Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-74-2017.pdf
PDF · 115.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/74/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobcu Okresná prokuratúra Michalovce, so sídlom Námestie slobody 3, Michalovce, proti žalovanému S. U., starostu Obce Drahňov, so sídlom Obecného úradu Drahňov 154, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom Košice, Štúrova 20, o zrušenie rozhodnutia žalovaného, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e fiktívne rozhodnutie žalovaného z 01.08.2016 a fiktívne rozhodnutie Obce Drahňov zo dňa 04.07.2016 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
II. Z a m i e t a žalobu žalobcu v časti o návrhu na uloženie povinnosti žalovanému podľa § 193 Správneho súdneho poriadku sprístupniť požadované informácie.
III. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou z 11.07.2017 sa prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce domáhal preskúmal fiktívneho rozhodnutia starostu Obce Drahňov v odvolacom konaní, ktorým bolo potvrdené fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Drahňov o nesprístupnení informácií, vedené v administratívnom konaní pod č. 723/2016, na žiadosť Advokátskej kancelárie JUDr. Cimrák s.r.o. zo dňa 20.06.2016 doručenej obci dňa 22.06.2016 podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Za deň oznámenia fiktívneho rozhodnutia v odvolacom konaní sa pokladá 16. deň podľa § 19 ods.3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, t.j. 20.08.2016. Svoju žalobu odôvodnil tým, že fiktívnym rozhodnutím starostu bol porušený zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, a to v ustanovení § 3 ods.1, 3, § 19 ods.2, 3, ako aj § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), ktoré zabezpečujú právo na informácie, resp. ukladajú vydať riadne rozhodnutie o nevyhovení žiadosti o informácie. Starosta obce nevyhovel protestu prokuratúry listom - rozhodnutím zo dňa 11.05.2017 sp. zn. 339/2017 doručeným prokuratúre dňa 15.05.2017.
2. Žalobca navrhol, aby súd zrušil napadnuté fiktívne rozhodnutie starostu Obce Drahňov podľa § 191 ods.1 písm.d) Správneho súdneho poriadku, lebo je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a aby súčasne zrušil aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Drahňov ako orgánu prvého stupňa. Žalobca súčasne navrhol, aby súd v záujme rýchleho zabezpečenia práva na informácie žiadateľa pri postupe podľa § 193 Správneho súdneho poriadku uložil Obci Drahňov povinnosť sprístupniť požadované informácie.
3. Žalobca v žalobe uviedol, že Advokátska kancelária JUDr. Cimrák s.r.o., Štefánikova 7, Nitra, žiadosťou z 20.06.2016 doručenou na Obec Drahňov dňa 22.06.2016 požiadala o sprístupnenie
informácií podľa zákona č. 211/200 Z.z. Žiadala zaslanie kópií všetkých zmlúv uzavretých medzi Obcou Drahňov a JUDr. Ivetou Rajtákovou, vrátane jednotlivých dodatkov, zoznamu faktúr a objednávok, ktoré boli Obci Drahňov doručené, alebo vystavené v prospech JUDr. Ivety Rajtákovej a kópiu uznesení, ktorými boli jednotlivé zmluvy, alebo aj ich dodatky schválené.
4. Obecný úrad v zákonnej lehote 8 pracovných dní, t.j. do 04.07.2016 bol nečinný. Informácie neposkytol a nevydal ani zamietavé rozhodnutie o ich nesprístupnení podľa § 18 ods.1, 2 zákona č. 211/2000 Z.z., čím bolo vydané tzv. fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií podľa § 18 ods.3 citovaného zákona.
5. Žiadateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo doručené Obecnému úradu Drahňov 15.07.2016. Starosta Obce Drahňov ako odvolací orgán o odvolaní žiadateľa do 15 dní nerozhodol, ale listom zo dňa 29.07.2016 doručeným žiadateľovi dňa 02.08.2016 vyzval žiadateľa na odstránenie nedostatkov odvolania zo dňa 12.07.2016. Nedostatky mali spočívať v nejasnom, resp. v nie totožnom označení žiadateľa v odvolaní proti označeniu žiadateľa v žiadosti. Zároveň v ten istý deň starosta Obce Drahňov rozhodnutím zo dňa 29.07.2016 sp. zn. 836/2016 prerušil odvolacie konanie na dobu 10 dní podľa § 29 ods.1 Správneho poriadku, t.j. do odstránenia nedostatkov podania.
6. Žiadateľ podaním z 02.08.2016 doručeným Obci Drahňov dňa 04.08.2016 odstránil vytýkané nedostatky odvolania v lehote určenej starostom, ale žalovaný napriek tomu o odvolaní v lehote do 15 dní, počítajúc od doručenia opraveného odvolania, nerozhodol. Tým bolo vydané tzv. fiktívne rozhodnutie starostu o potvrdení fiktívneho rozhodnutia Obecného úradu Drahňov, o nesprístupnení informácií podľa § 19 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z.
7. Dňa 10.04.2017 pod sp. zn. Pd30/17/8807-5 podala Okresná prokuratúra Michalovce proti fiktívnemu rozhodnutiu starostu Obce Drahňov v odvolacom konaní, ktorým bolo potvrdené fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Drahňov o nesprístupnení informácií vedené v administratívnom konaní pod č. 723/2016, protest, pretože týmto fiktívnym rozhodnutím starostu Obce Drahňov bol porušený zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, a to v ustanovení § 3 ods.1, 3, § 19 ods.2, 3, ako aj § 47 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (Správny poriadok). V proteste prokurátor navrhol, aby starosta Obce Drahňov protestom napadnuté fiktívne rozhodnutie zrušil a o odvolaní žiadateľa rozhodol v súlade so zákonom.
8. Žalovaný protestu nevyhovel, čo vyjadril vo svojom liste - rozhodnutí zo dňa 11.05.2017 sp. zn. 339/2017, ktoré bolo doručené prokuratúre dňa 15.05.2017. V liste poukázal na to, že zrušenie svojho fiktívneho rozhodnutia v odvolacom konaní, ktorým bolo potvrdené fiktívne rozhodnutie obecného úradu o nevyhovení žiadosti o informácie a vydanie svojho nového rozhodnutia v odvolacom konaní v písomnej forme je formalizmom. Okrem toho vecne neuznal právo žiadateľa na informácie podľa jej žiadosti, lebo tieto informácie nemajú k dispozícii, a sú aj nejasné.
9. Žalobca poukázal na to, že fiktívne rozhodnutia sú v zákone stanovené na ochranu žiadateľa, nie na legalizáciu nečinnosti povinných osôb, na čom sa súdna prax zhodla. Pokiaľ ide o povinnosť sprístupniť informácie, platí zásada, že čo nie je zakázané, je povolené. Z obsahu požadovaných informácií, ako sú uvedené v bode 1 žaloby, nevyplýva protiprávnosť informácií. Žalobca konštatoval, že žiadna zo žiadaných informácií nie je uvedené v zozname informácií s obmedzeným prístupom, a žiadna z nich si nevyžaduje vytváranie špeciálnej databázy, všetky má povinná osoba k dispozícii. Ak sa povinnej osobe zdala žiadosť neurčitá, mala postupovať podľa § 14 ods.3 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sži/1/2010 zo dňa 16.06.2010, z ktorého vyplýva, že starosta nemôže v odvolacom konaní postupovať ani tak, že vydá písomné rozhodnutie, ktorým potvrdí fiktívne rozhodnutie obecného úradu o nesprístupnení informácií. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby súd zrušil aj fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Drahňov.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 02.11.2011 navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný v žalobe poukázal na náležitosti správnej žaloby podľa ustanovenia § 182 ods.1 písm.b) Správneho súdneho poriadku, v súvislosti s tým, že žalobca označil žalovaného: „S. U., starosta obce Drahňov, 076 76 Drahňov“. Podľa žalovaného nie je zrejmé, či žaloba prokurátora smeruje proti S. U., alebo proti orgánu obce, ktorým je podľa § 10 ods.1 písm.d) v spojení s ustanovením § 13 ods.1 zákona č. 369/1990 Zb., starosta obce. Označenie žalovaného v žalobe prokurátora je nezrozumiteľné, keďže žaluje osobu, ktorá
v čase vydania rozhodnutia vykonávala funkciu starostu Obce Drahňov. Nesprávnosť takého označenia je zrejmá za situácie, ak by došlo k zmene fyzickej osoby vykonávajúcej funkciu orgánu verejnej správy, či už v čase od vydania rozhodnutia do podania správnej žaloby, alebo v čase od podania žaloby do rozhodnutia správneho súdu o nej. Keďže funkcia starostu je obsadzovaná voľbami do orgánov obcí, je zrejmé, že k takejto situácii žalovaného, tak ako je to uvedené v žalobe prokurátora, nie je zrejmé, ako a proti komu by mohol správny súd konať v prípade zámeny fyzickej osoby, vykonávajúcej funkciu orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Na uvedenú situácie sa nevzťahuje ani ustanovenie § 180 ods.3 Správneho súdneho poriadku. Žalovaný navrhol, aby súd vyzval žalobcu na opravu svojej žaloby v označení žalovaného.
11. Žalovaný považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú z dôvodu, že je pravdou, že fiktívne rozhodnutie je rozhodnutím, v ktorom absentuje zrozumiteľné odôvodnenie, a z toho dôvodu mu možno vytknúť formálne nedostatky, ale tak, ako pri vybavovaní protestu prokurátora, je žalovaný S. U. presvedčený o tom, že žalobe nemožno vyhovieť, keďže aj po zrušení fiktívneho rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní nemôže takýto postup privodiť pre žiadateľa iný meritórny výsledok, teda v ďalšom konaní nebude môcť žiadosti žiadateľa vyhovieť. Túto skutočnosť považoval za zásadnú aj pre vybavenie protestu prokurátora, keďže ani konanie o ňom nemá byť samoúčelné, ale má slúžiť ochrane práva a právom chránených záujmov právnických osôb a štátu (v tomto konkrétnom prípade). Ani protest prokurátora, ale ani žaloba prokurátora nemôže byť považovaná za účinný prostriedok nápravy, keďže dôsledok rozhodnutia by nemohol privodiť zlepšenia postavenia žiadateľa. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 17.12.2002 sp. zn. 4Sž/98-102/02, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/42/08, z ktorých v podstate vyplýva, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia.
12. Žiadateľ žiadal Obec Drahňov o zaslanie „kópie všetkých zmlúv uzatvorených medzi Obcou Drahňov a JUDr. Ivetou Rajtákovou“. Žiadateľ zároveň žiadal Obec Drahňov o „zaslanie zoznamu faktúr a objednávok“, ktoré boli Obci Drahňov doručené alebo vystavené v prospech JUDr. Ivety Rajtákovej, ako aj o zaslanie fotokópie uznesenia, ktorými boli jednotlivé zmluvy, ako aj ich dodatky schválené. Nakoniec žiadateľ žiadal zoznam faktúr a objednávok doručených povinnej osobe, alebo vystavených v prospech JUDr. Ivety Rajtákovej.
13. Z obsahu žiadosti je zrejmé, že žiadateľ neuviedol, akú konkrétnu informáciu žiada poskytnúť povinnou osobou. Žiadateľ neidentifikoval zmluvy, ktorých kópiu žiadal poskytnúť, a preto povinná osoba nemohla vyhovieť žiadosti o poskytnutie informácie, keďže samotný žiadateľ neuvádzal kópiu, akého konkrétneho dokumentu, listiny od povinnej osoby žiada. Rovnaký dôvod pre neposkytnutie informácií sa vzťahuje aj na tú časť žiadosti žiadateľa, ktorou žiadal „o zaslanie kópie uznesenia“, ktorými boli jednotlivé zmluvy, ako aj ich dodatky schválené. Žiadateľ neoznačil žiadnu konkrétnu informáciu, ktorú by mala povinná osoba poskytnúť, teda neoznačil uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré žiadal poskytnúť.
14. Ďalšou časťou žiadateľa bolo zaslanie „zoznamu faktúr a objednávok“. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26.02.2009 sp. zn. 5Sžso/31/2008 nie je povinná osoba vytvárať databázy informácií, ktorými pri podaní žiadosti nedisponuje. Zákon o slobode informácií v žiadnom ustanovení neukladá povinnému subjektu spracovávať údaje do určitých databáz, ako to požiada žiadateľ, a teda ani v predmetnej veci nemal žalovaný povinnosť takúto databázu vytvárať.
Žiadateľ svojou žiadosťou žiadal od povinnej osoby, aby najprv vytvoril databázu dokumentov, ktoré by mohli spĺňať žiadateľom žiadané „všetky zmluvy“, aby následne mohli byť žiadateľovi tieto dokumenty sprístupnené. Vo vzťahu k „zoznamu faktúr a objednávok“ žiadateľ žiadal, aby povinná osoba vyhľadala vo svojich registratúrach informácie, ktoré žiadateľ definoval ako „všetky faktúry a objednávky“ týkajúce sa JUDr. Ivety Rajtákovej, výsledky tohto vyhľadávania spracovala do podoby zoznamu, a tento zoznam predložila žiadateľovi.
15. Žiadosť žiadateľa podľa žalovaného nesporne presahuje rámec povinností povinnej osoby poskytovať informácie, ktoré jej ukladá zákon o slobode informácií. Žiadateľ totiž nežiadal nežiadal sprístupnenie informácie, ale žiadal povinnú osobu, aby vyhľadával informácie podľa kritérií zadaných žiadateľom spomedzi všetkých informácií, ktorými povinná osoba disponuje, a na základe tejto činnosti žiadateľovi poskytla takto vyhľadávacou činnosťou povinnej osoby zoradené informácie.
16. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 16 ods.1 zákona o slobode informácií, podľa ktorého informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu, vrátane možností vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. Z obsahu žiadosti žiadateľa vyplýva, že táto výslovne vylučuje sprístupnenie informácií spôsobmi, ktorý predpokladá zákon. Je zjavne nemožné, aby žiadateľ mohol získať žiadané informácie, napríklad odkopírovaním informácií, či sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, keďže podľa žiadosti žiadateľa sa informácie identifikovať nedali. Medzi žiadosťou žiadateľa a poskytnutím informácií by podľa žalovaného bolo potrebné vykonať zo strany povinnej osoby vyhľadávaciu a sumarizačnú činnosť, teda vytvorenie písomnej databázy, alebo databázy, ktorá síce podľa žiadosti žiadateľa nemusí mať písomnú podobu, ale jej vytvorenie je nevyhnutným predpokladom na identifikáciu informácií žiadaných žiadateľom a ich poskytnutie povinnou osobou. Rovnaký právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.05.2009 sp. zn. 2Sžo/190/2008.
17. Žalovaný poukázal tiež na to, že samotný žiadateľ nepodal proti fiktívnemu rozhodnutiu starostu obce žalobu. Namiesto toho podal žiadateľ ďalšiu žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorá bola doručená obci dňa 11.10.2016. Konanie o tejto žiadosti bolo zastavené podľa ustanovenia § 30 ods.1 písm.i) Správneho súdneho poriadku. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by toto rozhodnutie bolo zo strany žiadateľa napadnuté správnou žalobou. Žalovaný vo vyjadrení tiež uviedol, že pod sp. zn. 8S/16/2017 sa na Krajskom súde v Košiciach vedie konanie o správnej žalobe žalobcu U., kde žalovanou je Obec Drahňov. Predmetom konania je žaloba žalobcu, konateľa Advokátskej kancelárie JUDr. Cimrák s.r.o., o jeho žiadosti o sprístupnenie informácií, ktorá je identická ako je žiadosť žiadateľa v predmetnom konaní. Z uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že podaná žaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce je prostriedkom šikanózneho výkonu práv zo strany žiadateľa - Advokátskej kancelárie JUDr. Cimrák, s.r.o., ktorý nepostupuje s dostatočnou starostlivosťou pri ochrane svojich (domnelých) práv.
18. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že zo žaloby je zrejmé, že žalovaným je starosta Obce Drahňov. Meno starostu je uvedené preto, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia, aj v súčasnosti je ním S. U..
19. K námietke žalovaného o samoúčelnosti vydať písomné rozhodnutie na žiadosť žiadateľa o poskytnutie informácie, žalobca uvádza, že starostovi obce neprislúcha vykladať zákon podľa svojich potrieb, prijímať závery o samoúčelnosti ustanovenia zákona, a také ustanovenie nedodržať. Výklad patrí súdu. Obecný úrad Drahňov, i starosta obce, sú povinní dodržiavať zákony, v konkrétnom prípade ustanovenie § 18 ods.2 a ustanovenie § 19 ods.2 zákona č. 211/2000 Z.z., čo oba orgány ignorovali a vznikli zákonom predvídané, ale právne neželané tzv. fiktívne rozhodnutia.
20. Žalobca v replike poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení vopred odmieta možnosť poskytnúť požadované informácie a vydanie písomného rozhodnutia, ako aj súdne konanie, považuje za samoúčelné a formálne. Podľa žalobcu žalovaný však mal odôvodniť v písomnom rozhodnutí, prečo odmieta poskytnúť požadované informácie, resp. niektoré z nich. Takéto odôvodnenie, tzv. fiktívne rozhodnutie starostu neobsahuje.
21. Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný sa až vo vyjadrení zaoberal údajnou nepresnosťou, resp. neúplnosťou žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácie, hoci zákon o slobode informácií má pre tento prípad stanovený postup v § 14 ods.3. Tento postup však Obec Drahňov, ani starosta obce, nevyužili, lebo sa rozhodli neposkytnúť žiadne informácie. Podľa žalovaného netreba vytvárať žiadnu špeciálnu databázu informácií, ak žalovaný disponuje informáciami. Žalovaný nimi disponuje, týkajú sa použitia verejných prostriedkov, a má, resp. je povinný mať u seba zmluvy, ktoré uzavrel s JUDr. Ivetou Rajtákovou, faktúry a objednávky doručené obci, alebo vystavené v prospech JUDr. Rajtákovej. V oboch prípadoch ide o povinne zverejňované informácie a na ich zoznam netreba vytvárať databázu, dokonca žalovaný mohol odkázať na zverejnenie, a už takisto žalovaný mal uznesenia o schválení požadovaných zmlúv a ich dodatkov, ktoré tiež majú byť zverejnené. Podľa žalobcu, ak sa požadujú zmluvy uzavreté medzi konkrétnymi osobami, ide o dostatočnú identifikáciu, a dokonca je možné, že ide o jednu zmluvu. Žiadateľ o informácie nemôže bližšie identifikovať zmluvu, ktorá nebola zverejnená inak ako označením zmluvných strán.
22. Žalobca k námietke žalovaného ohľadom zneužívania práva na informácie, uviedol, že žiadateľ žiadal informácie, ktoré sa nachádzajú v originálnej podobe v dokumentácii žalovaného, a ktoré mal dokonca zverejniť. Žiadateľ nežiadal tieto údaje spracovať, vyhodnocovať a podobne. Každá žiadosť o poskytnutie informácie znamená, že ju treba vyhľadať v evidencii, ktorú povinná osoba vedie. Bolo by absurdné takú žiadosť pokladať za pokyn nad rámec zákona.
23. Z uvedených dôvodov žalobca zotrval na svojej žalobe v celom rozsahu.
24. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. preskúmal žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutia žalovaného a prvostupňového orgánu, oboznámil sa so spisom, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
25. Zo spisu vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal dňa 10.04.2017 pod sp. zn. Pd/30/17/8807-5 protest podľa § 23 ods.1 v spojení s § 24 ods.3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov proti fiktívnemu rozhodnutiu starostu Obce Drahňov v odvolacom konaní, ktorým bolo potvrdené fiktívne rozhodnutie Obecného úradu Drahňov o nesprístupnení informácií, vedené v administratívnom konaní pod č. 723/2016, na žiadosť Advokátskej kancelárie JUDr. Cimrák, s.r.o., zo dňa 20.06.2016, ktorá bola doručená obci dňa 22.06.2016 podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. V proteste prokurátor konštatoval, že fiktívnym rozhodnutím starostu Obce Drahňov bol porušený citovaný zákon o slobodnom prístupe k informáciám v ustanovení § 3 ods.1, ods.3, § 19 ods.2 ods.3, ako aj § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Navrhol, aby protestom napadnuté fiktívne rozhodnutie starostu Obce Drahňov zruší o odvolaní žiadateľa rozhodnúť v súlade so zákonom.
26. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel, ale listom z 11.05.2017 sp. zn. 339/2017 oznámil, že protestu nevyhovel z dôvodu, že preskúmaním obsahu žiadostí žiadateľa o sprístupnenie informácií dospel k záveru, že zrušenie protestom napadnutého rozhodnutia pre absenciu jeho formálnych náležitostí nemôže v ďalšom konaní vedenom odvolacím orgánom alebo povinnou osobou privodiť pre žiadateľa iný výsledok, to znamená, že v ďalšom konaní tak-či-tak nie je možné žiadosti žiadateľa vyhovieť. Dôvodom, pre ktoré nie je možné vyhovieť žiadosti žiadateľa, je to, že žiadateľ neuviedol, akú konkrétnu informáciu žiada poskytnúť povinnou osobou. Žiadateľ neidentifikoval zmluvy, ktorých kópiu žiadal poskytnúť, preto povinná osoba nemohla vyhovieť žiadosti o poskytnutie informácie. Rovnaký dôvod pre neposkytnutie informácií sa vzťahuje aj na tú časť žiadosti žiadateľa, ktorou žiadal o zaslanie kópie uznesenia, ktorými boli jednotlivé zmluvy, ako aj ich dodatky schválené. Žiadateľ tiež žiadal o zaslanie zoznamu faktúr a objednávok, čím podľa žalovaného žiadateľ žiadal od povinnej osoby, aby najprv vytvorila databázu dokumentov, ktoré by mohli spĺňať žiadané všetky zmluvy, aby následne mohli byť žiadateľovi tieto dokumenty sprístupnené. Podľa žalovaného žiadosť žiadateľa nesporne presahuje rámec povinností povinnej osoby poskytovať informácie, ktoré jej ukladá zákon o slobode informácií. Žiadateľ totiž nežiadal sprístupnenie informácie, ale žiadal povinnú osobu, aby vyhľadávala informácie podľa kritérií zaslaných žiadateľom spomedzi všetkých informácií, ktorými povinná osoba disponuje, a na základe tejto činnosti žiadateľovi poskytla takto vyhľadávacou činnosťou povinnej osoby zoradené informácie.
27. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb, alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
28. Podľa § 3 ods.1, 2, 3 citovaného zákona každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods.3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho celku, alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia, a o obsahu, plnení a činnostiach vykonaných na základe uzatvorenej zmluvy.
29. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu, alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
30. Podľa § 16 ods.1 citovaného zákona informácie sa sprístupňujú najmä ústne nahliadnutím do spisu, vrátane možností vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.
Podľa § 17 ods.1 citovaného zákona žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti, alebo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods.2 a 3, a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods.2 písm.a), ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 18 ods.1, 2 a 3 citovaného zákona ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods.3).
Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie, a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Na deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje 3. deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
Podľa § 19 ods.1, 2, 3, 4 citovaného zákona proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala, alebo mala vydať.
O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla, alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje 2. deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
31. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní (Správny poriadok) rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods.3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
32. Žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa nepostupovali v intenciách citovaných právnych predpisov a svojim konaním, a následne fiktívnym rozhodnutím sa dopustili takej vady konania, ktorá má za následok nezákonnosť ich rozhodnutia.
33. V obdobnej právnej veci Najvyšší súd SR v rozsudku z 03.05.2011 sp. zn. 3Sži/3/2011 uviedol, že: „nezákonnosť postupu spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods.2 zákona o slobode informácií, ktoré obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho
rozhodnutia v zmysle § 18 ods.3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadosti podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak, poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods.2, písm.d) O.s.p.“.
34. Z uvedeného teda vyplýva, že žiadateľ podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám má právo na to, aby správny orgán aj v prípade, keď nemieni jeho žiadosti vyhovieť, vydal rozhodnutie, ktoré by obsahovalo všetky náležitosti správneho rozhodnutia uvedené v § 46 a § 47 zákona o správnom konaní s riadnym poučením o možnosti podať proti nemu opravný prostriedok, v ktorom by žiadateľ mal právo obhajovať dôvodnosť svojej žiadosti, a súčasne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán jeho žiadosti nevyhovel. Z uvedených dôvodov preto súd obe žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil z dôvodu uvedeného v § 191 ods.1 písm.d) Správneho súdneho poriadku, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude potrebné o žiadosti žiadateľa opätovne rozhodnúť. Súd vo výroku svojho rozsudku označil žalobou napadnuté rozhodnutia dátumami, tak ako to vyplýva z ustanovení § 17 a § 19 zákona č. 211/2000 Z.z. Dátum fiktívneho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je 04.07.2016, t.j. 8 pracovných dní od doručenia žiadosti o poskytnutie informácií. Odvolanie bolo žalovanému doručené 15.07.2016, mal rozhodnúť v lehote 15 dní, t.j. do 01.08.2016.
35. Súd námietku žalovaného na nesprávne označenie žalovaného aj menom a priezviskom starostu Obce Drahňov nepovažuje za dôvodnú, vzhľadom na to, že v čase vydania fiktívneho rozhodnutia, rozhodovania o proteste prokurátora a podania správnej žaloby bol, a aj v súčasnosti je starostom S. U..
36. Návrh žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému podľa § 193 Správneho súdneho poriadku súd zamietol z dôvodu, že nepovažoval za potrebné postupovať podľa tohto ustanovenia, vzhľadom na to, že predmetom súdneho konania neboli informácie hodné osobitného zreteľa, a to napr. informácie týkajúce sa životného prostredia, ochrany zdravia, a pod., a preto nepovažoval za potrebné sám zisťovať existenciu dôvodov nevyhovenia žiadosti žiadateľa.
37. Rozsudok bol prijatý senátom jednomyseľne (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku).
38. Súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca, ktorý mal v konaní úspech, je orgánom štátnej správy, ktorému právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí, a žalovaný nebol v konaní úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.