Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený splnomocnencom: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. D. XXXX/XX, E., zastúpený splnomocnencom: KADUC & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Trojičné námestie 4, Trnava, IČO: 50 290 762, o zaplatenie 247,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -196 zo dňa 4. augusta 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 96,73 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 96,73 eur od 24.09.2014 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, výrokom III. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,94%.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne cit. , , a , , , o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve, a , nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , , a .

Vecne argumentoval tým, že „predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie uhradených provízií, na ktoré žalovanému zanikol nárok z dôvodu neuskutočnenia obchodu medzi žalobcom a treťou osobou ( ). Vzhľadom na námietky žalovaného bolo povinnosťou súdu posúdiť, či odobratím kmeňa klientov žalobcovi, zanikla jeho povinnosť vrátiť provízie, resp. prešla na iný subjekt. Ďalej bolo povinnosťou súdu posúdiť premlčanie uplatnených čiastkových nárokov a ustáliť dĺžku premlčacej doby vzhľadom na argumentáciu žalovaného, ktorý zastáva názor, že činnosť vykonávaná na základe zmluvy

o finančnom sprostredkovaní zo dňa 01.08.2011 nie je podnikaním, keďže nenapĺňa všetky atribúty podnikania.

Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 11 smernice o obchodných zástupcoch. Vymedzuje situácie, v ktorých dochádza k zániku práva obchodného zástupcu na províziu. V zásade tak ide o určitú formu zákonnej rozväzovacej podmienky, podľa ktorej právny nárok na províziu zanikne, ak je zrejmé, že obchod medzi zastúpeným a treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné. Základným predpokladom pre aplikáciu ustanovenia je skutočnosť, že v súvislosti s určitým obchodom už došlo k vzniku nároku obchodného zástupcu na províziu. Tento nárok obchodného zástupcu môže vzniknúť okamihom obstarania príležitosti uzavrieť zmluvu, splnením záväzku zastúpeného vyplývajúceho z obchodu, povinnosťou zastúpeného plniť svoj záväzok alebo splnením záväzku vyplývajúceho z obchodu treťou osobou. Strany si však pre vznik práva na províziu môžu dohodnúť aj inú rozhodujúcu skutočnosť, napríklad uzatvorenie obchodu (zmluvy) medzi zastúpeným a treťou osobou. K zániku nároku na províziu má dôjsť hlavne v situáciách, kde došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi zastúpeným a treťou osobou, no k plneniu zmluvy nedošlo, pričom toto neplnenie zmluvy nie je možné pričítať zastúpenému. V praxi pôjde najmä o prípady, keď tretia osoba nezaplatí za dodaný tovar alebo poskytnuté služby (na základe čoho dôjde spravidla k odstúpeniu od zmluvy), resp. o situácie, kde k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby ani nedôjde, napríklad z dôvodu, že zastúpený odoprie svoje plnenie pre zrejmú nepripravenosť tretej strany plniť svoju časť zmluvy. Ak už došlo k vyplateniu provízie obchodnému zástupcovi, je obchodný zástupca v prípade zániku nároku túto províziu za neuskutočnený obchod povinný vrátiť zastúpenému. Je teda zrejmé, že skutočnosť, že žalovanému bol odobratý kmeň klientov je vo vzťahu k jeho povinnosti vrátiť neprináležiace provízie irelevantná. Vrátiť tieto provízie je povinný ten, komu boli vyplatené. Ak aj žalovaný tvrdí, že mu bol odobratý kmeň klientov, uvedená skutočnosť nezakladá zánik jeho záväzku a z ničoho nevyplýva, že uvedenou skutočnosťou prechádza povinnosť vrátiť provízie na iný subjekt. Bolo by nelogickým, keby povinnosť vrátiť storno provízie prešla na subjekt, ktorý ich ani nemal vyplatené. V praxi by to znamenalo, že po ukončení zmluvy s finančným agentom a následným pridelením kmeňa jeho klientov inému finančnému agentovi, by tento finančný agent vracal províziu, ktorá mu ani nebola vyplatená, teda z vlastných prostriedkov. Ako bolo zistené, k zániku uzavretých zmlúv došlo z dôvodu nezaplatenia poistného, preto nemožno uzavrieť, že neuskutočnenie obchodu je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá žalobca. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že sa nejedná o obchodnoprávny vzťah ale o vzťah občianskoprávny, že ho nemožno považovať za podnikateľa a preto sa na uplatnený nárok vzťahuje trojročná premlčacia doba, súd uvádza, že sa s takýmto názorom nestotožňuje. Predovšetkým v tejto súvislosti treba uviesť, že strany uzavreli zmluvu o finančnom sprostredkovaní podľa a , pričom v ust. sa uvádza, že finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním. Strany si rovnako v čl. 8 ods. 6 zmluvy o finančnom sprostredkovaní dohodli, že táto zmluva sa riadi príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov upravujúcimi zmluvu o obchodnom zastúpení. Z uvedených dôvodov sa na uplatnený nárok vzťahuje štvorročná premlčacia doba. Žaloba bola podaná dňa 20.12.2017, preto nároky žalobcu na vrátenie provízií zo zmlúv zaniknutých pred 20.12.2013 sú premlčané. Konkrétne sa jedná o nároky zo zmlúv zaniknutých dňa 01.07.2013 až 18.12.2013, pri ktorých výška uplatnenej storno provízie predstavuje celkovo sumu 150,93 eur (131,63 + 0,59 + 0,42 + 2,99 + 14,55 + 0,18 + 0,57), a preto súd nárok žalobcu v tejto časti nepovažoval za dôvodný a zamietol ho spolu s príslušným úrokom z omeškania. Titulom vrátenia provízií si žalobca uplatnil 291,71 eur, preto súd nárok žalobcu považoval za dôvodný v časti 140,78 eur (291,71 - premlčaných 150,93 = 140,78. K uvedenej sume je ešte potrebné pripočítať nárok žalobcu vo výške 18,49 eur a odpočítať nárok žalovaného na kladné provízie vo výške 62,54 eur (140,78 + 18,49 - 62,54 = 96,73), čo vo výsledku predstavuje 96,73 eur. Nakoľko žalobca listom zo dňa 27.08.2014, doručeným dňa 09.09.2014, vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote dvoch týždňov od doručenia výzvy a žalovaný svoj peňažný záväzok neuhradil, dostal sa tým do omeškania, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Keďže mal žalovaný na zaplatenie dva týždne od doručenia výzvy, t.j. od 09.09.2014, posledný deň poskytnutej lehoty predstavoval 23.09.2014, od nasledujúceho dňa, t.j. 24.09.2014 bol žalovaný v omeškaní. Preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne (úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania bola 0,05%) zo sumy vo výške 96,73 eur (priznaná suma) od 24.09.2014 do zaplatenia.

V súlade s ust. , súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. , keď pomer úspechu žalobcu predstavuje 47,53 % (vyhovené v rozsahu istiny 96,73 + paušálnej náhrady nákladov 40 = 136,73 eur) a pomer úspechu žalovaného 52,47% (zamietnuté v rozsahu 150,93 eur), čo po vzájomnom započítaní predstavuje čistý procesný úspech žalovaného 4,94%. V takto zistenom rozsahu súd priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pričom o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie vo výroku II. a III. a domáha sa jeho zmeny v zmysle tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, a to z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). V danom právnom vzťahu mal žalovaný postavenie podnikateľa, a preto zmluva o finančnom sprostredkovaní je obchodným záväzkovým vzťahom. V zmysle sa obligatórne uplatní úprava ako lex specialis k všeobecnej úprave obsiahnutej v v znení neskorších predpisov. V zmysle sa nárok na vrátenie storna neprináležiacej provízie, vyplatenej žalovanému, premlčí v lehote štyroch rokov odo dňa výzvy na úhradu neprináležiacej provízie. Listom zo dňa 27.8.2014, doručeným dňa 9.9.2014, vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 247,66 eur v lehote dvoch týždňov od doručenia výzvy, v dôsledku čoho k uplynutiu premlčacej doby došlo dňa 28.8.2018. Keďže žaloba bola na Okresný súd Banská Bystrica odoslaná dňa 20.12.2017, k uplatneniu práva preto došlo včas, t.j. v zákonnej štvorročnej premlčacej dobe.

Žalobca v konaní predložil výpis, z ktorého vyplývajú nielen všetky sprostredkované poistné zmluvy, pri ktorých vznikol žalobcovi nárok na vrátenie neprináležiacej provízie, ale aj samotná výška storno provízie. Z výpisu okrem iného vyplývajú aj kladné provízie na vyplatenie, ktorých vznikol žalovanému nárok. Žalovanému tieto provízie neboli vyplatené, a to z dôvodu už existujúceho dlhu storna neprináležiacich provízií. Kladné provízie spolu vo výške 62,54 eur tak boli započítané na prvú stornovanú províziu, ktorou bola neprináležiaca provízia vo výške 131,63 eur pri poistnej zmluve č. 109376147. Predmetom konania tak bola iba časť tejto neprináležiacej provízie vo výške 69,09 eur. Prvoinštančný súd tak nemohol bez ďalšieho dospieť k záveru, že je údajne premlčaná (s čím zásadne nesúhlasíme) celá storno provízia vo výške 131,63 eur. V dôsledku uvedeného nemohlo dôjsť k započítaniu kladných provízií na storná neprináležiacich provízií, ktoré podľa súdu prvej inštancie neboli premlčané. S právnym názorom a rozhodnutím súdu prvej inštancie sa preto odvolateľ nestotožňuje, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia premlčania vo vzťahu k neprináležiacim províziám spolu vo výške 150,93 eur. Prvoinštančný súd sa v napadnutom rozsudku dostatočne nevysporiadal s nárokom žalobcu na vrátenie provízií vo výške 150,93 eur, neuviedol aký skutkový stav zistil, aké ustanovenia aplikoval a ako ich vyložil, hlavne s dôrazom na začiatok plynutia premlčacej doby, a to s prihliadnutím aj na obsah zmluvy o finančnom sprostredkovaní, či zmluvné dojednania ohľadne uplatneného nároku. Svoje odôvodnenie obmedzil iba strohé konštatovanie, že „žaloba bola podaná dňa 20.12.2017, preto nároky žalobcu na vrátenie provízií zo zmlúv zaniknutých pred 20.12.2013 sú premlčané.“. Takto radikálne zjednodušené odôvodnenie nemôže spĺňať elementárne zákonné požiadavky na riadne odôvodnené rozhodnutie. K významnosti zákonnej požiadavky riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí poukazujeme aj na nález Ústavného súdu SR zo dňa 1.3.2012 sp. zn. publikovaný v ZSP pod č. 13/2012, uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 2.4.2009 sp. zn. (publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 93/2009). Absencia riadneho a presvedčivého odôvodnenia napadnutého rozsudku v načrtnutých súvislostiach má za následok jeho nepreskúmateľnosť. Uvedené závery vyplývajú aj zo zjednocujúceho stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod R 2/2016, podľa ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie nemohol žalobu voči žalovanému vo zvyšnej časti zamietnuť, a preto je napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu nezákonný a je potrebné ho zmeniť.

Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril. Žalovaný rozporuje tvrdenie žalobcu. Žalovaný síce uzatvoril so žalobcom zmluvu o finančnom sprostredkovaní (ďalej len „zmluva“), avšak nie ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba – zamestnanec. Žalovaný pracoval na základe uvedenej zmluvy u žalobcu ako zamestnanec, pričom prácu vykonával v kancelárii žalobcu na Hviezdoslavovej ulici v Trnave a používal pri nej pracovné pomôcky žalobcu. Zároveň žalovaný vykonával svoju prácu na základe pokynov žalobcu. Činnosť, ktorú vykonával žalovaný pre žalobcu nenapĺňala atribúty podnikania. Uvedené potvrdzuje aj článok 2 odsek 1 zmluvy, kde je uvedené: „Finančný agent sa zaväzuje, že bude činnosť uvedenú v článku 1 bod a) tejto zmluvy vykonávať výhradne pre poisťovňu, a to osobne, v mene poisťovne a na jej účet (...).“ Zároveň to potvrdzuje aj článok 2 odsek 2 zmluvy: „Finančný agent nie je oprávnený robiť v mene poisťovne a stavebnej sporiteľne žiadne právne úkony voči tretím osobám alebo iné činnosti (najmä, ale nielen voči klientom), ak na to nebol poisťovňou alebo stavebnou sporiteľnou v tejto zmluve alebo inak špeciálne oprávnený, splnomocnený alebo poverený (...)“.

V zmysle sa podnikaním rozumie: „(...) sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku (...). Podnikanie je charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Medzi tieto znaky patrí: sústavnosť, samostatnosť, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Podnikanie vo vzťahu k tretím osobám sa prejavuje formou právnych úkonov, ktoré uskutočňuje podnikateľ pod svojím obchodným menom. Z uvedeného článku 2 odsek 1 zmluvy je zrejmé, že žalovaný uskutočňoval predmetnú činnosť v mene poisťovne a nie vo vlastnom mene. Vzhľadom na uvedené, je nepochybné, že ani tento ďalší znak podnikania nie je splnený. Činnosť smerujúca k uzatváraniu zmlúv v oblasti poisťovníctva bola vykonávaná žalovaným pre žalobcu vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, resp. závislosti. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca bol oprávnený odobrať kmeň klientov bez ohľadu na vôľu žalovaného. V obchodnoprávnych vzťahoch sa uplatňuje zásada rovnosti účastníkov konania a nie vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ktorý je charakteristický pre závislú činnosť, pričom podriadenosť zamestnanca voči zamestnávateľovi je najzávažnejším indikátorom závislej práce. Ide o znak nesamostatnej práce na rozdiel od práce samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá ju vykonáva na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Ide o indikátor, ktorý aj v aplikačnej praxi najviac pomáha odlíšiť pojem závislej práce od pojmu podnikania.1 Barancová, H.: . Komentár. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2013, s. 77. Z uvedeného vyplýva, že nie sú kumulatívne splnené uvedené znaky podnikania, žalovaný vykonával uvedenú činnosť vo vzťahu podriadenosti voči žalobcovi a teda úmysel žalovaného a ani žalobcu nesmeroval v žiadnom prípade k voľbe práva . Nie je smerodajné aká zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená, ale reálne aký vzťah bol medzi žalobcom a žalovaným, resp. ako a akú činnosť vykonával žalovaný pre žalobcu. Podľa názoru žalobcu sa jednalo o závislú prácu a z toho dôvodu sa nemôžu na predmetný vzťah aplikovať ustanovenia , ale musia sa použiť ustanovenia s trojročnou premlčacou dobou a nie štvorročnou, ako uvádza žalobca a zároveň aj súd vo svojom rozsudku. Žalobca si od začiatku tohto konania uplatňoval pohľadávku v celkovej výške 247,66 eur, pričom provízia pri poistnej zmluve č. 109376147 bola vo výške 131,63 eur. Keďže predmetná provízia je premlčaná, žalovaný nechápe o akej „časti neprináležiacej provízie vo výške 69,09 eur“ žalobca hovorí. Z uvedených skutočností vyplýva, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca v tomto konaní je premlčaný. Žalovaný podané odvolanie v celom rozsahu neuznáva a zotrváva na všetkých svojich tvrdeniach prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd v zmysle potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( Civilného

sporového poriadku) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

7. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 247,66 eur s 8,05% úrokom z omeškania zo sumy 247,66 eur od 24.9.2014 do zaplatenia a sumy 40 eur ako náhrady nákladov spojených s uplatneným pohľadávky. Súd prvej inštancie rozhodol výrokom I. ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 96,73 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 96,73 eur od 24.09.2014 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, výrokom III. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,94%. Žalobca napadol odvolaním výrok II., ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrok III. o náhrade trov konania. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a či súd prvej inštancie právne správne vec posúdil.

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

9. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Argumentáciu súdu prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku považuje odvolací súd za vecne správnu, objektívnu, presvedčivú a premisy zvolené v preskúmavanom rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k odvolacím argumentom žalobcu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie vo veci posúdenia premlčania nároku žalobcu na zaplatenie sumy 150,93 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol

vzhľadom na námietku premlčania žalovaného, pričom dospel k záveru, žaloba bola podaná 20.12.2017, nároky na vrátenie provízií zo zmlúv zaniknutých pred 20.12.2013 sú premlčané, pričom súd vychádzal zo štvorročnej premlčacej doby, žaloba bola podaná 20.12.2017. Konkrétne sú premlčané nároky zo zmlúv zaniknutých dňa 1.7.2013- 18.12.2013 pri ktorých výška uplatnenej storno provízie predstavuje celkovo sumu 150,93 eur (131,63 + 0,59 + 0,42 + 2,99 + 14,55 + 0,18 + 0,57). Žalobca nesúhlasil s premlčaním z dôvodu, že nárok na vrátenie storna neprináležiacej provízie vyplatenej žalovanému sa premlčí v lehote štyroch rokov odo dňa výzvy na úhradu neprináležiacej provízie, pričom listom zo dňa 27.8.2014 doručeným 9.9.2014 vyzval žaloba žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 247,66 eur v lehote 2 týždňov od doručenia výzvy, k uplynutiu premlčacej doby došlo 28.8.2018, žaloba bola odoslaná na sú 20.12.2017, teda k uplatneniu práva došlo včas.

12. Odvolací súd nepovažuje uvedenú argumentáciu žalobcu za dôvodnú. V odvolacom konaní už nebolo sporným, že uplatnený nárok na vrátenie neprináležiacich provízii vychádza zo zmluvy o finančnom sprostredkovaní, ide o obchodnoprávny vzťah, premlčacia doba v zmysle je štyri roky. Spornou zostala otázka začiatku plynutia premlčacej doby, pretože súd prvej inštancie vychádzal z dátumov zaniknutých zmlúv, odvolateľ počíta začiatok plynutia premlčacej doby od výzvy na úhradu neprináležiacej provízie.

13. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.6.2009 z ktorého vyplýva, pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania pre plynutie premlčacej doby rozhoduje doba kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi poisteným a poisťovňou.

14. Vychádzajúc z uvedeného postupoval súd prvej inštancie správne pokiaľ pre začiatok plynutia premlčacej doby uplatneného nároku vychádzal z ukončenia jednotlivých zmlúv medzi poisťovňou a poistenými a potom nárok na vrátenie provízií zaniknutých štyri roky pred podaním žaloby z dôvodu premlčania zamietol. Pokiaľ ide o názor žalobcu, že začiatok premlčacej doby plynie od výzvy na úhradu neprináležiacej provízie, nemožno považovať za správny, pretože nezohľadnil ukončenie zmluvných vzťahov medzi poisteným a poisťovňou. Výzva žalobcu zo dňa 27.8.2014 na zaplatenie dlžnej sumy nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby.

15. Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, že je premlčaná celá provízia 131,63 eur. Žalobca vychádzal z výpisu v ktorom sú aj kladné provízie na vyplatenie 62,54 eur, ktoré boli započítané na prvú stornovanú neprináležiacu províziu 131,63 eur pri poistnej zmluve č. 109376147, predmetom konania tak bola iba časť neprináležiacej provízie 69,09 eur.

16. Predovšetkým odvolací súd považoval uvedené tvrdenie žalobcu za novú skutočnosť. Novoty v odvolacom konaní sú však prípustné len za zákonom taxatívne vymedzených dôvodov.

17. V zmysle prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali totiž v priebehu konania pred súdom prvej inštancie niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť a súdom prvej inštancie boli poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je preto prípustná len za splnenia zákonom taxatívne stanovených podmienok. Právo na uplatnenie prípadných novôt je pritom podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia týchto skutočností a dôkazov. Je teda povinnosťou odvolateľa preukázať, že nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolacom konaní, nemohol v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobca pritom netvrdil, že kladné provízie na vyplatenie 62,54 eur boli započítané na prvú stornovanú neprináležiacu províziu 131,63 eur pri poistnej zmluve č.

109376147 a preto predmetom konania tak bola iba časť neprináležiacej provízie 69,09 eur. Keďže zákonom predpísané predpoklady pre úspešné uplatnenie novôt v odvolacom konaní neboli splnené, odvolací súd na uvedené tvrdenie nemohol prihliadnuť. Vychádzal preto len z výsledkov z dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie. Okrem uvedeného však odvolací súd uvádza, že žalobcom tvrdené skutočnosti nevyplývajú z podania žalobcu zo dňa 9.11.2018 ani z iných podaní v spise.

19. Napokon odvolateľ dôvodil, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s. 1 písm. d) ) z dôvodu absencie riadneho a presvedčivého odôvodenia napadnutého rozsudku.

Za inú vadu konania v zmysle ustanovenia sa považuje procesná vada, ktorá nie je subsumovateľná pod ostatné odvolacie dôvody, pokiaľ mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovanie manudukačnej povinnosti súdu, vykonanie nezákonne získaného dôkazu, porušenie povinnosti viazanosti súdu iným rozhodnutím), pričom jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, nie zmätočnosť súdneho rozhodnutia.

Inú vadu konania žalobca videl v tom, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie riadne neodôvodnil. Z uvedeného dôvodu nejde, pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku o žalobcom tvrdenú tzv. inú vadu konania, keďže žalobca si zamieňa tento odvolací dôvod s porušením práva na spravodlivý proces spočívajúcom v nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie však spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia a preto žalobcom uvádzaný odvolací dôvod, nebol naplnený.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom nie sú naplnené.

Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie i proti tomuto výroku bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny a žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie, vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku II. vo veci samej a v napadnutom výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).