Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_33Ek-1047-2024.pdf
PDF · 88.37 KB
No categories available
33Ek/1047/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: STAVIVÁ – Garaj, s.r.o., Zvolenská cesta 31, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 31 592 872, zast. Mgr. František Baraniak, so sídlom: M.R. Štefánika 1824/43, 02601 Dolný Kubín proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: A. X, XXX XX A. o vymoženie 2946,55 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17.05.2024 domáhal od povinného vymoženia 2946,55 EUR s príslušenstvom na základe vykonateľného exekučného titulu
- Rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. XXX/XX/XXXX zo dňa 05.01.2015, ktorý sa stal vykonateľným dňa 09.03.2015. Ako prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil aj Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 10.01.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 24. 08.2023 spolu s doložkou právoplatnosti.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
4. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
5. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
6. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
7. Podľa § 42b ods. 4 zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
8. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Následne skúmal, či návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy netrpia niektorou z procesných vád podľa § 48 Exekučného poriadku, ktoré sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Súd sa predovšetkým zaoberal otázkou vecnej legitimácie a teda či oprávnený v návrhu je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu a povinný pasívne vecne legitimovaným subjektom povinnosti.
10. Preskúmaním exekučného titulu súd zistil, že Okresný súd Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp.zn. XXX/XX/XXXX vo veci oprávneného proti odporcovi B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, D. F. rozhodol tak, že zaviazal odporcu zaplatiť oprávnenému sumu 7.946,55 eura spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.441,52 eura od 28. 11. 2013 do zaplatenia, zo sumy 1.410,73 eura od 15. 12. 2013 do zaplatenia, zo sumy 94,30 eura od 04. 01. 2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 476,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 1159,45 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa, č. IBAN: F., BIC: F. vedený vo G., H., pobočka Dolný Kubín, variabilný symbol: 917614, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
11. Súd preskúmaním Rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 10.01.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/56/2022 zo dňa 24.08.2023 mal za preukázané, že prvostupňový súd v právnej veci oprávneného proti povinnému určil, že právny úkon - odmietnutie dedičstva zo strany dlžníka žalobcu pána B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X, A., PSČ: 980 32, občana SR zo dňa 03. 08. 2020 uskutočnený v zmysle ustanovenia § 463 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rámci dedičského konania po poručiteľke G. B., D. I., nar. XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, naposledy bytom A., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 3D/90/2020 a u notárky JUDr. Janky Antalovej, notár so sídlom Bélu Bartóka 16, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. Dnot 29/2020, ktorým sa dlžník B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. X, A., J. D. F., občan SR vzdal svojho zákonného dedičského podielu, na ktorý pripadal spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie A., obec A., okres Rimavská Sobota ako pozemok - parcela registra KN "C" parc. č. 339/12 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 1 130 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. 6 postavený na KN "C" parc. č. 339/12 a spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/XX-XXX k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX katastrálne územie K., obec K., J. D. F. ako pozemok – parcela registra KN "E" parc. č. 1541/2 - lesný pozemok o výmere 118 805 m2 je voči žalobcovi právne neúčinný.
12. Z návrhu na vykonanie exekúcie ďalej vyplýva, že oprávnený v časti H) vyhlásenia a návrh poznamenal, že povinný je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule a odôvodnil to, že „rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. XX/XX/XXXX-XX zo dňa 10.01.2022, ktorý voči povinnému nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/XX/XXXX - XXX zo dňa 24.08.2023 súd určil, že jednostranný právny úkon odmietnutie dedičstva zo strany dlžníka žalobcu pána B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, A., PSČ: 980 32, občana SR zo dňa 03.08.2020 uskutočnený v zmysle ustanovenia § 463 ods. 1 Občianskeho zákonníka v rámci dedičského konania po poručiteľke G. B., D. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. XX/XX/XXXX a u notárky JUDr. Janky Antalovej (súdnej komisárky), so sídlom Bélu Bartóka 16, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. Dnot 29/2020, ktorým sa dlžník B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, A., J. D. F., občan SR vzdal svojho zákonného dedičského podielu, na ktorý pripadal spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4-ina k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie A., obec A., okres Rimavská Sobota ako pozemok - parcela registra "C" č. 339/12 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 130 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. 6 postavený na parcele registra "C" č. 339/12 je voči žalobcovi právne neúčinný. Dôkaz: rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. XX/XX/
XXXX-XX zo dňa 10.01.2022 + doložka PPL rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. XXXX/ XX/XXXX - XXX zo dňa 24.08.2023 + doložka PPL. Podľa právnej vety uznesenia Ústavného súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. II. ÚS 751/2016 ak bolo právoplatným súdnym rozhodnutím určené, že právny úkon medzi dlžníkom a sťažovateľkou je právne neúčinný (tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu), a teda v pomere medzi veriteľkou a sťažovateľkou, ktorá nadobudla majetok od dlžníka na základe veriteľkou úspešne odporovaného právneho úkonu, sa na tento právny vzťah hľadí, akoby k právnemu úkonu nedošlo, potom pasívne legitimovanou v exekučnom konaní je sťažovateľka, ktorá na základe právne ho úkonu súdom právoplatne vyhláseného za neúčinný (v tomto prípade kúpnej zmluvy) nadobudla nehnuteľnosť od veriteľkinho dlžníka. Dôkaz: právna veta uznesenia Ústavného súdu SR z 25. októbra 2016, sp. zn. II. ÚS 751/2016“
13. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti, predpísané procesným právom. Materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, prípadne doplnenie exekučného titulu, dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného alebo povinného a pod.
14. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený. Oprávneným v exekučnom konaní je osoba, ktorá je oprávnená z exekučného titulu. Návrh na vykonanie exekúcie môže podať aj ten, kto preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo. Účastníkmi exekučného konania sú teda predovšetkým oprávnený a povinný. Vymedzenie ich postavenia v exekučnom konaní je len procesné, rozhodujúce je to, kto sa v návrhu na vykonanie exekúcie označí za oprávneného a koho uvedie ako povinného, bez ohľadu na to, či tomu zodpovedá právny a skutkový stav (aktívna alebo pasívna vecná legitimácia). Vykonanie exekúcie ale prichádza do úvahy len v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia), a len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia). (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/69/2012 zo dňa 12.09.2012)
15. Súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/15/2010 zo dňa 13. 10. 2011: „Rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, nerieši, a to ani v procesnej rovine, postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len neúčinnosť právneho úkonu s tými dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky z toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného) majetku (viď § 42b ods. 4, časť vety pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka). Z uvedeného zákonného ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť, že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu k majetku a nie voči osobe. Preto pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je povinný (dlžník) a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol rozhodnutím súdu v zmysle § 42b Občianskeho zákonníka vyhlásený za neúčinný, nadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý majetok. Rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného. Zmena osoby povinného by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade uvedenom v § 42b ods. 4, časť vety za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka („ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech“). Takýto postup môže nastať napr. za situácie, keď bola vec predmetom ďalšieho predaja a už nie je vo vlastníctve osoby, na ktorú bola povinným prevedená. Časť vety za bodkočiarkou § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka totiž už smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v časti vety pred bodkočiarkou uvedeného ustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je nutná len vtedy, ak vymáhateľná pohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako z toho, ktorý získal odporovateľným právnym úkonom; ako povinný má už vystupovať ten, kto podľa výroku rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal nejaký prospech.“
16. Z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 153/2020, vyplýva, že účinkami úspešného odporovania právneho úkonu nie je zmena v osobe priameho dlžníka, ale je na jednej strane právo úspešného veriteľa požadovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z dotknutého majetku (ktorý erga omnes zostáva majetkom tretej osoby, pretože nebola judikovaná neplatnosť
právneho úkonu, ale jeho neúčinnosť len vo vzťahu k žalujúcemu veriteľovi, v danom prípade voči oprávnenému v exekučnom konaní), a na strane druhej je povinnosť tejto tretej osoby strpieť exekvovanie tohto majetku v exekučnom konaní, vedenom oprávneným (úspešne odporujúci veriteľ) proti povinnému (priamy dlžník, ktorý dotknutý majetok scudzil).
17. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec súd konštatuje nasledujúce závery. Súd mal v prvom rade za preukázané, že oprávnený ako veriteľ úspešne odporoval právnemu úkonu, ktorým sa dlžník (B. B.) vzdal svojho zákonného dedičského podielu na ktorý pripadol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXX, k.ú. A. a L. XXX, k.ú. K.. Súd mal ďalej lustráciou v katastri nehnuteľností za preukázané, že povinný (t.j. A. B.) je vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa neúčinnosť právneho úkonu v oprávneným predložených rozhodnutiach dotýkala. Vzhľadom na uvedené ma oprávnený podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právo uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi (t.j. Tomáš Tankin) aj predajom nehnuteľnosti, ktorej je ako vlastník v katastri nehnuteľností evidovaný povinný (t.j. Kristián Tankin). Je tomu tak preto, že na právny úkon, ktorým povinný nehnuteľnosť nadobudol sa po veriteľom úspešne odporovanom právnom úkone, z pohľadu veriteľa hľadí, akoby k nemu nedošlo. Uvedené ale nemá za následok, že exekúciu je možné viesť priamo proti tomu, kto úspešne odporovaným právnym úkonom majetok dlžníka nadobudol. Ten kto majetok dlžníka takýmto úkonom nadobudol sa jeho nadobudnutím nestáva dlžníkom veriteľa (nevstupuje do povinností dlžníka), keď z pohľadu veriteľa ani vlastníkom takto nadobudnutého majetku nie je. Podstata odporovateľnosti spočíva v možnosti veriteľa v exekúcii vedenej proti svojmu dlžníkovi postihnúť aj ten majetok, ktorý dlžníkovi zo sféry dispozície ušiel úkonom, ktorý veriteľ úspešne odporoval.
18. Súd preto záverom uvádza, že predložením rozhodnutia, ktorým súd určil, že právny úkon ukracujúci veriteľa je voči nemu (oprávnenému) neúčinný, nespôsobuje zmenu v osobe povinného z exekučného titulu v exekučnom konaní a nezakladá právo domáhať sa na podklade exekučného titulu vymoženia pohľadávky podaním návrhu na vykonanie exekúcie priamo voči osobe, ktorá mala v neúčinného právneho úkonu prospech. Rovnako teda nespôsobuje prechod povinnosti z exekučného titulu na povinného. Záverom teda súd môže konštatovať, že exekučný titul nezaväzuje povinného na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom oprávnenému.
19. Vzhľadom ku skutočnosti, že oprávnený z návrhu na vykonanie exekúcie nie je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu voči povinnému z návrhu na vykonanie exekúcie, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto podľa citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
20. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
22. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
24. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal ako je uvedené vo výroku II. uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.