Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/242/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : O. M., bývajúci

V., proti žalovaným : 1/ Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné

námestie č. 13, Bratislava, 2/ JUDr. Juraj Šteffel, sudca Okresného súdu Kežmarok,

Trhovište č. 16, Kežmarok, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. marca 2013 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Brezno rozsudkom zo 16. marca 2012 č. k. -238 zamietol

návrh žalobcu, ktorým sa domáhal ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy

v peniazoch. Zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania vo výške 649,09 €

do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal ochrany

svojich osobnostných práv z toho dôvodu, že mala byť konaním žalovaného 2/ ako

konajúceho sudcu narušená, resp. znevážená jeho občianska česť a narušená ľudská

dôstojnosť. Konštatovaniami zo strany súdu bol žalobca podľa svojho tvrdenia znevážený,

označený za hypochondra, klamára a podvodníka a bola mu spôsobená aj citová ujma, resp.

poníženie a duševné trápenie.

Prvostupňový súd uzavrel, že ak samosudca na pojednávaní vyzve účastníka na predstúpenie,

prípadne predloženie listinného dôkazu, nemôže tým porušiť osobnostné práva účastníka, či

ho znevážiť, pričom aj v prípade takého zdravotného hendikepu, akým trpí žalobca, je

2

v možnostiach účastníka pred sudcu predstúpiť, prípadne predložiť listinu, následne

po vrátení sa na svoje miesto je možné sledovať ďalší priebeh, či protokoláciu pojednávania.

V prípade, že by z priamej komunikácie, ku ktorej došlo na predmetnom pojednávaní, žalobca

nepochopil celý jej obsah, bolo možné z jeho strany požadovať vysvetlenie, či dodatočné

vyslovenie pokynu alebo prejavu zo strany samosudcu. Ako vyplynulo z predmetnej zápisnice

ale aj z vyjadrenia žalobcu, často je pri komunikácii s inými ľuďmi schopný pochopiť obsah

toho, čo hovoria. Ak by v tomto konkrétnom prípade došlo k tomu, že by nejaký pokyn alebo

prednes nebol žalobcom pochopený v čase, keď by nevidel na svoj „monitor“, vznikla by

nevyhnutnosť zopakovať pokyn alebo prednes nadiktovaním do zápisnice tak, aby si ho

žalobca mohol prečítať. Z konania samosudcu žalobca dôvodil, že sudca ho chcel znevážiť,

resp. ho znevažuje. Nie je však zrejmé, na základe čoho žalobca takto vyhodnotil konanie

sudcu hneď po výzve na predstúpenie a nepočkal na účel, ktorý bol výzvou sledovaný.

Keď žalovaný 2/ ako konajúci sudca konštatoval, že so žalobcom komunikuje bez použitia

výpočtovej techniky a bez problémov, došlo znovu len k zaznamenaniu tejto časti

pojednávania a opisu spôsobu komunikácie medzi súdom a žalobcom. Ak k takémuto

priebehu pojednávania a k priamej komunikácii sudcu a účastníka došlo napriek zdravotnému

hendikepu, bolo na zvážení sudcu, či to do zápisnice zaznamená alebo nie. Sudca to

považoval za dôležité, zrejme s ohľadom na dovtedajší priebeh pojednávania, keď na jednej

strane žalobca nechcel opustiť svoje miesto, lebo by nevidel na monitor, ale na druhej strane

so samosudcom o tejto námietke komunikoval bez toho, aby čítal prejav sudcu z monitora.

Zo samotnej formulácie diktátu potom žalobca subjektívne dôvodil, že tým konajúci sudca

mieni spochybniť jeho tvrdenia o úplnej hluchote a tým ho znevážiť pred prítomnými

osobami. Avšak nielen v konaní pred Okresným súdom Brezno ale aj v iných situáciách sám

žalobca konštatoval možnosti priamej komunikácie aj možnosti vyvolať u ostatných osôb

dojem, že je schopný komunikovať bez problémov tak, ako keby zdravotným postihnutím

netrpel. Aj preto bolo nevyhnutné ustáliť procesnú otázku možnosti komunikácie medzi ním

a súdom. Zo strany súdu je možné vysloviť presvedčenie, že v prípade ďalšej komunikácie

a prípadných vysvetlení na predmetnom pojednávaní by vyplynulo, za akých podmienok

žalobca dokáže komunikovať priamo bez použitia výpočtovej techniky a za akých podmienok

prejavy sudcu či účastníkov nedokáže pochopiť. Samotné zaprotokolovanie skutočnosti, že

v určitom priebehu a určitej časti pojednávania komunikuje účastník sám bez výpočtovej

techniky a bez problémov, nemôže spochybniť jeho zdravotné postihnutie ako také, prípadne

3

jeho tvrdenia o tomto zdravotnom postihnutí, a takto ho znevážiť a označiť ho dokonca

za klamára a hypochondra.

Napriek subjektívnym pocitom, ktoré z takéhoto priebehu žalobca mohol mať, nebolo možné

konštatovať objektívnu spôsobilosť zneváženia žalobcu pred prítomnými osobami, či jeho

poníženie a zásah do jeho osobnostných práv v zmysle ustanovenia .

Z uvedených dôvodov návrh na určenie zásahu do osobnostných práv, ktorého sa žalobca

domáhal voči žalovanému 1/ zamietol. Voči žalovanému 2/ bolo navyše nutné konštatovať

nedôvodnosť návrhu z toho dôvodu, že žalobca sa voči tomuto účastníkovi nedomáhal

žiadneho určenia ani plnenia. Samotný žalobca, ktorý uznávajúc, že zodpovedným

za spôsobenú ujmu je v tomto prípade subjekt, v mene ktorého samosudca konal, nie samotný

sudca, uviedol, že žalovaného 2/ žaloval len z dôvodu opatrnosti avšak jeho argumentácii

nemožno v tomto prípade prisvedčiť, keďže ani z opatrnosti sa žalobca voči žalovanému 2/

ničoho nedomáhal. V časti konania voči nemu bol preto žalobný návrh zamietnutý z dôvodu

nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na uvedenú neexistenciu základu nároku tu

nebol potom dôvod ani skúmať oprávnenosť výšky požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy.

K dokazovaniu, ktoré bolo zo strany žalobcu navrhované v značnom rozsahu uviedol, že

žiaden z uvedených dôkazov nemohol bližšie osvetliť priebeh pojednávania a priniesť nové

svetlo do skutkového stavu v tejto veci, keď priebeh pojednávania a správnosť protokolácie

nebola účastníkmi rozporovaná.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27. marca 2013

č. k. -288 potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby

proti žalovanému 1/. Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti žalobcu

nahradiť žalovanému 2/ trovy konania vo výške 649,09 € potvrdil. Žalovanému 1/ náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal. Uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému 2/ trovy

odvolacieho konania vo výške 28,38 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odvolací súd v odôvodení uviedol, že rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil

ako vecne správny v zmysle , K procesným vadám konania

na prvostupňovom súde namietaným žalobcom uviedol :

, ktorý upravuje postup súdu v súdnom konaní nemá ustanovenia

o povinnosti viesť záznam pojednávania prostredníctvom záznamového zariadenia. O súdnom

pojednávaní sa vedie zápisnica o súdnom pojednávaní, ktorej náležitosti a spôsob vyhotovenia

je upravený v vyhlášky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy a v Zaznamenávanie

priebehu súdneho pojednávania pomocou technických prostriedkov upravuje § 56 vyhlášky

č. , kde podľa cit. vyhlášky priebeh súdneho pojednávania možno

zaznamenať aj pomocou technických zariadení a prostriedkov určených na zaznamenanie

zvuku a obrazu. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení

súdneho pojednávania pripojí k súdnemu spisu alebo v súdnom spise urobí poznámka, kde je

nosič dát uložený. O tom, či priebeh súdneho pojednávania sa zaznamenáva aj pomocou

technických zariadení a prostriedkov určených na zaznamenanie zvuku a obrazu rozhoduje

predseda senátu (samosudca). Ustanovenie síce výslovne nevylučuje zaznamenávanie

aj občianskeho súdneho konania pomocou technických zariadení a prostriedkov na určenie

na zaznamenávanie zvuku a obrazu, ale tieto technické zariadenia a prostriedky sú určené

najmä na zaznamenávanie hlavného pojednávania a verejného zasadnutia v trestnom konaní,

čo výslovne umožňujú ustanovenia a nasl. .

Tým, že okresný súd nevyhovel žiadosti žalobcu na zaznamenávanie priebehu súdneho

pojednávania aj pomocou technických zriadení a prostriedkov určených na zaznamenávanie

zvuku, nedošlo k vade konania pred súdom prvého stupňa, na ktorú by odvolací súd musel

prihliadnuť, a ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Aj zo zápisnice

o pojednávaní zo dňa 16.3.2012 jasne vyplýva, že zápisnica o súdnom pojednávaní je

diktovaná za prítomnosti zapisovateľky s použitím duálneho monitoru, ktorý má k dispozícii

žalobca. Žalobca tak mal možnosť sledovať priebeh konania a oboznámiť sa aj so záznamom

vyjadrení účastníkov konania. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.3.2012 vyplýva, že bol

podrobne zaznamenaný celý priebeh pojednávania ako aj vyjadrenia účastníkov konania,

pričom bolo dokonca umožnené žalobcovi, aby diktát z jeho strany bol zaznamenaný priamo

do zápisnice. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ustanovenie § 52 ods. 5 vyhlášky

č. , z ktorého vyplýva, že do zápisnice o súdnom pojednávaní sa spravidla

napíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov ak predpisy o konaní pred

súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité pre posúdenie veci zapíšu sa odpovede

vypočúvaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede

k nemu.

Odvolací súd nepopiera právo účastníka konania vyhotoviť si zvukový záznam o priebehu

pojednávania. Účastník konania má právo vyhotoviť si zvukový záznam na vlastné technické

zariadenie. Právo na vyhotovenie vlastného zvukového záznamu mu nemôže byť odopreté.

Žalobca mal možnosť vyhotoviť si vlastný zvukový záznam o priebehu pojednávania, mal

možnosť v konaní sa dať zastupovať advokátom, rovnako vzhľadom na svoje zdravotné

postihnutie mal možnosť doprovodu ďalšej osoby, pričom ani jednu z týchto možností

nevyužil. To, že súd nevykonal záznam súdneho pojednávania pomocou technických

prostriedkov, pričom súdu zákon takúto povinnosť neukladá, neznamená porušenie

procesných predpisov zo strany súdu.

K námietke vykonávania dôkazov uviedol, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.3.2012

jasne vyplýva, ktorými listinnými dôkazmi sa súd zaoberal, teda ktoré listiny oboznamoval,

pričom výslovne je aj uvedené na strane 15 zápisnice, že „súd ukončil čítanie dôkazov

a vyzýva žalobcu, aby sa k nim vyjadril“, z čoho vyplýva, že k prečítaniu listinných dôkazov

došlo a túto skutočnosť žalobca na pojednávaní nenamietal.

Pokiaľ žalobca v odvolaní uvádza, že súd „o vykonaní, či nevykonaní navrhovaných dôkazov

nerozhodol uznesením, ale konštatovaním“ v tomto rozsahu sa s názorom žalobcu

nestotožňuje. Žiadne z citovaných rozhodnutí najvyššieho súdu nevychádzalo z toho, že by

o nevykonaní dôkazov malo byť rozhodnuté uznesením. Odvolací súd sa síce stretol

s názorom teoretikov (Aspi Mazák a kolektív, komentár k ), že

„o nevykonaní dôkazov súd rozhodne uznesením“ ale stretol sa aj s opačným názorom, podľa

ktorého „o tom, či vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz súd nevydá žiadne rozhodnutie.

Má iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu

navrhovaný dôkaz nevykonal“ (JUDr. Jaroslav Krajčo a kolektív, ,

I. diel, Eurounion spol. s r.o., Bratislava 2010, jún, str. 488-489). Odvolací súd sa prikláňa

k názoru, že je zbytočné o nevykonaní dôkazu vydávať uznesenie, keď Občiansky súdny

poriadok takúto povinnosť neukladá a pokiaľ by aj uznesenie bolo vydané, šlo by o uznesenie

o vedení konania proti ktorému odvolanie nie je prípustné a ktorým súd nie je ani viazaný.

Tvrdenia žalobcu, že postupom sudcu pri vykonávaní dokazovania bola dokázaná jeho

zaujatosť v konaní nie je možné akceptovať, nakoľko v zmysle dôvodom

na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní

o prejednávanej veci alebo o jeho rozhodovaní v iných veciach.

Odvolacím dôvodom žalobcu nemôže byť ani tá skutočnosť, že žalovaný 2/ ospravedlnil

neúčasť na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu pracovných

povinností, pričom súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, a žiadal byť

vypočutý dožiadaným súdom. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca nepodal odvolanie voči

zamietavému rozhodnutiu súdu voči žalovanému 2/, jeho námietka o nevypočutí

žalovaného 2/ v konaní ako účastníka konania tak nemá význam, navyše ak ani neuviedol, čo

malo byť jeho výpoveďou nad rámec zistených skutočností preukázané.

Stotožnil sa s názorom okresného súdu, že pokiaľ žalovaný 2/ ako konajúci sudca konštatoval,

že so žalobcom komunikuje bez použitia výpočtovej techniky a bez problémov, došlo

k zaznamenaniu priebehu konania a opisu spôsobu komunikácie medzi súdom a žalobcom

tak, ako to v danej chvíli vnímal žalovaný 2/ ako sudca konajúci o veci. Zo záznamu priebehu

pojednávania vôbec nevyplýva, že by vysloveným úsudkom žalovaného 2/ ako sudcu

na pojednávaní dňa 10.9.2010 na Okresnom súde v Kežmarku „že komunikuje so žalobcom aj

bez použitia výpočtovej techniky a bez problémov“ došlo k spochybneniu žalobcom

preukázaného zdravotného stavu ohľadom celkovej straty sluchu, kedy došlo len

k zaznamenaniu vzájomnej komunikácie, pričom tieto tvrdenia nie sú takými skutkovými

tvrdeniami, ktoré by boli objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti alebo dobrej povesti

žalobcu v očiach ostatných osôb, a teda pôsobiť difamačne. Išlo len o zaznamenanie priebehu

skutkových okolností (komunikácia aj bez použitia výpočtovej techniky) bez toho, aby

zo strany žalovaného 2/ bol vyvodený akýkoľvek hodnotiaci úsudok.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť

odvodzoval z ustanovenia Namietal odňatie možnosti konať pred

prvostupňovým súdom tým, že mu dňa 16.3.2012 na pojednávaní pred prvostupňovým súdom

nebolo umožnené viesť pojednávanie za pomoci konferenčného snímania celého

pojednávania zvukovým zariadením a jeho zaznamenaním na CD.

Ďalej namietal, že sa nemôže stotožniť s právnym názorom odvolacieho súdu, že žiadne

ustanovenie sudcovi nedáva povinnosť o návrhoch strán na vykonanie dôkazov

rozhodnúť uznesením a stačí ak v rozsudku o veci samej uvedie, že dôkazy nepovažoval

za dôležité.

Závažným porušením jeho procesných práv je fakt, že samosudca na strane 16 zápisnice bez

akéhokoľvek upozornenia a bez možnosti, aby mohol podľa k veci zaujať

stanovisko a teda aj navrhnúť prípadne nové dôkazy vyhlásil nečakane dokazovanie

za skončené.

Tvrdí, že súd mal povinnosť vypočuť žalovaného 2/ jednak preto, že to sám písomne pred

pojednávaním od procesného súdu cez dožiadaný súd požadoval a jednak preto, že samosudca

o jeho návrhu nikdy na pojednávaní nerozhodol.

Skutočnosť, že vo veci mal byť sudca JUDr. T. G. vylúčený a konal zaujatý sudca

dokumentuje aj tým, že vec bola elektronickou podateľňou pridelená do senátu JUDr. E. C..

Bez toho, aby ho súd informoval o dôvodoch zmeny senátu pripadla vec ako aj iné jeho veci

do senátu JUDr. T. G., hoci JUDr. E. C. v tom čase rozhodovala iné veci podobného

charakteru, okrem iného aj jednu jeho diskriminačnú vec.

Pochybenia sa dopustili oba súdy aj v súvislosti s rozhodovaním o trovách právneho

zastupovania žalovaného 2/.

Žiadal, aby najvyšší súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

na nové konanie.

Žalovaní 1/, 2/ sa písomne k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa ( a nasl. ).

Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania

osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť (len)

právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak ho právna

úprava pripúšťa ( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky je v dovolacom

konaní oprávnený rozhodnutia odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol

jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom vrátane toho, ako

ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom

dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení až d/

Ak nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, iba že by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre účely predmetného dovolacieho konanie je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdmi

nižších stupňov, ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd tu nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk. Posúdiť

správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci,

nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané

dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne zdôrazniť) prieskumnú povahu; aj

so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu –

nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď veta druhá ).

Podľa dovolanie je prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok

odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil,

že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

a Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani

nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa až 3

(procesne) prípustné.

Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa tiež otázkou, či

konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v (tzv. vady

zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku aj

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom

9

konania, c/ účastník konania nemá procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/

až g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ) a prípadne nesprávne právne

posúdenie veci ( ), i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorých procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle až e/

netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti sa dovolací súd

osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva.

Dovolateľ namietal odňatie možnosti konať pred súdom prvého stupňa dňa 16.3.2012

tým, že prvostupňový súd mu neumožnil vykonať pojednávanie za pomoci konferenčného

snímania celého pojednávania zvukovým zariadením a jeho zaznamenaním na CD.

10

S predmetnou námietkou dovolateľa sa náležite vyporiadal odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia, s čím sa dovolací súd stotožňuje v celom rozsahu, keď konštatoval, že

zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.3.2012 jasne vyplýva, že táto je diktovaná

za prítomnosti zapisovateľky s použitím duálneho monitoru, ktorý má k dispozícii žalobca.

Žalobca tak mal možnosť sledovať priebeh konania a oboznámiť sa so záznamom vyjadrení

účastníkov konania. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 16.3.2012 vyplýva, že bol podrobne

zaznamenaný celý priebeh pojednávania ako aj vyjadrenia účastníkov konania, pričom bolo

dokonca umožnené žalobcovi, aby diktát z jeho strany bol zaznamenaný priamo do zápisnice.

Žalobca mal možnosť vyhotoviť si vlastný zvukový záznam o priebehu pojednávania, mal

možnosť v konaní sa dať zastupovať advokátom, rovnako vzhľadom na svoje zdravotné

postihnutie mal možnosť doprovodu ďalšej osoby, pričom ani jednu z týchto možností

nevyužil. To, že súd nevykonal záznam súdneho pojednávania pomocou technických

prostriedkov, pričom súdu zákon takúto povinnosť neukladá, neznamená porušenie

procesných predpisov zo strany súdu. Dovolací súd sa stotožňuje so záverom odvolacieho

súdu, že postupom prvostupňového súdu nedošlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred

súdom.

Dovolateľ namietal, že samosudca nevykonal dôkazy v situácii absolútne hluchého

účastníka tak, aby nebolo pochýb o tom, že dôkaz naozaj prečítal ako aj spôsob, ako sa

vysporiadal s návrhmi oboch účastníkov nemá oporu v .

Nestotožnil sa s právnym názorom odvolacieho súdu, že žiadne ustanovenie sudcovi

nedáva povinnosť o návrhoch strán na vykonanie dôkazu rozhodnúť uznesením a stačí ak

v rozsudku vo veci samej uvedie, že dôkazy nepovažoval za dôležité.

Aj s touto dovolacou námietkou sa odvolací súd náležite vyporiadal v odôvodnení svojho

rozhodnutia, dovolací súd sa k týmto dôvodom pripája a uvádza, že účastníci konania

v zmysle boli poučení podľa aj s poukazom na

ods. 1 veta prvá a druhá a samostatne boli poučení o procesných právach

a povinnostiach aj podľa a Prvostupňový súd vykonal dokazovanie

čítaním dôkazov v súlade s , vyzval účastníkov, aby sa k nim

vyjadrili, čo je konštatované v zápisnici o pojednávaní, dodržal procesný postup v rozsahu

ako je upravený . Po ukončení dokazovania dal právo

účastníkom konania k záverečným návrhom. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom

odvolacieho súdu, že o tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz nevydáva

žiadne rozhodnutie, má iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť,

11

z akého dôvodu navrhovaný dôkaz nevykonal. Dovolací súd dospel k záveru, že

prvostupňový súd neodňal žalobcovi procesné oprávnenie zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu, i k právnej stránke veci.

Dovolateľ namieta, že súd prvého stupňa mal povinnosť vypočuť žalovaného 2/

jednak preto, že to sám písomne pred pojednávaním od procesného súdu cez dožiadaný súd

požadoval a jednak preto, že samosudca o jeho návrhu nikdy na pojednávaní nerozhodol.

Výsluch účastníka konania je jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazov

navrhnutých účastníkom konania, nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť

konať pred súdom. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí

výlučne súdu, a nie účastníkovi konania. Neobstojí ani táto dovolacia námietka žalobcu, že

postupom prvostupňového súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Žalobca namietal, že konanie je postihnuté procesnou vadou v zmysle § 237 písm.g/

, lebo bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu.

Právo na zákonného sudcu je zaručené v ,

podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi, príslušnosť súdu ustanoví

zákon. Uvedený ústavný príkaz predstavuje pre každého účastníka konania rovnakú záruku,

že na rozhodovanie o jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred daných zásad

(procesných pravidiel).

Otázke práva na zákonného sudcu venovali pozornosť viaceré rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky, napr. , , , ,

, . Ústavný súd pojem zákonného sudcu vykladá tak, že ním je

sudca, ktorý spĺňa zákonom ustanovené predpoklady na funkciu sudcu a ktorý bol určený

na prejednanie a rozhodnutie veci v súlade s rozvrhom práce.

Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia je teda

súčasťou základného práva na zákonného sudcu aj zásada prideľovania súdnej agendy

sudcom (spĺňajúcim uvedené predpoklady) a určenia zloženia senátov na základe pravidiel

obsiahnutých v rozvrhu práce (, o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov). Pokiaľ potom vec prejedaná a rozhodne sudca (alebo senát)

určený rozvrhom práce, nedošlo k porušeniu práva na zákonného sudcu. V prípade ak nastanú

okolnosti odôvodňujúce zmenu rozvrhu práce tak, že dochádza k presunu pridelených vecí

12

na iného sudcu (senát), aj sudca (senát), ktorému boli následne pridelené, treba takisto

považovať za zákonného sudcu (senát).

Z obsahu spisu vyplýva, že daná vec bola pridelená elektronickou podateľňou sudkyni

JUDr. E. C. dňa 28.9.2010 (č. l. 20). Na č. l. 21 predmetného spisu sa nachádza úradný

záznam vyhotovený JUDr. E. C., z ktorého je zrejmé, že v zmysle Rozvrhu práce na rok 2010

nie je zákonnou sudkyňou v konaní na ochranu osobnosti s pokynom, aby prostredníctvom

elektronickej podateľne bol pridelený spis inému sudcovi. Na č. l. 22 je potvrdenie o pridelení

predmetnej veci elektronickou podateľňou sudcovi JUDr. T. G.. Z uvedeného je zrejmé,

že na základe pravidiel obsiahnutých v Rozvrhu práce na rok 2010 bola vec pridelená

elektronickou podateľňou zákonnému sudcovi JUDr. T. G.. Preto zmenou sudcu nebolo

žalobcovi odňaté právo na zákonného sudcu. K dovolacím námietkam dovolací súd dodáva,

že v zmysle dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo jeho rozhodovaniu v iných veciach.

Žalobca svojím dovolaním výslovne napáda aj výrok odvolacieho ako aj

prvostupňového súdu o trovách konania. Prípustnosť dovolania proti časti rozsudku

odvolacieho súdu o trovách konania treba posudzovať podľa , nie podľa

Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle , a to aj

v prípade, že je pojaté do rozsudku o veci samej. Ani v takom prípade nezmení rozhodnutie

o trovách konania svoju procesnú povahu a preto z hľadiska prípustnosti dovolania treba

na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie ale výslovne ustanovuje,

že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu)

neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.

Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania

žalobcu nevyplýva z až 3 , ani z Dovolanie preto

odmietol podľa v spojení s bez toho, aby

skúmal opodstatnenosť dovolateľom uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2

písm.b/ a c/ So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným Najvyšší súd Slovenskej republiky trovy

dovolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne trovy tohto konania nevznikli (§ 243b

ods. 5 v spojení s a ).

13

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2014

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová