Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/11/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného V., a. s. , so sídlom v O.,

Č.R., proti povinnému T. A., a. s. , so sídlom v M., pre vymoženie 489 175,62 Kč

a 324 107,02 Sk ( 10 758,38 €) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Malacky pod

sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej

republiky proti uzneseniu Okresného súdu Malacky z 2. júna 2009 sp. zn. 23 Er 1033/2008-

31, EX 503/2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Malacky z 2. júna 2009 č. k.

– 31 , EX 503/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV poverením z 10. septembra 2007 poveril súdneho exekútora

JUDr. V.K. vykonaním exekúcie na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15.

augusta 2006 sp. zn. Z – 2 v spojení s opravným uznesením z 25. októbra 2006

sp. zn. Z – 2 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. októbra

2006 sp. zn. .

Podaním doručeným súdnemu exekútorovi 28. septembra 2007 povinný vzniesol proti

exekúcii námietky, v ktorých poukázal poukazom na ustanovenie § 408 ods. 1, 2 zákona č.

( ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len )

Argumentoval , že všetky pohľadávky , ktoré sú predmetom exekúcie , sú premlčané. Z

tohto dôvodu namietal neprípustnosť exekúcie a navrhol jej zastavenie.

Exekučný súd Okresný súd Malacky uznesením z 2. júna 2009 č. k. – 31

( pôvodná sp. zn. Okresného súdu Bratislava IV ) , EX 503/2007 námietky

povinného zamietol. Uviedol, že námietky sú irelevantné, pretože povinný neuviedol žiaden

zo zákonných dôvodov na vyhovenie námietkam v zmysle ustanovenia § 50 ods. 1

Exekučného poriadku. Námietku premlčania nemožno uplatniť v súdnom alebo

rozhodcovskom konaní , ktoré sa začalo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 408 ods. 1, 2

. Keďže exekučný titul - rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť

21. 9. 2006 a vykonateľnosť 28. 11. 2006 v spojení s opravným uznesením, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 28. 11. 2006 a vykonateľnosť 2. 12. 2006. Rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky nadobudol právoplatnosť 1. 12. 2006 a vykonateľnosť 4. 12. 2006.

Predmetné exekučné konanie začalo ( podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie)

16. 5. 2007,t. j. pred uplynutím lehoty uvedenej v , a oprávnený si právo

uplatnil v premlčacej dobe, preto návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne

( povinný nerešpektoval vykonateľné rozhodnutia ).

Uznesenie exekučného súdu na podnet povinného napadol generálny prokurátor

Slovenskej republiky mimoriadnym dovolaním. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že konanie pred okresným súdom je postihnuté

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie okresného súdu

je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Vážnou procesnou vadou je , že okresný

súd sa nezaoberal tým, kedy nastala splatnosť vymáhaných pohľadávok , t. j. okamihom ,

kedy oprávnený mohol vykonať svoje právo po prvý raz a až po zistení tejto skutočnosti

mohol okresný súd vec správne právne posúdiť. V predmetnom prípade nie je sporné, že ide

o peňažné nároky z obchodných vzťahov , na ktorých sa účastníci zúčastnili ako podnikatelia.

V záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov ustanovenie upravuje

všeobecné obmedzenie premlčacej doby zakotvením tzv. absolútnej premlčacej doby, ktorá

časovo limituje, dokedy najneskôr sa právo plynúce z obchodného záväzkového vzťahu

nepremlčí. Tvrdenia povinného v námietkach proti exekúcii, že u všetkých vymáhaných

pohľadávok v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie uplynula premlčacia desaťročná

32MCdo 11/2010

doba podľa , aj lehota troch mesiacov podľa okresný súd

neakceptoval, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Ak bolo totiž právo

právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred

uplynutím desaťročnej premlčacej doby alebo po jej uplynutí , vtedy musí oprávnený podať

návrh na exekúciu najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa keď sa mohla exekúcia začať ,

t. j. najneskôr do troch mesiacov od vykonateľnosti exekučného titulu, inak sa jeho právo

priznané rozhodnutím premlčí. Ustanovenie ( ktoré platí v obchodných

záväzkových vzťahoch ) vylučuje aplikáciu prvá veta ,

podľa ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,

premlčuje sa za desať rokov odo dňa , keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Preto pre

posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania povinným v danej veci bolo potrebné

zistiť , kedy nastala splatnosť pohľadávok oprávneného, právoplatnosť rozsudkov tvoriacich

exekučný titul , ich vykonateľnosť a čas začatia exekučného konania a až po zistení všetkých

týchto skutočností následne rozhodnúť .

Účastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( § 10a

ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu povinného ( a

) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu podľa v spojení s

ods. 1 a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov , že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou ,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ako aj

v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( v spojení

s ) sa zaoberá vadami uvedenými v a tzv. inými vadami ,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vady konania uvedené v ustanovení ( ide o prípad nedostatku právomoci

súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážky veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo

začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom , či súdom nesprávne obsadeným ) neboli generálnym

prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (okrem iného) namieta, že napadnuté

uznesenie okresného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 243f

ods.1 písm. c/ ).

Právnym posúdením veci je činnosť súdu , pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy , a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie , čoho sa navrhovateľ

( žalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( žalovaný ), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) , exekučné

konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi

doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až po

udelení poverenia súdu na jej vykonanie ( § 44 ).

Podľa § 50 ods. 1 EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie

do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po

vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo

bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To

isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby

uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené

dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie

( § 46 ) o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 233 EP tam, kde sa v osobitných právnych predpisoch hovorí o súdnom výkone

rozhodnutia, rozumie sa tým vykonávanie exekúcie aj podľa tohto zákona.

Podľa bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia

doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku

premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo

pred uplynutím tejto lehoty.

Podľa ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo

rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej

uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch

mesiacov odo dňa keď sa mohlo začať.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva záver okresného súdu, podľa ktorého

si oprávnený právo uplatnil v premlčacej dobe, keď exekučné konanie sa začalo

( 16. 5. 2007 ) pred uplynutím premlčacej doby uvedenej v , pri ktorom

vychádzal z dátumu nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti predmetných exekučných

titulov. Nezaoberal sa pritom tvrdeniami povinného vyplývajúcimi z námietok proti

exekúcii, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. Z – 2 –

začala plynúť 10- ročná premlčacia doba podľa v deň

splatnosti prvej pohľadávky t. j. 11. októbra 1992 a uplynula dňom 11. októbra 2002.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 21. septembra 2006 a vykonateľnosť 28. novembra

2006 v spojení s opravným uznesením z 25. októbra 2006 sp. zn. Z – 2 – 107 ,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. novembra 2006 a vykonateľnosť 2. decembra 2006.

Trojmesačná lehota podľa uplynula 2. marca 2007 a návrh na vykonanie

exekúcie podal oprávnený ( 16. 5. 2007 ) po uplynutí premlčacej doby . V konaní vedenom

na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. začala plynúť 10- ročná

premlčacia doba podľa v deň splatnosti prvej pohľadávky t. j.

19. novembra 1992 a uplynula 19. novembra 2002 . Rozsudok nadobudol právoplatnosť 1.

decembra 2006 a vykonateľnosť 4. decembra 2006. 3 – mesačná premlčacia doba podľa

uplynula 5. marca 2007 a návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený

( 16. 5. 2007 ) opäť po uplynutí premlčacej doby.

V prípade vymáhaných pohľadávok oprávneného nie je sporným, že ide o peňažné

pohľadávky z obchodných záväzkových vzťahov ( obchodov ), na ktorých sa účastníci

zúčastnili ako podnikatelia.

V záujme právnej istoty účastníkov obchodných vzťahov ustanovenie upravuje

všeobecné obmedzenie premlčacej doby zakotvením tzv. absolútnej premlčacej doby, ktorá

časovo limituje , dokedy najneskôr sa právo plynúce z obchodného záväzkového vzťahu

premlčí, ako konštatoval aj generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní.

Ustanovenie určuje maximálnu dĺžku premlčacej doby na desať rokov,

pričom začiatok tejto doby sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz.

Na priebeh ( plynutie ) tejto premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie a túto dobu nemôžu

účastníci obchodného vzťahu meniť ani ju vylúčiť, predĺžiť ju nemôžu ani iné ustanovenia

tohto zákona.

Ustanovenie upravuje premlčanie vo vzťahu k výkonu rozhodnutia

( v zmysle § 233 EP k exekúcii ) a to tak, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom

alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej

doby podľa alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa

konanie o jeho výkone ( v zmysle § 233 EP exekúcii ) začalo do troch mesiacov odo dňa, keď

sa mohlo začať. Z tohto ustanovenia výkladom a contrario treba vyvodiť, že ak bolo právo

právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní skôr ako tri mesiace pred

uplynutím desaťročnej premlčacej doby podľa , rozhodnutie možno súdne

vykonať, ak sa konanie o jeho výkone ( v zmysle § 233 EP exekúcii ) začalo pred skončením

( uplynutím ) premlčacej doby podľa .

Ustanovenie ráta teda s dvomi možnosťami . Podľa prvej ( ak bolo právo

právoplatne priznané v priebehu desaťročnej premlčacej doby uvedenej v

a zároveň skôr než v posledných troch mesiacoch pred uplynutím tejto doby ) výkon

rozhodnutia ( exekučné konanie ) musí byť začaté do uplynutia desaťročnej doby počítanej

odo dňa, keď začala táto doba plynúť po prvý raz, inak nastane premlčanie rozhodnutím

priznaného práva. Podľa druhej možnosti ( ak právo bolo právoplatne priznané v súdnom

alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby

uvedenej v alebo po jej uplynutí) vtedy musí oprávnený podať návrh na

exekúciu najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mohla exekúcia začať, čomu

treba rozumieť tak, že najneskôr do troch mesiacov od vykonateľnosti vydaného exekučného

titulu, inak sa jeho právo priznané rozhodnutím premlčí.

Ustanovenie , ktoré platí v obchodných záväzkových vzťahov , vylučuje

uplatnenie ( aplikáciu ) prvá veta , podľa ktorého, ak

bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za

desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť, čo konštatuje aj generálny

prokurátor v mimoriadnom dovolaní.

Pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania povinným bolo potrebné zistiť, kedy

nastala splatnosť tej ktorej pohľadávky, následne právoplatnosť rozsudkov tvoriacich

exekučný titul, ich vykonateľnosť a čas začatia exekučného konania . Za predpokladu, že by

exekučný súd zistil, že desaťročná premlčacia doba v zmysle v čase

vydania exekučných titulov už uplynula, musel by ustáliť , či v čase začatia exekučného

konania neuplynula lehota troch mesiacov stanovená v . Ak táto lehota

uplynula, nemohol nepriznať účinnosť námietke premlčania vznesenej povinným

v exekučnom konaní. Okresný súd Malacky ako exekučný súd však pre posúdenie dôvodnosti

námietky premlčania vznesenej v exekučnom konaní povinným nezisťoval rozhodujúce

skutočnosti v zmysle .

Vzhľadom na potrebu skúmania námietky premlčania vznesenej povinným v rámci

námietok proti exekúcii ( § 50 ods. 1 EP ) , je opodstatnená aj námietka generálneho

prokurátora Slovenskej republiky založená na ustanovení

Okolnosť, že okresný súd sa nezaoberal uvedenými rozhodujúcimi skutočnosťami dôležitými

82MCdo 11/2010

pre posúdenie premlčania vymáhaných pohľadávok a príslušné zistenia v rámci dokazovania

nevykonal, ( a svoj postup v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v rozpore s § 157 ods. 2

v spojení s ani náležite nevysvetlil ), treba považovať za inú

vadu konania , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 243f ods. 1

písm. b/

Z uvedeného vyplýva, že generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal

mimoriadne dovolanie podľa O. s. p v spojení s , , lebo

to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania ( povinného )

a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v zmysle v spojení s ods.

2 zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie a vec vrátil Okresnému súdu

Malacky na ďalšie konanie s tým, že právny záver vyslovený v tomto uznesení je preň

záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta