Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43CoE-56-2018.pdf
PDF · 86.99 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/56/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom advokátom so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 3636/12 o vymoženie pohľadávky vo výške 2.295,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5Er/433/2012-32 zo dňa 25. septembra 2017 takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5Er/433/2012-32 zo dňa 25. septembra 2017 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením zastavil okresný súd exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
2. V odôvodnení uviedol, že dňa 19.03.2012 začalo exekučné konanie vo veci vymoženia pohľadávky oprávneného vo výške 2.295,83 Eur s príslušenstvom voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný pod sp. zn. SR 07477/11 dňa 09.08.2011, ktorým bol podľa jeho odôvodnenia priznaný nárok zo zmenky vystavenej dňa 11.12.2009.
3. Okresný súd konštatoval, že v zmysle novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku, a to ust. § 243f spolu s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku tak vznikla oprávnenému povinnosť v lehote do 22.01.2016 doplniť návrh na vykonanie exekúcie o opísanie rozhodujúcich skutočností týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
4. Dňa 22.03.2016 bolo prostredníctvom súdneho exekútora súdu doručené podanie oprávneného označené ako „Oznámenie k výzve na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)“. Uvedené podanie bolo súdnemu exekútorovi na adresu exekútorského úradu doručené dňa 21.06.2016. Oprávnený v ňom uviedol, že exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnenou na podnikanie, čo znamená, že vzťah medzi ním a oprávneným nie je vzťahom spotrebiteľským. Ustanovenia novely Zákona sa podľa oprávneného vzťahujú len na povinných, ktorí sú spotrebiteľmi, teda netýkajú sa povinných, ktorí sú fyzickými osobami - podnikateľmi.
5. S prihliadnutím na rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 774/2016-7, zo dňa 27.10.2016 súd prijal záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do 22.01.2016 priamo na súd a nie na sídlo exekútorského úradu povereného exekútora, ktorý doplnenie návrhu potom postúpil na súd.
6. Okresný súd za právny následok doručenia doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote, tj. do 22.01.2016 len na sídlo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, ako sa tomu stalo aj v tomto exekučnom konaní, považoval za nedoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v lehote stanovenej § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie a preto podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie dôvodov ustanovených v § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) s návrhom, aby ho odvolací súd v súlade s § 221 OSP zrušil.
8. Oprávnený uviedol, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. V súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP mal súd v odôvodnení uznesenia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal. Súd dbá, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé. Odôvodnenie predmetného uznesenia však tieto zákonom stanovené podmienky nespĺňa.
9. Oprávnený nesúhlasil s názorom súdu o tom, že hlavný kauzálny vzťah medzi ním povinným je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ a peňažné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Predmetná skutočnosť musí byť známa súdnemu exekútorovi ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Oprávnený vyjadril názor, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky, sa vzťahuje na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Zároveň oprávnený poukazuje na ustanovenie § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, ktoré odkazuje na fyzickú osobu, nie na fyzickú osobu podnikateľa, pričom hlavný kauzálny vzťah, ako aj predmetné exekučné konanie sa od začiatku vzťahuje na fyzickú osobu podnikateľa.
10. Pokiaľ by sa súd neuspokojil s vyššie uvedenou argumentáciou oprávnený zároveň poukázať aj na skutočnosť, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Dôkazy osvedčujúce vyššie uvedené skutočnosti sú od podania návrhu na vykonanie exekúcie súčasťou exekučného spisu. Zároveň oprávnený uvádza, že medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. S poukazom na uvedené má oprávnený za to, že si svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil.
11. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
13. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 19.03.2012 bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 28.05.2012 poverenie, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 07477/11 zo dňa 09.08.2011 na vymoženie sumy 2.295,83 Eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo sumy 2.295,83 Eur od 10.05.2011 do zaplatenia, 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 2.295,83 Eur od 22.06.2011 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie voči povinnému. Rozsudok bol vydaný na základe zmenky vystavenej povinným ako fyzickou osobou na rad oprávneného.
14. Dňa 22.03.2016 bolo okresnému súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie oprávneného vyhotovené a aj doručené súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Oprávnený týmto podaním doplnil návrh na začatie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom uviedol, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú uvedené v odôvodnení exekučného titulu a súdu sú známe od začiatku exekúcie. Pokiaľ ide osobu
povinného uviedol, že exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzatváraní úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený na základe uvedeného navrhol pokračovať v exekúcii.
15. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
16. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
18. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (odkaz na § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z.z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
19. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
20. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
21. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
22. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
23. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
24. Podľa 36 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
25. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m) a § 243f Exekučného poriadku, zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z. sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1 a 2 Zákona zmenkového a šekového k tomu, či bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 bol tak povinný urobiť aj v
prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, a to v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Exekučný poriadok určil oprávnenému na doplnenie návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 tridsať dňovú lehotu, ktorá začala plynúť odo dňa účinnosti tohto zákona, t.j. dňa 24.12.2015 a uplynula 22.01.2016. Lehota na doplnenie návrhu stanovená pre oprávneného týmto zákonom je lehotou procesnou, preto stačí, ak bolo doplnenie vrátane dôkazov oprávneným podané posledný deň lehoty. Exekučný poriadok v ust. § 243f ods. 1 neupravuje komu má oprávnený doplnenie návrhu doručiť. Môže ho doručiť tak príslušnému súdu, ktorý bude rozhodovať o ďalšom postupe v konaní avšak s poukazom na ustanovenie 36 ods. 2 a § 40 ods. 1 môže oprávnený doplnenie návrhu doručiť aj poverenému súdnemu exekútorovi.
26. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako okresný súd o tom, že oprávnenému bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, preto oprávnenému vznikla povinnosť stanovená v § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený si povinnosť splnil podaním doručeným súdnemu exekútorovi dňa 21.01.2016. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval záver okresného súdu o nesplnení si povinnosti vyplývajúcej z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote za nesprávny, v dôsledku čoho je nesprávne aj jeho rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku.
27. Odvolací súd mal zo spisu preukázané, že oprávnený už k návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj zmluvu o úvere splatenie, ktorého zmenka zabezpečovala. Súčasťou návrhu boli aj Všeobecné obchodné podmienky upravujúce v čl. 14 Dohodu o vyplnení zmeniek, na základe ktorej došlo k vyplneniu blankozmenky. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného s povinným vrátane dôkazov, ktoré ich osvedčujú boli súčasťou exekučného spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie, odvolací súd posúdil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným ako dostatočné nielen po formálnej stránke tak, ako to uviedol okresný súd, ale aj po stránke materiálnej. Z tohto dôvodu mal odvolací súd za to, že oprávnený povinnosť vyplývajúcu mu z § 243f ods. 1, v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku splnil už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Okresný súd preto nesprávne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2, v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti ktorému Exekučný poriadok nepripúšťa odvolanie.
28. Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
29. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
30. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).
31. V záujme dodržania práv každého účastníka na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1, ako aj z dôvodu reálnej súdnej ochrany odvolací súd vec prejednal, keďže by takýmto nesprávnym procesným postupom okresného súdu boli odňaté účastníkovi jeho práva na prejednanie veci súdom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR, v ktorom ústavný súd konštatoval, že „obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto
práva je aj relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy“ (sp. zn. II. ÚS 85/06 zo dňa 22.11.2006).
32. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 a 2 CSP vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude okresný súd postupovať podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku a preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak exekúciu nezastaví, rozhodne o jej pokračovaní.
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).