Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Csp/41/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: X. Y., I..: XX.XX.XXXX, Z. T. Č.. XXX, XXX XX K. T., proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, v zast.: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 10.06.2021 domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.07.2015 (ďalej len: „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru, špecifikovaný v bode I. základné podmienky zmluvy s označením ako Druh úveru: Úver na bývanie, Účel Úveru : vyplatenie existujúcich úverov UNB (SLSP, iná banka, iné spol.). Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Z hmotného práva okrem iného vyplýva všeobecná zásada, že spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. neprijateľné podmienky ( účinného v čase uzavretia zmluvy). Z dikcie citovaného ustanovenia možno vyvodiť povinnosť dodávateľa, podľa ktorej nesmie v spotrebiteľských zmluvách používať neprijateľné podmienky, čomu korešponduje právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

3. Zo zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v článku I. Základné podmienky bod 1. Zmluvy v časti Poplatky bol medzi zmluvnými stranami dojednaný spracovateľský poplatok vo výške 599 EUR, splatný okamihom uzatvorenia zmluvy. Žalobca sa v rámci svojho výroku č. I v žalobnom návrhu domáhal určenia, že zmluvná podmienka nachádzajúca v článku I. Základné podmienky bod 1. zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to na základe dôvodov bližšie uvedených v samotnej žalobe.

4. V zmluve si žalobca so žalovaným dojednali výšku úrokovej sadzby (zdanlivo) fixnú, s tým že úrok uvedený v zmluve 3,19 % p. a. je platný v deň uzatvorenia úverovej zmluvy (fixácia bola určená len na obdobie 3 roky) konečná splatnosť úveru mala nastať až 20.07.2045. žalobca za to, že zmluvná podmienka nachádzajúca v článku II. Ostatné ustanovenia bod 4. zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to na základe dôvodov bližšie uvedených v samotnej žalobe.

5. V bode 4.8. POP sa nachádza zmluvná podmienka, ktorá určuje, že ak je dlžník v omeškaní so splácaním pohľadávky banky, platí banke úroky z omeškania z dlžnej sumy. Dlžná suma sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu jej splatenia. žalobca za to, že zmluvná podmienka nachádzajúca v bode 4.8. POP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to na základe dôvodov bližšie uvedených v samotnej žalobe.

6. V bode 5. 4 POP sa nachádza zmluvné ustanovenie, v zmysle obsahu ktorého sa splátka poukázaná žalobcom použije na úhradu jednotlivých záväzkov dlžníka v poradí: a) splatné poplatky od najskôr splatného záväzku, b) úroky z omeškania od najskôr splatného úroku z omeškania, c) úroky od najskôr splatného úroku, a d) Istina. Žalobca má za to, že zmluvná podmienka nachádzajúca v bode 5. 4 POP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a to na základe dôvodov bližšie uvedených v samotnej žalobe.

7. Zo zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v bode 8. 1 písmeno a) POP vyplýva, že za prípad porušenia sa považuje: a) omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Žalobca za to, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v bode 8. 1 písmeno a) POP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom svojím znením priamo odporuje kogentnej právnej úprave na ochranu spotrebiteľa v zmysle .

8. Žalovaný k žalobe žalobcu uviedol, že jeho tvrdenia v celom rozsahu neuznáva. Sú výsledkom mechanickej aplikácie rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. V žalobe sa nachádza množstvo všeobecných, nepresných a hypotetických informácií. Rozsah a obsah návrhu viac ako jednoznačne indikujú záver, že žalobca sa reálne pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ a to spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Žalobca v úplnosti neprodukoval ani žiadne tvrdenia významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci, čo nás vylučuje z možnosti akejkoľvek relevantnej procesnej reakcie.

9. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že určovacia žaloba má preventívny charakter, nerieši spory z porušenia práva, v určovacom konaní sa neriešia spory neprípustné, spory abstraktné, či hypotetické, či tie, riešenie ktorých je len predbežnou otázkou vo vzťahu k žiadanému (uplatnenému, ak by bol) žalobnému nároku, osobitne na plnenie. V týchto súvislostiach poukazujeme na zásadnú zmenu implementovanú pri rekodifikácii civilného sporového procesu - nový procesný inštitút abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. Ak sa nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej. 10. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že nie je mu zrejmé, čo vlastne žalovaný poprel a čo rozporuje vzhľadom na jeho nesúrodé a nesúvisiace vyjadrenie s predmetom sporu. Poukázal na to, že jeho vyjadrenia nepredstavujú popretie skutkových tvrdení v zmysle . Žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru ohľadom opodstatnenosti svojho žalobného návrhu, pričom uvedená citovaná judikatúra je bližšie definovaná v replike žalobcu.

11. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k replike žalobcu v rámci svojej dupliky už nevyužil a nezaslal súdu žiadne písomné vyjadrenie.

12. Okresný súd Trnava nariadil na deň 20.06.2024 vo veci pojednávanie. Žalobca sa na pojednávaní konanom dňa 20.06.2024 nezúčastnil, svoju neprítomnosť riadne a včas neospravedlnil. Z uvedeného dôvodu súd jeho neúčasť považoval za neospravedlnenú. Súčasne žalovaný nenavrhol vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu. Na tomto pojednávaní žalovaný uviedol, že žalobca v podstatnej časti rozhodujúce skutočnosti zamlčal a necháva na zvážení súdu prípadnú sankciu pre žalobcu v zmysle článku 5 základných princípov . Zmluvný vzťah so žalobcom zanikol splnením a to ešte v roku 2018. Medzi žalobcom a žalovaným bola podpísaná aj záložná zmluva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.07.2015. Keďže sa žalobca dostal s úhradou svojich splátok do omeškania, žalovaný prostredníctvom dražobnej spoločnosti začal výkon záložného práva, čo osvedčuje notárska zápisnica č. N 955/2018 prostredníctvom notára JUDr. B. Opatovského. V predmetnej dražbe bola realizovaná aj opakovaná dražba a z výťažku bol žalovaný uspokojený v celom rozsahu. Súčasne žalobca okrem iného podal žalobu voči žalovanému, dražobnej spoločnosti a nadobúdateľovi

nehnuteľnosti o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom Okresný súd Trnava na základe rozsudku sp. zn. -227 zo dňa 04.11.2022 rozhodol, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta. Súčasne však Okresný súd Trnava na základe uznesenia sp. zn.: , ktoré bolo uverejnené v obchodnom vestníku dňa 02.08.2018, vyhlásil na majetok žalobcu konkurz. Žalovaný v tomto konaní si svoju pohľadávku prihlásil do konkurzu, čo mal súd za preukázané zo zoznamu veriteľov voči dlžníkovi - žalobcovi. Konkurz na majetok dlžníka bol však zrušený, pretože konkurzná podstata nepokryla ani náklady konkurzu. Obe tieto skutočnosti, to znamená existencia konkurzného konania ako aj konanie dobrovoľnej dražby speňažením zálohu, na ktorej došlo k zániku záväzku znamenajú, že právny vzťah so žalovaným zanikol ešte v roku 2018 a preto tu nemôže existovať procesný predpoklad na prejednaní určovacej žaloby, keďže táto by mala len akademický charakter a ako konštantne uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky, nie je možné určenie ani do minulosti, ani do budúcnosti, rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia (napríklad ) nadväzujúc na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určenie právneho vzťahu alebo práva zaťažuje žalobcu (), aj keď ide o žalobu podľa . Nič to nemení na uvedených záveroch, ktoré sa týkajú každej určovacej žaloby. V tejto súvislosti tiež poukazujem na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v periodiku ZSP č. 40/96 č. č. 2, 6/2003, 3/98 č. , kde sa opakovane judikuje, že ak žalobca môže preukázať, že má záujem na tom, aby bolo určené jeho práva alebo právny vzťah, je určovacia žaloba prípustná, pričom za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu tam, kde by neslúžila potrebám praktického života a zároveň je určovacia žaloba preventívneho charakteru a slúži na eliminovaní stavu ohrozenia práva, alebo neistoty v právnom vzťahu. Všetko uvedené je za existencie konkurzu v roku 2018 a zániku záväzku rovnako v roku 2018 vylúčené. Určovacia žaloba nemôže smerovať do minulosti a s časovo logických súvislosti je vylúčený preventívny charakter, práve naopak za tohto stavu je možná výlučne žaloba reparačného charakteru, resp. naplnenie. Ničoho takého sa však žalobca nedomáhal. Pri nesplnení procesných podmienok na prejednanie určovacej žaloby sa súd meritórnou časťou žaloby vôbec nezaujíma. (, , , atď.) vzhľadom na uvedené navrhujem, aby súd pripustil vykonanie dokazovania označenými dôkazmi a to výlučne spôsobom oboznámenia podstatného obsahu len v skrátenej forme a to vzhľadom na neprítomnosť žalobcu, ktoré dôkazy preukážu neexistenciu procesného predpokladu a meritórne prejednanie určovacej žaloby a následne žalobu ako nedôvodnú bez meritórneho posudzovania bez ďalšieho zamietol.

13. Podľa platí, že: „spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

14. Podľa : „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

15. Podľa 191 ods. 1 : „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

16. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 03. júla 2003 a z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces.“

17. Podľa platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

18. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle . Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový

stav: žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.07.2015. Žalobca sa dostal s úhradou splátok do omeškania. Medzi žalobcom a žalovaným bola podpísaná aj záložná zmluva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.07.2015. Keďže sa žalobca dostal s úhradou svojich splátok do omeškania, žalovaný prostredníctvom dražobnej spoločnosti začal výkon záložného práva, čo osvedčuje notárska zápisnica č. N 955/2018 prostredníctvom notára JUDr. B. T.. V predmetnej dražbe bola realizovaná aj opakovaná dražba a z výťažku bol žalovaný uspokojený v celom rozsahu. Uvedené skutočnosti má súd za preukázané z doloženia listinných dôkazov na pojednávaní konaného dňa 20.06.2024 zo strany žalovaného, a to doložením záložnej zmluvy zo dňa 20.07.2015, notárskej zápisnice č. N 955/2018 od notára JUDr. B. T. ako aj z oznámenia o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby. Súčasne to potvrdzuje aj správa o výkone záložného práva zo dňa 29.10.2018. Súčasne žalobca okrem iného podal žalobu voči žalovanému, dražobnej spoločnosti a nadobúdateľovi nehnuteľnosti o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom Okresný súd Trnava na základe rozsudku sp. zn. -227 zo dňa 04.11.2022 rozhodol, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta. Súčasne však Okresný súd Trnava na základe uznesenia sp. zn.: , ktoré bolo uverejnené v obchodnom vestníku dňa 02.08.2018, vyhlásil na majetok žalobcu konkurz. Žalovaný v tomto konaní si svoju pohľadávku prihlásil do konkurzu, čo mal súd za preukázané zo zoznamu veriteľov voči dlžníkovi

- žalobcovi. Konkurz na majetok dlžníka bol však zrušený, pretože konkurzná podstata nepokryla ani náklady konkurzu. Uvedené má súd za preukázané oznámením v obchodnom vestníku zo dna 21.09.2018.

19. Súd sa na úvod zaoberal argumentáciou žalovaného ohľadom neexistencie naliehavého právneho záujmu na podaní takejto žaloby zo strany žalobcu. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike.

20. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 06. októbra 2017 vyplýva, že: „ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“

21. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 06. decembra 2012 vyplýva, že: „právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle ( ), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).“

22. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 06. decembra 2012 vyplýva, že: „naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla.“

23. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 06. decembra 2012 vyplýva, že: „nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať

sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti“

24. Z uvedeného možno zhrnúť, že na naplnenie predpokladu naliehavého právneho záujmu musia byť kumulatívne splnené tri nasledovné podmienky, a to: a. musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi sporovými stranami; b. byť určovacia žaloba účinným a správne zvoleným nástrojom ochrany žalobcovho práva; c. absencia možnosti žalovať na splnenie povinnosti.

25. Poskytovať súdnu ochranu v podobe určovacieho rozsudku je možné len v prípade, keď je strana skutočne v stave právnej neistoty, len vtedy totiž určovací rozsudok skutočne potrebuje. Na identifikáciu toho, či je potreba určovacieho rozsudku skutočná slúži inštitút naliehavého právneho záujmu. Jeho účelom je zabezpečiť, aby bola súdna ochrana poskytovaná rozumne, t. j. aby súdy neboli zaťažované nepotrebnými žalobami, a tiež, aby ani žalovaní neboli vystavení zbytočným súdnym sporom. Naliehavý právny záujem je tak akýmsi procesným filtrom, ktorý eliminuje žaloby, ktoré nesledujú odstránenie právnej neistoty.

26. Vzhľadom k tomu, že medzi žalobcom a žalovaným základný aj akcesorický zmluvný vzťah zanikol v roku 2018 splnením záväzku žalovaného z predaja nehnuteľnosti na predmetnej dražbe a následným prihlásením pohľadávky do konkurzného konania, súd mal z uvedeného za preukázané, že takáto žaloba má len preventívny charakter a smeruje do minulosti. Určovacia žaloba nemôže smerovať do minulosti a s časovo logických súvislosti je vylúčený preventívny charakter, práve naopak za tohto stavu je možná výlučne žaloba reparačného charakteru, resp. naplnenie. Táto žaloba žalobcovi nemôže prinavrátiť lepšie právne postavenie, nakoľko súvisí so spotrebiteľskou zmluvou, ktorá už splnením dlžnej sumy zanikla. Žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na takto podanej žalobe v situácií, keď riadne prebehla dobrovoľná dražba predmetnej nehnuteľnosti, o ktorej rozhodoval Okresný súd Trnava na základe rozsudku sp. zn. -227 zo dňa 04.11.2022, pričom rozhodol, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

27. Žalobca sa na pojednávaní konanom dňa 20.06.2024 nezúčastnil, skutkové tvrdenia žalovaného nepoprel, nenavrhol ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by potvrdzovali jeho uplatnené právo správnou žalobou na súde, súd argumenty žalovaného ohľadom nesprávne podanej žaloby žalobcu považoval v zmysle za nesporné.

28. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“

29. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 11.09.2011 platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré

vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia sp. zn. a ).“

30. Súd uvádza, že pri nesplnení procesných podmienok na prejednanie určovacej žaloby by sa súd meritórnou časťou žaloby vôbec nemal zaujímať (, , , ). Odhliadnuc od uvedeného však súd navyše uvádza, že žalobca tým, že sa na pojednávaní konanom dňa 20.06.2024 nezúčastnil, skutkové tvrdenia žalovaného nepoprel, nenavrhol na pojednávaní ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by potvrdzovali jeho uplatnené právo žalobou na súde, súd dospel k záveru, že žalobca v civilnom sporovom konaní okrem iného neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o neprijateľnosti uvedených zmluvných podmienok, čo malo za následok v danej veci zamietnutie žaloby ako procesný neúspech žalobcu. Navyše mal súd za preukázané, že žalobca súdu úmyselne zatajil podstatné informácie dôležité pre rozhodnutie vo veci, čo v zmysle článku 5 svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva. Súd v tomto prípade nemal za potrebné udeliť žalobcovi sankciu, pretože procesným následkom zatajenia podstatných informácií týkajúcich sa zániku záväzku splnením, priebehu dobrovoľnej dražby a pod., je v tomto prípade zamietnutie žaloby žalobcu ako celku.

31. Podľa : „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

32. Podľa a : „súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

33. Podľa platí, že: „o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

34. Podľa platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

35. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa v zmysle zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v tak, že ich náhradu priznal žalovanému v rozsahu 100,00 % voči žalobcovi, pretože žalovaný mal vo veci úspech v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V predmetnom spore mal žalovaný hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalobcu bol 0,00 %, z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalovaného 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

36. výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava ( a ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa a nasl. zákon o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.