Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/43/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana vo veci navrhovateľa: 365.bank, a.s., IČO: 31 340 890, adresa sídla Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, zastúpeného splnomocnencom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, adresa sídla Bratislava, Štefánikova 8, proti inému záložnému veriteľovi: BIOMASS, s.r.o., IČO: 35 804 921, adresa sídla Trnava, Bratislavská 8, zastúpenému splnomocnencom: SOPKO LEGAL s.r.o., IČO: 47 631 741, adresa sídla Trnava, Paulínska 7523/24, a dražobníkovi: Aukčný Dom, s.r.o., IČO: 36 253 073, adresa sídla Hlohovec, Pribinova 462/84, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. -140 z 15. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e .

II. Iný záložný veriteľ má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Dražobníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.).

1.1 V konaní mal za osvedčené, že dňa 28.5.2018 uzatvoril navrhovateľ (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom Poštová banka, a.s.) s obchodnou spoločnosťou LYCOS POWER s.r.o. Zmluvu o úvere č. 027/18/550088, v zmysle ktorej sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver do výšky 3.003.572 eur. Pohľadávka zo zmluvy o úvere je zabezpečená aj záložným právom k súboru hnuteľných vecí (tvoriacich funkčný celok) vo vlastníctve dlžníka, založeným v prospech navrhovateľa zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 027/18/550088/D/003 zo dňa 25.6.2020. Záložné právo bolo registrované v NCRzp notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou dňa 16.7.2020 o 9:57:18 hod. pod sp. zn. (ďalej len „záložné právo 1“) a k hnuteľným veciam vo vlastníctve pristupujúceho dlžníka MALT POWER s.r.o., Kokava nad Rimavicou 1445, 985 05 Kokava nad Rimavicou, IČO: 51 461 625 (ďalej aj „pristupujúci dlžník“), založeným v prospech navrhovateľa zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 027/18/550088/D/004 zo dňa 25.6.2020. Záložné právo bolo registrované v NCRzp notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou dňa 16.7.2020 o 9:56:24 hod. pod sp. zn. (ďalej len „záložné právo 2“).

1.2 V poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv nie je pred záložnými právami navrhovateľa registrované záložné právo v prospech iného záložného veriteľa.

1.3 Keďže dlžník porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, navrhovateľ vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú ku dňu 2.2.2021. Dlžník nesplnil splatnú pohľadávku zo zmluvy o úvere riadne a včas. Navrhovateľ v súlade s ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení, ďalej len „OZ“) oznámil dlžníkovi LYCOS POWER s.r.o. a pristupujúcemu dlžníkovi MALT POWER s.r.o., ktorí sú súčasne záložcami, listami zo dňa 17.2.2021, že začína výkon záložného práva k založeným technologickým zariadeniam, určeným pre výrobu a dodávku tepla a elektriny pre areál Lykos - Trnavské sladovne (ďalej aj „technologické zariadenia“) formou dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách. Začatie výkonu záložných práv bolo registrované v NCRzp dňa 19.2.2021 pod sp. zn. a 4240/2021, v znení doplnenia zo dňa 19.7.2021 (sp. zn. a 21011/2021). Dražbu hnuteľných vecí má zorganizovať a vykonať pre žalobcu dražobník U9, a.s., ktorý zabezpečil na účely dražby ohodnotenie hnuteľných vecí. Znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Jozefom Holjenčíkom, PhD., z odboru: energetika, odvetvie: tepelná energetika, tepelné energetické zariadenia a regulácia a riadenie sieťových odvetví a z odboru: elektrotechnika, odvetvie: elektroenergetické stroje a zariadenia, elektronika a odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky č. 3/2021 zo dňa 11.6.2021 bola všeobecná hodnota založených technologických zariadení stanovená na sumu 2.386.210,93 eur.

1.4 Iný záložný veriteľ listom zo dňa 14.6.2021 vyzval navrhovateľa, aby upustil od dražby. Svoju výzvu odôvodnil tým, že spoločnosť LYCOS - Trnavské sladovne, spol. s r.o. ako objednávateľ uzatvorila dňa 16.1.2018 so spoločnosťou Team ENERGO s.r.o., ako zhotoviteľom Zmluvu o výstavbe a prevádzke energocentra č. 01-03012018-0, v ktorej sa zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa naprojektovať, zrealizovať a prevádzkovať energocentrum na výrobu elektrickej energie a tepla (ďalej len „zmluva o dielo“). Prílohou zmluvy o dielo je zmluva o nájme pozemkov na výstavbu a prevádzku energocentra, na základe ktorej objednávateľ súčasne odplatne prenechal zhotoviteľovi do užívania pozemky v k.ú. Trnava, (ďalej len „nájomná zmluva“). Všetky práva a záväzky zhotoviteľa Team ENERGO s.r.o. zo zmluvy o dielo prevzali dlžník LYCOS POWER s.r.o. a pristupujúci dlžník MALT POWER s.r.o. Na dlžníkov navrhovateľa boli súčasne postúpené aj práva a povinnosti z nájomnej zmluvy. Vzhľadom na to, že LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. sa dostali do omeškania s úhradou nájomného, objednávateľ odstúpil listami zo dňa 28.12.2020 od nájomnej zmluvy a súčasne si pro forma, bez bližšieho zdôvodnenia uplatnil aj zádržné právo k všetkým hnuteľným veciam nájomcov nachádzajúcim sa na prenajatých pozemkoch, teda na technologickom zariadení založenom v prospech banky. Hnuteľné veci boli na základe návrhu objednávateľa spísané dňa 18.3.2021 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom.

1.5 Pohľadávka na zaplatenie nájomného, vrátane jej zabezpečenia, bola následne s účinnosťou k 9.4.2021 postúpená na iného záložného veriteľa - BIOMASS, s.r.o., ktorý sám pristúpil k výkonu svojho záložného práva, a to formou dobrovoľnej dražby podľa ZoDD ( o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov“ ďalej len ZoDD“). Dražba technologického zariadenia tvoriaceho jeden funkčný celok, ktorého popis je zhodný s popisom v znaleckom posudku banky (zariadenia možno jednoducho stotožniť podľa názvu a výrobného čísla), bola vyhlásená na 24.11.2021 o 10:00 hod.

1.6 Organizovanie dražby zabezpečuje dražobník - Aukčný Dom, s.r.o.

1.7 Navrhovateľ listom zo dňa 2.11.2021 v zmysle osobitne oznámil inému záložnému veriteľovi, že ako prednostný záložný veriteľ začal výkon záložných práv (začatie výkonu bolo riadne registrované v NCRzp dňa 19.2.2021, v znení doplnenia zo dňa 19.7.2021), tak iný záložný veriteľ nie je oprávnený ďalej pokračovať vo výkone záložného práva ( ). Totožný list bol zaslaný na vedomie aj dražobníkovi.

1.8 Ani jedna zo zaviazaných spoločností LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. nevlastní iný bonitný majetok (nehnuteľnosti a pod.).

1.9 Navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka LYCOS POWER s.r.o. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.9.2021 sp. zn. bolo voči dlžníkovi začaté konkurzné konanie (zverejnené dňa 1.10.2021 v OV č. 189/21).

1.10 V konaní vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať určenia poradia záložného práva 1 a záložného práva 2.

1.11 Iný záložný veriteľ navrhol aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovateľ:

a) neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a splnenie testu proporcionality,

b) neosvedčil hrozbu konkrétnej ujmy, ktorá by mu mala vzniknúť nevydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a nedostatočne zdôvodnil, prečo by rovnaký sledovaný cieľ nemohol dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (napr. domáhaním sa vydania výťažku z dražby ako údajnému prednostnému veriteľovi),

c) nepreukázal jeho skutočnú vôľu sám zrealizovať dražbu, keď nevykonal žiadne kroky k realizácii dražby, pričom dôkazom absencie tejto vôle je aj fakt, že voči LYCOS POWER s.r.o. podal návrh na vyhlásenie konkurzu, t.j. prejavil vôľu, aby sa označené nehnuteľnosti stali súčasťou konkurznej podstaty,

d) uviedol skutočnosti preukazujúce šikanózny výkon práva a zneužívanie inštitútu neodkladného opatrenia, v snahe zmariť uspokojenie iného záložného veriteľa.

1.12 Iný záložný veriteľ má k označenému technologickému zariadeniu zákonné záložné právo zabezpečujúce jeho pohľadávku na nájomné vo výške istiny 168.871,95 eur voči LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. z nájomnej zmluvy. Prvé nezaplatené pohľadávky na nájomnom sa stali splatné už v mesiaci február 2020, teda ešte pred vznikom zmluvného záložného práva navrhovateľa.

1.13 Vec právne posúdil ako nárok navrhovateľa (ako zmluvného záložného veriteľa) na bezodkladnú úpravu pomerov - uložením povinnosti inému záložnému veriteľovi (majúcemu zákonné záložné práva k totožnému zálohu ako navrhovateľ) a dražobníkovi, na uloženie im povinnosti zdržať sa výkonu zákonného záložného práva k zálohu (k technologickému zariadeniu - hnuteľným veciam tvoriaci jeden funkčný celok, vlastnícky patriacim záložným dlžníkom - spoločnosti LYCOS POWER, s.r.o. a spoločnosti MALT POWER s.r.o. špecifikovaným v petite návrhu, avšak bez toho, aby z neho bolo zrejmé, ktoré konkrétne veci patria konkrétnemu záložcovi), a to jeho predajom an block na dobrovoľnej dražbe alebo iným spôsobom a uloženie povinnosti inému záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu práva navrhnúť vykonanie dražby predmetného technologického zariadenia, to všetko podľa a , a , , , (zákon číslo v znení neskorších predpisov) a , a , a , a dospel k záveru, že takýto návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

1.14 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko konaním iného záložného veriteľa a dražobníka (výkonom záložného práva iného záložného veriteľa prostredníctvom dražobníka) je ohrozené uspokojenie jeho záložné práva, o ktorom tvrdí, že je prednostné. V zmysle musí navrhovateľ ako prvé osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana. Súd má z listinného dôkazu (informatívny výpis z NCRzp registrácie záložných práva) preukázané zaregistrovanie zmluvného záložného práva navrhovateľa k súboru hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom daného konania. Táto skutočnosť naviac nie je medzi stranami ani sporná a iný záložný veriteľ v konaní existenciu a vznik záložného práva navrhovateľa nespochybnil, nenamietal. Súd tak má zato, že táto prvá podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie dôvodnosti nároku (nárok na uspokojenie zo zriadeného zmluvného záložného práva), ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana je preukázaná, naplnená.

1.15 Ďalšou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov. Navrhovateľ potrebu dočasnej úpravy odôvodňuje v návrhu všeobecným konštatovaním, že „Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu“. Následne uvádza, že speňažením technologického zariadenia na dobrovoľnej dražbe by mal navrhovateľ výrazne zhoršené postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky vo výške viac ako 3 milióny eur. Vzhľadom na naliehavosť vzniknutej situácie, osobitne hrozbu bezprostredného a neodôvodneného zásahu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, predstavuje neodkladné opatrenie jediný prostriedok zabezpečujúci jeho adekvátnu ochranu. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla navrhovateľovi vzniknúť značná, závažná a nereparovateľná ujma.

1.16 Navrhovateľ vo svojom návrhu nepopiera, že iný záložný veriteľ disponuje k označenému súboru hnuteľných vecí zákonným záložným právom a zabezpečenou pohľadávkou na nájomné vo výške istiny 168.871,95 eur, pričom rozporuje len poradie jeho uspokojovania. Súd sa stotožňuje s tvrdením iného záložného veriteľa, že spôsob výkonu záložného práva zvolený navrhovateľom, ako aj spôsob výkonu záložného práva zvolený iným záložným veriteľom sú totožné, a to forma dobrovoľnej dražby podľa Dražba je verejné konanie, ktorého sa môže po zložení dražobnej zábezpeky zúčastniť široká verejnosť, ktorá má možnosť súťaže v podobe zvyšovania ponúk. Niet preto žiadneho dôvodu sa domnievať, že by sa na dražbe navrhnutej navrhovateľom zúčastnil širší okruh záujemcov, resp. že by sa na nej mala získať vyššia cena dosiahnutá vydražením, než na dražbe navrhnutej iným záložným veriteľom, a to práve preto, že ide o verejné dražby. Tvrdenie navrhovateľa, že bez nariadenia neodkladného opatrenia v ním navrhovanej podobe by mala navrhovateľovi vzniknúť nereparovateľná závažná ujma, alebo že by sa mu malo zhoršiť jeho uspokojovanie, nie je správne. Ak má navrhovateľ za sporné poradie pri uspokojovaní záložných práv, potom možno dosiahnuť ochranu jeho údajného prednostného poradia inými právnymi prostriedkami, a to napríklad uložením povinnosti dražobníkovi nerozdeliť výťažok dosiahnutý vydražením na dražbe do skončenia konania o určenie poradia záložných práv. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia tak nespĺňa tzv. test proporcionality, pretože cieľ sledovaný navrhovateľom možno dosiahnuť menším zásahom do práv iného záložného veriteľa. Tento návrh však navrhovateľ nepodal. Len preto, že navrhovateľ rozporuje prednostné postavenie iného záložného veriteľa nemôže byť relevantný dôvod na to, aby súd uložil inému záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a už vôbec nemôže byť relevantným dôvodom na to, aby súd určil, že iný záložný veriteľ nie je ani len oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby.

1.17 Súd je názoru, že samotné speňaženie technologického zariadenia na dobrovoľnej dražbe postavenie navrhovateľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky výrazne nezhorší. Postavenie navrhovateľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky by mohlo zhoršiť nerešpektovanie poradia záložných práv, v prípade ak by bolo preukázané, že záložné právo navrhovateľa má prednosť pred záložným právom iného záložného veriteľa. Súd má zato, že navrhovateľ nepreukázal hrozbu bezprostredného a neodôvodneného zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov samotným realizovaním speňaženia zálohu, výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Rovnako tak navrhovateľ nepreukázal, že navrhované neodkladné opatrenie predstavuje jediný prostriedok zabezpečujúci jeho adekvátnu ochranu, ale podľa názoru súdu má navrhovateľ možnosť efektívnejšej a účinnejšej ochrany svojich práv, napr. procesným spôsobom uvádzaným iným záložným veriteľom (napríklad uložením povinnosti dražobníkovi nerozdeliť výťažok dosiahnutý vydražením na dražbe do skončenia konania o určenie poradia záložných práv). Podľa názoru súdu tak nie je daná jednak potreba poskytnutia dočasnej ochrany právam a záujmom navrhovateľa a ak by aj bola daná, tak navrhovateľ má iné možnosti ochrany, možnosti s menším zásahom do práv iného záložného veriteľa ako je zamedzenie výkonu jeho záložného práva. Preto výlučne samotným nenariadením neodkladného opatrenia navrhovateľovi značná, závažná a nereparovateľná ujma vzniknúť nemôže, keďže má k dispozícii iné možnosti ochrany (samozrejme iba v prípade, ak by táto potreba ochrany bola daná, čo podľa názoru súdu nie je).

1.18 Pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je zásadné posúdenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Ako je vyššie uvedené tak súd dospel k záveru, že takáto potreba v konaní preukázaná nie je.

1.19 Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil a nepreukázal základný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, bez ktorej by došlo k zhoršeniu jeho postavenia, hrozil by vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

1.20 O trovách konania medzi navrhovateľom a iným záložným veriteľom rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť inému záložnému veriteľovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením (výrok II.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa , a a vecne potrebou priznania inému záložnému veriteľovi plnej náhrady trov konania, vzhľadom na jeho plný úspech v konaní.

1.21 O trovách konania medzi navrhovateľom a dražobníkom rozhodol tak, že dražobníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva (výrok III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa a a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania dražobníkovi z dôvodu, že mu v tomto konaní žiadne nevznikli.

2. Rozhodnutie vo výroku I. a II. napadol riadnym a včasným odvolaním navrhovateľ s návrhom na jeho zmenu vyhovením jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priznaním navrhovateľovi plnej náhrady trov konania dôvodiac, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

2.1 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom, ako prednostným záložným veriteľom a iným záložným veriteľom ako záložným veriteľom s neskorším poradím odôvodňuje už iba fakt, že iný záložný veriteľ realizuje expresné kroky smerujúce k predaju zálohu, pričom nerešpektuje poradie záložných práv a zásadu priority výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa a okrem toho nekoná transparentne, keď k výkonu svojho záložného práva pristúpil napriek vedomosti o tom, že navrhovateľ je prednostným záložným veriteľom, ktorý už začal s výkonom záložného práva a zároveň navrhovateľovi ani neoznámil začatie výkonu svojho záložného práva, čím porušil notifikačnú povinnosť uvedenú v , resp. . Za týchto okolností má navrhovateľ prirodzene záujem speňažovať záloh vo vlastnej réžii.

2.2 Je argumentačne neudržateľné, aby popri navrhovateľovi vykonával svoje záložné právo aj iný záložný veriteľ. Navrhovateľ má postavenie prednostného záložného veriteľa, začal vykonávať záložné právo skôr, oznámil to v súlade s aj inému záložnému veriteľovi, ktorý však nerešpektuje svoje poradie iných záložných veriteľov a pri iniciovaní výkonu záložného práva porušil všetky informačné povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi, a to zjavne za tým účelom, aby sa o dražbe dozvedel čo najneskôr. Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu, a to pre jeho rozpor s dobrými mravmi ( ) a zákazu zneužitia subjektívnych práv ( ).

2.3 Dobrovoľná dražba vyhlásená na 24.11.2021 dopadla neúspešne a inému záložnému veriteľovi nič nebráni v tom, aby s dražobníkom uzatvoril zmluvu o vykonaní opakovanej dražby a v dohľadnej dobe zorganizoval opakovanú dražbu, v rámci ktorej možno nastaviť najnižšie podanie podľa § 16 ods. 6 ZoDD rovno na 50 % znaleckej hodnoty (444.976 eur, čo nie je ani 1/5 znaleckej hodnoty určenej znalcom banky).

2.4 Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatným aké poradie majú navrhovateľ a iný záložný veriteľ a že pre navrhovateľa by bolo vhodnejšie aby sa domáhal voči dražobníkovi uloženia povinnosti nerozdeliť výťažok z dražby do skončenia konania o určenie poradia záložných práv, nakoľko práve predbežné vyhodnotenie toho, ktorý účastník mal pri výkone záložného práva prednosť, bolo v tejto súvislosti kľúčové. Iný záložný veriteľ, aj keď jeho záložné právo vzniklo zo zákona, mohol počas jeho trvania si toto právo zaregistrovať v príslušnom registri za účelom získania poradia v konkurencii iných záložných práv, nakoľko pre určenie poradia uspokojenia je rozhodujúci čas registrácie záložného práva v príslušnom registri bez ohľadu na to, či záložné právo vzniká registráciou, alebo či má registrácia iba deklaratórny účinok ako pri zákonnom záložnom práve podľa .

2.5 Nemožno akceptovať ani argument, že by nariadenie odkladného opatrenia výrazne zasiahlo do práva iného záložného veriteľa na výkon záložného práva, nakoľko obmedzenie realizačných oprávnení záložného veriteľa, ktorý nemá prednostné postavenie, totiž vyplýva priamo zo zákona. Ak sa teda prednostný záložný veriteľ, ktorý začal s výkonom záložného práva domáha voči inému záložnému veriteľovi, aby sa zdržal výkonu svojho záložného práva, nezasahuje do jeho práv. Naopak, žiada o zosúladenie ich pomerov so zákonnou úpravou, ktorú druhých záložný veriteľ nerešpektuje. Navyše, súdom načrtnutý alternatívy prostriedok ochrany práv navrhovateľa je absolútne neefektívny, nakoľko nie je vylúčené, že vydražiteľ zaplatí cenu dosiahnutú vydražením priamo na dražbe a dražobník odovzdá tento výťažok bezodkladne navrhovateľovi dražby. V takom prípade by navrhovateľ nemal reálnu možnosť brániť sa na súde. Ak by sa naopak navrhovateľ domáhal zákazu voči dražobníkovi pred dražbou, mohol by iný záložný veriteľ konajúci ako navrhovateľ predmetnej dražby jednoducho osloviť iného dražobníka. Ani pri jednej z týchto alternatív nemá navrhovateľ garantovanú účinnú ochranu jeho práv.

3. Iný záložný veriteľ a dražobník odvolací návrh nepodali a iný záložný veriteľ vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, poukazujúc ďalej na to, že bezodkladnosť potreby akejkoľvek úpravy pomerov medzi stranami nemôže byť splnená ani z dôvodu následného vyhlásenia konkurzu na majetok LYCOS POWER s.r.o., a to s účinnosťou od 2.12.2021.

4. Krajský súd v Trnave vo veci rozhodol uznesením z 13. januára 2002 č.k. -176, ktorým rozhodnutím odvolacie konanie z dôvodu, že rozhodovanie o odvolaní sa stalo medzičasom bezpredmetným vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť záložcu a s tým spojený zákonný zákaz predaja predmetu zálohu na dobrovoľnej dražbe zastavil (hoci chybou v písaní písomné vyhotovenie uznesenia obsahovalo nesprávny výrok I., z ktorého vyplýva, že odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje a nie výrok, že odvolacie konanie sa zastavuje ako bol tento prijatý na neverejnom zasadnutí senátu). Predmetné rozhodnutie bolo následne v dovolacom konaní uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2022 č.k. -21 zrušené a vec bola vrátená Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí NS SR vyslovil právny názor, že to, či nariadenie neodkladného opatrenia má alebo nemá význam z hľadiska ochrany navrhovateľom osvedčeného práva, má byť predmetom rozhodnutia súdu o návrhu navrhovateľa z hľadiska vecného posúdenia existencie ďalšej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreby bezodkladnej úpravy pomerov (dotknutých subjektov), vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), rešpektujúc názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( a d/ ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľa nie sú dôvodné a odvolaním napadané rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku I. a II. vecne správne.

5.1 Posúdiac návrh podľa jeho obsahu a k nemu pripojených listinných dôkazov predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava, pod spisovou značkou je návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti inému záložnému veriteľovi a dražobníkovi zdržať sa výkonu záložného práva k súboru hnuteľných vecí - technologickému zariadeniu ako funkčnému celku určenému pre výrobu tepla a elektriny vo vlastníctve spoločnosti LYCOS POWER s.r.o., IČO: 51 464 250, adresa sídla Kokava nad Rimavicou 1445 a spoločnosti MALT POWER s.r.o., IČO: 51 461 625, adresa sídla Kokava nad Rimavicou 144 (bez bližšej špecifikácie vlastníckych práv jednotlivých záložcov k jednotlivým častiam zariadenia tvoriacim jeden funkčný celok), nachádzajúcemu sa v Trnave na Sladovníckej ulici číslo 15, na nehnuteľnostiach v katastrálnom území H., obec: H., okres: Trnava, zapísaných na LV číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to jeho predajom ako celku na dobrovoľnej dražbe podľa ZoDD a návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti inému záložnému veriteľovi zdržať sa navrhnutia vykonania dražby predmetného technologického zariadenia s tým, že tieto povinnosti budú uložené účastníkom konania neodkladným opatrením súdu. Súd prvej inštancie takýto návrh navrhovateľa zamietol.

5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa bolo posúdiť, či pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené procesné podmienky a či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia vo veci samej, ako aj rozhodnutia o trovách konania navrhovateľa (výrok I. a II. uznesenia).

6. Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas navrhovateľa s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné: Navrhovateľ svoje odvolacie námietky postavil na svojom právnom názore, že ustanovenie sa vzťahuje aj na zákonné záložné práva a z toho plynúcom závere o prednosti uspokojovania jeho zmluvného záložného práva pred zákonným záložným právom iného záložného veriteľa, stavajúc tento záver na tom, že jeho zmluvné záložné právo je ako jediné registrované, je teda registrované v prvom poradí. S takýmto názorom navrhovateľa sa odvolací súd nestotožňuje.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu ustanovenie upravuje len poradie pre uspokojovanie zmluvných záložných práv, ktoré sa zapisujú do príslušných registrov ( ), a teda pokiaľ záložné právo iného záložného veriteľa vzniklo zo zákona (v prejednávanej veci podľa ), bez potreby jeho registrácie, tak pre poradie takéhoto záložného práva nemôže byť rozhodujúcim, či toto záložné právo bolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv, alebo nie, prípadne kedy došlo k registrácii takéhoto zákonného záložného práva (tu pozri Fekete, I.: 1.Veľký komentár, Bratislava, Eurocodex 2011, s. 954, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28.1.2015, spis. zn. , prípadne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2020 spis. zn. a sp. zn. zo 16.12.2009, ktorých závery o vzniku a poradí zákonného záložného práva sú podľa názoru odvolacieho súdu analogický použiteľné aj na práve prejednávanú vec). Poradie záložných práv sa v zásade spravuje časom ich vzniku. Platí tu zásada časovej prednosti (prior tempore, potior jure) to znamená, že pre poradie záložných práv platí zásada, že prednosť má vždy staršie záložné právo pred novším záložným právom. Až po uspokojení pohľadávky zabezpečenej najstarším záložným právom je možné z výťažku speňaženia hradiť pohľadávky zabezpečené mladšími záložnými právami. Zásadu časovej prednosti v prípade zmluvných záložných práv dopĺňa ešte zásadou, že prednosť pred posesórnym záložným právom má neposesórne (registrované) záložné právo. Toto poradie však neurčuje vo vzťahu k exekučnému (sudcovskému) a zákonnému záložnému právu. Záver o tom, že upravuje len poradie pre uspokojenie zmluvných záložných práv možno vyvodiť aj z dôvodovej správy k návrhu , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bolo predmetné ustanovenie zavedené do . Z predmetnej dôvodovej správy totiž jednoznačne vyplýva, že navrhovaná úpravy sa týka len zmluvných záložných práv a rieši len konkurenciu zmluvného záložného práva vzniknutého odovzdaním veci záložcu záložnému veriteľovi a zmluvného registrovaného záložného práva v zmysle ktorej citujem: “Vzhľadom k možnosti nazrieť do registra záložných práv, ako aj možnosti zaregistrovať záložné právo, ktoré vzniklo odovzdaním veci, je ustanovená prednosť zaregistrovaného práva aj pred právom, ktoré vznikne odovzdaním veci. Uvedenou zmenou sa chráni záložný veriteľ, ktorý si zaregistroval svoje záložné právo v registri záložných práv. V prípade, že neskôr vznikne záložné právo dohodou strán odovzdaním veci, a jeho záložné právo by malo prioritu pred už registrovaným záložným právom, zhoršila by sa vymáhateľnosť pohľadávky predchádzajúceho registrovaného veriteľa. Záložný veriteľ, ktorému vzniklo záložné právo odovzdaním veci má možnosť dozvedieť sa o existencii záložného práva a nie je možné ho považovať za dobromyseľného. Na druhej strane v prípade, že prvé záložné právo vzniklo odovzdaním veci, má záložný veriteľ možnosť zapísať vznik svojho záložného práva. Zápis do registra záložného práva bude rozhodujúci pre poradie pri uspokojení záložných práv“ - tu pozri: https://hsr.rokovania.sk/data/att/31492_subor.rtf). Námietka navrhovateľa, že právna úprava poradia pre uspokojovanie zmluvných záložných práv sa vzťahuje aj na zákonné záložné práva, preto nemohla obstáť.

8.1 Pokiaľ v tomto konaní bolo zo strany iného záložného veriteľa osvedčené, že záložné právo navrhovateľa vzniklo a bolo registrované až potom, ako začali vznikať nedoplatky záložcu na nájomnom, teda potom ako vzniklo zákonné záložné právo iného záložného veriteľa k spornému zálohu, teda vnesením predmetných hnuteľných vecí do predmetu nájmu a vznikom pohľadávky nájomcu na nájomné (ktoré skutkové tvrdenia iného záložného veriteľa navrhovateľ v konaní nepopieral), neobstojí ani následná argumentácia navrhovateľa ust. o nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom, ako prednostným záložným veriteľom a iným záložným veriteľom, ako záložným veriteľom s neskorším poradím, a to najmä z dôvodu, že iný záložný veriteľ nerešpektuje poradie záložných práv a zásadu priority výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa, a to pre jej neopodstatnenosť (navrhovateľ v konaní neosvedčil, že je prednostným záložným veriteľom, resp. veriteľom, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred iným záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo) nehovoriac o tom, že pokiaľ sa aj navrhovateľ považoval za prednostného záložného veriteľa v tomto konaní brániaceho jeho právo priority pri výkone záložného práva a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán spôsobom navrhovaným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to práve za účelom umožnenia mu nerušeného výkonu záložného práva, v konaní neosvedčil, že jeho skutočná vôľa smeruje k tomu, aby vykonal dražbu sám, respektíve prostredníctvom ním zvoleného dražobníka, nakoľko ako to namietal aj samotný iný záložný veriteľ, navrhovateľ, prípadne ním poverený dražobník ani po deviatich mesiacoch od oznámenia začatia výkonu záložného práva (v mesiaci február 2021), ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, neoznámil žiaden konkrétny termín dražby a dotknutým osobám nezaslal oznámenie o dobrovoľnej dražbe. Namiesto toho v konaní bolo nesporným, že navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok LYCOS POWER s.r.o., čím nepochybne prejavil vôľu, aby sa predmet záložného práva stal súčasťou konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti LYCOS POWER s.r.o., a to bez skutočnej vôle, či už predmet zálohu predať na dobrovoľnej dražbe, alebo domáhať sa určenia svojho poradia samostatnou žalobou, ako to deklaroval vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Takýto postup navrhovateľa možno aj podľa názoru odvolacieho súdu považovať za špekulatívny výkon práva (nepoužívajúci v zmysle článku 5 právnu ochranu) a zneužívanie procesného inštitútu neodkladného opatrenia v snahe zabrániť inému závažnému veriteľovi realizovať výkon jeho záložného práva do doby, pokiaľ predmet zálohu nebude súčasťou konkurznej podstaty spoločnosti LYCOS POWER s.r.o.

9. Neobstojí ani odvolacia námietka navrhovateľa, že dôvodom nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a iným záložným veriteľom je aj skutočnosť, že iný záložný veriteľ neoznámil navrhovateľovi, že pristúpil k výkonu záložného práva, teda, že si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť uvedenú v ma ods. 1 a ods. 9 , a to opätovne pre jej neopodstatnenosť. V prvom rade sa totiž notifikačná povinnosť v zmysle vzťahuje na záložného veriteľa, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv za prednostným veriteľom (čo vzhľadom na vyššie uvedené nebol prípad práve prejednávanej veci, nakoľko iný záložný veriteľ mal vzhľadom na čas vzniku svojho záložného práva postavenie prednostného záložného veriteľa a v druhom rade nesplnenie notifikačnej povinnosti zo strany prednostného záložného veriteľa v zmysle ma ods. 9 (čo bol aj prípad práve prejednávanej veci) v zásade nebráni tomuto prednostnému záložnému veriteľovi svoje záložné právo vykonať. V zmysle predmetného ustanovenia totiž jednoznačný zákaz pokračovať vo výkone záložného práva sa vzťahuje na záložného veriteľa (vykonávajúceho svoje záložné právo), ktorý je v poradí za prednostným záložným veriteľom, čo nebol prípad práve prejednávanej veci . Notifikačná povinnosť sa totiž nevzťahuje na všetkých záložných veriteľov. Vyjadrenie „ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie“ je výrazom toho, že záložný veriteľ nemá povinnosť doručiť oznámenie všetkým veriteľom, ktorých uspokojenie pohľadávky je zabezpečené k rovnakému zálohu, ale len tým, ktorých uspokojenie pohľadávky prichádza v konkrétnej veci do úvahy. Aj v tomto prípade platí, že záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom, ktorým má povinnosť doručiť písomné oznámenie.

10. Napokon neobstojí ani námietka navrhovateľa, že súdom načrtnutý alternatívny prostriedok ochrany práv žalobcu je absolútne neefektívny z dôvodu, že nie je vylúčené, že vydražiteľ zaplatí cenu dosiahnutú vydražením priamo na dražbe a dražobník odovzdá tento výťažok bezodkladne navrhovateľovi dražby, a tak by žalobca nemal reálnu možnosť brániť sa na súde a v prípade, že by sa žalobca domáhal zákazu voči dražobníkovi pred dražbou, mohol by iný záložný veriteľ jednoducho osloviť iného dražobníka, nakoľko pokiaľ ako alternatívny prostriedok ochrany práv žalobcu súd uviedol prípadné uloženie povinnosti dražobníkovi nerozdeliť výťažok z dražby dosiahnutý vydražením do skončenia konania o určenie poradia záložných práv, takýto prípadný prostriedok ochrany práv žalobcu je aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočný a primeraný a námietky navrhovateľa o možnom oslovovaní iného dražobníka na vykonanie dražby odvolací súd považuje len za špekulatívne.

11. S ostatnými námietkami navrhovateľa sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

12. Odvolací súd preto (stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov zúčastnených strán spôsobom navrhovaným navrhovateľom a neosvedčenia hrozby bezprostredného a neodôvodneného zásahu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa samotným realizovaním speňaženia zálohu výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby) podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II. ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania medzi navrhovateľom a iným záložným veriteľom.

13. Iný záložný veriteľ bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

13.1 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a .

13.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

13.3 V odvolacom konaní v zásade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania aj dražobníkovi (v zmysle ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13.4 Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol dražobník v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

13.5 výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

13.6 Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania dražobníka princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania dražobníka rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

14. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).