Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoCsp/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: A. I., E.. XX.X.XXXX, T. XX/X, J. E., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 713 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -193, zo dňa 25.5.2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 713 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 713 eur počnúc od 23.5.2017 do zaplatenia; žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.5.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia 713 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 3.9.2010 je bezúročná a bez poplatkov a splátkami uhradil na účet žalovaného sumu prevyšujúcu istinu poskytnutú žalovaným na základe tejto zmluvy.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku ( ), súd prvej inštancie vychádzajúc z interpretácie ako aj ustanovení a nasl. dospel k záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 3.9.2010 má nepochybne spotrebiteľský charakter, a preto podlieha posudzovaniu ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok. Súd prvej inštancie pri uvedenom posúdení vychádzal z obsahu uvedenej zmluvy z ktorej vyplýva, že bola uzatvorená medzi fyzickou osobou determinovanou v zmluve menom a priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Z obsahu zmluvy explicitne nevyplýva, že by úverové prostriedky mal dlžník (žalobca) použiť na podnikateľské účely a túto skutočnosť nepreukazuje ani žalovaným zmienená okolnosť ohľadom použitia úveru žalobcom na nákup výpočtovej techniky alebo na výkon zamestnania.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je dohodnutá úroková sadzba vo výške 95,99 % p. a., pričom podľa úrokových mier pri poskytovaní spotrebiteľských úverov bankami v uvedenom období dosahovala priemerná úroková sadzba v období 3. štvrťroka 2010 pri úveroch do 1 roka

6,22 %. Na základe uvedeného dospel k záveru, že pokiaľ si žalovaný uplatňuje úrok vo výške 95,99 % p. a., ide o neprimerane vysoký úrok, nakoľko prevyšuje priemernú úrokovú mieru o viac ako 300 % a takéto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný. V tejto súvislosti zdôraznil, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov ( ) a tiež to, že v zmysle doterajšej judikatúry cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly ( ). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Keďže táto okolnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle , , za týchto okolností vyhodnotil dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 31.7.2009. Pokiaľ ide o skutočnosť, že nepriznal úroky z úveru vôbec a teda nemoderoval výšku úrokov, v tomto smere súd prvej inštancie poukázal na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorej členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

4. Pokiaľ ide o skutočnosť, že v predmetnej zmluve nie je uvedené aká časť z každej jednotlivej splátky bude započítaná na istinu, aká časť na úroky a iné poplatky, v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalovaného, ako aj na rozsudok ESĽP z 9.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a D. I. a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorých uvedená otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, súd prvej inštancie poukázal na to, že eurokonformný výklad umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy vo forme amortizačnej tabuľky. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nedostatok tejto náležitosti nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

5. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu predmetnej spotrebiteľskej zmluvy ďalej konštatoval, že v nej nie sú uvedené údaje o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (len v podobe uvedenia počtu splátok, pričom nie je v zmluve stanovený v mesiaci deň splatnosti splátky), ako ani údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov, čo boli v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení ku dňu podpisu spotrebiteľskej zmluvy. Následkom absencie týchto údajov je bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

6. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, tento súd prvej inštancie vyhodnotil z hľadiska výšky, ako aj stanovenia počiatku vzniku nároku na úrok z omeškania za zodpovedajúci S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázanú opodstatnenosť podanej žaloby a preto tejto v celom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na podľa zásady úspechu a žalobcovi priznal nárok v rozsahu 100 %.

7. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 3.9.2010 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver na výkon zamestnania. Žalobca v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. V zmysle o spotrebiteľských úveroch (časová verzia predpisu účinná od 1.8.2008 do 31.12.2008, t. j. v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel žalobca poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Žalovaný argumentoval, že v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení žalobcu, že ide o úver poskytnutý na výkon zamestnania. Žalobca ako dlžník ani nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Žalovaný preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nezastával názor, že musí vedieť, či žalobca (dlžník), v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. Na zdôraznenie žalovaný dodal, že dňa 3.9.2010 bol podpísaný aj dodatok k zmluve, v ktorom bolo uvedené nasledovné: „Dole podpísaný A. I. vyhlasujem, že veriteľom poskytnuté finančné prostriedky vo výške 300,00 EUR použijem na nákup výpočtovej techniky.“ Taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný a preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na podporu uvedeného právneho názoru poukázal na uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 25.11.2010, č. k. -113. Žalovaný mal za to, že treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Podotkol, že jeho argumentácia je v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD C-464/01, vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04).

9. Žalovaný namietal, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať, k čomu došlo aj v predmetnom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Zmluva sa uzatvorila v zmysle a nasl. z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. uvádza, že explicitne uvedené zmluvy (kam patrí aj zmluva o úvere podľa ) sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie. Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny, predmetná zmluva o úvere nespadá pod režim spotrebiteľských zmlúv a z toho dôvodu ju nemožno skúmať z hľadiska stanovených obsahových náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere a neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalovaný ďalej poukázal na to, že priamo na prednej strany zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy). Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom Zmluvy o úvere jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj všeobecnými podmienkami.

10. Žalovaný bol ďalej názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Razantne odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že tvrdenia žalovaného obsiahnuté v tomto odvolaní považuje za nesprávne. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že nemožno považovať predmetnú

zmluvu za spotrebiteľskú z dôvodu, že bola uzavretá za účelom výkonu zamestnania žalobcu. Vyjadril presvedčenie, že zmluva má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, čo vyplýva okrem iného z toho, že ide o zmluvu formulárovú, ktorú žalovaný dlhodobo a v mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi, pričom títo nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť jej obsah prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia. Navyše žalovaný pri uzatváraní takýchto formulárových zmlúv nedodržuje ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa tým, že nedodržiava svoju povinnosť poskytovať spotrebiteľovi informácie v dostatočnom predstihu pred samotným uzavretím zmluvy o úvere ( o spotrebiteľských úveroch), resp. spotrebiteľa pri podpise zmluvy náležite neinformuje o význame jednotlivých jej ustanovení a o tom aký dopad budú mať pre spotrebiteľa jednotlivé časti zmluvy, ktoré zástupca žalovaného sám vyplní a následne bez poučenia predloží spotrebiteľovi na podpis. Spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy nepovažoval vzhľadom na uvedené a na početnú judikatúru súdov v skutkovo a právne totožných veciach za sporný. Na podporu tohto záveru uviedol, že v prejednávanom prípade zrejme nedošlo k uzavretiu zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia a nasl. , ale došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovenia . V zmysle ustanovenia : Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. - REÁLNA ZMLUVA. V zmysle ustanovenia : Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. - KONSENZUÁLNA ZMLUVA. V prípade predmetného zmluvného vzťahu ide o zrejmú reálnu zmluvu, nakoľko pri samotnom podpise došlo k odovzdaniu peňazí (pôžičky), k čomu žalobca poukázal na ustanovenie na 1. strane predmetnej zmluvy dole: „...dlžník svojim vlastnoručným podpisom potvrdzuje prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto zmluve...“. Žalobca mal za to, že tento vzťah je potrebné posudzovať bez ohľadu na označenie zmluvy, a to podľa jej obsahu a nie formy, resp. podľa nesprávne pomenovaného úkonu (zmluvy) a je ho teda potrebné subsumovať pod normy občianskeho práva.

12. K predmetnej zmluve žalobca poukázal na to, že takmer každý jej odsek je nápadne až krajne nevyvážený, postavený v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Tak ako je tomu v stovkách ďalších úverových vzťahoch žalovaného, úverovú zmluvu a jej znenie nemohol ovplyvniť, nakoľko táto bola vopred predformulovaná a v takomto znení bez možnosti pripomienkovania mu bola predložená na podpis. Vzhľadom na znenie zmluvy, znenie všeobecných podmienok poskytnutia úveru a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere, žalobca ustanoveniam zmluvy bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností nemohol rozumieť a vyčítať z nej všetky pre neho plynúce následky. Vychádzajúc z podmienok uzavretia úverovej zmluvy, je však aj napriek účelovým a ničím nepodloženým tvrdeniam žalovaného o tom, že ide o zmluvný vzťah podriadený pod ustanovenia preukázateľné, že predmetná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a teda má sa riadiť ustanoveniami Uvedené je zdôraznené najmä z tým, že predmetnú zmluvu je nutné posúdiť v závislosti od jej samotného obsahu a objektívneho posúdenia postavenia zmluvných strán, ktoré ju uzatvorili. Naopak posúdenie zmluvy z čisto formálneho hľadiska, tak ako to požaduje žalovaný, by malo za následok zvýhodnenie silnejšej zmluvnej strany. Postupom, ktorým by súd nepriznal žalobcovi postavenie spotrebiteľa by došlo k priamemu nerešpektovaniu samotného účelu uvedených zákonov, ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch z obdobných nevyvážených formulárových zmlúv.

13. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky slúžili na účel výkonu jeho zamestnania označil žalobca za zavádzajúce a účelové. Zdôraznil, že je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní obdobných úverových zmlúv označiť svojho klienta ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné (v prípade ak klient nemé žiadne podnikateľské oprávnenie) účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania, aby tým došlo k vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. V uvedených intenciách poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Taktiež pokiaľ ide o osobitný podpis žalobcu, ktorý mal vyjadriť jeho súhlas s uvedeným účelom použitia finančných prostriedkov, dal do pozornosti, že ako spotrebiteľ absolútne nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a spôsobuje (resp. má spôsobiť) a rovnako nemal vedomosť, aké právne následky preňho môže mať prípadné podpísanie žalovaným predformulovaného dodatku týkajúceho sa údajného použitia finančných prostriedkov. Preto je nevyhnutné účel použitia poskytnutých

finančných prostriedkov skúmať z objektívneho hľadiska, čo potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov. Zároveň poukázal na to, že zo samotnej úverovej zmluvy nie je možné dospieť k záveru, že svojim podpisom mal vyjadriť súhlas výslovne s účelom použitia finančných prostriedkov. Jeho podpis sa nachádza pod časťou zmluvy, v ktorej sú uvedené podstatné údaje o výške úveru, výške odplaty a jeho osobné údaje, ktoré tvoria vrchnú polovicu samotnej zmluvy o úvere. Nijakým spôsobom nebol upozornený na to, že mandatár žalovaného zaňho zaškrtol uvedené pole vyjadrujúce účel použitia poskytovaného úveru. Navyše, v čase uzavretia zmluvy objektívne nevykonával také zamestnanie, ktoré by vyžadovalo financovanie z jeho vlastných zdrojov získaných takýmto spôsobom, pričom opak nebol žalovaným preukázaný. K podpore svojej argumentácie k posúdeniu úverovej zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej poukázal na znenie a , ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 2.6.2013, č. k. -15. Taktiež uviedol, že nutnosť aplikácie ustanovení týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľa na každý zmluvný vzťah, ktorý uzatvára spotrebiteľ s dodávateľom, a to aj v tom prípade, ak by malo ísť o zmluvu uzatvorenú podľa , vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 21.4.2015, sp. zn. .

14. V súvislosti s tvrdeniami týkajúcimi sa nesprávneho označenia spotrebiteľa v predmetnej úverovej zmluve žalobca dal do pozornosti o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase uzavretia zmluvy). Je zrejmé, že konaním, ktorým sa veriteľ snaží o označenie žalobcu ako nespotrebiteľský subjekt, dochádza zo strany žalovaného k obchádzaniu zákona tým, že označením účelu zamestnania vylúči aplikáciu právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré z pohľadu dodávateľa upravujú podmienky poskytovania úverov omnoho nevýhodnejšie než je tomu v prípade právnej úpravy v zmysle . Takéto konanie je tak v priamom rozpore s citovaným ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, na základe čoho je potrebné aj napriek akýmkoľvek prípadným pochybnostiam o spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy hľadieť na danú zmluvu ako na zmluvu uzavretú medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Aj na základe uvedených skutočností je tak zrejmé, že v prejednávanom prípade ide o právny vzťah založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho je potrebné ho posudzovať v zmysle príslušných ustanovení o spotrebiteľských úveroch, ako aj v zmysle príslušných ustanovení .

15. V tejto súvislosti žalobca ďalej upriamil pozornosť na zásadu právnej istoty, ktorá vyjadruje, že strana konania môže očakávať, že jej spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou a ktorá je zakotvená aj v Čl. 2 . K existencii a obsahu tejto zásady dal žalobca do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. a na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napádanom rozsahu ako vecne správne a priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario , keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku správny, preto ho v súlade s potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil 6.9.2022 (, ).

18. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody; pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov.

19. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného z hľadiska skutočností uvádzaných na jeho obranu. S námietkami a argumentami žalovaného sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v nadväznosti na podstatnú námietku žalovaného k povahe uzatvorenej zmluvy ako spotrebiteľskej odvolací súd uvádza, že základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje v ustanovení , v zmysle ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti ( ). Na všeobecnú právnu úpravu ochrany spotrebiteľa v zmysle ustanovení nadväzuje osobitná právna úprava ochrany spotrebiteľa v úverových vzťahoch, pričom sám žalovaný v podanom odvolaní argumentoval definíciou spotrebiteľa uvedenou v o spotrebiteľských úveroch, ktorá síce v danom čase nebola už platnou, keďže zmluva bola uzatvorená dňa 3.9.2010, t. j. za účinnosti o spotrebiteľských úveroch, avšak aj tento zákon zhodne s predchádzajúcou právnou úpravou definoval spotrebiteľa v ustanovení ako fyzickú osobu, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

21. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je síce nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia, avšak v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (podporne nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

22. Z dôvodovej správy k vyplýva, že tento zákon je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Podľa čl. 3 písm. a) citovanej smernice „spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá pri transakciách, na ktoré sa vzťahuje táto smernica koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodnou, podnikateľskou ani profesijnou činnosťou. Z obsahu dôvodovej správy k nemožno nijako vyvodiť, že by zámerom zákonodarcu bolo v ustanovení definovať pojem „spotrebiteľa“ inak ako to vyplýva z požiadavky zakotvenej v Smernici Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ES a iný účel nemožno vyvodiť ani zo všeobecných ustanovení .

23. Vychádzajúc z účelu a zmyslu sledovaného ustanovením , ktorým je ochrana fyzickej osoby nekonajúcej v rámci svojej „podnikateľskej, obchodnej“ činnosti a ktorej zmyslom a účelom nebolo vylúčiť úverový vzťah s veriteľom, do ktorého vstupuje fyzická osoba v rámci svojej „nepodnikateľskej, neobchodnej“ činnosti, niet dôvodu odlišne vykladať pojem „spotrebiteľ“ v zmysle od pojmu „spotrebiteľ“ tak, ako je definovaný v Smernici Európskeho parlamentu Rady 2008/48/ES a tiež ako vyplýva z ustanovení . Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne závery sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia. Týmto záverom svedčí aj skutočnosť, že bol s účinnosťou od 1.12.2011 novelizovaný tak, že spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, čím sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránila terminologická nepresnosť a možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia.

24. V nadväznosti na uvedené odvolací súd uzatvára, že vylúčenie aplikácie zákona

č. v prípade, ak je úver poskytnutý na „iný účel ako na výkon zamestnania, povolania“ v zmysle v znení účinnom do 1.12.2011 napĺňa iba taká kategória „zamestnaní“ a „povolaní“, ktoré majú tzv. obchodný charakter, teda tých, ktoré spĺňajú definíciu podnikateľa v zmysle . Do tejto skupiny nepatria právne vzťahy, do ktorých vstupuje fyzická osoba v rámci „neobchodnej činnosti“; inak povedané, z aplikácie ustanovení nie sú vylúčené úverové vzťahy, do ktorých vstupuje fyzická osoba, ktorá „povolanie, zamestnanie“ vykonáva v závislom vzťahu, akým je vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa , resp. iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že zo žalovaným tvrdeného (a žalobcom nesporovaného) obsahu dodatku k zmluve vyplýva, že účelom poskytnutia úveru bol „nákup výpočtovej techniky“. Z uvedeného v spojitosti s označením poskytnutia úveru v zmluve na výkon: „zamestnania“, s odkazom na právne závery uvedené v odseku 24. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, nemožno dospieť k záveru o preukázaní skutočnosti, že úver bol poskytnutý na podnikanie a teda za účelom dosahovania zisku. Z uvedeného skutkového stavu nijako nevyplýva ani dôvodnosť žalovaným tvrdenej dobrej viery, že žalobca úver použije na podnikateľskú činnosť. Sám žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Johann Gruber v. Bay Wa AG (C-464/01), v ktorom Európsky súdny dvor uviedol, že je na konajúcom národnom súde, aby rozhodol, či bola predmetná zmluva uzavretá s cieľom uspokojiť v nie nezanedbateľnom rozsahu potreby týkajúce sa obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti dotknutej osoby. Európsky súdny dvor v predmetnom rozhodnutí taktiež konštatoval, že pri posudzovaní charakteru zmluvy je potrebné zohľadniť, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. Zo skutkových zistení však nijako nevyplýva oprávnenosť takéhoto dojmu u žalovaného, a preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval v pozícii spotrebiteľa. v ustanovení upravuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na právny vzťah založený predmetnou zmluvou je teda potrebné aplikovať nielen príslušné ustanovenia v zmysle ktorých bola predmetná zmluva uzatvorená, ale aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v , v zmysle ktorého súd prvej inštancie skúmal zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve a dospel aj k správnym právnym záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy.

26. Právna úprava bezdôvodného obohatenia vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí takéto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať ( ) vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vznikol. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov alebo tým, že sa za iného plnilo, hoci mal podľa práva plniť sám (, ). Pre vyriešenie otázky, o ktorú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia ide v posudzovanom spore, treba prihliadať na právnu úpravu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu žalobcu a žalovaného (3.9.2010). Podľa uvedenej právnej úpravy sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Z citovanej právnej normy vyplýva, že následkom dohody zmluvných strán odporujúcej tam uvedeným ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch je tzv. fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru („považuje sa“). Ide teda o prípad bezdôvodného obohatenia, ktorý nastáva v dôsledku existencie osobitnej sankcie postihujúcej jednu zo zmluvných strán, upravenej priamo v zákone. Plnenie spotrebiteľa poskytnuté dodávateľovi nad rámec istiny dohodnutého spotrebiteľského úveru je bezdôvodným obohatením vzniknutým na strane dodávateľa z neplatného právneho úkonu. Zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru je totiž z hľadiska pevne daných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia akousi modifikáciou neplatnosti právneho úkonu vyvolanou (danou) špeciálnym charakterom aplikovaného hmotnoprávneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (vzhľadom na neskoršie zmeny a dopĺňanie odsekov v ustanovení ide v tejto veci o ).

27. Žalovaný v odvolaní vôbec nenamietal záver súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva sa z dôvodu absencie doby trvania zmluvy, termínu konečnej splatnosti, a tiež určenia výšky ročnej percentuálnej miery nákladov ako povinných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy v zmysle a , ako aj z dôvodu rozporu výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi podľa , považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, a preto žalobca plnil nad rámec poskytnutého úveru žalovanú sumu z neplatného právneho úkonu.

28. A keďže žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie; ďalšie odvolacie námietky žalovaného preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).