Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-81-2018.pdf
PDF · 254.69 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v sporovej veci žalobcu: F. R., N. XX.XX.XXXX, A. W. XXX, XXX XX S., proti žalovanému 1: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., žalovanému 2: DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 47 253 428, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava, právne zastúpený: advoconsulting s.r.o., žalovanému 3: P. K., N. XX. XX. XXXX, A. W. XXX/XX, S., o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný 1, žalovaný 2 a žalovaný 3 majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Dňa 26.11.2018 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa 12.10.2018, žalovaným v 2.rade, osvedčená notárskou zápisnicou č. N. XXX/ XXXX, N. XXXXX/XXXX zo dňa 12.10.2018 spísanou notárom JUDr. Peter Opatovský, notára so sídlom v Trnave, M.Sch. Trnavského 6, č. XXX/XXXX v rámci ktorej boli vydražené nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidované Okresným úradom S., katastrálny odbor, okres S., obec: S., katastrálne územie S. a to pozemok o výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX, nachádzajúce sa na parcele registra “E.“, parcelné číslo: XXX, o výmere XXXmX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemok o výške spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX nachádzajúci sa na parcele registra “E.“, parcelné číslo: XXX/X, o výmere XXXXmX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach stavby súp. č. XXX, parc. XXX, Druh stavby: Bytový dom, Byty a nebytové priestory, č. bytu X, podlažie X., výmera XX,XXmX , v prospech žalovaného 3, je neplatná. Žalovaný 1 a žalovaný 2 sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 100% do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Vo svojej žalobe uviedol, že dňa 12.10.2018 sa uskutočnila dobrovoľná dražba, ktorej predmetom dražby boli nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve žalobcu, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, evidované Okresným úradom S., katastrálny odbor, okres S., obec: S., katastrálne územie S.. O predmetnej dražbe bola spísaná notárska zápisnica č. N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX zo dňa 12.10.2018 osvedčená JUDr. Petrom Opatovským, notár so sídlom v Trnave, M.Sch. Trnavského 6. Žalobca so žalovaným 1 uzatvoril dňa 20.07.2015 zmluvu o Splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), spolu so Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 20.07.2015. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru, ako bol špecifikovaný v bode I. Základné podmienky Zmluvy v sume a mene a za podmienok dohodnutých v Zmluve; zmluva bola pritom v čase jej uzatvárania pred-vyplnená
a pripravená pre žalobcu len na podpis. Označený Druh úveru v Zmluve nebol súladný s účelom použitia prostriedkov a uvedený záver potvrdzuje i samotná Zmluva (t.j. poskytovateľ úveru o skutočnom účele vedel). Žalovaný 1, do Zmluvy vyznačil ako druh úveru - Úver na bývanie, avšak zároveň v Zmluve uviedol, že v zmysle článku II. bodu 2. bude úver použitý na vyplatenie tam vymenovaných splátkových úverov žalobcu z iných bánk. Zmluva je v zmysle § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou, žalobca má teda nespochybniteľné postavenie spotrebiteľa, v konaní ide o spotrebiteľskú zmluvu (formulárovú) a v uvedenom rámci je preto potrebné pristúpiť i k analýze predmetného vzťahu - ustanovení Zmluvy z dôvodu, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby žalobca podáva z nasledovných dôvodov: zákon č. 527/2002 Z. z. Zákon o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľnej dražbe“) v ustanovení § 21 ods.2 ustanovuje, že v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. A: Porušenia zákona zo strany žalovaného 1 a)Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti - Absencia dohody strán o možnosti zosplatnenia úveru Podľa Zmluvy a v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka bolo nepochybne dohodnuté plnenie dlžníka v splátkach a žalovaný 1 ako záložný veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže dodávateľ v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatniť právo podľa § 565 (zosplatnenie) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z kontextu ustanovenia však možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Žalovaný 1 listom z 25.01.2018, označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (ďalej len „Oznámenie“), predčasne ukončil Zmluvu ku dňu 24.01.2018. Súčasne v listine uviedol, aby žalobca v lehote 15 dní uhradil na bankový účet záložného veriteľa sumu 52 796,89 eura. S poukazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka zaplatenie celej pohľadávky naraz má právo veriteľ žiadať, ak existuje dohoda medzi ním a dlžníkom. V Zmluve sa nenachádza dohoda na zosplatnenie úveru v prípade vzniku omeškania (v prípade nezaplatenia splátky). Dohoda predpokladá dvojstranný právny úkon, teda aj prejav vôle žalobcu, potvrdený jeho podpisom, pričom v priebehu úverového vzťahu takýto dvojstranný právny úkon nikdy nevznikol. Žalobca má za to, že žalovaný 1 nesplnil povinnosť v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ. Pokiaľ nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru, neboli a ani nemohli byť splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. pre výkon záložného práva dobrovoľnou držbou (ktorej jednou z podmienok je i splatnosť pohľadávky). Úver v celku nebol v zmysle uvedeného splatný ani v čase začatia výkonu záložného práva, v zmysle platnej právnej úpravy sa splatnými do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalobca v omeškaní. Žalovaný 1 v Oznámení poukazuje na bod 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a Splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 (ďalej ako „VOP“). V tejto súvislosti žalobca uviedol, že ani v čase podpisu Zmluvy vyššie uvedené Obchodné podmienky neobdržal, ich obsah nepozná, a čo je zásadné v tejto súvislosti zo Zmluvy je zrejmé, že ju strany uzavreli v písomnej forme, preto aj VOP mali byť taktiež vyhotovené v písomnej forme. Pokiaľ by aj žalovaný 1 poukázal na formulárové znenie Zmluvy čl. III., v ktorom žalovaný 1 určuje Zmluvné súčasti, pričom ide už svojím označením o listiny naznačujúce, že ide o zásadné zmluvné ustanovenia, ktoré majú určujúci význam k výkladu Zmluvy, je potrebné poukázať na to, že priamo v Zmluve žalovaný 1 uvádza, že tieto sú prístupné na Obchodnom mieste a na webovej stránke žalovaného v 1. rade a iba na požiadanie budú žalobcovi poskytnuté v listinnej podobe (teda aj priamo zo znenia Zmluvy je možné odvodiť, že tieto súčasti zmlúv, ako sú napríklad VOP, klientom pri podpise bežne ani nedáva ani len na nahliadnutie). Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) OZ. b) Žalovaný 1 výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou dosiahol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok: Zmluvne dohodnutá suma úveru predstavuje sumu 51 250,00 eur. Predmetom úveru bolo refinancovanie úverov v celkovej sume 47 558,00 eur, preto mala byť suma rozdielu (51 250,00 eur - 47 558,00 eur) 3 692,00 eur poukázaná na účet žalobcu. Z výpisu Prehľad transakcií od 1.8.2015 - 31.10.2015 vyplýva, že žalobca (po poukázaní súm refinancovaných úverov)
ešte obdržal sumu 2 294,07 eura. Z uvedeného vyplýva, že suma 1 397,93 eura (3 692,00 eur - 2 294,07 eura) nebola vyplatená žalobcovi. Prepočtom poukazovaných súm žalovaným 1 je zrejmé, že tento poukázal na refinancovanie úverov o 1.397,93 EUR viac, ako predstavoval veriteľmi vyčíslený zostatok refinancovaných úverov ( sumár uvedený v Zmluve v článku II. bodu 2 Zmluvy). Poplatok je pre žalobcu poškodzujúci, netransparentný, ide o čisto formálne plnenie spojené s týmto poplatkom, pričom skutočným účelom tohto poplatku (z ekonomického hľadiska) je výlučne nahrádzanie výšky dohodnutých úrokov (t.j. umelé navyšovanie celkovej odmeny veriteľa tak, aby to pre spotrebiteľa nebolo na prvý pohľad zrejmé). Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Žalovaný 1 úver vyčíslil v Oznámení na sumu 52 796,89 eura, ktorú od žalobcu v lehote 15 dní požadoval k úhrade, pričom v tom čase splatné mohli byť vzhľadom na to, že neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie splatnosti celého úveru iba dovtedy neuhradené splátky žalobcom, tzn. suma 3 274,16 eura (podľa obsahu odpovede žalovaného 1 na Stanovisko žalobcu zo dňa 31.08.2018 k výkonu záložného práva). Nepomer medzi uvedenými sumami je teda absolútne zjavný a zásadný. Žalobca v tejto súvislosti tiež poukazuje na vyššie uvedenú časť vyjadrenia, kde pomenoval zásadné nedostatky, označil neprijateľné zmluvné podmienky a z nich vyplývajúce plnenia, nesúlad dohodnutého plnenia a poukázaného plnenia žalovaným 1. Nie je bez právneho významu, že žalobca v priebehu rokov zaplatil žalovanému 1 sumu najmenej 4 607,52 eura; avšak s poukazom na Oznámenie zo dňa 25.01.2018 žalobcov dlh predstavoval stále sumu 52 796,89 eura, čo je suma vyššia ako žalovaný 1 žalobcovi poskytol. Okrem už uvedeného je rovnako dôvodná obava, že plnenia poukazované žalobcom boli v plnom rozsahu započítavané na iné plnenia zo Zmluvy, nie však na istinu úveru. Podľa § 566 OZ v znení od 1.1.2008, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Slová zákona ,,ak dlžník neurčí inak“ dispozitívnu právnu normu, treba vykladať tak, že musí ísť o individuálne vyjednanie (jasnú a transparentne prejavenú vôľu) spotrebiteľa, v žiadnom prípade nepostačuje formulárové vyhlásenie v zmluve Napokon preto, že Zmluva je svojim obsahom len odkazom na Všeobecné obchodné podmienky a iné listiny, doteraz nie je možné zistiť aké ďalšie plnenia si žalovaný 1 započítaval - s poukazom na obsah záložnej zmluvy, ktorá zabezpečuje i plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok. Preto je rovnako potrebné z uvedeného hľadiska preskúmať aj záložnú zmluvu a zistiť, ktoré ustanovenia z uvedenej zmluvy žalovaný 1 použil pre vyčíslenie svojej pohľadávky a to s poukazom na čl. I. Predmet Zmluvy a zabezpečovaná pohľadávka bod 3. Záložné právo zabezpečuje všetky tam uvedené svojim obsahom neurčité plnenia spolu označené ako „Pohľadávka“ . Z dôvodu že nie je jasné, ako žalovaný 1 vyčíslil predmetnú pohľadávku, na podklade ktorej sa vykonalo záložné právo, ako aj z dôvodu, že si do dlžnej sumy zarátal aj také úroky a poplatky, ktoré sú pre spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je nutné Zmluvu vrátane obchodných podmienok preskúmať. “...Uplatnenie pohľadávky na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve a súčasne na základe absolútne neplatného ustanovenia, t.j. uplatnenie neexistujúcej pohľadávky, predstavuje na základe vyššie uvedeného porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, ktoré zakladá dôvodnosť návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti spornej dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. K porušeniam žalovaného 2 žalobca uviedol: a) Dražobník v rozpore so zákon č. 527/2002 Z. z. Zákon o dobrovoľných dražbách aj v Oznámení o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 12.10.2018 uvádza v rozpore s ustanovením § 17 ods.1 písm. l) v spojení s § 21 ods.2 až 6 zákona č. 527/2002 Z. z. Zákon o dobrovoľných dražbách poučenie o možnosti napadnúť dobrovoľnú dražbu a to konkrétne v časti “Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt;“, ktorá je v priamom rozpore s § 21 ods.2 druhá veta in fine. V tomto prípade je tak priamo naplnený rozpor postupu dražobníka so zákonom o dobrovoľných dražbách v citovaných ustanoveniach Dôkaz: Oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby _F.-W. F. XXXa/XXXX A.) Podkladom pre výkon záložného práva nemohla byť pohľadávka vo výške 52 796,89 eura. Písomný jednostranný právny úkon žalovaného 1, ktorým vyhlásil a potvrdil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách, je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý svojím obsahom je nepravdivý, dlh žalovaným v 1.radenebol uvedený v správnej výške a nebol splatný. Splatná mohla byť pohľadávka žalovaného 1 ku dňu 24.01.2018 (kedy úver v celku zosplatnil pripočítajúc ďalšie 3 dĺžne splátky v celkovej výške 675,87 eura) maximálne vo výške sumy 3 274,16 eura). Preto ak žalovaný 2 robil úkony, na podklade ktorých došlo k výkonu záložného
práva v spojení s vyhlásením žalovaného 1 (o splatnosti pohľadávky, výške pohľadávky) - teda na základe neplatného právneho úkonu, je zrejmé (keďže absolútnu neplatnosť nemožno zhojiť, nastáva priamo zo zákona), že i všetky úkony žalovaného 2 sú neplatné, vrátane vydraženia nehnuteľností žalobcu. Vzhľadom k tomu, že došlo k úspešnému vydraženiu nehnuteľnosti, obydlia žalobcu, vydražiteľ sa domáha vypratania nehnuteľnosti s poukazom na § 29 ods.2zákona č. 527/2002 Z. z. Zákon o dobrovoľných dražbách, a to aj napriek tomu, že vydražiteľ nemá žiadny exekučný titul na vypratanie žalobcu z jeho obydlia, ktoré je Ústavou SR chránené. Žalobca nemá prostriedky ani možnosti iného obydlia, nemá kam odísť, a pri súčasne neplatnosti dobrovoľnej dražby, vysťahovanie resp. násilné vypratanie, ktoré naznačil vydražiteľ, by predstavovalo v poradí ďalšie porušenie žalobcovho ústavného práva na obydlie.
3. Žalobca spolu so žalobou predložil aj Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 20.07.2015, Záložná zmluva k nehnuteľnostiam zo dňa 20.07.2015, Rozhodnutie Okresného úradu, katastrálny odbor zo dňa 19.08.2015, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX, list právneho zástupcu žalobcu zo dňa 31.08.2018, prehľad transakcií, Oznámenie o výsledku opakovanej dražby zo dňa 12.10.2018, Notárska zápisnica N. XXX/XXXX, Oznámenie o mimoriadnej splatnosti zo dňa 25.01.2018, Oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 19.09.2018, Odpoveď SLSP, a.s. zo dňa 04.09.2018, Splátkový kalendár (Amortizačná tabuľka).
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Žalovaný 1 popiera všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcu v žalobe en bloc, rovnako navrhuje - vzhľadom na neexistenciu riadneho a úplného tvrdenia - zamietnuť (ak nie je uvedené inak) všetky návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania. Žalobca sa podanou žalobou o.i. domáha určenia, že dobrovoľná dražba vykonaná dňa12.10.2018, ž je neplatná. V podanej žalobe absentujú právne i skutkovo významné a preukázané tvrdenia, t.j. absentujú reálne odôvodňujúce skutočnosti, reálne skutkové a právne okolnosti, ktoré sú, v konaní, ktorého právnym základom je (alebo skôr by malo byť)ustanovenie § 21 ZDD, relevantné. Žalovaný 1 poukázal na to, že právne relevantné tvrdenia v zmysle ustanovenia § 21ZDD sú také, ktorými sa tvrdí neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z.a zároveň sa tvrdí ,že uvedeným bol žalobca dotknutý na svojich právach (t.j. ide o podmienky kumulatívne). V žalobnom návrhu čiastočne absentujú tvrdenia vo vzťahu k prvej podmienke, tak predovšetkým úplne absentujú tvrdenia vo vzťahu k podmienke druhej. Už na tomto mieste je potrebné poukázať na závery vyplývajúce z rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky: "Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu (nie že by to bol tento prípad - poznámka žalovaného),ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Ustanovenie§ 8 ods. 2 ZDD, podľa ktorého má dlžník i predchádzajúci vlastník predmetu dražby osobitné nahliadacie právo vo vzťahu k dražobnému spisu (Dražobník je povinný umožniť nazretie do písomností súvisiacich s dražbou navrhovateľovi dražby, vlastníkovi predmetu dražby, dlžníkovi a účastníkovi dražby; to neplatí o údaji o znížení najnižšieho podania pred konaním dražby alebo opakovanej dražby) a tak ak subjekt v uvedenom právnom postavení (a procesnom postavení žalobcu) nepredkladá napr. vyhlásenie o výške a pravosti, hoci to nie je objektívne nemožné (prehlásenie o výške, pravosti a splatnosti pohľadávky bolo / je nepochybne obsahom dražobného spisu) a snaží sa svoje procesné povinnosti presunúť na protistranu, je potrebné uvedené odmietnuť a to práve pre uvedené dôvody. Žalobca uvádza, že dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom (§ 16 ods. 1 text pred bodkočiarkou). Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 16 ods. 3 veta druhá).V zmysle ustanovenia § 7 zákona o dražbách, navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).V zmysle ustanovenia § 33 zákona o dražbách Navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť, t.j. cituje výlučne zákonné ustanovenia, a následne uvádza ako údajné dôvody: a) Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti - Absencia dohody strán o možnosti zosplatnenia úveru-uvedené je nielen nepravdivé, takáto dohoda v obchodných podmienkach dohodnutá bola, ale predovšetkým sa uvedené vôbec netýka predmetu konania, nejde - ani teoreticky - o porušenie zákona č. 527/2002Z.z. (ZDD). Na uvedené nadväzuje úvahami / tvrdeniami obdobného charakteru, t.j. takými, ktoré sú nesprávne, ale predovšetkým sa tohto
typu konania vôbec netýkajú, napr. že Žalovaný 1 listom z 25.01.2018, označeným ako Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (ďalej len „Oznámenie“), predčasne ukončil Zmluvu ku dňu 24.01.2018 (žalovaný žiadnu zmluvu neukončil, došlo výlučne k zmene v časti týkajúcej sa času plnenia záväzku dlžníkom), rozvíja úvahy o tom, že uvedené nie je splnením podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ (nielenže sa uvedené netýka, ale výzvou zaslanou 30.10.2017 Banka vyzvala dlžníka na úhradu omeškaných splátok vo výške2 598,29 eura). Uvedené tvrdenie v kontexte toho, že dlžník mal plniť každomesačne, ako to vyplýva z úverovej zmluvy, pričom vôbec netvrdí a nepreukazuje splnenie tejto povinnosti, je zjavne bez akéhokoľvek vecného základu (splatná pohľadávka tu bola už od poskytnutia úveru), pričom uvedené sa nielenže konania netýka, ale ani teoreticky nie je medzi uvedeným žiaden korelát. Žalovanému nie je zrejmé, aký je vzťah medzi možnosťou vykonať záložné právo a úkonom zosplatnenia úveru, možnosť vykonať záložné právo sa viaže na existenciu zabezpečenej splatnej a nesplatenej pohľadávky v minimálnej výške (§151a OZ, § 151j OZ, § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z.). V ustanovení § 3 ods. 6 ZDD sa stanovuje: „Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.“ Samotný dlžník (žalobca) uvádza, že len na zameškaných splátkach bol dlžný viac ako 2.000 Eur. Možnosť vykonať záložné práva vyplýva z ius cogens, nie zo zmluvného dojednania, všetky Obchodné podmienky, ako to vyplýva zo zmluvy, boli jej súčasťou, nevedno o akom prenose dôkazného bremena žalobca hovorí (a konania sa to vôbec netýka),obchodné podmienky nemusia byť písomné, ide o účelové tvrdenia dlžníka, písomná je inkorporačná doložka, je rozdiel medzi písomnou a listinnou formou a to, že údajne je pohľadávka, ktorá bola a bola predmetom výkonu záložného práva je zjavne sporná, je nielen nepravdivé, ale nemá ani žiaden súvis s predmetom konania. Ako uviedol ÚS SR v plenárnom rozhodnutí PL. ÚS 23/2014:"Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti". Povinnosť stanovená zákonom č. 527/2002 Z.z. je tak určité skutočnosti prehlásiť, čo navrhovateľ dražby i vykonal (z opatrnosti navrhuje ako dôkaz). K žiadnemu porušeniu zákona č. 527/2002 Z,z. tak nielen nedošlo, ale sa uvedené ani netvrdí. V prípade porušenia ustanovení zák. č. 527/2002 Z.z., môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Ak ide o výkon záložného práva, veriteľ pred procesom dobrovoľnej dražby oznamuje dlžníkovi začiatok výkonu záložného práva, a to najmenej 30 dní vopred, ktorá povinnosť mu vyplýva z § 151l v spojení s § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka .Porušenie tejto povinnosti veriteľom síce nie je dôvodom neplatnosti dražby v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. môže však byť spojené so vznikom zodpovednostného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu. V prípade, ak nie je splnená podmienka prvá, je bez reálneho právneho významu skúmať splnenie podmienky druhej, keďže ak sa netvrdí a nepreukazuje, že došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách, nie je možné (pojmovo) skúmať dôsledky (takéhoto) neexistujúceho porušenia. Všetko uvedené sa vzťahuje i na úvahy týkajúce sa údajného čerpania nad rámec údajných záväzkov dlžníka, ide o skutočnosti, ktoré sú nielen nepravdivé, žalobca(dlžník) čerpal úver v plnej výške, ale v tomto type konania úplne nerelevantné. Žaloba na určenie platnosti (neplatnosti) dobrovoľnej dražby je žalobou na určenie existencie/neexistencie špecifickej právnej skutočnosti, relevantnými odôvodňujúcimi tvrdeniami sú tie, stanovené zákonom, zákon (ustanovenie § 21 ods.2 ZDD) stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené, ak má byť žaloba prípadne vecne opodstatnená (uvedenými tvrdeniami sú I. spochybnenie platnosti záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení tohto zákona (t.j. zákona č. 527/2002 Z.z. - o dobrovoľných dražbách, II. tvrdenie a preukázanie toho, že tým bol žalobca dotknutý na svojich právach, t.j. ide o podmienky kumulatívne).Z uvedeného vyplýva, že konanie o určenie neplatnosti dražby je špecifickým(zvláštnym) druhom sporového konania, v ktorom sa rieši jedna konkrétna špecifická právna otázka (či tu platná dražba je alebo nie je), týka sa špecifického okruhu účastníkov, ktorí majú postavenie nútených účastníkov (porovnaj ustanovenie§ 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. -Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2), pričom z obsahu rozhodnutí Súdneho dvora EÚ SD EÚ vyplýva, že súd neskúma akékoľvek zmluvné podmienky, ale len tie, ktoré prípadne súvisia s predmetom sporu. Z uvedeného vyplýva, že súd skúma len podmienky, ktoré sú predmetom sporu a keďže predmetom konania o určenie neplatnosti dražby nie sú - vzhľadom na zákonom určený predmet sporu - zmluvné podmienky, resp. skúmanie ich neprijateľnosti, je vylúčené, aby mali nejaké údajné neprijateľné podmienky vplyv na konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, zákon explicitne stanovuje, čo môže byť odôvodňujúcimi tvrdeniami -tvrdenie spochybňujúce
alebo platnosť záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. -o dobrovoľných dražbách a zároveň kumulatívne tvrdenie o tom, že takouto neplatnosťou / porušením bol žalobca dotknutý na svojich právach, v žiadnom prípade nie je predmetom konania skúmanie akýchsi zmluvných, údajne neprijateľných, podmienok. predmetom konania ani žiadna zmluva nie je.
5. K žalobe sa vyjadril žalovaný 2, ktorý uviedol. Žalobca uvádza vo svojej žalobe v prevažnej miere tvrdenia opisujúce rôzne skutočnosti týkajúce sa výlučne zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného 1 (tvrdenia o tom, že úver nie je splatný, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, výška uspokojovanej pohľadávky a pod.), ktoré majú pre žalobcu privodiť priaznivý výsledok tohto sporového konania. Žalovaný 2 je na základe skutočností, ktoré uvádza žalobca v žalobe, toho názoru, že tvrdenia žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1 nemôžu viesť k záveru o dôvodnosti ním podanej žaloby, a to najmä z dôvodu, že vzhľadom na povahu sporového konania, akým je konanie o určenie neplatnosti dražby, takéto žalobcom tvrdené skutočnosti nie sú zákonnom predpokladanými skutočnosťami, ktoré možno považovať za rozhodujúce v konaní o určenie neplatnosti dražby. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“), „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ Súdne konanie o určenie neplatnosti dražby, teda súdne konanie predpokladané výlučne ustanovením § 21 ods. 2 ZoDD, má práve v tomto (a žiadnom inom) ustanovení ZoDD taxatívne vymedzené skutočnosti, ktorých tvrdenie a preukázanie môže viesť k určeniu neplatnosti dražby. Týmito taxatívne vymedzenými skutočnosťami, ktoré nemožno rozširovať, sú eventuálna neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie ustanovení ZoDD. V oboch prípadoch platí, že nepostačuje samotná existencia takéhoto právne nesúladného stavu (neplatnosť záložnej zmluvy, porušenie ZoDD), ale zároveň musí byť takýmto stavom aj spôsobená ujma osobe, ktorá je takýmto právne rozporným stavom dotknutá a zároveň je nevyhnutné, že tieto skutočnosti ako aj ujmu samotnú táto dotknutá osoba tvrdí a preukáže. Žalobca v žalobe platnosť záložnej zmluvy nespochybňuje, preto pre úspech v konaní musel žalobca v prekluzívnej lehote tvrdiť také porušenie ustanovení ZoDD, ktoré mu spôsobilo ujmu na jeho právach, pričom porušenie ustanovení ZoDD a vznik ujmy je zo strany žalobcu nevyhnutné preukázať. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, ktoré sa týkajú skutočností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1 (tvrdenia o tom, že úver nie je splatný, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, výška uspokojovanej pohľadávky a pod.), považuje žalovaný 2 za potrebné uviesť, že tieto tvrdenia nemôžu viesť k úspechu v sporovom konaní o určenie neplatnosti dražby, a to najmä z dôvodu vyššie uvedeného, teda, že nejde o skutočnosti, ktoré by zákon umožnil v predmetnom konaní skúmať. Zároveň však je nutné dodať, že žalobcom namietané skutočnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu so žalovaným 1, sú skutočnosťami, o ktorých mal žalobca vedomosť v dostatočnom čase pred začatím výkonu záložného práva a uskutočnením napadnutej dražby, prípadne objektívne o týchto skutočnostiach vedomosť mať mohol. Je potrebné pripomenúť aj skutočnosť, ktorá už bola vyslovená aj Ústavným súdom Slovenskej republiky, a to v uznesení Pl. ÚS 23/2014-18 z 24.09.2014, v ktorom Ústavný súd výslovne uviedol, že „Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu, ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že aj súdna prax sa už s významom vyhlásenia záložného veriteľa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD vysporiadala a dospela k záveru že nejde o taký úkon záložného veriteľa, z ktorého by vyplývalo jeho oprávnenie navrhnúť dražbu, resp. ho stavala na úroveň pomyselného „exekučného titulu“, ale ide o povinnosť prehlásenia určitých skutočností vo vzťahu k pohľadávke. Ako aj zo žaloby samotnej vyplýva, záložný veriteľ si túto povinnosť zjavne splnil. Žalovaný 2 považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1, a teda nedisponuje všetkými skutočnosťami a podkladmi potrebnými pre relevantné vyjadrenie sa k jednotlivým tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k vyhláseniu žalovaného 1 v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD. Napriek tomu je však s odkazom na uvedené presvedčený, že zo strany žalobcu ide v danom prípade výlučne o účelové tvrdenia, ktorými žalobca namieta také skutočnosti, ktoré nikdy počas trvania zmluvného vzťahu so žalovaným 1 napriek objektívnej možnosti nenamietal a ktorými sa snaží docieliť vyhnutie sa plneniu jeho splatných záväzkov vyplývajúcich z porušenia povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu so žalovaným v 1. rade. Za skutkové tvrdenia žalobcu smerujúce voči žalovanému v 2. rade je podľa názoru
žalovaného v 2. rade možné považovať výlučne tvrdenie týkajúce sa poučenia o možnosti napadnúť dražbu návrhom na súde, ktoré má byť údajne v rozpore s ustanoveniami zákona, ktoré tvrdenie je uvedené žalobcom v časti III. žaloby, označené ako „Porušenia žalovaného 2“ (sub písmeno a)). Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD, „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).“ V zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD, teda môže osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Nepostačuje však akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí ísť o také porušenie, ktorým je súčasne osoba namietajúca porušenia aj dotknutá na svojich právach a musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú porušenie zákona, ujma na právach žalujúcej osoby a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom povinnosť tvrdenia (a dôkazné bremeno) vo vzťahu k týmto predpokladom je na strane žalobcu. Je zrejmé, že za podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenie v tomto prípade je potrebné považovať tvrdenie o porušení ustanovenia ZoDD a zároveň tvrdenie, že takýmto porušením boli dotknuté práva toho, kto také porušenie a zároveň ujmu na jeho právach aj tvrdí. Ako zo žaloby žalobcu preukázateľne vyplýva, žalobca žiadnu konkrétnu ujmu na jeho právach, spôsobenú domnelým porušením povinností dražobníka ukladaných ustanoveniami ZoDD, v celom žalobnom návrhu netvrdí a ani nepreukázal. Žalovaný 2 je presvedčený, že žalobca v žalobe netvrdí ani len porušenie ustanovení ZoDD, keďže vo vzťahu k žalovanému 2 v časti III. žaloby označenej „Porušenia žalovaného 2“, pod písmenom a) uvádza nasledovné „Dražobník v rozpore so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách aj v Oznámení o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 12.10.2018 uvádza v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 písm. l) v spojení s § 21 ods. 2 až 6 zákona č. 527/2002 Z. z. Zákon o dobrovoľných dražbách poučenie o možnosti napadnúť dobrovoľnú dražbu a to konkrétne v časti „Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt;“, ktorá je v priamom rozpore s § 21 ods. 2 druhá veta in fine. V tomto prípade je tak priamo naplnený rozpor postupu dražobníka so zákonom o dobrovoľných dražbách v citovaných ustanoveniach.“ Žalobca v žalobe všeobecne tvrdí, že poučenie uvedené dražobníkom v oznámení o výsledku opakovanej dražby zo dňa 12.10.2018, je v priamom rozpore s ustanovením § 21 ods. 2 ZoDD in fine, avšak žiadnym spôsobom nevysvetlil v čom má tento rozpor spočívať, preto sa žalovaný 2 zo žaloby nedozvedel v čom má spočívať rozpor ním uvedeného poučenia so zákonom, a to dokonca v takej intenzite, že má mať za následok neplatnosť dražby. Žalovaný 2 zastáva názor práve opačný, pretože je presvedčený, že zo žalobcom citovanej časti žaloby vyplýva pravý opak a žalobcom namietané poučenie je v plnom významovom súlade s ustanoveniami § 21 ods. 2 a nasledujúce ZoDD, keď v poučení výslovne uvádza, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu, okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt. Z poučenia sú nespochybniteľne zrejmé podstatné obsahové náležitosti takéhoto návrhu (v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby), rovnako je z uvedeného zrejmé, kedy právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby na súde zaniká (Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt), okruh účastníkov takéhoto súdneho konania (Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a žalobca) ako aj dôvod pre ktorý nemožno vysloviť neplatnosť dražby (Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým istým dražobníkom na tom istom mieste a keď neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby). S poukazom na uvedené je tak žalovaný 2 absolútne presvedčený, že uvedené poučenie je v zrejmom súlade s ustanovením § 21 ods. 2 a nasl. ZoDD a nemôže byť tak daný dôvod na záver o porušení ustanovení ZoDD. Nakoniec, žalovaný v 2. rade považuje za dôkaz o
správnosti poučenia aj samotný fakt, že žalobca v súlade so ZoDD podal žalobu o určenie neplatnosti Dražby, pričom je zrejmé, že postupoval v súlade s poučením, keďže podal žalobu na príslušnom súde včas (podal žalobu v lehote troch mesiacov od príklepu) a správne označil okruh účastníkov konania (v súlade s poučením a príslušným ustanovením ZoDD uviedol ako žalovaných navrhovateľa dražby, dražobníka a vydražiteľa). S poukazom na uvedené, je tak tvrdenie žalobcu o nesprávnom poučení, ktoré má predstavovať porušenie ustanovení ZoDD v rozpore s objektívnou skutočnosťou. Žalovaný 2 však napriek tomu považuje za nevyhnutné doplniť, že i v prípade, ak by výlučne hypoteticky mohlo dôjsť k naplneniu takého predpokladu, že by bolo možné uvažovať o akomkoľvek pochybení dražobníka vo vzťahu k poučeniu o možnosti napadnúť Dražbu žalobou na súde, nemožno dospieť k záveru, že práva žalobcu boli vo vzťahu k možnosti podať takúto žalobu na súd dotknuté, resp. akokoľvek porušené, keďže žalobu (spravujúc sa pravdepodobne aj správnym poučením) včas podal. Žalovaný 2 je teda presvedčený, že nie sú dané žiadne zo zákonných predpokladov dôvodnosti žaloby v tomto smere, keďže nedošlo k porušeniu ZoDD (poučenie dražobníka o možnosti napadnúť dražbu žalobou na súde je významovo totožné so zákonným znením) a tak nemohlo dôjsť ani k ujme na právach žalobcu, čo žalobca ani netvrdí, no zároveň to vyvracia aj samotný fakt, že žalobca žalobu v zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD včas podal. Keďže žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť tvrdenia, nakoľko v žalobe netvrdí a nepreukázal žiadne také porušenie ZoDD žalovaným 2, ktoré by malo priamo spôsobovať ujmu na jeho právach, je podľa nášho názoru nevyhnutné posúdiť žalobu žalobcu v (aj) tejto časti ako neopodstatnenú. Žalobca v časti III. svojho žalobného návrhu, označenej ako „Porušenia žalovaného 2) pod písm. b), vo vzťahu k žalovanému 2 uviedol aj nasledovné „Podkladom pre výkon záložného práva nemohla byť pohľadávka vo výške 52.796,89 EUR. Písomný jednostranný právny úkon žalovaného 1, ktorým vyhlásil a potvrdil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa zákona o dobrovoľných dražbách, je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý svojim obsahom je nepravdivý, dlh žalovaného 1 nebol uvedený v správnej výške a nebol splatný. Splatná mohla byť pohľadávka žalovaného 1 ku dňu 24.01.2018 (kedy úver v celku zosplatnil pripočítajúc ďalšie 3 dlžné splátky v celkovej sume 675,87 eura) maximálne vo výške 3 274,16 eura. Preto ak žalovaný 2 robil úkony na podklade ktorých došlo k výkonu záložného práva v spojení s vyhlásením žalovaného 1 (o splatnosti pohľadávky, výške pohľadávky) - teda na základe neplatného právneho úkonu, je zrejmé (keďže absolútnu neplatnosť nemožno zhojiť, nastáva priamo zo zákona), že i všetky úkony žalovaného 2 sú neplatné, vrátane vydraženia nehnuteľnosti žalobcu.“ Z tvrdení v tejto časti nie je možné zistiť o aké dôvody opiera žalobca záver o tom, že pohľadávka žalovaného 1 je uvedená v nesprávnej výške, nie je ani zrejmé prečo údajne mala môcť byť ku dňu zosplatnenia splatná len vo výške 3 274,16 eura, či označenie akýchkoľvek dôkazov, ktorými by pravdivosť svojich skutkových tvrdení preukazoval a s pomocou ktorých by svoje závery vysvetlil. Z pohľadu žalovaného 2 je teda aj toto tvrdenie žalobcu potrebné považovať za také, ktoré nemá spôsobilosť privodiť žalobcovi úspech v tomto konaní. Za nemenej podstatné žalovaný 2 považuje aj to, že ani vo vzťahu k tomuto tvrdeniu nemá možnosť sa kvalifikovane vyjadriť, a to jednak z dôvodu nesplnenia povinnosti žalobcu opísať rozhodujúce skutočnosti v tomto smere pravdivo a úplne, ale tiež pre to, že nebol účastníkom vzťahu, z ktorého uvedené skutočnosti majú vyplývať. Pre doplnenie vo vzťahu k skutočnostiam v tejto časti tohto podania žalovaný 2 uvádza, že v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 ZoDD „Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona“. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 ZoDD „Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.“ Zákon teda zreteľne uvádza, že navrhovateľ (ak je to záložný veriteľ) je tým subjektom, ktorý písomne vyhlasuje, že predmet dražby je možné dražiť a zároveň vyhlasuje pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorej uspokojenie sa dražba koná, pričom v zmysle príslušných ustanovení ZoDD je možné uskutočniť dražbu nehnuteľnosti (okrem iného) aj za predpokladu, že hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšuje 2.000,- eur. Ako žalobca sám uviedol, pohľadávka veriteľa mohla byť splatná v rozsahu 3.274,16 EUR, čo predstavuje sumu vyššiu než 2.000,- eur. Napriek presvedčeniu, že žalobcom uvedená výška splatnej pohľadávky (3 274,16 eura) nie je správna, bolo by i v takom prípade možné predmet dražby dražiť. Záverom dodal, že ustanovenia ZoDD neukladajú dražobníkovi povinnosť skúmať, či overovať vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky v zmysle správnosti, pravdivosti alebo splatnosti pohľadávky. Na základe vyššie uvedených skutočností uviedol, že žaloba žalobcu o neplatnosť dražby, podaná dňa 26.11.2018 je v celom rozsahu nedôvodná, a preto navrhol konajúcemu súdu, aby túto žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému 2 priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
6. Žalovaná 3 k žalobe uviedla, že ak účel poskytnutia úveru bol iný ako je uvedený v zmluve, tak žalobca zavádzal od počiatku o účele žiadaného úveru, alebo žalobca účelovo tvrdí iné, ako v čase uzatvárania úverovej zmluvy. Ani jednému takémuto konaniu nemožno poskytnúť ochranu. Žalovaná 3 má za to, že žalovaný 1 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade so zmluvou, Všeobecným obchodnými podmienkami a platnou právnou úpravou. Nestotožňuje sa s tým, že VOP museli byť zo strany žalobcu podpísané. Ďalej uviedla, že neplatnosť akejkoľvek dobrovoľnej dražby nemôže spôsobiť neprimeranosť a dôvodnosť tzv. spracovateľského poplatku. V prípade, ak by bolo preukázané, že uvedený poplatok žalovaný 1 od žalobou zinkasoval neoprávnene, zakladal by takýto stav nanajvýš vznik práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu voči žalovanému 1. Žalovaná 3 v tejto súvislosti tvrdila, že nemôže byť v súlade s požiadavkou spravodlivého usporiadania vzťahov stav, aby bola žalovaná 3 pri neexistencii porušenia akéhokoľvek právneho predpisu jej osobou vystavená riziku straty riadne nadobudnutého vlastníckeho práva na základe udeleného príklepu licitátora a uhradenia sumy dosiahnutým vydražením z dôvodu, že žalovaný 1 mal podľa tvrdenia žalobcu údajne nedôvodne účtovať tzv. spracovateľský poplatok. Ak bol žalobca skutočne o tejto skutočnosti presvedčený, mohol už dávno využiť právne prostriedky na nápravu - úverový vzťah medzi jeho osobou a žalovaným 1 bol nepochybne založený po obdobie niekoľkých rokov. Bolo by v rozpore so zásadami dobrých mravov, ak žalobca takýto stav evidentne niekoľko rokov bez námietok toleroval, aby práve táto okolnosť mala byť spôsobilá tak vážnym spôsobom zasiahnuť do dobromyseľne nadobudnutého vlastníckeho práva žalovanej 3. Dokonca i v prípade, ak by ustanovenie o spracovateľskom poplatku malo predstavovať tzv. nekalú zmluvnú podmienku, je dôvodné aplikovať postup podľa § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Nie je akceptovateľné, aby prípadná neplatnosť ustanovenia o spracovateľskom poplatku mohla spôsobovať neplatnosť príslušnej úverovej zmluvy ako celku. Je totiž nepochybné, že ustanovenie o spracovateľskom poplatku možno bez akýchkoľvek pochybnosti oddeliť od zvyšku zmluvy; ak žalobca poukazuje na nesprávne poučenie o možnosti dovolávať sa určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby v oznámení o výsledku dobrovoľnej dražby a (aj) z toho vyvodzuje neplatnosť v žalobe označenej napadnutej dobrovoľnej dražby, žalovaná 3 má za to, že uvedená námietka nie je vôbec dôvodná. Podľa § 21 ods. 2 vety prvej zákona o dobrovoľných dražbách platí, že v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknuté na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Samotný fakt, že žalobca sa súdnou cestou domáha určenia neplatnosti napadnutej dobrovoľnej dražby, celkom vylučuje, aby v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho poučenia bol akýmkoľvek spôsobom dotknutý na svojich právach. Zákon o dobrovoľných dražbách totiž nesankcionuje každé porušenie uvedenej právnej normy, ale musí sa jednať o také (závažné) porušenie, ktoré má za následok zásah do práv konkrétnej osoby. V prejednávanej veci však splnenie uvedenej podmienky v dôsledku tvrdeného nesprávneho poučenia vôbec neprichádza do úvahy. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalovaná 3 navrhuje, aby súd podanú žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
7. Žalobca k vyjadreniu žalovanej 3 uvádza, že žalovaná 3 v obsahu svojho podania vyjadruje úvahy bez právnej relevancie k prejednávanej veci, ktoré nemajú žiadne opodstatnenie aj s prihliadnutím na to, že žalovaná 3 nebola účastníkom zmluvného vzťahu zo Zmluvy ani záložnej zmluvy, pričom uvádza vyjadrenia i vo vzťahu k VOP, ktoré ani sám žalobca neobdržal a nepripojil k návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej 3 týkajúce sa spracovateľského poplatku, je potrebné uviesť, že žalobca nenamietal len túto vadu zmluvy (vymoženého plnenia), ale mnohé ďalšie porušenia, ktoré nastali zo strany žalovaného 1 a 2 a mali právny význam vo vzťahu k Vyhláseniu navrhovateľa dražby ako aj vykonaniu dobrovoľnej dražby. K tvrdeniu žalovanej 3, že žalobca mohol už dávno využiť právne prostriedky na nápravu - úverový vzťah medzi jeho osobou a žalovaným 1 bol nepochybne založený po obdobie niekoľkých rokov je potrebné uviesť, že je výlučne vecou žalobcu (pokiaľ mu také právo právny poriadok SR priznáva), kedy svoje právo na príslušnom súde uplatní a pokiaľ by žalovaný 1 nepostupoval v rozpore s právnou úpravou a nespeňažil by obydlie žalobcu - žalobca by nikdy právne poradenstvo nevyhľadal a nepodal návrh na súde. Žalobca uzatváral Zmluvu aj (záložnú zmluvu) so žalovaným ako bankou - v dobrej viere a nijako nedokázal právne posúdiť obsah a formuláciu zmluvných ustanovení a rovnako nemohol (čo vyplýva zo samej podstaty formulárovej Zmluvy) ovplyvniť je obsah - žiadny negociačný proces medzi zmluvnými stranami neprebehol a žalobca mohol Zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť. Žalobca len dodáva, že využil aj
procesný prostriedok práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ ide o poukaz žalovanej 3 týkajúci sa ustanovenia § 21 od.6 ZDD, pričom žalovaná 3 síce ustanovenie § 21 ZDD cituje, ale účelovo argumentuje, že samotný fakt že žalobca sa súdnou cestou domáha určenia neplatnosti napadnutej dobrovoľnej dražby, celkom vylučuje, aby v dôsledku ním tvrdeného nesprávneho poučenia bol akýmkoľvek spôsobom dotknutý na svojich právach je celkom bez právneho významu. Výklad predostretý žalovanou 3 by potom mohol viesť k tomu, že by bolo fakticky právne bezvýznamné (aj keď ide o kogentnú požiadavku zákona) aké poučenie bude dotknutej osobe sprostredkované, čo však s poukazom na uvedené nemožno v žiadnom prípade pripustiť a možno len dodať, že žalobcovi bolo na prospech to, že bol bdelý v ochrane svojich práv a vyhľadal právnu pomoc a preto si uplatnil svoje práva riadne a včas. V ostatnom sa žalobca pridržiava ním uvádzaným argumentov a poukazuje na dôkazy, ktoré v konaní predložil. Zároveň žiada súd, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného v 1.rade a žalovaného v 2 rade na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. Žalobca k vyjadreniu žalovaného 1 uviedol, že ustanovenie § 21 ods. 2 ZDD stanovuje podmienky, ktoré musia byť splnené (skutočnosti, ktoré majú byť tvrdené a preukázané), ak má byť žaloba procesne spôsobilá na meritórne prejednanie, resp. prípadne vecne opodstatnená, pričom tieto podmienky definuje. Tvrdenia, ktorými sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie (porušenia) ustanovení tohto zákona t.j. zákona č. 527/2002 Z. z. - o dobrovoľných dražbách ďalej len „ZDD“. Žalobca v žalobnom návrhu jasne definoval dôvody, pre ktoré je potrebné vykonanú dobrovoľnú dražbu vyhlásiť za neplatnú. a) Žalobca označil nesprávnosť poučenia v zmysle ustanovenia § 21 od.6 ZDD, pričom ide o obligatórnu náležitosť Oznámenia o dražbe v zmysle ustanovenia § 17 ods.1 písm. l) ZDD, ktoré je i neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice. b) Žalobca rovnako namietal (čiastočnú) neplatnosť záložnej zmluvy a to v dôsledku prítomnosti neprijateľných zmluvných podmienok
- Záložná zmluva v zmysle bodu 3 zabezpečovala Pohľadávku Banky z Úverovej zmluvy, pokiaľ teda žalovaný vymohol na podklade záložnej zmluvy plnenia majúce svoj pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach, je zrejmé že Záložná zmluva by bola v uvedenej časti neplatná a preto nemohla vymoženú pohľadávku ani zabezpečovať. c) Žalobca namietal, že Pohľadávka, pre ktorú sa dobrovoľná dražba vykonala nebola splatná - teda že mimoriadna splatnosť nenastala, preto pokiaľ žalovaný ako navrhovateľ dražby a súčasne záložný veriteľ, písomne vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa ZDD (podľa § 7 ods.2 ZDD), vzhľadom na vady vyhlásenia ide o absolútne neplatný právny úkon, a potom s poukazom na ustanovenia § 16 ods.2 ZDD absentuje príloha zmluvy o vykonaní dražby t.j. písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Pre účely platnej dražby je potrebné dosiahnuť a počas celej realizácie dražby zachovať kumulatívne naplnenie: 1) daná (existujúca), splatná pohľadávka čo do dôvodu a výšky, 2) splnenie hmotnoprávnych podmienok pre výkon záložného práva podľa OZ a podľa osobitných právnych predpisov, 3) správny a zákonný procesný postup pri realizácii dražby a zachovanie práv dotknutých osôb. Aspekt podľa bodu 1) tvorí jadro predpokladov výkonu záložného práva dražbou. (porov. BUDJAČ M., CIBAĽOVÁ J:, STRAKA P., LAZÍKOVÁ J.,. Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer, 2017.str. 418.) Žalobca v nasledujúcej časti (pre úplnosť a v krátkosti) argumentuje zmluvné dojednania uvedené nie len v obsahu Zmluvy, ale i Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 (Ďalej len “VOP“), Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou od .1.2015 (ďalej len „“POP“), keďže tieto v zmysle Zmluvy časť III. Záverečné ustanovenia bod 1. majú byť súčasťou Zmluvy, a v obsahu ktorých zmluvné podmienky spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa t.j. sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Žalobca si v tejto súvislosti zabezpečil VOP a POP z internetovej stránky žalovaného. A: Pohľadávka nebola splatná. V reakcii na tvrdenie žalovaného v bode 49, kde uvádza že dohoda o mimoriadnej splatnosti v obchodných podmienkach dohodnutá bola, ale predovšetkým sa uvedené vôbec netýka predmetu konania, a podľa názoru žalovaného nejde - ani teoreticky - o porušenie zákona č. 527/2002 Z. z. (ZDD), je v rozpore s tvrdením žalovaného v bode 52. vyjadrenia, kde žalovaný uvádza že možnosť vykonať záložné právo sa viaže na existenciu zabezpečenej splatnej a nesplatenej pohľadávky (§ 151a OZ, § 151j OZ, § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z.). Navrhovateľ dražby musí vyhlásiť, ale aj preukázať, že vymáhaná pohľadávka je splatná a sú splnené podmienky pre jej uspokojenie výkonom záložného práva. V súvislosti s mimoriadnou splatnosťou a „dohodou“ žalobca nižšie argumentuje, prečo je táto v celom rozsahu neplatná (s poukazom na dôvod porušenia, pre ktorý mimoriadna splatnosť mala nastať). Podľa Zmluvy a v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka bolo nepochybne dohodnuté plnenie dlžníka v splátkach a žalovaný 1 ako záložný veriteľ mohol žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté. Zo zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v bode 8. 1 písmeno a) POP vyplýva, že za Prípad porušenia sa považuje: a) omeškanie Dlžníka so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace. Žalovaný uvedenú zmluvnú podmienku aplikoval i voči žalobcovi, keď listinou z dňa 25.01.2018 označená ako Oznámenie o mimoriadnej splatnosti žalobcovi oznámil, že nastal Prípad porušenia v zmysle bodu 8. 1 písmeno a) POP , pričom touto listinou žalobcovi žalovanému oznámil, že z uvedeného dôvodu Banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru zo Zmluvy. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Zmluva v čl. I. Základné podmienky definuje výšku mesačnej splátky vo výške 225,29 eura. Z amortizačnej tabuľky jednoznačne vyplýva, čo tvorí obsah splátky : istina a úrok. Z definície pojmov uvedených v POP však vyplýva, že Pohľadávku Banky tvorí: Istina, príslušenstvo pohľadávky a Poplatky; príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky, úroky z omeškania a náklady Banky spojené s jej uplatnením. Táto zmluvná podmienka zakladá hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a to z dôvodu, že mimoriadne zosplatnenie úveru zo Zmluvy žalovaný vyvolal pre omeškanie Dlžníka (žalobcu) so splácaním Pohľadávky (nie splátky) Banky o viac ako 3 mesiace podľa zmluvnej podmienky v bode 8. 1 písmeno a) POP, ktorá je svojím znením v priamom rozpore s kogentnou právnou úpravou v zmysle ustanovenia § 53 ods.9 OZ podľa ktorého môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Žalovaný teda vyvolal ( opierajúc svoje právo o bod 8. 1 písmeno a) POP) mimoriadnu splatnosť pre omeškanie spotrebiteľa so splácaním nie splátky, ale Pohľadávky ktorá však zahŕňa i také plnenia, ktoré však obsahu splátky nekorešpondujú, pričom s prihliadnutím na ustanovenie bodu 5. 4 POP ako aj zmluvné ustanovenie bodu 4.8 POP, ide o nekontrolovateľnú nadvládu žalovaného o výške Pohľadávky, pre ktorú má z dôvodu omeškania nastať mimoriadna splatnosť celého dlhu zo Zmluvy. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že Zmluvná podmienka nachádzajúca sa v bode 8. 1 písmeno a) POP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom svojím znením priamo odporuje kogentnej právnej úprave na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom ani zročnosť pohľadávky pre ktorú sa dražba vykonala nenastala a žalobca tvrdí, že nebol dodržaný kogentný postup v zmysle onačeného ustanovenia pretože žalovaný 1 nevyzval žalobcu k splneniu omeškaných splátok. B: Výška pohľadávky: Pohľadávka, ktorá tvorila podklad pre výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby bola žalovaným 1 vyčíslená nesprávne, z dôvodu, že si do dlžnej sumy istiny zarátal aj také plnenia, na ktoré nárok žalovanému v 1. rade neprislúchali - je daný ďalší dôvod neplatnosti vyhlásenia a to v časti výšky pohľadávky, pre ktorú sa dobrovoľná dražba navrhovala a i vykonala. Žalobca v prvom rade uvádza že, bol podaný návrh na Okresnom súde v Trnava o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve (sp. zn. 39Csp/41/2021), pričom žiada vyhlásiť za neprijateľné: - zmluvná podmienka nachádzajúcu sa v článku I. Základné podmienky bod 1. Zmluvy časť Poplatky: Spracovateľský poplatok: 599 EUR, splatný okamihom uzatvorenia Zmluvy; pričom zmluvná podmienka (obdobného znenia) už bola právoplatne Krajským súdom v Prešove v konaní pod sp_ zn_ 3Co_177_2019 z dňa 04_04_2019 vo výroku určená, ako neprijateľná. - zmluvnú podmienku nachádzajúcu sa v článku II. Ostatné ustanovenia bod 4. v znení : “Zmena výšky Úrokovej sadzby je možná len v súlade so Zmluvou, POP a VOP; odo dňa zmeny výšky Úrokovej sadzby bude Banka úročiť Úver zmenenou Úrokovou Sadzbou. Žalobca v tejto súvislosti poukazuje na právoplatné rozhodnutie KS v Banskej Bystrici v konaní pod sp_zn_17Co_10_2017 z dňa 22_03_2018, ako aj Rozsudok Okresného súdu Topoľčany_11Csp_27_2020 z dňa 26.11.2020, ktorým bola (okrem iných) vyhlásená za neprijateľnú zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Obchodných podmienkach žalovaného obdobného znenia, ktorá oprávňovala žalovaného k jednostrannej zmene výšky úrokov, Úrokov z omeškania a Úrokov z prečerpania a termíny ich splatnosti a to tak, že uvedená zmena bola účinná rozhodnutím Banky, a ktorú zmenu Banka oznámila bez zbytočného odkladu po jej účinnosti zverejnením. - zmluvnú podmienku nachádzajúcu sa v bode 4.8. POP pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s. účinné od 1.1.2015 v znení.: “ Ak je Dlžník v omeškaní so splácaním Pohľadávky Banky, platí Banke úroky z omeškania z dlžnej sumy. Dlžná suma sa úročí úrokom z omeškania denne od prvého dňa omeškania až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu jej splatenia; Z definície pojmov uvedených v POP vyplýva, že Pohľadávku Banky tvorí : Istina, príslušenstvo pohľadávky a Poplatky; príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky, úroky z omeškania a náklady Banky spojené s jej uplatnením. V zmysle bodu 5.1 POP Dlžník spláca Pohľadávku Banky v splátkach tam uvedeným spôsobom. V
nadväznosti na uvedené, potom je zrejmé, že do mesačnej splátky boli započítavané akékoľvek pnenia (úroky, poplatky), ktoré boli „ako splátka“ následne úročené úrokom z omeškania. V tejto súvislosti je dôvodné prihliadnuť i na ďalšie zmluvné ustanovenia, ktoré žalovaného oprávňovali k netransparentnej zmene úrokovej sadzby a v ďalšom i zmluvná podmienka uvedená vo výroku IV. (argumentovaná v nasledujúcej časti žaloby), v zmysle ktorej sa všetky akékoľvek plnenia žalobcu započítajú naposledy na istinu úveru. Je teda zrejmé, že podmienka dražby splnená nebola vzhľadom na vážne vady Vyhlásenia v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 ZDD žalovaného, čo nepochybne neplatnosť dražby zakladá a to aj z dôvodu nedodržania postupu podľa ustanovenia§ 7 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. v súlade s § 16 ods. 4 citovaného je dôvodom neplatnosti dražby. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že žalovaný 1 nesplnil podmienky kladené označenou právnou úpravou pre riadne a s právnou úpravou súladné začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, žalovaným 1 vyčíslená pohľadávka je sporná, pritom je zrejmé, že plnenia (zabezpečené záložnou zmluvou) sa vymohli i z neprijateľných zmluvných podmienok, t.j. bez právneho dôvodu resp. z neplatného právneho úkonu. Zásah do žalobcovi práv je nepochybný a preukázaný. Vydražením nehnuteľnosti v jeho vlastníctve žalobca stratil všetky práva k vydraženej nehnuteľnosti, čo je preukázané nie len notárskou zápisnicou o priebehu dražby ale i zmenou vlastníckych pomerov na nehnuteľnosti v prospech žalovanej v 3.rade. K svojmu podaniu pripojil vyhlásenie navrhovateľa dražby, Všeobecné obchodné podmienky, Produktové obchodné podmienky.
9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného 2 uviedol, že žalobca v žalobe platnosť záložnej zmluvy nespochybňuje, preto pre úspech v konaní (podľa názoru žalovaného 2) musel žalobca v prekluzívnej lehote tvrdiť také porušenie ustanovení ZDD, ktoré mu spôsobilo ujmu na jeho právach, pričom porušenie ustanovení ZDD a vznik ujmy je zo strany žalobcu nevyhnutné preukázať. Žalovaný 2 sa ďalej vyjadruje tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k žalovanému 1 a uvádza že námietky žalobcu o tom, že úver nie je splatný, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, výška uspokojovanej pohľadávky a pod., ktoré majú pre žalobcu privodiť priaznivý výsledok tohto sporového konania - nie sú zákonnom predpokladanými skutočnosťami, ktoré možno považovať za rozhodujúce v konaní o určenie neplatnosti dražby. Žalovaný 2 aj napriek tomu, že (ako sám uvádza) považuje za potrebné zdôrazniť, že nie je účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1, a teda nedisponuje všetkými skutočnosťami a podkladmi potrebnými pre relevantné vyjadrenie sa k jednotlivým tvrdeniam žalobcu vo vzťahu k vyhláseniu žalovaného 1 v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 ZDD - napriek tomu je však s odkazom na uvedené vyjadruje svoje presvedčenia a závery v dôsledku čoho je žalobca nútený procesne reagovať. Žalobca v reakcii na vyššie označenie tvrdenia žalovaného 2 uvádza nasledovné. Platnosť dražby je podmienená platnosťou zmluvy o vykonaní dražby a dodržaním všetkých náležitostí, ktorý upravuje ZDD. Medzi nimi je aj vyhlásenie záložného veriteľa. Ak vyhlásenie záložného veriteľa nezodpovedá právnemu stavu o tom, či je vlastníkom pohľadávky, nemôže byť dražba na základe takéhoto vyhlásenia platná. a) Je mylná predstava žalovaného v 2 rade o tom, že žalobca neplatnosť záložnej zmluvy nenamietal. Žalobca namietal (čiastočnú) neplatnosť záložnej zmluvy, a to v dôsledku vadnosti Zmluvy, ktorá podľa názoru žalobcu obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky (o čom sa toho času pred Okresným súdom Trnava vedie konanie pod sp. zn. 39Csp_41_2021 - konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok zo Zmluvy) - Záložná zmluva v zmysle čl. I zabezpečovala okrem istiny úveru i príslušenstvo t.j. úroky, úroky z omeškania, poplatky a ostatné pohľadávky a zmluvné pokuty vyplývajúce zo Zmluvy. Pokiaľ teda žalovaný 1 vymohol na podklade záložnej zmluvy plnenia majúce svoj pôvod v neprijateľných zmluvných podmienkach, je zrejmé že Záložná zmluva ako zmluva závislá na hlavnej úverovej Zmluve by bola v uvedenej časti neplatná a preto nemohla vymoženú pohľadávku ani zabezpečovať. b) Žalobca tiež namietal, že Pohľadávka, pre ktorú sa dobrovoľná dražba vykonala nebola splatná - teda že mimoriadna splatnosť nenastala, preto pokiaľ žalovaný 1 ako navrhovateľ dražby a súčasne záložný veriteľ, písomne vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa ZDD (podľa § 7 ods.2 ZDD), vzhľadom na vady vyhlásenia - ide o absolútne neplatný právny úkon, a potom s poukazom na ustanovenia § 16 ods.2 ZDD absentuje príloha zmluvy o vykonaní dražby t.j. písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2 ZDD). Žalobca aj nižšie poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020 (R 4/2021) a preukázaného stavu, že žalovaný 1 celkom nepochybne mimoriadne úver zosplatnil v rozpore s kogentnou právnou úpravou - nakoľko žalovaný 1 nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s ustanovením § 3 ods.9 Občianskeho zákonníka a rovnako druhou vetou ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Splatnosť pohľadávky je nerozlučne spojená s oprávneným výkonom záložného práva. Preto je potrebné konštatovať, že splatnosť pohľadávky je predpokladom pre
oprávnené začatie výkonu záložného práva. Zásah do žalobcových práv je nepochybný a preukázaný. Vydražením nehnuteľnosti v jeho vlastníctve žalobca stratil všetky práva k vydraženej nehnuteľnosti, čo je preukázané nie len notárskou zápisnicou o priebehu dražby ale i zmenou vlastníckych pomerov na nehnuteľnosti v prospech žalovanej 3. Realizácia dražby je skutočnosťou, ktorá bezprostredne ohrozuje ústavou garantované právo žalobcu vlastniť majetok ako aj právo na obydlie. Je potrebné dodať, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s možným dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 ústavy (ako je tomu aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu "exekučného titulu" s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. V podstate je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo, vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Vzhľadom na uvedené je súd prvej inštancie povinný zaoberať sa všetkými námietkami, ktoré žalobca v konaní o neplatnosť dražby uplatnil, ako aj inými skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a sú relevantné pre posúdenie platnosti dražby. Na základe uvedeného je mylná predstava žalovaného 2 o tom, že žalobca len do uplynutia prekluzívnej lehoty troch mesiacov od vykonania dobrovoľnej dražby musel namietať všetky porušenia v priebehu výkonu záložného práva, nakoľko z výkladu NS SR vyplýva opak, teda žalobca môže i priebehu konania vznášať také námietky, ktoré v žalobe o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby neoznačil. K porušeniu povinnosti žalovaného v 2 rade v zmysle § 17 ods.1 písm. l) ZDD (Poučenie) Žalobca označil nesprávnosť poučenia v zmysle ustanovenia § 21 od.6 ZDD, pričom ide o obligatórnu náležitosť Oznámenia o dražbe v zmysle ustanovenia § 17 ods.1 písm. l) ZDD. Žalovaný 2 uvedenú vadu bagatelizuje a uvádza, že k ujme na právach žalobcu nedošlo. Na výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby sú kladené striktné zákonné požiadavky v zmysle ZDD, rovnako tak na obsahové náležitosti pre listiny, ktoré v priebehu realizácie výkonu záložného práva dražobník vydáva. Výklad predostretý žalovaným 2 by potom mohol viesť k tomu, že by bolo fakticky právne bezvýznamné (aj keď ide o kogentnú požiadavku ZDD), aké poučenie bude dotknutej osobe sprostredkované, čo však s poukazom na uvedené nemožno v žiadnom prípade pripustiť a možno len dodať, že žalobcovi bolo na prospech to, že bol bdelý v ochrane svojich práv a vyhľadal právnu pomoc a preto si uplatnil svoje práva riadne a včas. K mimoriadnej splatnosti Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. S cieľom zamedziť zneužívaniu predčasnej splatnosti pohľadávky v režime § 565 OZ, zákonodarca v čl. I novelizačnom bode 5 zákona č. 379/2008 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník zaviedol ustanovenie odseku 9 (predtým ods.8), podľa ktorého „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“. Zákonodarca pre konanie dodávateľa a jeho právo vyhlásiť splatnosť celej pohľadávky, a tým na strane spotrebiteľa privodiť stav straty výhody splátok stanovil kumulatívne zákonné podmienky pozostávajúce z oddialenia výkonu práva dodávateľa a súčasne jeho pozitívneho konania smerujúceho k včasnému upozorneniu na uplatnenie svojho práva podľa § 565 OZ.A: Prvá zákonná podmienka mimoriadnej splatnosti: V poradí prvá z kumulatívnych zákonných podmienok ustanovuje, že právo na jednorazové splatenie pohľadávky bude mať veriteľ najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Ak zákon vymedzuje podmienku omeškania splátky spotrebiteľa, myslí tým omeškanie v poradí prvej splátky za predpokladu, že táto nebude spotrebiteľom uhradená. Právo podľa odseku 9 môže dodávateľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a len za predpokladu, že omeškanie (s prvou) splátkou trvá (prvá splátka je aj každá ďalšia splátka, ktorá bude vnímaná ako prvá omeškaná splátka, napríklad v prípade, ak sa spotrebiteľ omešká s troma po sebe idúcimi splátkami, rozhodujúca bude v poradí prvá omeškaná splátka). Žalobca i v konaní pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 39Csp_41_2021 - konanie o určenie neprijateľných zmluvných podmienok zo Zmluvy, (o.i.) tvrdí že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v bode 8. 1 písmeno a) POP a z obsahu ktorej vyplýva, že za Prípad porušenia sa považuje: a) omeškanie Dlžníka so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace a ktorú žalovaný 1 aplikoval i voči žalobcovi (Listinou z dňa 25.01.2018 označená ako Oznámenie o mimoriadnej splatnosti žalobcovi oznámil, že nastal Prípad porušenia v zmysle bodu 8. 1 písmeno a) POP, a z uvedeného dôvodu Banka vyhlásila mimoriadnu
splať úveru zo Zmluvy) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Zmluva v čl. I. Základné podmienky definuje výšku mesačnej splátky vo výške 225,29 eura. Z amortizačnej tabuľky jednoznačne vyplýva, čo tvorí obsah splátky : istina a úrok. Z definície pojmov uvedených v POP však vyplýva, že Pohľadávku Banky tvorí: Istina, príslušenstvo pohľadávky a Poplatky; príslušenstvo pohľadávky tvoria úroky, úroky z omeškania a náklady Banky spojené s jej uplatnením. Táto zmluvná podmienka zakladá hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a to z dôvodu, že mimoriadne zosplatnenie úveru zo Zmluvy žalovaný vyvolal pre omeškanie Dlžníka so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace podľa zmluvnej podmienky v bode 8. 1 písmeno a) POP, ktorá je svojím znením v priamom rozpore s kogentnou právnou úpravou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ podľa ktorého môže dodávateľ uplatniť právo podľa §565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Žalovaný teda vyvolal (opierajúc svoje právo o bod 8. 1 písmeno a) POP) mimoriadnu splatnosť pre omeškanie spotrebiteľa so splácaním nie splátky ale Pohľadávky, ktorá však zahŕňa i také plnenia, ktoré však obsahu splátky nekorešpondujú, pričom s prihliadnutím na ustanovenie bodu 5. 4 POP ako aj zmluvné ustanovenie bodu 4.8 POP, ide o nekontrolovateľnú nadvládu žalovaného o výške Pohľadávky, pre ktorú má z dôvodu omeškania nastať mimoriadna splatnosť celého dlhu zo Zmluvy. Zmluvná podmienka nachádzajúca sa v bode 8. 1 písmeno a) POP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pričom svojím znením priamo odporuje kogentnej právnej úprave na ochranu spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka. Poslednú výzvu prednú výzvu pred mimoriadnou splatnosťou žalobcovi žalovaný v 1 rade oznámil listinou z dňa 30.10 2017, v obsahu ktorej žalovaný 1Vyzval žalobcu na úhradu omeškaných splátok vo výške 2 598,29 eura. (ďalej len „Výzva“). Keďže k úhrade omeškaných splátok nedošlo, Mimoriadnu splatnosť t.j. Vyhlásenie úveru za predčasne splatný žalobcovi žalovaný v 1 rade oznámil listinou z dňa 24.01.2018, ako i to že celý zvyšok Pohľadávky z Úverovej Zmluvy predstavuje sumu 52 796,89 eura (ďalej len „mimoriadna splatnosť“). Žalobca nižšie uvádza v čom spočíva absolútna neplatnosť a vadnosť jednostranného právneho úkonu - mimoriadnej splatnosti, ktorú žalovaný 1 vykonal: - Keďže žalovaný v 1 rade vyhotovil Výzvu ku dňu 30.10 2017 je pravdepodobné (Výzva identifikáciu splátky neobsahuje), že splátkou ktorá vyvolala splatnosť celého dlhu bola splátka splatná z dňa 20.08.2017 (s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a s prihliadnutím na to, že podľa Zmluvy bola každá splátka splatná k 20 dňu v mesiaci. Doručenie výzvy žalobcovi žalovaný 1 nijako nepreukázal. Z Vyhlásenia navrhovateľa dražby vyplýva, že splatnosť pohľadávky nastala ku dňu 24.01.2018 t.j. ku dňu vyhotovenia listiny o mimoriadnej splatnosti. Aj v prípade, že by sme odhliadli od skutočnosti, že Výzva žalobcovi reálne doručená nebola (čo v zmysle právnej úpravy ani nie je možné, nakoľko ide o 1 z predpokladov pre platné vyhlásenie úveru za mimoriadne splatný v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ), žalovaný 1 mohol platne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť len do splatnosti najbližšej budúcej splátky s poukazom na ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka t.j. do 20.11 2017 a pre prípad doručovania a s tým spojené plynutie lehôt, najdlhšie do 20.12.2017. Pokiaľ žalovaný v 1 rade oznámil listinou z dňa 24.01.2018 žalobcovi mimoriadnu splatnosť (s okamžitou účinnosťou) urobil tak v rozpore s kogentnou právnou a ako veriteľ nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca v uvedenej súvislosti poukazuje na aktuálne závery z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020 (R 4/2021). Dovolací súd v bode 12.6. poukázal na ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka však vyplýva, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Inak povedané, právo veriteľa požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je podľa citovaného ustanovenia časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 1 celkom nepochybne mimoriadne úver zosplatnil v rozpore s kogentnou právnou úpravou nakoľko z obsahu listín je preukázané, že žalovaný 1 nerealizoval svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky v súlade s druhou vetou vyššie citovaného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a to aj s poukazom na závery NS SR v Rozsudku z 15_ decembra 2020 sp_ zn_5 Cdo 36_2020 (R 4_2021). Ďalším dôvodom neplatnosti takého postupu
žalovaného 1 je i to, že ním upravené zmluvné podmienky, ktoré aplikuje pri výkone svojho práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sú preukázateľne v rozpore s dikciou ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonní, ktorý veriteľovi umožňuje využiť toto právo pre omeškanie so splátkou - nie Pohľadávkou, ktorej obsah určuje žalovaný 1 ľubovoľne. B: Druhá zákonná podmienka mimoriadnej splatnosti V poradí druhá kumulatívna podmienka je ustálená v rovine pozitívneho konania dodávateľa, ktorý je pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky povinný spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozorniť spotrebiteľa na výkon tohto práva. Ak zákonodarca ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom na zákonnú lehotu jednak uplynutia 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Upozornením má zákonodarca na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa, a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok uplatnenia režimu odseku 9, a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 OZ a v súlade s odsekom 9 § 53 OZ. V konaní žalovaný 1 nepredložil jediný dôkaz o tom, že by bola žalobcovi doručovaná akákoľvek výzva v zmysle obsahu, ktorej by bol žalobca žalovaným 1 upozornený na výkon práva veriteľa v zmysle ustanovenia 53 ods.9 Občianskeho zákonníka. Inak povedané, ak žalovaný 1 vyhlásil mimoriadnu splatnosť listinou z dňa 24.01.2018, pre platné vykonanie mimoriadnej splatnosti bol povinný doručovať žalobcovi výzvu pre 3 mesačné omeškanie so splátkou splatnou ku dňu 20.11.2017. Nie len že nebolo preukázané doručenie výzvy z dňa 30.10.2017, ale rovnako nebolo preukázaná existencia výzvy pre omeškanie so splátkou z dňa 20.11.2017. Splatnosť pohľadávky je predpokladom pre oprávnené začatie výkonu záložného práva. Navrhovateľ dražby musí vyhlásiť, ale aj preukázať, že vymáhaná pohľadávka je splatná a sú splnené podmienky pre jej uspokojenie výkonom záložného práva. S poukazom na uvedené a i predložené listinné dôkazy je nepochybné, že aj za predpokladu aplikácie fikcie doručenia, pohľadávka, pre ktorú sa výkon záložného práva uskutočnil nebola v žiadnom prípade splatná pretože podmienky jej splatnosti nenastali a aj v prípade že mi k doručeniu došlo ide o absolútne neplatný jednostranný právny úkon žalovaného 1. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že žalovaný 1 nesplnil podmienky kladené označenou právnou úpravou pre riadne a právnou úpravou súladné začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, vyčíslená pohľadávka je sporná, nebola splatná a je zrejmé, že plnenia sa vymohli i z neprijateľných zmluvných podmienok, t.j. bez právneho dôvodu. S poukazom na ustanovenie § 16 ods. 1 veta pred bodkočiarkou ZDD, podľa ktorého dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, aj na základe uvedeného je daný záver o absencii platného vyhlásenia podľa § 7 ods. 2 ZDD a teda i vyhlásenie dobrovoľnej dražby za neplatnú. Žalobca sa v ostatnom pridržiava argumentov a rozhodovacej praxe uvedenej v žalobe a žiada, aby súd žalobe v vyhovel a zaviazal žalovaného 1 a žalovaného 2 na náhradu trov konania vo výške 100%. spolu s podaním predložil Odpoveď SLSP, a.s. zo dňa 04.09.2019, rozhodnutia o ktoré opiera svoj nárok.
10. Na pojednávaní konanom dňa 25.05.2022 právny zástupca žalovaného 1 uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava písomného vyjadrenia v konaní, a ako hlavnú skutočnosť uviedol, že v žalobe neidentifikoval žiadne právne tvrdenie, ktoré by napĺňalo hypotézu právnej normy ustanovení § 21 ods. 2 ZDD, z uvedeného dôvodu je vylúčené, bez ohľadu na akékoľvek ďalšie okolnosti, aby mohla byť žaloba dôvodná. S uvedeného dôvodu navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.
11. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného 2 uviedol, že sa pridržiava písomného podania, má za to, že vzhľadom na skutočnosti uvedené v žalobe a žalovanému doposiaľ známych podaní v konaní, neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by znamenali porušenie ZDD, ktorý by mal za vplyv ujmu na právach žalobcu. Žaloba je nedôvodná, navrhol ju zamietnuť.
12. Žalovaná 3 na pojednávaní uviedla, že sa vyjadrila písomnou formou a trvá na tom. Žalobca už byt vypratal. O tejto skutočnosti predložil Potvrdenie o prevzatí bytu zo dňa 29.09.2019.
13. Na pojednávaní konanom dňa 04.11.2022 právny zástupca žalovaného 1 v záverečnej reči uviedol, že sa v celom rozsahu sa pridržiava ústnych a písomných vyjadrení predovšetkým uvádzal, že neboli ani len tvrdené žiadne skutočnosti, ktoré sú podkladom pre konanie podľa § 21 ZDD. Akékoľvek úvahy tykajúce sa výšky pohľadávky sú nie len procesne relevantné ale práve s poukazom na vykonané dokazovanie ale ich obsah písomností vtedajšieho právneho zástupcu žalobcu adresovanej Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorá bola prílohou žaloby je zrejmé, že na majetok úpadcu teda žalobcu bol vyhlásený
konkurz a žalobca uvádza že pohľadávka sa v dôsledku uvedeného najneskôr stala týmto okamihom splatná po prihlásení. Vzhľadom na uvedené je zjavne, že obsah žaloby reálne popiera i žalobcom predložené dôkazy, resp. relevantné skutočnosti a z uvedeného dôvodu navrhujeme žalobu pre neunesenie procesných bremien v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k povinnosti nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.
14. Právny zástupca žalovaného 2 v záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava tvrdení uvádzaných v písomnom podaní a ústnych prednesoch. žalobca nepreukázal nim preukázané domnelé porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, ani len netvrdil pripadnú ujmu na jeho právach, ktoré by nim uvádzané domnelé pohoršenia zákona o dobrovoľných dražbách mali spôsobiť. Neboli preukázané také skutočnosti v tomto konaní, ktoré by mali mať za následok neplatnosť namietanej dobrovoľnej dražby a vzhľadom na uvedené navrhujeme žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému 2 nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.
15. Žalovaná 3 v záverečnej reči uviedla, že postupovala správne, využila možnosť využiť kúpu tohto bytu a som zneužívaná 5 rokov tým, že mi znepríjemňuje život tým, že sa musím zúčastňovať takýchto procesov, ktoré mi robia zle a on si s toho robí len srandu, a on nechodí na pojednávania, a ľudia sa sem dostavia aj napriek zdravotným problémom.
16. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDD“), dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
17. Podľa § 3 ods. 6 ZDD, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.
18. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 ZDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona. Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
19. Podľa § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby. Zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).
20. Podľa § 21 ods. 2 ZDD, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
21. Podľa § 21 ods. 4 a ods. 5 ZDD, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.
22. Podľa § 24 ods. 1, ods. 4, ods. 8 zákona o dobrovoľných dražbách, v zápisnici o vykonaní dražby dražobník uvedie: a) dátum, miesto a čas vykonania dražby; ak ide o opakovanú dražbu, uvedie i túto skutočnosť, b) označenie predmetu dražby a jeho príslušenstva, práv a záväzkov na predmete dražby viaznucich a s ním spojených, stavu, v akom sa predmet dražby nachádza, a odhad jeho ceny, c) označenie navrhovateľa dražby označenie bývalého vlastníka predmetu dražby, d) najnižšie podanie, e) označenie dražobníka a licitátora (licitátorov), f) označenie vydražiteľa, g) cenu dosiahnutú vydražením, h) námietky proti priebehu dražby, i) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. Zápisnicu o vykonanej dražbe podpíše dražobník, licitátor, osoba, ktorá vzniesla námietky proti priebehu dražby a v prípade vydraženia aj vydražiteľ. Ak odmietne niektorá osoba zápisnicu o vykonaní dražby podpísať, dražobník to uvedie v zápisnici. Ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne.
23. Podľa § 33 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, Navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť. Dražobník zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Dražobník zodpovedá i za škodu spôsobenú tretím osobám postupom licitátora; tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Navrhovateľ dražby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením ustanovení tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení úsilia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať.
24. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená
25. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
26. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
28. Podľa § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka, pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
29. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
30. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu o určenie, že dobrovoľná dražba konaná dňa 12.10.2018 osvedčená notárskou zápisnicou č. N. XXX/XXXX zo dňa 12.10.2018, je neplatná. Žalobca sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, ide tak o určenie právnej skutočnosti, a teda žalobu prípustnú podľa § 137 CSP, kde je uvedený demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom pre niektoré z týchto druhov žalôb určuje aj ďalšie kritérium prípustnosti, pri určení právnej skutočnosti musí byť uvedená možnosť daná iným právnym predpisom. Predmetný nárok vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.o dobrovoľných dražbách (ďalej len „ZoDD“), a to v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, pričom osoba domáhajúca sa uvedeného nároku tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu.
31. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd má za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná.
32. Nie je sporným, že medzi žalobcom a žalovaným 1 bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.07.2015 (ďalej len „zmluva“) spolu so zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 20.07.2015 (ďalej len „záložná zmluva“). Pohľadávka zo zmluvy bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. S. vo vlastníctve žalobcu. Uvedená zmluva sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na tento právny vzťah bolo potrebné primárne aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. Zároveň sa na tento zmluvný vzťah vzťahuje aj zákonná úprava spotrebiteľských zmlúv, t.j. ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. V danom prípade súd nemal pochybnosti, že úverová zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1 je zmluvou spotrebiteľskou, nejedná sa však o spotrebiteľský úver a nie je možné aplikovať na tento zmluvný vzťah ustanovenia § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného v čase uzatvorenie úverovej zmluvy), a to vzhľadom na charakter poskytnutého úveru, ako aj na skutočnosť, že úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktorého lehota splatnosti je viac ako desať rokov.
33. Na základe úverovej zmluvy medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným 1 ako veriteľom sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Obchodný zákonník podstatnými časťami zmluvy o úvere stanovuje určenie subjektov (veriteľa a dlžníka), určenie poskytovaných peňažných prostriedkov, čo do čiastky a meny a záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Po preskúmaní listinných dôkazov doložených zo strany žalobcov súd dospel k záveru, že v zmluvách je určitým aj jasným spôsobom uvedené, že žalobca čerpal úver, zmluvu podpísal slobodne, vážne, je určitá a zrozumiteľná, a preto súd nevzhliadol neplatnosť tohto právneho úkonu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. Súd ďalej považuje aj Všeobecné obchodné podmienky (VOP) a Produktové obchodné podmienky (POP) za súčasť zmluvy, nakoľko žalovaný podpísal inkorporačnú doložku. Zároveň žalovaný 1 v zmluve prehlásil, že súčasti zmluvy odovzdá žalobcovi elektronicky prostredníctvom elektronickej služby Internetbanking, alebo na elektronickú adresu žalobcu evidovanú bankou. Žalovaný 1 na požiadanie dlžníka poskytuje aj súčasti zmluvy v listinnej podobe. Súd teda nemal za osvedčené tvrdenie žalobcu, že nevedel, alebo nemal prístup k súčastiam zmluvy, keď sám v žalobe uviedol, že VOP a POP sú na webovom sídle banky. Zároveň sa žalovaný 1 priamo v zmluve zaviazal ich žalobcovi sprístupniť troma spôsobmi. Z uvedeného dôvodu považuje súd aj možnosť zosplatnenia úveru žalovaným 1 za zmluvne uzatvorenú a dohodnutú. Súd uvedené uvádza nad rámec prieskumu predpokladov neplatnosti dražby v zmysle ZDD. Uvedeným sa súd len vysporiadal
s tvrdením žalobcu, ktoré podľa žalobcu ním uvádzané nedostatky zmluvy mohli mať za následok neplatnosť dražby. Žalobca tiež namietal, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Súd aj tieto námietky žalobcu vyhodnotil na účely neplatnosti dražby ako nedôvodné. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že neprijateľná podmienka nevedie k údajnému následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu. Neprijateľné podmienky majú charakter dojednaní vedľajších (t.j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje platnosť zmluvy) a nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Zároveň z hľadiska neplatnosti niektorej z neprijateľných podmienok uvedených v § 53 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľskej zmluve je možné aplikovať § 41 Občianskeho zákonníka o čiastočnej neplatnosti právneho úkonu. V žiadnom prípade však neprijateľné podmienky úverovej zmluvy nespôsobujú neplatnosť vykonanej dražby.
34. Žalobca v konaní namietal čiastočnú neplatnosť záložnej zmluvy v zmysle § 21 ods. 2 ZDD, a to v časti neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve. Ohľadne namietanej čiastočnej neplatnosti záložnej zmluvy súd uvádza, že neboli špecifikované dôvody, ktoré by údajnú neplatnosť záložnej zmluvy mali spôsobovať. Žalobca ani nešpecifikoval ani len časti záložnej zmluvy, ktoré by mali byť vplyvom neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve, neplatné. Súd podrobil aj záložnú zmluvu prieskumu ohľadne jej základných náležitostí, pričom zistil, že obsahujú náležitosti podľa § 151a OZ- jasne sú vymedzené strany- záložný veriteľ a záložca, pohľadávka, pre ktorú je zriadená zmluva (zabezpečovaná pohľadávka), predmet záložného práva (záloh), z ktorého bude pohľadávka uspokojená. Predmet záložného práva je zároveň riadne špecifikovaný v súlade s príslušnými LV č. XXXX, k.ú S.. Nebol tak zistený žiaden nedostatok záložnej zmluvy, ktorý by spôsoboval jej neplatnosť. Ohľadom neprijateľných zmluvných podmienok sa súd vyjadril v bode 33 tohto rozsudku.
35. Zo spisu je zrejmý a nesporný dôvod, že žalobca nesplácal úver riadne a včas, žalovaný 1 pristúpil k predčasnej splatnosti úveru. Následne žalovaný 1 ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, a to prostredníctvom žalovaného 2 ako dražobníka. V rámci výkonu dobrovoľnej dražby predmetné nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva žalovaný 3 ako vydražiteľ. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou, ktorej platnosť sa v konaní žalobou tiež napáda. Skutočnosťou namietanou žalobcom bola platnosť vyhlásenia žalovaného 1 podľa § 7 ods. 2 ZDD, správnosť poučenia žalovaného 2.
36. Ako prvou sa súd v konaní zaoberal otázkou dodržania lehoty stanovenej v § 21 ods. 2 ZoDD. Toto ustanovenie zakotvuje 3-mesačnú prekluzívnu lehotu, ktorá sa počíta odo dňa udelenia príklepu. Keďže príklep bol udelený na dražbe dňa 12.10.2018, počnúc dňom 13.10.2018 začala plynúť uvedená 3-mesačná lehota. Koniec tejto lehoty pripadol na deň 12.01.2019 (sobota, takže posledným dňom na podanie žaloby bol deň 14.01.2019). Žaloba podaná dňa 26.11.2018 je tak žalobcom podaná včas. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že poučenie dané žalovaným 2 bolo nesprávne. Keď sa ním zjavne riadil a žalobu podal včas. Žalobca v žalobe opäť netvrdil v čom konkrétnom spočíva nesprávnosť poučenia, pričom len uviedol rozpor s § 21 ods. 2 ZDD. Žalobca tak neuniesol povinnosť tvrdenia tak, ako to predpokladá CSP. Zároveň žalobu podal s riadne vymedzeným a zákonom určeným okruhom strán sporu. ZDD zároveň v ustanovení § 21 ods. 4 stanovuje okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby. Účastníkmi takéhoto konania musí byť navrhovateľ dražby, čo je v tomto prípade žalovaný 1, dražobník, ktorým je v tomto prípade žalovaný 2, vydražiteľ, ktorým je žalovaný 3, predchádzajúci vlastník, resp. osoba, ktorá namieta porušenie svojich práv. Touto osobou a zároveň predchádzajúcim vlastníkom je žalobca. Možno preto dospieť k záveru, že stranami sporu sú všetky osoby, ktorých účasť v takomto konaní zákon v uvedenom ustanovení vyžaduje.
37. Ohľadne žalobcom namietanej neplatnosti vyhlásenia o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky v zmysle § 7 ods. 2 ZDD súd uvádza, že predmetné vyhlásenie nepodlieha prieskumu súdu v konaní o určenie neplatnosti dražby. Uvedené vyhlásenie nie je exekučným titulom, pre ktorý možno začať dražbu, je len jedno z ďalších podmienok pre výkon dobrovoľnej dražby, tvorí len prílohu zmluvy medzi žalovaným 1 a žalovaným 2. Zároveň súd z predložených listín a z tvrdení samotného žalobcu mal za nesporné, že pohľadávka bola splatná, ako pripustil sám žalobca, avšak v odlišnej výške: namiesto žalovaným 1 uvádzaných 52 796,89 eura žalobca pripustil výšku splatnej pohľadávky v sume 3 274,16 eura (t. j. splátky, ktoré neboli žalobcom uhradené, ako žalobca sám uvádza). Na možnosti dražobníka vykonať dražbu však nezmenil ani fakt o odlišnej výške splatnej pohľadávky, nakoľko dražbu nehnuteľnosti je možné vykonať, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšuje 2 000,00 eur (§ 3 ods. 6 ZDD). Žalobca tak svojim vlastným vyjadrením
potvrdil, že pohľadávka bola splatná, avšak len vo výške 3 274,16 eura. Dražba sa tak mohla uskutočniť, nakoľko splatná pohľadávka bola nad zákonom obmedzujúcim limitom 2 000,00 eur. V prípade, ak žalobca má pochybnosti o výške pohľadávky, v akej ju uvádza žalovaný 1 vo vyhlásení, má zákonnú možnosť postupovať v zmysle § 33 ZDD, nie v zmysle § 21 ods. 2 ZDD. Súd dáva tiež do pozornosti, že v predmetnom konaní o neplatnosti dražby skúma iba zákonné podmienky upravujúce konanie dražby, a nie tie, ktoré so samotnou dražbou priamo nesúvisia (neprijateľné podmienky, výzva na úhradu, podmienky zosplatnenia...) Ak aj je namietaná konkrétna výška pohľadávky, táto neplatnosť dobrovoľnej dražby za daných okolností nespôsobuje, ak je splnená povinnosť navrhovateľa dražby ako záložného veriteľa o „vyhlásení pravosti, výšky a splatnosti“ v zmysle § 7 ods.2 ZoDD. V zmysle § 3 ods. 6 ZoDD je nesporné, že hodnota zabezpečenej pohľadávky z nesplácaných úverov bez príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva dosahovala viac ako 2 000,00 eur, uvedené vyplýva zo žaloby. Je tak splnené zákonné minimum, pričom celková pohľadávka vo vyhlásení žalovaného 1 toto obmedzenie prevyšuje. V tomto prípade by preukázanie porušenia právnych povinností žalovaného 1 dražby ohľadne výšky pohľadávky zakladalo jeho zodpovednosť za prípadnú škodu podľa § 33 ZoDD, resp. podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ, ktorú je možné si uplatniť v samostatnom konaní.
38. Záložný veriteľ realizoval výkon záložného práva na základe § 151a OZ, nakoľko pohľadávka dlžníka nebola včas a riadne splnená. Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu, pričom platí, že vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci. Občiansky zákonník <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa na základe § 151j ods.1 OZ, ak pohľadávka dlžníka nie je včas a riadne splnená, speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Uvedené oprávnenie vyplýva priamo z § 151m ods.6 OZ, podľa ktorého pri výkone dražby záložný veriteľ koná v mene záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý uzatvorením záložnej zmluvy dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách).
39. V neposlednom rade súd uvádza, že žalobca musí v žalobe uviesť skutočnosti porušujúce ustanovenia ZDD, pričom osoba musí zároveň tvrdiť a svoje tvrdenia náležite preukázať, že bola dotknutá na svojich právach. Samotný zákon o dobrovoľných dražbách neobsahuje špecifikáciu ustanovení, pri porušení ktorých by sa mohlo jednať o neplatnú dražbu. Riešenie tejto otázky ponechal zákonodarca na súdnu prax, pričom nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Je vždy na súde, aby zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade. Súd musí vždy spravodlivo rozhodnúť každý jeden prípad berúc zreteľ na všetkých, ktorých sa dražba týka. Žalobca však žiadne tvrdenia neuvádzal. Súd teda nemal za tvrdené a preukázané žiadne porušenie práv žalobcu. Naopak, výkonom záložného práva boli splatené jeho dlhy voči žalovanému 1 v celej výške.
40. O neplatnú dražbu ide tak vtedy, ak ide o také porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým bola súčasne dotknutá určitá osoba na svojich základných právach. Ak k takémuto porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách nedošlo, dražba je platná a má za následok prechod vlastníctva alebo iného práva k predmetu dražby na vydražiteľa. Platnosť dražby však sama o sebe ešte neznamená, že nemohlo v súvislosti s dražbou dôjsť k zavinenému porušeniu právnych povinností, či už dražobníkom, navrhovateľom dražby alebo inou osobou, zakladajúce zodpovednosť týchto osôb za škodu, a to či už podľa § 33 ZoDD, prípadne podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
41. Z vykonaného dokazovania tak vyplynulo, že nebolo tvrdené a ani preukázané žiadne také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, resp. nebola účinne spochybnená platnosť záložnej zmluvy, ktoré by spôsobovalo neplatnosť dražby. Súd tak vo výroku I. rozsudku návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Súd má za to, že výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby prebehol plne v súlade s Ústavou SR a v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách.
42. Z dôvodov uvedených vyššie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu zamietol. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný
argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaní v 1 - 3 rade mali vo veci plný úspech, vznikol im nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu. Neboli pritom tvrdené a súd ani sám nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nemal priznať. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.