Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-93-2021.pdf
PDF · 111.78 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/93/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. septembra XXXX, trvalý pobyt B. XXXX/XX, C., zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš Papcun, Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti žalovanej: A. D. E., nar. X. decembra XXXX, trvalý pobyt F. G. XXX/X, C., zastúpenej advokátom: Mgr. Miroslav Šandrik, Stražovská 625/1, Vrbové, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 17. mája 2021, č. k. 7C/13/2017-229, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení na parc. č. 617/2 podľa Geometrického plánu č. 17/2020, v prospech vlastníka stavby rodinného domu súpisné číslo XXX (II.), v časti o uložení povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanej jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.760,- eur (III.) a v časti náhrady trov konania (IV.) r u š í a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena pre vlastníka nehnuteľností parc. č. 621, 622, 623, evidovaných na LV č. XXX a pozemku parc. č. 618/2, evidovaného na LV č. XXXX (I.). Súčasne zriadil v prospech vlastníka stavby rodinného domu súpisné číslo XXX, postavený na pozemku parc. č. 621, zapísaný na LV č. XXX, kat. územie C., vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení na pozemku parc. č. 617/2, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 912 m2, evidovaného Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor, pre katastrálne územie C., podľa Geometrického plánu č. 17/2020 zo dňa 6. marca 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku (II). Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej jednorázovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.760,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (III.). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (IV.). Rozhodnutie odôvodnil ust. § 144 a § 145 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), § 123, § 151n ods. 1, 2, § 151o ods. 1, 3 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil splnením zákonom stanovených predpokladov pre vyhovenie žaloby a zriadením vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty, ktoré je možné zriadiť len v prospech vlastníka stavby. Splnenie prvej podmienky, a to, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, cez ktorý sa môže dostať k verejnej komunikácií, mal súd prvej inštancie preukázané obhliadkou, ako aj katastrálnou mapou, pričom pozemok parc. č. 618/2 je úzky (v najužšom bode 145 cm). Právo cesty pritom zahŕňa nielen prechod, ale aj prejazd cez prístupovú parcelu, ktorý už vzhľadom na obvyklú šírku osobného motorového vozidla, cez pozemok parc. č. 618/2 žalobkyňa zabezpečený nemá (pred realizáciou oplotenia žalovanou, žalobkyňa a jej právny predchodca realizovali prejazd aj cez časť predmetnej parcely 617/2 a cez pozemok parcela č. 618/2 vo vlastníctve žalobkyne, ktorá v dôsledku vystavaného oplotenia žalovanej sa zužuje v konkrétnej časti na 145 cm. Stavebný úrad vyvíjal úsilie o zmier medzi stranami konania vo veci obmedzenia prístupu právneho predchodcu žalobkyne po prístupovej komunikácií, keď právny predchodca žalobkyne
namietal v stavebnom konaní oplotenie rodinného domu žalovanou, ktorým bude mať limitovaný prístup k svojim nehnuteľnostiam a stavebné konanie prerušil. Právo cesty podľa záveru súdu prvej inštancie zahŕňa nielen prechod, ale aj prejazd cez prístupovú parcelu, ktorý cez pozemok parc. č. 618/2 žalobkyňa zabezpečený nemá. Súd prvej inštancie považoval za splnenú aj druhú zákonnú podmienku, že prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak. Vykonanou obhliadkou na mieste samom súd prvej inštancie mal za preukázané, že zo zadnej časti pozemku parc. č. 622 (vo vlastníctve žalobkyne) sa nachádza cintorín. Videonahrávka po obvode uvedeného pozemku zachytáva kamenný múr, ktorý oddeľuje pozemky žalobkyne od cintorína (pozemok parc. č. 623, ktorý je na vyvýšenom teréne bez možnosti akéhokoľvek prístupu). S pozemkom parc. č. 618/2 (vo vlastníctve žalobkyne susedia pozemky a rodinný dom vo vlastníctve C. H., nachádza sa tam hospodárska stavba vo vlastníctve susedy, pričom susediaca časť pozemku je porastená stromami a kríkmi, z ktorej strany sa nachádza vodárnička, z ktorého dôvodu suseda predať ani sprístupniť pozemok nemôže. Pozemok parc. č. 618/2 (vo vlastníctve žalobkyne) končí na rozhraní pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, žalovanej a suseda E., (na ktorom mieste sa nachádza malá brána, ktorá pre svoju šírku nie je spôsobilá na prejazd). Pozemok v tejto časti tvorí záhrada s ovocným sadom, v dôsledku čoho prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne možný nie je. Ponuku žalovanej na zriadenie vecného bremena in personam, ktoré by zaniklo smrťou právneho predchodcu žalobcu, nebolo možné podľa záveru súdu prvej inštancie považovať za adekvátne zriadenie prístupe k stavbe žalobkyne (vzhľadom na vek vlastníka by zabezpečenie prístupu nemalo dlhé trvanie). Súd prvej inštancie pomeroval výhodu, ktorú cesta poskytne žalobkyni ako vlastníkovi stavby s ujmou, ktorá vznikne žalovanej ako vlastníčke zaťaženého pozemku, s konštatovaním, že hoci žalovanej vznikne ujma spôsobená posunom realizovaného oplotenia v zmysle geometrického plánu, oplotenie bolo realizované žalovanou bez stavebného povolenia, teda sama sa vystavila riziku, že stavba povolená nebude (nebolo tak možné zohľadniť finančnú ujmu žalovanej, v dôsledku prekládky nepovoleného oplotenia). Nový geometrický plán č. 17/2020, ktorý sa stal súčasťou napadnutého rozsudku, vymedzuje rozsah práva prechodu v nevyhnutnom rozsahu, v šírke tri metre, aby bol umožnený aj vjazd zložkám integrovaného záchranného systému. Podľa geometrického plánu pôvodný pozemok parc. č. 618/1 bol včlenený do pozemku parc. č. 617/2 a od hranice pozemku parc. č. 618/2 (vo vlastníctve žalobkyne) je červenou prerušovanou čiarou vyznačená plocha na zaťaženom pozemku parc. č. 617/2 (vo vlastníctve žalovanej), ktorá po pripočítaní šírky pozemku parc. č. 618/2 vo vlastníctve žalobkyne, tvorí plochu slúžiacu na výkon práva cesty, ktorého sa domáha žalobkyňa. Pomer výhody a ujmy bude preto vyvážený. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) sp. zn. 22Cdo/1897/2004, (podľa ktorého dotknutý vlastník zaťaženého pozemku má právo na náhradu primeranú ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí) súd prvej inštancie pri všeobecnej hodnote vecného bremena vychádzal zo znaleckého posudku č. 77/2020, predloženého žalobkyňou, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie práva prechodu a prejazdu cez časť pozemku parc. č. 617/2 vo vyznačenej časti podľa geometrického plánu, sumou 1.760,- eur (kapitalizáciu hospodárskej ujmy vo forme jednorázovej odplaty pre časovo neobmedzené obdobie). Žalovaná tento znalecký posudok nespochybnila, nenavrhla dôkazy preukazujúce odlišnú výšku náhrady za vecné bremeno. Elektronické podanie žalovanej zo dňa 17. mája 2021 (prostredníctvom právneho zástupcu) bolo podľa konštatovania súdu prvej inštancie spracované a doručené súdu prvej inštancie až dňa 18. mája 2021, teda nasledujúci deň po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej (súd prvej inštancie v podateľni súdu neevidoval v čase začatia pojednávania žiadne podanie – listinné, ani elektronické). Spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami konania podľa záveru súdu prvej inštancie bol odôvodnený ustanovením § 151o ods. 3 O. z. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil § 255 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie prihliadal na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala zriadenia vecného bremena nielen v prospech vlastníka stavby (v ktorej časti bola úspešná), ale aj v prospech vlastníka pozemkov (prac. č. 621, 622, 623 a 618/2), ktorej časti vzala žalobkyňa žalobu späť a konanie bolo zastavené. V dôsledku toho z procesného hľadiska zavinila v tejto časti zastavenie konania žalobkyňa. Pokiaľ ide o rozsah samotného vecného bremena, pôvodný žalobca sa domáhal zriadenia vecného bremena cez celú plochu pôvodného pozemku parc. č. 618/1, ktorý rozsah neskôr limitoval znaleckým posudkom. V dôsledku toho žalobkyňa bola úspešná, čo do zriadenia vecného bremena ako takého (dosiahnutím účelu, pre ktorý bola žaloba podaná), avšak iba vo vzťahu k prístupu k stavbe, nie k pozemkom, teda v rozsahu 50 % a súčasne jej bolo potrebné pričítať zavinenie na zastavení konania. Súd prvej inštancie prihliadal aj na postoj žalovanej, ktorá navrhla dohodu o zriadení vecného bremena in personam v prospech pôvodného žalobcu, pritom žalobkyňa sama tiež tvrdila pôvodnú možnosť odkúpiť prístupový pozemok od cirkvi, ktorú s predchodcom nevyužili, pretože mali za to, že pozemok im patrí. Neskôr odkúpiť pozemok nemohli, z dôvodu jeho predaja žalovanej, ktorá si uplatnila predkupné právo. Súd prvej inštancie zdôraznil i zásadu vyjadrenú v čl. 2
ods. 1 CSP. Rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, je potom v súlade so zásadou, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná vo vyhovujúcej časti o zriadenie vecného bremena (II.), ako aj v časti jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena (III.), navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne jeho zmenu zamietnutím žaloby. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP. Žalovaná namietala nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu veci, ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa žalobu menila a konečný návrh ustálila po troch rokoch. Až po vyslovení právneho názoru a intervencii súdu, bol daný žalobkyni návod petitu, hoci mala žalobkyňa právneho zástupcu. Žalovaná navrhla obranu voči predloženým dôkazom, ale tieto súd prvej inštancie neakceptoval z dôvodu, že ich žalovaná neuplatnila včas (elektronické podanie žalovanej zo dňa 17. mája 2021). Zistenia súdu prvej inštancie v bodoch 32, 33, ako aj s nimi súvisiace, sú nesprávne a bol neúplne zistený skutočný stav veci. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovanej nezdôvodnil ako sa vysporiadal s predloženými dôkazmi, predovšetkým neodôvodnil nevykonanie navrhovaných dôkazov žalovanou, najmä podaním zo dňa 17. mája 2021, ktoré bolo podané včas pred pojednávaním. Súd prvej inštancie sa s ním oboznámil nie vinou žalovanej až 18. mája 2021, kedy mu bolo doručené. Podanie bolo podané včas prostredníctvom portálu slovensko.sk a v podaní okrem iného boli navrhované aj dôkazy, ktoré už boli navrhnuté minimálne podaním zo dňa 14. mája 2021 (žalovaná pritom vymedzila aj pochybnosti dôkazu, pre ktoré sa navrhoval výsluch znalca). Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani práva tretích osôb, do ktorých zasiahol, keďže na pozemku, na ktorom sa zriaďuje vecné bremeno, je zriadené záložné právo v prospech Tatrabanky, a.s., Bratislava, na základe záložných zmlúv. Žalovaná zdôraznila svoju ochotu zmluvne sa dohodnúť na užívaní svojho pozemku v prospech právneho predchodcu žalobcu, avšak odmietla zriadenie vecného bremena in rem. Pôvodná žaloba bola zjavne nedôvodná. Po vybudovaní rodinného domu žalovanej, bolo potrebné stavbu zabezpečiť, a preto bola naplánovaná aj výstavba plotu na pozemku žalovanej, pri ktorej stavebný úrad robil obštrukcie a nerozhodol doposiaľ o stavebnom povolení, hoci bežne stačí ohlásenie. Stavebný úrad má vedomosť o existencii stavby plota, no doposiaľ nezačal konať ex offo v zmysle § 88a stavebného zákona. Po postavení plotu na pozemku, kde sú uložené všetky rozvody elektriny, vody, tepelné čerpadlo, potrubia, je návrh žalobkyne neprijateľný, s poukazom na náklady na zmenu existujúcej stavby v desiatkach tisícoch eur. Súd prvej inštancie vadila stavba 1 x 2 metre pri susede žalobkyne, no v prípade, ak ide o plot, ktorý chráni stavbu žalovanej, uvedené neprekáža. Zmenená žaloba bola prednesená po predbežnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie (12.2.2020), pričom žiada zriadenie vecného bremena na pozemok v menšej výmere, ale na časti pozemku žalovanej, kde má postavený betónový plot a vybudované siete a šachty. Žalobkyňa nespĺňa zákonnú podmienku § 151o ods. 3 O. z., pretože je vlastníčkou pozemku parc. č. 618/2, cez ktorú sa k svojej stavbe dostane. Skutočnosť, že žalobkyňa nie je spokojná s prístupom k svojej nehnuteľnosti, ktorý má a chcela by prístup pohodlnejší – motorovým vozidlom, nie je dôvodom pre obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej zriadením vecného bremena cez jej pozemok, na ktorom má postavenú stavbu (ktorá nie je neoprávnená a o čiernu stavbu ide iba z dôvodu, že stavebný úrad nekoná podľa zákona). Žalobkyňou navrhovanú nevyhnutnú cestu bolo možné zriadiť aj inak – zmluvou, keďže takúto možnosť žalovaná ponúkla právnemu predchodcovi žalobkyne v čase, keď na pozemku nestála stavba a siete. Žalobkyňa navrhuje zriadiť vecné bremeno k stavbe, ktorú dlhodobo nikto neužíva a neplní svoj účel. Z obhliadky nehnuteľnosti je zrejmé, že prístupová cesta by mohla byť zriadená aj inak. K stavbe žalobkyne je prístup z verejnej komunikácie Cintorínska ulica, ktorá spĺňa požadované parametre. Žalovaná namietala aj znalecký posudok č. 77/2020, ktorý vzhľadom k času jeho vypracovania už nie je aktuálny (aj pre trvania pandemickej situácie), má sa pritom vychádzať zo všeobecnej hodnoty v čase rozhodovania. Na strane 6 písmeno E posudku je uvedené, že hranice pozemku sú v teréne vytýčené oplotením, to však nezodpovedá pravde a je zrejmé zo zamerania, ktoré predložila žalobkyňa. Pri výpočte všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty znalec vychádza z hodnotenia neexistujúcej veci, čomu zodpovedá jeho subjektívne určenie koeficientu povyšujúcich faktorov a redukujúcich faktorov, ktoré môžu výrazným spôsobom zasiahnuť do stanovenia všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty. Porovnávanie cien pozemkov v meste C. a v obci D. si vyžaduje vysvetlenie. Z uvedených dôvodov žalovaná navrhla výsluch znalca Ing. Róberta Gombára, i na doplnenie ďalších otázok, ktoré vystávajú zo znaleckého posudku, dôkaznému návrhu súd prvej inštancie ale nevyhovel.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené pre vyhovenie žalobe. V napadnutom rozhodnutí vysvetlil z akých dôvodov žalobe vyhovel. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nevykazuje žiadne logické, skutkové ani právne medzery. Je presvedčivé. Výhradu žalovanej o návode na petit zo strany súdu, označil za neprimeranú. Po podaní žaloby, ako aj po predbežnom posúdení veci na prvom pojednávaní, súd prvej inštancie nemal za to, že žaloba nie je nedôvodná. Nebol dôvod vyzývať žalobkyňu na jej späťvzatie. K zmene žaloby došlo so súhlasom súdu, keďže ustanovenie § 139 CSP to umožňuje. Je prejavom dispozitívnej voľnosti žalujúcej strany. Žalovaná mala osem mesiacov na to, aby prípadne rozporovala obsah znaleckého posudku a za uvedenú dobu si mohla dať na vlastné náklady vyhotoviť súkromný znalecký posudok. Nepovažovala za potrebné sa vyjadriť k vyhotovenému znaleckému posudku, čím svoj nástroj na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany ľahkovážne stratila a zanedbala. Súd prvej inštancie poskytol žalovanej časové obdobie viac ako osem mesiacov (od súdneho pojednávania 14.8.2020 do ďalšieho pojednávania 17.5.2021) na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku, ktorú možnosť žalovaná nevyužila. Výhovorky na pandemickú situáciu neobstoja, pretože znalecký posudok bol vyhotovený v tomto období a znalec ho zhotovil do 30 dní od objednávky, bez obmedzení. Žalovanou ponúknutá dohoda na uzavretie zmieru (vecné bremeno in personam, viazané na v tom čase deväťdesiat ročného žalobcu) bola bezpredmetná a vypočítavá. Predmetná stavba žalobkyne sa pravidelne týždenne využíva. Stavba spĺňa kritériá rodinného domu podľa stavebného zákona a je určená na bývanie.
Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.
Rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských práva a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je jej odporca (Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (citovaný rozsudok Komanický § 46). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane (porov. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 355/2015).
Podstatou kontradiktórnosti je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné právo, predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a v ktorých sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 155/2020, IV. ÚS 147/2004, IV. ÚS 42/2009, I. ÚS 284/2016). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (ods. 25) vyplýva, že na prostriedky procesnej obrany žalovanej obsiahnuté v elektronickom podaní zo dňa 17. mája 2021 neprihliadol z dôvodu, že bolo spracované a doručené súdu až dňa 18. mája 2021, teda po súdnom pojednávaní dňa 17. mája 2021 a vo veci preto meritórne rozhodol.
V prejednávanej veci z obsahu spisu bolo zistené, že žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu odoslala dňa 17. mája 2021 o 8.12 hod. elektronické podanie adresované súdu prvej inštancie k sp.
zn. 7C/13/2017, obsahujúce vyjadrenie k zmenenej žalobe a k znaleckému posudku, ako aj dôkazné návrhy, pričom k prijatiu tohto elektronického podania žalovanej došlo súdom prvej inštancie až dňa 18. mája 2021 o 5.00 hod. (prijaté správy ÚPVS k spisu 7C/13/2017 na č. l. 221).
Správca elektronických schránok je povinný zaistiť ich riadne fungovanie, teda má povinnosť elektronické správy doručiť. Strana konania okamihom odoslania elektronického podania prostredníctvom elektronických schránok má legitímne očakávanie, že jej písomnosť bude týmto systémom doručená. Pre zachovanie procesnoprávnej lehoty je rozhodný okamih odoslania elektronického podania, bez potreby ďalšieho preukazovania okamihu skutočného doručenia podania z elektronického systému na určený súd. Strane sporu nemôže byť na ťarchu následný prenos dát z portálu na určený súd, pretože nemá žiadnu možnosť ovplyvniť túto fázu doručovania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/105/2019). Pripustenie iného výkladu (keďže dĺžka trvania prenosu dát sa vopred nedá určiť) by bolo v rozpore s princípom právnej istoty.
Odvolacia námietka žalovanej o doručení elektronického podania, obsahujúceho prostriedky procesnej obrany k zmenenej žalobe (bez stanovenej lehoty na ich predloženie, limitované dňom súdneho pojednávania), pred začatím súdneho pojednávania dňa 17. mája 2021 bola preto dôvodná (dĺžka prenosu dát z portálu na určený súd, ku ktorému došlo po skončení súdneho pojednávania bola bez právneho významu na účinky doručenia elektronického podania súdu prostredníctvom elektronického systému ÚPVS).
Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie (v dôsledku vyššie uvedeného elektronického prenosu dát) nevytvoril priestor pre žalovanú, aby v rámci konania pred súdom (čo i len písomne) predniesla svoju argumentáciu a reagovala na tvrdenia protistrany, ako aj predložila dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale vo veci meritórne rozhodol, odňal žalovanej možnosť vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam pre posúdenie veci a tým aj možnosť konať pred súdom, ktorým sa rozumie postup súdu, ktorým strane konania bola znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu zákon (v danom prípade Civilný sporový poriadok) priznáva.
Nemohol potom obstáť ani hodnotiaci záver súdu prvej inštancie (ods. 23 a 36), že žalovaná sa k znaleckému posudku nevyjadrila, nespochybnila ho, ani nenavrhla dôkaz. Dôvodná bola aj odvolacia námietka žalovanej o neodôvodnení nevykonania navrhnutých dôkazov žalovanou. Ak sa súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP (porov. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/242/2013). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 14. mája 2021 (č. l. 208) navrhla výsluch súdneho znalca Ing. Róberta Gombára k znaleckému posudku č. 77/2020 o stanovení všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena a práva prechodu cez pozemok, predložený protistranou, namietajúc použité koeficienty redukujúcich faktorov ako i povyšujúcich faktorov. Nevyhovenie dôkaznému návrhu žalovanej zo dňa 14. mája 2021 v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil. Poukaz na elektronické podanie žalovanej zo dňa 17. mája 2021 z vyššie uvedených dôvodov nemohlo obstáť (odsek 9 tohto uznesenia).
Ku konštatácií záverov súdom prvej inštancie v zápisnici o pojednávaní zo dňa 17. mája 2021, týkajúcich sa zákonnej koncentrácie konania (§ 154 CSP) a sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP) je potrebné uviesť, že zákonná koncentrácia konania znamená, že procesné úkony strán sporu, ktoré koncentrácii konania podliehajú (teda prostriedky procesného útoky a prostriedky procesnej obrany), nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky (súd na ne neprihliada), ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 582 s.).
Dôkazný návrh žalovanej na výsluch súdneho znalca v podaní zo dňa 14. mája 2021 (ako aj v elektronickom podaní zo dňa 17. mája 2021) bol vznesený do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, v zmysle zákonnej koncentrácie konania bol tento prostriedok procesnej obrany žalovanej uplatnený včas.
Na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania, ktorá je pre súd obligatórna, sudcovská koncentrácia konania (§ 153 CSP) je v diskrečnej právomoci súdu. Uplatnenie diskrečného práva súdu závisí od okolností konkrétneho prípadu (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 579 s.).
V posudzovanej veci by sa inak takouto okolnosťou javilo žalovanou namietané uplatňovanie prostriedkov procesného útoku žalobkyne, ktorá opakovane navrhovala zmenu žaloby (uznesenie o pripustení zmeny žaloby zo dňa 17. júna 2019 a uznesenie zo dňa 5. októbra 2020) a korigovanie petitu žaloby vzhľadom na vyjadrenie žalovanej, keď pôvodný petit žaloby bol zjavne nedôvodný a tiež po vyslovení predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie (na súdnom pojednávaní dňa 12. februára 2020). Oneskorené predloženie prostriedkov procesnej obrany by bolo preto namieste vyhodnotiť aj s prihliadnutím na poskytnutý procesný priestor pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku protistrane, s prihliadnutím na zásadu rovnosti zbraní a materiálny výklad zásady koncentrácie v civilnom sporovom konaní.
Nebolo dôvodné zaoberať sa v odvolacom konaní ďalšími odvolacími námietkami, keďže prostriedkami procesnej obrany žalovanej v elektronickom podaní zo dňa 17. mája 2021 sa súd prvej inštancie nezaoberal, čo bude jeho úlohou, a to postupom zachovávajúcim právo na spravodlivý proces vo vzťahu k stranám konania.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré konanie nenahrádza prvoinštančné konanie.
Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, avšak súčasne vytvorením rovnakého priestoru pre uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany pre obidve strany konania, teda aby mali možnosť predniesť svoju argumentáciu k rozhodujúcim skutočnostiam, reagovať na tvrdenia protistrany a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Strany konania sú pritom povinné dbať, aby konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).
Na základe vykonaného dokazovania skutkové a právne závery súdu prvej inštancie budú odôvodňovať výrok súdneho rozhodnutia, v odôvodnení ktorého sa súd vysporiada s relevantnými ustanoveniami právnej normy, s prihliadnutím na príslušnú judikatúru.
Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa § 220 ods. 2 CSP, vrátane uvedenia použitých prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania.
Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania poskytne odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).
Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.