Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6S-136-2018.pdf
PDF · 114.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/136/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Valérie Žiliakovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXD, XXX XX T.I., zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Marcel Biznár, advokát a konateľ, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, IČO: 30 818 621, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.06.2018, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté fiktívne druhostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 29.06.2018 ako aj fiktívne prvostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.06.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 24.08.2018 doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) sa žalobca domáhal zrušenia fiktívneho druhostupňového rozhodnutia žalovaného (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového fiktívneho rozhodnutia vydaného žalovaným (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.
Priebeh administratívneho konania a preskúmavané rozhodnutia.
2. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že dňa 08.04.2018 žalobca emailom požiadal žalovaného o sprístupnenie informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“, resp. „infozákon“, príp. „zákon o slobode informácii“), konkrétne žiadal o sprístupnenie informácie - rozhodnutia disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory (SAK) zo dňa 18.10.2017, ktorým bolo zastavené disciplinárne konanie voči JUDr. Oskarovi Chnápkovi, advokátovi so sídlom AK Komenského 3, 974 01 B. Bystrica. Dňa 09.04.2018 žalovaný emailom žalobcovi na jeho žiadosť uviedol, že podľa § 13 ods. 4 Disciplinárneho poriadku SAK: Do spisu môže nahliadnuť iba účastník konania alebo jeho právny zástupca. Sťažovateľ nie je účastníkom konania. Sťažovateľ ani iná osoba nie je oprávnená nahliadať do spisu alebo žiadať o informácie zo spisu okrem informácie o tom, či bolo začaté disciplinárne konanie a ako bolo v prípade začatia disciplinárneho konania vo veci právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľovi sa rozhodnutie nedoručuje. Žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie
rovnakej informácie v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. opätovne podaním zo dňa 18.05.2018, ktoré toho istého dňa podal na poštovú prepravu a žalovaný ako prvostupňový orgán túto žiadosť prevzal dňa 22.05.2018, pričom na ňu nijakým spôsobom nereagoval.
3. Žalovaný - ako povinná osoba nevydal v lehote podľa § 17 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z., (8 pracovných dní), t. j. dňa 04.06.2018 písomné prvostupňové rozhodnutie, čím došlo v súlade s § 18 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia (prvostupňové rozhodnutie). Voči tomuto prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 06.06.2018, ktoré bolo podané na poštovú prepravu dňa 11.06.2018, pričom žalovaný odvolanie prevzal dňa 13.06.2018. O podanom odvolaní žalovaný ako druhostupňový orgán v lehote stanovenej v § 19 ods. 3 zák. č. 211/200 Z. z., nerozhodol a nevydal písomné rozhodnutie, čím došlo dňa 29.06.2018 k vydaniu fiktívneho druhostupňového rozhodnutia.
Žaloba.
4. Žalobca považoval napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného z 29.06.2018, ako aj prvostupňové fiktívne rozhodnutie zo dňa 04.06.2018 za nezákonné z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
5. Žalobca mal za to, že žalovaný vydal žalobou napadnuté druhostupňové fiktívne rozhodnutie, ktorým potvrdil prvostupňové fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií žalobcovi titulom jeho žiadosti zo dňa 18.05.2018. Podľa právneho názoru žalobcu zákon č. 211/2000 Z. z. neumožňuje povinnej osobe po obdržaní žiadosti žiadateľa o poskytnutie informácií v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. zostať nečinnou, naopak, povinnej osobe sa výslovne v § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Na podporu tejto argumentácie žalobca poukázal aj na obsah rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 19S/31/02 zo dňa 16.05.2002 (judikát Rs č. 37/2003), ktorého analytická právna veta obsahuje nasledovný právny názor, cit.: „Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám) nebolo "legalizovať" nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácii. Základným predpokladom úspešnosti žiadosti oprávnenej osoby o sprístupnenie informácií je, že povinná osoba má požadované informácie k dispozícii (§ 3 ods. 1 zákona). Najvyšší súd SR vyslovil v rozsudku sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa právny názor, podľa ktorého, cit.: „ nezákonnosť postupu správneho orgánu prvého stupňa podľa záveru odvolacieho súdu v podstate zhodne s názorom súdu prvého stupňa spočívala v tom, že účastník správneho konania, teda žiadateľ o poskytnutie požadovaných informácií mal právo, aby správny orgán, pokiaľ jeho žiadosti nemienil vyhovieť, rozhodol rozhodnutím tak, ako to ustanovil zákonodarca v právnej norme § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií, ktoré by obsahovalo náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku, z ktorého odôvodnenia by sa žiadateľ mohol dozvedieť dôvody, pre ktoré jeho žiadosti nebolo vyhovené. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie považovať za nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa § 250j ods. 2, písm. d/ O.s.p.“ (v súčasnosti § 191 ods. 1 písm. d/ zák. č. 162 /2015 Z. z. /SSP/ v platnom znení).
6. Žalobca mal za to, že pokiaľ žalovaný jeho žiadosti nemienil vyhovieť, mal žalobca ako žiadateľ právo na vydanie rozhodnutia, ktoré by bolo riadne odôvodnené a súčasne mal právo podať proti nemu opravný prostriedok, obhajujúc dôvodnosť svojej žiadosti a súčasne aj napadnúť dôvody, pre ktoré správny orgán prvého stupňa jeho žiadosti nevyhovel. Tento právny názor obsahuje aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6S/96/2017 zo dňa ... keď uvádza v odôvodnení predmetného rozsudku, cit.: „Súd dospel k záveru, že prvostupňové fiktívne rozhodnutie správneho orgánu a ani fiktívne rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu nemá náležitosti požadované ustanoveniami o správnom konaní(vyššie citovaného ust. § 47 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov), pretože každé fiktívne rozhodnutie neobsahuje členenie na výrok, odôvodnenie, poučenie, a teda absentuje výrok ako forma, v ktorom by presne, jasne
a stručne bol úplne formulovaný záver rozhodnutia správneho orgánu. Rozhodnutie neobsahuje ani poučenie o odvolaní a nie je v ňom uvedený ani orgán, ktorý rozhodnutie vydal... Súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom žalobcu, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade jej nečinnosti. Pokiaľ žalovaný preskúmavaným rozhodnutím na takúto nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu neprihliadol, je potrebné takéto rozhodnutie, podobne aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, považovať za nezákonné. Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP“
7. Podľa žalobcu Slovenskej advokátskej komore (SAK) neprislúcha arbitrárne a účelovo vykladať a následne aplikovať zákon podľa svojich aktuálnych potrieb. Slovenská advokátska komora je povinná dodržiavať zákony a v konkrétnom prípade ustanovenie § 18 ods. 2 a § 19 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. čo bolo hrubo ignorované a následne vznikli zákonom predvídané, ale právne neželané tzv. fiktívne rozhodnutia. Pokiaľ ide o povinnosť sprístupniť informáciu, tak platí zásada, že čo nie je zakázané, je povolené. Žalobca ako žiadateľ žiadal sprístupniť informáciu, ktorá sa nachádzala v originálnej podobe v dokumentácií žalovaného a správneho orgánu I. stupňa. Z obsahu požadovaných informácií, nevyplývala protiprávnosť takýchto informácií. Žalobcom žiadaná informácia nebola uvedená v zozname informácií s obmedzeným prístupom, a tiež žiadaná informácia si nevyžadovala vytváranie špeciálnej databázy, žalobcom žiadanú informáciu mala povinná osoba k dispozícii. Podľa žalobca, z obsahu ním prezentovanej súdnej judikatúry vyplýva právny názor, že fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou vždy nezákonné a vydaným fiktívneho rozhodnutia je porušený zákon o slobode informácií, lebo fiktívne rozhodnutie samo o sebe nespĺňa nevyhnutné zákonné náležitosti rozhodnutia vymedzené v § 47 zákone č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) a pre absenciu odôvodnenia je vždy nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP) a preto je ho dôvodné v celosti zrušiť.
Vyjadrenie žalovaného.
8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 22.02.2019 a nakoľko mal za to, že nebola podaná dôvodne navrhol ju zamietnuť.
9. Poukázal na to, že žalobca sa žiadosťou o sprístupnenie informácie doručenej dňa 08.04.2018 domáhal sprístupnenia nasledovnej informácie: Právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo dňa 18.10.2017, ktorým bolo zastavené disciplinárne konanie voči JUDr. Oskarovi Chnápkovi, advokátovi so sídlom AK Komenského 3, B. Bystrica.
10. V žiadosti žalobca uviedol svoje údaje, spôsob sprístupnenia informácie ako i poukaz na to, že Slovenská advokátska komora je povinnou osobou podľa zákona č.211/2000 Z. z.
11. Žalobcovi na túto žiadosť bolo dňa 09.04.2018 zaslané oznámenie, že podľa ustanovení Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory sa jemu rozhodnutie nedoručuje.
12. Žalovaný k žiadosti o doručenie právoplatného rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na začatie disciplinárneho konania proti advokátovi pre úplnosť uviedol:
13. Žalobca dňa 07.03.2016 doručil na adresu žalovaného sťažnosť voči advokátovi, ktorý ho - ako bolo v sťažnosti uvedené - od roku 2008 zastupoval pri vypracovávaní rôznych zmlúv a návrhov na súdy v rámci jeho bývalej firmy a zastupoval ho tiež ako advokát aj v trestno - právnych prípadoch. V sťažnosti žalobca uviedol, že advokát hrubo porušil nielen povinnosti plynúce mu zo zákona o advokácii, Advokátskeho poriadku, Etického kódexu advokátov EU, ale porušil aj Trestný zákon a Trestný poriadok aj Ústavu SR - čl. 152 ods. 4.
14. V súlade s § 2 Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory účinného dňom jeho schválenia Konferenciou advokátov 15.júna 2013, (ďalej aj DP SAK) bola sťažnosť na oddelení sťažnosti
zaevidovaná pod č. 63/779/2016, prešetrená a výsledok prešetrenia bol oznámený predsedovi Revíznej komisie SAK.
15. Revízna komisia, je podľa § 3 DP SAK povinná vykonať šetrenie o každom skutku, o ktorom sa dozvie a ktorý môže byť disciplinárnym previnením advokáta. Revízna komisia po vyjadrení advokáta usúdila, že advokát sa dopustil disciplinárneho previnenia a predseda revíznej komisie v súlade s § 5 DP SAK podal 19.10.2016 návrh na začatie disciplinárneho konania.
16. V súlade s ustanovením § 5 ods. 1 DP SAK veta druhá, predseda Revíznej komisie SAK listom zo dňa 15. októbra 2016 pod sp. zn. 63/779/2016 oznámil sťažovateľovi (žalobca), že v zmysle § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o advokácii“) v spojení s § 5 ods. 1 DP SAK podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti advokátovi, na postup ktorého bola sťažnosť podaná.
17. Návrh na začatie konania predseda Disciplinárnej komisie SAK dňa 16. novembra 2016 pridelil pod sp. zn. DS VIII - 68/16:779/2016 na prejednanie VIII. Disciplinárnemu senátu SAK a nariadil pojednávanie.
18. Na pojednávaní, konanom dňa 16. februára 2017 VIII. Disciplinárny senát SAK rozhodol tak, že disciplinárne obvineného advokáta podľa § 21 ods. 2 písm. c) Disciplinárneho poriadku SAK v spojení s ustanovením § 24 a § 25 písm. b) DP SAK oslobodil, keď posúdil, že skutok, pre ktorý bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania nie je disciplinárnym previnením. Proti rozhodnutiu VIII. Disciplinárneho senátu SAK podal predseda Revíznej komisie SAK dňa 7. apríla 2017 odvolanie.
19. Vec po vyjadrení advokáta na odvolanie bola pridelená 03. júla 2017 predsedom Odvolacej disciplinárnej komisie SAK na prejednanie I. Odvolaciemu senátu SAK, ktorý na pojednávaní konanom dňa 27. septembra 2017 odvolacie disciplinárne konanie rozhodnutím pod sp. zn. I.ODS - 4/17:779/2016 zastavil, keďže zástupca Revíznej komisie SAK senátu oznámil, že odvolanie v celom rozsahu berie späť.
20. Podľa § 52 ods. 1 Disciplinárneho poriadku SAK, ktorý nadobudol účinnosť dňom jeho schválenia konferenciou advokátov 10. júna 2017 predseda Disciplinárnej komisie SAK listom zo dňa 23. októbra 2017 informoval o rozhodnutí žalobcu.
21. V liste bolo uvedené, že disciplinárne konanie disciplinárny senát zastavil. V liste nebolo výslovne uvedené, že I. odvolací disciplinárny senát zastavil odvolacie disciplinárne konanie. Späťvzatím odvolania a zastavením odvolacieho konania sa rozhodnutie VIII. Disciplinárneho senátu SAK, ktorým bol advokát oslobodený, stalo právoplatným 18.10.2017.
22. Žalovaný v priebehu prípravy vyjadrenia na žalobu po zistení neúplnosti informácie uvedenej v liste z 23. októbra 2017, informáciu oznámením zaslaným žalobcovi 20.02.2019 upresnil.
23. Žalobca už pred podaním žiadosti zo dňa 08.04.2018 mailovou korešpondenciou ako i telefonicky žiadal o informácie týkajúce sa na priebehu disciplinárneho konania.
24. Na konferencii advokátov konanej dňa 10. júna 2017 bol Disciplinárny poriadok SAK - schválený konferenciou dňa 15. júna 2013 - zrušený a účinnosť nadobudol Disciplinárny poriadok SAK schválený 10. júna 2017 v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písm. b) Zákona 586/2003 Z. z.
25. Podľa § 57 ods. 2 Zákona o advokácii, postup orgánov komory pred začatím disciplinárneho konania a postup disciplinárnej komisie komory po jeho začatí podrobnejšie upraví disciplinárny poriadok komory. Zároveň upraví aj podrobnosti disciplinárneho konania, možnosti zrušenia právoplatného rozhodnutia disciplinárneho senátu predsedníctvom komory (§ 70), ak bolo vydané v rozpore so zákonom alebo predpisom komory.
26. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o advokácii je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie.
27. Ustanoveniami uvedenými v Disciplinárnom poriadku SAK účinnom dňom 10. júna 2017 a ich dodržiavaním sa má dosiahnuť, že sa zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti bude v plnej miere rešpektovať.
28. Žalovaný zastával názor, že poskytovanie kópií právoplatných rozhodnutí disciplinárnych senátov žalobcovi, by bolo v rozpore so Zákonom o advokácii a nižšie uvedenými ustanoveniami predpisu komory
- Disciplinárneho poriadku SAK účinného 10. júnom 2017, ktoré okrem iného uvádzajú: Podľa § 2 ods. 3 obsah sťažnostného spisu je predmetom zákonom stanovenej povinnosti mlčanlivosti podľa § 23 zákona o advokácii. K návrhu na začatie disciplinárneho konania sa pripája podľa § 5 ods. 4 sťažnostný spis. Podľa § 13 ods. 4 do spisu môže nahliadať iba účastník alebo jeho právny zástupca. Žalobca nebol účastníkom konania. Žalobca ani iná osoba nebol oprávnený nahliadať do spisu alebo žiadosť o informácie zo spisu okrem informácie o tom, či bolo začaté disciplinárne konanie a ako bolo v prípade začatia disciplinárneho konania o veci právoplatne rozhodnuté. Žalobcovi sa rozhodnutie nedoručuje. Podľa § 10 účastníkom konania je disciplinárne obvinený a predseda revíznej komisie alebo ním poverený člen revíznej komisie alebo minister spravodlivosti.
29. S poukazom na všetky vyššie uvedené okolnosti mal žalovaný zato, že podľa zák. č. 211/2000 Z. z. nemal povinnosť doručiť žalobcovi právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
30. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného ako aj fiktívne prvostupňové rozhodnutie neboli vydané v súlade so zákonom.
31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
33. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
36. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).
38. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.
39. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
40. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov ako použil správnu úvahu použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
42. V prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu postup žalovaného ako aj napadnuté fiktívne rozhodnutia (prvostupňové a druhostupňové) žalovaného, a to v rozsahu a dôvodov žalobných námietok.
43. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie (opatrenie) bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie (opatrenie) orgánu verejnej správy musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.
44. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia (opatrenia), ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí (opatrení), na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia. Vyššie uvedené platí aj v prípade, ak sa posudzuje zákonnosť rozhodnutia, na ktorého vydanie sa nevzťahoval Správny poriadok (všeobecný predpis o správnom konaní).
45. Správny súd uvádza, že právo na informácie patrí medzi ústavné práva každého subjektu (fyzická, právnická osoba) garantované Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie je možné obmedziť len zákonom za presne vymedzených podmienok (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). V slovenskom právnom poriadku rozsah a podmienky prístupu k informáciám ako aj obmedzenie poskytovania informácii upravuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám (zákon č. 211/2000 Z. z.). Podľa tohto zákona má každý (fyzická,
právnická osoba) právo dožadovať sa poskytnutia informácii, ktoré má povinná osoba k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez povinnosti preukázať právny alebo iný dôvod. Povinnými osobami sú štátne orgány, obce a tiež aj tie právnické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Základnou zásadou sprístupňovania informácii je, že musia byť sprístupnené všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobodnom prístupe k informáciám, resp. iný osobitný zákon zo sprístupnenia vylučuje. Výnimky zo sprístupnenia informácii je treba vykladať reštriktívne a zároveň je potrebné prihliadať na princíp verejného záujmu, vyplývajúci z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v ktorom sú uvádzané dôvody obmedzenia práva na prístup k informáciám.
46. Správny súd v prejednávanej veci je názoru, že žalobcom ako žiadateľom o informáciu dopytovaný žalovaný ako prvostupňový orgán verejnej správy je treba pokladať za povinnú osobu v zmysle zákona o slobode informácii. Zároveň platí, že v prípade, ak povinná osoba má požadovanú informáciu k dispozícii (bez nutnosti jej vytvorenia, resp. spracovania), tak potom má aj povinnosť takúto informáciu žiadateľovi bez ďalšieho v zákonom o slobode informácii stanovenej lehote poskytnúť.
47. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca dňa 08.04.2018 požiadal žalovaného ako povinnú osobu o sprístupnenie informácii v zmysle zákona o slobode informácii, pričom mu nasledujúci deň - 09.04.2018 emailom bolo žalovaným zaslané oznámenie, v ktorom bolo uvedené, že podľa ustanovení Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory sa žalobcovi ním požadované rozhodnutie nedoručuje. Žalobca rovnakú informáciu od povinnej osoby (žalovaného) druhý krát žiadal žiadosťou o sprístupnenie informácii zo dňa 18.05.2018, ktorú povinná osoba prevzala dňa 22.05.2018, od ktorého dátumu začala plynúť zákonná lehota 8 pracovných dní na vybavenie tejto žiadosti, t. j. sprístupnenie žiadanej informácie alebo vydanie rozhodnutia o jej nesprístupnení. Keďže povinná osoba žalobcovi žiadanú informáciu neposkytla a ani nevydala rozhodnutie o neposkytnutí tejto informácie má sa za to, že vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla žalobcovi poskytnúť požadovanú informáciu, pričom za deň doručenia tohto fiktívneho rozhodnutia žalobcovi sa považuje tretí deň (04.06.2018) od uplynutia lehoty (8 pracovných dní) na vybavenie žiadosti. Žalobca podal voči fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 04.06.2018 v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 06.06.2018, ktoré žalovaný prevzal dňa 13.06.2018 a potom sa má za to, že napadnuté druhostupňové fiktívne rozhodnutie bolo vydané dňa 29.06.2018. Správny súd uvádza, že emailovú odpoveď žalovaného - povinnej osoby zo dňa 09.04.2018 žalobcovi na jeho prvý krát podanú žiadosť o poskytnutie informácie nie je v žiadnom prípade možné pokladať za vydanie rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia žiadanej informácie v zmysle infozákona, a teda nie je možné hovoriť o riadnom vybavení predmetnej žiadosti žalobcu, nakoľko takýto postup, aký zvolil žalovaný (povinná osoba) nie je súladný zo zákonom o slobode informácii, pretože nedošlo k situácii predpokladanej infozákonom - poskytnutiu informácie, resp. vydaniu riadneho rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie. Predmetné oznámenie povinnej osoby nie je možné považovať za rozhodnutie.
48. Správny súd s poukazom na ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky (Najvyšší súd SR, krajské súdy, Ústavný súd SR) musí konštatovať, že v predmetnej veci v dôsledku nerešpektovania ustanovení zákona o slobode informácii došlo zo strany žalovaného k nesplneniu si jeho zákonnej povinnosti ako povinnej osoby, na žiadosť o poskytnutie informácie adresovanej mu žalobcom túto žiadosť zákonným spôsobom vybaviť - žiadanú informáciu žalobcovi buď poskytnúť alebo vydať riadne rozhodnutie, ktorým by poskytnutie informácie odmietol. Žalobca ako legitímny žiadateľ o poskytnutie informácie (riadny účastník administratívneho konania) mal právo, aby konajúci správny orgán - žalovaný (povinná osoba) o jeho žiadosti, v prípade ak jej nechcel vyhovieť vydal v zákonom stanovenej lehote riadne rozhodnutie obsahujúce všetky zákonné (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) náležitosti. Pretože len z riadneho rozhodnutia obsahujúceho zodpovedajúce odôvodnenie mal žalobca možnosť sa dozvedieť dôvody, pre ktoré mu nebola žiadaná informácia poskytnutá. Je treba pripomenúť, že účelom ustanovenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona, ale jeho účelom bolo práve naopak poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu v prípade, ak táto ostala nečinná. V takomto prípade je treba vyhodnotiť postup žalovaného ako zjavne rozporný so zmyslom a účelom zákona o slobode informácii a obe preskúmavané (prvostupňové, druhostupňové) fiktívne rozhodnutia považovať za nezákonné z dôvodu ich nepreskúmateľnosti. Fiktívne rozhodnutie samo osebe už svojou podstatou je treba pokladať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V danom prípade obe preskúmavané fiktívne rozhodnutia žalovaného neobsahujú žiadne základné
náležitosti rozhodnutia orgánu verejnej správy kladené na ne Správnym poriadkom (§ 47 ods. 3), t. j. neobsahujú označenie orgánu, ktorý ich vydal, neobsahujú žiadny výrok, odôvodnenie a ani poučenie o možnosti podania opravného prostriedku.
49. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové fiktívne rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci žalobcovej žiadosti o informáciu opätovne konať a následne o tejto žiadosti riadne rozhodnúť a prijaté rozhodnutie odôvodniť.
50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný v plnom rozsahu, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).