Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 50 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (62)3de/360812.0ebb00.pdf
PDF · 140.34 KB
No categories available
4Cdo/334/2009
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča
v právnej veci navrhovateľov : 1/ Ing. JUDr. V. K., CSc., bývajúceho v B., 2/ JUDr. J. K.,
CSc., bývajúcej v B., 3/ Ing. V. K., bývajúceho v B., 4/ Ing. B. K., bývajúcej v B., 5/ Ing. J.
K., bývajúceho v B. a 6/ Ing. M. K., bývajúcej v B., zastúpených K., v mene ktorého koná
Mgr. M. R., konateľ a advokát, proti odporcom : 1/ P. K., bývajúcemu v P., 2/ PhDr. Ing. G.
B., bývajúcemu v C., zastúpeným JUDr. D. Š., advokátkou, advokátska kancelária so sídlom
v B., o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a iné, ktorá vec bola vedená na Okresnom súde
Veľký Krtíš pod sp.zn. 1 C 286/2007, o dovolaní navrhovateľov 1/ až 6/ proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2009 sp.zn. 15 Co 88/2009, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2009 sp.zn. 15 Co 88/2009
vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený a vo výroku o trovách
konania, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
Dovolanie navrhovateľov 1/ až 6/ proti výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 3. júna 2009 sp.zn. 15 Co 88/2009, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,
z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Návrhom na začatie konania, zmeneným v priebehu konania, navrhovatelia 1/ až 6/ sa
domáhali, aby súd určil neplatnosť kúpnych zmlúv uzavretých medzi odporcom 1/
a odporcom 2/ z 26. marca 2005 a z 31. októbra 2005 v častiach týkajúcich sa prevodu
spoluvlastníckych podielov odporcu 1/ na nehnuteľnostiach v katastrálnom území P.
uvedených v návrhu. Tiež navrhli, aby súd nahradil vyhlásenia vôle odporcu 1/, že ako
predávajúci uzatvára s navrhovateľmi 1/ až 6/ ako kupujúcimi zmluvu o prevode jeho
spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach, a aby súd určil, že odporca 2/
svojimi úkonmi zo 14. decembra 2007 neplatne odstúpil od kúpnych zmlúv.
Okresný súd Veľký Krtíš (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 4. decembra 2008 č.k.
1 C 286/2007-277 vyhovel návrhu v časti domáhajúcej sa určenia neplatnosti kúpnych zmlúv
a neplatnosti odstúpení odporcu 2/ od kúpnych zmlúv; vo zvyšku návrh zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vychádzal
zo zistenia, že navrhovatelia 1/ až 6/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré boli
predmetom kúpnych zmlúv, a že odporca 1/ predtým, než previedol spoluvlastnícke podiely
k tam uvedeným nehnuteľnostiam na odporcu 2/, neponúkol spoluvlastnícke podiely na kúpu
ostatným spoluvlastníkom a teda ani navrhovateľom. Dospel preto k záveru, že odporca 1/
prevodom svojich spoluvlastníckych podielov na odporcu 2/, ktorý nie je jeho blízkou
osobou, porušil predkupné právo navrhovateľov 1/ až 6/. Navrhovatelia 1/ až 6/ sa dovolali
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pričom právne účinky dovolania sa neplatnosti kúpnej
zmluvy nastali okamihom, keď prejav vôle navrhovateľov 1/ až 6/, obsiahnutý v návrhu
na začatie konania, bol doručený odporcom 1/ a 2/. Kúpne zmluvy sa tak stali neplatnými
od počiatku. Keďže odstúpiť možno len od platného právneho úkonu, následné odstúpenia
od týchto zmlúv urobené odporcom 2/ považoval za absolútne neplatné právne úkony. Pokiaľ
sa navrhovatelia 1/ až 6/ domáhali aj „samotnej realizácie“ predkupného práva a navrhli súdu,
aby nahradil vyhlásenie vôle odporcu 1/ uzavrieť s nimi zmluvu o prevode spoluvlastníckych
podielov na predmetných nehnuteľnostiach, súd prvého stupňa poukázal na to, že vzhľadom
na nedostatok výslovnej právnej úpravy predkupného práva v druhej časti Občianskeho
zákonníka o vecných právach, je potrebné v zmysle ustanovenia § 853 Občianskeho
zákonníka aplikovať na danú vec na základe analógie všeobecné ustanovenia o predkupnom
práve obsiahnuté v ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Navrhovateľmi sledovaná realizácia
predkupného práva voči odporcovi 1/ nie je preto možná a došlo by ňou i k porušeniu jeho
ústavou zaručeného práva vlastniť majetok.
Krajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd), konajúci o odvolaniach všetkých
účastníkov, rozsudkom z 3. júna 2009 sp.zn. 15 Co 88/2009 zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa vo výrokoch, ktorými bola určená neplatnosť kúpnych zmlúv a odstúpení odporcu 2/
od kúpnych zmlúv tak, že návrh na začatie konania v častiach domáhajúcich sa takéhoto
určenia zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh sčasti
zamietnutý, potvrdil a proti tomuto potvrdzujúcemu výroku svojho rozsudku pripustil
dovolanie. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom 1/ až 6/ uložil povinnosť
zaplatiť odporcom 1/ a 2/, na účet ich zástupkyne, ich náhradu v sume 806,39 eur.
Na odôvodnenie zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa uviedol, že okresný súd vychádzal
nesprávne zo záveru, podľa ktorého navrhovatelia preukázali v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo
totiž preukázané, že pred porušením predkupného práva navrhovateľov uzavretím
predmetných kúpnych zmlúv, došlo na základe odstúpenia od zmlúv odporcom 2/
k obnoveniu pôvodného právneho stavu (odporca 1/ je v súčasnosti znova zapísaný ako
spoluvlastník spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam). Vydaním rozsudku,
ktorým by súd určil predmetné kúpne zmluvy za neplatné a určil aj neplatnosť odstúpenia
od týchto zmlúv, by sa na právnom postavení navrhovateľov nič nezmenilo. V čase
rozhodovania nie je teda žiaden dôvod k tomu, aby titul nadobudnutia spoluvlastníctva
odporcom 1/ (odstúpenie od zmluvy) zapísaný formou záznamu v katastri nehnuteľností bol
nahradený iným titulom (rozsudkom o určení neplatnosti kúpnej zmluvy). V tomto smere
poukázal i na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len Katastrálny zákon). Dospel
preto k právnemu názoru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti časti kúpnych zmlúv a ani na určení odstúpenia od týchto kúpnych zmlúv,
z ktorého dôvodu zmenil v tejto časti rozsudok okresného súdu tak, že návrh zamietol.
Potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa návrhu navrhovateľov 1/ až 6/
na nahradenie vyhlásenia vôle odporcu 1/ uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu, odôvodnil vecnou
správnosťou v tejto časti preskúmavaného rozhodnutia. Stotožnil sa so záverom súdu prvého
stupňa o možnej aplikácii ustanovení o predkupnom práve v ôsmej časti Občianskeho
zákonníka, konkrétne ustanovenia § 603 ods. 3 tohto zákonníka. Uviedol, že oprávnený
spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného
spoluvlastníka možnosť domáhať sa buď vyslovenia neplatnosti zmluvy (ide o relatívnu
neplatnosť) alebo sa domáhať voči nadobúdateľovi – tretej osobe, aby mu spoluvlastnícky
podiel ponúkol na kúpu za podmienok, za ktorých mu mal vec pôvodne ponúknuť povinný
spoluvlastník. Ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní dobrovoľne, môže sa oprávnený
spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym
rozhodnutím vydaným podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Napokon, môže si naďalej ponechať
predkupné právo, ktoré do budúcnosti začne pôsobiť voči nadobúdateľovi veci. Medzi týmito
alternatívami sa nenachádza, že by sa oprávnený spoluvlastník mohol domáhať vydania
rozhodnutia na nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu voči spoluvlastníkovi, ktorý
opomenul splniť si ponukovú povinnosť. Keďže žiadne zákonné ustanovenie neukladá
odporcovi 1/ povinnosť po náprave protiprávneho stavu uzavrieť s navrhovateľmi kúpnu
zmluvu a táto nevyplýva ani zo zmluvy a ani z porušenia práva, za správny, zákonu
zodpovedajúci považoval záver súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľov je v tejto časti
nedôvodný. Odvolací súd „vzhľadom na to, že priamo v ustanovení § 140 OZ chýba postup
pri porušení predkupného práva zo strany spoluvlastníka“, pripustil proti potvrdzujúcemu
výroku svojho rozsudku dovolanie. Podľa odvolacieho súdu je v danej veci otázkou
zásadného právneho významu otázka : „Ak sa podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorého
predkupné právo bolo porušené uzavretím kúpnej zmluvy medzi iným podielovým
spoluvlastníkom a treťou osobou, účinne dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej
zmluvy, môže svoje predkupné právo realizovať tak, že súd rozsudkom nahradí prejav vôle
predávajúceho (toho, kto predkupné právo porušil), že ako predávajúci predáva predmetné
nehnuteľnosti navrhovateľovi (podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo
porušené) a to za rovnakých podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou
zmluvou, ktorej neplatnosti sa dovolal navrhovateľ ako podielový spoluvlastník, ktorého
predkupné právo bolo porušené“.
Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovatelia 1/ až 6/ podali dovolanie. Uviedli, že
ho napádajú v celom rozsahu a z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O.s.p.; dovolací
dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odôvodnili v spojení s ustanovením § 237 písm. f/
O.s.p. V úvode dovolania považovali za potrebné zdôrazniť, že návrhom na začatie konania
sa nedomáhali vrátenia vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy,
ale realizácie svojho predkupného práva v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka.
Uviedli, že účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom,
keď tento prejav vôle dôjde subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. Akékoľvek
právne úkony, ktoré nastali po okamihu dovolania sa relatívnej neplatnosti sú právne
irelevantné a nemôžu požívať právnu ochranu. Keďže v danej veci sa navrhovatelia dovolali
relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv predtým, než odporca 2/ odstúpil od zmlúv, súd, ktorý
pozná právo, nemohol priznať relevanciu právnemu úkonu neplatnému. Súd mal dať
nepochybne prednosť skutočnému právnemu stavu pred stavom deklarovaným v katastri
nehnuteľností. Namietali, že po účinnom dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorým odporca 1/ ako spoluvlastník previedol svoj podiel na inú (nie blízku) osobu, nebolo
ani možné predkupné právo realizovať inak než domáhaním sa nahradenia (nahradením)
prejavu vôle odporcu 1/. V celom tomto kontexte mal súd posudzovať aj otázku naliehavého
právneho záujmu na nimi žiadanom určení, pretože návrh na začatie konania ako celok
predstavuje spôsob (právnu cestu) ako dosiahnuť realizáciu predkupného práva
navrhovateľov. Túto otázku však riešil len v spojitosti s časťou návrhu na začatie konania
na určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy porušujúcej ich predkupné právo, keď
uvažoval len o stave, ktorý by tu nastal, ak by návrhu vyhovel. Otázku naliehavosti ich
právneho záujmu na požadovanom určení preto posúdil nesprávne. „Za veľké
nedorozumenie“ dovolatelia považovali „splietanie/miešanie“ právnej úpravy zákonného
a zmluvného predkupného práva. Záver o možnosti uplatnenia predkupného práva
spoluvlastníka domáhaním sa predaja spoluvlastníckeho podielu nadobúdateľa podľa § 603
ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako to „navrhuje“ odvolací súd, je podľa dovolateľov
nesprávny. Tvrdili, že právu spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené,
ustanovenému v § 140 Občianskeho zákonníka, zodpovedá povinnosť spoluvlastníka, ktorý
predkupné právo porušil, previesť na obídeného spoluvlastníka svoj spoluvlastnícky podiel.
Výklad podávaný odvolacím súdom je v rozpore so zásadou, podľa ktorej „právu zodpovedá
povinnosť a porušeniu práva náprava, ktorej sa oprávnený (poškodený) môže domáhať
na súde“ a robí tak ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka obsolétnou právnou normou.
Navrhovatelia v dovolaní namietali tiež správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách
konania. Navrhli napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, a tiež rozsudok súdu prvého stupňa
v časti, ktorou bol návrh zamietnutý, zmeniť tak, že sa vyhovie návrhu na začatie konania
v celom rozsahu.
Odporcovia 1/ a 2/ sa k dovolaniu navrhovateľov nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je príslušný rozhodnúť o dovolaniach proti
rozhodnutiam krajských súdov, ako súdov odvolacích [§ 10a ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.)], prejednal vec
bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k týmto záverom :
Dovolanie navrhovateľov 1/ až 6/ proti rozsudku odvolacieho súdu je síce prípustné
v celom rozsahu (proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
súdu prvého stupňa, je ich dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a proti
výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je
ich dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p.), je však dôvodné iba v časti
napádajúcej výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého
stupňa. V tejto časti totiž spočíva rozhodnutie odvolacieho súdu na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Odvolací súd odôvodnil zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa a zamietnutie návrhu,
ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti kúpnych zmlúv a neplatnosti
odstúpenia odporcu 2/ od týchto zmlúv tým, že na takomto určení navrhovatelia 1/až 6/
nemajú naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p. Tento svoj záver
oprel o zistenie, že právny stav, ktorý by sa dosiahol v prípade určenia neplatnosti kúpnych
zmlúv, v čase rozhodovania súdu už existoval (odporca 1/ bol znovu podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv, resp. zápis
spoluvlastníckych práv k nehnuteľnostiam, v katastri nehnuteľností svedčil znova v prospech
odporcu 1/). Ani vyhovením určovacej žaloby, by sa preto na právnom postavení
navrhovateľov nič nezmenilo. Poukázal tiež na ustanovenie § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona,
podľa ktorého právo k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. 1, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu
o neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté
ďalšou právnou zmenou (odvolací súd vychádzal zo znenia účinného do 14.10.2008 -
poznámka najvyššieho súdu).
Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého
právneho záujmu. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný
z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď
výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo
pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní
pred správou katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že
navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie
spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže
na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa návrhom na začatie konania s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho
záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne
zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý
spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať ešte iné konanie.
V posudzovanej veci malo odstúpením od zmlúv urobeným odporcom 2/ síce znova
dôjsť k právnemu stavu, aký tu bol pred uzavretím kúpnych zmlúv (v katastri nehnuteľností
bol opätovne zapísaný ako vlastník spoluvlastníckych podielov odporca 1/), k čomu však
malo dôjsť na základe právnych úkonov platnosť ktorých je medzi účastníkmi sporná
(navrhovatelia 1/ až 6/ tvrdia, že odporca 2/ neurobil prejav vôle smerujúci k odstúpeniu
od kúpnych zmlúv platne). Právna skutočnosť, o ktorú sa opiera opätovný vznik vlastníctva
odporcu 1/ k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, je teda viacerými
spoluvlastníkmi závažným spôsobom spochybnená. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že
navrhovateľom 1/ až 6/ s prihliadnutím na povahu a špecifiká spoluvlastníckych právnych
vzťahov nemôže byť ľahostajné, že k opätovnému vzniku spoluvlastníckych práv odporcu 1/
k nehnuteľnostiam (zápisu tohto právneho stavu do katastra nehnuteľností) došlo na základe
sporných (pochybných) právnych skutočností. Za tejto situácie navrhovatelia 1/ až 6/ ako
spoluvlastníci nehnuteľností majú naliehavý právny záujem na odstránení spornosti
vzniknutého právneho stavu, t.j. aby bol naisto určený spoluvlastnícky vzťah odporcu 1/
k predmetným nehnuteľnostiam a tým prípadne predísť aj ďalším možným sporom. Podľa
dovolacieho súdu to môžu dosiahnuť práve nimi požadovaným určením.
Pokiaľ odvolací súd poukazoval v odôvodnení rozhodnutia na ustanovenie § 34 ods. 2
Katastrálneho zákona treba uviesť, že vychádzal zo znenia účinného do 14. októbra 2008,
hoci rozsudok vydal 3. júna 2009. Podľa ustanovenia § 34 ods. 2 citovaného zákona v znení
účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu t.j. v znení do 31. augusta 2009 platilo, že
ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby), správa
katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí
aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie
súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
Keďže v danej veci je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna
zmena týka, rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, je listinou,
na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom.
Odvolací súd preto v súvislosti s nedostatkom naliehavého právneho záujmu navrhovateľov
na požadovanom určení neopodstatnene poukazoval na citované zákonné ustanovenie.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu
v časti meniacej rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne, keďže spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Preto napadnuté rozhodnutie v tejto časti, i v časti
o trovách konania, podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil
odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania navrhovateľov 1/ až 6/ proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v časti o návrhu na nahradenie vyhlásenia
prejavu vôle odporcu 1/ uzavrieť s navrhovateľmi 1/ až 6/ kúpnu zmluvu, je založená
rozhodnutím odvolacieho súdu o prípustnosti dovolania.
V ustanovení § 238 ods. 3 O.s.p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť
výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného
právneho významu. V prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom v zmysle § 238
ods. 3 O.s.p. je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len z dôvodu, že spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a to práve len
v konkrétne vymedzenej otázke.
Podľa odvolacieho súdu je v danej veci otázkou zásadného právneho významu otázka :
„Ak sa podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorého predkupné právo bolo porušené
uzavretím kúpnej zmluvy medzi iným podielovým spoluvlastníkom a treťou osobou, účinne
dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, môže svoje predkupné právo
realizovať tak, že súd rozsudkom nahradí prejav vôle predávajúceho (toho, kto predkupné
právo porušil), že ako predávajúci predáva predmetné nehnuteľnosti navrhovateľovi
(podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené) a to za rovnakých
podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti
sa dovolal navrhovateľ ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo
porušené“.
Dovolací súd na tomto mieste považuje za potrebné poznamenať, že takto odvolacím
súdom postavená právna otázka je sčasti nepresná, lebo práva a povinnosti z predkupného
práva možno vykonať (realizovať) len vtedy, ak právny vzťah z predkupného práva sa stal
aktuálnym a nerušene pretrváva. Ak už predkupné právo oprávneného spoluvlastníka bolo
porušené (ako tomu bolo v danej veci), môže sa tento spoluvlastník domáhať nápravy (nie
realizácie predkupného práva) a to len zákonom stanoveným spôsobom. V konaní teda išlo
v podstate o riešenie otázky možného spôsobu ochrany spoluvlastníka, ktorého predkupné
právo bolo porušené, pričom odvolací súd dospel k záveru, že oprávnený spoluvlastník
pri porušení jeho predkupného práva sa nemôže s úspechom domáhať ochrany formou
podania žaloby o neplatnosť zmluvy o prevode podielu a súčasne vydania rozhodnutia,
ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle povinného spoluvlastníka.
Podľa dovolacieho súdu, tento právny názor odvolacieho súdu treba považovať
za správny.
Podľa § 140 OZ ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné
právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú
o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 40a veta prvá OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa
právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá.
Podľa § 603 ods. 3 OZ ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď
od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo
zachované.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak porušil niektorí z podielových
spoluvlastníkov povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel ku kúpe ostatným
spoluvlastníkom ako prvým a skutočne vykonal prevod svojho spoluvlastníckeho podielu
na tretiu osobu (nie na osobu blízku), vystavuje sa spolu s treťou osobou osobitnej forme
postihu uvedenej v § 40a OZ. Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného
predkupného práva a ani priamo neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov
a výkonu treba aplikovať ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve tak, ako to bolo
upravené v § 137 Občianskeho zákonníka z roku 1950. To však nebráni tomu, aby sa podľa
analógie legis (§ 853 OZ) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve
zaradená do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v § 602 až 606 OZ. To možno vyvodiť
aj z § 603 ods. 2 OZ, ktorý priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo
(porovnaj napr. P. Vojčík a kolektív, Občiansky zákonník, stručný komentár, IURA
EDITION, spol. s r.o., Bratislava 2008, str. 326, J. Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník,
Komentár a súvisiace predpisy, V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie,
EUROUNION, Bratislava 2004, str. 221).
V prípade porušenia predkupného práva je teda nutné pripustiť možnosť oprávneného
spoluvlastníka domáhať sa alternatívne práva vyplývajúceho mu z ustanovenia § 603 ods. 3
OZ. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má teda pri porušení povinnosti zo strany
povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia
relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa
môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel
ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak
nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa
pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.). Treťou možnosťou je, že si
ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Treba zdôrazniť,
že súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a a § 603 ods. 3 OZ je z právnej povahy veci
vylúčené. Iné následky porušenia predkupného práva zákon nepripúšťa a preto zo zákona
nemožno vyvodiť ani iný spôsob ochrany oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné
právo bolo porušené.
V posudzovanej veci súdy nižšieho stupňa vychádzali zo zistenia (dovolateľ jeho
správnosť nespochybňoval), že odporca 1/ predtým, ako sa rozhodol svoje spoluvlastnícke
podiely previesť na cudziu osobu, neponúkol podiely na nehnuteľnostiach ostatným
spoluvlastníkom a teda ani navrhovateľom 1/ až 6/, čím si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu
z ustanovenia § 140 OZ. Ide teda nepochybne o prípad porušenia predkupného práva
oprávnených spoluvlastníkov (navrhovateľov 1/ až 6/). Odvolací súd na tento prípad použil
správne právne normy a aj ich správne interpretoval, keď dospel k záveru, že navrhovatelia 1/
až 6/ ako podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, sa môžu domáhať
buď od nadobúdateľa (nie od povinného spoluvlastníka), aby im vec ponúkol na predaj, alebo
mu zostane predkupné právo zachované, alebo sa môže domáhať vyslovenia relatívnej
neplatnosti zmluvy o prevode podielu. Správny, zákonu zodpovedajúci je jeho záver, že
oprávnený spoluvlastník pri porušení jeho predkupného práva sa nemôže s úspechom
domáhať ochrany formou podania návrhu o určenie neplatnosti zmluvy o prevode podielu
a súčasne vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpnej zmluve nahradí prejav vôle pôvodného
spoluvlastníka. K dôvodom rozsudku v tomto smere odvolacím súdom uvedeným, ktoré sú
výstižné a presvedčivé, dovolací súd dodáva, že z ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 OZ (zakotvuje
pre občianskoprávne vzťahy zásadu, že tieto vznikajú na základe právnych úkonov alebo
z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája a princíp rovného postavenia
subjektov v týchto vzťahoch) vyplýva, že žiadny z účastníkov občianskoprávneho vzťahu
nemôže stanoviť právne postavenie iného subjektu napr. tým, že od neho vyžaduje splnenie
právnej povinnosti, hoci sa nestalo aktuálnym. Prejav vôle subjektu právneho vzťahu je
možno nahradiť súdnym rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. len v tých prípadoch, keď
to zákon výslovne umožňuje (§ 715 OZ), resp. kde povinnosť k právnemu konaniu subjektu je
stanovená zákonným ustanovením alebo ako záväzková povinnosť je založená iným právnym
Práva a povinnosti z právneho vzťahu zákonného predkupného práva v zmysle § 140
OZ sa stávajú aktuálnymi (vznikajú) až okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov sa rozhodne
svoj podiel scudziť a vykonať jeho prevod na inú než blízku osobu. Momentom účinného
dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu (vyslovením relatívnej
neplatnosti) nastáva stav, ako keby právny úkon nebol urobený (obdobne ako pri absolútnej
neplatnosti právneho úkonu). To znamená, že táto možnosť nápravy porušenia predkupného
práva spôsobuje navrátenie vlastníckych práv do pôvodného stavu pred uzavretím relatívne
neplatnej zmluvy, včítane práv a povinností vyplývajúcich z predkupného práva. Účinné
dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemá automaticky za následok vznik práv a povinností
z právneho vzťahu z predkupného práva. Nemožno totiž vychádzať z predpokladu, že oferta
pretrváva, ako to správne uviedol odvolací súd. Bez toho, aby sa povinný spoluvlastník
z predkupného práva rozhodol znova svoj podiel scudziť, práva a povinnosti z právneho
vzťahu predkupného práva nevznikajú. Chýba teda akýkoľvek zákonný podklad pre možnosť
domáhať sa nápravy návrhom na nahradenie prejavu vôle povinného spoluvlastníka súdnym
rozhodnutím v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. Dovolatelia sa preto mylne domnievajú, že
v posudzovanej veci sa predkupné právo podielového spoluvlastníka môže „realizovať“ aj
tak, že podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa účinne dovolá
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a súčasne sa domáha nahradenia prejavu vôle
predávajúceho, ktorý sa po účinnom dovolaní relatívnej neplatnosti stáva opätovne obligačno-
právnym vlastníkom [k týmto záverom pozri tiež R 19/1953 a R 121/1954 k obdobnej právnej
úprave predkupného práva v ustanovení § 137 Občianskeho zákonníka z roku 1950 (zákon
č. 141/1950 Sb.)].
Keďže odvolací súd na daný skutkový stav v časti posudzujúcej návrh na nahradenie
vyhlásenia vôle odporcu 1/ použil správny právny predpis, tento aj správne vyložil a jeho
právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu, rozsudok odvolacieho
súdu v tejto časti je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
správny.
Navrhovatelia 1/ až 6/ v dovolaní bližšie neuviedli, v čom podľa ich názoru spočívajú
vady konania podľa § 237 O.s.p. a iné vady, ktoré mali podľa ich názoru nesprávne
rozhodnutie vo veci (dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.). Dovolací súd
zo zákona povinný na tieto vady prihliadnuť aj bez návrhu alebo ich konkretizácie (§ 242
ods. 1 O.s.p.), existenciu takých vád nezistil.
Vychádzajúc z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
navrhovateľov v časti týkajúcej sa rozhodnutia odvolacieho súdu o ich návrhu na nahradenie
vyhlásenia vôle odporcu 1/ rozsudkom zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. novembra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová