Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/62/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Petra Dumana vo veci navrhovateľa: 365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, adresa sídla Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, zastúpeného splnomocnencom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, adresa sídla Bratislava, Štefánikova 8, proti inému záložnému veriteľovi: BIOMASS, s.r.o., IČO: 35 804 921, adresa sídla Trnava, Bratislavská 8, zastúpenému splnomocnencom: SOPKO LEGAL s.r.o., IČO: 47 631 741, adresa sídla Trnava, Paulínska 7523/24 a dražobníkovi: Aukčný Dom, s.r.o., IČO: 36 253 073, adresa sídla Hlohovec, Pribinova 462/84, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. -140 z 15. novembra 2021, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

II. Iný záložný veriteľ má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Dražobníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.).

1.2.1 V konaní mal za osvedčené, že dňa 28.5.2018 uzatvoril navrhovateľ (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom Poštová banka, a.s.) s obchodnou spoločnosťou LYCOS POWER s.r.o., Zmluvu o úvere č. 027/18/550088, v zmysle ktorej sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver do výšky 3.003.572 eur. Pohľadávka zo zmluvy o úvere je zabezpečená aj záložným právom k hnuteľným veciam vo vlastníctve dlžníka, založeným v prospech navrhovateľa zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 027/18/550088/D/003 zo dňa 25.6.2020. Záložné právo bolo registrované v NCRzp notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou dňa 16.7.2020 o 9:57:18 hod. pod sp. zn. (ďalej len „záložné právo 1“) a k hnuteľným veciam vo vlastníctve pristupujúceho dlžníka MALT POWER s.r.o., Kokava nad Rimavicou 1445, 985 05 Kokava nad Rimavicou, IČO: 51 461 625 (ďalej aj „pristupujúci dlžník“), založeným v prospech navrhovateľa zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. 027/18/550088/D/004 zo dňa 25.6.2020. Záložné právo bolo registrované v NCRzp notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou dňa 16.7.2020 o 9:56:24 hod. pod sp. zn. (ďalej len „záložné právo 2“).

1.2.2 V poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv nie je pred záložnými právami navrhovateľa registrované záložné právo v prospech iného záložného veriteľa.

1.2.3 Keďže dlžník porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, navrhovateľ vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú ku dňu 2.2.2021. Dlžník nesplnil splatnú pohľadávku zo zmluvy o úvere riadne a včas. Navrhovateľ v súlade s ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení, ďalej len „OZ“) oznámil dlžníkovi LYCOS POWER s.r.o. a pristupujúcemu dlžníkovi MALT POWER s.r.o., ktorí sú súčasne záložcami, listami zo dňa 17.2.2021, že začína výkon záložného práva k založeným technologickým zariadeniam, určeným pre výrobu a dodávku tepla a elektriny pre areál Lykos - Trnavské sladovne (ďalej aj „technologické zariadenia“) formou dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách. Začatie výkonu záložných práv bolo registrované v NCRzp dňa 19.2.2021 pod sp. zn. a 4240/2021, v znení doplnenia zo dňa 19.7.2021 (sp. zn. a 21011/2021). Dražbu hnuteľných vecí má zorganizovať a vykonať pre žalobcu dražobník U9, a.s., ktorý zabezpečil na účely dražby ohodnotenie hnuteľných vecí. Znaleckým posudkom vypracovaným znalcom Ing. Jozefom Holjenčíkom, PhD., z odboru: energetika, odvetvie: tepelná energetika, tepelné energetické zariadenia a regulácia a riadenie sieťových odvetví a z odboru: elektrotechnika, odvetvie: elektroenergetické stroje a zariadenia, elektronika a odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky č. 3/2021 zo dňa 11.6.2021 bola všeobecná hodnota založených technologických zariadení stanovená na sumu 2.386.210,93 eur.

1.2.4 Iný záložný veriteľ listom zo dňa 14.6.2021 vyzval navrhovateľa, aby upustil od dražby. Svoju výzvu odôvodnil tým, že spoločnosť LYCOS - Trnavské sladovne, spol. s r.o., ako objednávateľ uzatvorila dňa 16.1.2018 so spoločnosťou Team ENERGO s.r.o., ako zhotoviteľom Zmluvu o výstavbe a prevádzke energocentra č. 01-03012018-0, v ktorej sa zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa naprojektovať, zrealizovať a prevádzkovať energocentrum na výrobu elektrickej energie a tepla (ďalej len „zmluva o dielo“). Prílohou zmluvy o dielo je zmluva o nájme pozemkov na výstavbu a prevádzku energocentra, na základe ktorej objednávateľ súčasne odplatne prenechal zhotoviteľovi do užívania pozemky v k.ú. Trnava, (ďalej len „nájomná zmluva“). Všetky práva a záväzky zhotoviteľa Team ENERGO s.r.o. zo zmluvy o dielo prevzali dlžník LYCOS POWER s.r.o. a pristupujúci dlžník MALT POWER s.r.o. Na dlžníkov navrhovateľa boli súčasne postúpené aj práva a povinnosti z nájomnej zmluvy. Vzhľadom na to, že LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. sa dostali do omeškania s úhradou nájomného, objednávateľ odstúpil listami zo dňa 28.12.2020 od nájomnej zmluvy a súčasne si pro forma, bez bližšieho zdôvodnenia uplatnil aj zádržné právo k všetkým hnuteľným veciam nájomcov nachádzajúcim sa na prenajatých pozemkoch, teda na technologickom zariadení založenom v prospech banky. Hnuteľné veci boli na základe návrhu objednávateľa spísané dňa 18.3.2021 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom.

1.2.5 Pohľadávka na zaplatenie nájomného, vrátane jej zabezpečenia, bola následne s účinnosťou k 9.4.2021 postúpená na iného záložného veriteľa - BIOMASS, s.r.o., ktorý sám pristúpil k výkonu svojho záložného práva, a to formou dobrovoľnej dražby podľa ZoDD ( o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov ďalej len „ZoDD“). Dražba technologického zariadenia, ktorého popis je zhodný s popisom v znaleckom posudku banky (zariadenia možno jednoducho stotožniť podľa názvu a výrobného čísla), bola vyhlásená na 24.11.2021 o 10,00 hod.

1.2.6 Organizovanie dražby zabezpečuje dražobník - Aukčný Dom, s.r.o.

1.2.7 Navrhovateľ listom zo dňa 2.11.2021 v zmysle osobitne oznámil inému záložnému veriteľovi, že ako prednostný záložný veriteľ začal výkon záložných práv (začatie výkonu bolo riadne registrované v NCRzp dňa 19.2.2021, v znení doplnenia zo dňa 19.7.2021), tak iný záložný veriteľ nie je oprávnený ďalej pokračovať vo výkone záložného práva ( ). Totožný list bol zaslaný na vedomie aj dražobníkovi.

1.2.8 Ani jedna zo zaviazaných spoločností LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. nevlastní iný bonitný majetok (nehnuteľnosti a pod.).

1.2.9 Navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka LYCOS POWER s.r.o. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.9.2021 sp. zn. bolo voči dlžníkovi začaté konkurzné konanie (zverejnené dňa 1.10.2021 v OV č. 189/21).

1.2.10 V konaní vo veci samej sa navrhovateľ mieni domáhať určenia poradia záložného práva 1 a záložného práva 2.

1.2.11 Iný záložný veriteľ navrhol, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že navrhovateľ: a) neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a splnenie testu proporcionality, b) neosvedčil hrozbu konkrétnej ujmy, ktorá by mu mala vzniknúť nevydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a nedostatočne zdôvodnil, prečo by rovnaký sledovaný cieľ nemohol dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (napr. domáhaním sa vydania výťažku z dražby ako údajnému prednostnému veriteľovi), c) nepreukázal jeho skutočnú vôľu sám zrealizovať dražbu, keď nevykonal žiadne kroky k realizácii dražby, pričom dôkazom absencie tejto vôle je aj fakt, že voči LYCOS POWER s.r.o. podal návrh na vyhlásenie konkurzu, t.j. prejavil vôľu, aby sa označené nehnuteľnosti stali súčasťou konkurznej podstaty, d) uviedol skutočnosti preukazujúce šikanózny výkon práva a zneužívanie inštitútu neodkladného opatrenia, v snahe zmariť uspokojenie iného záložného veriteľa.

1.2.12 Iný záložný veriteľ má k označenému technologickému zariadeniu zákonné záložné právo zabezpečujúce jeho pohľadávku na nájomné vo výške istiny 168.871,95 eur voči LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. z nájomnej zmluvy. Prvé nezaplatené pohľadávky na nájomnom sa stali splatné už v mesiaci február 2020, teda ešte pred vznikom zmluvného záložného práva navrhovateľa.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok navrhovateľa (ako záložného veriteľa) na bezodkladnú úpravu pomerov - uložením povinnosti inému záložnému veriteľovi (majúcemu záložné práva k totožnému zálohu ako navrhovateľ) a dražobníkovi, na uloženie im povinnosti zdržať sa výkonu zákonného záložného práva k zálohu (k technologickému zariadeniu - hnuteľným veciam vlastnícky patriacim záložným dlžníkom - spoločnosti LYCOS POWER, s.r.o. a spoločnosti MALT POWER s.r.o. špecifikovaným v petite návrhu avšak bez toho, aby z neho bolo zrejmé, ktoré konkrétne veci patria konkrétnemu záložcovi), a to jeho predajom an block na dobrovoľnej dražbe alebo iným spôsobom a uloženie povinnosti inému záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu práva navrhnúť vykonanie dražby predmetného technologického zariadenia, to všetko podľa a , a , , , (zákon číslo v znení neskorších predpisov) a , a , a , a dospel k záveru, že takýto návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko konaním iného záložného veriteľa a dražobníka (výkonom záložného práva iného záložného veriteľa prostredníctvom dražobníka) je ohrozené uspokojenie jeho záložné práva, o ktorom tvrdí, že je prednostné. V zmysle musí navrhovateľ ako prvé osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana. Súd má z listinného dôkazu (informatívny výpis z NCRzp registrácie záložných práva) preukázané zaregistrovanie zmluvného záložného práva navrhovateľa k súboru hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom daného konania. Táto skutočnosť naviac nie je medzi stranami ani sporná a iný záložný veriteľ v konaní existenciu a vznik záložného práva navrhovateľa nespochybnil, nenamietal. Súd tak má zato, že táto prvá podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie dôvodnosti nároku (nárok na uspokojenie zo zriadeného zmluvného záložného práva), ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana je preukázaná, naplnená.

1.5 Ďalšou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov. Navrhovateľ potrebu dočasnej úpravy odôvodňuje v návrhu všeobecným konštatovaním, že „Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu“. Následne uvádza, že speňažením technologického zariadenia na dobrovoľnej dražbe by mal navrhovateľ výrazne zhoršené postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky vo výške viac ako 3 milióny eur. Vzhľadom na naliehavosť vzniknutej situácie, osobitne hrozbu bezprostredného a neodôvodneného zásahu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, predstavuje neodkladné opatrenie jediný prostriedok zabezpečujúci jeho adekvátnu

ochranu. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla navrhovateľovi vzniknúť značná, závažná a nereparovateľná ujma.

1.6 Navrhovateľ vo svojom návrhu nepopiera, že iný záložný veriteľ disponuje k označenému súboru hnuteľných vecí zákonným záložným právom a zabezpečenou pohľadávkou na nájomné vo výške istiny 168.871,95 eur, pričom rozporuje len poradie jeho uspokojovania. Súd sa stotožňuje s tvrdením iného záložného veriteľa, že spôsob výkonu záložného práva zvolený navrhovateľom, ako aj spôsob výkonu záložného práva zvolený iným záložným veriteľom sú totožné, a to forma dobrovoľnej dražby podľa Dražba je verejné konanie, ktorého sa môže po zložení dražobnej zábezpeky zúčastniť široká verejnosť, ktorá má možnosť súťaže v podobe zvyšovania ponúk. Niet preto žiadneho dôvodu sa domnievať, že by sa na dražbe navrhnutej navrhovateľom zúčastnil širší okruh záujemcov, resp. že by sa na nej mala získať vyššia cena dosiahnutá vydražením, než na dražbe navrhnutej iným záložným veriteľom, a to práve preto, že ide o verejné dražby. Tvrdenie navrhovateľa, že bez nariadenia neodkladného opatrenia v ním navrhovanej podobe by mala navrhovateľovi vzniknúť nereparovateľná závažná ujma, alebo že by sa mu malo zhoršiť jeho uspokojovanie, nie je správne. Ak má navrhovateľ za sporné poradie pri uspokojovaní záložných práv, potom možno dosiahnuť ochranu jeho údajného prednostného poradia inými právnymi prostriedkami, a to napríklad uložením povinnosti dražobníkovi nerozdeliť výťažok dosiahnutý vydražením na dražbe do skončenia konania o určenie poradia záložných práv. Návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia tak nespĺňa tzv. test proporcionality, pretože cieľ sledovaný navrhovateľom možno dosiahnuť menším zásahom do práv iného záložného veriteľa. Tento návrh však navrhovateľ nepodal. Len preto, že navrhovateľ rozporuje prednostné postavenie iného záložného veriteľa nemôže byť relevantný dôvod na to, aby súd uložil inému záložnému veriteľovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a už vôbec nemôže byť relevantným dôvodom na to, aby súd určil, že iný záložný veriteľ nie je ani len oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby.

1.7 Súd je názoru, že samotné speňaženie technologického zariadenia na dobrovoľnej dražbe postavenie navrhovateľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky výrazne nezhorší. Postavenie navrhovateľa pri uspokojovaní jeho pohľadávky by mohlo zhoršiť nerešpektovanie poradia záložných práv, v prípade ak by bolo preukázané, že záložné právo navrhovateľa má prednosť pred záložným právom iného záložného veriteľa. Súd má zato, že navrhovateľ nepreukázal hrozbu bezprostredného a neodôvodneného zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov samotným realizovaním speňaženia zálohu, výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Rovnako tak navrhovateľ nepreukázal, že navrhované neodkladné opatrenie predstavuje jediný prostriedok zabezpečujúci jeho adekvátnu ochranu, ale podľa názoru súdu má navrhovateľ možnosť efektívnejšej a účinnejšej ochrany svojich práva napr. procesným spôsobom uvádzaným iným záložným veriteľom (napríklad uložením povinnosti dražobníkovi nerozdeliť výťažok dosiahnutý vydražením na dražbe do skončenia konania o určenie poradia záložných práv). Podľa názoru súdu tak nie je daná jednak potreba poskytnutia dočasnej ochrany právam a záujmom navrhovateľa a ak by aj bola daná, tak navrhovateľ má iné možnosti ochrany, možnosti s menším zásahom do práv iného záložného veriteľa ako je zamedzenie výkonu jeho záložného práva. Preto výlučne samotným nenariadením neodkladného opatrenia navrhovateľovi značná, závažná a nereparovateľná ujma vzniknúť nemôže, keďže má k dispozícii iné možnosti ochrany (samozrejme iba v prípade, ak by táto potreba ochrany bola daná, čo podľa názoru súdu nie je).

1.8 Pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce posudzovanie poradia záložných práv navrhovateľa a iného záložného veriteľa, t.j. ktorí z nich má prednostné postavenie. Pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je zásadné posúdenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Ako je vyššie uvedené, tak súd dospel k záveru, že takáto potreba v konaní preukázaná nie je.

1.9 Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil a nepreukázal základný predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, bez ktorej by došlo k zhoršeniu jeho postavenia, hrozil by vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.

1.10 O trovách konania medzi navrhovateľom a iným záložným veriteľom rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný zaplatiť inému záložnému veriteľovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne samostatným uznesením. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa § 255

ods. 1, a a vecne potrebou priznania inému záložnému veriteľovi plnej náhrady trov konania, vzhľadom na jeho plný úspech v konaní.

1.11 O trovách konania medzi navrhovateľom a dražobníkom rozhodol tak, že dražobníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa a a vecne nemožnosťou priznania náhrady trov konania dražobníkovi z dôvodu, že mu v tomto konaní žiadne nevznikli .

2.1 Rozhodnutie napadol riadnym a včasným odvolaním navrhovateľ s návrhom na jeho zmenu vyhovením jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodiac, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

2.2 Na odôvodnenie odvolania uviedol, že záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní potreby bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania navrhovateľom z dôvodu, že navrhovateľ má k dispozícii iný prostriedok ochrany svojich práv nemožno považovať za správny, nakoľko nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom ako prednostným záložným veriteľom a iným záložným veriteľom s neskorším poradím odôvodňuje už iba fakt, že iný záložný veriteľ realizuje expresné úkony smerujúce k predaju zálohu, pričom nerešpektuje poradie záložných práv a zásadu priority výkonu záložného práva prednostného záložného veriteľa. Iný záložný veriteľ tak zjavne zneužíva subjektívne práva, ktoré mu vyplývajú z veriteľskej pozície, a to na úkor navrhovateľa, čomu nasvedčuje najmä absencia zákonom predpokladanej transparentnosti pri výkone záložného práva. O netransparentnosti postupu iného záložného veriteľa svedčí to, že napriek vedomosti, že navrhovateľ vykonáva svoje prednostné záložné právo, iný záložný veriteľ s neskorším poradím sám začal výkon svojho záložného práva (a), že iný záložný veriteľ neoznámil navrhovateľovi, že pristúpil k výkonu záložného práva (b) a napokon, že navrhovateľ sa o plánovanej dražbe dozvedel až z oznámenia o dobrovoľnej dražbe z 21.10.2021, ktoré mu zaslal dražobník (c), pričom notifikačnú povinnosť majú záložní veritelia odhliadnuc od poradia ich záložných práv. Za týchto okolností má navrhovateľ prirodzene záujem speňažovať záloh vo vlastnej réžii, a to aj z toho dôvodu, že v znaleckom posudku vypracovanom na účely dražby navrhnutej iným záložným veriteľom je záloh ohodnotený na takmer 3 krát nižšiu sumu (889 952 eur), ako v znaleckom posudku vypracovanom na účely dražby iniciovanom navrhovateľom (2.386.210,93 eur) navyše, ak na dražbe, ktorú navrhol iný záložný veriteľ bolo neštandardne nastavené najnižšie podanie na zákonný limit, čiže na 80 % znaleckej hodnoty (712.000 eur).

2.3 Je argumentačne udržateľné, aby popri navrhovateľovi vykonával svoje záložné právo aj iný záložný veriteľ. Navrhovateľ má postavenie prednostného záložného veriteľa, začal vykonávať záložné právo skôr, oznámil to v súlade s aj inému záložnému veriteľovi, ktorý však nerešpektuje svoje poradie iných záložných veriteľov a pri iniciovaní výkonu záložného práva porušil všetky informačné povinnosti vo vzťahu k navrhovateľovi, a to zjavne za tým účelom, aby sa o dražbe dozvedel čo najneskôr. Takýto výkon práva by nemal požívať právnu ochranu, a to pre jeho rozpor s dobrými mravmi ( ) a zákazu zneužitia subjektívnych práv ( ).

2.4 Dobrovoľná dražba vyhlásená na 24.11.2021 dopadla neúspešne a inému záložnému veriteľovi nič nebráni v tom, aby s dražobníkom uzatvoril zmluvu o vykonaní opakovanej dražby a v dohľadnej dobe zorganizoval opakovanú dražbu, v rámci ktorej možno nastaviť najnižšie podanie podľa § 16 ods. 6 ZoDD rovno na 50 % znaleckej hodnoty (444.976 eur, čo nie je ani 1/5 znaleckej hodnoty určenej znalcom banky).

2.5 Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatným aké poradie majú navrhovateľ a iný záložný veriteľ a že pre navrhovateľa by bolo vhodnejšie, aby sa domáhal voči dražobníkovi uloženia povinnosti nerozdeliť výťažok z dražby do skončenia konania o určenie poradia záložných práv, nakoľko práve predbežné vyhodnotenie toho, ktorý účastník mal pri výkone záložného práva prednosť, bolo v tejto súvislosti kľúčové. Iný záložný veriteľ, aj keď jeho záložné právo vzniklo zo zákona, mohol počas jeho trvania si toto právo zaregistrovať v príslušnom registri za účelom získania poradia v konkurencii iných záložných práv, nakoľko pre určenie poradia uspokojenia je rozhodujúci čas registrácie záložného práva v príslušnom registri bez ohľadu na to, či záložné právo vzniká registráciou, alebo či má registrácia iba deklaratórny účinok, ako pri zákonnom záložnom práve podľa .

2.6 Nemožno akceptovať ani argument, že by nariadenie odkladného opatrenia výrazne zasiahlo do práva iného záložného veriteľa na výkon záložného práva, nakoľko obmedzenie realizačných oprávnení záložného veriteľa, ktorý nemá prednostné postavenie, totiž vyplýva priamo zo zákona. Ak sa teda prednostný záložný veriteľ, ktorý začal s výkonom záložného práva domáha voči inému záložnému veriteľovi aby sa zdržal výkonu svojho záložného práva, nezasahuje do jeho práv. Naopak, žiada o zosúladenie ich pomerov so zákonnou úpravou, ktorú druhých záložný veriteľ nerešpektuje. Navyše, súdom načrtnutý alternatívy prostriedok ochrany práv navrhovateľa je absolútne neefektívny, nakoľko nie je vylúčené, že vydražiteľ zaplatí cenu dosiahnutú vydražením priamo na dražbe a dražobník odovzdá tento výťažok bezodkladne navrhovateľovi dražby. V takom prípade by navrhovateľ nemal reálnu možnosť brániť sa na súde. Ak by sa naopak navrhovateľ domáhal zákazu voči dražobníkovi pred dražbou, mohol by iný záložný veriteľ konajúci ako navrhovateľ predmetnej dražby jednoducho osloviť iného dražobníka. Ani pri jednej z týchto alternatívy nemá navrhovateľ garantovanú účinnú ochranu jeho práv.

3. Iný záložný veriteľ a dražobník odvolací návrh nepodali a iný záložný veriteľ vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, poukazujúc ďalej na to, že bezodkladnosť potreby akejkoľvek úpravy pomerov medzi stranami nemôže byť splnená ani z dôvodu následného vyhlásenia konkurzu na majetok LYCOS POWER s.r.o., a to s účinnosťou od 2.12.2021.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( a d/ ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), zopakujúc dokazovanie znaleckým posudkom znalca Ing. Jozefa Holjenčíka, PhD. Bagarova 2, Martin, č. posudku 3/2021 z 11.6.2021, znaleckým posudkom znalca Ing. Martina Ukropeca, Senica, č. posudku 2/2021 z 20.8.2021 a oznámením o dobrovoľnej dražbe iného záložného veriteľa a dražobníka z 21.10.2021, ako aj doplniac dokazovanie uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. z 25.11.2021 a oznámením správcu konkurznej podstaty úpadcu LYCOS POWER s.r.o., Ing. Mgr. Miroslava Šperku o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu zverejneného v Obchodnom vestníku 1.12.2021 a 15.12.2021 ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolacie konanie je potrebné zastaviť, nakoľko toto sa stalo bezpredmetným, keďže účinky odvolaním napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie medzičasom pominuli.

5.1 Posúdiac návrh podľa jeho obsahu a k nemu pripojených listinných dôkazov, predmetom konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou , je návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti inému záložnému veriteľovi a dražobníkovi zdržať sa výkonu záložného práva k súboru hnuteľných vecí - technologickému zariadeniu ako funkčnému celku určenému pre výrobu tepla a elektriny vo vlastníctve spoločnosti LYCOS POWER s.r.o., IČO: 51 464 250, adresa sídla Kokava nad Rimavicou 1445 a spoločnosti MALT POWER s.r.o., IČO: 51 461 625, adresa sídla Kokava nad Rimavicou 144 (bez bližšej špecifikácie vlastníckych práv jednotlivých záložcov k jednotlivým častiam zariadenia tvoriacim jeden funkčný celok), nachádzajúcemu sa v Trnave na Sladovníckej ulici číslo 15, na nehnuteľnostiach v katastrálnom území H., obec: H., okres: Trnava, zapísaných na LV číslo XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, a to jeho predajom ako celku na dobrovoľnej dražbe podľa ZoDD a návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti inému záložnému veriteľovi zdržať sa navrhnutia vykonania dražby predmetného technologického zariadenia s tým, že tieto povinnosti budú uložené účastníkom konania neodkladným opatrením súdu. Súd prvej inštancie takýto návrh navrhovateľa zamietol.

5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa bolo posúdiť, či pre nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené procesné podmienky a či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.

6. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav tak, ako je uvedený v bode 1.2.1 až 1.2.12 tohto rozhodnutia a tento dopĺňa o vlastné skutkové zistenia a to, že hnuteľné veci, ktoré tvoria predmet zálohu ako navrhovateľa, tak aj iného záložného veriteľa tvoria jeden navzájom prepojený funkčný celok, že takto ako jeden funkčný celok boli aj predmetom dražby organizovanej dražobníkom na základe návrhu iného záložného veriteľa (tu pozri čl. 22 znaleckého posudku znalca Ing. Jozefa Holjenčíka, PhD., Bagarova 2, Martin, č. posudku 3/2021 z 11.6.2021, čl. 3 znaleckého posudku znalca Ing. Martina Ukropeca, Senica, č. posudku 2/2021 z 20.8.2021 a oznámenie o dražbe - č.l. 67 spisu) a napokon, že na majetok jedného z vlastníkov predmetu zálohu, a to spoločnosť LYCOS POWER s.r.o., IČO: 51 464 250, adresa sídla Kokava nad Rimavicou 1445, bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 25.11.2021 vyhlásený konkurz. Predmetné rozhodnutie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 230/2021 dňa 1.12.2021. Konkurz bol vyhlásený dňom 2.12.2021.

7.1 Podľa § 19 ods. 1 písm. e) a ods. 4 ZoDD, dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak bol na majetok vlastníka predmetu dražby vyhlásený konkurz alebo, ak bola povolená reštrukturalizácia v súvislosti s majetkom vlastníka predmetu dražby (1 písm. e/). Ak bolo oznámenie o dražbe zverejnené v Obchodnom vestníku podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o upustení od dražby (4).

7.2 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že práve citované ustanovenie upravuje osobitný inštitút upustenia od dražby, ktorého cieľom je v konkrétnej veci predčasne ukončiť dražobný proces, a teda vo svojej podstate predísť vykonaniu dražby. Uvedený inštitút je budovaný ako povinnosť dražobníka upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak existujú zákonom špecifikované dôvody a prekážky vykonania dražby. Zákonodarca ustanovil alternáciu prípadov, keď bude potrebné od dražby upustiť, pričom jedným z nich je skutočnosť, že na majetok vlastníka predmetu dražby bol vyhlásený konkurz. Ide tak o prípady, keď sa vlastník predmetu dražby stane úpadcom, a teda bol na jeho majetok vyhlásený konkurz, ktorého právne účinky nastávajú deň nasledujúci po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Uvedený zákonný dôvod upustenia od dražby je formulovaný veľmi striktne a všeobecne bez ohľadu na konkrétny majetok, ktorý je predmetom dražby a práve naopak, zameranie zákonného dôvodu je sústredené na majetok vlastníka predmetu dražby všeobecne. Logicky sa vychádza z konštrukcie konkurzu ako de facto generálnej exekúcie, ktorej podlieha všetok majetok vlastníka predmetu dražby. Z povahy dôvodu upustenia od dražby vyplýva, že snahou zákonodarcu bolo vyriešiť čo i len potenciálny súbeh dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách a konkurzného konania, a to s jednoznačnou prioritou režimu konkurzu pred režimom dražby. Z povahy dikcie plynie, že nemožno uvažovať nad žiadnym dôvodom, ktorý by umožňoval pokračovať v dražbe veci vo vlastníctve vlastníka predmetu dražby, ak trvajú účinky vyhlásenia konkurzu. Keďže sa v konkurze budú speňažovať všetky veci patriace vlastníkovi predmetu dražby, dôjde logicky k speňaženiu aj predmetu dražby a veritelia budú mať povinnosť si v zákonom ustanovených lehotách prihlásiť svoje pohľadávky. Veriteľ, ktorému svedčí záložné právo, bude v konkurze prirodzene uspokojovaný ako zabezpečovaný veriteľ, a aj keď bude prípadnú dražbu realizovať správca konkurznej podstaty podľa ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii a zákona o dobrovoľných dražbách, nemôže byť pochýb o tom, že skôr začatý dražobný proces musí byť predčasne skončený.

8. Podľa a , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“) (1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (2).

9. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa ustálenej súdnej praxe, ak sa stane odvolanie bezpredmetným, treba odvolacie konanie zastaviť, nakoľko nastala neodstrániteľná prekážka konania spočívajúca v tom, že účinky odvolaním napádaného rozhodnutia v medziobdobí pominuli (tu pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky spis. zn. ).

10. Nakoľko odvolaním napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie „upravovalo“ právo iného záložného veriteľa na výkon jeho záložného práva k hnuteľným veciam tvoriacim jeden vzájomne prepojený funkčný celok vlastnícky patriaci aj úpadcovi/spoločnosti LYCOS POWER s.r.o., IČO: 51 464 250, adresa sídla Kokava nad Rimavicou 1445, a to ich predajom ako súčasti celku na dobrovoľnej dražbe podľa ZoDD a právo iného záložného veriteľa na navrhnutie vykonania dražby predmetného funkčne

prepojeného súboru hnuteľných vecí (i keď spôsobom, že povinnosť zdržať sa výkonu týchto práv iný záložný veriteľ nemá - návrh sledujúci zákaz ich výkonu bol totiž zamietnutý), vyhlásením konkurzu na majetok vlastníka časti predmetu zálohu (spoločnosti LYCOS POWER s.r.o.) jeho účinky pominuli a preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o existencii podmienok na bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania spôsobom navrhovaným navrhovateľom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie odvolacím súdom v rozsahu odvolacích námietok navrhovateľa sa stalo bezpredmetným. Navrhovateľ svojim návrhom a následne aj odvolaním voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie sledoval záujem zabrániť vykonaniu dražby sporného funkčne prepojeného súboru hnuteľných vecí iným záložným veriteľom a dražobníkom, pričom výkon takýchto práv inému záložnému veriteľovi ako aj pokračovanie v dražbe dražobníkovi vo svojej podstate t.č. už znemožňuje vyhlásenie konkurzu na majetok záložcu/úpadcu ( ZoKR - o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZoKR“), ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu prvej inštancie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Je preto bezpredmetným, aby odvolací súd v odvolacom konaní preskúmaval dôvodnosť odvolacích námietok navrhovateľa a posudzoval len splnenie podmienok pre bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania, ktoré tu boli pred vyhlásením konkurzu na majetok záložcu (viazaný striktným obmedzením rozsahu prieskumu napádaného rozhodnutia o neodkladnom opatrení ust. , v zmysle ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie a je vylúčené, aby dovolací súd svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia). V čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní navrhovateľa je totiž už vzhľadom na neúspešnosť dražby sporného súboru hnuteľných vecí organizovanej dražiteľom na návrh iného záložného veriteľa a vyhlásenie konkurzu na majetok záložcu (okolnosť znemožňujúcu predaj vecí patriacich úpadcovi mimo konkurzného konania), v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súdu (vybaveného súdom prvej inštancie zamietnutím návrhu) bezpredmetným, či iný záložný veriteľ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie vykonával svoje záložné práva spôsobom, ktorý nerešpektoval poradie záložných práv a zásadu priority výkonu záložného práva prednostného veriteľa, či zneužíval svoje práva na úkor navrhovateľa, prípadne tieto vykonával v rozpore so zákonom a či toto jeho konanie vyvolávalo potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko takéto rozhodnutie by pre účastníkov konania t.č. už nemalo žiaden praktický význam - neslúžilo by potrebám praktického života. Navrhovateľ má totiž garantovanú účinnú ochranu jeho práv (ktorej sa dovolával v tomto konaní), a to počas celého konkurzného konania vedeného na majetok spoločnosti LYCOS POWER s.r.o. ako jedného z vlastníkov predmetu zálohu. Odvolací súd je toho názoru, že zanikli aj účinky odvolaním napadnutého výroku predmetného rozhodnutia deklarujúce sporné práva iného záložného veriteľa (ktoré však už medzičasom taktiež zanikli) a pre účely praktického života je nepodstatné, či tu v minulosti boli alebo nie, a tak odpadol aj predmet odvolacieho konania (pokiaľ by tu teoreticky v minulosti - v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu navrhovateľa aj bol dôvod na obmedzenie práv iného záložného veriteľa a dražobníka spôsobom navrhovaným navrhovateľom rozhodnutím súdu, tak tento tu už nie je, nakoľko jeho práva sú obmedzené priamo zákonom). Ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý súd nemôže pokračovať v konaní a konanie musí byť zastavené.

10. V dôsledku vyššie uvedeného odvolaciemu súdu neostalo iné, ako odvolacie konanie pre neodstrániteľnú prekážku konania zastaviť (161 ods. 2 ).

11.1 O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi navrhovateľom a iným záložným veriteľom rozhodol odvolací súd podľa a , keďže zastavenie odvolacieho konania procesne zavinil žalobca podaním bezúčelného odvolania v čase, keď práve na jeho návrh bolo voči záložcovi LYCOS POWER s.r.o. uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.9.2021 sp. zn. začaté konkurzné konanie (zverejnené dňa 1.10.2021 v OV č. 189/21) a dražba predmetu zálohu konaná dňa 24.11.2021 bola neúspešná, a tak bolo dôvodným predpokladať, že ochrana jeho práv bude zabezpečená po rozhodnutí súdu prvej inštancie iným zákonným spôsobom - vyhlásením konkurzu na majetok vlastníka predmetu zálohu, čo sa aj reálne stalo.

11.2 V odvolacom konaní v zásade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania aj dražobníkovi (v zmysle ), o ktorom v zmysle v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11.3 Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol dražobník v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

11.4 výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

11.5 Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania dražobníka princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania dražobníka rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

12. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).