Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Co-113-2021.pdf
PDF · 114.72 KB
Case nature
Subarea
15Co/113/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobkyne: E.. U. A. K. P. Á. Č. Z. R. Á. , F. C. XX.X.XXXX, T. T., P. I. Č.. X, zastúpená JUDr. Simonou Bacigálovou Psotkovou, bytom Bratislava, Polárna č. 8, proti žalovanému: O.. I.. O. S. O. L. Č. F. Y. , F. C. X.X.XXXX, T. T., H. Č.. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Bratislava, Pribinova č. 20, IČO: 50 491 300, za ktorú koná JUDr. RNDr. Silvia Prachová, o zaplatenie sumy 900,-- €, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 2. decembra 2019, č.k. 14 C 143/2011-336, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7. júna 2021, č.k. 14 C 143/2011-401, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 7. júna 2021, č.k. 14 C 143/2011-401, p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 2. decembra 2019, č. k. 14 C 143/2011-336, o d m i e t a .
III. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 2.12.2019, č. k. 14 C 143/2011-336, vydaným podľa § 274 písm. a/, b/ C.s.p. (rozsudok pre zmeškanie žalovaného), vyhovel žalobe žalobkyne a vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 900,-- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 30.10.2010 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo výroku II. žalobkyni proti žalovanému priznal 100 % náhradu trov konania. Pri odôvodnení rozsudku súd postupoval podľa ustanovenia § 275 C.s.p. Zdôraznil, že žalovaný sa na pojednávanie dňa 2.12.2019 nedostavil, hoci na predchádzajúcom pojednávaní vzal termín nasledujúceho pojednávania (dňa 2.12.2019) riadne na vedomie a predvolanie na pojednávanie obsahujúce poučenie o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovanému bolo doručené. Svoju neprítomnosť na pojednávaní žalovaný neospravedlnil, nežiadal pojednávanie odročiť. Právne súd prvej inštancie dôvodil ďalej ustanovením § 451 ods. l, ods. 2, § 456, § 517 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., § 255 ods. l C.s.p. 1.2. Súd mal za to, že boli kumulatívne splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p., vrátane návrhu žalobkyne na rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní dňa 2.12.2019. Rozsudok bol zástupkyni žalobkyne účinne doručený dňa 10.1.2020, žalovanému dňa 7.1.2020.
2. Proti rozsudku pre zmeškanie podal osobne na súde dňa 22.1.2020 odvolanie žalovaný. Dôvodil, že žalobkyňa od neho pýta sumu 900,-- € s príslušenstvom, ako by si od nej túto istinu požičal, pričom však išlo o postupné vyplatenie zálohových platieb pri spracovaní viacvariantného architektonického konceptu
ňou plánovanej záhradnej chaty a pri rozpracovaní projektu tejto stavby pre povolenie a realizáciu. Termín posledného pojednávania vzal na vedomie na konci predošlého pojednávania, nebol písomne predvolaný, ani nemá vedomosť o tom, žeby bol poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Termín nasledujúceho pojednávania si poznačil na papier nie dostatočne čitateľne a neskôr dvojku v dátume prečítal ako trojku, čo spôsobilo jeho príchod na súd o deň neskôr. Dňa 2.12.2019 mal byť na súde predvolaný a vypočutý súdny znalec z odboru stavebníctvo, aby odpovedal na otázky oboch sporných strán a aby vysvetlil, prečo jeho posudok je spracovaný pre iný druh stavby a v nedostatočnom rozsahu. Počas jeho spracovania nemal možnosť sa k nemu vyjadriť, pretože znalec ho písomne pozval na vypočutie oneskorene, výzvu prevzal po termíne stretnutia. Za poctivú a zmysluplnú prácu v prospech iného občana má nárok na primeranú finančnú odmenu a ako bývalý živnostník aj na ušlý zisk v prípade, ak klient od svojho zámeru odstúpi. V jeho prípade po dvojmesačnej odbornej práci nešlo teda o bezdôvodné obohatenie sa na úkor žalobkyne, majetkový prospech nezískal plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením z neplatného právneho úkonu. Prácu vykonával na základe ústnej objednávky a zmluvný vzťah so žalobkyňou mal znaky určitosti, čo sa potvrdilo počas tohto súdneho konania. Žalobkyňa jeho prácu koordinovala, upresňovala, rozširovala svoj investičný zámer, ale od zmluvy o dielo sa rozhodla odstúpiť až po zavrhnutí svojho zámeru. V závere odvolania uviedol, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia (§ 356 písm. b/ C.s.p.) a navrhol rozsudok zrušiť a pokračovať v konaní.
3. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného boli splnené, žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 2.12.2019 riadne neospravedlnil; ani včas a ani vážnymi dôvodmi. Skutočnosť, že žalovaný nevie po sebe prečítať termín pojednávania, na ktoré je riadne predvolaný, ktorý si sám zapísal, nie je vážnym dôvodom, ktorý by ospravedlňoval jeho neúčasť na pojednávaní. Naviac pani sudkyňa pri každom pojednávaní počas tohto konania vydávala zápisnicu o pojednávaní obom procesným stranám, kde mal tento termín žalovaný tiež uvedený. Konanie trvá 10 rokov. Od účinnosti Civilného sporového poriadku je na každom predvolaní na pojednávanie uvedené poučenie o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie; teda žalovaný bol riadne poučený. K znaleckému posudku mal žalovaný možnosť sa vyjadriť. Súdny znalec sa mu snažil doručiť informáciu o termíne stretnutia, snažil sa ho zastihnúť cestou poštového doručovateľa, prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, ale ani tá sa s ním nedokázala spojiť s tým, že na jej telefonáty a písomné správy nereaguje. Po vypracovaní znaleckého posudku dal súd obom stranám možnosť sa k znaleckému posudku písomne vyjadriť a podať námietky. Žalovaný túto možnosť nevyužil. Neskôr žalovaný žiadal vypočuť súdneho znalca, čo mu sudkyňa umožnila a súdneho znalca predvolala na deň 2.12.2019. Prítomní na danom pojednávaní boli všetci ostatní, aj súdny znalec, iba žalovaný sa bez ospravedlnenia napriek riadnemu predvolaniu nedostavil. Nedostavenie sa žalovaného na pojednávanie, nevyjadrenie sa k znaleckému posudku, nespolupráca so súdnym znalcom napriek výzve súdneho znalca, ani so svojou právnou zástupkyňou, preukazuje negatívne povahové črty žalovaného, najmä jeho nespoľahlivosť a bezohľadnosť. Tieto povahové črty mali za následok aj neprofesionálne správanie sa voči nej pri spracovávaní projektu. Dodaná architektonická štúdia zo strany žalovaného bola pre ňu nepoužiteľná, správanie žalovaného bolo nevypočítateľné a neprofesionálne.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne (napísané a podané Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Bratislava, IČO: 50 491 300) sa v plnom rozsahu pridržiaval svojich predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadrení. Zdôraznil ustanovenie § 274 C.s.p. a to, že podmienky tam uvedené musia byť splnené kumulatívne. Nebol poučený o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a teda neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže ho súd riadne nepoučil o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, čo vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania, na ktorom bol nový termín pojednávania stranám sporu oznámený. Nebol si vedomý možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, neuvedomil si, čo mu hrozí v prípade jeho nedostatočnej obozretnosti. Dôvodil ďalej nedostatočným odôvodnením rozsudku v nadväznosti na ustanovenie § 275 C.s.p. V zmysle konštantnej judikatúry a síce rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (zo dňa 13.3.2003, sp.zn. II. ÚS 6/2003; zo dňa 4.2.2009, sp.zn. I. ÚS 117/07; zo dňa 12.6.2008, sp.zn. I. ÚS 114/2008; zo dňa 1.3.2010, sp.zn. I. ÚS 327/2010), Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. zo dňa 29.7.2010, sp.zn. 2 M Cdo 7/2009), tiež rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 16.12.2002 vo veci Hadjanastssiou v. Grécko, jasne a jednoznačne odôvodnené rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu. Odvolacie dôvody oprel o ustanovenie § 365 ods. l písm. b/, d/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na dôvodoch, návrhoch, prednesených vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 23.8.2020 neobsahuje podpis konajúcej osoby, a preto tento úkon nie je v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka platným procesným úkonom, a súd by ho nemal brať do úvahy. Žalovaný bol poučený o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie a jeho tvrdenie, že poučený o tejto možnosti nebol, nie je pravdivé. Odôvodnenie rozsudku jasne obsahuje všetky právne podmienky, ktoré viedli súd k jeho vydaniu. Ak súd prikročí k vydaniu rozsudku pre zmeškanie, ide o formu skráteného rozhodnutia, čo sa prejaví aj v jeho odôvodnení. Zákonodarca zaviedol inštitút kontumačného rozsudku presne z dôvodu správania sa niektorých účastníkov v súdnom konaní, ako sa správa v predmetnom konaní žalovaný. Predlžuje súdne konanie, zneužíva súdny systém, zbytočne mrhá peniazmi daňových poplatníkov.
6. Uznesením zo dňa 7.6.2021, č.k. 14 C 143/2011-401, súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 2.12.2019, č.k. 14 C 143/2011-336. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie dňa 2.12.2019, na ktoré bol riadne predvolaný na pojednávaní dňa 25.10.2019. Právne dôvodil ustanovením § 277 ods. 2, ods. 3 C.s.p. Predpokladom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je, že žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci podľa § 274 písm. a/ C.s.p. z ospravedlniteľného dôvodu, ktorý je povinný preukázať. Súd posudzuje len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným možno považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci. V predmetnej právnej veci žalovaný návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie neodôvodňoval tým, že zmeškal pojednávanie vo veci z ospravedlniteľného dôvodu. Iba uviedol, že si omylom zle zapísal termín pojednávania, že si nebol vedomý následkov nedostavenia sa na pojednávanie. Podľa právneho názoru súdu prvej inštancie boli splnené zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, keď tento bol riadne a včas na pojednávanie predvolaný, bol poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, pretože takéto poučenie mu bolo v predvolaniach na pojednávania doručené niekoľkokrát. Žalovaný nebol dostatočne opatrný pri ochrane svojich práv; v tejto súvislosti zdôraznil zákonnú zásadu, že právo patrí bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv; v tejto súvislosti súd zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 248/2006.
7. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný. Zdôraznil ustanovenie § 274 písm. a/ C.s.p. a osobitne znenie, že v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Podmienky uvedené v citovanom zákonnom ustanovení musia byť splnené kumulatívne. Zopakoval dôvody už uvádzané a odôvodňujúce nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a ak súd takýto rozsudok vydal, zasiahol do jeho práv a nebolo mu umožnené svoje práva ďalej v súdnom konaní hájiť a byť bdelým. V tejto súvislosti zdôraznil uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky „sp.zn. ÚS 233/2019“. Zopakoval tiež dôvody, pre ktoré považuje rozsudok pre zmeškanie za nedostatočne odôvodnený. Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dôvody odvolania oprel o ustanovenie § 365 ods. l písm. b/, d/, h/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Odvolanie považuje za nedôvodné, zdôraznila správanie žalovaného počas súdneho konania, ktorým spôsoboval prieťahy. Má za to, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zopakoval dôvody uvádzané v odvolaní, vo vyjadrení, zopakoval svoj odvolací návrh. Zdôraznil ustanovenie § 274 C.s.p. a to, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a síce nebol písomne predvolaný na pojednávanie, a teda ani nebol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie.
10. Odvolací súd preskúmal vec [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. l C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok; C.s.p.), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je dôvodné. Napadnuté uznesenie odvolací súd potvrdil ako vecne a právne správne (§ 387 C.s.p.). Následne potom odvolanie žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd odmietol ako odvolanie, ktoré prípustné nie je (§ 386 písm. c/ C.s.p.).
11.1. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 11.2. Podľa § 277 ods. 2, ods. 3 C.s.p. ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie (ods. 2). Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (ods. 3). 11.3. Podľa § 105 C.s.p. súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu (ods. l). Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal (ods. 2). Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov l a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu (ods. 3).
12. Citované procesné ustanovenia upravujú osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie vo forme jeho návrhu na jeho zrušenie. Nemožno totiž vylúčiť, že na strane žalovaného môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, respektíve inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, respektíve ktorá mu zabráni, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Účelom tejto zákonnej úpravy je teda zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 30.6.2010, sp.zn. 4 Cdo 184/2009, poukázal na to, že z účelu a povahy tohto procesného inštitútu možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť, a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškané konanie. V tomto konaní sa súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku, pričom v danej veci bude prieskum splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie predmetom samostatného odvolacieho konania na základe odvolania žalovaného proti kontumačnému rozsudku), ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní.
13.1. V prejednávanej veci sa žalovaný dňa 25.10.2019 zúčastnil pojednávania, na ktoré sa nedostavil predvolaný znalec a žalovaný trval na jeho výsluchu. Z tohto dôvodu súd pojednávanie odročil na termín 2.12.2019 s tým, že žalobkyňa, jej splnomocnená zástupkyňa, a žalovaný berú termín pojednávania na vedomie a písomne už predvolaní nebudú; volaný bude len znalec. Žalovaný sa pojednávania dňa 2.12.2019 nezúčastnil, svoju neprítomnosť vôbec neospravedlnil. Teda včas pred pojednávaním súdu ani len neoznámil skutočnosti (vážne, objektívne), ktoré mu zabránili v účasti na pojednávaní; napokon tieto neuvádzal, následne ani nepreukázal, ani v odvolaní proti rozsudku. Uviedol len, že si zmýlil dátum pojednávania. Súd prvej inštancie, rozhodujúc o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nepovažoval žalovaným uvedený dôvod na zrušenie rozsudku pre zmeškanie za dôvodný. Dôvody uvádzané v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie správne preto vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedostatočné. 13.2. Nie je dôvodná námietka žalovaného v odvolaní, že pri predvolávaní na pojednávanie dňa 2.12.2019 nebol poučený o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre jeho zmeškanie, ako to nepochybne
vyplýva zo zápisnice o pojednávaní dňa 25.10.2019. Ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní dňa 25.10.2019 prítomné strany sporu, zástupkyňa žalobkyne, boli ústne na danom pojednávaní predvolané na pojednávanie na deň 2.12.2019. Súd prvej inštancie tak postupoval v súlade s procesným právnym predpisom (§ 105 ods. l C.s.p.), keď takúto možnosť doručenia v prejednávanej veci nevylučujú žiadne skutočnosti, tieto nevyplývajú z obsahu spisu a tieto napokon nevylučuje ani sám žalovaný. Strany sporu boli v konaní veľakrát poučené o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa Civilného sporového poriadku (v predvolaniach na pojednávanie zo dňa 27.8.2018, č.l. 243 spisu; zo dňa 26.10.2018, č.l. 250 spisu; zo dňa 4.4.2019, č.l. 286 spisu; zo dňa 29.7.2019, č.l. 307 spisu). Keďže odvtedy ku zmene procesného právneho predpisu nedošlo, je právne irelevantné, že pri ústnom predvolaní na pojednávanie dňa 25.10.2019 na deň 2.12.2019 strany sporu opätovne poučené o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie neboli. 13.2.1. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity niektorej z procesných strán v sporovom konaní, spočívajúcej výlučne v neopodstatnenom nedostavení sa na pojednávanie. Zákonodarca danou právnou úpravou sledoval záujem na včasnom prejednaní veci a predchádzaní procesným obštrukciám strán, ktoré sankcionoval rýchlou stratou sporu. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Kontumačný rozsudok podľa § 274 C.s.p. prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené podmienky normované jeho hypotézou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, v rovnakom čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment (okamih). Rozsudkom pre zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené všetky podmienky. Nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej. Súd v prípade, ak sú splnené podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p., takto rozhodnúť musí. Uvedené jednoznačne vyplýva z formulácie zákonného textu, kedy zákonodarca celkom jasne rozlíšil medzi rôznymi procesnými situáciami, pričom v niektorých ponechal na úvahe súdu, či rozhodne rozsudkom pre zmeškanie (§ 172 C.s.p. „...súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie...“, § 273 C.s.p. „Súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie...“); naopak v iných neustanovil možnosť úvahy súdu (§ 274 C.s.p. „Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie...“). V tomto prípade možnosť zvrátiť skončenie sporu kontumačným rozsudkom zákonodarca preniesol do neskoršej fakultatívnej fázy konania ustanovenej § 277 C.s.p. upravujúcom zrušenie rozsudku pre zmeškanie. 13.2.2. Na tomto mieste odvolací súd považuje za dôvodné, v zhode so súdom prvej inštancie, poukázať na potrebu dodržania zásady vigilantibus iura scripta sunt. Uvedená zásada „vo svojej podstate znamená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje majetkové, osobné, satisfakčné a pod. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.6.2019, sp.zn. I. ÚS 233/2019). S poukazom aj na uvedenú zásadu a potrebu jej dodržiavania odvolací súd považuje za nedôvodné odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa porušenia práva na spravodlivý proces súdom prvej inštancie. 13.3. Námietky odvolateľa spočívajúce v tom, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre jeho zmeškanie, preto odvolací súd považoval za nedôvodné. Súd prvej inštancie vecne a právne správne postupoval, keď návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.
14. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie vydaným podľa § 274 C.s.p.
15.1. Podľa § 274 C.s.p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 15.2. Podľa § 137 písm. a/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti.
16. Rozsudkom pre zmeškanie podľa vyššie uvedeného ustanovenia môže súd rozhodnúť v prípadoch, keď predmetom konania je žaloba na splnenie povinnosti a keď už nariadil vo veci samej pojednávanie a žalovaný sa na toto pojednávanie nedostavil, pričom podmienky uvedené v ustanovení § 274 C.s.p. musia byť splnené súčasne. To znamená, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci má súd doručenie predvolania riadne vykázané, pričom bol žalovaný poučený o možných procesných následkoch nedostavenia sa a zároveň žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Rozsudok pre zmeškanie možno vydať bez ohľadu na tvrdený či preukázaný skutkový stav a právne posúdenie veci, takýto rozsudok je založený na procesnej neaktivite strany, nie na výsledkoch dokazovania. Podmienkou pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa uvedeného ustanovenia je aj skutočnosť, že jeho vydanie navrhol žalobca.
17.1. Z predloženého spisu v predmetnej veci odvolací súd zistil, že predmetom konania bolo zaplatenie peňažnej pohľadávky s príslušenstvom, takže podmienka podľa § 137 písm. a/ C.s.p. bola splnená. 17.2. Odvolací súd ďalej zistil, že predvolanie na pojednávanie, vytýčené na deň 2.12.2019, kedy súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p., žalovaný „osobne prevzal“ dňa 25.10.2019, keď súd prvej inštancie ústne prítomné strany sporu, zástupkyňu žalobkyne, ústne predvolal. Dovtedy viackrát, aj na pojednávanie dňa 25.10.2019, ktoré bolo odročené na deň 2.12.2019 na námietku práve žalovaného, boli strany sporu poučené o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie (§ 274, § 278 C.s.p.). Skúmajúc splnenie zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p. bolo potrebné ďalej zistiť, či žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 2.12.2019 ospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. S uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vysporiadal v uznesení o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorého závery považuje odvolací súd za vecne a právne správne, ako už uvádzal vyššie. 17.3. Ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 2.12.2019 (č. l. 332 a nasl. spisu) vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p. navrhla žalobkyňa.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v prejednávanom prípade boli všetky zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu, riadne splnené. Odvolací súd pre úplnosť poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2018, sp.zn. II. ÚS 369/2018, podľa ktorého súd na pojednávaní po splnení formálnych podmienok obligatórne rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, teda nevykonáva dokazovanie, ktoré by malo vplyv na merito veci tak, ako v priebehu „riadneho“ konania.
19. Nadväzne na uvedené odvolací súd uzatvára, že dôvody, pre ktoré bolo možné v danej veci podať odvolanie, naplnené neboli. Existencia zákonného dôvodu je podmienkou prípustnosti odvolania. Znamená to, že ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí odvolanie odmietnuť v zmysle ustanovenia § 386 písm. c/ C.s.p., pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (odvolanie by bolo prípustné iba v prípade, ak by neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného). V nadväznosti na uvedené a skutočnosť, že žalovaný dôvod prípustnosti odvolania nepreukázal, odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a odvolanie žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie odmietol. Pre túto skutočnosť odvolací súd potom nemal zákonnú možnosť zaoberal sa vecnými dôvodmi odvolania proti rozsudku.
20. Pre úplnosť a v neposlednom rade odvolací súd dôvodní, že tvrdenie žalovaného, že ho súd na pojednávaní dňa 25.10.2019 nepoučil o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, čo spolu s predvolaním musí byť splnené súčasne, v jednom okamihu, predstavuje prílišný formalizmus, je v rozpore s účelom rozhodnutia kontumačným rozsudkom, v rozpore s účelom doručovania osobne na pojednávaní. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúce, či všetky zákonné podmienky pre vydanie kontumačného rozhodnutia sú splnené v jeden okamih. Rozhodujúce je, že v konkrétnom súdnom konaní podmienky splnené boli pred rozhodnutím súdu kontumačným rozsudkom. Ako nepochybne vyplýva z obsahu predmetného spisu a ako je už uvedené vyššie, pred rozhodnutím súdu v predmetnej právnej veci kontumačným rozsudkom boli splnené všetky zákonné podmienky.
21. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. l, v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).