Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/95/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Jany Richterovej vo veci žalobkyne: A.. Y. Č., E.. XX.XX.XXXX, I.: O. XX, Z., v zast.: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom: Panenská 6, Bratislava, proti žalovanému: A.. Z.. Ľ. I., Z.., E.. XX.XX.XXXX, I.: P. XA, I., v zast.: KALLAN Legal s.r.o., so sídlom Súmračná 25, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. -478 zo dňa 22.03.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie I. Žalovaný je povinný zdržať sa zverejňovania a šírenia tvrdení o tom, že žalobkyňa je vlastizradkyňou, americkou agentkou, agentkou cudzích mocností, ako aj nepravdivých informácií o tom, že žalobkyňa spáchala trestný čin vlastizrady alebo že je ovládaná Spojenými štátmi americkými. II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. sprievodnú fotografiu žalobkyne, zverejnenú pod statusom, ako aj nasledovné výroky: “Ste vlastizradkyňa, pani Č.. Ste americká agentka. Ste hanba národa.” “Dôležité, že cinkne pätnástka mesačne na účet z ich daní. A americkí bossovia sa odmenia za služby Washingtonu, don't worry. Zase vyhrá nejakú fingovanú cenu a z dcérky urobia hviezdu.“ “Sa čudujem, že to nebolo podpísané už o trištvrte na dvanásť - to si až doteraz skúšala novú garderóbu? Alebo čakala na pokyn z americkej ambasády a nevedela sa dovolať? I. spala, či čo?“ “Ja len tak rozmýšľam, na čo vôbec tuná Madam Doložka tak dlho čakala. Krátko pred obedom to schválili vlastizradcovia v parlamente a až podvečer to podpísala vlastizradkyňa z paláca.““Namiesto patetických rečičiek o roku 1968 by ste si mohli uvedomiť, vážená pani A. Č., že sa do dejín zapíšete ako J. v sukni. Aj ten tlieskal, keď sa tu rozliezalo gestapo.“ “Láskavo si nedovoľujte na generálneho prokurátora, vážená, ten má na rozdiel od vás česť, vzdelanie a svojprávnosť. Ten pred voľbami nesľuboval, že zmluvu DCA s USA nepodpíše - on nie je podvodník ako vy!“ “Vy už ani nelezte na ulicu, vážená Madam Doložka. Mamičky budú ukazovať svojim detičkám , že aha - to je tá vlastizradkyňa, kvôli ktorej nás okupujú Američania. Nikdy nebuď ani ona!“ III. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. B. XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „Ale toto Č. nevadí. Ako to trefne okomentoval X. L., Madam Doložka tancuje pred zrkadlom v amerických maskáčoch a oslavuje. Všetko ide podľa plánu. Amerického plánu.“ IV. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. B. XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky „V každom štáte sa nájdu zradcovia, ktorí nenávidia vlastný národ. Američania si vybrali Č. a jej tajtrlíkov E. a D.. Sú tu, aby nás zatiahli do vojny.“ V. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je

povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „Slováci však vedia, čo sú zač. Vykŕmili ich Američania, aby im potom slúžili. A dnes sa im starajú o reklamu a robia z nich akože hviezdy - aby ten smrad z vlastizrady prekryli vôňou falošných ocenení. Čas pravdy sa blíži, vážení - zatiaľ si vychutnávajte výlety do Ameriky aj judášske ocenenia, príde čas, keď vám vystavia účet Slováci. Trio vlastizradcov - O., U. W. Y.!” VI. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „A agentka Č. ďalej šíri nenávisť voči Rusku a rozcítene číta prejavy z americkej ambasády, ktoré prekladá K. do slovenčiny.“ VII Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „Prosím, zdvihnite sa z dlážky a odíďte. Už stačilo. Aj americký agent musí mať úroveň. Jedna vec je byť A. G., iná vec je byť W. Z. v sukni. VIII Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: “Môžete nás zastrašovať, môžete sa vyhrážať, môžete sa aj hádzať o zem, ale pravdu neumlčíte. Ste americká agentka a slúžite cudzím záujmom. Slovensko to vie.“ “Oveľa pravdepodobnejšie je, že americké liberálne kruhy takto zlegalizovali masívne finančné prostriedky pre svoju budúcu prezidentskú kandidátku na Slovensku.“ “Preto je plne legitímne označiť Vás za americkú agentku, najmä ak uvážime, že všetky vaše vyjadrenia v úrade sú ostro proamerické, protislovenské a protiruské.“ “Celý váš život je dôkazom toho, že si vás Spojené štáty vybrali ako svoju kandidátku a dnes im splácate dlhy.“ “Potvrdilo sa to, čo všetci na Slovensku tušili - že nie ste svojprávna, a že pracujete iba ako hovorkyňa americkej ambasády.“ “Takýmto ľuďom ako Vy sa v politológii hovorí - americký agent. Nejde o nadávku, ani o urážku, ale o slovníkovú definíciu toho, čo páchate vo Vašom úrade.“ “Ak nedokážete rešpektovať, že slovenský národ odmieta obrannú dohodu s USA, ako aj eskaláciu napätia s Ruskou federáciou, je to preto, že slúžite americkým záujmom a nie tým slovenským.“ “Vašimi vyhrážkami zo seba nezmyjete hanbu, že ste agentkou cudzej mocnosti a nenávidíte slovenský národ. A ľudia Vám to skôr či neskôr spočítajú.“ IX Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „Americká veľvyslankyňa I. I. dnes prostredníctvom svojej hovorkyne Y. Č. oznámila pohľad Spojených štátov amerických na situáciu na Ukrajine.“ „Toľko hoaxov, koľko dnes z úst vypustila Č., to je zatiaľ slovenský rekord. Ak ešte po dnešku niekto pochybuje, či je Č. americká agentka, tak žije na inej planéte.” „Od Š. A. nezaznel v slovenskej politike taký militaristický prejav, aký dnes dala Č.. Úplne sa odtrhla z reťaze.“ „Už niet žiadnych pochýb - v Prezidentskom paláci sedí agentka cudzej mocnosti a vojnová štváčka. Ona nie je našou prezidentkou, ona je americkou slúžkou.“ „Generálna prokuratúra by mala bezodkladne spustiť vyšetrovanie, či Y. Č. nepácha trestný čin vlastizrady. Väčší dôkaz ako dnešný príhovor už ani nemôže existovať.“ X Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „Č. tým len potvrdila, že plní pokyny americkej ambasády.” „Ale hlavne, že tu z Č. americké médiá robia najväčšiu hviezdu v galaxii. Cukríček za to, že slúži Amerike. Dcérka bude modelka, Y. bude ospevovaná, všetko bude cool.“ XI Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „Americká agentka Č. zdrhla do B., bojí sa ľudí, bojí sa národa.“ XII Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „Ak Č. na pokyn Američanov šíri hoaxy a vyvoláva paniku, ohrozuje tým národnú bezpečnosť. Je najvyšší čas, aby sa vecou začala zaoberať prokuratúra.“ XIII Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. B. XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „To, že Y. Č. podporuje americkú okupáciu, asi nikoho neprekvapilo. Keď niečo vyzerá ako americký agent, chodí ako americký agent a kváka ako americký agent - tak je to americký agent.“ XIV Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „Na východnom krídle NATO sa rozmiestňujú americké vojská a americká bábkovláda na Slovensku na čele so skorumpovanou Č. ide schváliť judášsku dohodu, aby tu Američania mohli mať základne proti Rusku. Ženú nás do vojny - ako kedysi G..“ XV Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo

statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „Y. Č. opäť zradila Slovensko. V stredu 26.1. o 17.00 Smer organizuje veľký protivojnový protest pred Prezidentským palácom - odkážme Č., čo si myslíme o vlastizradcoch!“ „To, čo dnes americká hovorkyňa predviedla, to sa zapíše do dejín pozývacích listov pre cudzie armády - hneď vedľa K. J. W. K. I..“ „Ale z americkej ambasády znel pokyn - hraj, že si negramotná a nevieš, čo sa píše v ústave. A tak sa hlava štátu postavila pred kamery a predstierala, že práve spadla z oblakov - po tomto sa za ňu budú hanbiť najbližšie tri generácie Slovákov.“ „Č. sa mala vykašľať na doložky a dať to na hulváta, bolo by to aspoň úprimné. Mala sa postaviť pred kamery a vztýčiť prostredník - to by najlepšie vyjadrilo, čo dnes Slovákom chcela odkázať.“ XVI Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. B. XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „Namiesto J., J. W. Ď. tu dnes máme Č., G. W. D.. Menej hajlujú, inak sú na nerozoznanie.” XVII Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. B. XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „Č. môže dať dohodu na Ústavný súd, ale nie - to ona robí iba vtedy, keď môže zmariť referendum. Rýchlo to treba schváliť - tak znel rozkaz z Pentagonu. Prezidentka si musí svojich 175 tisíc dolárov z USA zaslúžiť.” XVIII Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa 15.12.2021 na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „A všetko stráži Č., ktorú si takisto dosadili." XIX Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. B. XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „On veľmi dobre vie, že keď sa rozprávajú s Č., čo to je zač, že ju ovládajú Američania. XX Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. sprievodnú fotografiu žalobkyne, zverejnenú pod statusom, ako aj nasledovné výroky: „Dokázali sme, že pred voľbami o DCA klamala. Dokázali sme, že jej prejavy píše politik Progresívneho Slovenska. Dokázali sme, že je len americkou agentkou. Tá dáma sa za pár týždňov kompletne politicky pochovala a už bude len padať.“ „A nie, pani prezidentka, nepomôžu fotečky vo Veľkej Mači. Nepomôžu ani vám, ani X., ani žiadnemu z tých vládnych panákov, ktorí sa tam dnes išli odfotiť, aby si z toho urobili lacný marketing. Z tohto sa už nevyhrabete. Dnes sa musíte báť chodiť po ulici. Nie my - ale vy. Ľudia chcú opäť X. L.. A už aj vaši vlastní vidia, že by sa za vás hanbil aj sám D. Cmuk “XXI Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „A ak Č. S. D. patria do tohto zločineckého okruhu, nebavíme sa o klábosení nejakých Č.. Bavíme sa o tých najťažších trestných činoch. O organizovanej zločineckej skupine.“ XXII Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. B. XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „A je to potvrdené. Celé to ide F. Y. Č. a jej amerických kamarátov. Celý tento lynč.“ „Priamejšia linka k Prezidentskému palácu ani neexistuje. D. je šedá eminencia Č.. Bol to on, kto jej poradil zarezanie referenda, on, komu bezvýhradne dôveruje. Toto je jej šou.“ “Y. Č. nedávno vyhlásila, že Ľ. I. musí byť zastavený. Dnes sa mi vyhrážajú jej tlupy primitívov, vyvolávajú mi na mobil, dnes mi prišli pokresliť zvonček, zastrašujú mi rodinu. V každej normálnej krajine by takéto šialené útoky na opozíciu prezidentka odsúdila. Ak by v tom sama nemala prsty. Dnešné vyjadrenia D. sú jasným dôkazom - toto je Č. dielo.“ „A tu sa dostávame k pointe. Túto vládu kompletne ovláda americká ambasáda. Č. bola vždy len hovorkyňou I. I., ktorá je dnes predĺžená ruka Washingtonu na Ukrajine.“ „Režú a rúbajú ako Š. A. v 44-om. Neuznávajú slobodu vedeckého bádania. Neuznávajú iné geopolitické pohľady. Nemajú rešpekt k demokracii, k akademickej slobode a už vôbec nie k opozícii. Ani G. nepociťoval takú nenávisť k Rusku ako oni. A ide priamo z Prezidentského paláca. Dnešok to potvrdil. Zatvárajú alternatívne média, zavádzajú cenzúru a vyhrážajú sa doživotím za iné názory.“ „Ľudia sú dnes v šoku. Kvôli vojne na Ukrajine. A každá totalita v ľudských dejinách potrebuje živiť strach, aby ľahšie ovládala ľudí. Presne toto dnes robí Č. totalita.“ „Milí priatelia, nie, toto už nie je Č. beznádej. Toto je Č. fašizmus. A ja verejne obviňujem prezidentku Y. Č. z toho, že týmto šialeným útokom na demokraciu a ľudské práva stojí ona a jej ľudia. Je to vrahyňa demokracie. Takto si ju budú pamätať dejiny.“ XXIII Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T. nasledovné výroky: „. Y. za W. F. E. Y. Č., C. G., O. E. W. U. D.. Americkí agenti, ktorých prepojenie na USA musí byť predmetom vyšetrovania za vlastizradu.“ „Už naveky budú mať na čele vypálenú pečať hanby. Ukazujte na nich prstom, keď pôjdu ulicou vo vašom meste - nech vedia, že si nesú na čele biľag vlastizradcov.“

XXIV Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. dňa XX.XX.XXXX na stránke G.:/..L..T..Z.?S. nasledovné výroky: „Nie, žiadne ruské vojská neprídu na Ukrajinu, to sem na Slovensko prídu americké vojská A prídu sem kvôli Č. vlastizrade. Rovno dnes mohla vysvietiť palác do amerických farieb, aj tak celé Slovensko vie, komu slúži.“ XXV Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha: Žalovaný je povinný zdržať sa prejavu, v ktorom prirovnáva alebo spája žalobkyňu a výkon ústavnej funkcie prezidentky Slovenskej republiky so slovnými pojmami fašizmus a totalita, zamieta. XXVI Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia ospravedlniť sa Žalobkyni zaslaním listu vo formáte A4 doručeného na adresu: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Štefánikova 2, 811 05 Bratislava, ktorý bude podpísaný osobne odporcom a bude obsahovať výlučne nasledovný text vo veľkosti písma 11, druh písma Arial: „Pani prezidentka, ospravedlňujem sa Vám, že som na svojom profile na sociálnej sieti L. zverejňoval nepravdivé a difamačné tvrdenia o Vás, ktorými som Vás neoprávnene a bez akýchkoľvek dôkazov označoval za agentku cudzích štátov a vlastizradkyňu. Zverejnením týchto nepravdivých a neoverených tvrdení a hanlivých výrokov som zasiahol do Vašej cti a ľudskej dôstojnosti, za čo sa Vám týmto ospravedlňujem. A.. Z.. Ľ. I., Z.., poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.“, zamietol. XXVII Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha: Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia zabezpečiť na vlastné náklady zverejnenie ospravedlnenia formou tlačovej správy v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, a to v nasledujúcom znení: „Ja, A.. Z.. Ľ. I., Z.., poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sa týmto ospravedlňujem pani prezidentke Slovenskej republiky A.. Y. Č.W., že som o nej na svojom profile na sociálnej sieti L. zverejňoval nepravdivé a difamačné tvrdenia, ktorými som pani prezidentku neoprávnene a bez akýchkoľvek dôkazov označoval za agentku cudzích štátov a vlastizradkyňu. Zverejnením týchto nepravdivých a neoverených tvrdení a hanlivých výrokov som zasiahol do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti pani prezidentky, za čo sa jej týmto verejne ospravedlňujem.“, zamietol. XXVIII Súd poučuje žalovaného, že môže podať voči žalobkyni žalobu, ktorej predmetom bude nárok na návrat do predošlého stavu alebo náhrada škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. XXIX Súd žalobkyni priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil tým, že žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.03.2022 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný zasiahol a naďalej zasahuje do jej osobnostných práv takým spôsobom a v takej intenzite, že jediným účinným prostriedkom ochrany žalobkyne je neodkladné opatrenie. Žalovaný sa v rámci svojej politickej agendy venuje okrem iného aj kritike Dohody o spolupráci v oblasti obrany s USA (ďalej len „Obranná dohoda“) a procesu jej schvaľovania. Žalovaný na propagáciu svojich názorov používa účet vytvorený na sociálnej sieti L. s názvom „Ľ. I.“, ktorý bol vytvorený v máji 2018 a v súčasnosti má viac ako 170 000 sledovateľov. Statusy uverejňované na účte žalobcu majú spravidla útočnú povahu, s cieľom vyvolávať a podnecovať medzi jeho prívržencami silné negatívne emócie voči osobám zmieneným v konkrétnom statuse. Často vyplývajú z neoverených informácii, dezinformácií, či konšpiračných teórii. S využitím týchto komunikačných prostriedkov žalovaný zintenzívnil svoju aktivitu pri šírení konšpiračných a nenávistných statusov týkajúcich sa Obrannej dohody od začiatku decembra 2021, pričom za hlavný objekt svojej kritiky si zvolil práve osobu žalovanej. Žalobca uráža žalobkyňu v osobnej rovine, pričom jeho tvrdenia nie sú postavené na faktoch a na ich šírení neexistuje verejný záujem. Žalovaný zároveň používa trestnoprávny slovník a opakovane obviňuje žalobkyňu zo spáchania závažných trestných činov. Zároveň žalobkyňa na podporu svojich tvrdení predložila súdu rozsiahli dôkazový materiál.

3. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z predložených listinných dôkazov, vyjadrenia žalobkyne a judikatúry vyšších súdnych autorít, pričom dospel k názoru, že v časti, ktorou sa žalobkyňa domáha, aby sa žalovaný zdržal zverejňovania a šírenia tvrdení, že žalobkyňa je vlastizradkyňou, americkou agentkou, agentkou cudzích mocností, ako aj nepravdivých informácií o tom, že spáchala trestný čin vlastizrady alebo že je ovládaná Spojenými štátmi americkými (výrok I tohto rozhodnutia), a v časti v ktorom sa žalobkyňa domáha odstránenia vybraných príspevkov na L. stránke žalovaného (výrok II až XXIV tohto rozhodnutia), žalobkyňa osvedčila základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia z nižšie uvedených dôvodov. Žalovaný vykonáva funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, je členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, náhradným členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a pracovníkom Ústavu politických vied SAV. Žalovaný je zároveň

administrátorom účtu vytvoreného na sociálnej sieti L. s názvom „Ľ. I.“. S počtom sledovateľov stránky približne 170 000 a s počtom interakcii (lajk, komentár, zdieľanie) 11 miliónov je slovenským politikom so značným dosahom na sociálnych sieťach. Statusy uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, uverejňované na účte žalovaného, majú útočnú povahu, s cieľom vyvolávať a podnecovať silné negatívne emócie, pričom v nich v prevažnej miere absentuje racionálna argumentácia. Súd konštatuje, že v tomto prípade proti sebe stoja dve chránené práva a to právo fyzickej osoby na ochranu svojej osobnosti, vrátane občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a politické právo na slobodu prejavu. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia vyvažoval tieto proti sebe stojace ústavné práva a zároveň proporcionalitu zásahu do politického práva žalovaného na slobodu prejavu a dospel k záveru, že žalovaný tak hrubo a zároveň bez uvedenia faktického základu, prípadne relevantného dôkazu zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, že je tu daná neodkladná potreba súdnej ingerencie. Výroky žalovaného, v ktorých obviňuje žalobkyňu z obzvlášť závažných trestných činov a iné hanlivé obvinenia, pri ktorých je evidentná snaha žalovaného o vyvolanie silných negatívnych emócii u jeho priaznivcov voči žalobkyni nie sú obhájiteľné slobodou prejavu, nakoľko v nich absentuje vecná, racionálna argumentácia, prípadne akákoľvek snaha o vysvetlenie a preukázanie tvrdených skutočností. Neodkladnosť návrhu žalobkyne v zmysle výrokovej časti rozhodnutia má súd za preukázanú vzhľadom na enormný dosah vyjadrení žalovaného, zjavnú rozpoltenosť spoločnosti príznačnú pre súčasnú geopolitickú situáciu a s tým súvisiacu, priamo hroziacu ujmu, ktorú sú výroky žalovaného na adresu žalobkyne schopné privodiť. Inými slovami, súd má za preukázané, že ujma hroziaca žalobkyni v súvislosti s vyjadreniami žalovaného je bezprostredná a konkrétna, zatiaľ čo potenciálna ujma žalovaného spôsobená nariadením neodkladného opatrenia v zmysle výrokovej časti rozhodnutia je vo vzájomnom pomere k potenciálnej ujme žalobkyne bagateľný. Súd si zároveň uvedomuje judikovanú vyššiu mieru potenciálneho znášania porušení osobnostných práv žalobne v súvislosti s výkonom verejnej funkcie, avšak nároky na primeranosť prezentovaných tvrdení a nároky na verifikáciu pravdivosti výrokov sú u žalovaného vyššie ako u bežných občanov a to ako z dôvodu jeho spoločenského postavenia, tak z dôvodu jeho značného vplyvu na široké masy prostredníctvom sociálnej siete. (ÚS ČR, sp. zn. ). Zároveň žalovaný svoje príspevky na sociálnej sieti neformuluje ako hodnotiace úsudky, ale ako fakty, ktoré požívajú menšiu mieru ochrany, nakoľko ich pravdivosť je overiteľná. (-35). Súd zároveň konštatuje, že difamačný prejav, koncipovaný prevažne ako faktické tvrdenia, z ktorých sa mnohé preukázateľne nezakladajú na pravde, a ktorého cieľom je pravdepodobne dehonestácia verejne činnej osoby, nemôže požívať vyššiu mieru ochrany z titulu slobody prejavu podľa SR vo vzájomnom vyvažovaní s právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena v zmysle SR. V časti návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia: ,,Žalovaný je povinný zdržať sa prejavu, v ktorom prirovnáva alebo spája Navrhovateľku a výkon ústavnej funkcie prezidentky Slovenskej republiky so slovnými pojmami fašizmus a totalita“, súd uvádza, že vzhľadom na verejnú funkciu žalovaného, ktorá požíva ústavnú ochranu a jeho silnú politickú angažovanosť, by v prípadne vyslovenie takéhoto petitu bol prípadný výkon rozhodnutia problematický, ak nie nemožný. Inými slovami určiť v tom, ktorom prejave sa spája, prípadne prirovnáva meno žalobkyne a výkon funkcie prezidentky Slovenskej republiky so slovnými pojmami fašizmus a totalita je problematické a takýto výrok nie je spôsobilým podkladom pre prípadný výkon rozhodnutia a na jeho základe je obtiažne posúdiť prípadnú totožnosť skutku. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku XXV. tohto rozhodnutia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol. V časti návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáha ospravedlnenia - výrok XXVI. a XXVII. tohto rozhodnutia, súd konštatuje, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia, nakoľko v tejto časti nebola preukázaná existencia nebezpečenstva vzniku škody v prípade nevyhovenia tomuto návrhu, ako aj nebolo osvedčené, že bez okamžitej a dočasnej úpravy by bolo právo strán ohrozené, respektíve exekúcia ohrozená. Súd má za to, že ospravedlnenie, prípadné iné nároky žalobkyne v súvislosti s výrokmi žalovaného, by mohli byť predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Súd by vyslovením výrokov XXVI. a XXVII. neodkladným opatrením rozhodol vo veci samej bez vykonaného dokazovania, čím by v tomto konkrétnom prípade hrubo porušil právo žalovaného na spravodlivý proces bez zjavnej a dôvodnej potreby ochrany práva porušovaného.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 78,00 %.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd na podklade skutočností

deklarovaných žalobkyňou, nesprávne vytvoril jeho skutkový základ. Súd v rozhodnutí dospel k nesprávnym skutkovým tvrdeniam, pretože žalobkyňou predložené dôkazy nie sú spôsobilé bez ďalšieho založiť záver, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé a jeho hodnotiace úsudky nevychádzajú z pravdivých skutkových základov, ako premis pre oprávnenú kritiku. Zo strany žalobkyne sa vyžaduje, aby osvedčila danosť a trvanie uplatneného nároku a aby tu neboli vážnejšie pochybností o naliehavosti neodkladného zákroku. Keďže súd nevykonal ani minimálny test pravdivostí statusov žalovaného, dôsledne sa nezaoberal pravdivosťou výrokov a podkladov pre hodnotové úsudky žalovaného a ich potenciálnu nepravdivosť vôbec neodôvodnil, naopak iba prevzal jednostranné tvrdenia žalobcu a jeho mimoriadne povrchnú a tendenčnú argumentáciu, dospel ku nesprávnym záverom o „nepravdivosti informácií" výrokov žalovaného a tým ku nesprávnemu posúdeniu otázky existencie potreby bezodkladnosti úpravy pomerov účastníkov. V prejednávanej veci teda nie sú splnené zákonné podmienky, za ktorých by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán spôsobom navrhnutým žalobkyňou v jej petite, pretože neosvedčila nepravdivosť statusov žalovaného a ich objektívnu spôsobilosť zasiahnuť do práv žalobkyne na ochranu dobrej povesti. Práve z dôvodu, že otázka pravdivosti výrokov vo veciach ochrany osobnosti môže byť sporná, mala by byť aplikácia inštitútu neodkladného opatrenia v prípade obmedzenia slobody prejavu (navyše politického) v právnom štáte úplne výnimočná. Odôvodnenie uznesenia súdu pri tak závažnom zásahu do ústavného práva na slobodu prejavu (o to viac, že sa jedná o právo poslanca parlamentu ako voleného zástupcu občanov) možno považovať za mimoriadne formálne až arbitrárne. Rozhodnutie súdu je preto nepreskúmateľné pre nedostatok jeho odôvodnenia z hľadiska záverov o pravdivosti výrokov, proti ktorým sa žalobca domáha ochrany a splnenia podmienok bezodkladnosti pre vydanie neodkladného opatrenia. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je potrebné posudzovať ako inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu SR, č. k. -42 z 20. augusta 2015 - súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností. Súd sa pri vydaní neodkladného opatrenia touto pomerne ustálenou judikatúrou neriadil. V kontexte rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa teda jedná o prekvapivé rozhodnutie, ktorým je každé také rozhodnutie, ktoré nerešpektuje ustálenú judikatúru, kedy súd vedome a bez jednoznačných legitímnych dôvodov ignoruje existujúcu judikatúru a rozhodne odlišne bez toho, aby sa vo svojej argumentácii dôsledne vysporiadal s dôvodmi, ktoré ho viedli ku odchýleniu sa od doterajšej súdnej praxe. Súd bez hlbšej úvahy dospel k záveru, že žalovaný hrubo a bez uvedenia faktického základu prípadne relevantného dôkazu zasahuje do osobnostného práva žalobkyne a že je tu daná neodkladná potreba súdnej ingerencie. Súd mal potrebu neodkladného zásahu preukázanú vzhľadom na enormný dosah vyjadrení žalovaného, inými slovami, súd si bez akéhokoľvek dokazovania osvojil rétoriku žalobkyne obsiahnutú v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že žalovaný používa ostrejšie hodnotiace úsudky o žalobkyni, že jeho kritika v podobe jemu vlastnej glossy vyplýva z overených a verejne dostupných zdrojov, že osobitosť jeho prejavu má kvetnatý charakter nemôže bez ďalšieho súd považovať za útočné a s cieľom vyvolať a podnecovať negatívne emócie. Je absurdné tvrdenie, že v napadnutých statusoch žalovaného absentuje racionálna argumentácia. Práve racionálnou argumentáciou dospel žalovaný k hodnotiacim úsudkom a ku kritike žalobkyne. Z hľadiska zákonnosti postupu súdu pri rozhodnutí o vydaní neodkladného opatrenia sa javí mimoriadne znepokojivou aj tá skutočnosť, že súd neodkladným opatrením v napadnutých výrokoch nariadil žalovanému odstrániť z L. profilu celé statusy žalovaného, pričom sa na mnohých miestach jedná o statusy, ktorými žalovaný hodnotil nielen konanie žalobkyne, ale aj iných osôb (p. G., Z.. E., Z.. D., Z..D., Z.. X., Z.. I.), ktoré ochranu osobnosti nežiadali a nie sú predmetom tohto konania. Súd týmto postupom neprípustne zasiahol do práva žalovaného na slobodu prejavu a poskytovanie informácií o osobách, pretože súd právo žalovaného na primeranú kritiku obmedzil aj vo vzťahu k tým subjektom, ktoré sa ochrany žiadnych svojich práv nedomáhali, čo je neprípustné. Súd neskúmal vecnú opodstatnenosť zásahu do práva žalovaného, ale iba skopíroval návrh žalobkyne. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že sloboda prejavu tvorí jeden z hlavných pilierov demokratických spoločností, pričom politický prejav politikov má v rámci Dohovoru privilegované postavenie. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza rozsudok ESĽP zo 7.12.1976 vo veci Handyside vs. Spojené kráľovstvo, Castells proti Španielsku, Jerusalem proti Rakúsku, nález ÚS SR zo dňa 21. 1. 2014, sp. zn. . Politický prejav poslanca (aj expresívnejšou a provokujúcejšou formou, akú využíva žalovaný) o veciach verejných, by mal podliehať iba minimálnej miere zásahov zo strany súdov, pričom takýto zásah by mal byť zásadne zásahom „ultima ratio", teda malo by k nemu prichádzať iba tam, kde nie je možné na kritiku vyslovenú takýmto prejavom dostatočne reagovať a súčasne takýmto prejavom vo forme neoprávnenej kritiky dochádza ku závažným zásahom do práv dotknutých subjektov (v tomto prípade do práva na ochranu dobrej povesti obchodnej spoločnosti). V

pochybnostiach o tom, či sa v konkrétnom prípade jedná o politický prejav, disponujúci širšou mierou ochrany, je potrebné prejav prínosný pre verejnú debatu za politický považovať. Politický prejav preto bude vždy definovaný skôr svojim obsahom, ako objektom záujmu. Rozhodnutie súdu o predbežnom obmedzení slobody prejavu žalovaného sa javí ako mimoriadne rigidné a formalistické, pretože sa v predmetnej veci vôbec nezaoberal jednou zo zásadných otázok vo vzťahu k možnosti obmedziť slobodu prejavu žalovaného, a to rozlišovaním výrokov na skutkové tvrdenia, hodnotiace úsudky, resp. hybridné výroky, a nekriticky pritom prevzal tvrdenia žalobcu, že sa jedná o skutkové tvrdenia. Súd vychádzal z nesprávneho hodnotenia kritiky žalovaného ako skutkových tvrdení, pričom z celkového kontextu jeho textov je nepochybné, že sa jedná o hodnotiace úsudky, resp. hybridné výroky. Hodnotiace úsudky pritom nemusia byť adekvátne ani primerané, opak by bol totiž v zjavnom rozpore s právom politikov pútať pozornosť, preháňať, provokovať a ako aj primerane zveličovať. Zadefinovanie výrokov do jednej z vyššie uvedených kategórií je pritom mimoriadne významné z hľadiska záveru o tom, či možno konkrétnymi výrokmi zasiahnuť do práva žalobkyne na ochranu osobnosti, pretože v zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie (ako skutkového tvrdenia) nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia (oznámenia). Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do práv na ochranu dobrej povesti je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Žalovaný ďalej uvádza nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. . Neodkladné opatrenie ukladajúce žalovanému zdržať sa šírenia určitých informácií s výnimkou tých, ktoré sú náležíte potvrdené orgánmi Štátu, kladie nesplniteľné nároky na autora kritiky, pretože požaduje povinnosť kritika pred zverejnením jeho úvah počkať na stanovisko štátu ako cenzora. Takýto postup by znamenal v právnom štáte neprípustné obmedzenie ústavného práva na slobodu prejavu a práva na informácie a teda prakticky návrat do myšlienkovej totality, kde je dovolené vysloviť názor iba s dovolením štátu. Žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. . Hoci je pravda, že otázka pravdivosti hypotéz žalovaného ako hodnotiacich úsudkov nebola doposiaľ ničím preukázaná resp. potvrdená, neznamená to bez ďalšieho, že by takéto informácie nemalí resp. nemohli byť predmetom analýzy či kritiky zo strany politika ako zástupcu časti verejnosti (v zmysle myšlienky, že zo skutočnosti, že v rozhodnom čase nejaké tvrdenie alebo nie všeobecne akceptovaný názor nemožno preukázať ešte neimplikuje, že takéto tvrdenie alebo názor nie sú pravdivé). Hodnotenie potencionality určitého javu je tak legitímnym predmetom verejnej diskusie, pokiaľ ho nemožno úplne vylúčiť ako absurditu. Vzhľadom na badateľné a právne neodôvodnené favorizovanie procesnej pozície žalobkyne zo strany súdu je osobitne významné, aby súd pred každým rozhodnutím vyhodnotil, či požadované obmedzenie alebo povinnosť nie sú vo výraznom nepomere k právu, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Protistrana alebo iný subjekt, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, nesmie byť obmedzená nad rozsah, ktorý je adekvátny vo vzťahu k ohrozeniu subjektívneho práva navrhovateľa. Narušenie proporcionality v tomto smere nevyhnutne zakladá vecnú nesprávnosť uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia z hľadiska absencie účelnosti. V zmysle ustálenej judikatúry princíp proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia totiž musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. V danej veci je však zrejmé, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia vôbec nezvažoval proporcionalitu zásahu do práv žalovaného a arbitrárne prejudikoval záver o tom, že žalovaný šíri preukázateľne nepravdivé informácie bez toho, aby si pravdivosť skutkových základov vyjadrení a hodnotiacich úsudkov žalovaného jednoduchým dostupným spôsobom overil a to aj v kontexte legitímnych cieľov, ktoré žalovaný svojimi statusmi sleduje. Takýto dôkaz pravdy existoval objektívne v čase rozhodnutia súdu a súd mal možnosť pred tak závažným zásahom do práva na slobodu prejavu bez akýchkoľvek ťažkostí nahliadnutím do verejne dostupných zdrojov na internete pravdivosť tvrdení a hodnotiacich úsudkov žalovaného overiť. Keďže tak súd neurobil, rozhodol arbitrárne a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré zakladajú odvolací dôvod v zmysle ustanovenia ). Je teda zrejmé, že súd nepostupoval pri osvedčovaní nároku žalobcu dôsledne v súlade s príslušnými ustanoveniami Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že obmedzenie

akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t. j. musí ísť o obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality (m. m. I.ÚS4/02, , I.ÚS193/03). Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré musí súd skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Navrhované neodkladné opatrenie bude mať len dočasný charakter a nebude vytvorený nenávratný stav. Právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a sledovaný účel, nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Vzhľadom na to, že žalobkyňa vo svojom návrhu nepreukázala skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia, a teda neosvedčila existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a vzhľadom na účel a charakter neodkladného opatrenia ako výnimočného prostriedku súdnej ochrany, nemal súd za daného stavu rozhodnúť neodkladným opatrením a zasiahnuť tak do úpravy práv medzi žalobkyňou a žalovaným bez vykonania ďalšieho potrebného dokazovania. Žalovaný má zato, že žalobkyňa nepreukázala žiadnu okolnosť, z ktorej by vyplývalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda neosvedčila, že by bolo jeho právo ohrozené do takej miery, že by bola daná potreba dočasne upraviť pomery strán sporu tak, ako to neodkladným opatrením žalobkyňa navrhovala je totiž na žalobkyni ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v procesnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označila také skutočnosti a okolnosti, ktoré sú spôsobilé aspoň osvedčiť tvrdenú naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán, aby opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež zrejme uviesť, akého neodkladného opatrenia sa domáha, prečo práve proti označenému žalovanému jeho právo je dané a aby k návrhu pripojila listiny osvedčujúce ňou tvrdené skutočnosti V rámci posudzovania návrhu z hľadiska jeho opodstatnenosti je potom na súde posúdiť, či navrhovateľom neodkladného opatrenia uvádzané skutočnosti (ne)odôvodňujú súdnu ochranu vo forme ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Ak súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietne, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Pre neodkladné opatrenie je pritom rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu je nepochybné, že kritika žalovaného a ani jedno z pravdivých tvrdení a hodnotiacich úsudkov žalovaného vychádzajúcich z verejne dostupných informácií a teda z pravdivého skutkového základu, nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dôveryhodnosti a dobrej povesti žalobkyne.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uvádza, že odporca sa v rámci svojej obrany usiluje navodiť dojem, že žalované tvrdenia sú hodnotiacimi úsudkami alebo hybridnými výrokmi, pričom tvrdí, že: „hodnotiace úsudky nemusia byť adekvátne ani primerané, opak by bol totiž v zjavnom rozpore s právom politikov pútať pozornosť, preháňať, provokovať a ako aj primerane zveličovať.“ Ďalej však cituje ustálenú judikatúru, keď tvrdí, že: „hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do práv na ochranu dobrej povesti je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby (primerane NS SR, ).“ V ďalšej časti Odporca priznáva, že: „otázka pravdivosti hypotéz žalovaného ako hodnotiacich. Odporca ďalej namieta, že Navrhovateľka „neosvedčila nepravdivosť statusov žalovaného a ich objektívnu spôsobilosť zasiahnuť do práv žalobkyne na ochranu dobrej povesti. “Z citovanej obrany Odporcu sa javí, že Odporca buď nevníma alebo nechce akceptovať mantinely oprávnenej kritiky, ktoré v prvom rade vyplývajú z morálnych pravidiel slušnej diskusie a ktoré sú potvrdzované aj konštantnou judikatúrou európskych súdov, na ktorú sme detailne poukazovali v podanom návrhu. V tejto súvislosti odkazujeme na bod 15 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom sú zachytené jednotlivé výroky Odporcu. Na tomto mieste len krátko zosumarizujeme, že podľa výrokov Odporcu sa Navrhovateľka mala dopustiť spáchania trestného činu vlastizrady a pri výkone svojej funkcie mala konať v prospech cudzích štátnych záujmov. Pri formulovaní svojich tvrdení Odporca používa kategorické výrazy a oznamovacie vety (teda nie formu dohadu či podozrení) podporené označovaním Navrhovateľky ako „agentky“ konajúcej v záujme Spojených štátov amerických. Pojem „vlastizrada“ Odporca používa cielene v trestnoprávnom význame (keď napríklad vyzýva orgány činné v trestnom konaní aby voči navrhovateľke zakročili).

Jednoznačná forma rétoriky Odporcu má skutkovú povahu, a teda pravdivosť týchto tvrdení by mal Odporca vedieť preukázať (prípadne by mal mať možnosť preukázať aspoň pravdivý skutkový základ týchto tvrdení). Sme preto presvedčení, že spôsob vyjadrovania Odporcu odôvodňuje právne posúdenie napadnutých výrokov ako skutkových tvrdení, prípadne ako hodnotovo podfarbených skutkových tvrdení (Odporca označoval Navrhovateľku priamo za vlastizradkyňu, za páchateľku trestného činu vlastizrady, obviňoval ju z porušovania výkonu svojej ústavnej funkcie v súlade s SR, pričom tieto tvrdenia prezentoval ako jasne dané, preukázané skutkové udalosti). Napriek tomu teraz Odporca tvrdí, že všetky jeho výroky sú len „hodnotením potenciality určitého javu“ a „úvahami“. V rozpore s judikatúrou (ktorú dokonca Odporca cituje v Odvolaní. V nadväznosti na túto obranu Odporcu poukazujeme na konštantnú judikatúru súdov, ktorá určuje limity oprávnenej kritiky, a teda aj limity oprávnených hodnotiacich úsudkov. Hodnotiaci úsudok (value judgement), ako aj skutkové tvrdenie s hodnotovým nádychom (value-laden statement of fact) musí mať dostatočný faktický základ a forma jeho verejnej prezentácie musí byť primeraná. Primárnym cieľom kritiky nemôže byť hanobenie či zneuctenie danej osoby. Hodnotový úsudok bez adekvátneho faktického základu môže spôsobiť zásah do osobnostných práv kritizovanej osoby. Kritérium primeranosti je závažnejšie najmä v prípadoch osobných útokov voči konkrétnym osobám (kritika ad personam). Prípustná kritika sa tak vyznačuje atribútmi vecnosti, konkrétnosti a primeranosti. Tvrdíme, že aj ak by mal Odporca pravdu a jeho tvrdenia by mali povahu skôr hodnotových úsudkov, napadnuté výroky nemôžu obstáť v teste dostatočného faktického základu. Odporca odvádza legitimitu svojich tvrdení o tom, že Navrhovateľka spáchala trestný čin vlastizrady a že pri výkone svojho mandátu koná v záujme cudzej mocnosti, len z nižšie vymedzeného skutkového základu, ku ktorému uvádzame stručný komentár: Navrhovateľka ratifikovala medzinárodnú zmluvu s USA, ktorú schválila vláda a s ktorou vyslovila súhlas Národná rada SR, a to postupom predpokladaným SR: Navrhovateľka tak postupovala v súlade s právnymi predpismi. Ak Odporca nesúhlasil so znením predmetnej zmluvy alebo s konaním Navrhovateľky, má to samozrejme právo verejne kritizovať, pričom ale opísané konanie nedáva Odporcovi akýkoľvek základ na to, aby obviňoval Navrhovateľku z vlastizrady či z činnosti v prospech iného štátu. Navrhovateľka ako právnička spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, ktorej je podľa Odporcu „materským zakladateľom známy finančník M. S., ktorý sa netají tým, že žalobkyňu financoval“ Ako sme to prezentovali už v návrhu, medzi predchádzajúcim pracovným pôsobením Navrhovateľky v občianskom združení a jej označením ako „americkej agentky“ či „vlastizradkyne“ neexistuje súvislosť. Túto súvislosť tam hľadá len Odporca, aby sa tak snažil legitimizovať svoje verbálne útoky. Nemožno opomenúť, že tvrdenia o americkej agentke a vlastizradkyni sú v statusoch založené najmä na základe ratifikácie spomenutej Obrannej dohody s USA. Spájanie napadnutých tvrdení s predošlými pracovnými skúsenosťami Navrhovateľky tak pôsobí ako ťažko uveriteľná myšlienková konštrukcia Odporcu, ktorá neposkytuje žiadny skutkový základ pre Odporcom zvolený spôsob kritiky Navrhovateľky. Bizarne pôsobí aj spájanie finančníka M.. S. s financovaním Navrhovateľky. Tieto výmysly v Odvolaní nie sú podložené žiadnym hodnoverným dôkazom. Ak mal Odporca na mysli financovanie združenia VIA IURIS, je potrebné dodať, že napríklad v roku 2017 (teda v čase, kedy Navrhovateľka skončila spoluprácu s daným občianskym združením), nadácie podporované Z.. S. financovali občianske združenie VIA IURIS (teda nie priamo Navrhovateľku) na úrovni menej ako 25 % z celkových príjmov združenia. Predstavu, aby Navrhovateľka pri výkone ústavnej funkcie konala údajne v záujme USA práve na základe tejto spolupráce so slovenským, transparentne financovaným občianskym združením, nemožno označiť inak ako úsmevnú. Zjavne ide o účelové skresľovanie reality a vytváranie konšpirácií, ktorými sa Odporca snaží zaujať a upevniť si miesto vo verejnom diskurze, najmä použitím priezviska „S.“. Odporca ponúka výklad slova „agent“, podľa ktorého je agentom osoba, ktorá koná v zastúpení, resp. ktorá je na konanie poverená. Predovšetkým je treba uviesť, že dotknuté výroky sa musia hodnotiť v ich kontexte a vo vzťahu k obecenstvu, ktorému je určené. Z napadnutých výrokov, ako aj zo statusov Odporcu je zrejmé, že Odporca nepoužíval slovo „agent“ v spojitosti napr. s agentom cestovnej kancelárie, ale v spojitosti s tým, že Navrhovateľka mala pri výkone svojej funkcie porušiť právne predpisy, konať v záujme cudzej mocnosti a dopustiť sa pritom trestného činu vlastizrady. Na dokreslenie svojho motívu Odporca prirovnával Navrhovateľku k vojnovým zločincom, hoci na to ona svojim konaním nedala žiadny legitímny dôvod. Skutkový základ, na ktorom Odporca formuluje svoje urážlivé statusy o Navrhovateľke, je nedostatočný. Ako sme už uviedli, Odporcove statusy neumožňujú logicky vysvetliť, čo má byť reálnym dôvodom kritických útokov na Navrhovateľku pri plnení jej ústavnej funkcie. Statusy sú formulované takým jednoznačným a direktívnym spôsobom, ktorý adresátom v podstate nedáva priestor na vytvorenie vlastného názoru na osobu Navrhovateľky. Extrémistické črty statusov Odporcu je možné vnímať v tom smere, že obsahujú buď nekritický a mimoriadne pozitívny vzťah k určitým osobám, alebo naopak obsahujú hanlivé, zosmiešňujúce a urážlivé výroky, pričom tieto sú systematicky a pravidelne smerované voči

Navrhovateľke. Statusy neobsahujú nič medzi týmito dvomi extrémnymi pólmi. Nespochybňujeme pritom právo Odporcu vyjadrovať názory na veci verejné. Navrhovateľka však odmieta nedôvodné útoky na jej osobu a funkciu, pre ktoré svojim konaním nedala žiadny logický a vecný základ. Navrhovateľka tiež odmieta zakrývanie extrémistickej rétoriky Odporcu údajnou politickou debatou ako súčasti demokratického zriadenia, ktorá však nie je ani cieľom, ani prostriedkom komunikácie Odporcu. Odporca v Odvolaní vôbec nezaujal postoj k obvineniam Navrhovateľky z vlastizrady. Obvinenia Navrhovateľky zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vlastizrady sú pritom zjavnými skutkovými tvrdeniami, a nie hodnotiacimi úsudkami. V prípade, ak by aj išlo o hodnotiaci úsudok, išlo by len o istý subjektívny postoj Odporcu ku skutočnostiam, ktoré sú v podstate pravdivé. V tejto situácii je však zrejmé, že skutočnosti, na základe ktorých Odporca postavil svoje názory na Navrhovateľku a výkon jej funkcie, nie sú reálne (t.j. ide len o nepodložené domnienky Odporcu). Kritika Odporcu smerovaná voči Navrhovateľke teda nemala žiadny skutkový základ, nebola vecná ani konštruktívna. Neoprávnená a nevecná kritika, ako ani nepravdivé skutkové tvrdenia nemôžu požívať právnu ochranu garantovanú slobodou prejavu a právom na šírenie a prijímanie informácií. Pri hodnotových úsudkoch hrá osobitnú rolu forma, v akej sú názory prezentované. Kritika musí byť primeraná čo do obsahu, miesta a formy, pričom kritika nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie spoločensky uznávaného legitímneho cieľa. Primárnym cieľom kritiky nesmie byť očiernenie adresáta kritického prejavu. Vzhľadom na formuláciu napadnutých tvrdení a celkový kontext statusov Odporcu sme presvedčení, že aj ak by tieto výrazové prvky súd považoval za hodnotiace úsudky, Odporcove prejavy sú vyjadrené neprimeranou urážlivou formou a predstavujú len urážky v osobnej rovine, bez sledovania verejného záujmu (kritika ad personam). To je umocnené aj celkovým nenávistným kontextom jednotlivých statusov, ktoré umelo vytvárajú z Navrhovateľky akýsi „protištátny živel“, ktorý ma pri plnení ústavnej funkcie cielene konať v záujme iného štátu. Ak by aj boli tvrdenia Odporcu považované za obyčajné názory, práve z dôvodu rozporu týchto verbálnych atakov so všeobecne akceptovanými pravidlami slušnosti a ich kľúčovým cieľom, ktorým je osobné urážanie Navrhovateľky a podnecovanie nenávisti voči jej osobe, stoja napadnuté statusy Odporcu (minimálne v žalovanom rámci) mimo medzí ústavnej ochrany slobody prejavu a právo Navrhovateľky na ochranu osobnosti musí dostať v tomto prípade prednosť. Ako sme poukázali v bodoch 113 až 115 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pre posúdenie legitímnosti zverejnenia informácie je dôležité skúmať aj motív autora tvrdenia. Pokiaľ bolo motívom zverejnenia informácie poškodiť druhého či získať na jeho úkor prospech (slávu, uznanie, pozornosť), a to bez toho aby si šíriteľ overil pravdivosť tejto informácie (alebo jej dokonca sám neveril), nemožno hovoriť o legitímnom výkone slobody prejavu. Z kontextu všetkých statusov a výrokov Odporcu vyplýva, že jeho motívom nebola poctivá politická diskusia (ktorú vďaka premyslenému moderovaniu komentárov pod svojimi statusmi ani nepripúšťa) ale snaha poškodiť Navrhovateľku nepravdivými a difamačnými výrokmi a zviditeľniť svoju osobu na úkor Navrhovateľky, resp. získať týmto spôsobom čo najväčší dosah pre svoje statusy. Slobodu prejavu preto nemožno zneužívať takým spôsobom, ako to robí Odporca - teda spôsobom, ktorý hrubo, závažne a bezdôvodne poškodzuje práva iného. Záverom k tejto časti si konajúcemu súdu dovoľujeme dať do pozornosti výstižný citát Umberta Eca, podľa ktorého je účinné ohováranie také, ktoré prináša fakty samy o sebe bezvýznamné ale zároveň nepopierateľné, pretože sú pravdivé. Z vyššie uvedených riadkov je zrejmé, že tento spôsob komunikácie zvolil aj Odporca, ktorý sa tak síce odvoláva na niektoré pravdivé skutočnosti (napríklad spolupráca Navrhovateľky s občianskym združením VIA IURIS), ktoré však neodôvodňujú dehonestáciu Navrhovateľky, obviňovanie Navrhovateľky z páchania závažných trestných činov a výroky proti Navrhovateľke, voči ktorým smeroval návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Odporca namieta, že Navrhovateľka: „nepreukázala žiadnu okolnosť, z ktorej by vyplývalo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.“ Výroky Odporcu údajne: „nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dôveryhodnosti a dobrej povesti žalobkyne“. Obrana Odporcu, týkajúca sa neosvedčenia procesných podmienok na vydanie Uznesenia, vyznieva prinajmenšom formálne, a to najmä pri zohľadnení skutočností a dôkazov, ktoré sme súdu prezentovali v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Reálnymi dôsledkami útokov Odporcu do osobnostných práv Navrhovateľky sme sa podrobne zaoberali v bodoch 93. až 112. a v časti IV. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Sme preto presvedčení, že tvrdenia Odporcu nielenže sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv Navrhovateľky, ale že do týchto práv aj reálne zasiahli a Reálnym - a dôkazmi osvedčeným - dopadom verbálnych útokov Odporcu voči Navrhovateľke na sociálnej sieti L. bolo napríklad obmedzenie práva Navrhovateľky pokojne sa zdržiavať v mieste svojho domova, pred ktorým sa konali zhromaždenia občanov presvedčených, že Navrhovateľka je americkým agentom a vlastizradkyňou. Z predloženej správy o bezpečnostných hrozbách a rizikách ohrozenia prezidentky SR, ktorú vypracoval Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií pritom jasne vyplýva, že práve v čase intenzívnych atakov a osočovania Navrhovateľky zo

strany Odporcu sa riziko ohrozenia prezidentky SR bezprecedentne zvyšovalo. Množstvo týchto atakov bolo preukázateľne založených na vymyslenom spojení medzi Navrhovateľkou ako „agentkou cudzích mocností“ a USA. Zavedenie a prehlbovanie presvedčenia minimálne časti verejnosti o pravdivosti spojenia medzi Navrhovateľkou a USA je výsledkom sústredenej práce Odporcu na sociálnej sieti L.. V tejto súvislosti nie je z hľadiska komunikácie voči verejnosti zanedbateľná ani skutočnosť, že Odporca je verejne známy vyjadrovaním otvorených a nekritických sympatií voči historickým osobám, ktoré neváhali použiť násilie voči predstaviteľom štátov, ktorých považovali za „vlastizradcov“ (napr. Che Guevara). Je prirodzené, že Odporca, ktorý verejne komunikuje sympatie k takýmto osobám „priťahuje“ na svojom profile osoby, ktoré vnímajú jeho osobné urážky a nenávisť podnecujúce tvrdenia o prezidentke SR ako dôvod na určitú akciu voči jej osobe, príp. osobám jej blízkym. Považujeme za potrebné ešte raz zopakovať, že práve spôsob koncipovania statusov Odporcu, spoločne s aktívnym moderovaním diskusie pod statusmi a platenej inzercie za využívanie algoritmov sociálnej siete L., znamená, že Odporca prostredníctvom svojho účtu na sociálnej sieti cielene zneužíva slobodu prejavu na bezprecedentné šikanovanie a vyvolávanie nenávisti voči Navrhovateľke. Uvedomujeme si, že pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súdu však dávame do pozornosti aj skutočnosti, ktoré nasledovali po vydaní Uznesenia. Tieto skutočnosti potvrdzujú, že ujma na osobnostných právach Navrhovateľky existovala už v čase vydania Uznesenia súdu prvej inštancie. Pri príležitosti Sviatku práce politická strana SMER - sociálna demokracia zorganizovala verejné zhromaždenie v Nitre, na ktorom vystúpil aj Odporca. Pri svojim príhovore k zhromaždeniu sa Odporca štylizoval do role obete, ktorému štátna moc mala zakázať vyjadrovať sa o Navrhovateľke, pričom k davu sa prihovoril nasledovne: „Štátna moc mi zakázala povedať to nahlas, nemôžem povedať pravdu o Č.. Povedzte to za mňa - je to americká..." Po tom, čo sa s touto výzvou Odporca obrátil na prítomných, rozvášnený dav kričal rôzne nadávky a vulgarizmy, pričom z videí je jasne počuť, že najrazantnejším doplnením výzvy Odporcu bol vulgarizmus „kurva“. Namiesto toho, aby sa Odporca pokúsil agresívne naladených prítomných upokojiť, ďalej dav provokoval a vyzýval opätovnými pokrikmi „americká“, pričom dav doplnil: „kurva“. Tento spôsob burcovania davu prostredníctvom osobných útokov a bez štipky slušnosti voči politickým oponentom je typickým znakom komunikácie Odporcu s verejnosťou. Na videách z protestu je pritom možné vidieť to, čo inak robí Odporca online vo svojich statusoch - pod závojom „politickej diskusie“ či „práva na kritiku“ využíva negatívne nálady medzi svojimi sledovateľmi a premyslene medzi nimi šíri hnev a nenávisť voči určitej osobe (v tomto prípade voči Navrhovateľke). Odporca tak koná premyslenými formuláciami kritických tvrdení, ktoré sú buď v celom rozsahu nepravdivé (napríklad akési konšpiračné stretávanie sa Navrhovateľky s americkou veľvyslankyňou) alebo sú síce pravdivé, ale v komunikovanom kontexte statusov Odporcu sú bezvýznamné a neposkytujú skutkový základ pre jeho tvrdenia (napríklad dedukovanie záveru o „americkej agentke“ na základe toho, že Navrhovateľka spolupracovala so slovenským občianskym združením, ktoré bolo v určitom čase čiastočne financované aj súkromným neziskovým sektorom zo Spojených štátov). Naviac, Odporcom komunikované texty či prejavy sú prednášané takým spôsobom (formou), že nie sú ničím iným ako samoúčelnou urážkou a dehonestáciou kritizovanej osoby a žiadnym spôsobom neprispievajú k férovej politickej debate. Aj v kontexte zhromaždenia v Nitre možno konanie Odporcu (a ním prednášané žalované výroky) označiť ako hate-speech namierený voči Navrhovateľke. Čo sa deje pod statusmi Odporcu, v ktorých útočí na Navrhovateľku, a ako na nenávistné prejavy verejnosti reaguje Odporca, tak bolo naživo demonštrované práve na spomenutom zhromaždení. Sme presvedčení, že napadnuté vyjadrenia Odporcu nemôžu byť chránené slobodou prejavu a tento spôsob komunikácie sa nesmie stať štandardom denno-denného politického diania. Kritika veci verejných (napríklad kritika výkonu funkcie prezidentky) je prirodzenou a legitímnou súčasťou politickej debaty, je však potrebné aby nebola komunikovaná neprimeraným spôsobom, čo okrem základných pravidiel slušnosti vyplýva aj z judikatúry v rámci pôsobnosti ESĽP (napríklad v návrhu analyzované rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. alebo rozhodnutie Spolkového ústavného súdu vo veci ). Tieto pravidlá sú opakovane Odporcom prekračované, čoho dôkazom bolo aj ním moderované burcovanie davu pri pokrikoch „americká kurva“ na spomenutom zhromaždení. Ako to vyplýva z vyššie uvedených informácií, Odporca pokračuje aj po vydaní Uznesenia v cielených útokoch voči Navrhovateľke a v pestovaní naratívu o jej údajnej spolupráci s USA na úkor Slovenskej republiky. Dôkazom toho je enormné množstvo statusov, ktoré Odporca vyprodukoval odo dňa vydania Uznesenia. Je preto dôvodné predpokladať, že prevažnou náplňou „komunikačnej“ práce Odporcu je tvorba a moderovanie jeho statusov na sociálnej sieti L.. Už v návrhu Navrhovateľka osvedčila, že sústavné nedôvodné slovné útoky Odporcu sú nebezpečné, a to nie len v nemateriálnej (osobnostnej) rovine, ale aj v rovine reálnej hrozby z fyzického násilia, ktoré môže byť spáchané jednotlivcom ovplyvneným demagógiou, striktnými skutkovými závermi („vlastizradkyňa“,

ktorá za to bude potrestaná) a konšpiráciami Odporcu. Navrhovateľkina ujma na osobnostných právach spočíva teda aj v tom, že rozpútavanie nenávistných emócií Odporcom prostredníctvom jeho verbalizovaného prejavu spôsobuje značnú mieru strachu, obmedzené užívanie vlastného domova a narušenie psychickej pohody z dôvodu možného útoku jednotlivca, ktorý by sa rozhodol prekročiť hranice verbálnych útokov Odporcu a skutočne zrealizovať útok na Navrhovateľku v súvislosti s jej vyfabulovanou „vlastizradou“. Táto forma ujmy na osobnostných právach je pritom potvrdzovaná aj judikatúrou, a to v súvislosti s osobami, momentálne vykonávajúcimi verejnú funkciu. Ani tie totiž nie sú povinné z titulu svojej funkcie strpieť samoúčelné osobné útoky, a to navyše vo frekvencii, v akej ich produkuje Odporca. Napriek tomu, že je predstaviteľná situácia, kedy je voči predstaviteľom verejnej moci potrebné a vhodné použiť ostrý slovník, považujeme za neudržateľné, aby v právnom štáte bol povinný strpieť vyššie uvedenú mieru systematického, dlhodobého a sústredeného verbálneho a nenávisť podnecujúceho ataku ktorýkoľvek verejný činiteľ, či už prezidentka (v tomto prípade), sudca alebo predstaviteľ zákonodarnej moci. Dôvodnosť nariadeného neodkladného opatrenia teda spočíva práve vo vzniku a postupnom zväčšovaní ujmy na osobnostných právach Navrhovateľky. Táto ujma bola spôsobená verejným verbálnym lynčom, ktorému Odporca s cieľom zvýšiť svoju popularitu vystavuje Navrhovateľku vytvorením a spopularizovaním príbehu o americkej agentke a vlastizradkyni. Doteraz utrpená ujma na osobnostných právach je pritom len ťažko napraviteľná, pričom Navrhovateľku bude stáť ešte veľa úsilia, aby verejnosti vysvetlila nepravdivé informácie, uvádzané v statusoch Odporcu. Pridanie každého ďalšieho statusu Odporcu o Navrhovateľke ako „americkej agentke“ a „vlastizradkyni“ len podporí presvedčenie sledovateľov Odporcu o pravdivosti tohto tvrdenia a je pravdepodobnejšie, že určitá časť verejnosti si tieto názory osvojí a bude ich považovať za pravdivé. V kontexte argumentácie, ktorú sme uviedli k dôvodnosti podania návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia považujeme formálne námietky Odporcu, podľa ktorých vyjadrenia Odporcu „nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dôveryhodnosti a dobrej povesti žalobkyne“, za nedôvodné a rozporné s objektívnou realitou. Priamym dôkazom opaku je aj nenávistná reakcia davu potom, ako ho burcoval Odporca na zhromaždení konanom 1. mája 2022 v Nitre. K námietke Odporcu voči nerešpektovaniu princípu proporcionality neodkladného opatrenia dodávame, že odstránenie konkrétnych častí statusov, ktoré priamo zasahujú do jej osobnostných práv, predstavuje najmenej invazívny zásah do práva na slobodu prejavu Odporcu. Ak Odporca teraz v Odvolaní tvrdí, že súd mu nariadil „odstrániť z L. profilu celé statusy žalovaného,“ takéto tvrdenie nemá žiadnu oporu v skutočnosti. Podobne aj pri zdržovacom nároku si je potrebné uvedomiť, že súdna ochrana Navrhovateľky nebude úplná, pokiaľ rozhodnutie súdu nebude pôsobiť aj preventívne a súd Odporcovi nezakáže Navrhovateľku spájať so spáchaním trestného činu vlastizrady a z vykonávania služby v prospech cudzích mocností. Primeranosť navrhovaného zdržovacieho petitu vyplýva zo skutočnosti, že samoúčelné urážky a nedôvodné obvinenia, ktoré Odporca využíva na vyvolávanie negatívnych emócii voči Navrhovateľke, nijako neprispievajú k politickej debate rešpektujúcej hranice slušnosti a práva iných. Len pripomíname, že ESĽP považoval za primerané aj uloženie peňažnej sankcie v trestnom konaní politikovi, ktorý nepodnikol rýchle kroky na odstránenie nenávistných komentárov uverejnených užívateľmi sociálnej siete L. pod politickým príspevkom zverejneným týmto politikom. V prejedávanom prípade Odporca preukázateľne moderuje diskusiu pod svojimi ohováračskými statusmi tak, aby sa tam zobrazovali predovšetkým komentáre jeho podporovateľov, pričom cielene ponecháva v diskusii aj nenávistné a vulgárne komentáre smerujúce voči Navrhovateľke. Aj pri zohľadnení judikatúry ESĽP zdôrazňujeme, že Navrhovateľka zvolila najmiernejší nástroj právnej obrany, keď si v tomto konaní uplatnila zdržovací a odstraňovací nárok. Súdny zákaz osočovania Navrhovateľky pritom Odporcovi nijako nebráni v kritike veci verejných, či v kritike Navrhovateľky. Táto kritika však musí byť vecná a primeraná. Ak však Odporca považuje osočovanie Navrhovateľky za „osobitosť“ svojho prejavu, ktorý má podľa neho „kvetnatý charakter,“ je evidentné, že sám nerozumie tomu, čo je a čo už nesmie byť akceptované v rámci slušnej spoločenskej diskusie a čo patrí a čo už patriť nemôže rámca ochrany prejavu garantovaného ľudsko-právnymi dokumentmi. Vydanie Uznesenia a vytýčenie aspoň elementárnych hraníc pre prejav Odporcu sa preto javí ako nanajvýš potrebné a dôvodné. To platí osobitne v situácii, kedy šírenie názorov v rámci sociálnych médií, na rozdiel od klasických médií, ešte nepozná žiadnu primeranú zákonnú reguláciu. Uznesenie je podľa Odporcu „formálne a arbitrárne“, čo má podľa jeho názoru spôsobovať inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K tejto námietke odkazujeme na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. , ktoré cituje na str. 23 Odvolania Odporca a podľa ktorého je potrebné trvať na tom, aby, hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie, malo príslušnú kvalitu - t. j. aby toto odôvodnenie bolo Uznesenie tieto kvalitatívne znaky rozhodnutia nepochybne spĺňa. Prvostupňový súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a poskytol odpovede na šesť základných otázok: KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v konkrétnom prípade

„hovoril“. Súd teda osobitne zvážil status autora prejavu (politik so značným dosahom na sociálnych sieťach, ktorý nesie z toho vyplývajúcu zodpovednosť za tvrdenia nezakladajúce sa na pravde) a status adresáta tohto prejavu (osoba verejne činná, ktorej hranice akceptovateľnej kritiky sú širšie, ale nie bezmedzné), posúdil, akým spôsobom došlo k zásahu do osobnostných práv (statusy na sociálnej sieti), ako aj to, v akej dobre pred podaním návrhu bol napadnutý prejav prezentovaný verejnosti (od začiatku decembra 2021). Napokon mal súd za to, že výroky Odporcu: „v ktorých obviňuje žalobkyňu z obzvlášť závažných trestných činov a iné hanlivé obvinenia, pri ktorých je evidentná snaha žalovaného o vyvolanie silných negatívnych emócii u jeho priaznivcov voči žalobkyni nie sú obhájiteľné slobodou prejavu, nakoľko v nich absentuje vecná, racionálna argumentácia, prípadne akákoľvek snaha o vysvetlenie a preukázanie tvrdených skutočností.“ Podľa súdu sú teda výroky Odporcu koncipované: „prevažne ako faktické tvrdenia, z ktorých sa mnohé preukázateľne nezakladajú na pravde, a ktorého cieľom je pravdepodobne dehonestácia verejne činnej osoby,“ a preto namietaný prejav „nemôže požívať vyššiu mieru ochrany z titulu slobody prejavu podľa SR vo vzájomnom vyvažovaní s právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena v zmysle SR.“ Odôvodnenie Uznesenia tak považujeme za dostatočne zrozumiteľné, nakoľko je z neho jasne čitateľné, akými úvahami sa súd pri rozhodovaní zaoberal a čo bolo dôvodom priznania, resp. nepriznania nárokov Navrhovateľky. Odporca pritom nedoložil jediný dôkaz, ktorý by aspoň spochybnil tvrdenia Navrhovateľky uvádzané v návrhu. Pre úplnosť dodávame, že väčšinu „skutkových tvrdení“, ktorými sa Odporca usiluje preukázať dôvodnosť označovania Navrhovateľky za „americkú agentku“, Odporca prezentoval aj verejne v statuse zo dňa X. L. XXXX (súčasť predloženej notárskej zápisnice) a prvostupňový súd mal túto argumentáciu k dispozícii. Aj z odôvodnenia je však zrejmé, že ide o tvrdenia, pri ktorých absentuje vecná a racionálna argumentácia, ktorá by viedla k tak závažným označeniam Navrhovateľky. Odporca ďalej poukazoval na niekoľko dobre známych rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavných súdov Veľká časť rozhodnutí najmä ústavných súdov, na ktoré poukazoval Odporca, sa však vecne nehodí na tento prípad, nakoľko súd sa v nich vyjadroval k postaveniu novinárov pri uplatňovaní slobody prejavu. V ďalších veciach sa súd zaoberal vyjadreniami politika k reálnym veciam verejným a trestnoprávnou represiou za vyjadrenie týchto názorov. Napríklad v opakovane citovanom rozhodnutí Castells v. Španielsko súd posudzoval prípad, keď senátor kritizoval vládu za to, že nezabezpečila bezpečnosť baskických občanov pri teroristických útokoch v Baskicku a bol odsúdený na rok a deň väzenia. Podobne, aj v prípade Incal v. Turecko súd riešil trest odňatia slobody politika za rozširovanie letákov kritizujúcich opatrenia miestnych úradov proti pouličným obchodníkom. Vo veci Ceylan v. Turecko súd posudzoval prípad uväznenia vedúcej osobnosti tamojších odborov za prejav, ktorý mal ohroziť bezpečnosť a územnú teritorialitu. Ďalšia skupina prípadov vôbec nesúvisí s predmetom podaného návrhu (napríklad rozhodnutie Vajnai v. Maďarsko, Stankov a Ilinden v. Bulharsko). V judikatúre predloženej Odporcom tak nemožno nájsť ani približnú paralelu so skutkovým stavom v prípade, v ktorom sa Navrhovateľka domáha ochrany pred pokračujúcimi, sústredenými verbálnymi útokmi Odporcu, ktoré ju obviňujú zo spáchania trestného činu a zo spolupráce s cudzou mocnosťou bez faktického základu. Ak sa Odporca dovoláva judikatórnych názorov vyzdvihujúcich slobodu prejavu v politickej diskusii a ochranu opozičného politika, opakujeme, že predmetný návrh nesmeroval k obmedzeniu možností Odporcu vyjadrovať sa k veciam verejným. Výlučným cieľom podaného návrhu bola ochrana Navrhovateľky pred tvrdeniami, ktoré neoprávnene zasahujú do jej osobnostných práv, a teda široko vybočujú z medzí slušnej politickej diskusie v intenzite, v ktorej spôsobili Navrhovateľke ujmu na právach. Ani Navrhovateľka pritom nie je povinná trpieť bezdôvodné častovanie urážkami a samoúčelnú osobnú kritiku, ktorá bez akéhokoľvek dôkazu spochybňuje jej spôsobilosť zastávať úrad prezidentky SR. Navyše, konanie Odporcu voči Navrhovateľke má evidentne vzrastajúcu tendenciu, pričom burcovanie davu pri bezprecedentnom vulgárnom urážaní Navrhovateľky je len pokračovaním útokov Odporcu, voči ktorým sa Navrhovateľka bráni aj v tomto konaní. Podobne aj ESĽP potvrdil, že sloboda politickej diskusie nepochybne nemá absolútnu povahu. V tejto veci súd zdôraznil bezprecedentné postavenie siete L. pri šírení slobody prejavu, s čím súvisí aj určité nebezpečenstvo z porušenia práv iných. Ohováranie a iné typy nenávistného prejavu sa tak môžu šíriť ako nikdy predtým, pričom súd v tomto kontexte výslovne zdôraznil osobitnú zodpovednosť politikov, ktorý by sa pri svojom verejnom vyjadrovaní mali vyhýbať komentárom, ktoré by mohli podporovať neznášanlivosť a nenávistné prejavy. Aj preto podľa súdu nebolo porušením slobody prejavu politika, keď mu vnútroštátny súd udelil peňažnú pokutu za to, že nezabránil šíreniu nenávistných komentárov verejnosti zobrazovaných pod svojim politickým príspevkom na L. účte. ESĽP tak potvrdil, že najmä politik musí byť mimoriadne ostražitý pri pridávaní príspevkov na sociálnu sieť L., pričom nesie zodpovednosť za komentáre a diskusiu, ktoré užívatelia pridávajú pod jeho príspevkami. Nemôže sa pritom vyhovárať na ochranu prejavu v politickej diskusii. Prirodzene, súhlasíme s tým, že sloboda prejavu je chránená nielen v

prípade informovania o pozitívnych skutočnostiach, ale takisto aj v prípade tém, ktoré sú nepríjemné, pohoršujúce či útočné. Politický prejav tiež požíva zvýšenú ochranu, a preto aj subjekty zapájajúce sa do politickej diskusie sú povinné zniesť vyššiu mieru kritiky. Nič z toho však nedáva právo Odporcovi rozširovať o Navrhovateľke nepravdivé skutkové tvrdenia a očierňovať ju hrubo znevažujúcimi a vymyslenými tvrdeniami. Tieto závery vyplývajú z konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít, na ktorú sme poukázali v tomto konaní. Sme presvedčení, že napadnuté konanie Odporcu dávno presiahlo mieru kritických prejavov, ktoré možno tolerovať v demokratickej spoločnosti, pričom v súčasnosti Odporca celkom otvorene podporuje šírenie nenávisti voči Navrhovateľke. Je si potrebné uvedomiť, že podnecovanie verejnosti k nenávisti voči Navrhovateľke, je založené práve na naratíve „americkej agentky“ a ženy, ktorá zradila svoju vlasť, voči ktorému sa Navrhovateľka bráni podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Keď si čitateľ pozorne prezrie Odporcom neustále šírené výmysly a osobné urážky voči Navrhovateľke, nenájde v úmysle Odporcu najmenšiu vôľu diskutovať. Jeho útoky voči Navrhovateľke používajú slobodu prejavu len ako nástroj - nosič realizácie jeho vymyslených, či pomýlených tvrdení o Navrhovateľke sledujúcich cieľ zvýšiť popularitu svojich statusov. Okrem toho, Odporca patrí k slovenským politikom s preukázateľne najvyšším vplyvom na sociálnych sieťach. Platí pritom, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv fyzickej osoby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je Navrhovateľka presvedčená, že Odporca neoprávnene zasiahol do jej práva na ochranu osobnosti, nariadené neodkladné opatrenie je dôvodné a Uznesenie je vecne správne.

7. Odvolací súd, viazaný rozsahom ( ) a odvolacími dôvodmi odvolania ( ), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust.

9. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenia osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

10. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť

potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie tohto, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

11. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobkyňa sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zverejňovania a šírenia tvrdení o tom, že žalobkyňa je vlastizradkyňou, americkou agentkou, agentkou cudzích mocností, ako aj nepravdivých informácií o tom, že žalobkyňa spáchala trestný čin vlastizrady alebo že je ovládaná Spojenými štátmi americkými. Žalovaný je povinný zdržať sa prejavu, v ktorom prirovnáva alebo spája Navrhovateľku a výkon ústavnej funkcie prezidentky Slovenskej republiky so slovnými pojmami fašizmus a totalita. Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia rozhodnutia natrvalo odstrániť zo statusu zverejneného na sociálnej sieti L. príspevky špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa doručenia rozhodnutia ospravedlniť sa žalobkyni zaslaním listu vo formáte A4 doručeného na adresu: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, ktorý bude podpísaný osobne žalovaným a bude obsahovať stanovený text.

12. Žalobkyňa je verejne činnou osobou (Prezidentkou SR) a musí akceptovať vyššiu mieru verejnej kritiky, ako iní občania, nakoľko si to vyžaduje podpora verejnej diskusie o veciach verejných a slobodné utváranie názorov. Hranica kritiky osôb vstupujúcich do politiky sú širšie ako u iných subjektov. Tým, že žalobkyňa kandidovala a bola zvolená do funkcie prezidentky Slovenskej republiky, vystavila sa vedome kontrole svojho konania nielen zo strany novinárov ale taktiež aj iných politikov. Odvolací súd však zdôrazňuje, že aj žalobkyňa napriek tomu, že je verejne činná osoba, vzťahuje sa na ňu ako na každú fyzickú osobu (fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy).

13. Okrem ustanovení týkajúcich sa ochrany osobnosti, môžu fyzické osoby využiť taktiež ustanovenia týkajúce sa neodkladných opatrení, ktoré dávajú každej osobe (vrátane osôb verejne činných) právo podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V prebiehajúcom konaní bolo osvedčovaním preukázané, že žalovaný je verejne činnou osobou (politikom) poslancom NRSR, členom Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny, náhradným členom Výboru NR SR pre európske záležitosti a pracovníkom Ústavu politických vied SAV. Okrem uvedeného je žalovaný taktiež výrazne činný v mediálnom priestore a v oblasti sociálnych sietí, kde informuje svojich sledovateľov najmä o politickom živote na Slovensku a vo svete, žalovaný má v rámci obsahu svojich príspevkov silný celospoločenský dosah, a ako už bolo uvedené, iba na sociálnej sieti „L.“, kde žalobca vystupuje pod účtom s názvom „Ľ. I., ktorého je aj administrátorom (toto tvrdenie nebolo žalovaným v konaní popreté), s počtom sledovateľov svojho účtu okolo 170.000 a s interakciami viac ako 11 miliónov, je jeden z najsledovanejších spomedzi politikov Slovenska. Pod týmto účtom žalovaný od 05. decembra 2021 do podania návrhu zverejnil viac ako 23 príspevkov, ktoré sa týkali žalobkyne a v ktorých žalobkyňu spájal s trestnou činnosťou, s výkonom prezidentského úradu proti záujmom Slovenskej republiky, či spájal žalobkyňu s hnutím smerujúcim k potláčaniu ľudských práv. Tieto príspevky boli uverejnené formou spôsobilou zasiahnuť do osobnosti žalobkyne a tiež vyvolať u sledovateľov žalovaného, ako aj u iných osôb ku ktorým sa mali možnosť dostať vďaka širokému množstvu osôb, ktoré mali interakciu s účtom žalovaného, silné negatívne emócie, ktoré prirodzene vyvolajú informácie o tom, že prezidentka Slovenskej republiky je: osobou páchajúcou trestnú činnosť (žalovaným tvrdené spáchanie trestného činu vlastizrady a ďalšie), osobou slúžiacou záujmom iných štátov ako agent, osobou ktorá vykonáva svoju funkciu odplatne pre iné osoby - v niektorých kruhoch našej spoločnosti osoby známe ako škodiace záujmom štátu, alebo prirovnávaním k osobám negatívne známym z obdobia druhej svetovej vojny. Napriek tomu, že žalobkyňa je osobou verejne činnou a v jej prípade sú z dôvodu jej postavenia dané širšie limity prípustnej kritiky ako v prípade súkromnej osoby v zásade platí, že „pravdivá informácia nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímna, že by odporoval právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Hodnotiaci úsudok naopak vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok preto nemožno akokoľvek dokazovať, je však nutné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom výkonu kritiky, tzn., či primárnym cieľom kritiky

nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. <https://www.codexisuno.cz/6pF>).

14. V konaní je osvedčené, že konanie žalovaného má znaky konania, ktoré je spôsobilé zasiahnuť do práv chránených , pričom sa nejedná o niektorú z okolností vylučujúcu neoprávnenosť zásahu (napr. zákonná licencia , ). Vykonaným dokazovaním boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana (ochrana osobnostných práv žalobkyne). Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne dodáva, že z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie neodkladného opatrenia, avšak ustanovenie dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. „Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie predbežného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia“ (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 - 135).

15. Na účely konania o neodkladnom opatrení žalobkyňa, ako už bolo spomenuté uniesla dôkazné bremeno osvedčenia existencie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní navrhuje vykonanie dokazovania o tom, že žalobkyňu neškandalizuje v súvislosti s obrannou dohodou s USA, polemizuje o jazykovom výklade slova „agent“, preukazuje z akých okolností si o žalobkyni vytvoril názor, že tá je prepojená na mocnosti iných štátov a ďalšie, odvolací súd uvádza, že takéto dokazovanie je nad rozsah stanovený zákonom pre naplnenie účelu rozhodnutia o neodkladnom opatrení, ktorého podstatu už vyššie vysvetľuje. Dokazovanie v tomto rozsahu sa vykoná na súde prvej inštancie v prípade konania o žalobe vo veci samej, pokiaľ ju žalovaný na súd podá.

16. Neodkladnosť opatrenia je pre súd preukázaná dosahom príspevkov žalovaného, ktorý ako už bolo spomínané je jedným z najsledovanejších aktívnych politikov Slovenska, ktorý už len z titulu svojej funkcie poslanca NR SR požíva u značnej časti občanov prirodzenú autoritu a u ktorého sa predpokladá istá morálna vyspelosť, ako jedného zo zástupcu občanov v NRSR. Teda je prirodzené, že niektorí občania preberajú tvrdenia a závery poslancov NRSR (najmä tých, ktorých volili vo voľbách do NRSR) bez ďalšieho ako tvrdenia faktické, úprimné a pravdivé. O to väčšia je pravdepodobnosť ujmy na osobnosti iného, pokiaľ by žalovaný ako poslanec NRSR svojimi tvrdeniami nesledoval prirodzený a potrebný verejný dialóg, resp. upozorňovanie na dôležité verejné témy a ďalšie, ale svoju autoritu a postavenie by obmedzil len na neoprávnené zasahovanie do súkromia iného, alebo by zasiahol do ľudskej dôstojnosti iného neprimerane urážlivou alebo dokonca vulgárnou a hanobiacou kritikou danej osoby, prekračujúcou spoločenské pravidlá slušnosti.

17. Na doplnenie odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie v zmysle v odseku XXVIII výroku uznesenia poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Taktiež odvolací dodáva, že v zmysle , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s a . V konaní úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania priznal v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).