Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/96/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: M. O., Š. XXX/XX, O., práv. zást.: JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Starosta obce Kojšov, Kojšov 3, Kojšov, práv. zast.: Advokátska kancelária PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, Košice, v konaní o preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 30.06.2017, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.06.2017, ako aj fiktívne rozhodnutie Obce Kojšov, Kojšov 3, Kojšov zo dňa 25.05.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe, podanej v zákonnej lehote v súlade s ust. § 181 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) tvrdí, že dňa 15.05.2017 podal na Obec Kojšov žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám zákona č. 211/2000 Z.z. Na uvedenú žiadosť v rámci zákonom stanovenej lehoty neobdržal žiadnu odpoveď. Žalobca ďalej citujúc ust. § 17 a § 18 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám uviedol, že: „Vzhľadom na vyššie cit. úpravu a dátum doručenia žiadosti 15.05.2017 a určenej lehoty na vybavenie 8 pracovných dní - do 25.5.2017 a tretí deň od uplynutia lehoty t.j. 28.5.2017 som voči fiktívnemu rozhodnutiu zo dňa 25.5.2017 podal opravný prostriedok. Odvolal som sa proti rozhodnutiu žalovaného o neposkytnutí informácie podaním v zákonnej 15 dňovej lehote počítajú od 29.5.2017 dňa 12.06.2017 ktoré som odovzdal na poštovú prepravu doručovateľovi dňa 12.06.2017 v čase o 16.13 hod., ktorý prijal zásielku na doručenie. Keďže na jeho odvolanie žalovaný nijako nereagoval, vznikla fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.“ Ďalej citujúc ust. § 19 ods. 1 až 3 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám dodal, že „...toto ustanovenie je podľa môjho názoru potrebné vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náležite odôvodniť, čím je všeobecne vo fiktívnom rozhodnutí naplnený nedostatok jeho nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže nemá náležitosti § 47 zákona č. 71/1967 Zb. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.“ Žalobca ďalej citujúc ust. § 4 ods. 1, § 13 ods. 1, 4 písm. c) a 5, § 16 ods.

2 a 3, § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. uviedol, že: „Určujúcim zákonným ustanovením je § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. v spojení s § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré vymedzujú ako druhý stupeň konania - opravný prostriedok, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Zo znenia § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.. ktorý vo vzťahu k § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. je osobitným predpisom vyplýva, že ako prvostupňový orgán na podanie informácie v prípade, ak je povinnou osobou obec, je stanovený obecný úrad, ktorému citovaný § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. zveril rozhodovanie ako prvostupňovému orgánu. Potom možno pripustiť že zákon č. 211/2000 Z.z. je vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení v postavení osobitného zákona a použije sa prednostne, pričom o odvolaní proti jeho rozhodnutiu ako druhostupňový správny orgán rozhoduje starosta obce. Poukazujem tiež na to, že napriek legislatívne neobvyklému zaradeniu súdnej ochrany k opravným prostriedkom podľa správneho poriadku, v skutočnosti pri preskúmaní § 19 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. ide o súdnu ochranu v súlade s č.l. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa v tomto prípade realizuje prostredníctvom žaloby v správnom súdnictve.“ Žalobca s poukazom na ním citované ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní uviedol: „Zastávam názor, že povinnosťou správneho orgánu s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie je zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uvážením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a medzí, ktoré zákon stanoví dospieť pri dodržiavaní logického výkladu k rozhodnutiu. Fiktívne rozhodnutie Obce Kojšov zo dňa, ktoré je potrebné v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. považovať za prvostupňové rozhodnutie obecného úradu, však vyššie uvedené požiadavky nespĺňa. V danom prípade pri odmietnutí poskytnutia požadovaných informácie na základe zákonnej a predvídanej fikcie neobsahuje žiadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu a teda je nedostatočné a nenapĺňa ani minimálne požiadavky zákonných ustanovení.“ Záverom uviedol, že správnu žalobu podáva v rámci zachovania lehoty dvoch mesiacov od právoplatnosti (fikcie vydania a doručenia rozhodnutia orgánu, ktorý v správnom konaní rozhodoval v 2. stupni) podľa ust. § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a žiadal, aby Krajský súd v Košiciach v súlade s ust. § 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku, ktoré ust. § 191 celé citoval, zrušil fiktívne rozhodnutie Starostu obce Kojšov zo dňa 30.06.2017, doručené mu na základe fikcie dňa 02.07.2017. Na základe ust. § 191 ods. 3 Správneho súdneho poriadku, ktoré citoval, navrhol, aby súd súčasne zrušil aj fiktívne rozhodnutie Obce Kojšov, Kojšov 3, 055 52 Kojšov zo dňa 25.05.2017, doručené mu na základe fikcie dňa 28.05.2016, ako rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo rozhodnutiu druhostupňového orgánu, a podľa ust. § 191 ods. 4 Správneho súdneho poriadku vec vrátil žalovanému, prípadne Obci Kojšov, Kojšov 3, 055 52 Kojšov ako orgánu samosprávy nižšieho stupňa na ďalšie konania. Súčasne si uplatnil právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Na záver navrhol vydať tento rozsudok: „Súd zrušuje fiktívne rozhodnutie Starostu Obce Kojšov zo dňa 30.06.2017 a fiktívne rozhodnutie Obce Kojšov, Kojšov č. 3, 055 52 Kojšov zo dňa 25.05.2017 (ktorý dátum žalobca takto, ako to vyplývalo z obsahu podania z 11.10.2017, opravil, poznamenáva súd) a vec vracia Obci Kojšov, Kojšov č. 3, 055 52 Kojšov ako orgánu územnej samosprávy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu.“ Žalobca k žalobe ako dôkazy pripojil žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo dňa 14.05.2017 s podacou pečiatkou - vo fotokópii, odvolanie zo dňa 12.06.2017 - vo fotokópii, podací lístok zo dňa 12.06.2017 č. F.

- vo fotokópii, záznam z internetového portálu www.posta.sk zo dňa 27.07.2017 k sledovaniu zásielky č. F., z ktorého je zrejmé, že zásielka bola doručená žalovanému dňa 15.06.2017 a záznam z internetového portálu www.posta.sk zo dňa 27.07.2017 k sledovaniu zásielky č. F. - vo fotokópii.

2. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.11.2017, doručeným súdu dňa 22.11.2017, v ktorom uviedol: „...žalovaný konajúcemu súdu oznamuje, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.“ Žalovaný ďalej uviedol: „Predovšetkým žalovaný na tomto mieste dáva konajúcemu súdu do pozornosti skutočnosť, že žalobca sa už pred podaním žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 14.05.2017 (od ktorej žiadosti a následného postupu správnych orgánov následne odvodzuje aj dôvodnosť podanej žaloby pre neposkytnutie požadovaných informácií - pozn.) opakovane domáhal poskytnutia informácií priamo vecne súvisiacich so žiadosťou zo dňa 14.05.2017 (ďalej v texte aj len ako „žiadosť“). Na všetky žalobcom zaslané žiadosti pritom bolo žalobcovi v plnom súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj len ako „ZoSI“) vždy aj odpovedané, čo však vyústilo len do reťazenia žiadostí a formulovania otázok, ktorých odpovede už na základe predchádzajúcej komunikácie mal žalobca k dispozícii. Uvedené dokazuje predovšetkým odpoveď žalovaného zo dňa 16.03.2017 v zmysle ktorej bol žalobcovi vytvorený priestor na to, aby sa oboznámil s dokumentáciou súvisiacou s objektom, ktorých sa všetky žalobcom formulované otázky aj priamo

dotýkali (len pre úplnosť na tomto mieste žalovaný upresňuje, že sa jedná o objekt označovaný žalobcom ako „nádrž nad pílou v obci Kojšov“). Práve z prílohy označenej Žiadosť zo dňa 10.03.2017 - odpoveď zo dňa 16.03.2017 priamo vyplýva, že CELÁ dokumentácia súvisiaca s nádržou nad pílou v obci Kojšov bola žalobcovi poskytnutá k nahliadnutiu na oboznámenie sa s akýmikoľvek informáciami, ktoré by žalobca považoval za potrebné a relevantné pre uspokojenie svojho práva na informácie. Aj z uvedeného dôvodu preto žaloba žalobcu nemôže obstáť, čo je podľa názoru žalovaného v plnom súlade aj s ustanoveniami Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej v texte aj len ako „SSP“), ktorý v ustanovení § 28 presne situácie akou je aj prejednávaná vec predpokladá , keď formuluje normu v zmysle ktorej : „Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie...“ Aj s prihliadnutím na citované ustanovenie SSP preto žalovaný navrhuje konajúcemu súdu aby tento mimoriadny postup v prejednávanej veci aj uplatnil a žalobu z uvedeného dôvodu ako celok odmietol. V prípade, že sa konajúci súd s dôvodnosťou takéhoto postupu nestotožní je podľa názoru žalovaného celé konanie žalobcu vyslovene šikanózne, keď sa žalovaný doslova bombardovaním obecného úradu formou žiadostí domáha odpovedí, na ktoré už má dávno odpovede, čo podľa názoru žalovaného od začiatku žalobca robí s jediným cieľom a to umelo vytvoriť priestor pre súdne konanie. Aj s prihliadnutím na uvedené skutočnosti je žalovaný toho názoru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a s prihliadnutím na subsidiárne použitie prvej a druhej časti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok aj na konania vedené pred správnym súdom týmto žalovaný poukazuje na znenie článku 5 Základných princípov v zmysle ktorých „Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.“ Žalovaný si dovoľuje na tomto mieste zároveň zdôrazniť, že v žiadnom prípade nerozporuje právo žalobcu na prístup k informáciám v zmysle ZoSI, avšak celé jeho konanie, ktoré vyvrcholilo podaním žaloby nemožno označiť inak ako šikanózne a odporujúce dobrým mravom, ktorého cieľom nie je naplnenie práva na informácie (ktoré mu navyše dávno boli poskytnuté) ale jeho zneužívanie šikanóznym spôsobom. Za predpokladu, že by si správny súd neosvojil stanovisko žalovaného v tejto veci ohľadom nedôvodnosti žaloby ako takej, navrhuje na tomto mieste žalovaný zohľadniť dôvody hodné osobitného zreteľa (ktorými je podľa názoru žalovaného celkové a dlhodobé konanie žalobcu, ktorý si zamieňa, resp. zneužíva právo na informácie so šikanóznym konaním voči obci) a aby v zmysle ustanovenia § 167 ods.3 písm. a) SSP žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.“ Preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu ako žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný k svojmu vyjadreniu ako dôkazy pripojil žiadosť žalobcu zo dňa 23.08.2016, žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 10.03.2017 a odpoveď zo dňa 16.03.2017. Žalovaný však nepredložil súdu žiadosť žalobcu zo dňa 14.05.2017, doručenú Obci Kojšov dňa 15.05.2017, poznamenáva súd.

3. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril, a teda nevyužil svoje právo na dupliku.

4. Súd v konaní podľa ustanovení § 177 a nasl. SSP, po oboznámení sa s obsahom žaloby žalobcu, ním pripojenými prílohami a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou predloženou žalovaným, bez nariadenia pojednávania, za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 107 ods. 2, § 105 ods. 2 písm. a) SSP, dospel k záveru, že žalobe žalobcu je treba priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

5. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch (§ 178 ods. 1 SSP). Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 180 ods. 1 prvá veta SSP). Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Podľa ust. § 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie

(ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 18 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Podľa ust. § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Podľa ust. § 18 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa ust. § 19 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa ust. § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa ust. § 47 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Podľa ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát .alebo iná právnická osoba. Podľa ust. § 13 ods. 1 veta prvá zákona č. 369/1990 Zb. predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Starosta zastupuje obec vo vzťahu ku štátnym orgánom, právnickým a fyzickým osobám (ods. 4 písm. c) citovaného zákonného ustanovenia). Starosta je štatutárnym orgánom (ods. 5 veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). Podľa ust. § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. obecný úrad najmä vypracúva písomné vyhotovenie rozhodnutí obce. Prácu obecného úradu riadi starosta (ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia). Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa

vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyplýva, že ak proti prvostupňovému rozhodnutiu o odmietnutí požadovanej informácie podá žiadateľ odvolanie, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Preto ak v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií má odvolací orgán na rozhodnutie o podanom opravnom prostriedku zákonnú lehotu len 15 dní a táto mu plynie až od doručenia odvolania prvostupňovým správnym orgánom, potom sa predpokladá, ak o odvolaní nerozhodne, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol, ako sa to stalo aj v preskúmavanom prípade.

7. V preskúmavanom prípade je nespochybniteľné, že žalobca si 15.05.2017 podal na Obec Kojšov žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo dňa 14.05.2017, ktorú doručil dňa 15.05.2017 uvedenej obci, keďže predmetnú žiadosť žalobca pripojil k svojej žalobe. Na uvedenú žiadosť v rámci zákonom stanovenej lehoty Obec Kojšov nijak nereagovala.

8. S poukazom na vyššie citovanú právnu úpravu a dátum doručenia žiadosti žalobcu Obci Kojšov dňa 15.05.2017 a vzhľadom na lehotu na vybavenie žiadosti žalobcu 8 pracovných dní, t.j. do 25.05.2017 a na tretí deň od uplynutia lehoty, t.j. 28.05.2017, kedy nastala fikcia doručenia fiktívneho rozhodnutia Obce Kojšov žalobcovi, žalobca podal riadny opravný prostriedok voči fiktívnemu rozhodnutiu Obce Kojšov zo dňa 25.05.2017 v zákonnej 15-dňovej lehote počítanej od 29.05.2017 do dňa 12.06.2017, ktoré odvolanie žalobca odovzdal na poštovú prepravu doručovateľovi dňa 12.06.2017, ktorý prijal zásielku na doručenie. Predmetné odvolanie aj s dôkazmi o doručovaní žalobca pripojil k žalobe a súd z nich preto aj musel vychádzať. Žalovaný totiž žiadosť žalobcu zo dňa 14.05.2017, doručenú Obci Kojšov 15.05.2017, súdu nedoručil.

9. Pretože na odvolanie žalobcu žalovaný nijak nereagoval vznikla fikcia vydania rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to zo dňa 30.06.2017, ktorým fiktívnym rozhodnutím bolo odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie Obce Kojšov potvrdené v zmysle vyššie citovaného ust. § 19 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

10. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že výrok správneho rozhodnutia je jadrom celkového rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti a musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobode informácií, ale naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií pred nečinnosťou. Súd dospel k záveru, že prvostupňové fiktívne rozhodnutie správneho orgánu a ani fiktívne rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu nemá náležitosti požadované ustanoveniami o správnom konaní (vyššie citovaného ust. § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), pretože každé fiktívne rozhodnutie neobsahuje členenie na výrok, odôvodnenie, poučenie, a teda absentuje výrok ako forma, v ktorom by presne, jasne a stručne bol úplne formulovaný záver rozhodnutia správneho orgánu. Rozhodnutie neobsahuje ani poučenie o odvolaní a nie je v ňom uvedený ani orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

11. Nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa podľa záveru súdu v podstate zhodne s názorom žalobcu spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 Správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené.

12. Súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom žalobcu, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie, podobne aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej

správy, považovať za nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

13. Tvrdenie žalovaného uvedené v jeho vyjadrení k žalobe žalobcu (bod 2 tohto rozsudku) spočívajúce v jeho tvrdení o šikanóznom charaktere žiadosti žalobcu s poukazom na ust. § 28 SSP je vzhľadom na vyššie uvedené neprijateľné, pretože pokiaľ žalovaný mal za to, že žalobca ako žiadateľ podľa zákona o slobode informácií, aj pokiaľ správny orgán (Obec Kojšov) jeho žiadosti nemienil vyhovieť - ako uviedol z dôvodu bombardovania Obce Kojšov žiadosťami, ktoré k žalobe pripojil, teda dvomi žiadosťami zo dňa 23.08.2016 a zo dňa 10.03.2017, ktoré sa netýkali informácií, ktoré žalobca žiadal žiadosťou zo dňa 14.05.2017 ohľadne toho, koho vlastníctvom sú stĺpy a či sú obecným majetkom, ani prenájmu obecného pozemku a ani dopravnej tabule, ktoré žalobca žiadal, a teda inými žiadosťami ako je žiadosť zo 14.05.2017, doručenou Obci Kojšov dňa 15.05.2017, ktorú žalovaný súdu ani nedoručil so svojím vyjadrením - mal právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené v smere, prečo sa mu odmieta poskytnúť informácie žiadané žiadosťou zo dňa 14.05.2017 a súčasne mal právo podať proti takémuto rozhodnutiu Obce Kojšov riadny opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne prípadne napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel.

14. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd fiktívne rozhodnutie žalovaného Starostu obce Kojšov zo dňa 30.06.2017, ako aj fiktívne rozhodnutie Obce Kojšov zo dňa 25.05.2017, podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie za použitia ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP.

15. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude buď poskytnúť žalobcovi ním žiadané informácie žiadané jeho žiadosťou zo 14.05.2017 alebo ak žiadosti žalobcu nevyhovie, hoci len sčasti, vydať o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie v zmysle ust. § 18 ods. 2 prvej vety zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

16. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 prvá veta SSP).

17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu trov konania, pretože žalobca mal vo veci celkom úspech a žalovanému, ktorý vo veci nemal úspech, súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

18. O výške náhrady trov konania priznaných žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.