Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-51-2024.pdf
PDF · 156.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/51/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členiek senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej v spore žalobcov: 1/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., T. X, štátny občan SR, 2/ V. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., K. XXXX/XX, štátny občan SR, obaja zastúpení: SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., AK v Bratislave, Laurinská 3, IČO: 47 254 432, proti žalovaným: 1/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z., Š. XXX/XX, štátny občan SR, 2/ W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Z., N. XXX, štátny občan SR, obaja zastúpení: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 40/93, IČO: 44 250 029, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 19. apríla 2023, č.k. 44C/66/2021-114, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B3-44C/66/2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 19. apríla 2023, č.k. 44C/66/2021-114, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp.zn. B3-44C/66/2021 v celom rozsahu, p o t v r d z u j e.
II. Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III. (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 19. apríla 2023, č.k. 44C 66/2021-114 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol návrh žalobcov na prerušenie konania (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.), a žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.).
2. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukázal na to, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 02.12.2019 a určenia neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach. Uviedli, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor, nachádzajúci sa v okrese: M., obec: W. B. Z., k.ú. M., ako parcela registra „H.“ parcelné číslo XX/X, o výmere XX.XXX m2, druh pozemku: orná pôda, každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6. Žalobcovia v zmluvnej pozícii záložcov, uzatvorili so žalovanými 1/ a 2/ záložnú zmluvu zo dňa 02.12.2019 za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaných na prevod výmery X.XXX m2 z parc. N. - H. XX/XX o výmere XX.XXX m2 v kultúre orná pôda pre okres M., obec W. B. Z., k.ú. M., nehnuteľnosť je zapísaná na LV XXX k.ú. M. na žalovaných 1/ a 2/, na základe ktorej žalovaným poskytli záloh:
- spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/ o veľkosti 1/6 a spoluvlastnícky podiel žalobcu 2/ o veľkosti 1/6, na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor, nachádzajúca sa v okrese: M., obec: W. B. Z., k.ú. M., ako parcela registra „H.“ parcelné číslo XX/X, o výmere XX.XXX m2, druh pozemku: Orná pôda (ďalej aj ako „Pozemok“).
Predmetnú záložnú zmluvu žalobcovia považujú za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko v nej absentujú obligatórne náležitosti a záložnou zmluvou je zabezpečená neexistujúca pohľadávka. Poukázali na to, že obligatórnou náležitosťou záložnej zmluvy je určenie zabezpečenej pohľadávky. Ak ide o nepeňažnú pohľadávku, zmluvné strany môžu vychádzať z dohodnutej hodnoty zabezpečenej pohľadávky a túto uviesť v záložnej zmluve. Ak zmluvné strany hodnotu nepeňažnej pohľadávky neuvedú (napr. im v čase uzavretia záložnej zmluvy nie je známa), musia obligatórne dohodnúť nominálnu výšku maximálneho zabezpečenia istiny pre prípad nesplnenia nepeňažnej pohľadávky. Presné vymedzenie právneho dôvodu zabezpečenej pohľadávky je pre existenciu záložného práva podstatné, nakoľko záložný veriteľ je len takúto pohľadávku oprávnený uspokojiť zo zálohu. Veriteľ je rovnako oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku výlučne do výšky maximálneho zabezpečenia istiny uvedeného v záložnej zmluve. V zmysle článku I. bod 1. Záložnej zmluvy, je záložným právom zabezpečená pohľadávka záložných veriteľov, a to prevod výmery X XXX m2 z parc. N. - H. XX/XX o výmere XX XXX m2 v kultúre orná pôda pre okres M., obec W. B. Z., k.ú. M., nehnuteľnosť je zapísaná na LV XXX k.ú. M., na žalovaných 1/ a 2/. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že v predmetnej záložnej zmluve absentuje pri nepeňažnej pohľadávke nominálna hodnota maximálneho zabezpečenia, na základe čoho záložná zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom. Žalobca 1/ a žalobca 2/ ďalej v zmluvnej pozícii dlžníka, uzatvorili so žalovanými 1/ a 2/ v zmluvnej pozícii veriteľa, zmluvu o pôžičke v ústnej forme, na základe ktorej sa žalovaní zaviazali žalobcom poskytnúť finančné prostriedky vo výške 120.000,- eur a žalobcovia sa zaviazali v lehote do 31.12.2020 vrátiť finančné prostriedky vo výške 120.000,- eur žalovaným. Žalobcovia 1/ a 2/ v zmluvne dojednanej lehote vyzvali žalovaných 1/ a 2/ na oznámenie čísla účtu, za účelom vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Žalovaní 1/ a 2/ reagovali na list žalobcov oznámením čísla účtu s tým, že potvrdenie o uhradení dlhu - kvitanciu vystavia po tom, ako bude zo strany žalobcov uhradená čiastka vo výške 120.000,- eur z titulu vrátenia pôžičky a čiastka vo výške 120.000 eur z titulu zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalobcovia v dohodnutom čase nepreviedli vlastnícke právo k dojednanej nehnuteľnosti na žalovaných. Vzhľadom na povahu zmluvy o pôžičke, nie je možné, aby v rámci zmluvy o pôžičke mohlo dôjsť medzi veriteľom a dlžníkom k ujednaniu povinnosti previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nakoľko dlžník je povinný vrátiť druhovo rovnaké veci, aké mu boli zo strany veriteľa poskytnuté. Na základe uvedeného podľa žalobcov neexistuje akákoľvek pohľadávka žalovaných vyplývajúca z uzatvorenej zmluvy o pôžičke, spočívajúca v povinnosti žalobcov previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovaných, a ktorá je uvedená ako pohľadávka zabezpečená záložným právom, nikdy neexistovala. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcami a žalovanými prišlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 120.000,- eur v ústnej forme, súčasťou ktorej nebola zmluvná pokuta, túto je aj vzhľadom na jej výšku možné považovať za neplatnú, keďže medzi stranami nebola riadne dojednaná. Vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach žalobcovia v žalobe uviedli, že požadovanými určeniami možno dosiahnuť odstránenie právnej neistoty, v ktorej by sa žalobcovia ocitli v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k realizácii záložného práva. Keďže žalovaní 1/ a 2/ pristúpili k začatiu výkonu záložného práva podávajú žalobcovia žalobu o určenie neexistencie záložného práva na nehnuteľnostiach, ktorej, ak by súd nevyhovel, mohlo by dôjsť k zmene právneho postavenia žalobcov, a teda je nevyhnutné vysloviť, že naliehavý právny záujem v konaní je daný. Naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva je rovnako daný opodstatnenou neistotou žalobcov, že prídu o vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
3. Žalovaný 1/ uplatnený nárok žalobcov v celom rozsahu neuznal, a to pre jeho procesnú neprípustnosť
- nedostatok naliehavého právneho záujmu s poukazom na § 137 písm. c) ako aj písm. d) C.s.p. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, len vtedy, ak vyplýva z osobitného predpisu. V prejednávanej veci naliehavý právny záujem žalobcov na nimi požadovanom výroku súdu absentuje. Naliehavý právny záujem v žalobe nepreukazujú ani samotní žalobcovia. (resp. jeho formálnemu odôvodneniu v závere žaloby nie je možné porozumieť). Súčasne právny záujem na takomto určení nevyplýva ani zo žiadneho osobitného predpisu. Žalobcovia sa žalobou domáhajú vydania určovacieho súdneho výroku spočívajúceho vo vyslovení neplatnosti záložnej zmluvy a neexistencii záložného práva. S poukazom na kogentnú právnu úpravu vyplývajúcu z § 137 C.s.p., ako aj s ohľadom na rozhodovaciu súdnu prax je zrejmé, že takto formulovaný žalobný nárok nemôže byť procesne spôsobilým na
prejednanie a už len z tohto dôvodu (odhliadnuc od ostatných skutkových a právnych dôvodov) má byť zamietnutý. Z obsahu žaloby je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že právom, ktorého súdnej ochrany sa žalobcovia domáhajú, je ich vlastnícke právo k podielu na pozemku, o ktorý prišli výkonom záložného práva. Žalobcovia v žalobe tvrdia, že záložná zmluva mala byť neplatná, teda záložné právo z nej nevzniklo, preto nemohlo platne dôjsť ani k jeho výkonu, následkom čoho sa vlastníkom podielu nemohol stať vydražiteľ (žalovaný 2/). Otázka platnosti záložnej zmluvy, existencie záložného práva a platnosti dražby sú otázky predbežné, ktorými sa má súd zaoberať prejudiciálne a nie meritórne. Skutočným zmyslom tohto konania je teda ochrana domnelého vlastníckeho práva žalobcov a nie určenie neplatnosti záložnej zmluvy, či neexistencie záložného práva. Naliehavý právny záujem je daný len vtedy, ak je predmetom konania meritórna a nie predbežná otázka. Ak by teda aj súd určil, že záložná zmluva je neplatná, resp. určil neexistenciu záložného práva, nič by to nezmenilo na tom, že zapísaným vlastníkom spornej nehnuteľnosti zostane žalovaný 2/. Na právnom postavení žalobcov by sa nič nezmenilo. Pre úplnosť žalovaný 1/ uviedol, že v danom prípade ide dokonca o prípad, kedy záložné právo, neplatnosti ktorého sa žalobcovia domáhajú, zaniklo ešte pred podaním žaloby. Záložné právo zaniká jeho výkonom. Domáhať sa vyslovenia neexistencie práva, ktoré pred začatím súdneho konania zaniklo, nemá žiadny právny význam. V prejednávanej veci však už k výkonu namietaného práva preukázateľne došlo, žalobcovia teda nemôžu mať právny záujem na určení jeho neexistencie. Ostatné zákonné možnosti súdnej ochrany majú pritom zachované, no nie je úlohou žalovaných im v tomto ohľade poskytovať právne rady. Vyššie uvedená námietka zakladá neodstrániteľnú prekážku meritórneho prejednania veci a dáva dôvod na zamietnutie žaloby bez nariadenia pojednávania a bez toho, aby sa súd zaoberal hmotnoprávnymi dôvodmi žaloby.
4. Žalovaný 2/ takisto navrhol žalobu zamietnuť. Uzavretú záložnú zmluvu považoval za riadne uzatvorenú so všetkými zákonnými náležitosťami. Záložní veritelia 1/ a 2/ poskytli záložcom 1/ a 2/ sumu 120.000,- eur na kúpu nehnuteľností. Záložná zmluva sa uzatvorila na zabezpečenie vyššie uvedenej pohľadávky záložných veriteľov 1/ a 2/ voči záložcom 1/ a 2/ a to na prevod výmery X.XXX m2 z parcely č. XX/XX o výmere XX.XXX m2. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávka, ktorá sa zabezpečovala záložným právom je v predmete záložnej zmluvy a to suma 120.000,- eur, ktorá bola zverená výlučne na jeden účel a to na kúpu uvedených nehnuteľností. Záložcovia 1/ a 2/ sa zaviazali, že v lehote do 31.12.2020 prevedú na záložných veriteľov 1/ a 2/ z predmetnej parcely výmeru X.XXX m2 (každému zo žalovaných po X.XXX m2). V zmluve bol jasne definovaný záloh a to, zriadenie záložného práva na nehnuteľných veciach, ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú záložcovia 1/ a 2/ na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor, nachádzajúca sa v okrese: M., obec: W. B. Z., k.ú. M., ako parcela registra „H.“ parcelné číslo XX/X, o výmere XX.XXX m2, druh pozemku: orná pôda, spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/ o veľkosti 1/6 a spoluvlastnícky podiel žalobcu 2/ o veľkosti 1/6 na predmetnej nehnuteľnosti. Záložné právo sa zriadilo písomnou zmluvou, v ktorej sa jasne určila pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečila ako aj záloh a určila sa najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje. Predmetná záložná zmluva je teda platným právnym úkonom. Nie je pravda, že mali so žalobcami 1/ a 2/ uzatvoriť zmluvu o pôžičke v ústnej forme na 120.000,- eur. So žalobcami žalovaní uzatvorili písomnú záložnú zmluvu dňa 02.12.2019, na základe ktorej im zverili sumu 120.000 eur na konkrétny účel uvedený v danej zmluve. Žalovaný 2/ zároveň poukázal na text výzvy žalobcov adresovanej žalovaným na oznámenie čísla účtu, v ktorej uviedli: “V zmysle podmienok záložnej zmluvy a špecifikácie zabezpečenej pohľadávky podľa bodu 1. predmetnej zmluvy vás žiadame o bezodkladné oznámenie platobných údajov na zaslanie zabezpečenej pohľadávky vo výške 120.000 Eur a následné vystavenie kvitancie. V prípade, že im nebudú oznámené platobné údaje, zložia predmetnú sumu vo výške 120.000 Eur do notárskej úschovy s podmienkou vydania
- predloženie listu vlastníctva č. XXX k.ú. M. bez záložného práva v prospech záložných veriteľov“. Týmto dôkazom sami žalobcovia 1/ a 2/ uznávajú riadne splnenie písomnej záložnej zmluvy. Žalovaný 2/ predložil dôkaz - odpoveď na výzvu žalobcov zo dňa 22.12.2020 zaslanú žalobcom 19.01.2020 ako aj právnemu zástupcovi žalobcov s uvedením čísla účtu. Žalobcovia 1/ a 2/ žiadne finančné prostriedky na predmetný účet nepoukázali. Zmluvná pokuta bola určená konkrétnou výškou a to vo výške 120.000,- eur. Dojednanie zmluvnej pokuty bolo riadne dojednané v písomnej záložnej zmluve na základe vzájomnej dohody zmluvných strán v konkrétnej výške 120.000,- eur a mala kryť škodu vyplývajúcu z neplnenia písomnej záložnej zmluvy a prípadný zákonný úrok a vysokú infláciu peňazí. Platnosť zmluvnej pokuty môže posúdiť len súd. Žalobcom nič nebránilo uhradiť ku dňu 31.12.2020 istinu vo výške 120.000,- eur a následne mohli komunikovať o prípadnom moderovaní zmluvnej pokuty. Listom z 13.05.2021 žalovaný 2/ žalobcom oznámil a zároveň týmto oznámil aj súdu, že došlo k vysporiadaniu veriteľov s tým, že žalovaný 2/ je jediným veriteľom. Zároveň žalobcom oznámil, že reaguje na ich ponuku
- využiť predkupné právo na parcelu č. XX/X o výmere XX.XXX m2 orná pôda k.ú. M., obec W. B. Z., okres M. zapísanej na LV číslo XXX vo výške 1/6 časti k celku s tým, že navrhol 15.000,- eur za podiel 1/6 a 15.000,- eur za ďalší podiel 1/6. Zároveň žalovaný 2/ žalobcom oznámil, že sa nikdy nejednalo o žiadnu pôžičku, ale že suma 120.000,- eur im bola na základe písomnej zmluvy zverená na konkrétny účel a to na kúpu nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené v článku 1. zmluvy zo dňa 02.12.2019. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že žalobcovia nemajú na nimi požadovanom určení naliehavý právny záujem, čím nie je splnená procesná podmienka podľa § 137 Civilného sporového poriadku.
5. Žalobcovia navrhli prerušiť toto konanie až do rozhodnutia konania, ktoré prebieha na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 15C/86/2021 a ktorého predmetom je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Prerušenie konania odôvodnili tým, že pokiaľ by bolo žalobe vyhovené, tak toto konanie o určenie neexistencie záložného práva by nadväzovalo na výsledky konania o neplatnosti dobrovoľnej dražby.
6. Z predloženej žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby súd zistil, že táto sa konala dňa 27.08.2021 na Notárskom úrade v Nitre a jej priebeh je osvedčený notárskou zápisnicou zo dňa 27.08.2021 N823/2021 NZ2557/2021 NCRIs 26257/2021. Stranami sporu v konaní 15C/86/2021 sú na strane žalobcov žalobcovia 1/ a 2/ zhodní s konaním 44C 66/2021, na strane žalovaných je žalovaný 1/ Prvá dražobná spol. s.r.o., Moravská 95, Košice IČO: 53 168 283, žalovaný 2/ W. F.Ž. a žalobný petit je o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 27.08.2021 vo vzťahu k žalobcovi 1/ (výrok I.) a o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 27.08.2021 vo vzťahu žalobcovi 2/ a nárok na náhradu trov konania.
7. Súd postupom podľa § 162 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 164 C.s.p. návrh na prerušenie konania zamietol, s tým, že v tomto prípade nemal za dôvodné prerušenie konania do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko ani výsledok predmetného konania neovplyvní absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovaných určeniach v tomto konaní.
8. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že na nehnuteľnostiach (LV č. XXX) v tom čase v podielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/ (každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/6) a žalovaného 2/ (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/6) - vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor, nachádzajúci sa v okrese: M., obec: W. B. Z., k.ú. M., ako parcela registra „H.“ parcelné číslo XX/ X, o výmere XXXXX m2, druh pozemku: orná pôda bolo evidované v časti „H.“ ťarchy: 1/ záložné právo v prospech žalovaného 2/ podľa O.-XXXXX/XXXX zo dňa 08.01.2020, 2/ záložné právo v prospech žalovaného 2/ podľa O.-XXXXX/XXXX zo dňa 08.01.2020. S poukazom na ust. § 137 písm. c/ C.s.p., uviedol, že podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva, inak je takáto žaloba neprípustná. Podľa judikatúry ide pri skúmaní naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (R 24/1995). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva (rozsudok NS SR sp.zn. 3 Cdo 98/2004, 3 Cdo 112/2004, 1 Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS SR sp.zn. 3 Cdo 56/2011). Ak spor vznikol z ohrozeného práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu žalobou na plnenie. V danom prípade zo skutkových tvrdení možno ustáliť, že k porušeniu údajného práva žalobcu došlo a preto už preventívny účinok určovacej žaloby nie je daný.
9. Súd prvej inštancie následne poukázal na to, že v tomto konaní sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti právneho úkonu - záložnej zmluvy zo dňa 02.12.2019 uzatvorenej medzi žalobcami 1/ a 2/ v zmluvnej pozícii záložcov a žalovanými 1/ a 2/ v zmluvnej pozícii záložných veriteľov. Žalobcovia sa ďalej domáhajú určenia neexistencie záložného práva žalovaných na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom M., katastrálny odbor, okres: M., obec: W. B. Z., k.ú. M., ako parcela
registra „H.“ parcelné číslo XX/X, o výmere XXXXX m2, druh pozemku: orná pôda. V časti žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti záložnej zmluvy súd konštatoval, že nezistil právnu normu, z ktorej by vyplývala možnosť v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. dožadovať sa na súde určenia neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 02.12.2019. Platnosť predmetnej záložnej zmluvy sa posúdi ako prejudiciálna otázka v konaní, ktoré iniciovali žalobcovia a prebieha na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 15C/86/2021 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa 27.08.2021 v zmysle § 21 ods. 2 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Citovaný právny predpis odkazuje žalobcov, ktorí spochybňujú platnosť záložnej zmluvy na podanie žaloby v súvislosti s výkonom záložného práva, teda len takáto žaloba je vhodne zvoleným procesným nástrojom ochrany vlastníckeho práva žalobcov, ktorej sa domáhajú v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu súd konštatoval, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy zo dňa 02.12.2019 v tomto konaní.
10. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebola sporná skutočnosť (ktorá aktuálne vyplýva aj z evidencie katastra nehnuteľností), že v súčasnosti je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný 2/, a to v podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy O.-XXXX/XXXX zo dňa 07.11.2019, Osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby č. I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2021, E.-XXXX/XXXX, Osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby č. I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2021, E.- XXXX/XXXX. Z uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložného práva už došlo k výkonu záložného práva, a to dňom 27.08.2021 (vydanie osvedčenia o vykonaní dobrovoľnej dražby č. I. XXX/XXXX, I. XXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2021, a I. XXX/XXXX, I. XXXXX/ XXXX zo dňa 27.08.2021), teda dokonca pred podaním žaloby (žaloba bola podaná dňa 02.09.2021). Z uvedeného vyplýva, že záložné právo zaniklo jeho výkonom ešte pred podaním žaloby, a preto súd konštatoval, že naliehavý právny záujem na určení neexistencie záložného práva nie je daný. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni súdu vo veci ďalej konať, meritórne sa ňou zaoberať, pretože ak súd nemá preukázaný naliehavý právny záujem na danom určení je súčasne vylúčené, aby bola žaloba preskúmavaná súdom po stránke vecnej (porovnaj Rozsudky NS SR sp.zn. 1 Cdo 91/2006, 2 Cdo 231/2007).
11. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že pokiaľ naliehavosť právneho záujmu na požadovaných určeniach žalobcovia zdôvodňovali ochranou ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom záložnej zmluvy, potom zvolené určovacie petity neboli vhodne zvoleným nástrojom ochrany práva a naliehavý právny záujem na žalobcami požadovaných určeniach nebol daný a preto súd žalobu zamietol.
12. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
13. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia odvolanie a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mali za to, že z ich strany bol preukázaný naliehavý právny záujem v predmetnej právnej veci. Právna povaha naliehavého právneho záujmu nie je jednoznačne ustálená. V zásade možno povedať, že pri posudzovaní povahy naliehavého právneho záujmu do úvahy prichádzajú dva prístupy. Podľa prvého je naliehavý právny záujem súčasťou žalobného nároku, ide o kategóriu materiálnej dôvodnosti žaloby a rozhodovanie o ňom je rozhodnutím vo veci samej. Podľa druhého ide o procesný predpoklad alebo o procesnú podmienku. Pri jeho posudzovaní ide len o otázku prípustnosti vecného prejednania, nie o súčasť samotného vecného prejednania žaloby. Určované právo alebo právny vzťah nevyplýva z procesnej normy o určovacích žalobách , ale z hmotnoprávneho postavenia žalobcu a jeho vzťahu k žalovanému, výsledkom čoho je potom určenie, či medzi nimi toto hmotné právo je alebo nie je. Procesné právo prostredníctvom určovacích žalôb len umožňuje žalobcovi domáhať sa určenia práva, ak je v objektívnej neistote, teda ak má naliehavý právny záujem na určení. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. c/ C.s.p. a/alebo podľa § 137 písm. d/ C.s.p. je nutné zaoberať sa otázkou, z akého právneho vzťahu žalobcovia vyvodzujú v konaní nimi uplatňovaný nárok (t.j. predmet konania), následne tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah
účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne i iná žaloba. Naliehavý právny záujem na neplatnosti právnych úkonov spočíva v tom, že by sa odstránila právna neistota žalobcov, tí by mali procesnú legitimitu domáhať sa neplatnosti právnych úkonov. Platí, že naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je právny vzťah, resp. právo, medzi stranami sporné alebo vyvolávajúce stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak než určovacím výrokom a existuje potreba odstránenia tejto neistoty, ohrozenia práva alebo právne ho vzťahu. Uvedené skúma súd ex offo a posudzuje, či je podaná žaloba vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Obdobný názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa 06.12.2012. Takýmto určením možno dosiahnuť odstránenie právnej neistoty, v ktorej by sa žalobcovia ocitli v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k realizácii záložného práva. Keďže žalovaní 1/, 2/ pristúpili k začatiu výkonu záložného práva podali žalobcovia žalobu o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktorej, ak by súd nevyhovel, mohlo by dôjsť k zmene právneho postavenia žalobcov a rovnako tiež aj k právnej neistote ich právneho postavenia, a teda je nevyhnutné vysloviť, že naliehavý právny záujem v konaní je daný. S poukazom na uvedené je nepochybné, že žalobcovia dostatočne preukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy a určenia neexistencie záložného práva.
14. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázali na to, že právne otázky, ktorých rozhodnutia sa žalobcovia domáhali, teda otázka platnosti záložnej zmluvy, či otázka existencie záložného práva a platnosti dražby sú otázky predbežné, ktorými sa súd zaoberá prejudiciálne a nie meritórne. Pričom už len z uvedeného dôvodu, nemôže naliehavý právny záujem žalobcov existovať. Z obsahu žaloby je zrejmé, že základným úmyslom žalobcov je obnova ich vlastníckych vzťahov k predmetnému podielu na pozemku, o ktorý výkonom záložného práva prišli. Žalobcovia odvodzujú svoj naliehavý právny záujem zmenou svojho právneho postavenia, ku ktorej by malo dôjsť v prípade, ak by súd žalobe nevyhovel. Zo strany žalobcov sa však jedná iba o chabú konštatáciu, nakoľko ďalej nevysvetľujú v čom by mala táto zmena spočívať. Ako však už žalovaní v konaní na súde prvej inštancie uviedli, žiadnym rozhodnutím súdu v tomto konaní nemôže dôjsť k zmene právneho postavenie žalobcov. Nakoľko ak by súd žalobe nevyhovel, vlastníkom zapísaným na liste vlastníctva ostane žalovaný 2/. Na druhej strany, ak by aj súd žalobe vyhovel, táto skutočnosť nebude mať taktiež na zmenu vlastníckych pomerov vplyv a zapísaným na liste vlastníctva ostane opätovne žalovaný 2/. V tomto smere žalovaní poukazujú na tzv. Doktrínu preventívneho charakteru určovacej žaloby, podľa ktorej všeobecným predpokladom vyhovenia žalobe (akéhokoľvek druhu) je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok preňho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Z uvedeného vyplýva, že určovací spor je možné viesť len vtedy, ak sa úspešný účastník rozsudkom domôže zlepšenia svojho právneho alebo ekonomického postavenia, k čomu v tomto prípade zjavne nedôjde. Ako už bolo vyššie uvedené, vyhovujúci rozsudok nebude mať pre žalobcov žiaden zmysel. Uvedené je o to viac zvýraznené, že žalobcovia sa domáhajú určenia neexistencie záložného práva, ku ktorého vykonaniu už došlo, a to dokonca pred začatím súdneho konania. Uvedená skutočnosť má v súlade s § 151md OZ za následok jeho zánik. Žalobcovia sa teda domáhajú určenia neexistencie záložného práva, ktoré už reálne ani neexistuje, nakoľko svojim vykonaním zaniklo.
15. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalovaných zotrvali v celom rozsahu na svojej odvolacej argumentácii.
16. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. júna 2024. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany upovedomené zákonným spôsobom.
17. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože ho považoval za vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi súdu prvej inštancie vyslovenými v napadnutom rozsudku, rozsudok odvolacieho súdu (s výnimkou argumentácie k odvolacím dôvodom) už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
18. V prvom rade za správny, považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, ktorým tento ako procesne neprípustnú (§ 137 písm. d/ C.s.p.), zamietol žalobu v časti určenia neplatnosti záložnej zmluvy. V danej veci sa žalobcovia (okrem určenia neexistencie záložného práva) domáhali aj určenia neplatnosti samotnej záložnej zmluvy zo dňa 02.12.2019, kedy platí, že v tejto časti išlo o žalobu o určenie právnej skutočnosti podanú podľa § 137 písm. d/ C.s.p. Pre procesnú prípustnosť takejto žaloby zákon vyžaduje, aby jej prípustnosť vyplývala z osobitného predpisu (osobitný predpis podanie takejto žaloby musí výslovne pripúšťať). Pokiaľ jej prípustnosť nevyplýva z osobitného predpisu, nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti. Vychádzajúc z toho, že k vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť a z toho, že za právnu skutočnosť možno považovať také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, teda okrem iného aj právne úkony ako prejavy vôle smerujúce najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je potrebné konštatovať, že v súčasnosti platný procesný predpis (C.s.p.) nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Ak takého predpisu niet, žalobca nemôže žalovať neplatnosť právneho úkonu, ale musí formulovať petit na určenie, či tu záložné právo je, alebo nie je (čoho sa potom žalobcovia domáhali v druhej časti žaloby), prípadne určenie vlastníckeho práva. Nakoľko žiaden osobitný právny predpis nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva (záložnej zmluvy), bolo potrebné žalobu ako procesne neprípustnú zamietnuť.
19. Oproti pôvodnej právnej úprave v OSP, Civilný sporový poriadok (C.s.p.) už rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ C.s.p.) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ C.s.p.). U žalôb na určenie práva nová právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení (s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu). U žalôb na určenie právnej skutočnosti (kam spadajú aj žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov) podmienila nová právna úprava možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa novej právnej úpravy teda nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu. Keďže v danej veci bola žaloba podaná už za účinnosti C.s.p., pričom prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu - záložnej zmluvy z osobitného predpisu nevyplýva, správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu v tejto časti ako procesne neprípustnú zamietol.
20. Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že určením neplatnosti záložnej zmluvy zároveň ani nemusí byť bez ďalšieho nepochybné, že vôbec nevzniklo záložné právo a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam. Určením platnosti či neplatnosti záložnej zmluvy sa tak nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi jeho účastníkmi, z ktorého dôvodu nemôže byť na takomto určení daný ani naliehavý právny záujem. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, prípadné určenie jej neplatnosti nemôže viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho nepochybné, že vôbec nevzniklo záložné právo a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keby bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať (napr. preto, že táto zmluva je neplatná a pod.). A naopak, aj keď je záložná zmluva platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak napr. nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Určením platnosti či neplatnosti záložnej zmluvy sa tak nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi jeho účastníkmi, z ktorého dôvodu nemôže byť na takomto určení daný naliehavý právny záujem. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení preto možno odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke). V danej veci bola tak žaloba žalobcov o určenie neplatnosti záložnej zmluvy nielen procesne neprípustná, ale na takomto žalovanom určení by žalobcovia nemali ani naliehavý právny záujem.
21. Rovnako za správny, treba považovať i záver súdu prvej inštancie, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem ani na určení neexistencie samotného záložného práva (§ 137 písm. c/ C.s.p.). V danej veci totiž nebolo sporným, že predmetné záložné právo už bolo realizované (vykonané pred
podaním žaloby), a vlastníkom dotknutých nehnuteľností sa stal žalovaný 2/ (ktorý je ako ich vlastník zapísaný aj katastri nehnuteľností). Zavŕšením výkonu záložného práva (a to ešte pred podaním žaloby), samotné záložné právo potom zaniklo (§151md ods. 1 písm. i/ Občianskeho zákonníka). Ako potom bolo uvedené vyššie, stav ohrozenia práva žalobcov alebo neistotu v ich právnom postavení by síce bolo (vo všeobecnosti) možné odstraňovať aj určením, či tu je alebo nie je záložné právo (či nehnuteľnosti sú alebo nie sú záložným právom zaťažené, príp. či záložné právo existuje alebo neexistuje), avšak len v prípade, že by sporné záložné právo nebolo ešte zrealizované. Ak už došlo k realizácii záložného práva (a tým k jeho zániku), tak už túto právnu neistotu žalobcov, možno odstraňovať len určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke), príp. ak sa záložné právo realizovalo cestou dobrovoľnej dražby, v zákonom stanovenej lehote podaním žaloby o určenie jej neplatnosti. Rozhodujúcim totiž je existencia naliehavého právneho záujmu, ktorá musí byť daná najneskôr v čase rozhodovania súdu (aj keby spočiatku daná nebola a vznikla by až v priebehu konania (alebo naopak spočiatku by daná bola a neskôr by odpadla), podstatným je, aby naliehavý právny záujem na žalovanom určení existoval najneskôr v čase rozhodovania súdu).
22. K otázke právneho posúdenia žaloby na určenie podľa § 137 písm. c/ C.s.p. existuje viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Z rozhodnutia NS SR sp.zn. 2ObdoV/11/2019 z bodov 19. a nasl. vyplýva: II. Právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva (§ 137 písm. a/ C.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná inak podľa ustanovenia § 137 písm. c/ C.s.p. žiadny zmysel (viď R 17/1972). Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (k tomu viď 5Cdo/31/2011 a obdobne aj 4Cdo/89/2007). Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter, jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať splnenia povinnosti, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne) existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie [k tomu viď 3Cdo/112/2004 (publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 81/2006) a obdobne aj 4Cdo/49/2003 (publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 75/2003) a 3Cdo/53/2007].
23. Judikatúra ustálila, že žalobca má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo ak by sa jeho právne postavenie bez takéhoto určenia stalo neistým. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok
ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na to, ako táto neistota vznikla (viď 5Cdo/136/2007).
24. Zmysel zákonnej požiadavky naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je možné nájsť v chápaní určovacej žaloby ako prostriedku preventívnej právnej ochrany, ktorej účelom má byť vytvorenie pevného právneho základu pre právne vzťahy účastníkov sporu, odstránenie neistoty v postavení žalobcu a predídenie prípadným budúcim sporom. Pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu je významná i skutočnosť, či žalobcom nebola poskytnutá iná možnosť ochrany ich práv, ak výlučne žalovaný je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na plnenie. Ústavný súd stanovil dve procesné kritéria, ktorých naplnenie vyzdvihuje intenzitu závažnosti veci nad rámec diskrečných oprávnení všeobecných súdov a signalizuje extrémnu úroveň vybočenia z tohto rámca. Prvým z nich je hmotnoprávny i procesný stav konkrétnej veci, za ktorého účastníkom neostáva nič iné, len aktivovať určovaciu žalobu ako ‚ultimum refugium', teda posledné východisko obrany a následnej ochrany svojich práv. Druhým je potom situácia, kedy je účastník vystavený dlhotrvajúcej neistote z hľadiska ochrany svojich práv, resp. následkov, ktoré pre neho môže zmluva predstavovať (k tomu viď nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 1440/14).
25. Z vyššie uvedeného potom vyplývajú nasledovné závery:
25.1. Povinnosťou súdu pri skúmaní naliehavého právneho záujmu je posúdiť, či určovací žalobný návrh je vhodným a správne zvoleným nástrojom ochrany jeho práva, t.j. ak neistotu žalobcu v právnom vzťahu je možné odstrániť navrhovaným určovacím výrokom (tu ide predovšetkým o prípady, kedy určovací výrok vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu, ktorým sa predíde prípadným sporom o splnenie povinnosti).
25.2. Otázku existencie, resp. neexistencie naliehavého právneho záujmu treba posudzovať výlučne s ohľadom na právny záujem žalobcu, záujem žalovaného je pri posudzovaní tejto otázky súdom irelevantný.
25.3. Žalobca má naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vždy vtedy, ak nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv alebo oprávnených záujmov iným procesným spôsobom. Ide predovšetkým o prípady, kedy žalobca nemá možnosť podať žalobu na plnenie a kedy má legitimáciu na podanie žaloby na plnenie výlučne žalovaná strana.
25.4. Aj v prípadoch, kedy žalobca, ktorý podal určovaciu žalobu, má možnosť podania žaloby na plnenie (t.j. nie vtedy, ak žalovaný v konaní o určovacej žalobe môže podať, resp. následne podal žalobu na plnenie, pozn. odvolacieho súdu), všeobecne neplatí, že by nebol daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Ide predovšetkým o prípady, kedy by žalobou na plnenie nebol vyčerpaný celý predmet konania o určovacej žalobe, alebo kedy sa určovacím výrokom rozsudku vytvorí pevný právny základ vzťahu medzi stranami sporu.
25.5. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Tu ide predovšetkým o prípady, kedy sa žalobca domáha žalobou určenia neplatnosti právneho úkonu s tým, aby následne mohol žalobca podať žalobu na plnenie (napr. žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo žalobu na náhradu škody), alebo inú určovaciu žalobu (napr. žalobu o určenie vlastníckeho práva). Určovacia žaloba je tak neprípustná vtedy, ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného (žalobcom následne iniciovaného) súdneho sporu.
26. Zodpovedanie otázky, či je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. je obzvlášť obtiažne i významné práve u negatívnych určovacích žalobách ako je tomu v danom prípade, nakoľko žalobcovia žalujú o určenie, že záložné právo na nehnuteľnosti neexistuje. Petit určovacej žaloby musí byť formulovaný tak, aby rozhodnutie súdu vyriešilo celý obsah alebo dosah sporného
právneho pomeru alebo práva. Jedine tak je schopná určovacia žaloba odstrániť stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení (viď napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/3378/2009).
27. Odvolací súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa venujú právnemu posúdeniu prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c/ C.s.p. so žalobným petitom určenia neexistencie špecifikovaného záložného práva a to pod sp.zn. 1Cdo/249/2021 a sp.zn. 4Cdo/169/2021.
Z bodov 33.1. a 33. 2. uznesenia Najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo/249/2021 plynie nasledovné: „33.1. Preto aj podľa názoru dovolacieho súdu v predmetnej veci ak žalobcovia predmetnou žalobou majú záujem dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti a v prípade ak súd vyhovie žalobe, tak dôjde k zmene, ak príslušný kataster vymaže zápis záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti, čím by sa tak odstránil stav právnej neistoty žalobcov, pričom žalobcovia nemajú inú možnosť ani inú žalobu, ktorou by sa domáhali výmazu záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej sú vlastníkmi. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo potrebné v predmetnej veci skúmať, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c/ C.s.p., keď ako vlastníci predmetných nehnuteľností mali záujem na tom, aby záložné právo na liste vlastníctva vyznačené nebolo, pretože zapísané záložné právo ich môže obmedzovať pri nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami.
33.2. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu nielen obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohy, ale tiež prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je (že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom). Podľa názoru dovolacieho súdu sa žalobcovia domáhajú predmetnou žalobou negatívneho určenia neexistencie práva, keďže rozhodnutím sa odstráni stav ich právnej neistoty, či nehnuteľnosti sú (nie sú) zaťažené záložným právom. Rozhodnutie súdu v danom prípade predstavuje spôsobilý právny prostriedok ochrany práv žalobcov ako vlastníkov založených nehnuteľností."
28. V predmetnej veci súd prvej inštancie prijal záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení, z dôvodu, že záložné právo jeho zrealizovaním (výkonom) zaniklo, a to ešte pred podaním žaloby. S týmto názorom sa potom stotožňuje i odvolací súd (a teda z dôvodu, že záložné právo zaniklo ešte pred podaním žaloby, nebolo možné v čase rozhodovania súdu (ku ktorému okamihu súd skúma existenciu naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení) určiť jeho neexistenciu - nemožno určiť neexistenciu niečoho, čo už zaniklo a neexistovalo ešte pred podaním žaloby), pričom zároveň dodáva, že sa stotožňuje so žalovanými, že za daného stavu jediným do úvahy pripadajúcim prostriedkom, bola len žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ak by realizácia záložného práva neprebehla cestou dobrovoľnej dražby) resp. v danom prípade žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, ktoré konanie v súčasnosti aj skutočne prebieha (v ňom bude potom súd prejudiciálne riešiť aj otázku platnosti záložnej zmluvy, resp. existenciu záložného práva). Ak by totiž súd aj určil, že záložné právo neexistuje, nič by to nezmenilo na tom, že zapísaným vlastníkom spornej nehnuteľnosti zostane naďalej žalovaný 2/. Na právnom postavení žalobcov by sa tým nič nezmenilo.
Ako už bolo uvedené vyššie, naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ide aj o prípad, kedy sa napr. (ako je tomu aj v tomto konaní) žalobca domáha žalobou určenia neexistencie záložného práva s tým, že následne aj tak bude musieť podať inú určovaciu žalobu (napr. žalobu o určenie vlastníckeho práva, príp. žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby). Určovacia žaloba je potom neprípustná vtedy, ak rozhodnutie o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného (žalobcom následne iniciovaného) súdneho sporu. Vzhľadom na zistený skutkový stav, je pritom v danej veci nepochybné, že žalobcovia by (aj tak) museli pristúpiť buď k podaniu vlastníckej žaloby (ak by záložné právo bolo zrealizované iným spôsobom, než na dobrovoľnej dražbe, keďže ako vlastník predmetných nehnuteľností je v katastri vedený žalovaný 2), alebo podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby (kde sa prejudiciálne otázkou platnosti záložnej zmluvy a existenciou záložného práva bude súd zaoberať), k čomu aj skutočne došlo. Je potom zrejmé, že petit určovacej žaloby neexistencie záložného práva v tomto konaní, nie je formulovaný tak, aby rozhodnutie súdu v tomto konaní vyriešilo celý obsah sporného právneho pomeru strán konania. V tejto situácii na strane žalobcov je potom zjavná absencia legitímneho očakávania, v dôsledku čoho nemohla byť
naplnená preventívna funkcia ich žaloby podľa § 137 písm. c/ C.s.p., a teda nebola daná ani naliehavosť právneho záujmu na jej podaní.
29. Súd prvej inštancie postupom podľa § 162 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 164 C.s.p. zamietol aj návrh na prerušenie konania (do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby). Odvolací súd sa potom stotožňuje aj s týmto rozhodnutím súdu prvej inštancie, keď má rovnako za to, že výsledok predmetného konania neovplyvní absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovaných určeniach v tomto konaní.
30. Odvolací súd potom stotožňujúc sa so skutkovými závermi súdu prvej inštancie a jeho právnym posúdením veci, napadnutý rozsudok preto ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.).
31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaným 1/, 2/, úspešným v tomto odvolacom konaní, priznal ich náhradu voči neúspešným žalobcom 1/, 2/, v rozsahu 100 %.
32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).