Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_32Ek-1010-2021.pdf
PDF · 113.23 KB
No categories available
32Ek/1010/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik, IČO: 31 577 920, so sídlom Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce, konajúci prostredníctvom Vojenské lesy a majetky SR, š.p. o.z. Malacky, IČO: 31 577 920, Zámocká 7, 901 01 Malacky, právne zast.: JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 51 289 610, so sídlom Štúrova 13, 810 00 Bratislava, proti povinnému: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. na U. XXX, XXX XX J. na U., o vymoženie 26 626,04 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom, Mgr. Máriou Ághovou, so sídlom exekútorského úradu Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, pod sp. zn. 401EX 1078/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 32Ek/1010/2021 zo dňa 09.12.2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 09.12.2021 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a/, § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5 a § 61l ods. 3 a 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 1 ods. 1, 9 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,ZoUNEK“) a tým, že návrh povinného je nedôvodný. V súvislosti s námietkami povinného proti exekučnému titulu poukázal na to, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. Exekučný súd je v systéme súdnej moci zaradený v jej poslednej fáze, ktorá zabezpečuje vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Pre exekučné konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica bola v čase rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie podstatná skutočnosť, že boli splnené všetky náležitosti stanovené Exekučným poriadkom a ZoUNEK a tým aj podmienka vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko sa jednalo, a aj naďalej jedná o vykonateľné rozhodnutie súdu, a to po materiálnej aj formálnej stránke. Zákonné predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zostali nezmenené. Pre úplnosť dodal, že v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený a preto súd povinnému neodňal žiadne práva. Povinný má možnosť brániť sa v exekučnom konaní proti neprípustnej exekúcii práve podaním odôvodneného návrhu na zastavenie exekúcie. Za nedôvodnú považoval i povinným vznesenú námietku premlčania. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. 4Cb/108/2002 zo dňa 17.03.2003, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07.05.2003. Z Upovedomenia o zastavení starej exekúcie vyšší súdny úradník zistil, že predchádzajúca exekúcia sa začala udelením poverenia na vykonanie exekúcie, vydaným Okresným súdom Komárno, ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi
dňa 18.09.2003. Upovedomením o zastavení starej exekúcie, sp. zn. EX 40154/2003 dňa 21.05.2020, vydaným súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., bola exekúcia zastavená a dňa 26.06.2020 došlo k ukončeniu uvedeného exekučného konania. Oprávnený doručil tunajšiemu súdu opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ZoUNEK dňa 21.04.2021. S poukazom na vyššie uvedené k premlčaniu pohľadávky priznanej exekučným titulom nedošlo, keďže oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v rámci lehoty ustanovenej v § 9 ods. 2 ZoUNEK. Ohľadom námietky voči trovám uvedeným v Upovedomení o začatí exekúcie poukázal na to, že majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá až pri ukončení exekúcie. Súčasná právna úprava neumožňuje účastníkovi (povinnému) vzniesť voči trovám vyčísleným v Upovedomení o začatí exekúcie námietky, prípadne iný opravný prostriedok. Preto o tejto námietke súd nerozhoduje. Nakoľko povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, vyšší súdny úradník ho ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si ich neuplatnili.
2/ Voči rozhodnutiu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorou žiadal zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu a exekúciu zastaviť. Na základe predloženého exekučného titulu sa už viedla exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Kotrlom, so sídlom Slovenská 2169/9, 901 01 Malacky pod sp. zn. EX 154/2003 a spisovou značkou súdu 6Er/268/2003. Dňa 22.11.2016 povinný osobne u súdneho exekútora podal návrh na zastavenie exekúcie č. EX 154/2003, o ktorom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté. Vedenie novej exekúcie pod sp. zn. 401EX 1078/21 je preto duplicitné, ktoré žiaden zákon nepripúšťa. Keďže súd nerozhodol o návrhu povinného z 22.11.2016, svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil povinnému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. V prejednávanej veci nebolo možné aplikovať ustanovenia ZoUNEK, pretože exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Kotrlom pod sp. zn. EX 154/2003 nebolo skončené a vytvorilo prekážku skôr začatého konania. Základným princípom procesného práva je právny princíp ne bis in idem, podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Súd prvej inštancie postupoval výlučne formálne uplatnením ustanovení ZoUNEK neprihliadajúc na podaný návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 22.11.2016. Ústavný súd Slovenskej republiky však v rade svojich nálezov potvrdil (napr. 1 ÚS 407/2010), že ústavný systém v Slovenskej republike vychádza z princípov materiálneho právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, l. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07).
3/ Ďalej uviedol, že súd nemal vôbec poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom, v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijnym právom. Ide o pohľadávku, ktorej existenciu mal potvrdiť súd súdnym rozhodnutím, exekučný titul na peňažné plnenie rozsudok č. 4Cb 108/2002 zo dňa 17.03.2003, ktorý vydal Okresný súd Komárno, pričom ide o rozhodnutie, ktoré v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakladá plynutie 10 ročnej premlčacej doby, kedy sa právo malo podľa súdneho rozhodnutia vykonať po prvý raz. Táto doba začala plynúť od 07.05.2003 a uplynula 07.05.2013. V prejednávanej veci povinného súd nepredvolal, nezaslal mu vyjadrenia, nezaslal mu rozhodnutie o zastavení resp. nezastavení exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 154/2003, povinný nemal možnosť vyjadriť sa k veci, nemal možnosť podať zákonné prostriedky proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie EX 154/2003. Neboli splnené procesné podmienky na vydanie poverenia Okresným súdom Banská Bystrica, ide o nesprávne právne posúdenie veci, súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nezistil či tu právo je alebo nie je, pričom povinnému bolo odňaté ústavné právo podľa článku 48 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Takéto rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU, keď v rozpore s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EU priznal oprávnenému aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. l ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý") domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie v neprospech povinného v nesúlade s unijným právom a právnym
poriadkom Slovenskej republiky. Poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995 vo vzťahu k o obchádzaniu zákona a sp. zn. III. ÚS 107/07, v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. l. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byt' rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Postup súdu a jeho odôvodnenie je zmätočné a nepreskúmateľné. V rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou skutočnosťou a námietkou, napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé a nepreskúmateľné, súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom ide o arbitrárne rozhodnutie. Povinný má za to, že ide o rozhodnutie súdu na plnenie prekludovaného práva, pričom vzniká protiprávny stav, pretože ak by sa plnila prekludovaná pohľadávka, ten, komu by sa plnilo, by sa bezdôvodne obohatil, išlo by o plnenie bez právneho dôvodu.
4/ Oprávnený zopakoval, že v uvedenej veci sa jedná o exekúciu vedenú na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie. Pôvodná stará exekúcia bola v danej veci vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., nástupkyňa súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Kotrlu, Exekútorsky úrad Skalica pod sp.zn. EX 40154/2003 a Okresným súdom Komárno pod sp.zn. 6Er/268/03 Toto pôvodné exekučné konanie bolo v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) ZoUNEK na základe Upovedomenia o zastavení starej exekúcie zo dňa 21.05.2020 zastavené a v zmysle Oznámenia o ukončení exekučného konania došlo k ukončeniu tohto pôvodného exekučného konania dňa 26.06.2020. K sťažnosti doložený návrh povinného na zastavenie pôvodnej už skončenej exekúcie je pre dané opätovne vedené nové exekučné konania absolútne irelevantný. Jedná sa o návrh na zastavenie pôvodnej exekúcie zo dňa 17.11.2016, ktorý nebol nijakým spôsobom zdôvodnený, neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie a neboli dané ani žiadne dôvody pre zastavenie exekúcie. Povinný po 13- tich rokoch od začatia pôvodného exekučného konania v podanom návrhu na zastavenie pôvodnej exekúcie len namieta a spochybňuje samotný exekučný titul. Exekučný titul povinný spochybňuje aj v podanej sťažnosti napriek tomu, že exekútor ako aj exekučný súd je viazaný exekučným titulom a nie je oprávnený skúmať a vecne posudzovať správnosť právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Povinný okrem toho, že je poberateľom starobného dôchodku, tak je aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. 1024, k.ú. Zlatná na Ostrove, okres Komárno vo veľkosti spoluvlastnícke podielu 2/6 k celku a LV č. 784 k.ú. Zlatná na Ostrove, okres Komárno vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku. Uvedené podielové spoluvlastníctvo povinného na nehnuteľnostiach bolo zistené v rámci šetrenia v prebiehajúcom exekučnom konaní s tým, že oprávnený zaslal podaním zo dňa 20.09.2021 exekútorke návrh na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľný majetok povinného a súhlas s predajom nehnuteľností povinného. Povinný uvedené spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v podanej sťažnosti zámerne neuvádza. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby súd sťažnosť povinného zamietol.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
9/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10/ Podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11/ Podľa § 402 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
12/ Podľa § 408 ods. 1 OBZ bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Ak ide o premlčanie nárokov z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva, skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí šiestich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.
13/ Podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby.
14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
15/ V posudzovanej veci sa exekúcia vykonáva na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. 4Cb/108/2002 zo dňa 17.03.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2003 a vykonateľnosť dňa 07.05.2003. Za nesporné v konaní treba považovať, že exekučný titul priznáva oprávnenému právo z obchodnoprávneho záväzkového vzťahu podľa § 261 OBZ, nakoľko z označenia účastníkov v exekučnom titule je zrejmé, že sa jedná o podnikateľov v zmysle § 2 ods. 2 OBZ a táto skutočnosť vyplýva i z odôvodnenia exekučného titulu. Dôvodom, pre ktorý sa povinný domáhal zastavenia exekúcie, bolo tvrdenie o premlčaní vymáhaného nároku. Na premlčanie práva v obchodných vzťahoch sa vždy použije Obchodný zákonník. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo 11/2010 z 27.01.2011: V záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov § 408 OBZ upravuje všeobecné obmedzenie premlčacej doby zakotvením tzv. absolútnej premlčacej doby, ktorá časovo limituje dokedy najneskôr sa právo vyplývajúce z obchodného záväzkového vzťahu premlčí. Ustanovenie § 408 OBZ platí v obchodných záväzkových vzťahoch a vylučuje uplatnenie § 110 ods. 1 prvá veta OZ. Ustanovenie § 408 OBZ ráta s dvoma možnosťami Podľa prvej (ak bolo právo právoplatne priznané v priebehu desaťročnej premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 OBZ a zároveň skôr než v posledných troch mesiacoch pred uplynutím tejto doby) výkon rozhodnutia (exekučné konanie) musí byť začatý do uplynutia desaťročnej doby počítanej odo dňa, keď táto doba začala plynúť po prvý raz, inak nastane premlčanie rozhodnutím priznaného práva. Podľa druhej možnosti (ak právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby uvedenej v § 408 ods. 1 OBZ alebo po jej uplynutí) oprávnený musí podať návrh na exekúcie najneskôr v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa mohla exekúcia začať, čomu treba rozumieť tak, že najneskôr do 3 mesiacov od vykonateľnosti vydaného exekučného titulu, inak sa jeho právo priznané rozhodnutím premlčí.
16/ Sudca sa stotožňuje s posúdením vyššieho súdneho úradníka, že k premlčaniu vymáhanej pohľadávky nedošlo. Voči povinnému bola pôvodne vedená exekúcia na Okresnom súde Komárno, pod sp. zn. 6Er/268/03, ktorý dňa 28.08.2003 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. K zastaveniu tohto exekučného konania došlo podľa ZoUNEK vydaním Upovedomenia o zastavení starej exekúcie, sp. zn. EX40154/2003 dňa 21.05.2020 súdnou exekútorkou, JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., ktorá bola ustanovená za nástupcu súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Kotrlu. Zo samotného exekučného titulu mal sudca za preukázané nasledovné skutočnosti: exekučný titul bol vydaný (vyhlásený) dňa 17.03.2003, právoplatným sa stal dňa 03.05.2003 a vykonateľným dňa 07.05.2003. Z výroku exekučného titulu, ktorým bola oprávnenému priznaná nielen istina, ale i úroky z omeškania možno ďalej vyvodiť, že povinný sa do omeškania s plnením dlhu (istiny) dostal dňa 13.12.2001, čo znamená, že od uvedeného dátumu si svoju pohľadávku mohol veriteľ (oprávnený) uplatniť na súde a začala plynúť premlčacia doba (§ 391 ods. 1 OBZ). Všeobecná premlčacia doba podľa § 397 OBZ je štvorročná, maximálna je desaťročná (408 ods. 1 OBZ). Premlčacia doba však prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Skutočnosťou, s ktorou Obchodný zákonník spája spočívanie premlčacej doby, je začatie rozhodcovského a súdneho konania, ktorým možno rozumieť i exekučné konanie Podanie návrhu na výkon rozhodnutia je totiž treba považovať za právny úkon, ktorý robí veriteľ za účelom uspokojenia svojho práva, ktorý sa považuje podľa predpisov procesného práva za uplatnenie práva.
17/ Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec možno zhrnúť, že premlčacia doba začala plynúť dňa 14.12.2001, podaním žaloby na Okresnom súde Komárno plynúť prestala. Okresný súd Komárno dňa 17.03.2003 vydal exekučný titul, ktorý nadobudol dňa 03.05.2003 právoplatnosť a dňa 07.05.2003 vykonateľnosť. Oprávnený ešte v tom istom roku podal Okresnému súdu Komárno návrh na vykonanie exekúcie, ktorý dňa 28.08.2003 vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, teda maximálna premlčacia doba 10 rokov v čase podania návrhu na vykonanie (starej) exekúcie ešte neuplynula. Keďže OBZ neupravuje, že by premlčacia doba po uplatnení práva na súde vo svojom plynutí pokračovala, resp. že by začala plynúť nová premlčacia doba, v takom prípade do úvahy prichádza ustanovenie § 408 ods. 1 OBZ, že skončí najneskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Pre právo priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodcovského orgánu nemôže plynutie premlčacej doby skončiť skôr, ako uplynutím uvedenej doby desať rokov. Oprávnený incioval exekúciu pred Okresným súdom Komárno v rámci maximálnej premlčacej doby (10 rokov), blízko jej začiatku. Premlčacia doba počas vykonávania starej exekúcie neplynula.
18/ Prijatím ZoUNEK zákonodarca zasiahol do prebiehajúcich (starých) exekučných konaní tým spôsobom, že sa tzv. staré exekúcie po uplynutí rozhodnej doby ex lege zastavili. V ustanovení § 9 však upravil možnosť podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie po zastavení starej exekúcie a osobitne upravil v odseku 2 premlčacie doby vymáhaných pohľadávok v tom zmysle, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok; to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Z dôvodovej správy možno zistiť, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť výnimku pre prípady, kedy by po ukončení exekučného konania už uplynuli premlčacie doby pre vymoženie nároku. V zásade bude platiť, že oprávnený v „začatom konaní riadne pokračuje““ aj vtedy, ak podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie do jedného roka po ukončení exekučného konania podľa tohto návrhu zákona. Inými slovami, jednoročné obdobie po ukončení exekučného konania podľa tohto návrhu zákona má z hľadiska možnosti dlžníka namietať premlčanie (resp. možno nariadiť výkon rozhodnutia) rovnaké účinky, ako keby počas tohto obdobia riadne prebiehalo exekučné konanie.
19/ Hoci došlo dňa 01.01.2020 zo zákona (ZoUNEK) k zastaveniu starej exekúcie EX 154/2003 (po prevzatí exekučnej veci exekútorkou JUDr. Ing. Dobrodenkovou sa viedla pod sp. zn. EX 40154/2003), o čom súdny exekútor, JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD., so sídlom Blahova 13, 909 01 Skalica, vydal dňa 21.05.2020 upovedomenie o zastavení starej exekúcie (pozn. k ukončeniu exekučného konania na Okresnom súde Malacky došlo dňa 30.06.2020, pričom sa právo nemohlo premlčať aj keď konanie bolo skončené až po uplynutí desaťročnej lehoty, čo možno dovodiť z ustanovenia § 408 ods. 1 posledná veta OBZ), nemohla v dôsledku podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným dňa 21.04.2021 premlčacia doba uplynúť, pretože jej uplynutiu bráni ustanovenie § 9 ods. 2 ZoUNEK. Opätovný návrh na vykonanie exekúcie podaný do 1 roka od ukončenia exekučného
konania zastaveného podľa ZoUNEK totiž vyvoláva účinky spojené s riadnym priebehom exekučného konania v uvedenom čase, teda samotný ZoUNEK poskytuje oprávnenému výhodu v tom, že mu umožňuje opätovným podaním návrhu na výkon rozhodnutia odvrátiť námietku premlčania. Preto možno konštatovať, že právo oprávneného priznané exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie táto exekúcia, nie je premlčané, povinný sa vznesenou námietkou premlčania úspešne nedovolal premlčania vymáhaného nároku, ktorý by mal za následok jeho súdnu nevymáhateľnosť a zastavenie exekúcie. Pre úplnosť veci sudca uvádza, že povinný nerozlišuje medzi premlčaným a prekludovaným právom, keď v závere svojej sťažnosti uvádzal, že ide o rozhodnutie súdu na plnenie prekludovaného práva, pričom vzniká protiprávny stav a plnením prekludovanej pohľadávky by sa oprávnený bezdôvodne obohatil. Preklúzia označuje zánik práva, ktoré nebolo uplatnené v stanovenej lehote - ide o zánik práva uplynutím času. K preklúzii však môže dôjsť len v prípadoch, ktoré určuje zákon (čo býva obvykle vyjadrené formuláciou „inak právo zanikne“). Preklúzia je v Obchodnom zákonníku upravená len výnimočne, v prípadoch ak právo chráni záujmy tretích osôb a tiež v prípade, keď do súkromného práva prenikajú prvky verejného práva (napr. právna úprava obchodných spoločností). V uvedenej veci však o taký prípad nejde, preto sa právo priznané exekučným titulom môže len premlčať a dlžník (povinný) sa musí premlčania dovolať (súd neprihliada na premlčanie ex offo).
20/ Na tvrdenia povinného, že v starej exekúcii podal návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom nebolo rozhodnuté, ktoré neuviedol už v návrhu na zastavenie exekúcie, nemohol súd v sťažnostnom konaní prihliadať. Platná právna úprava rozhodovania o zastavení exekúcie súdom podľa § 61k Exekučného poriadku obsahuje ustanovenia o koncentrácii konania (§ 61k ods. 2), podľa ktorých exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietne, ak povinný dôvody zastavenia exekúcie neuplatnil včas. Koncentrácia exekučného konania sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekučného konania, v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). Je neprípustné v exekučnom konaní vzhľadom na jeho podstatu a účel, aby si účastník exekúcie odkladal v talóne nejaké tvrdenia a dôkazy. Skoncentrovaním obrany povinného v nových exekučných konaniach (začatých po 01.04.2017) zákonodarca chcel zrýchliť poskytovanie súdnej ochrany, teda prinútil subjekty niesť zodpovednosť za to, akým spôsobom budú svoju obranu či útok v konaní realizovať. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). Námietka neprípustnosti exekúcie z dôvodu, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o návrhu povinného na zastavenie starej exekúcie z 22.11.216, nebola súčasťou návrhu na zastavenie exekúcie, preto ju treba považovať za „novotu“. Preto k nej ani nemohol vyšší súdny úradník zaujať žiadne závery. Je bez akýchkoľvek pochýb, že otázka potreby rozhodnutia o návrhu povinného v starej exekúcii nemohla nastať po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ale musela tu byť ešte pred začatím exekučného konania. Na taký nový dôvod obrany povinného vznesený až v rámci sťažnosti, preto nebolo možné v sťažnostnom konaní prihliadnuť. Okrem toho, nemôžu mať procesné návrhy účastníka konania (povinného) v predchádzajúcom exekučnom konaní, ktoré bolo ukončené, pre toto exekučné konanie žiadnu relevanciu, i napriek tomu, že o nich nebolo z akýchkoľvek dôvodov rozhodnuté. Vzhľadom na vyššie uvedené nemohli mať takéto tvrdenia povinného so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku, ktoré mohol použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, za následok vyhovenie sťažnosti v zmysle § 250 ods. 2 CSP.
21/ Pokiaľ sa povinný dovolával toho, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie poverenia tunajším súdom, nevykonania dôkazov pre spravodlivé rozhodnutie vo veci a nezistenia či tu právo je alebo nie je, sudca uvádza, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení správne poukázal, že do vydania poverenia povinný nie je účastníkom konania, preto súd s ním ani nekoná a nič mu nedoručuje. Prvým procesným úkonom, ktorý môže povinný v začatej exekúcii urobiť, je podať návrh na zastavenie exekúcie. Pre zastavenie exekúcie však musia existovať zákonom stanovené dôvody (§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku ak ide o zastavenie exekúcie súdom). Povinný neuviedol a ani nepreukázal také tvrdenia, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie. Okrem vznesenej námietky premlčania a tvrdení
týkajúcich sa jeho návrhu na zastavenie starej exekúcie, ktorý podal súdnemu exekútorovi ešte v roku 2016, sudca už vyššie vyhodnotil ako nedostatočné pre vyhovenie sťažnosti a zastavenie exekúcie. Zároveň rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nemožno považovať za zmätočné a nepreskúmateľné, pretože zreteľne vysvetlil, prečo nemožno považovať vymáhanú pohľadávku za premlčanú (v dôsledku uplatnenia nároku v starej exekúcii a novej exekúcii a nemožnosti premlčania práva podľa § 9 ods. 2 ZoUNEK, ak bol podaný opätovný návrh do 1 roka od ukončenia „starého“ exekučného konania) a že v novom exekučnom konaní zákon nepripúšťa opravný prostriedok voči trovám exekúcie. Pre rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie vyšším súdnym úradníkom nebolo potrebné skúmať, či v exekúcii EX 154/2003 boli vykonávané zrážky, pretože od zistenia tejto skutočnosti jeho rozhodnutie nezáviselo a povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ani nič o zrážkach v exekúcii EX 154/2003 neuvádzal. Vo zvyšku bola sťažnosť povinného už len spleťou poukazovania na rôzne nálezy a rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa rôznej problematiky (právny štát, právna istota, právo na spravodlivý proces), bez bližších súvislostí s prejednávanou vecou a ozrejmením v čom malo porušenie jeho práv spočívať. Preto sudca pre úplnosť veci dodáva, že aj vo zvyšku sa stotožňuje s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, že exekučný súd nie je oprávnený vykonať vecný prieskum exekučného titulu (skúmať či Okresný súd Komárno priznal oprávnenému plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží). Rovnako nebol oprávnený skúmať procesný postup, ktorý predchádzal vzniku exekučného titulu a postup súdu v starej exekúcii (že ho súd nepredvolal, nezaslal mu vyjadrenie rozhodnutie o zastavenie, nemal možnosť podať zákonné prostriedky proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie EX 154/2003, že o návrhu na zastavenie exekúcie z 22.11.2016 nerozhodol). Zároveň súd do pozornosti povinného dáva, že Exekučný poriadok v právnej úprave účinnej od 1. apríla 2017 už neobsahuje povinnosť exekučného súdu obligatórne nariadiť pojednávanie, ale závisí od jeho uváženia (§ 61l ods. 2 Exekučného poriadku), pričom však musí byť rešpektované právo účastníkov na spravodlivý súdny proces. Vzhľadom na uvedené sa v tejto fáze súdneho konania pojednávanie za prítomnosti účastníkov spravidla nenariaďuje, to platí najmä v prípade, ak povinný neuviedol vo svojich námietkach/návrhoch také skutkové tvrdenia, ktoré je potrebné na pojednávaní overiť (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 119/2020 z 03.03.2020). V prejednávanej veci nebola otázka premlčania vymáhaného nároku otázkou založenou na spornom skutkovom základe, ktorú by si potreboval súd pred rozhodnutím overiť na pojednávaní, preto o tejto otázke nebolo potrebné nariadiť ho. Je tiež nutné vziať do úvahy, že zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní je v exekučnom konaní ako nesporovom konaní značne oslabená (porovnaj uznesenie IV. ÚS 20/2019 zo 17.01.2019). Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom všeobecný súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích právomocí len posudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného titulu, pričom zákonodarca po novele č.2/2017 Z.z. obmedzil možnosť právnych debát. Z uvedených dôvodov sudca nezistil v postupe vyššieho súdneho úradníka pochybenia, ktoré by mali za následok porušenie práva povinného na spravodlivý proces.
22/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov, sudca sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).