Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-197-2022.pdf
PDF · 81.3 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/197/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P. L., Q. XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25,zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, IČO: 42 185 190, so sídlom Bratislava, Majerníkova 3/A, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III.Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške z prisúdenej sumy 100 eur, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.12.2022 domáhal od žalovaného zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 480 eur, čo odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy bol povinný uhradiť iba skutočne poskytnuté plnenie, uhradil však finančné prostriedky značne prevyšujúce poskytnuté plnenie zo strany žalovaného, na ktoré nemal nárok, došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktorého sa žalobca domáhal a bolo mu právoplatne priznané vo výške 713 eur. S odkazom na ustanovenie § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 480 eur, pričom výšku odôvodnil tým, že došlo k neprijateľnému konaniu už na počiatku zmluvného vzťahu, čo vyústilo do súdneho sporu, kde spotrebiteľ obhajoval svoje práva a bol úspešný.
2. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, neuznal nárok žalobcu, ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, žalobcovi žiadna ujma nevznikla.
3. Následne sa k veci písomne vyjadril žalobca, nesúhlasil s argumentáciou žalovaného.
4. Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
Žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 3.9.2010 Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 300 eur.
Na Okresnom súde Bratislava I prebiehalo pod sp.zn. 18Csp/44/2017 konanie o zaplatenie sumy 713 eur s príslušenstvom, rozsudkom č.k. 18Csp/44/2017-193 zo dňa 25.5.2021, právoplatným dňa 21.10.2022, bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 713 eur s príslušenstvom. V konaní bolo zistené, že žalobca zaplatil žalovanému za poskytnutý úver 300 eur, sumu 1.013 eur, plnenie 713 eur bolo nad rámec istiny poskytnutého úveru. Zmluva bola posúdená ako bezúročná a bez poplatkov. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený odvolacím súdom - rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 16 CoCsp/5/2022 zo dňa 6.1.02022.
Výzvou zo dňa 7.12.2022 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 480 eur.
5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Z.z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z.z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
6. Žalobca ako spotrebiteľ sa v podanej žalobe domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 480 eur. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 (kde Najvyšší súd SR jednoznačne konštatoval, že jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi; žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje) súd dospel k záveru, že preukázanie nemajetkovej ujmy (ktorá by mala byť kompenzovaná primeraným finančným zadosťučinením) nie je potrebné. Nie je potrebné ani preukazovanie úmyslu dodávateľa bezdôvodne sa obohatiť. Žalobca by však mal preukázať naplnenie predpokladov podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z., V žalobe, podľa názoru súdu, svoj uplatnený nárok dostatočne nezdôvodnil, sumu 480 eur na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia riadne nezdôvodnil a nepreukázal, okrem všeobecných okolností a uvedenia sumy v podstate neuviedol nič iné, ujmu nijako nekonkretizoval, nepreukázal, že by mu žalovaný spôsobil nejakú závažnú ujmu, súd nevidel žiadny dôvod na to, aby žalobcovi priznal kompenzáciu vo forme finančného zadosťučinenia v uplatnenej výške 480 eur. Právoplatné rozhodnutie súdu vo veci, kde bol úver posúdený ako bezúročný a bez poplatkov, je potrebné považovať za úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti a teda boli naplnené zákonné predpoklady na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Súd sa však nestotožnil s uplatnenou výškou primeraného finančného zadosťučinenia v sume 480 eur. Každý jeden prípad je potrebné posudzovať individuálne, takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo povinnosti ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zo zmluvných strán má nepochybne v právnom systéme svoje opodstatnenie, avšak zároveň aj svoje hranice dané zásadou spravodlivosti a účinnosti ochrany ohrozeného, príp. porušeného práva, zásadou rovnosti strán. Jediným predpokladom pre uplatnenie tohto práva je len úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde, čo v danom spore je splnené s odkazom na právoplatné rozhodnutie vo veci 18Csp/44/2017, kde úver bol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, zákon neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi, však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd považuje výšku finančného zadosťučinenia za primeranú v sume 100 eur s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobcu z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného vyplývať tak, aby v budúcnosti v zmluvách jednoznačne uvádzal všetky obligatórne zákonné náležitosti. Žalobca poukázal iba na skutočnosť existencie právoplatného rozsudku v základnom konaní a na všeobecné okolnosti podania žaloby. Preto súd považuje sumu vo výške 100 eur za primeranú. Žalobcom požadované finančné zadosťučinenie vo výške 480 eur nebolo v konkrétnych skutkových okolnostiach nijako argumentačne podložené. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi súd náhradu trov konania priznal v plnej výške. Hoci § 255 CSP neobsahuje obdobné ustanovenie ako OSP (§ 142 ods. 3) zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo). V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu. Výška primeraného finančného zadosťučinenia totiž závisí od úvahy súdu, ktorú nemožno nijako predvídať, pretože to objektívne nie je možné. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Výška primeraného finančného zadosťučinenia je potom druhotná a nadväzujúca. Pre priznanie plnej náhrady trov konania v tomto prípade nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu účastníka konania (v nepatrnej alebo prevažnej časti).Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. Nárok na plnú náhradu trov konania súd žalobcovi priznal iba z prisúdenej sumy, proti neúspešnej strane, teda žalovanému, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 súd nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník / § 262 ods. 2 CSP/.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .