Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-82-2018.pdf
PDF · 126.59 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Mikulčíkovou v spore žalobcu: XPERIA Invest s.r.o., so sídlom Gajova 4, Bratislava, IČO: 36 767 131, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Struhár, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 51 744 775, proti žalovanej: T.. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Z. XXXX/XX, X., o zaplatenie 2.800 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.800 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.800 eur od 10.02.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III dňa 16.10.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 2.800 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.02.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania titulom úhrady zmluvnej pokuty. 1.2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 16.11.2017 zmluvu o sprostredkovaní realitných služieb (ďalej len „zmluva o sprostredkovaní“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalovaná ako záujemca mala príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. bode 1 zmluvy, a to bytu č. XX na XXXX, poschodí bytového domu so súpisným číslom XX,, postaveného na pozemku parcely registra Z. zapísanom na liste vlastníctva č. G.XXXX,vedenom pre katastrálne územie Rača, obec Bratislava - m. č. G., okres X. N., spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavanom a priľahlom pozemku (ďalej len „byt“ alebo „byt žalovanej“). Žalobca svoje povinnosti riadne splnil a včas a zaobstaral pre žalovanú príležitosť v zmysle dojednaných zmluvných podmienok, teda našiel záujemcov o kúpu bytu žalovanej, a to manželov T., s ktorými sa žalobca aj žalovaná zúčastnili obhliadky bytu. Dňa 23.11.2017 došlo medzi žalovanou ako budúcim predávajúcim na jednej strane a záujemcami o kúpu nehnuteľnosti na druhej strane k uzavretiu Dohody o rezervácii nehnuteľnosti (v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.11.2017 a Dodatku č. 2 zo dňa 31.12.2017). Žalovaná následne bez oprávneného zákonného alebo zmluvného dôvodu odmietla uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobca poukázal na ustanovenia zmluvy o sprostredkovaní, a to na článok IV bod 11. a článok III zmluvy, z ktorého vyplýva, že má pri odmietnutí uzavrieť kúpnu zmluvu žalovanou nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2% z predajnej sumy. Žalovaná neuzavrela kúpnu zmluvu ani nezaplatila žalobcovi zmluvnú pokutu po výzve na jej úhradu, nárok žalobcu doposiaľ ani z časti neuhradila, a tak si žalobca uplatnil žalobou aj úrok z omeškania.
2.1. Žalovaná v odpore zo dňa 10.12.2018 namietala, že by sprostredkovateľ vyvíjal činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Pri osobnom stretnutí dňa 01.12.2017 s paniXXXX, jej jasne tlmočila, že nemá ísť kde bývať a že sa spolieha na to, že jej nájde novú
nehnuteľnosť, kde sa bude môcť presťahovať. P. Hlinková sa k problému postavila laxne a až začiatkom nového roka 2018, keď ju žalovaná opakovane kontaktovala a pýtala sa jej, čo podnikla v jej záujme pri hľadaní nehnuteľnosti, odpovedala, že mala dva týždne dovolenku. Dňa 12.01.2018 napísala žalovaná p. T., že žalovaná bola pozrieť 2. izbový byt v Malých Krasňanoch a je to malý byt, ona sa tam nevmestí so svojim nábytkom a že p. V. prosí, aby jej našla niečo v novostavbe, inak sa odtiaľ nepohne. Pre zamestnankyňu žalobcu to podľa žalovanej nič neznamenalo a naďalej podnikala jednostranné kroky k predaju jej bytu bez toho, aby paralelne hľadala nehnuteľnosť, do ktorej by sa mohla žalovaná presťahovať, pretože bez toho sa nemohla vzdať svojho bytu. Zo zmluvy o sprostredkovaní vyplýva, že žalobca bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom podľa žalovanej nemala, lebo by zostala bezdomovkyňou, predala by byt a zostala na ulici. P. V. si bola vedomá, že nemá kam zo svojho bytu odísť a v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s duchom zodpovednosti voči klientovi a profesionálnej cti, ju nútila podpísať kúpnu zmluvu. 2.2. Žalovaná ďalej uviedla, že keď nechcela podpísať kúpnu zmluvu s manželmi Matochovcami, kontaktovala ju p. V. so žiadosťou, aby sa stretla s právnikom žalobcu, to aj urobila 05.02.2018 v priestoroch kancelárie žalobcu s tým, že sa dohodnú na ďalšom postupe. Právnik sa jej však vyhrážal, že ak nepodpíše kúpnu zmluvu, bude musieť žalovaná zaplatiť 5.000 eur manželom Matochovcom a 2.800 eur žalobcovi, čo odmietla. Trvala na svojom postoji, že za služby, ktoré neviedli k naplneniu zmluvy o sprostredkovaní je nie len neetické, ale predovšetkým v rozpore s predmetom zmluvy z ich strany vyžadovať finančnú náhradu. Žalovaná poukázala na svoj email zo dňa 07.02.2018 adresovaný p.XXXX,, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s podpisom kúpnej zmluvy, bola narušená jej dôvera, pretože úplne opomenula zakomponovať do jej práce aj zabezpečenie bývania žalovanej, a to napriek tomu, že ju o to požiadala v decembri 2017, pričom očakávala komplexnosť služieb, že žalovaná bola vystavená obrovskému stresu a tlaku, záverom žalovaná dodala, že pokiaľ nie je uspokojená jej strana, nedošlo podľa nej k naplneniu záväzku. Žalovaná ďalej vo vyjadrení uviedla, že odmietnutím podpisu kúpnej zmluvy si chránila vlastnú existenciu, žalobca na ňu vyvíjal nátlak, čo malo na ňu psychicky zlý dopad. Uviedla tiež, že podľa jej názoru žalobca nebol dostatočne informovaný o postupe svojej zamestnankyne p. V.. Podľa žalovanej mal žalobca vo vzťahu k svojej klientke postupovať tak, že urobí maximum pre to, aby sa klient cítil konformne a v jeho záujme a konanie žalobcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a spreneverenie sa zmluvnými podmienkami, a preto je žalovaná presvedčená, že na odmenu nemá žalobca nárok.
3.1. Žalobca v replike opätovne poukázal na čl. I. bod 1. zmluvy o sprostredkovaní, z ktorého vyplýva predmet sprostredkovania a je z neho zrejmé, že predmetom zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou bola výhradne sprostredkovateľská činnosť, ktorá sa týkala sprostredkovania predaja nehnuteľností (bytu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a zastavanom pozemku), t.j. povinnosťou žalobcu bolo nájsť kupujúceho, ktorý bude mať záujem kúpiť nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej. Žalobca si túto povinnosť riadne a včas splnil a príležitosť pre žalovanú v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok zaobstaral, sprostredkoval žalovanej podpísanie dohody o rezervácii nehnuteľností v znení dodatku 1 a 2 s P. T. a T. T. a vyhotovil všetky dokumenty dohodnuté podľa zmluvy. Kupujúci mali v tom čase schválený hypotekárny úver a podpisu zmluvy nič nebránilo. Tesne pred podpisom kúpnej zmluvy však žalovaná oznámila, že ju s kupujúcim nepodpíše, čiže v zmysle článku IV. bod 11 zmluvy o sprostredkovaní odmietla uzavrieť kúpnu zmluvu, čím vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu. Žalobca považoval za potrebné dodať, že dohoda o rezervácii zo dňa 23.11.2017 bola dvakrát menená (zmena kúpnej ceny a doba rezervácie zmluvy ) na základe žiadosti žalovanej, čo kupujúci akceptovali. 3.2. Žalobca ďalej zdôraznil, že predmetom zmluvy nikdy nebola povinnosť žalobcu zaobstarať resp. sprostredkovať nové bývanie/nehnuteľnosť pre žalovanú, takýto záväzok nikdy dojednávaný nebol. Žalovaná najskôr uzatvorila s predajcom bytov v projekte Malé Krasňany rezervačnú zmluvu a zmluvu o budúcej zmluve na 3. izbový byt a následne kontaktovala žalobcu za účelom predaja jej bytu, zmluvný vzťah medzi stranami vznikol až v dobe, kedy žalovaná mala uzavretú dohodu o tom, že si kúpi byt, do ktorého sa zrejme chcela presťahovať, a preto logicky žiadny záväzok žalobcu sprostredkovať nové bývanie žalovanej byť nemohol. Žalovanú nezbavuje zodpovednosti za porušenie zmluvy ani to, že od kúpy bytu v projekte Malé Krasňany z vlastných dôvodov ustúpila. 3.3. Tvrdenia o vyhrážaní označil žalobca za hrubo nepravdivé tvrdenia a dôrazne ich odmietol. Žalobca mal záujem o mimosúdne vyriešenie situácie, ktorá vznikla porušením povinnosti žalovanej, čo však žalovaná odmietla.
4. Žalovaná v duplike opätovne konštatovala, že p. V. vystupovala ako oficiálny zástupca žalobcu a za svoje konanie je plne zodpovedná, pričom jej profesionálne zlyhanie viedlo k tomu, že nedošlo k naplneniu zmluvy o sprostredkovaní a žalobca nemá nárok na odplatu. Je pravda, že p. V. našla kupcov na jej byt, avšak žalovaná s ňou rozoberala jej situáciu nielen ohľadom predaja bytu, ale aj kúpy nového bytu. P. Hlinková bola informovaná o zmene životnej situácie žalovanej, že jej nečakane zomrel manžel na rakovinu, a preto ustúpila od kúpy bytu v projekte Malé Krasňany a hľadala náhradné riešenie, pričom bolo logické, že sa obrátila na p. V., nebol dôvod hľadať inú realitnú kanceláriu, keď mohla vyriešiť predaj aj kúpu cez jedného makléra. P. V. s plným vedomím súhlasila, že bude pre žalovanú hľadať byt, že jej pomôže. Ak by sa vyjadrila, že nemá kapacity alebo by odmietla, obrátila by sa na inú realitnú kanceláriu a v takom prípade byt odovzdala byt manželom Matochovcom a v rámci predaja by žalobca získal províziu. P. V. so žalovanou dokonca išla dňa 30.01.2018 na ohliadku bytu na Jaskovom rade, preto sa dopytovala, koho teda p. V. zastupovala. Žalovaná uviedla, že jej slová o nájdení novej nehnuteľnosti považovala za záväzné, spoliehala sa na ne a nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zaobstarať nové bývanie dojednané nebolo. Žalovaná tvrdila, že ona bola poškodená nečinnosťou p. V., u ktorej sa spoliehala, že jej nájde bývanie. Záverom opakovane poukázala na stretnutie so žalobcom dňa 05.02.2018, na ktorom bola prítomná aj p. V. a dotazovala sa, že ako je možné, že sa jej vyhrážali zaplatením sumy 7.800 eur a v súdnom spore už nežiadajú toľko a že či to nevzbudzuje pochybnosti o férovosti prístupu žalobcu, ktorý skúša, do akej miery sa klient zľakne.
5. Žalobca v ďalších vyjadreniach a ústnych prednesoch na pojednávaní zotrval na svojej argumentácii a doplnil, že žalobca a žalovaná nikdy neuzavreli dohodu, predmetom ktorej by bolo hľadanie bytu pre žalovanú, v konaní nebol žalovanou predložený jediný dôkaz, podľa ktorého by mala požadovať nájdenie bytu v určitej cenovej relácii, lokalite, dispozičnom riešení, rozlohe a pod., ďalej, že došlo k uzavretiu dvoch dodatkov k dohode o rezervácii, no nevykonala sa žiadna zmena zmluvy o sprostredkovaní, kde by bola požiadavka na nájdenie bývania žalovanej. To, že zamestnankyňa žalobcu ukázala žalovanej byt v Jaskovom rade uvedené nepotrvdzuje, bola to sama žalovaná, ktorá sa na ponuku aktívne pýtala, pričom bol jej ukázaný jediný byt, ktorý mal žalobca v tom čase v ponuke na internetovej stránke. Žalobca nikdy nehľadá byty „na mieru“. Opätovne zdôraznil, že na osobnom stretnutí bola žalovaná len informovaná o nároku, ktorý si môže žalobca v zmysle uzavretej zmluvy uplatňovať.
6. Žalovaná v ďalších vyjadreniach a ústnych prednesoch na pojednávaní zotrvala na svojej argumentácii o neopodstatnenosti žaloby, neprofesionálnom prístupe p.V.a žalobcu a opätovne sa dopytovala, či išlo zo strany p. T.o dobročinnosť pri hľadaní bytu. Ďalej uviedla, že byt na Jaskovom rade odmietla, lebo jej nevyhovoval priestorovo. Realitná kancelária dostáva provízie z predaja, k predaju nedošlo, lebo si chránila vlastnú kožu. Žalovaná potvrdila, že mala rezervovaný byt v projekte Malé Krasňany, ešte v čase keď začínala výstavba, nie dva byty, tento jej bol aj ponúknutý, nereflektovala na to, musela zmeniť priority v otázke bývania a že nevyplatila žalobcovi titulom zmluvy o sprostredkovaní žiadnu sumu. Žalovaná označila žalobu za porušenie etických a morálnych noriem a za nedôvodnú, ba priam výpaľníctvo. P. V. v decembri jednoznačne povedala, že hľadá byt, na čo sa ona potešila. P. V. je oficiálny zástupca žalovaného, dôverovala p. V., že jej byt nájde. Jej záväzok považovala za záväzok žalobcu, nakoľko túto spoločnosť celý čas zastupovala. Žalovaná uviedla, že nebude zodpovedať za jej chyby, považuje nárok za neakceptovateľný, to ona by mala žalovať žalobcu za psychickú ujmu a žalovanú sumu nemieni zaplatiť.
7.1. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to so zmluvou o sprostredkovaní realitných služieb zo dňa 16.11.2017, dohodou o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 23.11.2017, dodatkom č. 1 k dohode o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 28.11.2017, dodatkom č. 2 k dohode o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 31.12.2017, mailom žalobcu žalovanej zo dňa 27.03.2018 týkajúcim sa doriešenia situácie medzi stranami, mailom žalobcu žalovanej zo dňa 09.02.2018 s výzvou na úhradu zmluvnej pokuty, mailom žalovanej žalobcovi zo dňa 07.02.2018 (nesúhlas žalovanej s podpisom kúpnej zmluvy), mailom žalovanej žalobcovi zo dňa 09.12.2018, mailom žalovanej žalobcovi zo dňa 12.01.2018, ako aj ostatným obsahom spisu a vykonal výsluch V. 7.2. Z výsluchu T. V. vyplynulo, že bola zamestnancom žalobcu a jej vtedajšia práca spočívala v tom, že s klientmi žalobcu mala stretnutia ohľadne predaja ich nehnuteľností, následne na to sa dohodlo, byt sa nafotil, vyinzeroval a potom hľadali potenciálnych kupujúcich záujemcov s tým, že bolo nutné telefonicky sa s nimi dohodnúť, ísť na obhliadku, potom komunikovať s bankou. So žalovanou sa v tom čase stretli ohľadne predaja jej nehnuteľnosti s tým, že sa našiel klient a následne si to žalovaná rozmyslela. Klientov pre žalovanú našli po nejakom čase, bola to pani T. s p. manželom, ktorí si nehnuteľnosť
boli v jej prítomnosti obzrieť, zarezervovali, vybavili si hypotekárny úver na nehnuteľnosť, ktorý mali schválený, potom si žalovaná predaj tejto nehnuteľnosti rozmyslela. Myslí si, že k uzavretiu kúpnej zmluvy žalovanou nedošlo kvôli tomu, že nemala vybratú náhradnú nehnuteľnosť. Svedkyňa uviedla, že si nespomína na prípad, keď v rámci svojej pracovnej činnosti spolu s predajom nehnuteľnosti súčasne riešili aj kúpu nehnuteľnosti pre predávajúceho a uviedla zvyčajnú výšku odmeny u žalobcu 3-6 %. Svedkyňa potvrdila, že sa snažili stretnúť a dohodnúť so žalovanou, ale nátlak zo strany jej osoby či manželov U.na žalovanú na uzavretie zmluvy určite nebol. Svedkyňa ďalej uviedla, že vzala žalovanú na Jaskový rad a že z jej pohľadu šlo o dobročinnú akciu a žalovanej mohli pomôcť len z dobrej vôle. Klientov pre žalovanú na predaj jej bytu našli, to bola z pohľadu svedkyne hlavná činnosť. Tam kde stavali (Jaskový rad) tam byt žalovanej ukázali, ako prejav súčinnosti. Činnosťou bolo zabezpečiť predaj bytu, čo sa snažili urobiť, keby prišlo k reálnemu predaju. Svedkyňa tiež uviedla, že je to prvoradý cieľ žalovanej nájsť si nové bývanie, ak sa snaží predať nehnuteľnosť, aby mala kam ísť. Svedkyňa žalovanej svoju súčinnosť ponúkla, aj keď to bolo nad rámec, nemôže zodpovedať za to, že žalovaná nemala kam ísť, keď sa raz rozhodla predať svoju nehnuteľnosť. K stretnutiu dňa 05.02.2018 svedkyňa uviedla, že si detailne na to stretnutie nepamätá, len vie, že sa snažili mimosúdne dohodnúť, jedno, čo si pamätá je to, že žalobca chcel náhradu, na ktorej sa dohodli. Svedkyňa uviedla, že si pamätá, že žalovaná mala zarezervované dva byty v Krasňanoch, od čoho ustúpila a ohradila sa, že by to celé malo byť na nej, že svedkyňa mala zabezpečiť bývanie žalovanej. K požiadavkám žalovanej uviedla, že ak si pamätá, tak žalovaná chcela novostavbu, nič konkrétnejšie si nepamätala.
8.1. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (Zmluvná pokuta) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. 8.2. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). 8.3. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 8.4. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 8.5. Podľa článku IV bodu 11 zmluvy o sprostredkovaní v prípade, ak záujemca zmarí uzavretie sprostredkúvanej zmluvy tým, že zaťaží počas trvania tejto zmluvy nehnuteľnosť právami tretích osôb alebo inak zmarí prípravu alebo uzavretie sprostredkúvanej kúpnej zmluvy alebo odmietne uzavrieť kúpnu zmluvu, sprostredkovateľ má nárok na zmluvnú pokutu vo výške dohodnutej odmeny podľa čl. III bod 1 tejto zmluvy.
9. Súd úvodom zdôrazňuje, že sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 Základných princípov C.s.p.). Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2 C.s.p.) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Stranu sporu teda zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) a svoje tvrdenia aj preukázať má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Samotné tvrdenie určitých skutočností na preukázanie uplatneného nároku či popretie uplatneného nároku nepostačuje.
10.1. V konaní mal súd za nesporné a preukázané, že žalobca ako sprostredkovateľ uzavrel so žalovanou ako záujemcom dňa 16.11.2017 zmluvu o sprostredkovaní realitných služieb, predmetom ktorej bol záväzok sprostredkovateľa, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu (alebo inú zmluvu), ktorej predmetom bude odplatný prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Bratislava III, obec BA- Rača, katastrálne územie Rača: evidovaný Okresným úradom v Bratislave, katastrálny odbor na liste vlastníctva č.XX, a to: bytu č. XXXXXX/XXXXX nachádzajúcom sa naXXX/XX. poschodí bytového domu so súpisným číslom 7621 postaveného na parcele registra „C“ parc.ZXX,na uliciXX.X., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na zastavaných a priľahlých pozemkoch, teda predaj bytu žalovanej. 10.2. V konaní bolo ďalej zistené, že dňa 23.11.2017 bolo medzi žalovanou ako budúcim predávajúcim a P. T. a T. T. ako záujemcami o kúpu uzavretá dohoda o rezervácii nehnuteľnosti - bytu žalovanej, dohoda bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2017 s tým, že v tejto lehote mali strany aj povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu. Dodatkom č. 1 zo dňa 28.11.2017 došlo k zmene výšky kúpnej ceny na 140.000 eur a strany sa dohodli aj na zmene lehoty na odovzdanie nehnuteľnosti, a to najneskôr do 15.03.2018 a po úhrade celej kúpnej ceny. Dodatkom č. 2 zo dňa 31.12.2017 došlo k zmene doby určitej, na ktorú sa dohoda uzatvára, a to do 31.01.2018. V konaní teda bolo preukázané, že žalobca zaobstaral pre žalovanú záujemcu resp. záujemcov o kúpu bytu žalovanej, a to manželov D. Uvedené nebolo medzi stranami sporné. 10.3. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval ďalej za preukázané, že žalovaná mailom zo dňa 07.02.2018 oznámila žalobcovi, že nesúhlasí s podpisom kúpnej zmluvy na jej byt s odôvodnením, že sa neriešilo bývanie na jej strane a že nemá kde ísť bývať. Z uvedeného je podľa názoru súdu nepochybné, že to bola žalovaná, ktorá odmietla uzavrieť žalobcom sprostredkovanú kúpnu zmluvu na predaj bytu žalovanej. 10.4. Z obsahu zmluvy o sprostredkovaní (článok IV bod 11.) je tiež preukázané, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade odmietnutia uzavrieť kúpnu zmluvu záujemcom, teda žalovanou, má žalobca ako sprostredkovateľ nárok na zmluvnú pokutu, ktorá sa rovná výške dohodnutej odmeny, teda 2 % z kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola v zmluve určená na 140.000 eur, t.j. 2.800 eur (v zmysle článku II bodu 1 a článku III bodu 1). 10.5. Medzi stranami bolo v konaní sporné splnenie podmienok na vznik nároku žalobu na zmluvnú pokutu na základe uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, keď žalovaná namietala, že si žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o sprostredkovaní, keď nevytvoril žalovanej príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na kúpu nehnuteľnosti na jej bývanie a k odmietnutiu uzavrieť sprostredkúvanú kúpnu zmluvu žalovanou došlo z dôvodu, že sa nemala kam z predávaného bytu vysťahovať.
11.1. Súd považuje za potrebné uviesť, že je potrebné rozlišovať nárok na províziu zo zmluvy o sprostredkovaní, ktorá je cenou sprostredkovania ako služby a nárok na zmluvnú pokutu, ktorá je zabezpečovacím inštitútom pri porušení zmluvného záväzku z jednej strany (hoc môže byť ich výška rovnaká). Žalobca si v konaní voči žalovanej uplatnil nárok na zmluvnú pokutu (nie nárok na odmenu
- províziu) v zmysle čl. IV bodu 11. zmluvy o sprostredkovaní, ktorá bola medzi stranami v zmluve o sprostredkovaní dohodnutá v prospech sprostredkovateľa - žalobcu pre prípad, ak záujemca - žalovaná zmarí uzavretie sprostredkúvanej zmluvy alebo odmietne uzavrieť kúpnu zmluvu, pričom bola dohodnutá vo výške dohodnutej odmeny. 11.2. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov záväzkov. Zmyslom a účelom zmluvnej pokuty je zabezpečenie splnenia konkrétnej povinnosti, ktorá je obsahom záväzku. Preto je nevyhnutnou súčasťou dohody o zmluvnej pokute celkom presné a určité označenie povinnosti, pri nesplnení ktorej vznikne právo na zmluvnú pokutu, čo bolo podľa názoru súdu v zmluve o sprostredkovaní splnené. Žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu, nakoľko si nesplnila svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla žalobcovi škoda. 11.3. Na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania súd uzavrel, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keďže žalobcovi vznikol na základe článku IV bodu 11. v spojení s článkom III bodu 1. a čl. II bodu 1. zmluvy o sprostredkovaní nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2.800 eur, nakoľko žalovaná porušila zmluvnú povinnosť, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou, a to tým, že odmietla uzavrieť sprostredkúvanú kúpnu zmluvu bez právne relevantného dôvodu. 11.4. V prejednávanej veci bola výška zmluvnej pokuty ako aj povinnosť, ktorá sa ňou zabezpečuje vymedzená určito a dohodnutá v písomnej zmluve o sprostredkovaní, v ktorej žalovaná vyhlásila, že sa s jej obsahom oboznámila, porozumela jej a na znak súhlasu s celým jej obsahom to potvrdila svojim podpisom (článok VII bod 3 zmluvy o sprostredkovaní), a preto ju nemožno považovať za neplatnú
(viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. novembra 2003, sp. zn. M Obdo 4/2003, R 92/2004). Súd tiež uvádza, že je nepochybne vecou zmluvných strán, ako budú postupovať pri formulovaní svojich záväzkových povinností. Ako vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2012 sp. zn. III. ÚS 48/2012, zmluvná voľnosť je právny princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. 11.5. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd považuje za potrebné ešte dodať, že podľa jeho názoru dohoda o zmluvnej pokute obsiahnutá v zmluve o sprostredkovaní je dostatočne určitá čo do určenia povinnosti, ktorej splnenie zabezpečuje (t. j. zmarenie alebo odmietnutie uzavretia kúpnej zmluvy na predaj bytu žalovanej zo strany žalovanej), i čo do spôsobu určenia jej výšky (t. j. 2% z predajnej sumy podľa zmluvy o sprostredkovaní - kúpnej ceny vo výške 140.000 eur). Ustanovenie o zmluvnej pokute nemožno považovať ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože s ohľadom na žalobcom poskytnuté služby a záväzok, ktorý bol zmluvnou pokutou zabezpečený by spôsoboval značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (žalovanej) a nemožno ani vyhodnotiť výšku zmluvnej pokuty za neprimeranú.
12.1 Obranu žalovanej (porov. body 2, 4 a 6 tohto rozsudku) súd vyhodnotil ako nedostatočnú pre iné rozhodnutie vo veci samej, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 12.2. Predmetná žaloba je žalobou o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o ktorej súd nerozhoduje výrokom konštitutívnym, ale deklaratórnym. Súd teda svojím rozhodnutím nekonštituuje (nezakladá, nevytvára) nové práva a povinnosti medzi stranami, ktoré tu doteraz neboli, ale len deklaruje (potvrdzuje, vyhlasuje) určitú skutočnosť, ktorá je (už) prítomná v čase jeho rozhodnutia. Inými slovami, súd povinnosť na plnenie môže uložiť, iba ak takáto povinnosť vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu (napr. zmluvy) alebo z porušenia práva a žalovaná ju nesplnila dobrovoľne, hoci už to mala urobiť. 12.3. Z toho vyplýva, že procesnou povinnosťou žalobcu v tomto type konania je tvrdiť a preukazovať, že jej žalobou uplatnený nárok skutočne vznikol a doposiaľ trvá a povinnosťou žalovanej v rámci procesnej obrany je preukazovať, že uplatnený nárok buď vôbec nevznikol, alebo že v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu už netrvá, teda že už zanikol. 12.4. Žalovaná v rámci procesnej obrany netvrdila a nepreukázala také relevantné skutočnosti, na základe ktorých by súd dospel k záveru, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi neprináleží, a to že k neuzavretiu zmluvy nedošlo na základe jej odmietnutia ju uzavrieť alebo že povinnosť zanikla jej splnením či iným spôsobom. Procesná obrana žalovanej spočívala v tom, že sa nemala kam z predávaného bytu vysťahovať, preto neuzavrela kúpnu zmluvu a že žalobca si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o sprostredkovaní, keď nevytvoril žalovanej príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu na kúpu nehnuteľnosti na jej bývanie a z toho odvodzovala, že žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu neprináleží, s čím sa súd nestotožnil.
13.1. Pokiaľ žalovaná vyvodzuje povinnosť žalobcu sprostredkovať jej príležitosť na uzavretie kúpnej zmluvy aj na kúpu bytu pre jej osobu zo znenia čl. 1 bodu 1. uzavretej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 18.11.2017, tak súd uvádza, že takáto povinnosť žalobcu z tejto zmluvy zjavne nevyplýva, keďže v uvedenom zmluvnom ustanovení je daná povinnosť žalobcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu alebo inú zmluvu, ktorej predmetom bude odplatný prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Bratislava III, obec Bratislava - Rača, katastrálne územie Rača: evidovaných Okresným úradom v Bratislave, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, teda predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie predaja bytu žalovanej, nie kúpa inej nehnuteľnosti žalovanou ako nedôvodne tvrdí žalovaná. Nepreukázané a irelevantné je teda tvrdenie žalovanej, že žalobca si nesplnil povinnosť zo zmluvy o sprostredkovaní, keďže nemala príležitosť uzavrieť kúpnu zmluvu. 13.2. Súd tiež dospel k záveru, že je nedôvodná obrana žalovanej spočívajúca v tom, že jej mala byť nájdená nová nehnuteľnosť a až následne by mala žalovaná povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na predaj bytu v jej vlastníctve. Podľa názoru súdu je evidentné a logické, že pokiaľ záujemca o predaj nehnuteľnosti v tejto nehnuteľnosti aj býva, bude sa musieť pri jej predaji z uvedenej nehnuteľnosti aj odsťahovať (a to na základe dohody v lehote na odovzdanie bytu). Zohľadňujúc skutočnosť, že žalovaná ustúpila od rezervácie bytu v projekte v Malých Krasňanoch na základe vlastného rozhodnutia (podľa jej názoru šlo o malý byt), súd vyhodnotil, že žalovaná bez vážneho právne relevantného dôvodu odmietla uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorej uzavretie jej sprostredkoval žalobca, a tak jej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluvu o sprostredkovaní. Žalovaná nepreukázala takú objektívnu skutočnosť, na základe ktorej by žalobcovi nárok na zmluvnú
pokutu nepatril, pričom súd uvádza, že samotná zmena životnej situácie na strane žalovanej takouto skutočnosťou nie je a subjektívne dôvody na strane žalovanej ju nezbavujú zodpovednosti za porušenie zmluvy o sprostredkovaní. Pokiaľ žalovaná namietala, že už 01.12.2017 nemá kde bývať, súdu sa javí nepochopiteľné, aby následne dňa 23.11.2017 došlo k uzavretiu dohody o rezervácii nehnuteľnosti a následne ďalších dvoch dodatkov zo dňa 28.11.2017 a dňa 31.12.2017. Obranu žalovanej súd preto vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa hradeniu zmluvnej pokuty. 13.3. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že v dodatku č. 1 k dohode o rezervácii nehnuteľnosti - bytu žalovanej zo dňa 28.11.2017 bola dohodnutá doba na odovzdanie bytu do 15.03.2018, teda podľa názoru súdu tu bol pre žalovanú časový priestor na hľadanie nového bývania. Žalovanej teda nič nebránilo, aby si hľadala byt, do ktorého by sa vedela presťahovať, či už na kúpu alebo dočasný prenájom (pričom prostriedky na bývanie by nepochybne mala z predaja bytu). Ani tvrdenia žalovanej o tom, že by sa uzavretím kúpnej zmluvy stala bezdomovkyňou sa tak nezakladajú na pravde. 13.4 Ani ďalšie námietky žalovanej týkajúce sa údajnej dohody o nájdení nového bývania p. P., ktorá bola zamestnankyňou žalobcu nie sú spôsobilé vyvrátiť dôvodnosť žaloby. Z obsahu sprostredkovateľskej zmluvy nepochybne vyplýva, že predaj bytu žalovanej nebol podmienený nájdením novej nehnuteľnosti, v súlade s článkom VII. bodu 4 nebol uzavretý písomný dodatok, ktorý by podmienky sprostredkovania predaja bytu žalovanej menil a zároveň nebola v konaní preukázaná ani skutočnosť, že by existovala akákoľvek iná dohoda medzi žalobcom na strane jednej a žalovanou na strane druhej, kde by sa žalobca zaviazal sprostredkovať žalovanej kúpu nehnuteľnosti na bývanie po vysťahovaní. Uvedené nebolo potvrdené ani výsluchom svedkyne V., ktorá uviedla, že prezretie jednej nehnuteľnosti bolo nad rámec dohody so žalobcom a šlo o jej snahu pomôcť žalovanej a ani mailovou komunikáciou, kde sa o inom byte ako bol predmetom sprostredkovania zmieňuje len žalovaná (aj to bez špecifikácie a bez odozvy zo strany žalobcu). Skutočnosť, že žalovaná bez vzájomnej dohody so žalobcom začala podmieňovať vysťahovanie sa z bytu, ktorý dala dobrovoľne na predaj ani nie mesiac pred tým, nájdením nového bytu, nie je dôvodom, pre ktorý by žalobcovi v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy na základe konania resp. nekonania žalovanej, nepatril nárok na zmluvnú pokutu, keďže žalobca splnil dohodnuté podmienky a sprostredkoval žalovanej predaj jej bytu v súlade s uzavretou zmluvou o sprostredkovaní. 13.5. Pokiaľ žalovaná ďalej argumentovala, že bola zo strany žalobcu na osobnom stretnutí tlačená do uzavretia kúpnej zmluvy, inak bude musieť hradiť sumu vo výške 7.800 eur, ktorá podľa predložených listín spočívala v úhrade 2.800 eur, ktorá predstavuje žalovanú zmluvnú pokutu žalobcovi a 5.000 eur, ktorá predstavuje zaplatený zmluvný depozit žalovanej za rezerváciu nehnuteľnosti a zmluvnú pokutu T. za neuzavretie kúpnej zmluvy, resp. tvrdila, že sa jej právnik vyhrážal, že ak neuzavrie kúpnu zmluvu, budú sa od nej tieto sumy vymáhať a tým bol na ňu vyvíjaný nátlak, súd k uvedenému uvádza, že za nátlak nemožno považovať skutočnosť, keď zmluvná strana (žalobca) žiada splnenie zmluvnej povinnosti od druhej zmluvnej strany (žalovaná) za súčasného upozornenia na následky nesplnenia tejto zmluvnej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, teda zaplatenie sumy zmluvnej pokuty resp. zmluvných pokút a iných nárokov medzi stranami zmluvne dohodnutými, čo je aj prejednávaný prípad. Navyše všetky tvrdenia žalovanej o vyhrážkach zostali len v rovine nepreukázaného tvrdenia. 13.6. Súd dodáva, že sa zaoberal aj kategóriou dobrých mravov a na základe vykonaného dokazovania nevyhodnotil, že by výkon práv a povinností žalobcu vo vzťahu k žalovanej bol v rozpore s dobrými mravmi, či už pri uzatváraní sprostredkovateľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou alebo po tom, čo k uzavretiu zmluvy nedošlo. 13.7. Sumarizujúc uvedené, žalovanej sa nepodarilo v konaní vyvrátiť, že žalobou uplatnený nárok na úhradu zmluvnej pokuty žalobcovi nevznikol, a preto súd žalobe ako opodstatnenej v plnom rozsahu vyhovel.
14. Dlžník, ktorý nesplní svoj záväzok riadne a včas, dostane sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a veriteľovi vzniká nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní, tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu, pričom povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Žalovaná sa nezaplatením zmluvnej pokuty po výzve žalobcu dostala do omeškania s jej zaplatením, a preto súd ako dôvodnej vyhovel žalobe aj v časti uplatneného príslušenstva a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške, aktuálnej k prvému dňu omeškania, a to vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy za dobu omeškania od 10.02.2018 až do zaplatenia.
15.1. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že súdne rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila (k tomu viď rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011 sp. zn. 1Cdo/158/2010). 15.2. Súd v tomto konaní vykonal dôkazy potrebné pre zistenie skutkového stavu a vyhodnotenie dôvodnosti resp. nedôvodnosti žaloby a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné, tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil. Súd v konaní nevykonal výsluch žalobcom navrhnutej svedkyne T. nakoľko medzi stranami nebolo sporné, že žalobca našiel manželov T. ako záujemcov o kúpu bytu žalovanej, že zo strany manželov Matochovcov ako budúcich kupujúcich bol vážny záujem uzavrieť kúpnu zmluvu na kúpu bytu žalovanej a boli pripravení kúpnu zmluvu uzavrieť, čo vyplýva taktiež aj z predložených listinných dôkazov (dohoda o rezervácii nehnuteľnosti, dodatky k dohode), a preto by jej výsluch v konaní bol nadbytočný a nehospodárny, keďže uvedené skutočnosti, ktoré sa mali preukázať jej výsluchom boli s poukazom na § 151 ods. 1 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP v konaní preukázané.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.