Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Ek/4008/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: RIUREST s. r. o., so sídlom Štúrova 19, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 45 956 723, právne zast.: JUDr. Ondrej Lučivjanský, advokát so sídlom Štúrova 19, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 35 554 134, proti povinnému: JFK Development, s. r. o., so sídlom Dopravná 12, 040 13 Košice - Sídl. Ťahanovce, IČO: 36 753 882, o vymoženie 200.000,- Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Atila Ádám, so sídlom exekútorského úradu Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 35 554 347, pod číslom 269EX 64/22, v konaní o návrhu konateľa povinného Ing. Jaroslava O., bytom U. 9, D. XXX XX, na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 09. 2022, takto

rozhodol:

I. Súd výrok I. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 09. 2022 m e n í tak, že návrh konateľa povinného M.. G. O., bytom U. 9, D. XXX XX, na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku sa z a m i e t a.

II. Výroky II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 09. 2022 sa z r u š u j ú.

III. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o návrhu konateľa povinného Ing. G. O., bytom U. 9, D. XXX XX na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 09. 2022 vyššia súdna úradníčka vyhovela návrhu povinného na zastavenie exekúcie a rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu v zmysle § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku zastavuje. II. Povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva. III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške XX T., a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ V rámci svojho rozhodnutia sa v prvom rade vysporiadala so skutočnosťou, že návrh na zastavenie exekúcie bol za povinného podaný a podpísaný len jedným z konateľov povinného (M.. G. O.), pričom z Obchodného registra vyplýva, že: „Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú a za spoločnosť konajú vždy aspoň dvaja konatelia spoločne a to tak, že ku písanému alebo tlačenému názvu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.“ Vzhľadom na túto skutočnosť, súd vyzval dňa 19. 07. 2022 povinného, aby doplnil návrh na zastavenie exekúcie tak, že ho predloží autorizovaný aj druhým konateľom(M.. U. Y.). V danej veci bolo dňa 04. 08. 2022 predložené podanie od konateľa povinného - M.. U. Y., v rámci ktorého súdu uviedol, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí, a teda tento dokument neautorizuje. Vo vzťahu k uvedenému vyššia súdna úradníčka uviedla, že právnické osoby konajú prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov. Na konanie spoločnosti s ručením obmedzeným sa vzťahuje ustanovenie , podľa ktorého za spoločnosť koná štatutárny orgán - jeden alebo viac konateľov, pričom každý z konateľov je oprávnený za spoločnosť konať samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konanie za spoločnosť jedným alebo viacerými konateľmi spoločne je priamo konaním spoločností, ktoré vyvoláva právne dôsledky, teda takto vykonané právne úkony zaväzujú priamo spoločnosť, pretože sú vykonávané priamo spoločnosťou samotnou. Zákon teda dáva odpoveď na otázku, ako je právnická osoba oprávnená konať. Výnimočne však môže nastať situácia, kedy konanie jedného alebo viacerých konateľov spoločnosti je s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu nevhodné, prípadne spoločnosť prostredníctvom svojich konateľov nekoná, či jej konanie je zlomyseľnou činnosťou jedného alebo viacerých konateľov blokovaná, čím sa stáva nečinná. rieši túto situáciu v ustanovení . Táto právna úprava zamedzuje tomu, aby konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti vo veciach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, pokračoval vo svojej deštruktívnej činnosti a odvolával podania v mene spoločnosti v prípade, kedy dochádza v jej rámci k vnútorným rozporom a odňal tak zamýšľaný účinok právnym úkonom svojou „zlomyseľnou“ činnosťou. (-27). Zákon tak priznáva oprávnenie konať v mene spoločnosti aj inej osobe ako jej štatutárnemu orgánu, teda konateľovi, a to konkrétne jej spoločníkovi. To je determinované legitímnou požiadavkou efektívneho fungovania spoločnosti a chránenia oprávnených záujmov spoločníkov a spoločnosti ako takej. S ohľadom na okolnosti prípadu, a teda hlavne na rozpor záujmov konateľov povinného, vyššia súdna úradníčka vyhodnotila, že spoločník - M.. G. O. bol oprávneným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie za povinného, pričom ho v danom prípade nepodával ako konateľ, ale ako spoločník tejto spoločnosti. Uvedené vyhodnotila aj s ohľadom na zachovanie právnej istoty účastníkov konania, a preto sa podaným návrhom na zastavenie exekúcie riadne zaoberala. Hlavnou námietkou povinného bola námietka premlčania. Povinný vo vzťahu k tejto námietke poukázal na ustanovenie . Vo vzťahu k správnej interpretácii príslušných ustanovení zákona, bolo najskôr potrebné sa vysporiadať s otázkou, o aký typ právneho vzťahu v danom prípade ide. Vyššia súdna úradníčka nielen z exekučného titulu, ale aj zo zmluvy o úvere, mala za preukázané, že v danom prípade ide medzi oprávneným a povinným o obchodnoprávny vzťah. Táto skutočnosť nie je spornou, pričom uviedla, že na premlčanie práva v obchodných vzťahoch sa vždy použije , ktorý vylučuje aplikáciu prvá veta (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 27.01.2011). Vyplýva to najmä z osobitného charakteru obchodnoprávnych vzťahov. Zo samotného exekučného titulu bolo preukázané, že povinný (resp. povinní - nakoľko v zmysle notárskej zápisnice boli zaviazaní viacerí povinní) si mal svoju povinnosť do XX. XX. XXXX, čo je deň konečnej splatnosti, alebo v prípade, ak oprávnená osoba využije svoje právo požiadať o mimoriadne splatenie pohľadávky podľa Zmluvy o úvere, povinnosť zaplatiť nesplatenú časť pohľadávky ku dňu stanovenému v písomnom oznámení osoby oprávnenej. Z dokumentov predložených od oprávneného bolo preukázané, že dňa XX. XX. XXXX došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo Zmluvy o úvere. V zmysle ustanovenia premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti), a teda v danom prípade odo dňa XX. XX. XXXX. Všeobecná premlčacia doba podľa je štvorročná, maximálna je desaťročná (408 ods. 1 ). Premlčacia doba však prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní ( ). Skutočnosťou, s ktorou spája spočívanie premlčacej doby, je začatie rozhodcovského a súdneho konania. Oprávnený však využil možnosť spísania notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná dňa XX. XX. XXXX, a to na podklade Zmluvy o úvere a Dodatkov k nej. V tejto súvislosti oprávnený poukazoval na skutočnosť, že premlčacia doba (10 ročná) ešte neuplynula, nakoľko jeden z povinných z notárskej zápisnice (KS Z. s.r.o.) dňa XX. XX. XXXX započítal svoj záväzok voči oprávnenému a zároveň uznal záväzok voči oprávnenému. V danom prípade oprávnený poukazuje na ustanovenie , a teda že sa predmetné uznanie vzťahuje aj na povinného v exekučnom konaní, pričom vyššia súdna úradníčka uviedla, že v danom prípade povinný nevystupoval v obchodnoprávnom vzťahu ako ručiteľ, ale ako spoludlžník. Zákon jasným spôsobom uvádza, že uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi, avšak v žiadnej právnej úprave nie je uvedené, že by takéto účinky mal mať aj voči spoludlžníkovi. Súd zároveň uvádza, že Rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. XXCbZm/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX nie je pre súd záväzné, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že judikatúra okresných ani krajských súdov nie je v Slovenskej republike záväzným prameňom práva. Uznanie dlhu, na ktoré poukazuje oprávnený je uznaním dlhu, ktoré vykonala spoločnosť KS Z. s. r. o., a to dňa XX. XX. XXXX. V danom prípade mala vyššia súdna úradníčka za to, že zo strany povinného (G. I.) nedošlo k uznaniu dlhu, a teda k predĺženiu premlčacej lehoty o ďalšie štyri roky. To znamená, že premlčacia doba v rámci obchodnoprávnych vzťahov (štvorročná) začala plynúť dňa XX. XX. XXXX. Táto doba skončila dňa XX. XX. XXXX. V prípade, ak by v rámci tejto premlčacej doby došlo k uznaniu záväzku zo strany povinného, táto premlčacia doba by sa predĺžila o ďalšie štyri roky ( ). V danom prípade však k takémuto uznaniu záväzku platne nedošlo, nakoľko dlžník (povinný) nie je viazaný uznaním záväzku, ktorý vykonal KS Z. s. r. o., a to z dôvodu, že povinný (G. I.) nie je ručiteľom ale spoludlžníkom, a preto sa naňho neuplatňuje ustanovenie a . Vo vzťahu k tvrdeniam oprávneného o aplikácii ustanovenia uviedla, že z čiastočného plnenia záväzku zo strany povinného nemožno jednoznačne usúdiť, že by svoj záväzok voči oprávnenému uznal. Zároveň však v prípade, ak by aj zohľadnila takúto skutočnosť, a teda že čiastočným splnením záväzku povinný uznal záväzok oprávneného, je zrejmé (aj z vyjadrenia samotného oprávneného), že k úhradám zo strany povinného G. I. došlo dňa XX. XX. XXXX. To znamená, že ak by sa aj počítala premlčaciu dobu od tohto momentu, je zrejmé, že by k premlčaniu záväzku došlo XX. XX. XXXX. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa XX. XX. XXXX. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že nárok, ktorý si voči povinnému uplatňuje oprávnený je premlčaný a bol premlčaný už v čase začatia exekučného konania. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že tu existuje dôvod pre ktorý je potrebné prebiehajúcu exekúciu zastaviť v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“).

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za právne nesprávne, nestotožňuje sa s ním a je toho právneho názoru, že vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne právne posúdil. Napadnuté uznesenie okresného súdu nie je náležite odôvodnené, a je podľa názoru oprávneného nepreskúmateľné, arbitrárne, nepresvedčivé a nespĺňa ani zákonné požiadavky stanovené . Je nesporné, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe Exekučného titulu: notárska zápisnica č. N XXX/ XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorú vydala G.. H. E. a podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, pričom je nesporné, že povinný vymáhaný solidárny dlh ku dnešnému dňu nesplatil ani len sčasti. Oprávnený namieta, že vyššia súdna úradníčka návrh na zastavenie exekúcie nesprávne právne posúdila, pričom je nesporné, že uznesenie ÚS SR (-27) nesprávne vyhodnotila, nakoľko ten nie je možné aplikovať na preskúmavaný prípad. Z podanej ústavnej sťažnosti, ako aj z odôvodnenia súdu prvého stupňa je dostatočne zrejmé, že sťažovateľka bola zastúpená spoločníkom, ktorý si v mene spoločnosti uplatnil náhradu škody, podľa ustanovenia a Krajský súd nezohľadnil špecifický charakter nároku, ktorý v jej mene v napadnutom konaní uplatňoval jeden z jej spoločníkov voči druhému, využívajúc ustanovenie , prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie. Ak by vyššia súdna úradníčka predmetné rozhodnutie podrobila dôslednej analýze našla by na str. 11 citovaného uznesenia zmienku o tom, že: Ústavný súd považuje za všeobecne akceptovateľný prístup k ústavne konformnej interpretácii a aplikácii citovaného ustanovenia prístup obsiahnutý v komentári Q. U. s. r. o. (M. T. spol. s r. o.), publikovanom v systéme ASPI (ďalej len „Komentár“), z ktorého okrem iného vyplýva, že na rozdiel od spoločníkov osobných spoločností, spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nepatrí ex lege právo konať v mene spoločnosti ani oprávnenie stať sa členom jej obchodného vedenia. Vychádzajúc aj z citovanej časti Komentára, ústavný súd zdôraznil, že pri konštruovaní textu zákonodarca sledoval záujem zamedziť tomu, aby konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti, ktorý zo subjektívnych dôvodov nechce konať za spoločnosť vo veciach, ktoré sa ho priamo dotýkajú, mohol pokračovať vo svojej deštruktívnej činnosti. Na rozdiel od horeuvedeného prípadu však predmetom exekúcie nie je nárok spoločnosti voči druhému konateľovi na náhradu škody ale o nárok, ktorý právnická osoba nadobudla od banky z titulu postúpenej pohľadávky, pričom konateľ a majoritný spoločník povinného výslovne uviedol prečo nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie druhým konateľom povinného. Zákon síce priznáva oprávnenie konať v mene spoločnosti aj inej osobe ako jej štatutárnemu orgánu, teda konateľovi a to konkrétne jej spoločníkovi ale iba v presne špecifikovaných prípadoch ktoré sú uvedené v ust. . Exekučný súd preto s ohľadom na okolnosti prípadu, a teda hlavne na rozpor záujmov konateľov povinného, nesprávne vyhodnotil, že spoločník - M.. G. O. bol oprávneným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie za povinného, v tejto nesporne obchodnoprávnej veci a nemal sa ním vôbec zaoberať. Názor oprávneného je zhodný aj s judikatúrou súdov, v zmysle ktorej: „V prípade konania osôb oprávnených konať v mene právnickej osoby ako štatutárny orgán, musí byť dodržaný zákonom (spoločenskou zmluvou alebo stanovami) určený spôsob konania fyzických osôb, aby bolo možné dospieť k záveru, že konanie určitej fyzickej osoby (vykonávajúcej pôsobnosť štatutárneho orgánu) v čase jej konania predstavuje prejav vôle právnickej osoby. V prípade obchodných spoločností a družstiev to znamená, že za prejav vôle obchodnej spoločnosti (alebo družstva) možno považovať len také konanie štatutárneho orgánu, ktoré zodpovedá zápisu v obchodnom registri predstavujúce povinne zapisovaný údaj do obchodného registra. Predmetné konštatovanie znamená, že pokiaľ má obchodná spoločnosť viacčlenný štatutárny orgán, a zákon, prípadne spoločenská zmluva alebo stanovy vyžadujú, aby spoločne v mene spoločnosti konal určitý počet členov štatutárneho orgánu, musí byť dodržaný zapísaný spôsob konania v mene právnickej osoby stanoveným počtom členov štatutárneho orgánu, aby sa jednalo o konanie právnickej osoby (ak nie je v prípade viacčlenného štatutárneho orgánu stanovené, že každý člen štatutárneho orgánu môže konať v mene právnickej osoby samostatne - pozn. dovolacieho súdu). V opačnom prípade - teda v situácii, kedy v prípade povinného spoločného konania viacerých členov štatutárneho orgánu, koná len jeden člen štatutárneho orgánu - sa nejedná o prejav vôle právnickej osoby a nejde tak o právny úkon právnickej osoby, ale výlučne sa jedná o úkon tej fyzickej osoby, ktorá daný úkon (hoc tvrdiac, že koná za právnickú osobu) uskutočnila.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa XX. novembra XXXX, sp. zn. XObdo/XX/XXXX). S poukazom na vyššie ustálené súdne rozhodnutie je nesporné, že nedošlo ani k účinne vznesenej námietke premlčania, pričom vyššia súdna úradníčka nesprávne právne posúdila vplyv čiastočného plnenia jedným zo solidárnych dlžníkov na premlčanie pričom argumentácia rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR, XX A. XXX/XXXX neobstojí. Podľa a v spojení s ust. , má splnenie časti záväzku účinky uznania aj zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku, pričom toto uznanie má účinky aj voči ručiteľovi. Vyššie uvedenými úhradami, ktorými došlo k čiastočnej úhrade časti záväzku spoločnosť KS Z., s.r.o. ako spoludlžník uznala svoj záväzok voči oprávnenému. J. k tomu, že úpadca je solidárnym dlžníkom s ostatnými spoludlžníkmi, uznanie jedného z týchto dlžníkov sa vzťahuje aj na ostatných spoločne a nerozdielne zaviazaných dlžníkov. Uznanie záväzku spoločnosťou KS Z., s.r.o. má teda účinky uznania záväzku aj vo vzťahu k úpadcovi. X. právny záver o následkoch plnenia jedným zo spoludlžníkov voči ostatným je v súlade s ustálenou judikatúrou a vyplýva napríklad aj z rozhodnutia Okresného súdu Košice I, sp.zn. XXCbZm/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktoré rozhodnutie bolo preskúmané rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach. V danom prípade súd dospel pri skúmaní námietky premlčania /str.2-3 pripojeného rozhodnutia/ k záveru, že uznaním záväzku čiastočným splnením záväzku jedného zo spoludlžníkov vznikli účinky uznania záväzku aj voči ďalšiemu solidárnemu spoludlžníkovi a aj s prihliadnutím na uvedené, záväzok nebol voči žiadnemu z nich premlčaný. Ustanovenie o analógií platí aj pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov, a to na základe . Zároveň však toto ustanovenie výslovne upravuje aj ďalší nástroj na dotváranie práva, keď ustanovuje, že otázky, ktoré nemožno riešiť ani analogicky, treba riešiť podľa základných zásad . „Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“ Vychádzajúc z analógie ust. , ktorý vzťahuje účinky uznania záväzku dlžníkom aj voči ručiteľovi, ktorý je len v akcesorickom postavení voči dlžníkovi, rezultuje záver, že o to viac sa musia účinky uznania záväzku dlžníkom vzťahovať aj na ďalšieho spoločne a nerozdielne zaviazaného spoludlžníka, ktorý je s uznávajúcim dlžníkom zaviazaný na splnenie záväzku solidárne. S poukazom na vyššie uvedené, pohľadávka veriteľa na istine voči dlžníkom činila k XX. XX. XXXX sumu XXX.XXX,-Eur. Všetky tieto právne skutočnosti nastali pred uplynutím 10 rokov odo dňa, keď začala premlčacia doba po prvý raz plynúť, t.j. pred XX. XX. 2025, kedy uplynie deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

3. K sťažnosti oprávneného sa vyjadril povinný prostredníctvom konateľky M.. U. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., ktorá uviedla, že je konateľkou a majoritnou spoločníčkou povinného, ktorá spoločnosť v zmysle spoločenskej zmluvy koná tak, že konajú za spoločnosť dvaja konatelia spoločne. Z dôvodu rozdielnosti názorov oboch spoločníkov dáva za svoju osobu vyjadrenie. Povinný sa stal spoludlžníkom v úverovom vzťahu spoločnosti H. s.r.o. a H. a.s. V oboch spoločnostiach sú jediní konatelia a spoločníci M.. U. Y. a M.. G. O.. Tento úverový vzťah bol zabezpečený mimo iné notárskou zápisnicou, záložným právom na nehnuteľnosti v majetku spoludlžníka - teda spoločnosti G. I. s.r.o. Všetky zmluvy (úverová vrátane jej dodatkov), ktoré H. a.s. vyžadovala na zabezpečenie svojej pohľadávky boli podpísané aj M.. G. O.. Takže existencia záväzku pre spoludlžníka mu bola nespochybniteľne známa. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru spoločnosti H. s.r.o. dňa XX. XX. XXXX, odpredaji pohľadávky H. a.s. spoločnosti Z. s.r.o. dňa XX. XX. XXXX, následne došlo k výkonu záložného práva. Teda peniaze, ktoré H. a.s. poskytla, treba vrátiť novému veriteľovi, ktorý riadne za odkúpenie pohľadávky zaplatil. Dôvody jej nesúhlasu s konaním M.. G. O. je jeho popieranie záväzku spoločnosti, ktorý je legitímny, legálny a splatný a nie ten, že chce okradnúť alebo poškodiť spoločnosť G. I. s.r.o., ako to G. O. tvrdí. Hlavnou úlohou a povinnosťou konateľa spoločnosti je riadiť aktivity a činnosť spoločnosti s odbornou starostlivosťou. K tej neoddeliteľne patrí aj plnenie si záväzkov spoločnosti. Konanie G. O., ktorý odmieta plniť splatné záväzky, vyplývajúce z preukázateľných zmluvných vzťahov nielenže spôsobujú ďalšie navýšenie záväzkov titulom pokút, penále a pod., ale hraničia s napĺňaním skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa.

4. Následne, bolo súdu doručené aj vyjadrenie povinného v zastúpení konateľom M.. G. O., v ktorom uviedol, že po oboznámení sa s obsahom a rozsahom textu sťažnosti oprávneného konštatuje, že je v prevažnej časti obsahovo a rozsahovo zhodný s dokumentom podaným oprávneným - Podanie Oprávneného k návrhu Povinného na zastavenie exekúcie zo dňa XX. XX. XXXX, ktorý bol reakciou zo strany Oprávneného na dokument podaný Povinným - Návrh na zastavenie exekúcie zo dňa XX. XX. XXXX. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nútený konštatovať, že oprávnený v sťažnosti neuviedol žiadne nové konštatovania a skutočnosti ku ktorým by sa mohol povinný vyjadriť a, ktoré by mali mať, podľa jeho názoru, vplyv na zmenu napadnutého uznesenia.

5. Podaním zo dňa 30. 12. XXXX povinný v zastúpení konateľom M.. G. O. sa vyjadril k vyjadreniu povinného podanému prostredníctvom konateľky M.. U. Y., pričom obsah tohto vyjadrenia označil za irelevantný, nakoľko priamo nereflektuje na konštatovania a skutočností uvedené v sťažnosti oprávneného a taktiež na samotné rozhodnutie a jeho odôvodnenie. Napriek tomu poukázal na to, že M.. U. Y. dlhodobo poškodzuje spoločnosť G. I., s.r.o. za aktívnej účasti a právnej pomoci advokáta G.. A. O., ktorý je súčasne konateľ a spoločník Z., s.r.o. Splatný záväzok spoločnosti H., s.r.o., v ktorej sú konateľmi a spoločníkmi M.. U. Y. a M.. G. O., bol v roku XXXX účelovo postúpený nastrčenej spoločnosti Z., s.r.o., v ktorej sa jedením konateľom a spoločníkom stal, len 5 dní pred podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávky s veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s., G.. A. O.. Z., s.r.o. do kúpy splatnej pohľadávky nastrčila M.. U. Y. s hlavným cieľom, a to vynechať zo zabezpečenia predmetnej pohľadávky založený nehnuteľný majetok spoločnosti KS Z. s.r.o., v ktorej je M.. U. Y. jediný konateľ a spoločník a následne získať kontrolu nad všetkým nehnuteľným majetkom G. I., s.r.o. Na kúpu pohľadávky Z., s.r.o. získal finančné prostriedky v celej sume pohľadávky od M.. U. Y.. Z., s.r.o. nezákonným spôsobom cielene vypustil zo zabezpečenia pohľadávky založený nehnuteľný majetok KS Z. s.r.o. a v priebehu približne mesiaca a pol od podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky Z., s.r.o., ovládaný M.. U. Y., nezákonným spôsobom, za plnej podpory M.. U. Y. a jej manžela, vyviedol zo spoločnosti G. I., s.r.o. troma kúpnymi zmluvami a sfalšovaným splnomocnením všetok nehnuteľný majetok. Podaním, zo strany M.. G. O. v roku XXXX, dvoch žalôb o určenie vlastníctva práva, sa podarilo v roku XXXX vrátiť späť všetok nezákonne vyvedený nehnuteľný majetok G. I. s.r.o. Z vyššie uvedeného je zrejmé, prečo M.. U. Y., ako konateľka solidárneho dlžníka KS Z. s.r.o., sa snažila „zhojiť“ práve uznaním dlhu samotné premlčanie pohľadávky a prečo obhajuje záujmy oprávneného a nie povinného, prečo nekoná tak, ako je povinná konať zo zákona, o čom nepochybne svedčí aj obsah jej vyjadrenia. Ako konateľ povinného je povinná vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a neuprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami povinného. M.. U. Y. vo Vyjadrení konštatuje, že konanie M.. G. O. hraničí s napĺňaním skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa. Práve opak je pravdou vo vzťahu ku konaniu M.. U. Y. a G.. A. O. aj v súvislostí s predmetnou pohľadávkou, nakoľko M.. U. Y. a G.. A. O. spolu s ďalšími dvoma osobami sú Krajským riaditeľstvom PZ SR v Košiciach, odbor kriminálnej polície, 2 oddelenie vyšetrovania pod B.: A.-XXX/X-VYS-MI-XXXX obvinení za obzvlášť závažný zločin sprenevery majetku G. I., s.r.o. podľa , , , s poukazom na - Organizovaná skupina. Všetky podané sťažnosti vyššie uvedených obvinených v súvislosti s ich obvineniami boli zo strany dozorujúcej prokurátorky Okresnej prokurátori Košice II zamietnuté ako nedôvodné.

6. Podľa druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa , ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

12. Súd prvej inštancie ( Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne, a preto napadnuté uznesenie postupom podľa zmenil.

XX. Úvodom, sťažnostný súd pripomína, že toto exekučné konanie bolo začaté dňa XX. XX. K. doručením návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - P. zápisnica spísaná notárkou G.. H. E. dňa XX. XX. K., P Nz K./K., P. K./XXXX (ďalej len „exekučný titul“). Súdny exekútor dňa XX. XX. XXXX postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie, v rámci ktorého tento namietal predovšetkým premlčanie vymáhanej pohľadávky. V konaní nebolo sporné, že návrh na zastavenie exekúcie podal za povinného len jeden z konateľov povinného (M.. G. O.), pričom z Obchodného registra vyplýva, že: „Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú a za spoločnosť konajú vždy aspoň dvaja konatelia spoločne a to tak, že ku písanému alebo tlačenému názvu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.“ Vzhľadom na túto skutočnosť, vyššia súdna úradníčka vyzvala dňa XX. XX. XXXX povinného, aby doplnil návrh na zastavenie exekúcie tak, že ho predloží autorizovaný aj druhým konateľom (M.. U. Y.), na čo reagoval druhý konateľ povinného - M.. U. Y. tak, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí, a teda tento dokument neautorizuje. Napriek uvedenému vyššia súdna úradníčka s poukazom na závery v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX-XX vyhodnotila, že spoločník - M.. G. O. bol oprávneným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie za povinného, pričom ho v danom prípade nepodával ako konateľ, ale ako spoločník tejto spoločnosti. Napadnutým uznesením následne exekúciu zastavila po tom, čo námietku premlčania vznesenú povinným (v zastúpení jedným spoločníkom) posúdila ako dôvodnú.

14. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal oprávnený sťažnosť, pričom v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie, pokiaľ ide oprávnenie spoločníka M.. G. O. na podanie návrhu na zastavenie exekúcie za povinného a ďalej namietal aj nesprávne právne posúdenie námietky premlčania.

15. V nadväznosti na vyššie uvedené tak sťažnostný súd považoval v prvom rade za nevyhnutné vyriešiť spornú otázku či M.. G. O. (či už ako spoločník alebo konateľ povinného) bol oprávnený na podanie návrhu na zastavenie exekúcie alebo návrh na zastavenie exekúcie podala neoprávnená osoba, pričom po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu musí sťažnostný súd konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky v tomto smere vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyššia súdna úradníčka svoje skutkové zistenia podradila pod nesprávne zákonné ustanovenie ( ), v dôsledku čoho vyvodila nesprávne právne závery o procesných právach M.. G. O..

16. V prejednávanej veci nebolo sporné, že na strane povinného vystupuje právnická osoba - spoločnosť s ručením obmedzeným, za ktorú v súdnom konaní v zmysle v spojení s v zásade koná štatutárny orgán alebo za ňu koná zástupca. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je podľa jeden alebo viac konateľov, pričom ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. V prípade viacerých konateľov je určenie spôsobu konania v mene spoločnosti v zmysle druhej vety povinnou náležitosťou spoločenskej zmluvy [] a následne aj povinne zapisovaným údajom v obchodnom registri; zápis v obchodnom registri musí obsahovať spôsob určenia konania v mene spoločnosti aj v prípade, ak sa uplatňuje východisková úprava (t.j. konatelia konajú samostatne). Pokiaľ teda v danom prípade z výpisu z Obchodného registra SR ohľadom povinného vyplýva, že: „Písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisujú a za spoločnosť konajú vždy aspoň dvaja konatelia spoločne a to tak, že ku písanému alebo tlačenému názvu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.“, nemožno prijať iný záver než ten, že návrh na zastavenie exekúcie, ktorý je úkonom povinného navonok, museli za povinného podať (resp. autorizovať) obaja konatelia spoločne. Len v takom prípade sa mohlo jednať o platný právny úkon. Ak teda návrh na zastavenie exekúcie podal za povinného len jeden z konateľov, hoci je súčasne aj spoločníkom povinného, treba nevyhnutne konštatovať, že návrh na zastavenie exekúcie nepodala oprávnená osoba (povinný), a to pre nedostatok riadneho zákonného zastúpenia. Sťažnostný súd tak musel súhlasiť s oprávneným, že za tohto stavu sa vyššia súdna úradníčka nemala návrhom na zastavenie exekúcie vecne zaoberať, ale mala ho bez ďalšieho zamietnuť z dôvodu, že tento nebol podaný oprávnenou osobou.

17. Sťažnostný súd musí súhlasiť s oprávneným, že Nález K. súdu SR sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, na ktorý v napadnutom uznesení odkazovala vyššia súdna úradníčka, nemožno v danej veci aplikovať z dôvodu, že tento riešil špecifickú situáciu, a to uplatňovanie nárokov v mene spoločnosti voči konateľovi alebo spoločníkovi v prípade, keď nedôjde k uplatneniu uvedených nárokov zo strany spoločnosti samej. Práve v súvislosti s konkrétnym druhom sporov Ústavný súd SR, opierajúc sa predovšetkým o , konštatoval, že právo domáhať sa súdnej ochrany patrí nepochybne medzi práva spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom medzi tieto spory zaradil: „a) nároky spoločnosti voči konateľom, ku ktorým patria najmä - nárok na náhradu škody,

- nároky, ktoré vzniknú spoločnosti z dôvodu porušenia zákazu konkurencie zo strany konateľa (napr. nárok požadovať od konateľa, aby vydal prospech z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie, alebo previedol tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť a pod.), - ďalšie nároky, o ktorých tak ustanoví zákon alebo spoločenská zmluva (o povinnostiach, ktoré zákon ukladá konateľom pozri výklad k § 135; o zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú výkonom ich pôsobnosti pozri výklad k § 135a); b) nároky spoločnosti voči spoločníkom, predovšetkým - nárok na splatenie vkladu, ku ktorému sa spoločník zaviazal, - nárok na splnenie príplatkovej povinnosti v súlade s rozhodnutím valného zhromaždenia, - nárok na vrátenie plnenia poskytnutého spoločníkovi v rozpore so zákonom alebo spoločenskou zmluvou, - nároky, ktoré vzniknú spoločnosti z dôvodu porušenia zákazu konkurencie zo strany niektorého spoločníka, ak spoločenská zmluva rozširuje zákaz konkurencie aj na spoločníkov,

- ďalšie nároky spoločnosti vyplývajúce jej voči spoločníkom zo zákona alebo spoločenskej zmluvy.“ Zjednodušene povedané, ide výlučne o spory, kde na jednej strane vystupuje spoločnosť zastúpená spoločníkom a na druhej strane vystupuje konateľ spoločnosti; alebo na jednej strane vystupuje spoločnosť zastúpená konateľom a na druhej strane vystupuje spoločník spoločnosti.

18. V prejednávanej veci sa však o žiadny z vyššie uvedených sporov nejedná, keď v rámci tejto exekúcie sa vymáha pohľadávka oprávneného (ktorý je subjektom odlišným od povinného a jeho konateľov) na podklade notárskej zápisnice obsahujúcej záväzok vyplývajúci zo V. o úvere č. XXX/AUOC/XX v znení neskorších dodatkov. Predmetom exekúcie tak nie je nárok, ktorý by sa týkal priamo konateľa spoločnosti, a teda nie je tu daný legitímny dôvod na to, aby v mene povinného konal jeden zo spoločníkov povinného, ako to nesprávne uzavrela vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, a už vôbec nie len jeden z konateľov, pretože je to výslovnom rozpore s . Sťažnostný súd tak má za to, že v danej exekúcii v mene povinného môžu konať len konatelia povinného a len spoločne tak, ako to vyplýva zo zápisu v Obchodnom registri SR, čo teda znamená, že úkon len jedného z nich (navonok spoločnosti voči tretí subjektom) nie je spôsobilý vyvolať žiadne právne účinky. Uvedený záver podporuje i komentár k , kde jeho autori uviedli, že: „Ak v zmysle úpravy spoločenskej zmluvy za spoločnosť konajú dvaja konatelia spoločne a právny úkon bude uskutočnený vo vzťahu ku tretej osobe len jedným z dvoch konateľov, potom nebol dodržaný určený spôsob konania. Vôľa spoločnosti nebola prejavená navonok určeným spôsobom konania a šlo by o spôsob konania v rozpore s úpravou . Takýto úkon by mohol byť posúdený ako neplatný právny úkon podľa , keďže takýto spôsob konania odporuje vyššie citovanému ustanoveniu .“ (E., M. a kol. a. Komentár. 1. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2022, s. 649)

19. V danom prípade nemožno zohľadniť ani to, že medzi konateľmi spoločnosti sú evidentné rozpory. V tomto smere treba poukázať na to, že „Počet konateľov každej spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj spôsob ich konania v mene spoločnosti určujú výhradne spoločníci v spoločenskej zmluve, resp. spoločník v zakladateľskej listine. Bezvýnimočné spoločné konanie všetkých konateľov, resp. samostatné konanie každého z konateľov ustanovené zakladateľskou listinou sťažovateľa je teda prejavom suverénnej a slobodnej vôle spoločníka sťažovateľa, aby konatelia, resp. konateľ pri právnych úkonoch, ktorými zaväzujú spoločnosť, konali práve tak, ako to spoločník vyjadril v zakladateľskej listine.“ (uznesenie K. súdu SR sp. zn. I. ÚS XXX/XXXX-XX z XX. XX. XXXX) Možno tiež zdôrazniť, že úlohou exekučného súdu nie je hodnotiť prípadný konflikt medzi konateľmi spoločnosti vo vzťahu k záujmom spoločnosti. Pokiaľ niektorý z konateľov spoločnosti nekoná s odbornou starostlivosťou resp. koná v rozpore so záujmami spoločnosti, k ochrane záujmov spoločnosti slúži napr. žaloba na náhradu škody podľa a nie ten postup, aký zvolila vyššia súdna úradníčka. Treba doplniť, že sťažnostný nemal preukázanú existenciu súdneho rozhodnutia resp. rozhodnutia povinného ako spoločnosti, ktorým by bola druhá konateľka povinného obmedzená v zastupovaní povinného.

20. Uvedenými úvahami sťažnostný súd tak ako nesprávny vyhodnotil aj záver vyššej súdnej úradníčky, že návrh na zastavenie exekúcie podal M.. G. O. ako spoločník povinného, pretože M.. G. O. sa takto v žiadnom zo svojich podaní neoznačil. Naopak, sťažnostný súd dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie podával ako konateľ povinného, čo korešponduje aj s odôvodnením tohto návrhu zo dňa XX. XX. XXXX.

21. Pokiaľ konateľ povinného M.. G. O. v návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na uznesenie U. súdu U. sp. zn.: XCoKR/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX s tým, že odvolací súd v danom prípade akceptoval odvolanie podané len jedným z konateľov, sťažnostný súd uvádza, že exekučný súd nie je pri svojom rozhodovaní viazaný rozhodnutím iného všeobecného súdu (pokiaľ sa nejedná o rozhodnutie v danej konkrétnej veci). V zmysle sú všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní povinné postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. Vyššie uvedené rozhodnutie v konaní sp. zn. však nepredstavuje takúto ustálenú rozhodovaciu prax.

22. Keďže sťažnostný súd dospel k záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nepodala oprávnená osoba, ďalej sa nezaoberal ani námietkou premlčania, pretože túto za povinného rovnako nevzniesla na to oprávnená osoba, a teda na túto námietku treba hľadieť, ako keby nebola vznesená. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie K. súdu H. republiky sp. zn. II. ÚS XX/XX zo XX. marca XXXX, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. J. z 9. decembra XXXX, séria A, č. XXX - A, s. XX, § 29, L. c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. XXX - B, C. c. C. z XX. mája XXXX, L. c. B. z XX. februára XXXX).

23. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 08. 09. 2022 zmenil tak, že návrh konateľa povinného M.. G. O. zamietol ako podaný neoprávnenou osobou. Súčasne zrušil aj výroky II. a III. napadnutého uznesenia, ktoré zamietnutím návrhu na zastavenie exekúcie stratili svoj zákonný podklad.

24. Pokiaľ ide o trovy konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, sťažnostný súd, hoci návrh na zastavenie zamietol, dospel k záveru, že úspešnému oprávnenému nárok na ich náhradu nevznikol. Uvedené sťažnostný súd odôvodňuje § 199a Exekučného poriadku zákon, ktorý taxatívnym spôsobom vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom konaní. Aplikujúc uvedené, keďže v prejednávanej veci napokon sťažnostný súd ustálil, že návrh na zastavenie exekúcie nepodal povinný, oprávnenému nebolo možné priznať náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho sťažnosťou, pretože tieto trovy mu vznikli v rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý podala neoprávnená osoba (t.j. ne-účastník), v súvislosti s ktorým návrhom oprávnenému nepriznáva nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).