Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30S-9-2021.pdf
PDF · 133.06 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. XXX, XXX XX K., proti žalovanému: Obec Staškov, so sídlom Ul. Jozefa Kronera 588, 023 53 Staškov, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Č. j. S2021/65R26 zo dňa 14.01.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie starostu obce Staškov Č. j. S2021/65R26 vydané dňa 14.01.2021 a rozhodnutie obce Staškov S2020/429R1654 vydané dňa 11.12.2020 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Obec Staškov (ďalej len „žalovaný“) prijalo dňa 03.12.2020 pod číslom spisu S2020/429 žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 01.12.2020 podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) (ďalej len „informačný zákon“) v nasledovnom rozsahu: · Oznámiť, či starosta obce v dňoch 24.01.2019, 07.02.2019, 16.12.2019, 06.04.2018 a 20.11.2018 čerpal dovolenku. · Ak nečerpal dovolenku, čo v prospech obce robil dňa 24.01.2019 v Rajeckých Tepliciach, 07.02.2019 na ulici Záborského, Martin od 08:39 hod. do 13:51 hod., kde je poliklinika Martin, 16.12.2019 na ulici Frýdeckej v Třinci od 16.23 hod. do 19:23 hod., 06.04.2018 v Poľskej republike, ul. Plac Košcielny, Istebná od 10:32 hod. do 10:52 hod. a dňa 20.11.2018 na ulici Záborského, Martin, kde je poliklinika od 08:46 hod. do 12:11 hod. · Oznámiť, kedy v rokoch 2017, 2018, 2019 a 2020 čerpal starosta riadnu dovolenku, aby mohli byť prešetrené jeho aktivity. Odpoveď požiadal v písomnej forme zaslať poštou.
2. Žalovaný ako povinná osoba podľa § 2 ods. 2 informačného zákona vyššie uvedenej žiadosti žalobcu odmietol vyhovieť, a to rozhodnutím číslo S2020/429R1654 zo dňa 11.12.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) s odôvodnením, že ide o informáciu týkajúcu sa mzdovej a personálnej agendy, ku ktorej podľa § 9 ods. 1 informačného zákona žiadateľ nemá oprávnený prístup, pokiaľ k sprístupneniu týchto údajov nedá predchádzajúci písomný súhlas dotknutá osoba. Starosta obce Staškov dňa 09.12.2020 takýto súhlas pre účel vybavenia žiadosti nedal.
Ďalej žalovaný v odpovedi na žiadosť uviedol, že osobné vozidlo značky CA091BJ je využívané výhradne na služobné účely starostu obce Staškov a zamestnancov obecného úradu s tým, že starosta obce používa na nasledovné účely:
- pracovné rokovania s rôznymi inštitúciami fyzických osôb a právnických osôb v súvislosti s funkciou starostu obce,
- účasť na školeniach a konferenciách,
- reprezentácia obce na rôznych kultúrnych, spoločenských a športových podujatiach,
- zabezpečovanie a organizovanie rôznych obecných podujatí, vrátane materiálneho zabezpečenia,
- zabezpečovanie prípravy agendy rôznych rozvojových projektov obce.
3. Dňa 15.12.2020 podal žalobca písomné vyjadrenie k vyššie označenej odpovedi obce Staškov i rozhodnutiu zo dňa 11.12.2020 s tým, že trval na prešetrení aktivít starostu.
4. Ďalej voči vyššie označenému prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 16.12.2020 odvolanie s odôvodnením, že informácia o čerpaní dovolenky zo strany starostu sa netýka mzdovej a personálnej agendy, lebo žalobca sa na mzdy nepýtal ani na personálne veci súvisiace s osobou starostu, ale len na dátumy, kedy čerpá dovolenku a kde bol v označených dňoch, resp. čo vtedy pre obec robil. S poukazom na to, že občan má právo na kontrolu práce starostu, rozhodnutie ako nezákonné žiadal zrušiť.
5. Rozhodnutím starostu obce Staškov Č. j. S2021/65R26 zo dňa 14.01.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté. V rozhodnutí starosta obce Staškov poukázal na to, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 5 Správneho poriadku v spojení s § 19 ods. 2 a § 22 ods. 1 informačného zákona, nezistil vady prvostupňového konania, ktoré by bolo potrebné odstrániť alebo pre ktoré by bolo potrebné prvostupňové konanie doplniť, ani nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na § 9 informačného zákona týkajúci sa ochrany osobnosti a osobných údajov, ako aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) C-342/12 Worten, podľa ktorého na takú evidenciu pracovnej doby, ktorá obsahuje informáciu o tom, o ktorej hodine jednotliví pracovníci začínajú a končia svoju pracovnú dobu, vrátane informácií o prestávkach v práci a dobách, ktoré sa do pracovnej doby nezapočítavajú, sa vzťahuje pojem „osobné údaje“. Aj keď prvostupňový orgán žiadal o súhlas dotknutej osoby, táto (starosta obce) súhlas na sprístupnenie údajov nedala. Čo sa týka informácií ohľadne konkrétnych dní a času a toho čo robil starosta v prospech obce na konkrétnom mieste, nie je možné informácie poskytnúť, pretože ich obec nemá k dispozícii. Žalobca vo svojej žiadosti vychádzal z prehľadu jázd osobného motorového vozidla CA091BJ, ktorý bol vytvorený GPS systémom na monitorovanie prevádzky motorových vozidiel, je vytvorený automaticky a nie je možné doň vstupovať a jeho výstupy sú postačujúce pre účely kontroly oprávnenými subjektami, či už pre daňové účely alebo kontroly plnenia úloh samosprávy. Prehľad jázd uvedeného vozidla bol žalobcovi poskytnutý na základe jeho žiadosti zo dňa 25.06.2020 za obdobie od 01.01.2017 do 02.07.2020 i s vysvetlením, že jazdy boli vykonané v súvislosti s plnením funkcie starostu obce a pracovnými povinnosťami zamestnancov obce. Z uvedeného vyplýva, že predmetné motorové vozidlo nevyužíva iba starosta, ale aj ostatní zamestnanci obce pri plnení pracovných povinností. Obec nedisponuje ani žiadnym denným záznamom, ktorý by zachytával pracovné aktivity starostu obce, nakoľko neexistuje v zmysle platnej legislatívy povinnosť viesť takúto evidenciu. Hoci takéto informácie nie sú utajované, informačný zákon neukladá obci ako povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú.
6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a následného zrušenia prvostupňového rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.12.2020 ako aj napadnutého rozhodnutia starostu obce Staškov zo dňa 14.01.2021 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca žalobu odôvodnil nasledovnými žalobnými bodmi, v ktorých uvádzal nasledovné námietky:
Napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva žalobcu na slobodný prístup k informáciám (prvý žalobný bod). Neobstojí argumentácia správnych orgánov, že informácia o dátume dovolenky starostu, prípadne ak starosta nečerpá dovolenku čo v prospech obce robil na určitom mieste v danom čase, je osobným
údajom, ktorý bez súhlasu starostu nie je možné poskytnúť. Podľa názoru žalobcu nejde o informácie, ktoré sú predmetom personálnej či mzdovej agendy (žalobný bod dva). Žalobca ďalej poukázal na reálny konflikt záujmov, keď na jednej strane druhostupňový orgán starosta obce tvrdí, že ako dotknutá osoba nedal súhlas na sprístupnenie informácií a na druhej strane je to práve starosta obce, ktorý o žiadosti rozhoduje ako druhostupňový orgán; konflikt záujmov medzi postavením starostu ako dotknutej osoby a zároveň postavenie starostu ako druhostupňového orgánu je evidentný (žalobný bod tri). Podľa žalobcu žalovaný zavádza tvrdením, že požadované informácie k momentu podania žiadosti neexistujú. A preto ak jednoznačne existujú ku dňu podania žiadosti, obec ako povinná osoba ich musí evidovať z dôvodu transparentnosti výkonu samosprávy a preneseného výkonu štátnej správy (žalobný bod štyri). Rozhodnutie druhostupňového orgánu je zároveň zmätočné z dôvodu, že tento na jednej strane tvrdí, že požadované informácie ku dňu podania žaloby neexistujú a na druhej strane tvrdí, že informácie nemožno poskytnúť, nakoľko starosta obce nedal na ich sprístupnenie súhlas (žalobný bod päť).
7. Podaním zo dňa 12.04.2021 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný a túto navrhol zamietnuť. V prvom rade žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je daná pasívna vecná legitimácia starostu obce, ale žalovaným by mala byť obec samotná. Takýto nedostatok hmotnoprávnej, a tým zákonite aj procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania je nedostatkom podmienky konania, ktorý je neodstrániteľný, čoho následkom je zastavenie konania. Zároveň označenie „starosta obce Staškov“ je označené vágne. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 8Sžo 455/2009 zo dňa 28.01.2009 a na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/38/2017 zo dňa 26.07.2017. Ďalej žalovaný poukázal na to, že žalobca podáva opakovane množstvo žiadostí, pričom ku dňu podania vyjadrenia podal 22 žiadostí na obec Staškov, pričom ich cieľom nie je získanie relevantných informácií, ktoré by mohli obohatiť žalobcu alebo prispieť k realizácii určitého záujmu, avšak cieľom je iba znechutiť prácu celého obecného úradu. Zo zoznamu predloženého žalovaným vyplynulo, že žalobca sa pravidelne informuje ohľadne čerpania dovolenky starostu resp. využitia motorového vozidla obce štátnej poznávacej značky CA091BJ. Vzhľadom k tomu mal žalovaný za to, že ide o šikanózny výkon práva. Žiadosť žalobcu považoval žalovaný aj za nezmyselnú, pretože nie je povinnosťou obce vytvárať register alebo zoznamy, ktorými nedisponuje. Motorové vozidlá eviduje žalovaný GPS systémom, avšak nevedie zoznam miest, kde sa jednotliví zamestnanci obecného úradu nachádzajú. Takže nie je možné dopátrať sa, kde sa konkrétna osoba od 01.01.2017 do 02.07.2020 nachádzala. Preto bolo správne uvedenie, že takéto zoznamy žalovaný neeviduje a nemá možnosť identifikovať miesta, kde sa osobné motorové vozidlo nachádzalo, najmä ak slúži celému úradu a nielen starostovi obce. Pre úplnosť žalovaný poukázal na to, že GPS záznamy o monitoringu osobného motorového vozidla boli žalobcovi poskytnuté. Podľa názoru žalovaného absentovala aj vážnosť vôle žiadateľa, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sži 4/2014. Špecifikovanie, v ktorých dňoch sa starosta obce nachádzal na dovolenke, je podľa názoru žalovaného neadekvátne a patrí do kategórie osobných údajov. Neprináleží starostovi obce informovať v zmysle informačného zákona, v ktorých dňoch čerpal dovolenku a v ktorých dňoch dovolenku nečerpal, nakoľko takýto výklad je nad rámec zákona, pretože počet dní dovolenky je ex lege známy zo Zákonníka práce spoločne so zákonom č. 153/1994 Z. z.. Ďalej žalovaný poukázal na rozsudok SD EÚ C-342/12 Worten. Za úplne neprípustnú považoval žalovaný informáciu, čo v prospech obce robil starosta v jednotlivých dňoch, pretože obec o uvedenom nevedie konkrétne záznamy, ani či táto činnosť bola v prospech alebo v neprospech obce alebo jej obyvateľov; takáto definícia absolútne neexistuje a úlohou obce nie je vytvárať zoznamy alebo informácie, s ktorými obec nedisponuje. Podstatou slobodného prístupu k informáciám je práve poskytnúť informácie, ktoré sú v obci vedené. Zo strany žalobcu ide teda o informačný filibustering (teda o obštrukčnú metódu, pri ktorej nie je dôležitý obsah žiadosti, ale zahltenie a zamestnanie orgánov verejnej správy činnosťou na spracovanie informácie pre žiadateľa - pozn. správneho súdu). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/75/2013 zo dňa 13.12.2013.
8. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 05.10.2021 v tom smere, že označenie žalovaného je v celom rozsahu správne, pričom poukázal na rozsudky Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/84/2013 z 09.04.2014, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/96/2017 z 12.04.2018 a sp. zn. 6S/74/2017 z 24.05.2018. Potvrdil, že na obec Staškov podal viacero žiadostí, na čo má právo,
ktoré vyplýva jednak z Ústavy SR (článok 26 ods. 1) ako aj z Listiny základných práv a slobôd (článok 17 ods. 1 a 5). Ak žalovaný tvrdí, že jeho žiadosti znechucujú prácu celého obecného úradu, je potrebné sa podľa žalobcu zamyslieť nad možnou zmenou jeho personálneho obsadenia. Žalovaný nevysvetlil, prečo využitie práva na informácie zo strany žalobcu považuje za šikanózny výkon práva. Ďalej už len zopakoval žalobné dôvody. Ohľadne filibusteringu žalobca uviedol, že ostatné opodstatnené žiadosti, ktoré na obec Staškov podal, nemajú vecný súvis s prejednávanou vecou, pričom sa ohradil, že by zneužíval právo na informácie. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/85/2015 zo 16.10.2015, v zmysle záverov ktorého odôvodnenie rozhodnutia tým, že starosta nepoužíva motorové vozidlo na služobné účely, nie je dostatočný a táto vada spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia napadnutého v uvedenom súdnom konaní.
9. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou, v rámci ktorej zotrval na dosiaľ uvedených skutočnostiach.
10. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že administratívne konanie prebehlo tak, ako je opísané v odseku 1 až 5 odôvodnenia tohto rozsudku. Ďalej administratívny spis obsahuje žiadosť žalovaného o písomný súhlas o sprístupnenie osobných fyzickej osoby starostu, ako aj jeho nesúhlasné vyjadrenie zo dňa 09.12.2020.
11. Krajský súd v Žiline, ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a pri skonštatovaní absencie a existencie dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP. Na termíne verejného vyhlásenia rozsudku určeného na deň 07.09.2022, správny súd verejne vo veci vyhlásil rozsudok.
12. Správny súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj starostu obce bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť žalovanému podľa ustanovenia § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
13. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákon (zákon o slobode informácii) v znení účinnom ku dňu právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (ďalej len „informačný zákon“), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
Podľa § 3 ods. 1 informačného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
Podľa § 3 ods. 3 informačného zákona, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
Podľa § 4 ods. 1 informačného zákona, žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
Podľa § 9 ods. 3 informačného zákona, povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom 9) o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, 16a) poslancom obecného zastupiteľstva, 16b) predstaveným v štátnej službe, 16c) odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, 16d) vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, 16e) vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, 16f) nadriadeným v služobnom pomere 16g) alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. 16h) Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
9) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. 16a) Čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. 16b) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. 16c) § 5 ods. 3 až 5 a § 9 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 16d) § 25 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov. 16e) § 5 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone prác vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. 16f) § 9 ods. 3 Zákonníka práce. 16g) Napríklad zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. 16h) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 15 ods. 1 informačného zákona, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).
Podľa § 15 ods. 2 informačného zákona, postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi žiadateľovi.
Podľa § 18 ods. 1 informačného zákona, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Podľa § 18 ods. 2 informačného zákona, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
Podľa § 18 ods. 3 informačného zákona, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
Podľa § 19 ods. 2 informačného zákona Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor).
Podľa § 22 ods. 1 informačného zákona, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“), osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
Podľa článku 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „Nariadenie 2016/679“), ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), na účely tohto nariadenia, „osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (ďalej len „dotknutá osoba“); identifikovateľná fyzická osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikátor, ako je meno, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, online identifikátor, alebo odkazom na jeden či viaceré prvky, ktoré sú špecifické pre fyzickú, fyziologickú, genetickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu tejto fyzickej osoby.
Podľa článku 2 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov, na účely tejto smernice, "osobné údaje" znamenajú akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby ("údajového subjektu"); identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
14. V nadväznosti na námietku nedostatku pasívnej procesnej legitimácie žalovaného vymedzenú vo vyjadrení žalovaného zo dňa 12.04.2021 správny súd uvádza, že v súlade so zásadou iura novit curia nie je označením žalovaného v správnej žalobe viazaný, ale je povinný v závislosti od predmetu konania vymedzeného žalobcom sám žalovaného určiť v súlade s úpravou podľa § 180 SSP. Na rozdiel od civilného súdnictva v správnom súdnictve je potrebné zdôrazniť, že sa priznáva tzv. administratívnoprávna subjektivita aj subjektom, ktoré nemajú právnu subjektivitu v zmysle Občianskeho zákonníka. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. V prípade, pokiaľ žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd nevyzýva žalobcu na odstránenie vád podania v zmysle § 59 SSP, ale žalovaného sám určí a s takto určeným žalovaným aj koná. Preto nesprávne, respektíve neúplné označenie žalovaného nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, samozrejme, za predpokladu, že žaloba obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (k tomu pozri bližšie Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2010 sp. zn. 2Sži/2/2010) (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 892 s.). Je potrebné poukázať na to, že v súvislosti s preskúmavaním rozhodnutí vo veciach žiadostí o poskytnutie informácií Zákon č. 211/2000 Z. z. ako lex specialis upravuje orgán, ktorý rozhoduje o tejto žiadosti v prvom stupni a následne aj orgán rozhodujúci o opravnom prostriedku. Podľa § 19
ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiam obecného úradu rozhoduje starosta obce (primátor). Informačný zákon teda vychádza z predpokladu, že o žiadostiach o sprístupnenie informácií rozhoduje obecný úrad. O odvolaní proti takémuto rozhodnutiu rozhoduje starosta, pri mestách rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam mestských úradov primátor. Za zodpovedajúce zákonu sa považuje pri správnych žalobách proti rozhodnutiam vydaným starostom obce (primátorom mesta), označenie žalovaného ako obec (mesto). Teda pri ústredných orgánoch štátnej správy je žalovaným tento orgán, aj keď rozhodnutie vydal ten, kto stojí na jeho čele (minister, predseda, vedúci). Obdobne to platí aj pri správnych žalobách proti rozhodnutiam vydaným starostom obce (primátorom mesta), kde účastníkom konania s administratívnou subjektivitou je obec (mesto) (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 893 s.). Správny súd na tomto mieste odôvodnenia zvýrazňuje, že pri posudzovaní náležitostí procesných úkonov účastníkov konania je potrebné vyvarovať sa prílišného formalizmu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 135/04 zo dňa 24.09.2004). Vychádzajúc z uvedených záverov a zhodnotení správny súd konštatuje nedôvodnosť námietky žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
15. Následne správny súd, už vo vecnej rovine, poukazuje na to, že pojem „informácia“ používaný v zákone o slobode informácií je právnym pojmom, ktorého význam môže byť odlišný od významu používaného v bežnom hovorovom jazyku. Rozhodovacou praxou bolo ustálené, že za informáciu sa považujú aj celé dokumenty (rozhodnutia a zmluvy) alebo zvukové a obrazové záznamy. Skutočnosť, že dokumenty a záznamy sú „informáciou“, vyplýva aj z právnych predpisov Európskej únie. Informácia, ak má byť poskytnutá v zmysle informačného zákona, musí byť zaznamená na určitom nosiči. 16. Správny súd považuje za dôvodný žalobný bod dva, v ktorom žalobca namieta, že informáciu o dňoch, kedy starosta obce čerpá dovolenku, nie je možné považovať za osobný údaj alebo informáciu, ktorá je predmetom personálnej či mzdovej agendy. Pokiaľ žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí poukazoval na rozsudok SD EÚ C-342/12 Worten, tak z jeho záverov vyplýva, že článok 2 písm. a) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(ďalej len „Smernica 95/46/EHS“) sa má vykladať v tom zmysle, že záznamy o pracovnom čase, akým sú dotknuté záznamy vo veci samej, ktoré obsahujú údaje o čase, kedy jednotliví pracovníci začínajú a končia pracovnú zmenu, ako aj údaje o prestávkach a o čase, ktorý nie je do pracovného času zahrnutý, spadajú pod pojem „osobné údaje“ v zmysle tohto ustanovenia (bod 22 rozsudku). Smernica 95/46/EHS bola zrušená Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (ďalej len „Nariadenie 2016/679“), ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Nariadenie 2016/679 (na rozdiel od uvedenej Smernice 95/46/EHS, ktorá nebola v Zozname prebratých právne záväzných aktov EÚ) je priamo záväzné a uplatniteľné v Slovenskej republike (počnúc 25.5.2018). S poukazom na čl. 4 bod 1. Nariadenia 2016/679, ktorý definuje pojem osobné údaje takmer totožne ako čl. 2 písm. a) Smernice 95/46/EHS, je možné ustáliť, že citované rozhodnutie SD EÚ je aplikovateľné aj na prejednávanú vec.
17. Zásady ochrany osobných údajov stanovuje Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“). V zmysle § 2 zákona o ochrane osobných údajov „osobným údajom“ je informácia týkajúca sa fyzickej osoby, ktorá je identifikovaná alebo identifikovateľná resp. ktorá je na základe určitého súboru rôznych údajov konkrétne identifikovateľná a nezameniteľná s inou osobou. Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 informačného zákona povinná osoba na základe žiadosti o informácie sprístupní vymedzené informácie o verejnej činnosti a platových pomeroch verejných činiteľov vedúcich zamestnancoch alebo osôb podieľajúcich sa na rozhodovaní o verejných prostriedkoch. V pomeroch danej veci sa toto ustanovenie vzťahuje aj na starostu obce. Pri týchto osobách existuje verejný záujem na tom, aby mala verejnosť informácie o ich činnosti. Sprístupnenie týchto informácií nie je porušením ochrany osobných údajov alebo súkromia. Ide o jasné vyjadrenie princípu prevažujúceho verejného záujmu, teda že sa zužuje rozsah osobných údajov, ktorým sa poskytuje ochrana, a to v oblastiach, ktoré sa týkajú verejnej alebo úradnej činnosti alebo funkčného či pracovného zaradenia ako aj odmeňovania týchto osôb, nakoľko právo verejnosti na informácie v uvedených prípadoch je nadradené právu na ochranu týchto údajov o dotknutej osobe. Keďže definícia pojmu „osobný údaj“ uvedená v § 2 zákona o ochrane osobných údajov je veľmi široká, pri doslovnom výklade by sa dalo vyvodiť, že ide o akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka určenej alebo určiteľnej osoby. Ako však už bolo uvedené, iné osoby musia ustanovenia právnych predpisov vykladať
a uplatňovať tak, aby dôsledky tohto výkladu a uplatnenia neboli v rozpore s ústavným právom na informácie. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. PL. ÚS 1/09 zo dňa 19.01.2011 konštatoval, že ochrana osobných údajov je špecifická forma ochrany súkromia, ak však nejakú informáciu zjavne nemožno považovať za súčasť súkromnej sféry fyzickej osoby, keďže ide o informáciu o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti touto osobou, nemožno takúto informáciu považovať za ústavne chránený osobný údaj, ktorého sprístupnenie by malo byť odmietnuté. Pojem „osobný údaj“ uvedený v § 2 zákona o ochrane osobných údajov je potrebné vykladať tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou, teda ustanovenie § 9 ods. 3 informačného zákona nemožno vykladať tak, že všetky iné informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti, ktoré možno spojiť s konkrétne identifikovateľnými osobami pôsobiacimi v orgánoch verejnej moci a ktoré nie sú uvedené v § 9 ods. 3 informačného zákona, sú chránenými osobnými údajmi, ktoré nemožno sprístupniť. Ani ďalšie informácie týkajúce sa výkonu verejnej funkcie alebo výkonu úradnej činnosti (hoci nie sú presne vymedzené v § 9 ods. 3 informačného zákona) teda nemožno považovať za osobné údaje ani za informácie týkajúce sa súkromia. Vyplýva to z princípu, podľa ktorého verejne činné osoby zapojené do záležitostí verejného záujmu majú zúženú ochranu súkromia. Táto skutočnosť bola judikovaná i Ústavným súdom SR (spomínaný nález z 19.01.2011) ako aj Európskym súdom pre ľudské práva (napr. rozhodnutie Von Hannover vs. Nemecko zo dňa 24.06.2004). 18. Na základe uvedeného dospel správny súd k záveru, podľa ktorého porušením ochrany osobných údajov alebo ochrany osobnosti a súkromia nebude sprístupnenie informácie o tom, kedy starosta obce Staškov čerpal dovolenku, prípadne aký bol účel jeho služobnej cesty, jeho pracovný program na služobnej ceste a podobne. Porušením ochrany osobnosti nebude sprístupnenie informácie o výkone jeho ďalších pracovných povinností resp. teda ani to, že ich v daný deň nevykonával, pretože mal dovolenku. V tejto súvislosti správny súd podporne poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-465/00, C-38/01 a C-139/01, z ktorých vyplýva, že je možné zverejňovať mená či plat fyzických osôb, pokiaľ si to vyžaduje verejná kontrola. 19. Žalovaný a správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodnutí teda vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil v súlade s cit. ust. § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. a) SSP a súčasne vec podľa § 191 ods. 4 veta prvá SSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Povinnosťou žalovaného bude postupovať v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným v odôvodnení tohto rozsudku. 20. V danej veci správny súd považuje za vhodné a účelné pre ďalšie administratívne konanie vyjadriť sa aj k ďalším bodom správnej žaloby, a to konkrétne k žalobným bodom tri až päť. 21. Vzhľadom na obsah žiadosti žalobcu, ktorou žiadal okrem informácií o dňoch, v ktorých starosta obce Staškov čerpal dovolenku, aj informáciu o tom, čo starosta v prospech obce robil ak nečerpal dovolenku, a to v dňoch a miestach označených žalobcom v jeho žiadosti z 3.12.2020, správny súd sa v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia mohol zamerať iba na to, či určitú informáciu je žalovaný povinný zaznamenávať a v akej forme; ak áno, či ju následne žalobcovi aj poskytol. Správny súd konštatuje, že pochybenie žalovaného v tejto časti nezistil. Správny orgán prvého stupňa správne ustálil, že žiadne ustanovenie zákona mu neukladá, aby viedol evidenciu pracovného programu starostu. Preto v tejto časti správny súd hodnotí ako zákonný postup žalovaného, ak žiadosť o takúto informáciu žalobcovi zamietol a odvolací orgán uvedené rozhodnutie v tejto časti potvrdil. Správny súd zdôrazňuje, že pri vybavovaní žiadostí podľa informačného zákona je reštriktívny prístup na mieste. Na strane druhej, ak správny orgán prvého stupňa disponoval informáciou o tom, aký bol program starostu v ten ktorý deň (napríklad na základe pozvánky, úradného diára či inej evidencie), bol správny orgán povinný takúto informáciu poskytnúť. Aj v tomto prípade verejný záujem prevyšuje záujem súkromný. Pokiaľ takáto informácia však neexistuje, nie je nikde zaznamenaná, obec takúto povinnosť nemá. Osobitne je nutné poukázať na to, že žalobca svoju žiadosť pokiaľ ide o žiadanú informáciu, presne špecifikoval dátumom, časom aj miestom, teda by mala byť ľahko dohľadateľná v evidencii žalovaného.
22. Správny súd pre úplnosť dáva do pozornosti žalobcu, že žiadal o informácie ohľadne toho, kedy starosta obce Staškov čerpal dovolenku, čo je osobným údajom starostu, ako aj o informácie, aký bol účel jeho služobných ciest, resp. čo robil pre obec, v ten ktorý deň a čas, ak nečerpal dovolenku. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neposkytol prvú skupinu informácií dôvodiac ochranou osobných údajov starostu a druhú skupinu informácií z dôvodu neexistujúcej povinnosti obce viesť takúto evidenciu. Za daných okolností nie je možné považovať rozhodnutia správnych orgánov za zmätočné, prípadne v tomto rozporné, nakoľko išlo o informácie rôzneho charakteru.
23. Pokiaľ ide o námietku konfliktu záujmov medzi postavením starostu ako dotknutej osoby a postavením starostu ako druhostupňového orgánu (žalobný bod tri), túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 19 ods. 2 veta druhá informačného zákona rozhodnutie o odvolaní patrí do kompetencie starostu obce (primátora mesta), ktorý postup bol zachovaný aj v preskúmavanom administratívnom konaní. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžk/45/2020 zo dňa 08.12.2020, podľa ktorého: Pokiaľ ide o námietku zaujatosti starostu mesta Nitra, kasačný súd už judikoval, že starosta nekoná ako zamestnanec obce a správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, teda z konania nemôže byť vylúčený ani starosta obce (viď. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/5/2013 z 25. apríla 2013). Vyššie citované rozhodnutie NS SR bolo následne podrobené prieskumu Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý uznesením zo dňa 05.05.2021 pod sp. zn. I. ÚS 194/2021 ústavnú sťažnosť zamietol s tým, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu nemožno označiť za arbitrárny v tom smere, že by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený skutkový stav, ústavne neudržateľné alebo že by napadnutý rozsudok nereflektoval ťažiskové skutočnosti dôležité pre riadne zistenie stavu veci a rozhodnutie o kasačnej sťažnosti sťažovateľky.
24. V ďalšom konaní je potrebné poskytnúť žalobcovi informácie o tom,
- či starosta obce v dňoch 24.01.2019, 07.02.2019, 16.12.2019, 06.04.2018 a 20.11.2018 čerpal dovolenku,
- kedy v rokoch 2017, 2018, 2019 a 2020 čerpal starosta riadnu dovolenku,
- a ak nečerpal dovolenku, čo v prospech obce robil dňa 24.01.2019 v Rajeckých Tepliciach, 07.02.2019 na ulici Záborského, Martin od 08:39 hod. do 13:51 hod., kde je poliklinika Martin, 16.12.2019 na ulici Frýdeckej v Třinci od 16.23 hod. do 19:23 hod., 06.04.2018 v Poľskej republike, ul. Plac Košcielny, Istebná od 10:32 hod. do 10:52 hod. a dňa 20.11.2018 na ulici Záborského, Martin, kde je poliklinika od 08:46 hod. do 12:11 hod., pokiaľ obec takýmto údajom o účele služobnej cesty disponuje. Pre úplnosť správny súd dodáva, že aj keď žalobca žiadosť o informáciu v tomto smere požaduje pravidelne, nie je možné dať za pravdu žalovanému, že ide o zrejmý filibustering, pretože z obsahu tejto žiadosti je zrejmé, že sa týkala osoby starostu obce, v ktorej má žalobca trvalý pobyt. Správny súd má pri zohľadnení skutočností, ktoré vyústili do rozhodnutia správneho súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia za to, že cieľom týchto žiadostí nebolo/nie je len zahltiť orgán verejnej správy činnosťou nevyhnutnou na spracovanie informácie. V tomto kontexte teda žiadosť žalobcu správny súd nepovažuje za šikanózny výkon práva, za zneužitie práva na informácie,
25. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
26. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému priznal v plnom rozsahu.
27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote jeden mesiac od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.