Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoE/9/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov senátu JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, XXX XX M., o vymoženie 792,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. -21 zo dňa 26. júla 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

Odmieta odvolanie proti výroku I., ktorým súd nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekučného konania vo veci sp. zn. .

Potvrdzuje uznesenie vo výroku II. o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov na Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava z vykonávania exekučného konania tunajšieho súdu vo veci sp.zn. . Druhým výrokom žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorskému úradu Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy vo výške 792,66 eur s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 16066/09 zo dňa 26.11.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 18.01.2010 a vykonateľným dňa 21.01.2010.

3. Súdny exekútor následne v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

4. Súdny exekútor v Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 07.05.2015, okrem iného uviedol, že „Oznámenie splnenie povinnosti podľa § 30 ods.3 Exekučného poriadku, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol dňa 13.4.2011 nálezom pod. sp.zn.: v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní o konkrétnej kontrole ústavnosti, čo malo vplyv na postavenie účastníkov exekučného konania vedeného pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.: . Rozhodnutie ústavného súdu zasiahlo aj do môjho právneho postavenia ako strany exekučného konania a to na tom argumentačnom základe, že ústavný súd zaradil do odôvodnenia označeného nálezu nad rámec predmetu konania vedeného podľa čl. 127

ods.1 aj všeobecnou konštatáciu o vylúčení súdneho exekútora z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Pretože som bol pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., musí reagovať na označený nález ústavného súdu a to nie len z dôvodu môjho záujmu na splnení povinnosti ustanovenej Exekučného poriadku, ale aj z toho dôvodu, že tento nález a na jeho nadväzujúce postupy a rozhodnutia ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahujú do mojich základných práv. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011, sp.zn.: je individuálnym normatívnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je limitovaná, pričom jej hranice sú určené, ktoré je vedené pred Okresným súdom Žiar nad Hronom pod sp.zn.: . Akékoľvek závery ústavného súdu poňaté do obsahu vyššie označeného rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania v okolnostiach prípadu najmä porušovateľa. To je charakteristická črta konkrétnej kontroly ústavnosti vykonávanej podľa vyjadrená mimo iné aj v obsahu ust. Všeobecné súdy nie sú viazané označeným rozhodnutím ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musí reflektovať ústavnú normu obsiahnutú v . Vyššie označené rozhodnutie ústavného súdu bolo vydané v konaní, ktoré svojim charakterom opomínalo dôsledne aplikovať zásady spravodlivého súdneho procesu, najmä zásadu „rovností zbraní“ a preto takéto rozhodnutie nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci, v právnom štáte neobstojí a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negované do času, kým nedôjde k náprave porušených základných práv, medzi iným aj môjho práva na spravodlivé súdne konanie (vnímaného cez judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo vzťahu k čl.6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), práva na pokojné užívanie majetku ( vo vzťahu k čl.1 Protokolu č.1 Európskeho o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva nebyť diskriminovaný ( vo vzťahu k čl.14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Proti označenému rozhodnutiu, keďže ústavne a medzinárodnoprávne neakceptovateľným spôsobom zasiahlo do mojich základných práv, som bol nútený podať v zmysle článku 34 Európskeho dohovoru o ľudských právach a článkov 45 a 47 Rokovacieho poriadku Európskemu súdu pre ľudské práva individuálnu sťažnosť. Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor, ktorého argumentačný základ nie je právne udržateľný, budú základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vzhľadom na to, že podľa môjho názoru súdny exekútor o svojom a ani svoje vylúčenie nemôže navrhovať, ale len v zmysle Exekučného poriadku je povinný oznámiť skutočnosti na základe, ktorých by potenciálne mohol byť vylúčený z vykonávania exekúcie nechávam plne na rozhodnutí Okresného súdu či má z vykonávania exekúcie vylúči alebo nie a či ma v predmetnom exekučnom konaní poverí vykonávaním exekúcie alebo nie “.

5. Vzhľadom k vyššie uvedenému oznámeniu súdneho exekútora o splnení si povinnosti podľa ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia, pretože po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že tu nie sú dôvody na vylúčenie exekútora z exekúcie. Samotná skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v pracovnom pomere u oprávneného a poberal od neho pôžitky zo závislej činnosti ešte sama o sebe nemôže vzbudiť pochybnosť o tom, či súdny exekútor postupuje vo veci nestranne a nezaujato. Kolegiálny vzťah by mohol byť dôvodom pre vylúčenie súdneho exekútora z vykonávania exekúcie, ale skôr ak by šlo o vzťah medzi súdnym exekútorom a povinným, voči ktorému exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti a nie o vzťah medzi súdnym exekútorom a oprávneným, voči ktorému má exekútor skôr povinnosť, ak nie zodpovednosť vymôcť pre neho plnenie v exekučnom konaní od povinného spôsobom ustanoveným v právnych predpisoch. V exekučnom konaní je výber exekútora na vôli oprávneného, preto aj výber exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. zo strany oprávneného prebehol nezávisle od súdneho exekútora. Možno len logicky odôvodniť, že oprávnený si zvolí osobu, s ktorou má dobré predchádzajúce skúsenosti. Ako už bolo povedané vyššie súdny exekútor, ak postupuje v zmysle právnych predpisov, nemá možnosť ísť nad rámec exekúcie a nemá možnosť ovplyvňovať exekúciu vo výhodnejšom smere k oprávnenému. Dôvodom na vylúčenie exekútora z dôvodu zaujatosti preto nie je tvrdenie, že súdny exekútor je bývalým zamestnancom oprávneného.

6. Ako je uvedené vyššie, exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 16066/09 zo dňa 26.11.2009.

7. V exekučnom titule bola uložená povinnému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 792,66 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 792,66 eur od 30.03.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 792,66 eur od 04.08.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 222,36 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplýva, že právny vzťah medzi povinným a oprávneným vznikol na základe Zmluvy o úvere zo dňa 13.11.2008, pričom žalobca a žalovaný zabezpečili svoj záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 13.11.2008 (ďalej len „Zmenka“), kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Predmetná zmenka bola podľa vyššie uvedeného zmluvného ustanovenia vyhotovená na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z úverovej zmluvy. Vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, pričom zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto vyplnená zmenka má predstavovať samotný zmenkový nárok veriteľa voči dlžníkovi, ktorý si veriteľ uplatnil návrhom na začatie rozhodcovského konania. Po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie povinný neuhradil žiadnu splátku.

9. V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa preskúmal predložené dôkazy a zistil, že sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 13.11.2008, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 398,33 eur spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., pričom na túto zmluvu sa vzťahuje právny režim spotrebiteľských zmlúv podľa zákonných ustanovení . Povinný dňa 13.11.???? (bez uvedenia roka) podpísal blankozmenku, pričom dohoda o jej vypĺňaní je súčasťou čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal už pri uzatváraní kauzálneho záväzkového vzťahu postavenie spotrebiteľa, má súd za to, že povinný bol v postavení spotrebiteľa aj v prípade vystavenia blankozmenky, ktorá v prípade spotrebiteľa môže mať iba zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade je teda nevyhnutné aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. 10. Podľa až 4 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Pred tým, než exekučný súd poverí súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, má právo a zároveň povinnosť posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy, respektíve rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy, respektíve doložky, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp.zn. zo dňa 9.2.2012 alebo uznesenie sp.zn. zo dňa 5.12.2012). Aj Súdny dvor vo svojom rozsudku C-40/08 zo dňa 6.10.2009 uvádza, že je povinnosťou súdu preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

12. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená účastníkmi spolu s úverovou zmluvou je formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá ju spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň

informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.

13. Súd sa zaoberal aj ustanovením rozhodcovskej doložky v bode 18 VOP, z ktorého vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

14. Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, pričom zistil nasledovný stav: Oprávnený vymáha plnenie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.. Z predloženého rozhodcovského rozsudku exekučný súd zistil, že sa vymáha plnenie zo zmenky, ktorou oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah. Keďže si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku, oprávnený vyplnil zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu ???? (neuvedená) eur s dátumom začiatku úročenia dňa ??.??.???? (neuvedený dátum). Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere uzavretú dňa 13.11.2008. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené ako formulár. Keďže súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný mal už pri uzatváraní kauzálneho záväzkového vzťahu postavenie spotrebiteľa, má súd za to, že povinný bol v postavení spotrebiteľa aj v prípade vystavenia blankozmenky, ktorá v prípade spotrebiteľa môže mať iba zabezpečovaciu funkciu. V danom prípade je teda nevyhnutné aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

15. Rovnako sa súd zaoberal obsahom predmetného ustanovenia - rozhodcovskej doložky, z ktorej vyplýva, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodovacej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, aj pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Predmetné ustanovenie, ktorého obsahom bola možnosť, aby spory mohli byť riešené aj v súdnom konaní a výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíval na žalobcovi spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Možnosť výberu je podľa názoru súdu len zdanlivá. Súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovského orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ.

16. Súd poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. V rámci modelu spotrebiteľskej zmluvy je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi, ktorý získal služby. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie

rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Súd prvého stupňa sa zaoberal prijateľnosťou rozhodcovskej zmluvy. V tomto prípade však neboli splnené podmienky prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy.

17. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasledujúcich a taktiež Smernice č. 93/13/EHS. Uvedené problémy týkajúce sa nekalých praktík oprávneného už konštatovala aj Európska komisia /napr. C(2013) 2215 final/. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská zmluva, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je táto rozhodcovská zmluva neplatná a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

18. Na záver súd podotýka, že k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv existuje aj interpretačné pravidlo Smernice č. 93/13/EHS, podľa ktorého možno za nekalú podmienku považovať takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi práva alebo brániť mu v uplatňovaní práva podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok a najmä, vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne „súkromnou“ arbitrážou.

19. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21. marca 2012).

20. Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

21. Z uvedených dôvodov súd v súlade s ustanovením § 44 Exekučného poriadku a citovanými zákonnými ustanoveniami žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

22. Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom. Podľa názoru oprávneného, súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, že s povinným uzatváral rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V zmysle článku 2 predmetnej rozhodcovskej zmluvy bola následne daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

23. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie , ďalej len „“), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a

nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku I. je potrebné odmietnuť a odvolanie proti výroku II. nie je dôvodné.

24. Vo veci vo vzťahu k výroku II., ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

25. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. Navyše samotná zmluva bola uzavretá podľa ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Spotrebiteľský charakter zmluvy bol teda dostatočným spôsobom preukázaný.

27. Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

28. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ustanovenia o rozhodcovskom konaní.

29. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky. Vo veci najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“. (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci , , , uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011)

30. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. v ustanovení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané ( ). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

31. účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

32. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ustanovenie účinného od 01.01.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

33. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na spoločné stanovisko obchodnoprávneho a občianskoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, v zmysle ktorého „zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“. Na odklon od tohto stanoviska nie je dôvod ani v tomto prípade. Rozhodcovský rozsudok bol založený na rozhodcovskej zmluve. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet. (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ; Uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci , )

34. s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení sankciu neplatnosti.

35. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením zákona č v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve ( v znení neskorších predpisov) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

36. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou doložkou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne namieste.

37. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (Porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (článok 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj na stav, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú na ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.

38. Z uzatvorenej rozhodcovskej doložky žiadne podstatné informácie o rozdieloch medzi riešením sporu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Oprávnený sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ ( neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť mu nemôže byť na ujmu.

39. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd vidí tiež v geografickom faktore v zmysle judikatúry. Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca 470 km na rozhodcovské konanie je odradzujúca. (Pozri Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Oceano grupo editorial)

40. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť

miesta konania. (Pozri Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom)

41. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-243/08 Pannon)

42. Ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť zamietnutá.

43. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto uznesenie vo výroku II., ktorým súd žiadosť súdneho exekútora zamietol ako správne potvrdil v súlade s ustanovením a .

44. Podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

45. Podľa Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . 46. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 47. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 48. Podmienkou prípustnosti odvolania je spôsobilý predmet odvolania, zachovanie zákonnej lehoty na podanie odvolania, procesná legitimácia odvolateľa, dodržanie zákonných náležitostí odvolania. Následkom absencie naplnenia niektorej z procesných podmienok prípustnosti odvolania je jeho odmietnutie. 49. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podania odvolania vyplýva z ustanovenia . Osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak odvolanie podala sporová strana, je povinnosťou odvolacieho súdu skúmať, či napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté v jej neprospech. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Táto ujma sa posudzuje výlučne z hľadiska procesného pričom sa vychádza z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že takáto ujma sporovej strane nevznikla, odvolanie odmietne. 50. V prejednávanej veci je oprávnený účastníkom exekučného konania podľa Exekučného poriadku, preto mu patrí právo podať odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému to zákon pripúšťa. Odvolanie oprávneného však smerovalo proti výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd nevylúčil súdneho exekútora z vykonávania exekučného konania vo veci sp.zn. vedenej Okresným súdom Vranov nad Topľou. Podľa Exekučného poriadku účinnom do 31.3.2017, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený () a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis3f) alebo tento zákon neustanovuje inak. 51. Z Návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 16.3.2015 spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým (č.l. 2 spisu) vyplýva, že oprávnený navrhol, aby exekúciu vykonal a vymohol v prospech oprávneného sumu 792,66 eur s príslušenstvom súdny exekútor, JUDr. Rudolf Krutý.

52. Súd prvej inštancie na základe oznámenia súdneho exekútora o splnení povinnosti podľa § 30 ods.3 Exekučného poriadku výrokom I. súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. nevylúčil z vykonávania exekúcie. 53. Z uvedeného teda vyplýva, že týmto výrokom nebolo rozhodnuté v neprospech oprávneného. Oprávnenému bez akýchkoľvek pochybností žiadna ujma výrokom I. nevznikla, preto oprávnený nemal subjektívnu procesnú legitimáciu na podanie odvolania proti výroku o nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie sp.zn. vedenej Okresným súdom Vranov nad Topľou.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odmietol odvolanie oprávneného proti výroku I. v súlade s , pretože odvolanie proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo podané neoprávnenou osobou. 55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).