Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/49/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: I. R., nar. X.XX.XXXX, bytom W. pre seniorov J., H. U. XX, J., proti žalovanému: JUDr. Vladimír Polák, so sídlom: Exekútorský úrad Myjava, Hurbanova 643/22, Myjava, o zaplatenie sumy 6 113,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -82 zo dňa 13. januára 2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako aj závislé výroky III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 144,96 Eur, úroky z omeškania v sume 20,25 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol, III. výrokom rozhodol, že žalovaný nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu, IV. výrokom nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou , , , , , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného v rozhodnom čase (ďalej aj „“), , , , , nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v platnom znení, s poukazom aj na procesné ust. , , , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej aj „“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovanému ako súdnemu exekútorovi bol doručený návrh oprávneného - Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, proti povinnému (žalobca) na vykonanie exekúcie na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočky Senica č.: 700-0710347108- zo dňa 16.6.2008 (právoplatné a vykonateľné dňa 18.8.2008), ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 207.024,- Sk. Žalovaný požiadal Okresný súd Skalica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne okresný súd dňa 10.10.2008 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe predmetného vykonateľného rozhodnutia. Žalovaný vydal dňa 20.10.2008 Upovedomenie o začatí exekúcie pod sp. zn. EX 948/08-4, ktoré doručoval účastníkom exekučného konania. V poučení vydaného upovedomenia exekútor poučil povinného o možnosti vzniesť u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o

začatí exekúcie námietky proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobcovi doručené dňa 25.2.2009, pričom žalobca námietky proti exekúcii neuplatnil. Žalobca na pojednávaní potvrdil, že si námietky voči Upovedomeniu o začatí exekúcie neuplatnil, pretože by musel zaplatiť poplatok 6 % z exekučného titulu. Nakoľko žalobca ako povinný v exekučnom konaní nevzniesol námietky voči exekúcii, exekútor v súlade s ustanovením § 52 Exekučného poriadku pokračoval v exekúcii za účelom vymoženia pohľadávky. Dňa 13.3.2009 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v súlade s ustanovením § 94 a nasl. Exekučného poriadku. Z rozpisu Ministerstva vnútra SR o vykonaných zrážkach je zrejmé, že tieto boli vykonávané z výsluhového dôchodku žalobcu od 4/2010 do 11/2018 spolu v celkovej výške 6.161,52 Eur. Zrážku za november 2018 (v sume 48,32 Eur) exekútor vrátil MV SR, pričom následne bola poukázaná na ďalší exekučný príkaz. Okresný súd Skalica v právnej veci č. k. -127 dňa 16.7.2018 exekúciu na základe § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, keď dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodnutie oprávneného nenadobudlo právoplatnosť ani vykonateľnosť, čiže nebol spôsobilým exekučným titulom. Uznesenie okresného súdu o zastavení exekučného konania, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 17.7.2018 a žalobcovi dňa 20.7.2018 tak nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2018 v časti zastavenia konania, v časti trov konania dňa 20.7.2018. Súdny exekútor vrátil súdu poverenie na vykonanie exekúcie dňa 20.11.2018.

4. Súd prvej inštancie právne (v napadnutom rozsahu) uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne v sume 144,96 Eur a úrokoch z omeškania (I. výrok) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Dospel k záveru, že súdny exekútor potom, ako mu bol zo strany oprávneného doručený návrh na vykonanie exekúcie postupoval v zmysle zákona za účelom vymoženia pohľadávky, a to na základe vtedy právoplatného a vykonateľného exekučného titulu až do doby právoplatného rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie (t.j. do doby 7.8.2018). Žalobca mal možnosť podať námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, avšak toto právo nevyužil, preto exekútor nemohol mať žiadne pochybnosti o vykonateľnosti exekučného titulu. Do tejto doby súdny exekútor nepochybil a preto zrážky, ktoré boli vykonané z výsluhového dôchodku žalobcu na základe exekučného príkazu žalovaného do 7.8.2018 boli vykonané v súlade so zákonom. V konaní mal súd preukázané, že súdnemu exekútorovi bolo uznesenie Okresného súdu Skalica č. k. -127 zo dňa 16.7.2018 doručené dňom 17.7.2018. Žalovaný ako súdny exekútor potom, ako mu bolo doručené uznesenie súdu o zastavení konania nemal oprávnenie na pokračovanie v exekúcii vykonávaním ďalších zrážok z iných príjmov povinného (žalobcu), a preto nepostupoval správne, keď túto skutočnosť neoznámil platiteľovi dôchodku MV SR, ale pokračoval v exekúcii aj po tom, ako mu bolo rozhodnutie okresného súdu doručené (ide o zrážky za mesiac 8/2018-11/2018). Po právoplatnom zastavení exekučného konania mal exekútor povinnosť bezodkladne vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie (§ 60 písm. c/), v čom okresný súd videl taktiež pochybenie, nakoľko toto bolo vrátené s časovým oneskorením, dňa 20.11.2018. Zrážky, ktoré boli vykonané z dôchodku žalobcu do 8/2018 v celkovej výške 5.968,24 boli vykonané v súlade so zákonom a žalovaný sa tak nedopustil žiadneho protiprávneho konania, ktoré by viedlo k vzniku škody na strane žalobcu. Naopak, konanie žalovaného po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania, ktoré mu bolo doručené 17.7.2018 a exekútor pokračoval v exekúcii aj po právoplatnom zastavení exekúcie možno označiť za porušenie povinnosti, kedy prichádza do úvahy jeho zodpovednosť v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Ide o zrážky z dôchodku, ktoré boli zrealizované za mesiace 8-10/20185 v celkovej výške 144,96 Eur (3 x á 48,32 Eur) na základe exekučného príkazu EX 674/2010. V konaní mal okresný súd preukázané, že žalobca listom zo dňa 26.2.2019 vyzval žalovaného na vrátenie dlžnej sumy z dôvodu zastavenia exekúcie, a to do 3 dní. Žalovaný odpovedal na výzvu žalobcu listom zo dňa 28.2.2019, pričom uviedol, že na strane exekútora neprišlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca nedoložil do spisu doklad o tom, kedy bol list doručený žalovanému, preto okresný súd ustálil, že od nasledujúceho dňa, t.j. od 27.2.2019 začala plynúť lehota 3 dni na zaplatenie, ktorá skončila 1.3.2019 a odo dňa 2.3.2019 bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu a nie tak ako uviedol žalobca v žalobe od 7.8.2018. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Okresný súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 144,96 Eur od 2.3.2019 do dňa 16.12.2021. Za uvedené obdobie úrok z omeškania predstavuje sumu 20,25 Eur, vo zvyšnej časti požadovaných úrokov z omeškania, nárok žalobu zamietol (II. výrok).

5. Nárok na náhradu trov konania posudzoval okresný súd podľa , v spojení s , podľa ktorého by v konaní úspešnejšiemu žalovanému (čistý

úspech žalovaného 97,64 %) vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval podľa , keď prihliadol na strane žalobcu, že je starobný dôchodca vo veku 79 rokov, jeho jediným príjmom je výsluhový dôchodok, ktorý poberá vo výške 468,99 Eur mesačne a z uvedeného príjmu si hradí výdavky na bývanie, stravu, lieky. Mal za to, že priznanie náhrady trov konania žalovanému v danom prípade priamo ohrozuje žalobcu v jeho schopnosti uhrádzať si svoje základné životné potreby. Rovnako prihliadol aj na pomery na strane žalovaného, ktorý je exekútor, vykonáva svoju činnosť aj ako slobodné povolanie, ktorému nepriznanie trov konania ťažko môže spôsobiť taký zásah do majetkovej sféry, ktorý by žalovaného existenčne ohrozil. Preto rozhodol, že nepriznal náhradu trov konania úspešnejšiemu žalovanému.

6. Žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu, avšak v konaní bol úspešný len čiastočne, čo do sumy 144,96 Eur, vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 12.070,46 Eur bol neúspešný, väčší úspech mal žalovaný, preto okresný súd rozhodol, že žalovaný nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný výlučne I. výroku (vyhovujúci), ktorým navrhol v napadnutom rozsahu jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (zamietnutie žaloby aj v tejto časti) s poukazom na . Nesúhlasí s konštatovaním okresného súdu o pochybení súdneho exekútora. Po obdržaní právoplatného uznesenia o zastavení exekúcie boli zrážky z iných príjmov (výsluhový dôchodok) poukazované oprávnenému (Sociálnej poisťovni) zrušené dňa 12.11.2018. Okresný súd vychádzal z toho, že uznesenie o zastavení exekúcie č. k. -127 zo dňa 16.7.2018 bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 17.7.2018 do elektronickej schránky. Toto uznesenie však nebolo v tom čase právoplatné a preto nebolo možné v zmysle neho zrušiť príkaz na vykonávanie zrážok z dôchodku povinného. Preto nie je možné súhlasiť s názorom Okresného súdu Skalica, ktorý uviedol: „súdnemu exekútorovi bolo Uznesenie o zastavení exekúcie doručené 17.7.2018. Súd má za to, že žalovaný ako súdny exekútor po tom, ako mu bolo doručené uznesenie súdu o zastavení konania nemal oprávnenie na pokračovanie v exekúcii vykonávaním ďalších zrážok z iných príjmov povinného - žalobcu, a preto nepostupoval správne.“ Okresný súd tak vôbec nebral do úvahy čas právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a čas doručenia právoplatného uznesenia o zastavení exekúcie exekútorovi. V čase doručenia uznesenia o zastavení exekúcie súdnemu exekútorovi (17.7.2018), nebolo toto uznesenie ešte právoplatné, a preto nemožno súdnemu exekútorovi pripisovať pochybenie, keď v tom čase ešte neukončil exekúciu, ale čakal na doručenie právoplatného uznesenia o zastavení exekúcie. Doložku právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie vyznačil okresný súd až dňa 12.11.2018 s tým, že právoplatné je od 7.8.2018 a informoval o tom jej zaslaním do elektronickej schránky súdneho exekútora až dňom 12.11.2018 o 07:25 hod. Do tohto času súdny exekútor nemal a nemohol mať vedomosť, či je alebo nie je uvedené uznesenie právoplatné. Po oznámení právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie bezodkladne, v ten istý deň (12.11.2018) vydal zrušenie zrážok z dôchodku povinného, ktoré bolo platiteľovi dôchodku doručené 13.11.2018. Nesúhlasí s názorom okresného súdu, že pochybil, keď poverenie na vykonanie exekúcie vrátil súdu až 20.11.2011. Okresný súd chybne pri rozhodovaní nebral do úvahy čas vyznačenia právoplatnosti a doručenie právoplatného uznesenia o zastavení exekúcie súdnemu exekútorovi. Pred vyznačením a doručením právoplatnosti uznesenia (12.11.2018) súdny exekútor nemá možnosť vedieť, či a kedy sa uznesenie o zastavení exekúcie stane právoplatným. Má za to, že sa nedopustil žiadneho pochybenia, keď čakal na vyznačenie právoplatnosti a postupoval v súlade s Exekučným poriadkom. K odvolaniu pripojil: zrušenie príkazu a exekučného príkazu zo dňa 12.11.2018, doklad o doručení zrušeného príkazu do elektronickej schránky MV SR, Doložku právoplatnosti uznesenia č. , doklad o doručení doložky právoplatnosti uznesenia do elektronickej schránky súdneho exekútora zo dňa 12.11.2018 o 07.25 hod., doklad o vrátení poverenia súdu zo dňa 14.11.2018 (čl. 92-95).

8. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu (I. výrok) vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie (v zmysle uznesenia o pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 16.12.2021) bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny z vykonanej exekúcie v sume 6.113,20 Eur, úrokov z omeškania v sume 3.750,44 Eur, nemajetkovej ujmy v sume 2.252,78 Eur, paušálnej úhrady osobných a vecných nákladov v sume 99,- Eur.

11. Výrok II. (zamietnutie žaloby v istine vykonanej exekúcie 5.968,24 Eur, v úrokoch z omeškania 3.730,19 Eur, v nemajetkovej ujme v sume 2.252,78 Eur, v paušálnej úhrade osobných a vecných nákladov 99,- Eur) nebol napadnutý odvolaním strán, preto nadobudol právoplatnosť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom žalobe vyhovel (suma 144,96 Eur, úroky z omeškania 20,25 Eur), IV. (závislým) výrokom nepriznal žalovanému náhradu trov konania a III. (závislým) výrokom rozhodol, že žalovaný nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku v napadnutom rozsahu, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku v napadnutom rozsahu, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil v napadnutom rozsahu, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

14. Exekútor je v zmysle § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou a vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“). Podľa Exekučného poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len , zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom (viď vyššie) vyplýva, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa . Na súdneho exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom a subsidiárne Civilným sporovým súdnym poriadkom. Exekútor, ako to vyplýva priamo zo zákona, je viazaný rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. V inom konaní táto viazanosť nejestvuje, pretože výsledok iného konania (súdneho alebo správneho) je iba vyriešením prejudiciálnej otázky, ktorým je súdny exekútor, ale aj exekučný súd viazaný z iných dôvodov, než sú tie, ktoré sú uvedené v Exekučného poriadku.

15. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená Exekučným poriadkom. Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle Exekučného poriadku je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu na to, či ku vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu. Zodpovednosť exekútora podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je širšia ako podľa zákona č.

(porovnaj , ). ani nestanovujú prioritu alebo výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z ich dikcie možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v Exekučného poriadku.

16. V zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku predpokladom zodpovednosti exekútora za škodu je v prvom rade porušenie právnej povinnosti, a to predovšetkým povinností obsiahnutých v Exekučnom poriadku, ale aj v iných právnych predpisoch platných na území SR, ďalej vznik škody alebo ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorú možno vyjadriť v peniazoch, ďalej príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a zároveň je daná možnosť liberácie súdneho exekútora, kedy liberačným dôvodom je, že škode nemohlo byť zabránené ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno na ňom požadovať. V súlade s publikovanou judikatúrou možno za vynaloženie všetkého úsilia, ktoré možno požadovať rozumieť všetku objektívnu možnú starostlivosť, ktorú mohol exekútor vyvinúť, aby škodu odvrátil. Exekútor teda zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil svojim osobným konaní a tiež za škodu, ktorá bola pri výkone činnosti spôsobená jeho zamestnancom. Právna teória vykladá protiprávny úkon ako prejav ľudskej vôle, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Takýto rozpor je protiprávny bez ohľadu na úmysel, či nedbanlivosť, teda zavinenie. Nie je rozhodné, o aké predpisy objektívneho práva, prípadne akého právneho odvetvia ide. Porušenie právnej povinnosti preto môže spočívať buď v konaní aktívnom alebo v opomenutí, pokiaľ existovala povinnosť určitým spôsobom konať. K pojmovému vymedzeniu protiprávneho úkonu nie je nutné, aby jeho pôvodným javom, prípadne následkom, bola škoda. Škoda ako ďalšia kategória zodpovednosti za škodu môže existovať aj popri alebo bez protiprávneho úkonu. Rovnako nie je rozhodujúce, či konajúca osoba vedela, že porušuje právne povinnosti, tzn. či ich chcela alebo nechcela porušiť, prípadne či chcela, či nechcela spôsobiť škodu. To je otázka zavinenia, čo nie je pojmovým znakom protiprávneho úkonu. Porušením práva je aj porušenie ust. týkajúce sa občianskoprávnej prevencie, ktorá má voči iným právnym predpisom subsidiárnu povahu. Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je samotná existencia škody. Tretím predpokladom zodpovednosti za škodu je objektívna existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou, vrátane jej rozsahu ako následku. Existencia príčinnej súvislosti je nevyhnutná bez ohľadu na to, či ide o zodpovednosť založenú na zavinení alebo zodpovednosť objektívnu. Z hľadiska časovej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti škodcu a skutkovou udalosťou, z ktorej vznikla škoda, nie je sama o sebe rozhodujúca. Vecná súvislosť príčiny a následku je rozhodujúca, zatiaľ čo časová súvislosť napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti.

17. Okresný súd správne posúdil žalovaný nárok podľa ustanovenia § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a správne ustálil naplnenie všetkých podmienok zodpovednosti žalovaného ako súdneho exekútora za žalobcovi vzniknutú škodu (v napadnutom rozsahu). Zodpovednosť v zmysle uvedeného ustanovenia je zodpovednosťou objektívneho charakteru, t. j. bez ohľadu na zavinenie (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , resp. ) a teda na jej vznik sa vyžaduje protiprávne konanie exekútora pri výkone exekučnej činnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.

18. Z tohto hľadiska bolo po skutkovej stránke nepochybne ustálené, že žalovaný ako súdny exekútor aj po právoplatnom skončení exekúcie vedenej okresným súdom , ktorá bola zastavená uznesením č. k. -127 zo dňa 16.7.2018 (právoplatným dňa 7.8.2018) prijal od platiteľa výsluhového dôchodku (Ministerstvo vnútra SR) aj sumu 144,96 Eur, ktorá bola zrazená z dôchodku žalobcu za obdobie 8-10/2018 (á 42,86 Eur). Hoci okresný súd označeným uznesením zo dňa 16.7.2018 právoplatným ešte dňa 7.8.2018 zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (kvôli tomu, že exekučný titul - rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.6.2008 sa nestalo vykonateľným).

19. V dôsledku uvedeného žalovaný po právoplatnom zastavení exekúcie dňa 7.8.2018 nebol oprávnený vykonávať úkony exekučnej činnosti v zmysle § 35 ods. 1 Exekučného poriadku a ak aj prijal Ministerstvom vnútra SR žalobcovi z výsluhového dôchodku zrazenú čiastku, túto nebol oprávnený vyplatiť oprávnenému (prípadne si ju ponechať), pretože exekúcia bola okresným súdom už právoplatne zastavená. Vzhľadom na právoplatné zastavenie exekúcie 7.8.2018 mal žalovaný buď usmerniť Ministerstvo vnútra SR, aby zrazenú čiastku vyplatila žalobcovi, ktorému tieto prostriedky patrili alebo tak

mal urobiť sám po pripísaní zrazenej čiastky na svoj účet. Po právoplatnom zastavení exekúcie žalovaný nemal právny podklad na to, aby s čiastkou 144,96 Eur nakladal, resp. ju vyplatil oprávnenému. Žalovaný ako súdny exekútor je totiž podľa ust. § 2 ods. 1 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Úlohou súdneho exekútora je postarať sa o to, aby bol zrealizovaný exekučný titul, ktorý je podkladom danej exekúcie. V dôsledku toho po právoplatnom zastavení exekúcie (ktorým je žalovaný viazaný) nebol žalovaný ako súdny exekútor oprávnený postihovať majetok žalobcu a teda ani určovať komu a v akom rozsahu má byť žalobcovi patriaca (zrazená) suma vyplatená. Žalovaný mal vzhľadom na vzniknutú situáciu postupovať jedine tak, aby finálnym výsledkom jeho konania bolo vrátenie zrazených peňažných prostriedkov žalobcovi. Takýmto spôsobom ale žalovaný nepostupoval, a preto je daná jeho objektívna zodpovednosť za majetkový úbytok (škodu) na strane žalobcu. Konanie žalovaného bolo jedinou príčinou toho, že čiastka 144,96 Eur žalobcovi vyplatená nebola a tým boli naplnené všetky tri spomínané podmienky objektívnej zodpovednosti žalovaného za žalobcovi vzniknutú škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, preto okresný súd správne žalobe v sume 144,96 Eur vyhovel. Správne tiež priznal žalobcovi (vyčíslený) úrok z omeškania 20,25 Eur s odôvodnením uvedeným v odseku 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa odvolací súd stotožnil, pričom žalovaný postup okresného súdu ohľadom úroku z omeškania nenapadol osobitnou odvolacou argumentáciou.

20. S ohľadom na uvedené v odseku 19. neobstojí argument žalovaného, že sa nedopustil žiadneho pochybenia, keď čakal na vyznačenie právoplatnosti a postupoval v súlade s Exekučným poriadkom, pričom už dňa 17.7.2018 mal vedomosť o tom, že exekúcia bola (neprávoplatne) zastavená.

21. K námietke žalovaného, že nie je možné súhlasiť s názorom okresného súdu, ktorý uviedol: „súdnemu exekútorovi bolo Uznesenie o zastavení exekúcie doručené 17.7.2018. Súd má za to, že žalovaný ako súdny exekútor po tom, ako mu bolo doručené uznesenie súdu o zastavení konania nemal oprávnenie na pokračovanie v exekúcii vykonávaním ďalších zrážok z iných príjmov povinného- žalobcu, a preto nepostupoval správne.“, odvolací súd poukazuje, na to, že uvedené je nutné posudzovať v kontexte záverov okresného súdu, ktoré sú taktiež uvedené v odseku 25. odôvodnenia napadnutého uznesenia, konkrétne „...konanie žalovaného po tom ako mu bolo doručené 17.7.2018 a exekútor pokračoval v exekúcii aj po právoplatnom zastavení exekúcie možno označiť za porušenie povinnosti, kedy prichádza do úvahy jeho zodpovednosť v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku“. S ohľadom na uvedené sa nemožno s námietkou žalovaného stotožniť.

22. Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. V zmysle , v odvolacom konaní nemožno uplatniť nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda v prvej inštancii nepredložené) iba v obmedzenom rozsahu a iba do uplynutia lehoty na podanie odvolania ().

24. Písomnosť na č.l. 94 (predložená žalovaným k odvolaniu) doklad o vrátení poverenia je súčasťou spisu sp. zn. na č.l. 130, ktorý je pripojení k preskúmavanému spisu a s obsahom, ktorého sa oboznámil už súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní t. j. nejde o novotu. Pokiaľ ide o písomnosti: - zrušenie príkazu a exekučného príkazu zo dňa 12.11.2018, doklad o doručení zrušeného príkazu do elektronickej schránky MV SR, doložku právoplatnosti uznesenia sp. zn. , doklad o doručení doložky právoplatnosti uznesenia sp. zn. do elektronickej schránky súdneho exekútora zo dňa 12.11.2018 o 07.25 hod., odvolací súd konštatuje, že na uvedené prostriedky procesného útoku neprihliadol, keďže neboli splnené zákonné predpoklady v zmysle a preto ani nepostupoval podľa .

25. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa potvrdil, a to vrátane (závislého) III. výroku (o neuložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu), ako aj IV. (závislého) výroku o trovách konania, kde súd prvej inštancie správne

aplikoval ustanovenie , pričom obidva výroky neboli napadnuté ani osobitnou odvolacou argumentáciou.

26. K postupu okresného súdu pri rozhodovaní o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za žalobu (III. výrok), odvolací súd konštatuje, že okresný súd postupoval podľa a zohľadnil, že žalobca bol v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku v celom rozsahu (uznesenie č. k. -41 zo dňa 2.9.2020), avšak v konaní bol úspešný len čiastočne v sume 144,96 Eur, vo zvyšnej časti 12.070,46 Eur bol neúspešný, teda väčší úspech mal žalovaný, preto rozhodol, že žalovaný nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 12.215,42 Eur (6.113,20 Eur + 3.7450,44 Eur + 2.252,78 Eur + 99 Eur), pričom bol úspešný v sume 165,21 Eur (144,96 Eur + 20,25 Eur), t. j. 1,35 % a neúspešný v sume 12.050,21 Eur, t. j. 98,65 %. Žalovaný bol teda neúspešný v konaní 1,35 %, pričom takto vyčíslenú pomernú časť súdneho poplatku by mal zaplatiť podľa , avšak rešpektujúc zásadu reformatio in peius (obsiahnutú v ), bolo namiesto vychádzať zo záveru súdu prvej inštancie, že žalovaný nemá povinnosť zaplatiť (ani pomernú časť) súdneho poplatku za žalobu.

27. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. V odvolacom konaní fakticky úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania aj tohto odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

30. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli.

31. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo juris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

32. S poukazom na uvedené odvolací súd žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).