Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Cob-7-2021.pdf
PDF · 138.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: L.. A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/X, XXX XX H., T. republika, právne zastúpeného: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: MEA Water Management s.r.o., so sídlom Domažlická 180, 314 56 Plzeň - Skvrňany, Česká republika, IČ: 279 99 734, právne zastúpenému: alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, o zaplatenie 57.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 31. októbra 2017, č.k. 37Cb/419/2015-150, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 57.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od 24.07.2015 do zaplatenia. Výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.
1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 57.000 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že v období od 27.06.2013 do 27.01.2015, vykonával funkciu konateľa žalovaného (MEA Water Management SK s.r.o.), pričom za výkon tejto funkcie v spoločnosti žalovaného nedostal od žalovaného zaplatenú žiadnu odmenu. Medzi žalovaným a žalobcom nebola uzatvorená zmluva o výkone funkcie konateľa ani akákoľvek iná zmluva, ktorá by obsahovala podstatné náležitosti zmluvy o výkone funkcie konateľa v súlade s § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka, a teda vzťah medzi spoločnosťou (žalovaným) a jej konateľom (žalobcom) sa spravoval primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, t. j. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Keďže výška odmeny za výkon funkcie konateľa nebola dohodnutá priamo v zmluve o výkone funkcie konateľa, mal konateľ nárok na odplatu za výkon funkcie konateľa vo výške, ktorá bola obvyklá v súlade s § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku obvyklej odplaty za výkon funkcie konateľa v spoločnosti žalovaného bolo možné odvodiť z výšky odplaty, ktorú za výkon funkcie konateľa
v spoločnosti žalovaného poberal nástupca žalobcu, ktorý za výkon tejto funkcie poberal odplatu v priemernej výške 3.000 Eur. Žalovaný bol niekoľko krát žalobcom vyzývaný k úrade svojho dlhu, bola mu zaslaná aj predžalobná výzva na plnenie zo dňa 15.06.2015, pričom do dňa podania žaloby žalovaný žalobcovi dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný navrhol súdu prvej inštancie žalobu zamietnuť, pohľadávku žalobcu považoval za nedôvodnú čo do výšky aj vzniku nároku. Uviedol, že žalobca vykonával funkciu konateľa v spoločnosti žalovaného bez nároku na ďalšiu odmenu v zmysle § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to popri odmene, ktorá mu bola vyplácaná v zmysle Zmluvy o poradenskej činnosti a Zmluvy o výkone funkcie konateľa spoločnosti Ronn CZ. Uvedené podľa neho preukazuje aj tá skutočnosť, že žalobca počas 19 mesiacov vykonávania funkcie konateľa v spoločnosti žalovaného ani raz nenamietol, že mu nie je vyplatená akákoľvek odmena spojená s výkonom tejto funkcie, k uplatneniu pohľadávky pristúpil až keď bol odvolaný z funkcie konateľa. Keďže žalobca vykonával funkciu konateľa aj v spoločnosti MEA CZ, ktorá bola jediným spoločníkom v spoločnosti žalovaného, mohol sám, ako štatutárny orgán jediného spoločníka spoločnosti žalovaného, rozhodnúť o výške svojej konateľskej odmeny, resp. schváliť znenie Zmluvy o výkone funkcie konateľa v spoločnosti žalovaného, čo neurobil. Žalovaný mal za to, že žalobca nevyužil svoju pozíciu ovládajúcej osoby len z toho dôvodu, že si bol plne vedomý, že mu v zmysle dojednaní s MEA GmbH neprináleží akákoľvek ďalšia konateľská odmena. Žalobca tiež podľa žalovaného nepreukázal primeranosť výšky konateľskej odmeny, ktorá podľa žalovaného predstavuje neekvivalentné plnenie v porovnaní s rozsahom pôsobenia žalobcu na území Slovenskej republiky pri zastávaní troch funkcií v rámci skupiny MEA, teda predstavuje plnenie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovanému tiež nebolo zrejmé, prečo žalobca žiada úrok z omeškania od 27. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, podľa jeho názoru je úroky z omeškania možné počítať až od doručenia predžalobnej výzvy žalovanému.
1.3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 66 ods. 3, § 261 ods. 6 písm. a), § 265, § 556 ods. 1, § 571 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 477 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., § 470 Civilného sporového poriadku. Uviedol, že v tomto prípade ide o tzv. absolútny obchod, na ktorý sa prioritne aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže právny vzťah medzi členom štatutárneho orgánu a spoločnosťou, ktorý súvisí s výkonom funkcie štatutárneho orgánu v spoločnosti, má vždy charakter obchodnoprávneho vzťahu. Podľa súdu prvej inštancie medzi stranami nebolo sporné, že žalobca v spoločnosti žalovaného vykonával funkciu konateľa spoločnosti, v súvislosti s výkonom tejto funkcie nebola medzi stranami uzatvorená žiadna zmluva a ani nebola dohodnutá žiadna konkrétna odmena za výkon tejto funkcie. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že žalobca zároveň súbežne vykonával poradenskú činnosť na základe Zmluvy o poradenskej činnosti zo dňa 18.09.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou MEA Water Management GmbH (MVM) so sídlom v Aichach, Spolková republika Nemecko, a na základe Zmluvy o výkone funkcie konateľa zo dňa 14.06.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Ronn-Drain-Complet s.r.o., so sídlom v Karlových Varoch, Česká republika, vykonával funkciu konateľa v spoločnosti Ronn-Drain-Complet s.r.o. Rovnako medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol v období od 14.06.2013 do 01.02.2014 konateľom spoločnosti Ronn-Drain-Complet s.r.o., so sídlom v Karlových Varoch, ktorá spoločnosť následne zanikla zlúčením so spoločnosťou RONN Water Management, s.r.o., a následne bol v období od 01.02.2014 do 31.12.2014 konateľom spoločnosti RONN Water Management, s.r.o. Spoločnosť Ronn-Drain-Complet s.r.o., so sídlom v Karlových Varoch bola zároveň jediným spoločníkom žalovaného. Zhrnúc vyššie uvedené, žalobca ako fyzická osoba vykonával poradenskú činnosť aj funkciu štatutárneho orgánu vo vzťahu k viacerým postupne zlúčeným a majetkovo prepojeným subjektom, pričom písomná zmluva bola uzatvorená iba na výkon niektorých činností. Medzi stranami bolo sporné, či vôbec žalobcovi patrí nárok na odmenu a ak áno, v akej výške. Žalovaný sa bránil predovšetkým prepojenosťou práce žalobcu, kumuláciou funkcií a tým aj pokrytím odmeny poskytnutej za výkon jednej funkcie za činnosť v rámci funkcie ďalšej.
1.4. Pre určenie výšky odmeny konateľa bola rozhodujúca výška obvyklej odmeny za výkon funkcie konateľa v čase začiatku výkonu tejto funkcie. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v mesiaci júl 2013 bola odmena za výkon funkcie konateľa vo výške 90.000 Kč, t. j. cez 3.000 Eur. Zo zmluvy o výkone funkcie konateľa v spoločnosti Ronn-Drain-Complet s.r.o. zo dňa 14.06.2013 vyplynulo, že výška odmeny za výkon funkcie konateľa je 90.000 Kč. Rovnako uvedené vyplynulo aj z faktúr predložených do spisu žalovaným, ktoré boli vystavené žalobcom za výkon poradenskej činnosti
v spoločnosti MEA Water Management GmbH (MVM), v rámci ktorých bola zohľadnená odmena za výkon funkcie konateľa práve vo výške 90.000 Kč mesačne. Odmena vo výške 3.000 Eur vyplynula aj zo zmluvy o výkone funkcie konateľa zo dňa 27.01.2015, S. M., aj keď išlo o obdobie nasledujúce po výkone funkcie žalobcom, pričom k zmene výšky odmeny nedošlo (došlo len k rozdeleniu odmeny na základnú a pohyblivú zložku odmeny). Vzhľadom k uvedenému, súd prvej inštancie považoval odmenu vo výške 3.000 Eur za preukázanú, ako obvyklú odmenu poskytovanú v čase začiatku výkonu funkcie konateľa za výkon tejto funkcie, a preto aj nárok žalobcu ako jeho základ tak aj výšku, uplatnený podanou žalobou za dôvodný. Vzhľadom k tomu, že žalobca vykonával funkciu konateľa v spoločnosti žalovaného od 27.06.2013 do 27.01.2015 t. j. celkom 19 mesiacov, súd prvej inštancie rozhodol, že žaloba bola v časti o zaplatenie sumy 57.000 Eur podaná dôvodne.
1.5. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalovaného, ktorý sa bránil tým, že akékoľvek nároky žalobcu vyplývajúce z funkcie konateľa v spoločnosti žalovaného zanikli prijatím odplaty zo Zmluvy o poradenskej činnosti, uzatvorenej dňa 18.09.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou MEA Water Management GmbH (MWM), keď žalovaný poukázal na znenie preambuly Zmluvy o poradenskej činnosti a článku 9, z ktorej mal za to, že odmena priznaná žalobcovi za výkon poradenskej činnosti zahŕňala aj odmenu za výkon funkcie konateľa v spoločnosti žalovaného. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Zmluva o výkone poradenskej činnosti bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou MEA Water Management GmbH (MWM) t. zn. subjektom rozdielnym od žalovaného. Súčasťou tejto zmluvy boli otázky týkajúce sa pôsobenia žalobcu v rámci spoločnosti MEA Water Management GmbH (MWM) a za výkon tejto činnosti bola v rámci zmluvných strán medzi nimi dohodnutá odmena. Uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo možné vyložiť inak ako uzatvorenie zmluvy medzi spoločnosťou MEA Water Management GmbH (MWM) a žalobcom, pričom práva a povinnosti z uvedenej zmluvy sa mohli týkať len zmluvných strán. Nárok, ktorého sa domáha žalobca podanou žalobou však vyplýva z právneho vzťahu medzi inými subjektmi a to žalobcom a žalovaným (spoločnosťou MEA Water Management SK s.r.o.). Súd prvej inštancie mal za to, že Zmluvu o poradenskej činnosti uzatvorenú dňa 18.09.2013 nebolo možné vykladať tak, že sa vzťahovala aj na subjekt, ktorý nebol stranou zmluvy a na základe toho, nebolo možné potom ani vyvodzovať z tejto zmluvy akékoľvek právne dôsledky na nárok uplatnený žalobou, teda táto zmluva nemala žiadny právny význam na uplatnený nárok.
1.6. Ako nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalovaného aj v tej časti, v ktorej namietol, že žalobca počas toho, ako vykonával funkciu konateľa v spoločnosti žalovaného, nežiadal priznanie odmeny. To, že žalobca si uplatnil nárok na odmenu až po ukončení svojho pôsobenia vo funkcii konateľa, nijak nepreukazovalo tvrdenie žalovaného o nedôvodnosti uplatneného nároku. Za rovnako nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie aj obranu žalovaného v časti, v ktorej namietol, že žalobca vykonával funkciu v spoločnosti MEA CZ, ktorá bola jediným spoločníkom žalovaného, čo znamená, že ako štatutárny orgán, mohol sám rozhodnúť o svojej odmene, čo však neurobil.
1.7. Súd prvej inštancie nepovažoval uplatnený nárok v rámci právneho vzťahu žalobcu a žalovaného za rozporný s dobrými mravmi ani s poctivým obchodným stykom. Žalobca vykonával svoju činnosť, plnil si svoje povinnosti, bol počas uvedeného obdobia štatutárnym zástupcom žalovaného, teda priamo konal za žalovaného, preto mu za výkon svojej činnosti patrí nárok na odmenu. Čo sa týka výšky odmeny, súd prvej inštancie ani túto nepovažoval za rozpornú s uvedenými inštitútmi, nakoľko jej výška bola uplatnená v súlade so zákonnou úpravou a išlo o výšku obvyklú v rozhodnom čase. To, že žalobca bol konateľom viacerých spoločností a za výkon každej funkcie žiadal zaplatiť odplatu, v rozpore s poctivým obchodným stykom, podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo. K obrane žalovaného, v rámci ktorej uviedol, že žalobca nebol ako konateľ k dispozícii žalovanému 24 hodín tak ako súčasný konateľ pán M., ako aj k tomu, že výkon konateľstva na území Slovenskej republiky bol len formálny, súd prvej inštancie uviedol, že tieto tvrdenia preukázané nemal.
1.8. Naopak za dôvodnú považoval súd prvej inštancie obranu žalovaného v časti uplatneného úroku z omeškania, keď si žalobca uplatnil úrok z omeškania od 27. dňa každého mesiaca, v ktorom vykonával funkciu konateľa spoločnosti. Keďže medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva, nebola dohodnutá ani splatnosť odmeny. Preto súd prvej inštancie pri určení omeškania vychádzal z toho, že žalovaný mal najneskôr dňa 08.07.2015 doručenú výzvu na plnenie a od uvedeného dátumu aj vypočítal lehotu na plnenie, určenú žalobcom
v trvaní 15 dní, ktorá uplynula dňa 23.07.2015, teda žalovaný sa od 24.07.2015 dostal do omeškania. Úrok z omeškania nebol dohodnutý v zmluve, preto súd prvej inštancie pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu sporu došlo k predaju podniku žalovaného (s účinnosťou od 01.01.2017), čím prešli všetky práva a povinnosti žalovaného na jeho právneho nástupcu.
1.9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 91 % a žalovaný v rozsahu 9 %, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %.
1.10. Proti uvedenému rozhodnutiu podal dňa 13.11.2017 žalovaný (MEA Water Management SK s.r.o.) odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 16Cob/66/2018-201 zo dňa 14.05.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 57.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z tejto sumy od 24.07.2015 do zaplatenia a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania, potvrdil. Následne bolo zo strany obchodnej spoločnosti MEA Water Management s.r.o. podané dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Obdo/3/2020-291 zo dňa 25.02.2020 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/66/2018-201 zo dňa 14.05.2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nakoľko spoločnosť MEA Water Management SK s.r.o. stratila dňa 03.11.2017 (po doručení rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/419/2015-150 zo dňa 31.10.2017) procesnú subjektivitu, odvolanie podané dňa 13.11.2017 bolo podané neexistujúcim subjektom práva a ako procesný úkon odvolanie nevyvolalo žiadne zákonom predpokladané účinky. Preto Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 16Cob/33/2020-382 zo dňa 30.06.2020 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom tejto spoločnosti, ktorým je obchodná spoločnosť MEA Water Management s.r.o., so sídlom Domažlická 180, Plzeň - Skvrňany, IČ 279 99 734, Česká republika. Odvolacie konanie o odvolaní pôvodného žalovaného zastavil, žalobcovi v konaní o odvolaní pôvodného žalovaného náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a dovolateľovi, obchodnej spoločnosti MEA Water Management s.r.o., proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Doručením tohto uznesenia sa obchodná spoločnosť MEA Water Management s.r.o. stala stranou v spore v procesnom postavení žalovaného, pričom prijala stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu, t.j. ku dňu 03.11.2017. Týmto dňom bolo prerušené plynutie procesných lehôt v konaní a doručením tohto uznesenia začali právnemu nástupcovi plynúť nové procesné lehoty, pričom ďalší priebeh konania a procesný postup bol viazaný na dispozitívne procesné úkony právneho nástupcu pôvodného žalovaného.
2.1. Následne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/419/2015-150 zo dňa 31.10.2017 podal v zákonnej lehote odvolanie nový žalovaný (MEA Water Management s.r.o.) prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom žalovanému prizná plnú náhradu trov odvolacieho konania.
2.2. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s právnymi názormi Okresného súdu Trenčín vyjadrené v odôvodnení rozsudku č.k. 37Cb/419/2015-150 zo dňa 31.10.2017, pretože sú v rozpore s dôkazmi, ktoré žalovaný predkladá spolu s týmto odvolaním. Z predložených dôkazov podľa žalovaného jasne vyplýva, že vykonávanie poradenskej činnosti v zmysle Zmluvy o poradenskej činnosti uzatvorenej so spoločnosťou MEA Bautechnik GmbH so sídlom v Aichach, Spolková republika Nemecko, bolo prepojené s výkonom funkcie konateľa v spoločnosti MEA Water Management SK s.r.o., a tiež aj to, že žalobca sa výkonu funkcie konateľa v spoločnosti MEA Water Management SK s.r.o. venoval iba okrajovo. Žalovaný poukázal na súdne konanie, ktoré bolo vedené v Českej republike pod sp. zn. 24C 41/2016 na Okresnom súde Tábor a pod sp. zn. 15Co 281/2019 na Krajskom súde v Českých Budejoviciach, medzi L.. A. S. (žalobca) a spoločnosťou MEA GmbH (žalovaný). Žalovaný mal za to, že existuje rozpor medzi tvrdeniami, ktoré žalobca uvádzal v konaní pred českými súdmi a tvrdeniami, ktoré žalobca uvádzal v súdnom konaní na Slovensku. V českom konaní opakovane tvrdil, že odmena dohodnutá v Zmluve o výkone poradenskej činnosti je ,,zberná odmena“, od ktorej mali byť odmeny za výkon funkcie konateľa v dcérskych spoločnostiach (t.j. v spoločnosti MEA Water Management
s.r.o. a MEA Water Management SK s.r.o.) odčítané. V slovenskom konaní však žalobca uviedol, že poskytovanie poradenstva na základe Zmluvy o výkone poradenskej činnosti nebolo nijako prepojené s výkonom funkcie konateľa v spoločnosti MEA Water Management SK s.r.o. Ďalej tiež žalobca v slovenskom konaní uviedol, že výkonu konateľstva v ČR a SR sa venoval rovnakou mierou 7 dní v týždni, v českom konaní však už žalobca uviedol, že aktivitám na Slovensku sa venoval iba 50 % svojho času. V zmysle uvedeného je zrejmé, že Okresný súd Trenčín chybne uviedol, že odmena za poradenskú činnosť na základe poradenskej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou MEA GmbH a odmena za vykonávanie funkcie konateľa v spoločnosti MEA Water Management SK s.r.o. nie sú prepojené. Spoločnosť MEA GbmH žalobcovi vyplácala zbernú odmenu za výkon všetkých jeho funkcií a pozícií v rámci skupiny MEA - v Nemecku, Českej republike aj v Slovenskej republike, pričom tento fakt žalobca sám potvrdil v dôkazoch predložených žalovaným. Žalobca si uvedeného bol vedomý, žiadne nároky za výkon funkcie konateľa si neuplatňoval. Nároky si uplatnil až ako odvetu a pomstu za odvolanie z funkcie konateľa v spoločnosti MEA Water Management SK s.r.o., pričom žalobou chce docieliť, aby bol za rovnakú prácu odmenený dvakrát. Podľa žalovaného nárok žalobcu nemá oporu v práve a je aj v zásadnom rozpore s dobrými mravmi, férovosťou a s poctivým obchodným stykom. Záverom žalovaný poukázal na skutočnosť, že predkladané dôkazy nemohol uplatniť skôr, nakoľko nebol účastníkom konania na súde prvej inštancie, ako aj z dôvodu, že v čase do vyhlásenia napádaného rozsudku dôkazy neexistovali.
3.1. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a aby priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3.2. Uviedol, že žalovaný nesplnil podmienky pre uplatnenie novôt v odvolacom konaní, keď vymedzil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, podľa žalobcu pri uplatnení týchto odvolacích dôvodov nie je možné opierať odvolanie o novoty v odvolacom konaní ako sa o to snaží žalovaný. Žalobca má za to, že odvolacie námietky sa týkajú iba novôt a nijako nesmerujú k preskúmaniu vykonaného dokazovania ani k právnym záverom súdu prvej inštancie, teda z procesného pohľadu je odvolanie žalovaného úplne nedôvodné a už z tohto dôvodu nemôže obstáť. Ďalej žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nárok žalobcu na odmenu za výkon funkcie konateľa predchodcu žalovaného neobstojí, pretože táto odmena bola pokrytá v rámci odmeny podľa Zmluvy o poradenskej činnosti medzi žalobcom a MEA Water Management GmbH zo dňa 18.09.2013, s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie i odvolací súd túto argumentáciu žalovaného tiež odmietli. Pokiaľ žalovaný tvrdí opak, pričom účelovo skresľuje tvrdenia žalobcu, keď cituje vyjadrenia žalobcu a rozsudok v českom spore a úmyselne opomína skutočnosť, že v českom konaní žalobca hovoril iba o českých spoločnostiach nie o predchodcovi žalovaného, ide o úmyselnú nepravdu a tento argument nemôže obstáť. Naviac v českom spore išlo o úplne iné nároky, týkali sa iných osôb a išlo aj o iné skutkový a právny kontext. Taktiež podľa žalobcu nie je pravda, že žalobca venoval iba 50 % svojho času výkonu funkcie konateľa predchodcu žalovaného, žalobca síce fyzicky trávil 50 % času na Slovensku, avšak pre účely výkonu funkcie a odmeňovania platí, že všetky funkcie vykonával v 100 % rozsahu.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril s tým, že tvrdenia žalobcu o nemožnosti uplatniť novoty v odvolacom konaní nie sú pravdivé, úmyselne zvádzajúce a v rozpore so znením ustanovenia § 366 CSP. Poukázal na znenie komentára k tomuto ustanoveniu, z ktorého je zrejmé, že uvedenie novôt v odvolacom konaní je možné aj v prípade ak odvolateľ odvolanie vymedzí na základe odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pričom je to možné len vtedy ak novoty nemohli byť v doterajšom priebehu konania použité bez zavinenia strany sporu, ktorá ich predkladá. Nakoľko súdne konanie na Okresnom súde Trenčín sp.zn. 37Cb/419/2015 skončilo dňa 31.10.2017 vydaním rozsudku, kde účastníkom konania bola spoločnosť MEA Water Management SK s.r.o., pričom žalovaný (spoločnosť MEA Water Management s.r.o.) sa stal až účastníkom odvolacieho konania na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.06.2020, žalovaný nemohol bez svojej viny v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť prostriedky procesného útoku a obrany. Žalovaný opätovne poukázal na súdne konania vedené v Českej republike. Tvrdil, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu, zo zápisnice z pojednávania, ktoré sa konalo dňa 20.07.2016 ako aj z rozsudku Okresného súdu Tábor č.k. 24C 41/2016-283 zo dňa 11.05.2018 je zrejmé, že sám žalobca v konaní pred českými súdmi opakovane uvádzal, že na základe Zmluvy o poradenskej činnosti zo dňa 18.09.2013 vykonával manažérsko-poradenskú činnosť a zastával funkciu konateľa v českých spoločnostiach Ronn-Drain Complet s.r.o. a MEA Water Management s.r.o. a tiež v slovenskej
spoločnosti MEA Water Management SK s.r.o. Podľa žalovaného žalobca v konaní pred českými súdmi potvrdil, že odmena v Zmluve o poradenskej činnosti bola dohodnutá ako zberná odmena za všetky prípadné ďalšie odmeny z titulu výkonu funkcie konateľa. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na priznanie žalovanej sumy, preto požiadal súd o zrušenie rozsudku Okresného súdu Trenčín a o jeho vrátenie na ďalšie konanie.
5. Žalobca sa opätovne vyjadril k nesplneniu podmienok žalovaného pre uplatnenie novôt. Keďže žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, pričom súd aj žalovaný sú odvolacími dôvodmi viazaní, neprichádzajú novoty do úvahy z povahy veci. To platí bez ohľadu na to, či žalovaný mal alebo nemal možnosť novoty uplatniť skôr. Mal za to, že v prípade, že odvolací dôvod sa mal týkať novôt v konaní, odvolateľ mal podať odvolanie primárne podľa písm. g). Ďalej uviedol, že v konaní v ČR žalobca netvrdil, že by Zmluva o poradenskej činnosti nahradzovala Zmluvu o výkone funkcie konateľa MEA Water Management SK s.r.o. a predmetom tohto konania nebol vzťah s touto spoločnosťou ani súčasným žalovaným. Žalobca aj v konaní v ČR uviedol, že Zmluva o výkone funkcie mala byť uzatvorená samostatne, teda mala byť oddelená od Zmluvy o poradenskej činnosti. Rovnako spoločnosť MEA Water Management GmbH potvrdila, že Zmluva o výkone funkcie mala byť uzatvorená samostatne, pričom súd v konaní ČR potvrdil, že Zmluva o poskytovaní poradenských služieb bola samostatná a oddelená od Zmluvy o výkone funkcie. Pre úplnosť žalobca dodal, že vo vzťahu k spoločnostiam Ronn- Drain- Complet s.r.o. a RONN Water Management s.r.o. boli následne aj uzatvorené príslušné zmluvy o výkone funkcie konateľa, a to nad rámec Zmluvy o poradenskej činnosti, z čoho vyplýva, že Zmluva o poradenskej činnosti nemohla ,,nahradzovať“ Zmluvu o výkone funkcie.
6. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.
7. Odvolací súd vec preskúmal podľa § 380 CSP v rozsahu odvolania podaného žalovaným a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je opodstatnené a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. O odvolaní žalovaného rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
8. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Napriek tomu, že žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že napáda rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu, z obsahu odvolania vyplýva, že výrok II. napadnutého rozsudku odvolaním nenapadol. Uvedený výrok rozsudku súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu. V zmysle ust. § 359 CSP naviac odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
9. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne, v súlade so zásadami v § 191 CSP, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil riadne, v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.
10. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
11. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal s podstatnými vyjadreniami strán sporu. V zmysle záverov uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného konania rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
12. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
13. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie
v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
14. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného považoval odvolací súd jeho argumentáciu, v ktorej poukazoval na rozpory vo výpovediach žalobcu v jednotlivých konaniach pred súdmi tak v Slovenskej ako aj Českej republike, že žalobca sám tvrdil, že výkonu konateľskej činnosti pre právneho predchodcu žalovaného venoval 50 % času, preto nemá nárok na odmenu v plnej výške a že odmenu mal žalobca dohodnutú ako zbernú v Zmluve o poradenskej činnosti uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou MEA Water Managment GmbH z 18.09.2013 a že nárok žalobcu nemá oporu v práve, je v rozopre s dobrými mravmi, férovosťou a poctivým obchodným stykom.
15. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného, uviedol z akých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, "... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". 16. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalobca vykonával funkciu štatutárneho orgánu v spoločnosti právneho predchodcu žalovaného. Zmluva o výkone funkcie medzi nimi nebola uzatvorená a tak súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa mandátnej zmluvy. Pri určení obvyklej výšky odmeny vychádzal súd prvej inštancie z predložených dôkazov. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno o existencii záväzkového vzťahu so žalovaným, má oporu v skutkovom stave zistenom na základe vykonaného dokazovania. Na každú odvolaciu námietku žalovaného dal súd prvej inštancie jasnú a zrozumiteľnú odpoveď v ods. 14 až 23 napadnutého rozsudku. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku uvedenú v odvolaní o tom, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ žalovaný súdu prvej inštancie vytýka, že v konaní nezohľadnil ním predložené dôkazy a tie náležite nevyhodnotil, odvolací súd uvádza, že táto argumentácia žalovaného nie je dôvodná, lebo súd prvej inštancie v odsekoch 14 až 23 odôvodnenia rozhodnutia vykonal hodnotenie dôkazov samostatne, aj v ich vzájomnej súvislosti a vysvetlil, ako a prečo prisúdil hodnotu pravdivosti tomu ktorému dôkazu (ods. 20).
17. Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany sporu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Nesmie však ísť o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (napr. námietka premlčania vznesená stranou sporu). Odvolacie dôvody prezentované žalovaným týkajúce sa nezohľadnenia ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka a § 3 Občianskeho zákonníka (zásada poctivého obchodného styku a dobré mravy) nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Vychádzajúc z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia má odvolací súd za to, že neboli naplnené znaky nepoctivého obchodného styku ani konania v rozpore s dobrými mravmi.
18. K odvolacej námietke žalovaného o hodnotení vyhodnotení dokazovania odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ... "Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ..."dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný."
19. Žalovaný uplatnil v odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v tom, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo útoky, ktoré neboli uplatnené. Opravné prostriedky s právom novôt povoľujú subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy za taxatívne stanovených podmienok. Právo novôt je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.
20. Odvolací súd sa skutkovými tvrdeniami a dôkazmi predloženými žalovaným po vyhlásení rozsudku súdom prvej inštancie v tomto prípade mohol vecne zaoberať, pretože na to boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 366 CSP. Žalovaný tvrdil a preukazoval, že tieto skutočnosti a dôkazy bez svojej viny nemohol uplatniť v prvoinštančnom konaní. Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny strany civilného súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana nemohla bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5MCdo/4/2007 z 20.03.2008).
21. Odvolací súd v tomto prípade dospel k záveru, že argumentácia žalovaného, ktorou v konaní namietal, že ním v odvolaní tvrdené prostriedky procesnej obrany a procesného útoku nemohol bez svojej viny použiť pred súdom prvej inštancie, je dôvodná. Odvolací súd vzal do úvahy, že žalovaný vstúpil do konania až po vynesení napadnutého rozsudku. V zmysle ust. § 65 ods. 1 CSP prijal stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Žalovaný však v odvolaní uvedenú argumentáciu nemohol uplatniť pred súdom prvej inštancie, nakoľko nebol stranou v spore a tvrdenia a skutočnosti, ktoré uvádzal v podanom odvolaní, nastali až po vynesení napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie.
22. Napriek tomu, že odvolací súd túto obranu žalovaného v odvolacom konaní pripustil, musel po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu konštatovať, že argumentácia žalovaného
a ním predložené dôkazy a tvrdenia v odvolacom konaní neboli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku a to z nasledovných dôvodov.
23. Tvrdenie žalobcu pred Okresním soudem v Táboře dňa 3.4.2019 č.j. 24C 41/2016-337 na str. 16 zápisnice znelo, že žalobca v tej dobe bol často na Slovensku, venoval sa hlavne slovenskej problematike, a že zhruba 50 % času sa venoval aktivitám na Slovensku. Z uvedenej výpovede nemožno žiadnym spôsobom dovodiť tvrdenie žalovaného o polovičnom rozsahu výkonu činnosti žalobcu ako konateľa v prospech právneho predchodcu žalovaného, pre ktorý by mal mať nárok na 50 % odmenu funkcie konateľa. Z uvedenej výpovede možno dovodiť len to, čo žalobca v tomto konaní vypovedal a to, že 50 % svojho času venoval aktivitám na Slovensku. V uvedenom konaní totiž nebolo skúmané časové rozpätie výkonu prác žalobcom ani počet odpracovaných hodín žalobcom v prospech toho ktorého subjektu.
24. Rovnako tvrdenie žalovaného o tzv. zbernej odmene neobstojí nakoľko z čl. 9. (Odmena) Zmluvy o poradenskej činnosti uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou MEA Water Managment GmbH z 18.09.2013 vyplýva, že ak bude žalobca menovaný do funkcie konateľa, tak akákoľvek odmena prislúchajúca z funkcie konateľa bude odpočítaná z predmetnej odmeny v zmluve zo dňa 18.9.2013 a nie naopak, že z odmeny konateľa bude odpočítaná odmena zo Zmluvy o poradenskej činnosti. Naviac v tejto zmluve neboli označené konkrétne spoločnosti ktorých by sa takýto záväzok mal týkať. Za zmienku stojí, že žalované obdobie sa týkalo obdobia od 27.06.2013 do 27.01.2015 pričom Zmluva o poradenskej činnosti bola uzatvorená na obdobie od 17.06.2013 do 31.12.2014, teda nekryla celé žalované obdobie. Záver súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol, že odmena za poradenskú činnosť a odmena konateľa žalovaného za činnosť u právneho predchodcu žalovaného nie sú prepojené je teda správny.
25. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci prvoinštančným súdom, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP s tým, že sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkazuje.
26. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho vychádza z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
27. Za správny považoval odvolací súd aj výrok III. napadnutého rozsudku o trovách konania.
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 % s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov konania v plnej výške.
29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).