Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/115/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I. Š., bytom T.

zastúpený JUDr. Oľgou Šajdíkovou, advokátkou so sídlom kancelárie v Bratislave,

Nevädzová 4, proti odporcom 1/ P. Š., bytom N., 2/ J. M., bytom D., 3/ V. B., bytom Č., 4/ J.

Č., bytom L., 5/ E. Č., bytom L., a 6/ Nitra Invest, s.r.o., so sídlom v Nitre, Mostná 29,

o určenie, že kúpna zmluva je neplatná, ktorá právna vec sa viedla na Okresnom súde Nitra

pod sp.zn. , o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 3.

marca 2011 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 3. marca 2011 sp.zn. z r u š u j e

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom na začatie konania navrhovateľ sa domáhal, aby súd určil, že je neplatná

kúpna zmluva z 29. marca 2006 uzavretá medzi odporcami 1/ až 5/ a odporcom 6/, týkajúca

sa nehnuteľností v katastrálnom území D., zapísaných na liste vlastníctva č. X.. Ako

rozhodujúce skutočnosti uviedol, že odporcovia 1/ až 5/ pri prevode ich spoluvlastníckych

podielov na predmetných nehnuteľnostiach na odporcu 6/ porušili jeho predkupné právo;

svoje spoluvlastnícke podiely predali pred uplynutím dvojmesačnej lehoty plynúcej

od doručenia návrhu na predaj a tak mu znemožnili realizáciu jeho predkupného práva. Tiež

poukázal na chybu v označení listu vlastníctva v ponuke a tiež na to, že kým podľa ponuky

na kúpu mal kúpnu cenu zaplatiť v celom rozsahu a v hotovosti najneskôr pri podpise kúpnej

zmluvy, podľa kúpnej zmluvy odporca 6/ tak mal urobiť do 14 dní od podpisu zmluvy.

Okresný súd v Nitre (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 16. júna 2010 č.k.

-112 návrh na začatie konania zamietol. Určil, že o trovách konania rozhodne

2

samostatným rozhodnutím. Vo veci samej tak rozhodol majúc za to, že predkupné právo

navrhovateľa zaniklo, pretože márne uplynula lehota dvoch mesiacov od písomnej ponuky

odporcov 1/ až 5/ na odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov, ktorá obsahovala všetky

zákonom požadované podstatné náležitosti. Navrhovateľ nepreukázal, že na ponuku nejakým

spôsobom reagoval a že urobil úkon smerujúci ku kúpe ponúkaných spoluvlastníckych

podielov, ako to má na mysli ustanovenie ,

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“). Podľa súdu prvého stupňa z hľadiska

posúdenia opodstatnenosti návrhu na začatie konania nebolo významné zistenie, že kým

podľa ponuky odporcov 1/ až 5/ mal navrhovateľ zaplatiť kúpnu cenu pri podpise kúpnej

zmluvy, podľa dohody účastníkov kúpnej zmluvy, kúpna cena sa mala zaplatiť do 14 dní

od jej podpisu; rozdielne stanovenie splatnosti kúpnej ceny nebola takou podstatnou

okolnosťou, ktorá by mala za následok porušenie predkupného práva navrhovateľa.

Za významné nepovažoval ani to, kedy bola kúpna zmluva uzavretá, ani čas povolenia vkladu

zmeny vlastníctva na jej základe. Za dôležité považoval iba to, že navrhovateľ

v dvojmesačnej prekluzívnej lehote plynúcej odo dňa doručenia ponuky odporcov 1/ až 5/

nevyplatil kúpnu cenu, v dôsledku čoho jeho predkupné právo zaniklo.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“), konajúci o odvolaní navrhovateľa,

rozsudkom z 3. marca 2011 sp.zn. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa a proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. V zhode so záverom súdu prvého stupňa

dospel k názoru, že odporcovia 1/ až 5/ urobili voči navrhovateľovi riadnu ponuku na predaj

ich spoluvlastníckych podielov, a tak „právo navrhovateľa dovolávať sa relatívnej neplatnosti

mu pre neuplatnenie si predkupného práva nevzniklo.“ Na odôvodnenie svojich záverov

odvolací súd uviedol (zvýraznené podčiarknutím odvolacím súdom): „Vychádzajúc

z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zákonných ustanovení citovaných súdom prvého

stupňa a vychádzajúc z toho, že navrhovateľom napádaná kúpna zmluva zo dňa 29. marca

2006 (uvádzajúca zápis predmetných pozemkových nehnuteľností v liste vlastníctva č. X.)

bola odporcami v 2. až 5. rade podpísaná (s overením pravosti podpisu) dňa 29. marca 2006,

odporcom v 1. rade dňa 19. apríla 2006 a odporcom v 6. rade 30. marca 2006, pričom vklad

vlastníctva bol povolený dňa 17. mája 2006, mal odvolací súd za to, že navrhovateľ si svoje

predkupné právo voči odporcom v 1. až 5. rade (riadne – nijak) neuplatnil a nebol preto

úkonom odporcov (v zmysle ust. ) dotknutý (a na podanej žalobe nemá preto aktívnu

vecno-hmotnoprávnu legitimáciu a potom ani procesnú naliehavosť právneho záujmu), že

na uplatnenie si predkupného práva nemal navrhovateľ ním tvrdenú „dvojmesačnú zákonnú

lehotu a že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa ako dieľčie právo vlastnícke ani

samo osebe nepremlčuje (v zmysle všeobecných ustanovení

o premlčaní), ale posudzuje výhradne podľa , s premlčaním práva na dovolanie sa;

uvedené (celkové) právne závery je možné napádať podaním dovolania.“

Odvolací súd vychádzal pritom z toho, že:

„1. ust. nemá odkaz na aplikáciu i ust. a nasl. upravujúce predkupné

právo ako právo zmluvne dojednané pri kúpnej zmluve,

2. kogentnú úpravu nemožno prispôsobovať úprave dispozitívnej a predkupné právo

spoluvlastníkov bez ohľadu na ich vôľu nemožno zmeniť ani zrušiť,

3. žiadne ustanovenia rovnakého zákona nemôžu byť vykonávacím predpisom k sebe

samému (a osobitná úprava k všeobecnej už vôbec nie),

4. vylúčenie predkupného práva z ostatných práv spoluvlastníkov k spoločnej veci a jeho iné

posudzovanie nemá oporu v zákone,

5. u predkupných práv podľa a a nasl. ide o dva rôzne a samostatné právne

inštitúty, ktoré nemožno zmiešavať ani cez analógiu zákona (a teda vzťahovať zákonné

ustanovenia platné pre jeden na druhý),

6. v zmysle ust. je pojmovo (a logicky) nemožný zánik predkupného práva

za trvania podielového spoluvlastníctva k veci (toto ostáva voči novému spoluvlastníkovi),

7. zánik predkupného práva je možný len u predkupného práva dojednaného ako vedľajšie

dojednanie pri kúpnej zmluve ( ) – ako zmluvného práva,

8. pri dojednanom predkupnom práve nie je dôsledkom jeho porušenia neplatnosť prevodu

(a možnosť jej dovolania sa podľa ust. ),

9. analógiu legis pri porušení predkupného práva spoluvlastníka a by bolo možné

použiť len vtedy, ak by takáto úprava absentovala pri úprave podielového spoluvlastníctva,

10. ak sa rozhodne podielový spoluvlastník s predmetom podliehajúcim predkupnému právu

disponovať, je ho povinný ponúknuť takou ponukou, ktorá má všetky náležitosti návrhu

na uzatvorenie zmluvy ( a ) a ktorá umožňuje adresátovi k nej sa vecne vyjadriť,

11. úprava ust. neobsahuje úpravu lehoty podielového spoluvlastníka na uplatnenie

si predkupného práva (s logickou – následnou povinnosťou povinného spoluvlastníka mu ju

poskytnúť) a na zaplatenie ponukovej (kúpnej) ceny,

12. nie je vvlúčené, aby k odpovedi na ponuku na odpredaj (na realizáciu predkupného práva)

bol oprávnený spoluvlastník vyzvaný i obratom,

13. len uplatnením predkupného práva (a následným vyplatením ponukovej ceny) možno si

vytvoriť právo na jeho ochranu a zachovať možnosť odvrátiť dôsledky predaja

spoluvlastníckeho podielu(ov) tretej osobe,

14. právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu u spoluvlastníka s ponukou

na odkúpenie (realizáciu predkupného práva) neosloveného sa realizuje až okamihom

dôjdenia (jeho) vôle všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, pričom

právo dovolania sa relatívnej neplatnosti podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej

premlčacej dobe ( ) počítanej od úkonu relatívne neplatného,

15. právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. má aj

v zmysle ust. (výkladového pravidla o tom, že výkon práv nesmie byť v rozpore

s dobrými mravmi) len ten podielový spoluvlastník, ktorý si predkupné právo i reálne uplatnil

v čase, keď bol na jeho uplatnenie vyzvaný.“

Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Navrhol napadnuté

rozhodnutie zmeniť tak, že sa určí neplatnosť dotknutej kúpnej zmluvy a odporcom bude

uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania. Na odôvodnenie dovolania uviedol, že

odvolací súd sa nevyrovnal s jeho pomerne rozsiahlou argumentáciou proti právnemu

posúdeniu veci súdom prvého stupňa. Tvrdí, že v odôvodnení napadnutého rozsudku je

uvedený iba „akýsi výpočet myšlienkových operácii, z ktorých vychádzal“, ktoré navrhovateľ

považuje za zmätočné a vzájomne si odporujúce, a v niektorých bodoch popierajúce

konštantnú judikatúru a doktrinálny výklad ustanovenia § 140 O.z. a základné pravidlá

formálnej logiky.

Odporcovia sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)],

po zistení, že dovolanie bolo podané včas osobou na tento procesný úkon oprávnenou,

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania,

keďže jeho nariadenie nepovažoval za potrebné ( ), v medziach určených

zákonom ( ), a dospel k záveru, že dovolaním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu treba zrušiť.

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť

výrokom svojho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného

právneho významu. nevysvetľuje, čo treba rozumieť

pod rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu, bezpochyby ním

ale je také rozhodnutie, ktoré rieši dosiaľ nenastolenú alebo len v iných súvislostiach

prezentovanú a právne inak riešenú otázku spôsobom významným pre rozhodovanie súdov

v širších súvislostiach, teda nielen v konkrétnej prejednávanej veci. Realizácia uvedeného

oprávnenia musí mať pri rozhodovaní súdu povahu výnimočnosti a musí vychádzať

z prísneho rešpektovania zákonných podmienok vymedzujúcich rozsah tohto oprávnenia.

Možnosť založiť prípustnosť dovolania samozrejme neznamená, že by odvolací súd bol

oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania kedykoľvek a úplne podľa svojej voľnej úvahy.

Zákon totiž jeho voľnú úvahu ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia

po právnej stránke. Treba dodať, že v prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom

v zmysle , je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len

z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne

vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené.

V preskúmavanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

dovolaním možno napadnúť „uvedené (celkové) právne závery“, teda dovolanie pripustil

na riešenie všetkých otázok ním riešených v napadnutom rozhodnutí, finálnym záverom

ktorých je nedostatok relevantného právneho základu pre úspešný návrh na začatie konania

o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 29. marca 2006. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia

(najmä body 1, 2, 3, 9, 11 a 12 jeho odôvodnenia) vyplýva, že základom jeho konečného

právneho názoru na riešenú právnu vec je záver, že na vzťahy vyplývajúce zo zákonného

predkupného práva podľa § 140 O.z. nie je možné použiť všeobecnú úpravu o predkupnom

práve zaradenú do jeho ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu (§ 602 až 606).

Podľa dovolacieho súdu ale bola táto ostatne uvedená otázka v rozhodovaní súdov

i v právnej teórii už niekoľkokrát nastolená, a aj jednoznačne riešená.

Už počas platnosti a účinnosti z roku 1950 (

Zb.), ktorý obsahovo skoro rovnako upravoval zákonné predkupné právo (§ 137) a zmluvné

predkupné právo (§§ 375 a nasl.), bolo judikované (R 122/1953), že na zákonné predkupné

právo spoluvlastníkov k scudzovanému podielu spoločnej veci (§ 137 O. z.) treba použiť čo

do obsahu, účinkov a výkonu predpisy o zmluvnom predkupnom práve (§§ 375 a nasl. O. z.).

6

Za účinnosti teraz platnej zákonnej úpravy bolo rovnako Najvyšším súdom Slovenskej

republiky judikované (, , a pod.), že

z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140

aplikovať (uplatnením analógie legis - O.z.) všeobecnú úpravu

o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho

zákonníka (§ 602 až § 606).

K rovnakým záverom dospela aj právna teória, keď ustálila, že skutočnosť, že

neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo

neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať

ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve, nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis

(§ 853) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve zaradená do ôsmej

časti druhej hlavy druhého oddielu v § 602 až 606 O.z. To možno vyvodiť aj z § 603 ods. 2

O.z., ktorý priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo (porovnaj napr.

P. Vojčík a kolektív, , stručný komentár, IURA EDITION, spol. s r.o.,

Bratislava 2008, str. 326, J. Svoboda a kolektív, , Komentár a súvisiace

predpisy, V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2004,

str. 221).

Majúc uvedené na zreteli, dovolací súd dospel k záveru, že odvolacím súdom

nastolená otázka možnosti použitia všeobecnej úpravy o predkupnom práve zaradenej

do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v § 602 až 606 O.z. na vzťahy vyplývajúce

z úpravy vecného predkupného práva upraveného v ustanovení § 140 O.z. nie je nová a je

v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ustálene rovnako riešená a dovolací súd

v preskúmavanej veci nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vyššie

prezentovaných záverov. Ak sa odvolací súd prípadne chcel odchýliť od týchto záverov, mal

svoje nové závery, najmä však dôvody, pre ktoré považuje za dôležité, aby sa súdna prax

odklonila od doterajšieho výkladu, riadne vysvetliť.

Keďže dovolaním navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva

vo svojich základoch na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku ktorej vady nebol

dostatočne zistený skutkový stav veci, dovolací súd ho podľa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

Pre toto ďalšie konanie, na ktoré sa vec vracia, dovolací súd okrem vyššie uvedeného

poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 605 O.z., ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má

predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť

do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne.

Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka

písomná.

Ponuka urobená v rámci predkupného práva nie je klasickým návrhom na uzavretie

zmluvy vychádzajúcim zo všeobecnej občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti, v ktorom

môže navrhovateľ svojím prejavom vôle vymedziť lehotu pre prijatie návrhu. Ponuka

povinného, dokedy má byť predaj zavŕšený, musí rešpektovať aj ustanovenie § 605 O.z.

(pokiaľ by nebola dohodnutá iná doba – čo je typicky využiteľné pre zmluvné predkupné

právo, nie však pre zákonné predkupné právo podľa § 140 O.z.). Ak spoluvlastník nevyčká

uplynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty a prevedie ponúkaný spoluvlastnícky podiel,

porušuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (pozri nález ÚS ČR, sp.zn.

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. mája 2012

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová