Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/41/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: E.. M. H. E. Q. J. W. V. Z. Ý. , S. U. XX.X.XXXX, M. W. M., Y. Č.. X, zastúpený spoločnosťou Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Mostová č. 2, IČO: 35 724 111, za ktorú koná JUDr. Pavol Erben, JUDr. Juraj Erben, proti žalovanému: E.. N. Q. E. W. L. R. c.č E. , S. U. XX.X.XXXX, M. H., Q. Č.. XX/., zastúpený JUDr. Michalom Kyptom, advokátom v Bratislave, Kadnárova č. 64/2532, o zaplatenie sumy 18.000,-- € s príslušenstvom, o vzájomnej žalobe žalovaného s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 9. októbra 2019, č.k. -122, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 9. októbra 2019, č.k. -122, p o t v r d z u j e s tým, že žalovaný je povinný svoju povinnosť splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 9.10.2019, č.k. -122, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18.000,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 18.000,-- € od 8.9.2018 do zaplatenia; žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; vzájomnú žalobu žalovaného proti žalobcovi, o zaplatenie sumy 30.000,-- €, vylúčil na samostatné konanie. Skutkovým základom žalovanej sumy bola ústne uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol pôžičku peňazí v sume 20.000,-- €. Sume 18.000,-- € zodpovedá zvyšok nevrátenej pôžičky peňazí do 7.9.2018, keď z nej žalobcovi žalovaný vrátil len sumu 2.000,-- €. Doba splatnosti nebola dohodnutá, a preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 18.000,-- € do 7.9.2018. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu výpis z účtu v Tatra banke, a.s., z ktorého vyplýva výber peňažných prostriedkov v sume 20.000,-- € dňa 11.4.2017, vloženie sumy 2.000,-- € na účet dňa 11.10.2017 s poznámkou „repay 2 z 20“ a výzvu na zaplatenie sumy 18.000,-- € adresovanú žalovanému. 1.1. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením , , , ods. l, . 1.2. Skutkovo dôvodil tým, že strany sporu sú si známi, bývalí obchodní partneri a spoločníci v obchodnej spoločnosti. Na základe vzájomnej dôvery si opakovane finančne vypomáhali, podľa aktuálnej potreby. Na základe ústne uzavretej zmluvy poskytol žalobca žalovanému dňa 11.4.2017 pôžičku peňazí v sume 20.000,-- €, ktorú žalovanému poskytol zo svojho účtu vedený v Tatra banka, a.s. (na účet č. V Dňa 11.10.2017 bola na účet žalobcu pripísaná suma 2.000,-- € s poznámkou „repay 2 z 20“ z účtu č. V Podaním zo dňa 27.8.2018, doručené žalovanému dňa 30.8.2017, vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 18.000,-- € do 7.9.2018.

1.3. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že nesporným tvrdením v konaní bolo, že žalobca poskytol žalovanému sumu 20.000,-- € a žalovaný žalobcovi poskytol sumu 2.000,-- €. Sporným zostal právny dôvod uvedeného plnenia. Kým žalobca tvrdil, že poskytol žalovanému sumu 20.000,-- € ako pôžičku, z ktorej mu žalovaný vrátil sumu 2.000,-- €, žalovaný tvrdil, že suma 20.000,-- € mu bola poskytnutá za účelom zvýšenia základného imania spoločnosti TBA Group s.r.o., ktorú spolu so žalobcom založili. Sumu 2.000,-- € označil ako pôžičku poskytnutú žalobcovi na pohonné hmoty a osobnú potrebu. 1.3.1. Na podporu svojho tvrdenia predložil žalobca súdu výpis z účtu v Tatra banke, a.s., z ktorého jednoznačne vyplýva, že dňa 11.4.2017 poslal na účet žalovaného sumu 20.000,-- €. Žalovaný na účet žalobcu zaslal sumu 2.000,-- € s poznámkou „repay 2 z 20“. Slovo repay je anglické sloveso, ktoré v preklade do slovenského jazyka znamená splácať, vrátiť, vyrovnať, dlh. Poznámka 2 z 20 znamená podľa názoru súdu 2.000,-- € zo sumy 20.000,-- €, teda ide o splátku dlhu v sume 20.000,-- € v časti rovnajúcej sa sume 2.000,-- €. Vysvetlenie je celkom logické, podložené listinnými dôkazmi i časovým sledom. 1.3.2. Nelogicky vyznieva tvrdenie žalovaného, že ide o pôžičku v sume 2.000,-- € poskytnutú žalobcovi na nákup pohonných hmôt a na osobnú potrebu, ktoré tvrdenie žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal. Nevysvetlil, čo by v takomto prípade znamenalo „repay 2 z 20“. Žalovaný dôvodil, že pre zníženie dlhu sa v bankovníctve požíva termín „installment“. Súd dôvodil, že nešlo o záväzok medzi bankou a jej dlžníkom, a preto používanie bankovej terminológie sa v prípade dvoch fyzických osôb nepoužíva. Installment znamená v preklade do slovenského jazyka „dodávka tovaru, splátka, pokračovanie“. Navyše termín „installment“ nijako nevysvetľuje číselné označenie 2 z 20 a nekorešponduje ani s teóriou o pôžičke žalobcovi. 1.3.3. Rovnako nepresvedčivé bolo i tvrdenie žalovaného o zvýšení základného imania spoločnosti TBA Group s.r.o. Žalovaný tvrdil, že sa so žalobcom dohodli na zvýšení základného imania spoločnosti o 100.000,-- €, kde obaja boli povinní zložiť sumu 50.000,-- € a suma 20.000,-- € zaslaná na účet žalovaného bola v skutočnosti časťou sumy 50.000,-- €, určenej na zvýšenie základného imania spoločnosti. Spoločnosť TBA Group s.r.o. bola založená dňa 27.9.2016. Základné imanie bolo navýšené v sume 105.000,-- € dňa 3.10.2017 splatením vkladov spoločníkov (strán sporu). Pre zvýšenie základného imania spoločnosti platí prísne formalistický postup upravený . K najzákladnejším patrí rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti o zvýšení základného imania, písomné vyhlásenie spoločníka o záväzku splatiť základné imanie v celom rozsahu, vyhlásenie konateľa o splatení vkladu, zmena spoločenskej zmluvy a návrh podaný do obchodného registra. Pokiaľ by naozaj išlo v prípade platby 20.000,-- € o sumu zaplatenú na zvýšenie základného imania, potom by žalovaný disponoval vyššie uvedenými dôkazmi, avšak ani jeden z nich nepredložil. Nevysvetlil ani tú skutočnosť, prečo by žalobca posielal vklad na základné imanie na súkromný účet žalovaného a nie na účet spoločnosti. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia o zvýšení základného imania spoločnosti. 1.4. Nadväzne na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalobca dňa 11.4.2017 v prospech účtu žalovaného sumu 20.000,-- €, bez uzavretej dohody splatnosti pôžičky a spôsobu jej vrátenia. Podľa sa zmluvou o pôžičke rozumie prenechanie vecí druhovo určených dlžníkovi, ktoré sa dlžník zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby, v rovnakom počte a v rovnakom druhu. Čas vrátenia je preto podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Čas nemusí byť určený konkrétne, môže byť ponechaný aj na vôľu dlžníka. Dňa 27.8.2018 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie sumy 18.000,-- € v lehote do 7.9.2018, čím jednostranne určil termín jej vrátenia, resp. splatnosti. Zmluvu o pôžičke súd prvej inštancie považoval za platne uzavretú, na základe ktorej bol platne založený záväzkový vzťah. Žalovaný plnil z titulu pôžičky iba čiastočne, keď dňa 11.10.2017 zaplatil v prospech účtu žalobcu (len) sumu 2.000,-- € s poznámkou „repay“ (vrátiť, splatiť) 2 z 20 (2.000,-- € z 20.000,-- €). Žalobcovi súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. od 8.9.2018 zo sumy 18.000,-- €, keďže žalovaný mal plnenie poskytnúť do 7.9.2018 a neposkytol. 1.5. K tvrdeniu žalovaného, že výzva na zaplatenie sumy 18.000,-- €, datovaná dňom 27.8.2018 a vyhotovená právnym zástupcom žalobcu na základe plnej moci udelenej mu žalobcom dňa 29.8.2017, je neplatná, respektíve zaslaná neoprávnenou osobou, súd dôvodil, že z predloženej mailovej komunikácie medzi žalobcom a právnym zástupcom žalobcu vyplýva, že dňa 26.8.2018 komunikovali o udelení plnej moci a žalobca vyzval právneho zástupcu, aby dlh z pôžičky od žalovaného vymáhal. Z ďalšieho konania žalobcu, ktorým bolo písomné udelenie plnej moci právnemu zástupcovi, jednoznačne vyplynula vôľa, aby ho právny zástupca vo veci vymáhania pohľadávky voči žalovanému zastupoval. Chyba v písaní nerobí plnú moc neplatnou.

2.1. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením ods. l písm. h/, b/, f/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu). Súd správne uviedol, že čas vrátenia pôžičky je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, avšak nesprávne právne posúdil a zabudol uviesť, že jednostranná možnosť určenia času vrátenia pôžičky musí byť výsledkom dohody veriteľa a dlžníka, že čas vrátenia pôžičky môže určiť dlžník alebo veriteľ. Aj tvrdenie žalobcu, že doba splatnosti nebola medzi nimi dohodnutá, jednak vyvracia existenciu dohody o čase vrátenia, a jednak potvrdzuje, že podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke, dohodnutá doba, neexistuje. Žalobca tak nepreukázal (o.i. náležitostí) existenciu času vrátenia, ktorý sa musí preukázať tak, že je výsledkom iba dohody medzi veriteľom a dlžníkom a zároveň použitie je absolútne vylúčené pri aplikácii . Zdôraznil ustanovenie , , ods. l, . Súd pochybil, keď sa v rozsudku nevysporiadal s jeho argumentami o nemožnosti aplikácie na prípad zmluvy o pôžičke v snahe jednostranne obísť podstatnú náležitosť zmluvy, a to dohodu o dohodnutej dobe plnenia, že žalobca nepreukázal existenciu podstatnej náležitosti zmluvy o pôžičke, dohodou určený čas vrátenia pôžičky, a teda neaplikoval príslušnú právnu normu; opomenul aplikovať , , ods. l, . Žalobca ako veriteľ bol povinný preukázať písomnou zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom, alebo iným spôsobom podstatnú náležitosť, že sa on (dlžník) zaviazal na majetkové plnenie druhovo určených vecí - peňazí; žalobca toto nesplnil. 2.2. K predbežnému právnemu posúdeniu súdom „žalobca bude musieť preukázať, že sa jednalo o pôžičku poskytnutú žalovanému ako FO vo výške 20 tisíc eur a že zo strany žalovaného došlo k čiastočnému vráteniu z titulu pôžičky vo výške 2.000 eur“ dôvodil, že z vykonaného dokazovania zostalo nepochybné, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, teda počet dôkazov sa od predbežného prejednania do vyhlásenia rozsudku nezmenil. Preto súd spochybnil v napadnutom rozsudku svoj záver o predbežnom posúdení, preto je nesprávny právny záver súdu, že žalobca ako veriteľ preukázal, že došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke a potom výrok rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. 2.3. Trvá aj na neoprávnenosti spoločnosti Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., konať v mene a na účet žalobcu, pretože žalobca ho splnomocnil až dňa 29.8.2018. 2.4. Vo vzťahu k jeho protižalobe dôvodil ustanovením ods. l písm. f/ (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému zisteniu). Zdôraznil, že ňou uplatnil voči žalobcovi zaplatenie sumy 30.000,-- € ako bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia . Žalobca pri navýšení základného imania v spoločnosti TBA Group s.r.o. reálne nezaplatil navýšenie základného imania zo svojich prostriedkov a túto sumu za neho poskytol on (žalovaný) v sume 30.000,-- €. Suma 20.000,-- € bola započítaná do zvyšku vkladu žalobcu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal preukázaním, či žalobca zaplatil základné imanie v danej spoločnosti. Nie je splnená ani podmienka na vylúčenie veci na samostatné konanie podľa ustanovenia , nakoľko z rozsudku nevyplýva ani zistenie súdu, že nie sú splnené podmienky na spojenie vecí. Zdôraznil totožnosť strán sporu, predmet konania o žalobe a o vzájomnej žalobe, ktoré nároky skutkovo súvisia a druhovo ide o rovnaké vzájomné peňažné plnenia a požadované peňažné plnenie žalovaného voči žalobcovi spĺňa aj kvantitatívnu podmienku prisúdenia vyššej sumy ako uplatnil žalobca. 2.5. Súd posúdil jeho platbu v sume 2.000,-- € s poznámkou platby repay 2 z 20 ako platbu, ktorou mal zaplatiť čiastočne žalobcov nárok v sume 20.000,-- €. K takémuto záveru súd ale došiel len na základe subjektívneho názoru prekladu slova repay bez toho, aby rešpektoval jeho úmysel (žalovaného). Z dokazovania vyplýva, že žalobca žiadal od neho poskytnúť pomoc, aby mal na pohonné hmoty a za týmto účelom mu sumu 2.000,-- € poskytol. Z nevyplýva, že platba 2.000,-- € má povahu uznania záväzku (20.000,-- €). Okrem výpisu z účtu žalobca nepredložil žiaden iný dôkaz, že suma 20.000,-- € je pôžičkou pre neho (žalovaného). Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, žeby sa súd zaoberal podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke a tieto vymenoval, žeby uviedol akým dôkazom alebo skutkovým zistením sú preukázané všetky podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke. Uspokojil sa len so skutkovými nepreukázanými názormi žalobcu. Žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy o pôžičke, prejav jeho (žalovaného) vôle, ktoré by smerovali k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke so žalobcom, z akého dôvodu má vrátiť žalobcovi sumu 20.000,-- €. Súd ďalej pochybil, keď sa nezaoberal tým, že sa obaja pri rozdelení spoločných spoločností TBA Intel s. r. o. (dnes EVOLET s.r.o.) a TBA Group s.r.o. (dnes EQT Ventures s.r.o.) vzájomne dohodli, že každá zo strán je spokojná s rozdelením a nikto nie je nikomu nič dlžný. Preto pokiaľ žalobca od neho žiada zaplatiť sumu 20.000,-- €, potom vzájomným

návrhom žiada on od žalobcu zaplatiť sumu 30.000,-- €, ktorú za neho zaplatil v rámci navyšovania základného imania v spoločnosti TBA Group s.r.o. Nerešpektovaním dohody o nulovom vysporiadaní a nezmyselným nárokovaním si od neho sumu 20.000,-- € z titulu údajnej pôžičky, žalobca jednostranným a neoprávneným konaním zrušil dohodu o nulovom vzájomnom vysporiadaní medzi nimi. Zdôraznil, že vzájomnú dohodu je možné zrušiť iba dohodou strán v súlade s ustanovením . 2.6. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu. Ak odvolací súd zistí, že sú splnené podmienky pre zmenu rozsudku, navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalobu zamietne, uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 30.000,-- € a prizná mu nárok proti žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.1. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Dôvodil, že žalovaný celú svoju argumentáciu založil na absencii dohody o čase splatnosti pôžičky, pričom vykladá spôsobom, ktorý mu vyhovuje. Ustanovenie , osobitne „po uplynutí dohodnutej doby“, vykladá gramaticky, dovoláva sa slov uvedených v tomto ustanovení absurdným spôsobom, ktorý nemá oporu v rozhodovacej praxi súdov, výklade predmetného ustanovenia odborníkmi z praxe, v právnej teórii a v právnej vede. V tejto súvislosti zdôraznil ustálené právne názory vyslovené v súčasne presne označenej literatúre, judikatúre, spočívajúce v tom, že medzi podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke nepatrí určenie doby, dokedy má byť vec vrátená. Dohodnutou dobou podľa nie je presné určenie doby, kedy má byť vec vrátená. Splatnosť pôžičky môže veriteľ privodiť tým, že požiada dlžníka o splatenie dlhu ( ); ak čas plnenia nebol v zmluve dohodnutý, použije sa všeobecná úprava splnenia dlhu uvedená v ustanovení a dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo ho o plnenie požiada veriteľ. Pôžičky boli medzi nimi bežnými, keďže boli dlhodobí obchodní partneri, čo žalovaný nepoprel. V predmetnej veci došlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov, žalovaný mu vrátil sumu 2.000,-- € s poznámkou pre príjemcu „repay 2 z 20“, žalovaný nepreukázal žiadny iný právny titul, z ktorého by bol oprávnený prijať sumu 20.000,-- € z účtu tak, aby o tomto titule neboli dôvodné pochybnosti. Tieto skutočnosti dostatočne preukazujú existenciu zmluvy o pôžičke. Dovolávaním sa preukázania každej jednej podstatnej náležitosti zmluvy o pôžičke spôsobom zvoleným žalovaným nie je možné vyvrátiť záver súdu prvej inštancie, pretože všetky okolnosti prípadu svedčia o tom, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená. Zmluva o pôžičke nie je formálnou zmluvou. Jej neexistencia v písomnej forme nezneplatňuje zmluvu ako takú. Zdôraznil, že zmluva o pôžičke môže vzniknúť aj iba samotným odovzdaním peňažných prostriedkov veriteľom dlžníkovi, ak bolo úmyslom strán uzavrieť zmluvu o pôžičke. Tento úmysel jednoznačne preukazuje platba 2.000,-- € s poznámkou pre prijímateľa „repay 2 z 20“. V konaní vierohodným spôsobom opísal priebeh udalostí, ktoré predchádzali tomuto sporu, preukázal odovzdanie peňažných prostriedkov žalovanému, že časť z nich žalovaný splatil. Neobstojí preto tvrdenie žalovaného, že nebola uzavretá zmluva o pôžičke z dôvodu, že chýba fyzický záznam o tom, že sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Neposkytol uveriteľné vysvetlenie, čo malo predstavovať zaslanie 20.000,-- € na jeho účet, prečo pri údajnej pôžičke v sume 2.000,-- € uviedol „repay 2 z 20“ a svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi. 3.2. Súd prvej inštancie mu (žalobcovi) uložil povinnosť preukázať uvedené skutočnosti, teda podstata jeho povinnosti nespočívala v predložení nových dôkazov. Relevantným spôsobom preukázal (vysvetlil) ním tvrdené skutočnosti, pričom medzi ním tvrdenými skutočnosťami neexistujú rozpory a o priebehu udalostí, ktoré viedli k sporu, neexistujú dôvodné pochybnosti, pretože sú vo vzájomnej časovej a logickej súvislosti a poskytujú ucelený pohľad na celú situáciu. Nesúhlasí ani s názorom žalovaného, že je potrebné mať na výzvu na zaplatenie dlhovanej čiastky písomné splnomocnenie. V tejto súvislosti odkázal aj na ustanovenie , podľa ktorého ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Z neho nevyplýva povinnosť splnomocniteľa udeliť plnú moc na zaslanie výzvy na zaplatenie písomne. V prípade, žeby odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou a mal za to, že pre splnomocnenie na zaslanie výzvy na úhradu dlžnej čiastky je potrebná plná moc, poukázal na ustanovenie , podľa ktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomné splnomocnenie právnemu zástupcovi udelil s nesprávne uvedeným dátumom iba v dôsledku chyby v písaní. Plná moc bola udelená v takej forme, ako ju vyžaduje Občiansky

zákonník. Napokon aj súd s jeho právnym zástupcom konal. K ostatnej argumentácii žalovaného sa nevyjadril, lebo všetky ďalšie argumenty sú založené na predpoklade, že pre výzvu na úhradu dlžnej sumy sa vyžaduje písomná plná moc. Má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vznesenie vzájomnej žaloby na sumu 30.000,-- € je iba účelovou obranou, nemá oporu v logike, v dôkazoch, ani v logickom slede udalostí, pretože si túto údajnú nesplatenú sumu uplatnil až po podaní jeho žaloby. Neboli splnené podmienky pre spojenie vecí, navyše mal súd prvej inštancie preukázané, že nárok uplatnený v konaní bol pôžičkou a nie splatením základného imania, a preto sa tieto dve veci na spojenie nehodia, skutkovo spolu nesúvisia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za riadne odôvodnené.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na dôvodoch svojho odvolania a odvolacom návrhu. Žalobca právne nevyvracia aplikáciu ustanovení , , ods. l, . Sám (žalovaný) jasne a zrozumiteľne vysvetlil vzájomnú súvislosť týchto zákonných ustanovení, je v súlade so systematikou a táto nebola spochybnená ani žalobcom a ani súdom. Ustanovenie je všeobecným ustanovením, ale žalobca zabúda na definíciu zmluvy o pôžičke, ktorej obsahovou súčasťou je aj dohoda dlžníka a veriteľa o dobe vrátenia pôžičky. Citované zákonné ustanovenie nemá právnu silu nahrádzať podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke a síce dohody o dohodnutej dobe. Zmena záväzkového vzťahu je možná, ale iba za dodržania podmienky reálnej existencie odchylne upraviť vzájomné práva a povinnosti, iba formou dohody účastníkov právneho vzťahu. Určenie času plnenia jednostranným úkonom veriteľa bez existencie dohody o takomto oprávnení v rozpore s ods. l znamená zásah do práv veriteľa a dlžníka stanoviť dobu splatnosti vzájomnou dohodou. Žalobcove vyjadrenia považuje za subjektívne, nepravdivé, úmyselne zavádzajúce. Zopakoval, že súd nesprávne právne posúdil vec s poukazom na vykonané dokazovanie, žalobca nepreukázal podstatnú náležitosť „povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu“. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, žeby sa súd s týmto zaoberal. Poprel všetky tvrdenia žalobcu, a teda s poukazom na ustanovenie zostali sporné. Ak splnomocnenec žalobcu ho písomne vyzval, je potrebné, aby bola výzva písomná a zaslaná mu, a preto aj splnomocnenie sa musí udeliť písomne ( ); tento právny úkon (výzva) nie je možné s odstupom 6 mesiacov dodatočne zhojiť. Zopakoval, že splnomocnenec nebol oprávnený na konanie v mene a na účet splnomocniteľa dňa 27.8.2018. Emailová správa nespĺňa podmienku písomného plnomocenstva. K opodstatnenosti vzájomnej žaloby dôvodil, že dve podmienky uvedené v ods. l (skutková súvislosť a totožnosť strán) sú alternatívne podmienky, teda postačuje len splnenie jednej z nich; druhovo ide o rovnaké vzájomné peňažné plnenia; ním požadované peňažné plnenie vo vzájomnej žalobe voči žalobcovi spĺňa aj kvantitatívnu podmienku prisúdenia vyššej sumy ako uplatnil žalobca.

5. Ďalšie vyjadrenia už predložené neboli.

6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, ( účinný od 1.7.2016), ďalej len ], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. júla 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (, , , ).

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne a právne správny potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre úplnosť a na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

8. Súd prvej inštancie vo výroku rozsudku neuviedol lehotu, v ktorej má žalovaný svoju povinnosť splniť. Zákonodarca v ustanovení veta prvá lehotu na plnenie určuje v trvaní tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Napriek tejto jednoznačne uvedenej povinnosti, v záujme jasnosti, presnosti, odvolací súd vo výroku svojho rozsudku doplnil, že žalovaný je povinný svoju povinnosť splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

9. Odvolací súd dôvodí, nadväzne na skutočnosť, že žiaden dôkaz nemožno označiť za nespochybniteľný, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, vyhodnotil všetky listinné dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti ( ods. l, ods. l ) a tieto poskytujú verný obraz o všetkých skutočnostiach rozhodujúcich pre predmetné súdne konanie; súd sa vysporiadal tiež s podstatnými vyjadreniami strán sporu, následne vec aj právne správne posúdil. Odôvodnenie rozsudku obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia

10. Základom predmetu sporu je zmluva o pôžičke uzavretá ústne, na základe ktorej, podľa tvrdenia žalobcu, poskytol žalovanému dňa 11.4.2017 pôžičku peňazí v sume 20.000,-- € a že doba vrátenia dohodnutá nebola. Žalovaný so žalobou nesúhlasí z dôvodu, že táto suma je časťou sumy 50.000,-- € určenej u oboch na zvýšenie základného imania ich spoločnosti. Dôvody odvolateľa nie sú spôsobilé privodiť mu úspech v odvolacom konaní. 10.1. Zákonodarca nevyžaduje pre zmluvu o pôžičke písomnú formu, pre jej platnosť nevyžaduje prísne formálne pravidlá; ponecháva a rešpektuje širokú zmluvnú voľnosť jej účastníkov. Ústne uzavretá zmluva o pôžičke ale sťažuje dôkaznú situáciu u jej účastníkov. Žalobca povinnosť tvrdenia, odôvodnenia a preukázania, v zhode so súdom prvej inštancie, aj podľa názoru odvolacieho súdu, splnil. Z ním predložených dôkazov, a síce z výpisu z jeho bankového účtu, z poznámky žalovaného pri sume 2.000,-- €, z komunikácie strán sporu, a ich vyhodnotenia jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, vyplýva, že žalobca žalovanému dňa 11.4.2017 poskytol pôžičku peňazí v sume 20.000,-- €, že žalovaný z nej vrátil (len) sumu 2.000,-- € dňa 11.10.2017. Žalovaného tak zaťažuje povinnosť zaplatiť žalobcovi ešte sumu 18.000,-- €. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný ani nepoprel, že mu žalobca poskytol sumu 20.000,-- €. O sume 2.000,-- € žalovaný dôvodil, že ju poskytol žalobcovi na nákup pohonných hmôt a na osobnú potrebu. Svoje tvrdenie nepreukázal a naviac nevysvetlil ani spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, čo znamená jeho poznámka „repay 2 z 20“. Naopak význam tejto poznámky odporuje jeho tvrdeniu v tom, že sumu 2.000,-- € poskytol žalobcovi na nákup pohonných hmôt a na osobnú potrebu. 10.2. Žalovaný dôvodil, že v zmluve o pôžičke, pre jej platnosť, je nevyhnuté, aby bol (o.i.) dohodnutý presný čas vrátenia. Podstatou zmluvy o pôžičke ( ) je prenechanie vecí podľa druhu veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných vecí, dočasnosť zmluvy. Termín plnenia nemusí byť dohodnutý pri uzatváraní zmluvy, ale môže byť dohodnutý aj neskôr, prípadne stačí, ak je dodatočne určiteľný alebo ponechaný na vôli dlžníka. V predmetnej veci čas splnenia dohodnutý nebol, nebol ustanovený právnym predpisom, potom čas plnenia dlhu bol určený (dodatočne určiteľný) výzvou žalobcu, v ktorej žalovaného požiadal o splnenie dlhu do 7.9.2018 ( ). Tvrdenie žalovaného, že nemožno aplikovať ustanovenie , je v rozpore s ustálenou súdnou praxou (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , ) a postráda podrobné (skutkové a právne) odôvodnenie, prečo v predmetnej veci nemožno aplikovať ustanovenie . Je notorietou, že ustanovenie je lex specialis a ak neposkytuje podrobnejšiu úpravu, v predmetnej veci čas vrátenia pôžičky, lehotu plnenia upravuje lex generalis ( ) ako všeobecné ustanovenie upravujúce záväzkové právo o čase splnenia záväzku. Zo spisu nevyplýva a ani strany sporu netvrdili, žeby žalobca čas plnenia ponechal na vôli dlžníka, a teda by bol namieste postup podľa ustanovenia . Vo veci nemožno aplikovať ustanovenie tak, ako to predkladá žalovaný, pretože čas splnenia povinnosti dohodnutý nebol, a teda nemalo byť čo menené, zmenené (ani jednostranne). Opätovne ide o všeobecné ustanovenie o úprave záväzkového vzťahu, ktoré ale, vzhľadom na vyššie uvedené, v predmetnej právnej veci použiť nemožno. Žalovaný ani len netvrdil, nieto preukázal, žeby chovanie žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi ( ods. l ), žeby bolo v rozpore s ustanovením . 10.3. Žalovaný ďalej dôvodil, že spoločnosť Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., nemala oprávnenie v čase vyhotovenia výzvy (dňa 27.8.2018) zastupovať žalobcu, keďže plná moc je datovaná dňom 29.8.2018. Zákonodarca nevylučuje uzavrieť dohodu o plnomocenstve v prípade zmluvy o pôžičke aj ústne. Jej účastníkmi sú (len) splnomocniteľ a splnomocnenec. Z obsahu spisu, z chovania žalobcu, jeho právneho zástupcu, vyplýva rozsah splnomocnenia. Pre obsah plnomocenstva je rozhodujúci vykonaný prejav vôle; nebolo preukázané, čo napokon ani odvolateľ netvrdil, žeby zástupca žalobcu dňa 27.8.2018 prekročil svoje oprávnenia. Napokon právny zástupca žalobcu uvádzal, že ide iba o chybu v písaní, keď uviedol dátum 29.8.2018, keďže žalobcu bol oprávnený zastupovať už dňa 27.8.2018. Tomuto názoru neodporujú žiadne skutočnosti vyplývajúce zo spisu a takéto ani sám odvolateľ ani len netvrdil. Napokon ak by aj skutočne dohoda o plnomocenstve medzi žalobcom a jeho právnym

zástupcom bola uzavretá dňa 29.8.2018, oprávnenie z nej vyplývajúce pre právneho zástupcu by sa vzťahovalo aj na všetky úkony, nespochybnené, vykonané dovtedy. 10.4. Odvolateľ ďalej namietal, že súd nesprávne vylúčil jeho vzájomnú žalobu na samostatné konanie, keďže sa nezaoberal otázkou, či sú splnené podmienky na spojenie vecí. Na tomto mieste odvolací súd dôvodí, že súd prvej inštancie sa nedopustil procesného pochybenia, keď vzájomnú žalobu na samostatné konanie vylúčil ( ). Práva žalovanému odopreté nie sú, v samostatnom súdnom konaní bude súd prvej inštancie rozhodovať o jeho nárokoch voči žalobcovi použijúc primerane ustanovenia o žalobe ( ); so zachovaním tiež povinnosti tvrdiť, odôvodniť, preukázať, svoje tvrdenia. Na tomto mieste a pre úplnosť odvolací súd ešte dôvodí, že zmluvu o pôžičke uzavreli strany sporu ako fyzické osoby (radoví občania). Z tvrdenia žalovaného vyplýva, že ním označená zmluva (dohoda), od ktorej odvíja svoj nárok voči žalobcovi podľa zásad o bezdôvodnom obohatení, je založená na ich členstve v právnickej osobe v postavení jej spoločníkov. 10.5. Pri predbežnom právnom posúdení súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 26.6.2019 (č.l. 88 a nasl. spisu) súd prvej inštancie uviedol, čo považuje za nesporné a čo považuje za sporné a poskytol stranám sporu dostatočný časový priestor na preukázanie svojich tvrdení, a teda odstránení spornosti. Žalobca, aj podľa názoru odvolacieho súdu, svoje tvrdenie preukázal, žalovaný jeho tvrdenia ničím nevyvrátil, nespochybnil rozhodujúcimi právnymi skutočnosťami, dôkazmi. 10.6. Odvolateľ odvolací dôvod oprel tiež o ustanovenie ods. l písm. b/ Tento odvolací dôvod ale vo viazanosti na predmetnú právnu vec ničím neodôvodnil, a tak sa ním odvolací súd zaoberať meritórne nemohol.

11. Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne nevysporiadal. Všetky žalovaným v odvolaní uvádzané dôvody teda neboli spôsobilé privodiť mu úspech v odvolacom konaní. V konaní nebola zistená vada týkajúca sa procesných podmienok, na ktorú by musel odvolací súd prihliadať, aj keď nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená (. ). 12. Hoci odvolateľ v úvode odvolania vymedzil, že jeho odvolanie smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj proti výroku o jeho omeškaní, čase a spôsobe zaplatenia úrokov z omeškania, proti výroku o trovách konania, vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu. Odvolací súd konal a rozhodol o odvolaní aj v danom rozsahu; prinajmenšom ako súvisiacich výrokov ( veta druhá ). V nadväznosti na vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej (v istine), potom odvolací súd, už bez ďalšieho (aj vzhľadom na pasivitu odvolateľa), rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil aj vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, vo výroku o nároku na náhradu trov konania (387 ods. l ).

13. Žalobcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % ( ods. l, ods. l, ods. l ). Aj o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia

14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( veta druhá v spojení s zákona č, o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).