,

CSc., bývajúcej v B., 3/ Ing. V. K., bývajúceho v B., 4/ Ing. B. K., bývajúcej v B., 5/ Ing. J.

K., bývajúceho v B. a 6/ Ing. M. K., bývajúcej v B., zastúpených K., v mene ktorého koná

Mgr. M. R., konateľ a advokát, proti odporcom : 1/ P. K., bývajúcemu v P., 2/ PhDr. Ing. G.

B., bývajúcemu v C., zastúpeným JUDr. D. Š., advokátkou, advokátska kancelária so sídlom

v B., o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a iné, ktorá vec bola vedená na Okresnom súde

Veľký Krtíš pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľov 1/ až 6/ proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2009 sp.zn.

vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený a vo výroku o trovách

konania, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie navrhovateľov 1/ až 6/ proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 3. júna 2009 sp.zn. , ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

2

Návrhom na začatie konania, zmeneným v priebehu konania, navrhovatelia 1/ až 6/ sa

domáhali, aby súd určil neplatnosť kúpnych zmlúv uzavretých medzi odporcom 1/

a odporcom 2/ z 26. marca 2005 a z 31. októbra 2005 v častiach týkajúcich sa prevodu

spoluvlastníckych podielov odporcu 1/ na nehnuteľnostiach v katastrálnom území P.

uvedených v návrhu. Tiež navrhli, aby súd nahradil vyhlásenia vôle odporcu 1/, že ako

predávajúci uzatvára s navrhovateľmi 1/ až 6/ ako kupujúcimi zmluvu o prevode jeho

spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach, a aby súd určil, že odporca 2/

svojimi úkonmi zo 14. decembra 2007 neplatne odstúpil od kúpnych zmlúv.

Okresný súd Veľký Krtíš (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 4. decembra 2008 č.k.

-277 vyhovel návrhu v časti domáhajúcej sa určenia neplatnosti kúpnych zmlúv

a neplatnosti odstúpení odporcu 2/ od kúpnych zmlúv; vo zvyšku návrh zamietol a o trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal

zo zistenia, že navrhovatelia 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli

predmetom kúpnych zmlúv, a že odporca 1/ predtým, než previedol spoluvlastnícke podiely

k tam uvedeným nehnuteľnostiam na odporcu 2/, neponúkol spoluvlastnícke podiely na kúpu

ostatným spoluvlastníkom a teda ani navrhovateľom. Dospel preto k záveru, že odporca 1/

prevodom svojich spoluvlastníckych podielov na odporcu 2/, ktorý nie je jeho blízkou

osobou, porušil predkupné právo navrhovateľov 1/ až 6/. Navrhovatelia 1/ až 6/ sa dovolali

relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pričom právne účinky dovolania sa neplatnosti kúpnej

zmluvy nastali okamihom, keď prejav vôle navrhovateľov 1/ až 6/, obsiahnutý v návrhu

na začatie konania, bol doručený odporcom 1/ a 2/. Kúpne zmluvy sa tak stali neplatnými

od počiatku. Keďže odstúpiť možno len od platného právneho úkonu, následné odstúpenia

od týchto zmlúv urobené odporcom 2/ považoval za absolútne neplatné právne úkony. Pokiaľ

sa navrhovatelia 1/ až 6/ domáhali aj „samotnej realizácie“ predkupného práva a navrhli súdu,

aby nahradil vyhlásenie vôle odporcu 1/ uzavrieť s nimi zmluvu o prevode spoluvlastníckych

podielov na predmetných nehnuteľnostiach, súd prvého stupňa poukázal na to, že vzhľadom

na nedostatok výslovnej právnej úpravy predkupného práva v druhej časti Občianskeho

zákonníka o vecných právach, je potrebné v zmysle ustanovenia § 853 Občianskeho

zákonníka aplikovať na danú vec na základe analógie všeobecné ustanovenia o predkupnom

práve obsiahnuté v ôsmej časti . Navrhovateľmi sledovaná realizácia

predkupného práva voči odporcovi 1/ nie je preto možná a došlo by ňou i k porušeniu jeho

zaručeného práva vlastniť majetok.

3

Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd), konajúci o odvolaniach všetkých

účastníkov, rozsudkom z 3. júna 2009 sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa vo výrokoch, ktorými bola určená neplatnosť kúpnych zmlúv a odstúpení odporcu 2/

od kúpnych zmlúv tak, že návrh na začatie konania v častiach domáhajúcich sa takéhoto

určenia zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh sčasti

zamietnutý, potvrdil a proti tomuto potvrdzujúcemu výroku svojho rozsudku pripustil

dovolanie. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom 1/ až 6/ uložil povinnosť

zaplatiť odporcom 1/ a 2/, na účet ich zástupkyne, ich náhradu v sume 806,39 eur.

Na odôvodnenie zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa uviedol, že okresný súd vychádzal

nesprávne zo záveru, podľa ktorého navrhovatelia preukázali v zmysle

naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo

totiž preukázané, že pred porušením predkupného práva navrhovateľov uzavretím

predmetných kúpnych zmlúv, došlo na základe odstúpenia od zmlúv odporcom 2/

k obnoveniu pôvodného právneho stavu (odporca 1/ je v súčasnosti znova zapísaný ako

spoluvlastník spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam). Vydaním rozsudku,

ktorým by súd určil predmetné kúpne zmluvy za neplatné a určil aj neplatnosť odstúpenia

od týchto zmlúv, by sa na právnom postavení navrhovateľov nič nezmenilo. V čase

rozhodovania nie je teda žiaden dôvod k tomu, aby titul nadobudnutia spoluvlastníctva

odporcom 1/ (odstúpenie od zmluvy) zapísaný formou záznamu v katastri nehnuteľností bol

nahradený iným titulom (rozsudkom o určení neplatnosti kúpnej zmluvy). V tomto smere

poukázal i na ustanovenie o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon). Dospel

preto k právnemu názoru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti časti kúpnych zmlúv a ani na určení odstúpenia od týchto kúpnych zmlúv,

z ktorého dôvodu zmenil v tejto časti rozsudok okresného súdu tak, že návrh zamietol.

Potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa návrhu navrhovateľov 1/ až 6/

na nahradenie vyhlásenia vôle odporcu 1/ uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu, odôvodnil vecnou

správnosťou v tejto časti preskúmavaného rozhodnutia. Stotožnil sa so záverom súdu prvého

stupňa o možnej aplikácii ustanovení o predkupnom práve v ôsmej časti Občianskeho

zákonníka, konkrétne ustanovenia § 603 ods. 3 tohto zákonníka. Uviedol, že oprávnený

spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného

spoluvlastníka možnosť domáhať sa buď vyslovenia neplatnosti zmluvy (ide o relatívnu

neplatnosť) alebo sa domáhať voči nadobúdateľovi – tretej osobe, aby mu spoluvlastnícky

podiel ponúkol na kúpu za podmienok, za ktorých mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný

spoluvlastník. Ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní dobrovoľne, môže sa oprávnený

spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym

rozhodnutím vydaným podľa Napokon, môže si naďalej ponechať

predkupné právo, ktoré do budúcnosti začne pôsobiť voči nadobúdateľovi veci. Medzi týmito

alternatívami sa nenachádza, že by sa oprávnený spoluvlastník mohol domáhať vydania

rozhodnutia na nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu voči spoluvlastníkovi, ktorý

opomenul splniť si ponukovú povinnosť. Keďže žiadne zákonné ustanovenie neukladá

odporcovi 1/ povinnosť po náprave protiprávneho stavu uzavrieť s navrhovateľmi kúpnu

zmluvu a táto nevyplýva ani zo zmluvy a ani z porušenia práva, za správny, zákonu

zodpovedajúci považoval záver súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľov je v tejto časti

nedôvodný. Odvolací súd „vzhľadom na to, že priamo v ustanovení chýba postup

pri porušení predkupného práva zo strany spoluvlastníka“, pripustil proti potvrdzujúcemu

výroku svojho rozsudku dovolanie. Podľa odvolacieho súdu je v danej veci otázkou

zásadného právneho významu otázka : „Ak sa podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorého

predkupné právo bolo porušené uzavretím kúpnej zmluvy medzi iným podielovým

spoluvlastníkom a treťou osobou, účinne dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej

zmluvy, môže svoje predkupné právo realizovať tak, že súd rozsudkom nahradí prejav vôle

predávajúceho (toho, kto predkupné právo porušil), že ako predávajúci predáva predmetné

nehnuteľnosti navrhovateľovi (podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo

porušené) a to za rovnakých podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou

zmluvou, ktorej neplatnosti sa dovolal navrhovateľ ako podielový spoluvlastník, ktorého

predkupné právo bolo porušené“.

Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovatelia 1/ až 6/ podali dovolanie. Uviedli, že

ho napádajú v celom rozsahu a z dôvodov podľa , a ; dovolací

dôvod podľa odôvodnili v spojení s ustanovením

V úvode dovolania považovali za potrebné zdôrazniť, že návrhom na začatie konania

sa nedomáhali vrátenia vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy,

ale realizácie svojho predkupného práva v zmysle ustanovenia .

Uviedli, že účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom,

keď tento prejav vôle dôjde subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. Akékoľvek

právne úkony, ktoré nastali po okamihu dovolania sa relatívnej neplatnosti sú právne

irelevantné a nemôžu požívať právnu ochranu. Keďže v danej veci sa navrhovatelia dovolali

relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv predtým, než odporca 2/ odstúpil od zmlúv, súd, ktorý

pozná právo, nemohol priznať relevanciu právnemu úkonu neplatnému. Súd mal dať

nepochybne prednosť skutočnému právnemu stavu pred stavom deklarovaným v katastri

nehnuteľností. Namietali, že po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,

ktorým odporca 1/ ako spoluvlastník previedol svoj podiel na inú (nie blízku) osobu, nebolo

ani možné predkupné právo realizovať inak než domáhaním sa nahradenia (nahradením)

prejavu vôle odporcu 1/. V celom tomto kontexte mal súd posudzovať aj otázku naliehavého

právneho záujmu na nimi žiadanom určení, pretože návrh na začatie konania ako celok

predstavuje spôsob (právnu cestu) ako dosiahnuť realizáciu predkupného práva

navrhovateľov. Túto otázku však riešil len v spojitosti s časťou návrhu na začatie konania

na určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy porušujúcej ich predkupné právo, keď

uvažoval len o stave, ktorý by tu nastal, ak by návrhu vyhovel. Otázku naliehavosti ich

právneho záujmu na požadovanom určení preto posúdil nesprávne. „Za veľké

nedorozumenie“ dovolatelia považovali „splietanie/miešanie“ právnej úpravy zákonného

a zmluvného predkupného práva. Záver o možnosti uplatnenia predkupného práva

spoluvlastníka domáhaním sa predaja spoluvlastníckeho podielu nadobúdateľa podľa § 603

ods. 3 , ako to „navrhuje“ odvolací súd, je podľa dovolateľov

nesprávny. Tvrdili, že právu spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené,

ustanovenému v , zodpovedá povinnosť spoluvlastníka, ktorý

predkupné právo porušil, previesť na obídeného spoluvlastníka svoj spoluvlastnícky podiel.

Výklad podávaný odvolacím súdom je v rozpore so zásadou, podľa ktorej „právu zodpovedá

povinnosť a porušeniu práva náprava, ktorej sa oprávnený (poškodený) môže domáhať

na súde“ a robí tak ustanovenie obsolétnou právnou normou.

Navrhovatelia v dovolaní namietali tiež správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách

konania. Navrhli napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, a tiež rozsudok súdu prvého stupňa

v časti, ktorou bol návrh zamietnutý, zmeniť tak, že sa vyhovie návrhu na začatie konania

v celom rozsahu.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k dovolaniu navrhovateľov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je príslušný rozhodnúť o dovolaniach proti

rozhodnutiam krajských súdov, ako súdov odvolacích [§ 10a ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, v znení neskorších predpisov ], prejednal vec

bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k týmto záverom :

6

Dovolanie navrhovateľov 1/ až 6/ proti rozsudku odvolacieho súdu je síce prípustné

v celom rozsahu (proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok

súdu prvého stupňa, je ich dovolanie prípustné podľa ustanovenia a proti

výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je

ich dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia ), je však dôvodné iba v časti

napádajúcej výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa. V tejto časti totiž spočíva rozhodnutie odvolacieho súdu na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Odvolací súd odôvodnil zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa a zamietnutie návrhu,

ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti kúpnych zmlúv a neplatnosti

odstúpenia odporcu 2/ od týchto zmlúv tým, že na takomto určení navrhovatelia 1/až 6/

nemajú naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia Tento svoj záver

oprel o zistenie, že právny stav, ktorý by sa dosiahol v prípade určenia neplatnosti kúpnych

zmlúv, v čase rozhodovania súdu už existoval (odporca 1/ bol znovu podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, resp. zápis

spoluvlastníckych práv k nehnuteľnostiam, v katastri nehnuteľností svedčil znova v prospech

odporcu 1/). Ani vyhovením určovacej žaloby, by sa preto na právnom postavení

navrhovateľov nič nezmenilo. Poukázal tiež na ustanovenie § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona,

podľa ktorého právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu

o neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté

ďalšou právnou zmenou (odvolací súd vychádzal zo znenia účinného do 14.10.2008 -

poznámka najvyššieho súdu).

Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého

právneho záujmu. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný

z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď

výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo

pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní

pred správou katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že

navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie

spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže

na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením

otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie

spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho

záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne

zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý

spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak

nasledovať ešte iné konanie.

V posudzovanej veci malo odstúpením od zmlúv urobeným odporcom 2/ síce znova

dôjsť k právnemu stavu, aký tu bol pred uzavretím kúpnych zmlúv (v katastri nehnuteľností

bol opätovne zapísaný ako vlastník spoluvlastníckych podielov odporca 1/), k čomu však

malo dôjsť na základe právnych úkonov platnosť ktorých je medzi účastníkmi sporná

(navrhovatelia 1/ až 6/ tvrdia, že odporca 2/ neurobil prejav vôle smerujúci k odstúpeniu

od kúpnych zmlúv platne). Právna skutočnosť, o ktorú sa opiera opätovný vznik vlastníctva

odporcu 1/ k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, je teda viacerými

spoluvlastníkmi závažným spôsobom spochybnená. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že

navrhovateľom 1/ až 6/ s prihliadnutím na povahu a špecifiká spoluvlastníckych právnych

vzťahov nemôže byť ľahostajné, že k opätovnému vzniku spoluvlastníckych práv odporcu 1/

k nehnuteľnostiam (zápisu tohto právneho stavu do katastra nehnuteľností) došlo na základe

sporných (pochybných) právnych skutočností. Za tejto situácie navrhovatelia 1/ až 6/ ako

spoluvlastníci nehnuteľností majú naliehavý právny záujem na odstránení spornosti

vzniknutého právneho stavu, t.j. aby bol naisto určený spoluvlastnícky vzťah odporcu 1/

k predmetným nehnuteľnostiam a tým prípadne predísť aj ďalším možným sporom. Podľa

dovolacieho súdu to môžu dosiahnuť práve nimi požadovaným určením.

Pokiaľ odvolací súd poukazoval v odôvodnení rozhodnutia na ustanovenie § 34 ods. 2

Katastrálneho zákona treba uviesť, že vychádzal zo znenia účinného do 14. októbra 2008,

hoci rozsudok vydal 3. júna 2009. Podľa ustanovenia § 34 ods. 2 citovaného zákona v znení

účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu t.j. v znení do 31. augusta 2009 platilo, že

ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby), správa

katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí

aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie

súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Keďže v danej veci je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna

zmena týka, rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, je listinou,

8

na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom.

Odvolací súd preto v súvislosti s nedostatkom naliehavého právneho záujmu navrhovateľov

na požadovanom určení neopodstatnene poukazoval na citované zákonné ustanovenie.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu

v časti meniacej rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne, keďže spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Preto napadnuté rozhodnutie v tejto časti, i v časti

o trovách konania, podľa zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania navrhovateľov 1/ až 6/ proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v časti o návrhu na nahradenie vyhlásenia

prejavu vôle odporcu 1/ uzavrieť s navrhovateľmi 1/ až 6/ kúpnu zmluvu, je založená

rozhodnutím odvolacieho súdu o prípustnosti dovolania.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238

ods. 3 je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ), a to práve len

v konkrétne vymedzenej otázke.

Podľa odvolacieho súdu je v danej veci otázkou zásadného právneho významu otázka :

„Ak sa podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorého predkupné právo bolo porušené

uzavretím kúpnej zmluvy medzi iným podielovým spoluvlastníkom a treťou osobou, účinne

dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, môže svoje predkupné právo

realizovať tak, že súd rozsudkom nahradí prejav vôle predávajúceho (toho, kto predkupné

právo porušil), že ako predávajúci predáva predmetné nehnuteľnosti navrhovateľovi

(podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené) a to za rovnakých

podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti

sa dovolal navrhovateľ ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo

porušené“.

9

Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné poznamenať, že takto odvolacím

súdom postavená právna otázka je sčasti nepresná, lebo práva a povinnosti z predkupného

práva možno vykonať (realizovať) len vtedy, ak právny vzťah z predkupného práva sa stal

aktuálnym a nerušene pretrváva. Ak už predkupné právo oprávneného spoluvlastníka bolo

porušené (ako tomu bolo v danej veci), môže sa tento spoluvlastník domáhať nápravy (nie

realizácie predkupného práva) a to len zákonom stanoveným spôsobom. V konaní teda išlo

v podstate o riešenie otázky možného spôsobu ochrany spoluvlastníka, ktorého predkupné

právo bolo porušené, pričom odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený spoluvlastník

pri porušení jeho predkupného práva sa nemôže s úspechom domáhať ochrany formou

podania žaloby o neplatnosť zmluvy o prevode podielu a súčasne vydania rozhodnutia,

ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle povinného spoluvlastníka.

Podľa dovolacieho súdu, tento právny názor odvolacieho súdu treba považovať

za správny.

Podľa ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné

právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú

o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa veta prvá ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa

právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho

úkonu nedovolá.

Podľa ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď

od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo

zachované.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak porušil niektorí z podielových

spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným

spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu

na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme

postihu uvedenej v . neobsahuje ďalšiu úpravu vecného

predkupného práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov

10

a výkonu treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve tak, ako to bolo

upravené v z roku 1950. To však nebráni tomu, aby sa podľa

analógie legis ( ) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve

zaradená do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v až 606 . To možno vyvodiť

aj z , ktorý priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo

(porovnaj napr. P. Vojčík a kolektív, , stručný komentár, IURA

EDITION, spol. s r.o., Bratislava 2008, str. 326, J. Svoboda a kolektív, ,

Komentár a súvisiace predpisy, V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie,

EUROUNION, Bratislava 2004, str. 221).

V prípade porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť možnosť oprávneného

spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva vyplývajúceho mu z ustanovenia § 603 ods. 3

. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany

povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia

relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa

môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel

ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak

nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa

pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa ( ). Treťou možnosťou je, že si

ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť,

že súbežné uplatnenie nároku podľa a je z právnej povahy veci

vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa a preto zo zákona

nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné

právo bolo porušené.

V posudzovanej veci súdy nižšieho stupňa vychádzali zo zistenia (dovolateľ jeho

správnosť nespochybňoval), že odporca 1/ predtým, ako sa rozhodol svoje spoluvlastnícke

podiely previesť na cudziu osobu, neponúkol podiely na nehnuteľnostiach ostatným

spoluvlastníkom a teda ani navrhovateľom 1/ až 6/, čím si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu

z ustanovenia . Ide teda nepochybne o prípad porušenia predkupného práva

oprávnených spoluvlastníkov (navrhovateľov 1/ až 6/). Odvolací súd na tento prípad použil

správne právne normy a aj ich správne interpretoval, keď dospel k záveru, že navrhovatelia 1/

až 6/ ako podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, sa môžu domáhať

buď od nadobúdateľa (nie od povinného spoluvlastníka), aby im vec ponúkol na predaj, alebo

11

mu zostane predkupné právo zachované, alebo sa môže domáhať vyslovenia relatívnej

neplatnosti zmluvy o prevode podielu. Správny, zákonu zodpovedajúci je jeho záver, že

oprávnený spoluvlastník pri porušení jeho predkupného práva sa nemôže s úspechom

domáhať ochrany formou podania návrhu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode podielu

a súčasne vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle pôvodného

spoluvlastníka. K dôvodom rozsudku v tomto smere odvolacím súdom uvedeným, ktoré sú

výstižné a presvedčivé, dovolací súd dodáva, že z ustanovenia a (zakotvuje

pre občianskoprávne vzťahy zásadu, že tieto vznikajú na základe právnych úkonov alebo

z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája a princíp rovného postavenia

subjektov v týchto vzťahoch) vyplýva, že žiadny z účastníkov občianskoprávneho vzťahu

nemôže stanoviť právne postavenie iného subjektu napr. tým, že od neho vyžaduje splnenie

právnej povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je

možno nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle len v tých prípadoch, keď

to zákon výslovne umožňuje ( ), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je

stanovená zákonným ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym

úkonom ( ).

Práva a povinnosti z právneho vzťahu zákonného predkupného práva v zmysle § 140

sa stávajú aktuálnymi (vznikajú) až okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne

svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na inú než blízku osobu. Momentom účinného

dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením relatívnej

neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútnej

neplatnosti právneho úkonu). To znamená, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného

práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne

neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Účinné

dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemá automaticky za následok vznik práv a povinností

z právneho vzťahu z predkupného práva. Nemožno totiž vychádzať z predpokladu, že oferta

pretrváva, ako to správne uviedol odvolací súd. Bez toho, aby sa povinný spoluvlastník

z predkupného práva rozhodol znova svoj podiel scudziť, práva a povinnosti z právneho

vzťahu predkupného práva nevznikajú. Chýba teda akýkoľvek zákonný podklad pre možnosť

domáhať sa nápravy návrhom na nahradenie prejavu vôle povinného spoluvlastníka súdnym

rozhodnutím v zmysle Dovolatelia sa preto mylne domnievajú, že

v posudzovanej veci sa predkupné právo podielového spoluvlastníka môže „realizovať“ aj

tak, že podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinne dovolá

12

relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle

predávajúceho, ktorý sa po účinnom dovolaní relatívnej neplatnosti stáva opätovne obligačno-

právnym vlastníkom [k týmto záverom pozri tiež R 19/1953 a R 121/1954 k obdobnej právnej

úprave predkupného práva v ustanovení z roku 1950 (zákon

č. 141/1950 Sb.)].

Keďže odvolací súd na daný skutkový stav v časti posudzujúcej návrh na nahradenie

vyhlásenia vôle odporcu 1/ použil správny právny predpis, tento aj správne vyložil a jeho

právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu, rozsudok odvolacieho

súdu v tejto časti je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu ( )

správny.

Navrhovatelia 1/ až 6/ v dovolaní bližšie neuviedli, v čom podľa ich názoru spočívajú

vady konania podľa a iné vady, ktoré mali podľa ich názoru nesprávne

rozhodnutie vo veci (dovolacie dôvody podľa a ). Dovolací súd

zo zákona povinný na tieto vady prihliadnuť aj bez návrhu alebo ich konkretizácie (§ 242

ods. 1 ), existenciu takých vád nezistil.

Vychádzajúc z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

navrhovateľov v časti týkajúcej sa rozhodnutia odvolacieho súdu o ich návrhu na nahradenie

vyhlásenia vôle odporcu 1/ rozsudkom zamietol ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

13