Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoEk-16-2024.pdf
PDF · 97.53 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoEk/16/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v exekučnej veci oprávneného: ESSOX FINANCE, s.r.o., so sídlom Karadžičova 16, 821 08 Bratislava, IČO: 35 846 968, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüs & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti povinným: 1./ TITAR, s.r.o., so sídlom Banšelova 4273/30, 821 04 Bratislava, IČO: 36 491 365 a 2./ A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt 080 01 Prešov, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Richard Gibarti, exekútorský úrad so sídlom Plzenská 2, Prešov, o vymoženie 5.343,33 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 1Er/3645/2011-37 zo dňa 03.04.2024 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil s tým, že o trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 39 ods. 4, § 58 ods. 1, § 243f ods. 1, 2, 5, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“).
3. Konštatoval, že dňa 22.12.2011 mu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s návrhom oprávneného zo dňa 12.12.2011, ktoré udelil dňa 29.12.2011. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava V, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému zmenkovú istinu vo výške 5.343,33 eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne od 01.11.2008 do zaplatenia, odmenu vo výške 17,81 eur a nahradiť trovy konania vo výške 794,46 eur. Písomným podaním doručeným súdu dňa 29.01.2016, predložil súdny exekútor podanie oprávneného zo dňa 20.01.2016, označené ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 22.01.2016.
4. Prijatím novely č. 438/2015 Z.z., ktorou sa zmenil a doplnil Exekučný poriadok, zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa v konaní proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vnikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie exekúcie sa prezumuje.
5. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa vymáha nárok oprávneného, je zmenkový platobný rozkaz, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom, t.j. rozhodnutie, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je v 2. rade fyzickou osobou.
6. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Oprávnený bol tak povinný doplniť návrh do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.1.2016. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa súdneho exekútora doplnil podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2016, ktoré následne súdny exekútor doručil súdu dňa 29.01.2016. Z uvedeného vyplýva, že oprávnený doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote exekučnému súdu nedoručil a teda zákonnú lehotu na doplnenie návrhu nedodržal. Hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v stanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu alebo súdnemu exekútorovi), mal za to, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu aj vzhľadom na to, že zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Bolo vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti oprávneného, k predmetu činnosti ktorého patrí aj faktoring a forfaiting (správa a vymáhanie pohľadávok vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. II. ÚS 774/2016 zo dňa 27.10.2016 konštatoval, že okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. III. ÚS 752/2016- 7 zo dňa 08.11.2008 zaujal stanovisko, že je vyvoditeľný záver súdov, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd a nie súdny exekútor. Uvedený postoj súdov tak prispieva k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom stanovenej lehoty na jeho vykonanie (pozri aj napr. II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016, III. ÚS 752/2016. Rovnaký názor zastáva aj Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením č.k. 19CoE/60/2021-48 zo dňa 26.08.2021 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prešov o zastavení exekúcie pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu.
7. Nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je v 2. rade fyzickou osobou a oprávnený tento návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil v zmysle § 39 ods. 4 a v lehote podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 a ustanovením § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
8. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal včas odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
9. Oprávnený odvolávajúc sa na ust. § 2 ods. 1, § 36 ods. 2, § 38 ods. 2 a § 39 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase namietal, že z uvedených ustanovení je zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie je adresovaný súdnemu exekútorovi, nie konajúcemu súdu. V nadväznosti na to je zrejmé, že rozhodné skutočnosti, ktoré je oprávnený v súvislosti so zmenkou povinný opísať, sa tiež adresujú súdnemu exekútorovi spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. Uvedenému výkladu svedčí aj skutočnosť, že povinnosť oprávneného smerovať doplnenie exekúcie priamo na príslušný exekučný súd nie je žiadnym spôsobom zakotvená v príslušnom právnom predpise, ako ani v žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise. Uvedenú povinnosť, t. j. doplnenie návrhu o rozhodujúce skutočnosti súdnemu exekútorovi si oprávnený v stanovenej lehote splnil, čo konštatuje aj súd v napadnutom uznesení. Z Exekučného poriadku je zrejmé, že všetky prebiehajúce exekúcie sa až do rozhodnutia o ich pokračovaní odkladajú (§ 243f ods. 3 Ex. por.). Oprávnený svojím konaním sledoval najmä možnosť rýchleho rozhodnutia o pokračovaní exekúcie, nakoľko požiadavka na rýchle a účinné vymoženie nároku
je spravodlivou požiadavkou oprávneného z jeho pozície veriteľa. Oprávnený nemôže byť znevýhodnený za prejav vôle, na ktorý podľa dikcie zákona nebol povinný a ktorý vykonal len z dôvodu právnej istoty v snahe docieliť čo najlepšiu informovanosť všetkých príslušných orgánov zainteresovaných v prebiehajúcom exekučnom konaní. Nakoľko je preukázané, že zo strany oprávneného neprišlo k porušeniu právnej povinnosti aktívnym ani omisívnym konaním, neexistuje logicko-právna konštrukcia hypotéza - dispozícia - sankcia, ktorá by odôvodňovala negatívny následok pre oprávneného. Oprávnený si povinnosť doplniť rozhodujúce okolnosti pri zmenkových vzťahoch k návrhu, t.j. k podaniu ex lege smerujúcemu a doručovanému súdnemu exekútorovi, splnil. Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je lehota zachovaná, a nie je rozhodujúce, kedy (a či vôbec) bolo doplnenie následne doručené (aj) na exekučný súd. Prezentovaný záver je súladný so všeobecnou zásadou súkromného práva, v zmysle ktorej osoby môžu konať, čo nie zakázané. Neexistuje právna norma, ktorá by oprávnenému explicitne prikazovala doručiť podanie, ktorého obsahom bude opísanie rozhodujúcich skutočností priamo príslušnému exekučnému súdu.
10. Všeobecné súdy interpretujú prechodné ustanovenie diametrálne odlišne od súdu, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 15CoE/44/2017 zo dňa 15.03.2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/89/2018 zo dňa 18.04.2018, sp. zn. 43CoE/56/2018 zo dňa 27.03.2018.
11. Povinnosť doručovať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu nebola v rozhodnom čase povinnosťou stanovenou zákonom. Exekučný poriadok ani žiadny iný zákon nešpecifikoval, komu má byť adresované doplnenie exekúcie. Voľnosť správania podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy spočívala v tom, že oprávnený konal v zmysle koncepcie ostatných ustanovení Exekučného poriadku, ktorý v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a tým pádom aj s tým súvisiaceho povinného a priamo zákonom stanoveného doplnenia tohto návrhu, rozoznával výlučne podávanie návrhov prostredníctvom súdneho exekútora. Otázka dátumu doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a subjektu, ktorému bolo toto doplnenie adresované, predstavuje jednoznačné a nekomplikované skutočnosti do takej miery, že v súdnej praxi možno hovoriť o skutkovo totožných prípadoch. Nie je preto prípustný stav, keď všeobecné súdy rozhodujú diametrálne odlišne napriek úplne totožnému skutkovému stavu. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo súdny exekútor nie je na účely tohto zákonného ustanovenia považovaný za osobu povinnú doručiť podanie veriteľa exekučnému súdu, keď napr. v konaní o námietkach tiež rozhoduje súd, ale strany exekučného konania podávali námietky resp. vyjadrenie k námietkam k rukám súdneho exekútora, ktorý ich následne doručil exekučnému súdu. Nie je možné aplikáciu právnych noriem na ochranu spotrebiteľa uskutočňovať selektívne a spätne. Nie je možné dospieť k záveru, že ochrana spotrebiteľa umožňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia len s odôvodnením, že je pre spotrebiteľa výhodnejšie. Uvedený záver by vnášal do právnych vzťahov značnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov.
12. Nebola zodpovedaná otázka, na základe akého zákonného ustanovenia mal oprávnený adresovať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie priamo exekučnému súdu, keď zo žiadneho zákonného ustanovenia takáto povinnosť nevyplýva. Naopak v exekučnom konaní začatom pred 31.03.2017 boli všetky podania adresované priamo súdnemu exekútorovi, ktorý následne vystupoval ako osoba povinná predložiť podanie účastníka konania exekučnému súdu. Nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, resp. nikoho nemožno sankcionovať za porušenie povinnosti, ktorú zákon neukladá. Uvedená zásada sa vždy musí vykladať v prospech občana. Nesporne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci týkajúceho sa rozhodujúcich otázok a konajúci súd sa vôbec nezaoberal skutkovým stavom v rozsahu, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doplnený súdnemu exekútorovi.
13. Povinní 1. a 2. sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
15. Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
17. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strany nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Odvolací súd nezistil, aby bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
18. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená vtedy, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
19. Odvolací súd skúmal uvedený odvolací dôvod a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa uvedeného pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd ani pri právnom posúdení veci nepochybil.
20. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
21. Exekučným titulom v tomto konaní je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č. k. 1Zm69/2011-17 zo dňa 23.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.07.2011.
22. Oprávnený a povinní zabezpečili záväzok zmenkou vystavenou dňa 14.02.2007.
23. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 29.12.2011.
24. V zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, zákonodarca stanovil oprávnenému v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona (23.12.2015) a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
25. Oprávnenému tak „ex lege“ (zákonom č. 438/2015 Z.z.) vznikla povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie (aj v prípade, že došlo k udeleniu poverenia na vykonanie exekúcie), ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o podnikateľský subjekt, o rozhodujúce skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré predstavuje exekučný titul (nezávisle od povahy rozhodnutia alebo subjektu, ktorý ho vydal) bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a v spotrebiteľskom spore (vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou) a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, vzniká súdu v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku povinnosť takúto exekúciu zastaviť.
26. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa 15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa 23.12.2015. Oprávnený tak bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku do 30 dní počítaných od odo dňa účinnosti zákona, teda od 23.12.2015, a najneskôr do 22.01.2016.
27. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že oprávnený si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil a návrh na vykonanie exekúcie v stanovenej lehote (do 22.01.2016) v zmysle § 39 ods. 4 v spojení s § 243f
ods.1 Exekučného poriadku nedoplnil podaním, ktoré by bolo doručené aj exekučnému súdu v uvedenej lehote.
28. Vzhľadom na to, že oprávnený v zákonom stanovenej lehote nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie rozhodol správne, ak exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, t.j. pre nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
29. K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza, že z ustanovení citovaných oprávneným v odvolaní je zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie sa podáva súdnemu exekútorovi. Uvedená skutočnosť výslovne vyplýva z ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 44 ods. 1 Exekučného poriadku ukladá exekútorovi povinnosť predložiť návrh oprávneného na vykonanie exekúcie súdu. Avšak nevyplýva z Exekučného poriadku, aby aj doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku malo byť doručené súdnemu exekútorovi, ani povinnosť exekútora doručiť doplnenie návrhu v stanovenej lehote súdu.
30. Oprávnený namietal, že povinnosť oprávneného smerovať doplnenie exekúcie priamo na príslušný súd nie je zakotvená v žiadnom právnom predpise. Odvolací súd poukazuje na ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku o primeranom použití ustanovení Civilného sporového poriadku v konaní podľa Exekučného poriadku. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Povinnosť doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie súdu exekútorovi nevyplýva zo žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku. Preto podľa § 121 ods. 5 CSP v spojení s ust. § 9a ods. 1 Exekučného poriadku doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku bolo potrebné doručiť minimálne posledný deň súdu, nie exekútorovi.
31. Ak oprávnený sledoval svojim konaním najmä možnosť rýchleho rozhodnutia o pokračovaní exekúcie, tak práve doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie priamo súdu (nie prostredníctvom exekútora) by táto požiadavka bola splnená.
32. Oprávnený bol povinný podľa § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku doplniť návrh na vykonanie exekúcie, pretože exekučným titulom je rozhodnutie, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky aj proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
33. Oprávnený poukázal na tri rozhodnutia odvolacích súdov. Rozhodnutia odvolacích súdov nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle ust. čl. 2 ods. 2 CSP. Za najvyššiu súdnu autoritu možno považovať Ústavný súd Slovenskej republiky, preto odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie odkazuje na jeho uznesenia sp. zn. II. ÚS 774/2016 zo dňa 27.10.2016, II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016, III. ÚS 752/2016. Oprávnený ďalej poukazuje na princíp právneho štátu a právnu istotu, avšak k rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré možno na rozdiel od rozhodnutí odvolacích súdov, označiť za rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority, nezaujal žiadne stanovisko.
34. Exekučný poriadok výslovne stanovuje, že námietky proti exekúcii má povinný vzniesť u exekútora a exekútor je ich povinný doručiť súdu. Exekučný poriadok neukladá exekútorovi povinnosť doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku súdu. Nejde o výklad výhodnejší v prospech spotrebiteľa, pretože oprávnený má povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie, ktorá smeruje proti povinnému - fyzickej osobe, bez ohľadu na to, či ide spotrebiteľa alebo podnikateľský subjekt.
35. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd odvolanie oprávneného za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
36. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že účastníkom nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli úspešní povinní, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnili. V odvolacom
konaní neúspešnému oprávnenému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).