Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_36Cb-98-2021.pdf
PDF · 142.63 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/98/2021
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 proti žalovanému v 1. rade: BIOMASS, s.r.o., so sídlom Bratislavská 8, 917 02 Trnava, IČO: 35 804 921, právne zastúpený: SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 47 631 741 v 2. rade: Aukčný Dom, s.r.o., so sídlom Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, IČO: 36 253 073 o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Žalovanému v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalobca domáha uloženia povinností žalovaným zdržať sa výkonu zákonného záložného práva podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka k hnuteľným veciam vo vlastníctve obchodnej spoločnosti LYCOS POWER s.r.o., IČO: 51 464 250 a obchodnej spoločnosti MALT POWER s.r.o., IČO: 51 461 625, nachádzajúcim sa na adrese Sladovnícka 15, Trnava na nehnuteľnostiach v k.ú. Trnava, obec: Trnava, okres: Trnava, zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, bližšie identifikovaným v petite návrhu, a to ich predajom na dobrovoľnej dražbe podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov alebo iným spôsobom. Zároveň žalovaný v 1. rade nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby identifikovaných hnuteľných vecí, pričom žalobca je do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia povinný podať proti žalovanému v 1. rade žalobu vo veci samej, ktorou sa bude domáhať určenia, že je prednostným záložným veriteľom záložného práva k hnuteľným veciam vo vlastníctve LYCOS POWER s.r.o., založeným v prospech žalobcu zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXX/XX/XXXXXX/D/XXX zo dňa XX.X.XXXX, registrovaného v Notárskom centrálnom registri záložných práv notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou dňa 16.7.2020 pod sp. zn. D. XXXXX/XXXX a záložného práva k hnuteľným veciam vo vlastníctve MALT POWER s.r.o., založeným v prospech žalobcu zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXX/XX/XXXXXX/D/XXX zo dňa XX.X.XXXX, registrovaného v Notárskom centrálnom registri záložných práv notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou dňa 16.7.2020 pod sp. zn. D. XXXXX/XXXX. V návrhu žalobca uviedol, že dňa 28.5.2018 uzatvoril žalobca (do 2.7.2021 podnikajúci pod obchodným menom Poštová banka, a.s.) s obchodnou spoločnosťou LYCOS POWER s.r.o., Zmluvu o úvere č. XXX/ XX/XXXXXX, v zmysle ktorej sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver do výšky 3.003.572 eur. Pohľadávka zo zmluvy o úvere je zabezpečená aj záložným právom k hnuteľným veciam vo vlastníctve dlžníka, založeným v prospech žalobcu zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXX/XX/ XXXXXX/D/XXX zo dňa 25.6.2020. Záložné právo bolo registrované v NCRzp notárkou JUDr. Agátou
Wiegerovou dňa 16.7.2020 o 9:57:18 hod. pod sp. zn. D. XXXXX/XXXX (ďalej len „záložné právo 1“) a k hnuteľným veciam vo vlastníctve pristupujúceho dlžníka MALT POWER s.r.o., Kokava nad Rimavicou 1445, 985 05 Kokava nad Rimavicou, IČO: 51 461 625 (ďalej aj „pristupujúci dlžník“), založeným v prospech žalobcu zmluvou o zriadení záložného práva k hnuteľnej veci č. XXX/XX/XXXXXX/D/XXX zo dňa XX.X.XXXX. Záložné právo bolo registrované v NCRzp notárkou JUDr. Agátou Wiegerovou dňa XX.X.XXXX o X:XX:XX hod. pod sp. zn. D. XXXXX/XXXX (ďalej len „záložné právo 2“). V poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv nie je pred záložnými právami žalobcu registrované záložné právo v prospech iného záložného veriteľa. Žalobca má teda postavenie prednostného záložného veriteľa. Keďže dlžník porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, žalobca vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú ku dňu 2.2.2021. Dlžník nesplnil splatnú pohľadávku zo zmluvy o úvere riadne a včas. Žalobca v súlade s § 151j ods. 1 OZ oznámil dlžníkovi LYCOS POWER s.r.o. a pristupujúcemu dlžníkovi MALT POWER s.r.o., ktorí sú súčasne záložcami, listami zo dňa 17.2.2021, že začína výkon záložného práva k založeným technologickým zariadeniam, určeným pre výrobu a dodávku tepla a elektriny pre areál Lykos - Trnavské sladovne (ďalej aj „technologické zariadenia“) formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. XXX/XXXX Z. z. o dobrovoľných dražbách. Začatie výkonu záložných práv bolo registrované v D. dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. D. XXXX/XXXX a XXXX/XXXX, v znení doplnenia zo dňa 19.7.2021 (sp. zn. D. XXXXX/XXXX a XXXXX/XXXX). Dražbu hnuteľných vecí má zorganizovať a vykonať pre žalobcu dražobník U9, a.s., zabezpečil na účely dražby ohodnotenie hnuteľných vecí znalcom L.. M. C., A.., z odboru: energetika, odvetvie: tepelná energetika, tepelné energetické zariadenia a regulácia a riadenie sieťových odvetví a z odboru: elektrotechnika, odvetvie: elektroenergetické stroje a zariadenia, elektronika a odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod č. 911131. Znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX bola všeobecná hodnota založených technologických zariadení stanovená na sumu 2.386.210,93 eur. V nadväznosti na začatie výkonu záložných práv bol žalobcovi doručený list zo dňa 14.6.2021, v ktorom žalovaný v 1. rade vyzval žalobcu, aby upustil od dražby. Svoju výzvu odôvodnil tým, že spoločnosť LYCOS - Trnavské sladovne, spol. s r.o., ako objednávateľ uzatvorila dňa 16.1.2018 so spoločnosťou Team ENERGO s.r.o., ako zhotoviteľom Zmluvu o výstavbe a prevádzke energocentra č. XX-XXXXXXXX-X, v ktorej sa zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa naprojektovať, zrealizovať a prevádzkovať energocentrum na výrobu elektrickej energie a tepla (ďalej len „zmluva o dielo“). Prílohou zmluvy o dielo je zmluva o nájme pozemkov na výstavbu a prevádzku energocentra na základe ktorej objednávateľ súčasne odplatne prenechal zhotoviteľovi do užívania pozemky v k.ú. Trnava, (ďalej len „nájomná zmluva“). Všetky práva a záväzky zhotoviteľa Team ENERGO s.r.o. zo zmluvy o dielo prevzali dlžník LYCOS POWER s.r.o. a pristupujúci dlžník MALT POWER s.r.o. Na dlžníkov žalobcu boli súčasne postúpené aj práva a povinnosti z nájomnej zmluvy. Vzhľadom na to, že LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. sa dostali do omeškania s úhradou nájomného, objednávateľ odstúpil listami zo dňa 28.12.2020 od nájomnej zmluvy a súčasne si pro forma, bez bližšieho zdôvodnenia uplatnil aj zádržné právo k všetkým hnuteľným veciam nájomcov nachádzajúcim sa na prenajatých pozemkoch, teda na technologickom zariadení založenom v prospech banky. Hnuteľné veci boli na základe návrhu objednávateľa spísané dňa 18.3.2021 súdnym exekútorom JUDr. Petrom Stanom. Vznik zádržného práva je však v tomto prípade nereálny. Odstraňovanie (§ 672 ods. 2 OZ) tak špecifického technologického zariadenia v decembri medzi sviatkami a počas núdzového stavu, vyhláseného v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, sa javí ako vysoko nepravdepodobné a je navyše v príkrom rozpore s prejavmi vôle zúčastnených subjektov. Všetky dotknuté spoločnosti bezodkladne po odstúpení od zmlúv v spoločnom komuniké zo dňa 14.1.2021 deklarujú záujem pokračovať ďalej v spolupráci (nájomcovia vyjednávajú o vstupe strategického partnera, po ktorého odsúhlasení je objednávateľ pripravený rokovať o zmluvách na dokončenie a plnohodnotnú prevádzku energocentra). Odhliadnuc od toho, pohľadávka na zaplatenie nájomného vo výške cca 169.000 eur bez prísl. je evidentne „prezabezpečená“ zákonným záložným právom v zmysle § 672 ods. 1 OZ1 k technologickému zariadeniu v hodnote vyše 2 miliónov eur. Pohľadávka na zaplatenie nájomného, vrátane jej zabezpečenia, bola následne s účinnosťou k 9.4.2021 postúpená na žalovaného v 1. rade - BIOMASS, s.r.o. Žalovaný v 1. rade nerešpektuje poradie záložných práv a žalobcom realizovaný výkon z pozície prednostného záložného veriteľa. V rozpore so zákonom sám pristúpil k výkonu svojho záložného práva, a to formou dobrovoľnej dražby podľa ZoDD. Dražba technologického zariadenia, ktorého popis je zhodný s popisom v znaleckom posudku banky (zariadenia možno jednoducho stotožniť podľa názvu
a výrobného čísla), bola vyhlásená na 24.11.2021 o 10,00 hod. Organizovanie dražby zabezpečuje žalovaný v 2. rade - Aukčný Dom, s.r.o. K prednostnému postaveniu žalobcu, ako záložného veriteľa žalobca v návrhu uviedol, že zákonné záložné právo žalovaného v 1. rade k hnuteľným veciam vzniká priamo zo zákona, za kumulatívneho splnenia jednotlivých predpokladov (existencia nájomného vzťahu, predmetom nájmu je nehnuteľnosť, na prenajatej nehnuteľnosti sú hnuteľné veci, ktoré sú spôsobilé byť predmetom záložného práva). Na vznik zákonného záložného práva v zmysle § 672 ods. 1 OZ sa nevyžaduje jeho registrácia v NCRzp. Takto vzniknuté záložné právo však môže oprávnená osoba zaregistrovať v NCRzp kedykoľvek počas jeho trvania, s cieľom získať poradie v konkurencii iných záložných práv. Žalovaný v 1. rade svoje zákonné záložné právo v NCRzp doposiaľ neregistroval, rovnako ani začatie jeho výkonu. Žalobca sa prvýkrát dozvedel o tom, že žalovaný v 1. rade vykonáva zákonné záložné právo, až z oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 21.10.2021, doručeného 26.10.2021 (ďalej len „oznámenie o dražbe“). Žalovaný v 1. rade ho v rozpore s § 151ma ods. 1 OZ vôbec nenotifikoval. Ak na tom istom zálohu viazne viac záložných práv, spravuje sa poradie uspokojenia časovým kritériom prior tempore potior iure (časovo skorší, právne silnejší). Pri konkurencii viacerých záložných práv rozhoduje v súlade s § 151k ods. 1 OZ poradie ich registrácie v NCRzp. Pre určenie poradia uspokojenia je tak rozhodujúci čas registrácie záložného práva v NCRzp bez ohľadu na to, či záložné právo vzniká registráciou alebo či má registrácia iba deklaratórne účinky, ako v prípade zákonného záložného práva podľa § 672 ods. 1 OZ. Princíp priority je rozhodujúci aj pre posúdenie, ktorý záložný veriteľ je oprávnený uskutočniť výkon záložného práva. Záložný veriteľ so skorším poradím má v zásade prednosť pri realizácii zabezpečenia a právo „nebyť rušený“ záložným veriteľom s neskorším poradím. Pred záložnými právami žalobcu nie je registrované záložné právo v prospech iného záložného veriteľa. Žalobca, ako prednostný záložný veriteľ, pristúpil k výkonu záložných práv a riadne v ňom pokračuje. Žalovaný v 1. rade, ako záložný veriteľ s neskorším poradím, napriek tomu začal výkon svojho záložného práva a technologické zariadenie sa snaží špekulatívne speňažiť na dobrovoľnej dražbe vyhlásenej na 24.11.2021. Bezodkladne po doručení Oznámenia o dražbe žalobca Listom zo dňa 2.11.2021 v zmysle § 151ma ods. 8 OZ osobitne oznámil žalovanému v 1. rade, že ako prednostný záložný veriteľ začal výkon záložných práv (začatie výkonu bolo riadne registrované v NCRzp dňa 19.2.2021, v znení doplnenia zo dňa 19.7.2021). Žalovaný v 1. rade preto nie je oprávnený ďalej pokračovať vo výkone záložného práva (§ 151ma ods. 9 OZ). Totožný list bol zaslaný na vedomie aj žalovanému v II. rade. K potrebe bezodkladne upraviť pomery strán žalobca uviedol, že vzhľadom na okolnosti prípadu je potrebné dočasne upraviť pomery strán tohto konania. Navrhuje preto, aby súd nariadil v zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným uloží, aby sa zdržali výkonu zákonného záložného práva k technologickým zariadeniam založeným v prospech žalobcu [§ 325 ods. 2 písm. d) CSP] a v prípade žalovaného v I. rade osobitne rozhodne, že nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby [§ 325 ods. 2 CSP v spojení s § 19 ods. 1 písm. b) ZoDD, v zmysle ktorého: „Dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.“]. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Speňažením technologického zariadenia na dobrovoľnej dražbe dňa 24.11.2021 by mal žalobca výrazne zhoršené postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky vo výške viac ako 3 milióny eur. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že eventuálna žaloba o určenie neplatnosti dražby nepredstavuje efektívny prostriedok nápravy. Predmetom dražby sú totiž hnuteľné veci, ktoré možno na rozdiel od nehnuteľností zatajiť, ukryť, zničiť a vydražiteľovi (novému nadobúdateľovi) sa prakticky nedá zabrániť, aby s nimi ďalej nakladal. Ani jedna zo zaviazaných spoločností LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. pritom nevlastní iný bonitný majetok (nehnuteľnosti a pod.). Potreba bezodkladne upraviť pomery je o to naliehavejšia, že:
- žalovaným v súčasnosti nič nebráni v tom, aby vykonali dražbu vyhlásenú na 24.11.2021;
- znalec L.. O. X., ohodnotil technologické zariadenia znaleckým posudkom č. X/XXXX zo dňa 20.8.2021 (približne dva mesiace po vypracovaní znaleckého posudku banky) na sumu bezmála trikrát nižšiu (889.952 eur) ako znalec banky (2.386.210,93 eur). Keďže ide o znalca z odboru: strojárstvo, odvetvie: dopravné stroje a zariadenia a odhad hodnoty strojových zariadení, hoci predmetom ohodnotenia sú technologické zariadenia určené na výrobu tepla a elektriny, možno dôvodne pochybovať o správnosti ním určenej ceny.
- najnižšie podanie je už v prvom kole dražby neštandardne nastavené na zákonný limit, čiže 80% znaleckej hodnoty (712.000 eur);
- žalovaní dražia hnuteľné veci viacerých záložcov v spoločnej dražbe bez splnenia zákonných podmienok (podľa § 23 ods. 1 ZoDD: „Ak ide o dražbu hnuteľných vecí a najnižšie podanie pri žiadnej z nich nepresahuje 16 596,96 eura, je možné ich vydražiť v spoločnej dražbe.“);
- z konania žalovaných je zrejmé, že postupujú bez ohľadu na relevantnú obranu žalobcu. Cieľom žalovaného v 1. rade je expresný predaj hnuteľných vecí, evidentne pod cenu, ignorujúc práva žalobcu. Ujmu, ktorú môže utrpieť žalobca, nesanuje ani hypotetický prebytok z výťažku dražby, ktorý by mal inkasovať ako ďalší záložný veriteľ v rade (podľa žalovaného v 1. rade), osobitne s poukazom na zjavné podhodnotenie technologického zariadenia a stanovenie najnižšieho podania na sumu ešte nižšiu než je už aj tak neprimerane nízka znalecká hodnota. Vzhľadom na naliehavosť vzniknutej situácie, osobitne hrozbu bezprostredného a neodôvodneného zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, predstavuje neodkladné opatrenie jediný prostriedok zabezpečujúci jeho adekvátnu ochranu. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla žalobcovi vzniknúť ujma značná, závažná a nereparovateľná. Nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí ireverzibilný stav, ani sa nezasiahne do práv žalovaných nad nevyhnutnú mieru, keďže prednostným záložným veriteľom je žalobca, ktorý riadne začal výkon záložného práva, oznámil to žalovanému v 1. rade a ten nie je oprávnený pokračovať vo výkone svojho záložného práva. Žalobca súčasne doplnil, že podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka LYCOS POWER s.r.o. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XK/XX/XXXX bolo voči dlžníkovi začaté konkurzné konanie (zverejnené dňa 1.10.2021 v OV č. 189/21). V súlade s § 14 ods. 5 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii sa však účinky začatia konkurzného konania nevzťahujú na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa ZoDD. V konaní vo veci samej sa žalobca mieni domáhať určenia poradia záložného práva 1 a záložného práva 2. K zodpovedajúcej náprave, t.j. definitívnemu odstráneniu právnej neistoty a ochrane práv a oprávnených záujmov žalobcu, nie je možné dospieť iným spôsobom. Pokiaľ nedôjde k určeniu poradia záložných práv žalobcu, žalovaný v I. rade bude naďalej postupovať v rozpore so zákonom ako domnelý prednostný záložný veriteľ, hoci ním nie je. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP na požadovanom určení je za vyššie popísaných skutkových a právnych okolností nepochybne daný. K návrhu žalobca priložil listinné dôkazy, na ktoré sa v návrhu odvoláva.
Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení zo dňa 8.11.2021 (č.l. 89 spisu) navrhol aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Pre vydanie uznesenia o neodkladnom opatrení musia byť splnené okrem iného aj nasledovné podmienky: a) Osvedčenie existencie obavy o ohrozenie exekúcie alebo osvedčenie bezodkladnej potreby úpravy pomerov b) Táto obava, resp. potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí existovať aj v čase vydania uznesenia. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov, medzi ďalšie materiálne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia možno zaradiť: a) princíp efektívnosti, t.j. že neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha b) princíp proporcionality, t.j. že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah c) navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Podľa žalovaného v 1. rade tieto podmienky kumulatívne splnené nie sú. K tvrdeniu žalobcu o bezodkladnej potrebe úpravy pomerov uviedol, že žalobca vo svojom návrhu explicitne uznáva, že žalovaný v 1. rade disponuje k označeným hnuteľným veciam zákonným záložným právom a zabezpečenou pohľadávkou na nájomné vo výške istiny 168.871,95 eur (žalobca ju zaokrúhľuje na 169.000 eur), pričom rozporuje len poradie jeho uspokojovania. Žalobca ďalej uvádza, že dražba, ktorej vykonanie navrhol žalovaný v 1. rade prostredníctvom žalovaného v 2. rade je okolnosťou, pri ktorej údajne hrozí akási škoda či rozširovanie škody, nenávratné poškodenie jeho právneho postavenia, a „výrazné zhoršenie jeho postavenia pri uspokojovaní“ jeho pohľadávky. Potreba bezodkladne upraviť pomery má byť údajne o to naliehavejšia, že znalecký posudok zabezpečený žalovaným v 2. rade stanovil hodnotu nehnuteľností nižšiu, než znalecký posudok zabezpečený dražobníkom žalobcu. Žalobca dôvodnosť a najmä relevantnosť jeho údajných obáv hlbšie nerozvíja. Podľa nášho žalovaného ani rozvíjať nemá ako, pretože akákoľvek ujma žalobcu výkonom záložného práva žalovaným v 1. rade je vylúčená.
Spôsob výkonu záložného práva zvolený žalobcom, ako aj spôsob výkonu záložného práva zvolený žalovaným v 1. rade sú totožné, a to forma dobrovoľnej dražby podľa zák.č. 527/2002 Z.z. Dražba je verejné konanie, ktorého sa môže po zložení dražobnej zábezpeky zúčastniť široká verejnosť, ktorá má možnosť súťaže v podobe zvyšovania ponúk. Niet žiadneho rozumného dôvodu domnievať sa, že by sa na dražbe navrhnutej žalobcom zúčastnil širší okruh záujemcov, resp. že by sa na nej mala získať vyššia cena dosiahnutá vydražením, než na dražbe navrhnutej žalovaným v 1. rade, a to práve preto, že ide o verejné dražby. Tvrdenie žalobcu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia v ním navrhovanej podobe by mala žalobcovi vzniknúť nereparovateľná závažná ujma, alebo že by sa mu malo zhoršiť jeho uspokojovanie, nie je ani len osvedčené. Ak má žalobca za sporné poradie pri uspokojovaní záložných práv, potom možno dosiahnuť ochranu jeho údajného prednostného poradia inými právnymi prostriedkami, a to napríklad uložením povinnosti žalovanému v 2. rade nerozdeliť výťažok dosiahnutý vydražením na dražbe organizovanej žalovaným v 2. rade do skončenia konania o určenie poradia záložných práv. Je teda celkom zrejmé, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa tzv. test proporcionality, pretože cieľ sledovaný žalobcom možno dosiahnuť menším zásahom do práv žalovaného v 1. rade. Tento návrh však žalobca nepodal (čl. 7 ods. 1 CSP); len žalobca ako dominus litis vymedzuje predmet konania, pričom súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený tento návrh prekročiť (nemôže konať v rozpore so zásadou ne ultra petitum). Len preto, že žalobca rozporuje prednostné postavenie žalovaného I. nemôže byť relevantný dôvod na to, aby súd uložil žalovanému I. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva en bloc1 (1. navrhovaný výrok), a už vôbec nemôže byť relevantným dôvodom na to, aby súd určil, že žalovaný I. nie je ani len oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby. Obstáť nemôže ani argument, že znalecký posudok zabezpečený žalovaným v 2. rade stanovil hodnotu nehnuteľností výrazne nižšiu než znalecký posudok zabezpečený dražobníkom žalobcu. Dražba je verejným konaním, ktorého sa môže zúčastniť v zásade akýkoľvek záujemca, pričom vydražiteľom sa stáva ten, kto ponúkne najvyššie podanie. Konečná cena v dražbe nie je stanovená znaleckým posudkom, ale určuje ju trh, t.j. skutočný záujem účastníkov dražby. Znalecký posudok je len akýmsi prvotným ocenením, od ktorého sa odvíjajú neskoršie ponuky účastníkov dražby a nepredstavuje zistenie takej ceny, za ktorú by boli hnuteľné veci predané; až samotný výsledok dražby môže odpovedať na otázku, akú majú hnuteľné veci hodnotu, za ktorú môžu byt' vlastne predané. Pokiaľ je teda trhová cena vyššia než cena uvedená v oznámení o dražbe na základe znaleckého posudku, tak sa táto skutočnosť prejaví pri samotnej dražbe (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Ak by bol znalecký posudok zabezpečený žalovaným v 2. rade podhodnotený, potom je nutné predpokladať, že na dražbe sa zúčastní vysoký počet záujemcov, ktorí cenu „vyženú“ nahor. Ak podhodnotený nie je, t.j. ak je nadhodnotený znalecký posudok zabezpečený dražobníkom žalobcu, potom by na dražbe navrhnutej žalobcom nepredložila ponuku žiadna osoba. Očakávanie žalobcu, že práve v dražbe ním navrhnutej, v ktorej znie znalecký posudok na sumu vyššiu, by bolo dosiahnuté vyššie najvyššie podanie, postráda akúkoľvek logiku a relevanciu. V súdnej praxi ani tzv. podhodnotené znalecké posudky nie sú považované za dôvod vyslovenia neplatnosti dražby a už vôbec nie za dôvod a nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa záložnému veriteľovi výkon záložného práva zakáže. Rozhodnutia všeobecných súdov vyšších stupňov zotrvávajú na stanovisku, podľa ktorého hodnota draženej veci určená na účely dražby ako východisková hodnota, nie je rozhodujúca, rozhodujúca je cena dosiahnutá vydražením, ktorá predstavuje reálnu cenu danej veci na trhu, a určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Skutočná vôľa žalobcu nesmeruje k tomu, aby vykonal dražbu sám, resp. prostredníctvom ním zvoleného dražobníka, ale smeruje len k tomu, aby maril uspokojenie pohľadávky žalovaného v 1. rade. Nemožno prehliadnuť fakt, že hoci žalobca oznámil začatie výkonu záložného práva ešte v mesiaci február 2021, ani po 9 mesiacoch nevykonal jediný reálny úkon k vykonaniu dražby. Ani po 9 mesiacoch ním zvolený dražobník neoznámil žiadny konkrétny termín dražby a nerozoslal oznámenie o dobrovoľnej dražbe dotknutým osobám. To mu však evidentne „nebráni tomu“, aby dražbu žalovaného v 1. rade ako ďalšieho veriteľa sabotoval podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. To, že žalobca nemá skutočnú vôľu realizovať výkon oznámeného začatia výkonu záložného práva, a že oznámenie o začatí výkonu záložného práva bol len formálnym úkonom v snahe o blokovanie žalovaného v 1. rade je zrejmé aj z toho, že voči svojmu dlžníkovi LYCOS POWER s.r.o. ako navrhovateľ podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Jeho vôľa je jednoznačná v tom, že nemá a nikdy nemal vôľu dražbu skutočne realizovať, ale má vôľu, aby sa hnuteľné veci stali súčasťou konkurznej podstaty v prípade, ak bude konkurzu na majetok LYCOS POWER s.r.o. vyhlásený. Keďže vôľa žalobcu smeruje
k tomu, aby sa hnuteľné veci stali súčasťou konkurznej podstaty, je bez skutočnej vôle aj žalobcom deklarovaný zámer domáhať sa určenia svojho poradia samostatnou žalobou. V prípade vyhlásenia konkurzu by bolo toto konanie ako konanie súvisiace s majetkom podliehajúcim konkurzu prerušené (§ 47 ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z.) a následne pravdepodobne zastavené (§ 47 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z.z.). Žalovaný v 1. rade vyhodnocuje postup žalobcu ako šikanózny a špekulatívny výkon práva a zneužívanie procesného inštitútu neodkladného opatrenia v snahe zabrániť žalovanému v 1. rade zrealizovať výkon jeho záložného práva (ktorého existenciu žalobca nerozporuje) až do tej miery, aby dosiahol „vztiahnutie“ hnuteľných vecí do konkurzu. K údajnej prednosti žalobcu žalovaný v 1. rade uviedol, že hoci otázka prednosti záložného práva pri jeho uspokojovaní nemôže mať relevanciu pri posudzovaní návrhu žalobcu smerujúceho k uloženiu úplného zákazu výkonu záložného práva žalovaným, považuje žalovaný za potrebné zaujať stanovisko aj k tejto právnej otázke. Argumentácia žalobcu je postavená výlučne na tom, že jeho zmluvné záložné právo je ako jediné registrované, teda je registrované v prvom poradí, pričom poukazuje na § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.“ Právny názor žalobcu však nemôže obstáť. Ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje len uspokojovanie zmluvných záložných práv. Kým záložné právo žalobcu bolo zriadené zmluvou a vzniklo jeho registráciou v NCRzp, záložné právo žalobcu vzniklo zo zákona podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bez potreby jeho registrácie. Záložné právo žalovaného v 1. rade zabezpečuje jeho pohľadávky na zaplatenie nájomného voči LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. z nájomnej zmluvy. Prvé nezaplatené pohľadávky na nájomnom sa stali splatné už v mesiaci február 2020, teda ešte pred vznikom zmluvného záložného práva žalobcu. Fakt, že ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka sa netýka zákonných záložných práv, vyplýva z právnej teórie a z ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR. Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, s. 954: „Poradie záložných práv sa zásadne spravuje časom vzniku (prior tempore, potior iure). Zákon určuje toto poradie len vo vzťahu k zmluvnému záložnému právu, a to v závislosti od doby registrácie záložného práva v registri záložných práv a v osobitnom registri a pre prípad konkurencie posesórneho (ručný záloh) a neposesórneho záložného práva (registrované záložné právo). Neurčuje ho vo vzťahu k exekučnému (sudcovskému) a zákonnému záložnému právu.“ Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.1.2015, sp.zn. XCob/XXX/XXXX, „poradie záložných práv sa zásadne spravuje časom vzniku. Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že ustanovenie § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka rieši poradie zmluvných záložných práv, pričom pre poradie uspokojenia viacerých záložných práv k tomu istému zálohu je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv alebo v osobitnom registri. To sa týka aj záložného práva k nehnuteľnostiam, bytom a nebytových priestorom, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností. Pri zákonnom záložnom práve je rozhodujúci čas jeho vzniku.“ Obdobne podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2020, sp.zn. XCdo/XXX/XXXX (pozn.: predmetom právneho posúdenia bolo zákonné záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., jeho závery sú však v plnom rozsahu použiteľné aj na zákonné záložné právo podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka), v súvislosti s existenciou viacerých záložných práv sa javí byť problematické poradie záložných práv zvlášť v prípade ak jedným z nich je práve zákonné záložné právo (§ 15 zákona č. 182/1993 Z.z.). V prípade zákonného záložného práva platí, že na rozdiel od všeobecnej právnej úpravy v Občianskom zákonníku, v § 15 ods. 1 zákon č. 182/1993 Z.z. zákonodarca nerozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného práva, používa iba pojem „vznik záložného práva“, z čoho je možné usudzovať, že sa zriaďuje a vzniká nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a k nebytovému priestoru v bytovom dome (analog. v prípade §672 ods. 1 Občianskeho zákonníka záložné právo vzniká ex lege vznesením vecí nájomcu do predmetu nájmu) . Ako správne uviedol aj odvolací súd nemožno však opomenúť akcesorický vzťah záložného práva (aj zákonného) k samotnému záväzku, v dôsledku ktorého samotný vznik záložného práva je svojim spôsobom podmienený existenciou určitej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Preto aj v prípade zákonného záložného práva je nutné konštatovať, že jeho vznik je podmienený až vznikom samotnej pohľadávky (analogicky záložné právo žalobcu vzniklo a bolo registrované až potom, ako začali vznikať nedoplatky LYCOS POWER s.r.o. a MALT POWER s.r.o. na nájomnom). Taktiež podľa rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp.zn. XXC/XX/XXXX, avšak toto záložné právo vzniklo zo zákona nadobudnutím vlastníctva (analogicky vnesením vecí nájomcu do predmetu nájmu) v zmysle horecitovaného zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č.182/1993 Z.z. z čoho vyplýva, že
keď aj nedošlo k zápisu zo strany Správy katastra v Lučenci v čase podania návrhu na vklad do katastra, takto vzniknuté zákonné záložné právo je prednostné. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2009, sp.zn. XObo XX/XXXX, vychádzajúc z citovaných ustanovení sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že pre poradie tohto zákonného záložného práva nemôže byť rozhodujúcim čas jeho záznamu do katastra nehnuteľností .... Pri interpretácii právnych noriem (§151k ods. 1 Občianskeho zákonníka) nemožno v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR vychádzať len z gramatického znenia zákona. Všeobecný súd sa pri interpretácii právnych noriem „musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). V prípade nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom“. S ohľadom na vyššie uvedené potom nemôže obstáť ani argumentácia žalobcu ustanovením § 151ma ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca nie je prednostným záložným veriteľom. Podľa tohto ustanovenia, ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, začne výkon záložného práva podľa odseku 8, začatie výkonu záložného práva oznámi aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa odseku 2, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva. Možno zhrnúť, že žalobca vo svojom návrhu: a) Neosvedčil bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a splnenie testu proporcionality b) Neosvedčil hrozbu konkrétnej ujmy, ktorá by mu mala vzniknúť nevydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a nedostatočne zdôvodnil, prečo by rovnaký sledovaný cieľ nemohol dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (napr. domáhaním sa vydania výťažku z dražby ako údajnému prednostnému veriteľovi) c) Nepreukázal jeho skutočnú vôľu sám zrealizovať dražbu, keď nevykonal žiadne kroky k realizácii dražby, pričom dôkazom absencie tejto vôle je aj fakt, že voči LYCOS POWER s.r.o. podal návrh na vyhlásenie konkurzu, t.j. prejavil vôľu, aby sa označené nehnuteľnosti stali súčasťou konkurznej podstaty d) Uviedol skutočnosti preukazujúce šikanózny výkon práva a zneužívanie inštitútu neodkladného opatrenia, v snahe zmariť uspokojenie žalovaného I.
Podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
V zmysle § 151k ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich vznikne odovzdaním veci, na uspokojenie záložných práv majú prednosť záložné práva registrované v registri záložných práv podľa poradia ich registrácie.
Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
V súlade s § 151ma ods. 9 Občianskeho zákonníka ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému veriteľovi
vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa odseku 2, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva.“.
Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len „register záložných práv“) zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany oprávnenému účastníkovi, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva účastníkov čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre vydanie neodkladného opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala) danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Sporové strany nemusia byť vypočutí.
Žalobca odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko konaním žalovaných (výkonom záložného práva žalovaného v 1. rade prostredníctvom žalovaného v 2. rade ako dražobnej spoločnosti) je ohrozené uspokojenie jeho záložné práva, o ktorom tvrdí, že je prednostné.
V zmysle § 326 ods. 1 CSP musí navrhovateľ ako prvé osvedčiť dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana. Súd má z listinného dôkazu (informatívny výpis z NCRzp registrácie záložných práva) preukázané zaregistrovanie zmluvného záložného práva žalobcu k súboru hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom daného konania. Táto skutočnosť naviac nie je medzi stranami ani sporná a žalovaný v 1. rade v konaní existenciu a vznik záložného práva žalobcu nespochybnil, nenamietal. Súd tak má zato, že táto prvá podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. osvedčenie dôvodnosti nároku (nárok na uspokojenie zo zriadeného zmluvného záložného práva), ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana je preukázaná, naplnená.
Ďalšou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov. Žalobca potrebu dočasnej úpravy odôvodňuje v návrhu všeobecným konštatovaním, že „Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu“. Následne uvádza, že speňažením technologického zariadenia na dobrovoľnej dražbe by mal žalobca výrazne zhoršené postavenie pri uspokojovaní svojej pohľadávky vo výške viac ako 3 milióny eur. Vzhľadom na naliehavosť vzniknutej situácie, osobitne hrozbu bezprostredného a neodôvodneného zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, predstavuje neodkladné opatrenie jediný prostriedok zabezpečujúci jeho adekvátnu ochranu. Bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohla žalobcovi vzniknúť ujma značná, závažná a nereparovateľná.
Žalobca vo svojom návrhu nepopiera, že žalovaný v 1. rade disponuje k označeným hnuteľným veciam zákonným záložným právom a zabezpečenou pohľadávkou na nájomné vo výške istiny 168.871,95 eur, pričom rozporuje len poradie jeho uspokojovania. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v 1. rade, že spôsob výkonu záložného práva zvolený žalobcom, ako aj spôsob výkonu záložného práva zvolený žalovaným v 1. rade sú totožné, a to forma dobrovoľnej dražby podľa zák.č. 527/2002 Z.z. Dražba je verejné konanie, ktorého sa môže po zložení dražobnej zábezpeky zúčastniť široká verejnosť, ktorá má možnosť súťaže v podobe zvyšovania ponúk. Niet preto žiadneho dôvodu sa domnievať, že by sa na dražbe navrhnutej žalobcom zúčastnil širší okruh záujemcov, resp. že by sa na nej mala získať vyššia cena dosiahnutá vydražením, než na dražbe navrhnutej žalovaným v 1. rade, a to práve preto, že ide o verejné dražby. Tvrdenie žalobcu, že bez nariadenia neodkladného opatrenia v ním navrhovanej podobe by mala žalobcovi vzniknúť nereparovateľná závažná ujma, alebo že by sa mu malo zhoršiť jeho uspokojovanie, nie je správne. Ak má žalobca za sporné poradie pri uspokojovaní záložných práv, potom možno dosiahnuť ochranu jeho údajného prednostného poradia inými právnymi prostriedkami, a to napríklad uložením povinnosti žalovanému v 2. rade nerozdeliť výťažok dosiahnutý vydražením na dražbe do skončenia konania o určenie poradia záložných práv. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tak nespĺňa tzv. test proporcionality, pretože cieľ sledovaný žalobcom možno dosiahnuť menším zásahom do práv žalovaného v 1. rade. Tento návrh však žalobca nepodal. Len preto, že žalobca rozporuje prednostné postavenie žalovaného v 1. rade nemôže byť relevantný dôvod na to, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva a už vôbec nemôže byť relevantným dôvodom na to, aby súd určil, že žalovaný v 1. rade. nie je ani len oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby.
Súd je názoru, že samotné speňaženie technologického zariadenia na dobrovoľnej dražbe postavenie žalobcu pri uspokojovaní jeho pohľadávky výrazne nezhorší. Postavenie žalobcu pri uspokojovaní jeho pohľadávky by mohlo zhoršiť nerešpektovanie poradia záložných práv, v prípade ak by bolo preukázané, že záložné právo žalobcu má prednosť pred záložným právom žalovaného v 1. rade. Súd má zato, že žalobca nepreukázal hrozbu bezprostredného a neodôvodneného zásahu do jeho práv a právom chránených záujmov samotným realizovaním speňaženia zálohu, výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Rovnako tak žalobca nepreukázal, že navrhované neodkladné opatrenie predstavuje jediný prostriedok zabezpečujúci jeho adekvátnu ochranu, ale podľa názoru súdu má žalobca možnosť efektívnejšej a účinnejšej ochrany svojich práva napr. procesným spôsobom uvádzaným žalovaný v 1. rade (napríklad uložením povinnosti žalovanému v 2. rade nerozdeliť výťažok dosiahnutý vydražením na dražbe do skončenia konania o určenie poradia záložných práv). Podľa názoru súdu tak nie je daná jednak potreba poskytnutia dočasnej ochrany právam a záujmom žalobcu a ak by aj bola daná, tak žalobca má iné možnosti ochrany, možnosti s menším zásahom do práv žalovaného v 1. rade ako je zamedzenie výkonu jeho záložného práva. Preto výlučne samotným nenariadením neodkladného opatrenia žalobcovi značná, závažná a nereparovateľná ujma vzniknúť nemôže, keďže má k dispozícii iné možnosti ochrany (samozrejme iba v prípade v prípade, ak by táto potreba ochrany bola daná, čo podľa názoru súdu nie je).
Pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia nie je rozhodujúce posudzovanie poradia záložných práv žalobcu a žalovaného v 1. rade, t.j. ktorí z nich má prednostné postavenie. Pre posúdenie dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je zásadné posúdenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Ako je vyššie uvedené tak súd dospel k záveru, že takáto potreba v konaní preukázaná nie je.
Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalobca nesplnil a nepreukázal základný predpoklad nariadenia neodkladného a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov bez ktorej by došlo k zhoršeniu jeho postavenia, hrozil by vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov konania žalovaného v 1. rade súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy právneho zastúpenia), uložil žalobcovi povinnosť mu ich zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
O nároku na náhradu trov konania žalovaného v 2. rade súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nepriznal ich náhradu, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.