Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 41 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (49)1f2/383945.12e611.pdf
PDF · 162.57 KB
No categories available
6Cdo/115/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 115/2011 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: I. Š., bytom T.
zastúpený JUDr. Oľgou Šajdíkovou, advokátkou so sídlom kancelárie v Bratislave,
Nevädzová 4, proti odporcom 1/ P. Š., bytom N., 2/ J. M., bytom D., 3/ V. B., bytom Č., 4/ J.
Č., bytom L., 5/ E. Č., bytom L., a 6/ Nitra Invest, s.r.o., so sídlom v Nitre, Mostná 29,
o určenie, že kúpna zmluva je neplatná, ktorá právna vec sa viedla na Okresnom súde Nitra
pod sp.zn. 12 C 57/2009, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 3.
marca 2011 sp.zn. 8 Co 247/2010, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Nitre z 3. marca 2011 sp.zn. 8 Co 247/2010 z r u š u j e
a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom na začatie konania navrhovateľ sa domáhal, aby súd určil, že je neplatná
kúpna zmluva z 29. marca 2006 uzavretá medzi odporcami 1/ až 5/ a odporcom 6/, týkajúca
sa nehnuteľností v katastrálnom území D., zapísaných na liste vlastníctva č. X.. Ako
rozhodujúce skutočnosti uviedol, že odporcovia 1/ až 5/ pri prevode ich spoluvlastníckych
podielov na predmetných nehnuteľnostiach na odporcu 6/ porušili jeho predkupné právo;
svoje spoluvlastnícke podiely predali pred uplynutím dvojmesačnej lehoty plynúcej
od doručenia návrhu na predaj a tak mu znemožnili realizáciu jeho predkupného práva. Tiež
poukázal na chybu v označení listu vlastníctva v ponuke a tiež na to, že kým podľa ponuky
na kúpu mal kúpnu cenu zaplatiť v celom rozsahu a v hotovosti najneskôr pri podpise kúpnej
zmluvy, podľa kúpnej zmluvy odporca 6/ tak mal urobiť do 14 dní od podpisu zmluvy.
Okresný súd v Nitre (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo 16. júna 2010 č.k.
12 C 57/2009-112 návrh na začatie konania zamietol. Určil, že o trovách konania rozhodne
samostatným rozhodnutím. Vo veci samej tak rozhodol majúc za to, že predkupné právo
navrhovateľa zaniklo, pretože márne uplynula lehota dvoch mesiacov od písomnej ponuky
odporcov 1/ až 5/ na odkúpenie ich spoluvlastníckych podielov, ktorá obsahovala všetky
zákonom požadované podstatné náležitosti. Navrhovateľ nepreukázal, že na ponuku nejakým
spôsobom reagoval a že urobil úkon smerujúci ku kúpe ponúkaných spoluvlastníckych
podielov, ako to má na mysli ustanovenie § 605 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“). Podľa súdu prvého stupňa z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti návrhu na začatie konania nebolo významné zistenie, že kým
podľa ponuky odporcov 1/ až 5/ mal navrhovateľ zaplatiť kúpnu cenu pri podpise kúpnej
zmluvy, podľa dohody účastníkov kúpnej zmluvy, kúpna cena sa mala zaplatiť do 14 dní
od jej podpisu; rozdielne stanovenie splatnosti kúpnej ceny nebola takou podstatnou
okolnosťou, ktorá by mala za následok porušenie predkupného práva navrhovateľa.
Za významné nepovažoval ani to, kedy bola kúpna zmluva uzavretá, ani čas povolenia vkladu
zmeny vlastníctva na jej základe. Za dôležité považoval iba to, že navrhovateľ
v dvojmesačnej prekluzívnej lehote plynúcej odo dňa doručenia ponuky odporcov 1/ až 5/
nevyplatil kúpnu cenu, v dôsledku čoho jeho predkupné právo zaniklo.
Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“), konajúci o odvolaní navrhovateľa,
rozsudkom z 3. marca 2011 sp.zn. 8 Co 247/2010 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie. V zhode so záverom súdu prvého stupňa
dospel k názoru, že odporcovia 1/ až 5/ urobili voči navrhovateľovi riadnu ponuku na predaj
ich spoluvlastníckych podielov, a tak „právo navrhovateľa dovolávať sa relatívnej neplatnosti
mu pre neuplatnenie si predkupného práva nevzniklo.“ Na odôvodnenie svojich záverov
odvolací súd uviedol (zvýraznené podčiarknutím odvolacím súdom): „Vychádzajúc
z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zákonných ustanovení citovaných súdom prvého
stupňa a vychádzajúc z toho, že navrhovateľom napádaná kúpna zmluva zo dňa 29. marca
2006 (uvádzajúca zápis predmetných pozemkových nehnuteľností v liste vlastníctva č. X.)
bola odporcami v 2. až 5. rade podpísaná (s overením pravosti podpisu) dňa 29. marca 2006,
odporcom v 1. rade dňa 19. apríla 2006 a odporcom v 6. rade 30. marca 2006, pričom vklad
vlastníctva bol povolený dňa 17. mája 2006, mal odvolací súd za to, že navrhovateľ si svoje
predkupné právo voči odporcom v 1. až 5. rade (riadne – nijak) neuplatnil a nebol preto
úkonom odporcov (v zmysle ust. § 40a OZ) dotknutý (a na podanej žalobe nemá preto aktívnu
vecno-hmotnoprávnu legitimáciu a potom ani procesnú naliehavosť právneho záujmu), že
na uplatnenie si predkupného práva nemal navrhovateľ ním tvrdenú „dvojmesačnú zákonnú
lehotu a že predkupné právo podielového spoluvlastníka sa ako dieľčie právo vlastnícke ani
samo osebe nepremlčuje (v zmysle všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
o premlčaní), ale posudzuje výhradne podľa § 40a OZ, s premlčaním práva na dovolanie sa;
uvedené (celkové) právne závery je možné napádať podaním dovolania.“
Odvolací súd vychádzal pritom z toho, že:
„1. ust. § 140 OZ nemá odkaz na aplikáciu i ust. § 602 a nasl. OZ upravujúce predkupné
právo ako právo zmluvne dojednané pri kúpnej zmluve,
2. kogentnú úpravu nemožno prispôsobovať úprave dispozitívnej a predkupné právo
spoluvlastníkov bez ohľadu na ich vôľu nemožno zmeniť ani zrušiť,
3. žiadne ustanovenia rovnakého zákona nemôžu byť vykonávacím predpisom k sebe
samému (a osobitná úprava k všeobecnej už vôbec nie),
4. vylúčenie predkupného práva z ostatných práv spoluvlastníkov k spoločnej veci a jeho iné
posudzovanie nemá oporu v zákone,
5. u predkupných práv podľa § 140 a § 602 a nasl. OZ ide o dva rôzne a samostatné právne
inštitúty, ktoré nemožno zmiešavať ani cez analógiu zákona (a teda vzťahovať zákonné
ustanovenia platné pre jeden na druhý),
6. v zmysle ust. § 140 OZ je pojmovo (a logicky) nemožný zánik predkupného práva
za trvania podielového spoluvlastníctva k veci (toto ostáva voči novému spoluvlastníkovi),
7. zánik predkupného práva je možný len u predkupného práva dojednaného ako vedľajšie
dojednanie pri kúpnej zmluve (§ 605 OZ) – ako zmluvného práva,
8. pri dojednanom predkupnom práve nie je dôsledkom jeho porušenia neplatnosť prevodu
(a možnosť jej dovolania sa podľa ust. § 40a OZ),
9. analógiu legis pri porušení predkupného práva spoluvlastníka a § 602 OZ by bolo možné
použiť len vtedy, ak by takáto úprava absentovala pri úprave podielového spoluvlastníctva,
10. ak sa rozhodne podielový spoluvlastník s predmetom podliehajúcim predkupnému právu
disponovať, je ho povinný ponúknuť takou ponukou, ktorá má všetky náležitosti návrhu
na uzatvorenie zmluvy (§ 43 a OZ) a ktorá umožňuje adresátovi k nej sa vecne vyjadriť,
11. úprava ust. § 140 OZ neobsahuje úpravu lehoty podielového spoluvlastníka na uplatnenie
si predkupného práva (s logickou – následnou povinnosťou povinného spoluvlastníka mu ju
poskytnúť) a na zaplatenie ponukovej (kúpnej) ceny,
12. nie je vvlúčené, aby k odpovedi na ponuku na odpredaj (na realizáciu predkupného práva)
bol oprávnený spoluvlastník vyzvaný i obratom,
13. len uplatnením predkupného práva (a následným vyplatením ponukovej ceny) možno si
vytvoriť právo na jeho ochranu a zachovať možnosť odvrátiť dôsledky predaja
spoluvlastníckeho podielu(ov) tretej osobe,
14. právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu u spoluvlastníka s ponukou
na odkúpenie (realizáciu predkupného práva) neosloveného sa realizuje až okamihom
dôjdenia (jeho) vôle všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu, pričom
právo dovolania sa relatívnej neplatnosti podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe (§101 OZ) počítanej od úkonu relatívne neplatného,
15. právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ust. § 40a OZ má aj
v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ (výkladového pravidla o tom, že výkon práv nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi) len ten podielový spoluvlastník, ktorý si predkupné právo i reálne uplatnil
v čase, keď bol na jeho uplatnenie vyzvaný.“
Proti rozsudku odvolacieho súdu navrhovateľ podal dovolanie. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zmeniť tak, že sa určí neplatnosť dotknutej kúpnej zmluvy a odporcom bude
uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania. Na odôvodnenie dovolania uviedol, že
odvolací súd sa nevyrovnal s jeho pomerne rozsiahlou argumentáciou proti právnemu
posúdeniu veci súdom prvého stupňa. Tvrdí, že v odôvodnení napadnutého rozsudku je
uvedený iba „akýsi výpočet myšlienkových operácii, z ktorých vychádzal“, ktoré navrhovateľ
považuje za zmätočné a vzájomne si odporujúce, a v niektorých bodoch popierajúce
konštantnú judikatúru a doktrinálny výklad ustanovenia § 140 O.z. a základné pravidlá
formálnej logiky.
Odporcovia sa k dovolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)],
po zistení, že dovolanie bolo podané včas osobou na tento procesný úkon oprávnenou,
preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania,
keďže jeho nariadenie nepovažoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.), v medziach určených
zákonom (§ 242 ods. 1 O.s.p.), a dospel k záveru, že dovolaním napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu treba zrušiť.
V ustanovení § 238 ods. 3 O.s.p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie založiť
výrokom svojho rozsudku prípustnosť dovolania v prípade, že toto rozhodnutie je zásadného
právneho významu. Občiansky súdny poriadok nevysvetľuje, čo treba rozumieť
pod rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu, bezpochyby ním
ale je také rozhodnutie, ktoré rieši dosiaľ nenastolenú alebo len v iných súvislostiach
prezentovanú a právne inak riešenú otázku spôsobom významným pre rozhodovanie súdov
v širších súvislostiach, teda nielen v konkrétnej prejednávanej veci. Realizácia uvedeného
oprávnenia musí mať pri rozhodovaní súdu povahu výnimočnosti a musí vychádzať
z prísneho rešpektovania zákonných podmienok vymedzujúcich rozsah tohto oprávnenia.
Možnosť založiť prípustnosť dovolania samozrejme neznamená, že by odvolací súd bol
oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania kedykoľvek a úplne podľa svojej voľnej úvahy.
Zákon totiž jeho voľnú úvahu ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia
po právnej stránke. Treba dodať, že v prípade dovolania pripusteného odvolacím súdom
v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p., je dovolateľ oprávnený napadnúť jeho rozhodnutie len
z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne
vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie pripustené.
V preskúmavanej veci odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
dovolaním možno napadnúť „uvedené (celkové) právne závery“, teda dovolanie pripustil
na riešenie všetkých otázok ním riešených v napadnutom rozhodnutí, finálnym záverom
ktorých je nedostatok relevantného právneho základu pre úspešný návrh na začatie konania
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 29. marca 2006. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
(najmä body 1, 2, 3, 9, 11 a 12 jeho odôvodnenia) vyplýva, že základom jeho konečného
právneho názoru na riešenú právnu vec je záver, že na vzťahy vyplývajúce zo zákonného
predkupného práva podľa § 140 O.z. nie je možné použiť všeobecnú úpravu o predkupnom
práve zaradenú do jeho ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu (§ 602 až 606).
Podľa dovolacieho súdu ale bola táto ostatne uvedená otázka v rozhodovaní súdov
i v právnej teórii už niekoľkokrát nastolená, a aj jednoznačne riešená.
Už počas platnosti a účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950 (zákon č. 141/1950
Zb.), ktorý obsahovo skoro rovnako upravoval zákonné predkupné právo (§ 137) a zmluvné
predkupné právo (§§ 375 a nasl.), bolo judikované (R 122/1953), že na zákonné predkupné
právo spoluvlastníkov k scudzovanému podielu spoločnej veci (§ 137 O. z.) treba použiť čo
do obsahu, účinkov a výkonu predpisy o zmluvnom predkupnom práve (§§ 375 a nasl. O. z.).
Za účinnosti teraz platnej zákonnej úpravy bolo rovnako Najvyšším súdom Slovenskej
republiky judikované (3 Cdo 262/2009, 4 Cdo 334/2009, 5 Cdo 211/2009 a pod.), že
z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140
Občianskeho zákonníka aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 O.z.) všeobecnú úpravu
o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho
zákonníka (§ 602 až § 606).
K rovnakým záverom dospela aj právna teória, keď ustálila, že skutočnosť, že
Občiansky zákonník neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva a ani priamo
neodkazuje, že na toto právo z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aplikovať
ustanovenia o zmluvnom predkupnom práve, nebráni tomu, aby sa podľa analógie legis
(§ 853) na tieto vzťahy použila všeobecná úprava o predkupnom práve zaradená do ôsmej
časti druhej hlavy druhého oddielu v § 602 až 606 O.z. To možno vyvodiť aj z § 603 ods. 2
O.z., ktorý priamo umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo (porovnaj napr.
P. Vojčík a kolektív, Občiansky zákonník, stručný komentár, IURA EDITION, spol. s r.o.,
Bratislava 2008, str. 326, J. Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace
predpisy, V. doplnené, rozšírené a aktualizované vydanie, EUROUNION, Bratislava 2004,
str. 221).
Majúc uvedené na zreteli, dovolací súd dospel k záveru, že odvolacím súdom
nastolená otázka možnosti použitia všeobecnej úpravy o predkupnom práve zaradenej
do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v § 602 až 606 O.z. na vzťahy vyplývajúce
z úpravy vecného predkupného práva upraveného v ustanovení § 140 O.z. nie je nová a je
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ustálene rovnako riešená a dovolací súd
v preskúmavanej veci nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vyššie
prezentovaných záverov. Ak sa odvolací súd prípadne chcel odchýliť od týchto záverov, mal
svoje nové závery, najmä však dôvody, pre ktoré považuje za dôležité, aby sa súdna prax
odklonila od doterajšieho výkladu, riadne vysvetliť.
Keďže dovolaním navrhovateľa napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
vo svojich základoch na nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku ktorej vady nebol
dostatočne zistený skutkový stav veci, dovolací súd ho podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.
Pre toto ďalšie konanie, na ktoré sa vec vracia, dovolací súd okrem vyššie uvedeného
poznamenáva, že v zmysle ustanovenia § 605 O.z., ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má
predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť
do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne.
Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka
písomná.
Ponuka urobená v rámci predkupného práva nie je klasickým návrhom na uzavretie
zmluvy vychádzajúcim zo všeobecnej občianskoprávnej zásady zmluvnej voľnosti, v ktorom
môže navrhovateľ svojím prejavom vôle vymedziť lehotu pre prijatie návrhu. Ponuka
povinného, dokedy má byť predaj zavŕšený, musí rešpektovať aj ustanovenie § 605 O.z.
(pokiaľ by nebola dohodnutá iná doba – čo je typicky využiteľné pre zmluvné predkupné
právo, nie však pre zákonné predkupné právo podľa § 140 O.z.). Ak spoluvlastník nevyčká
uplynutie zákonnej dvojmesačnej lehoty a prevedie ponúkaný spoluvlastnícky podiel,
porušuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (pozri nález ÚS ČR, sp.zn.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2012
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová