Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/126/2021

Potvrdené rozhodnutím 2CoCsp/79/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. C., F. X, o zaplatenie 425,77 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 11Csp/126/2021-220 zo dňa 22.9.2022 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., Bratislava - Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X. Y., L. X, o zaplatenie 425,77 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným upomínaciemu súdu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 278,49 Eur spolu s príslušenstvom, zmluvnú pokutu 147,28 Eur a trovy konania.

2. Uviedol, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej podľa ust. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s., za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil. Na cenu dodaných verejných služieb v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb vystavil a doručil žalovanému:

- faktúru č. 8203035458 s dátumom splatnosti dňa 19.02.2018 na sumu 86,53 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky,

- faktúru č. 8205011312 s dátumom splatnosti dňa 19.03.2018 na sumu 124,14 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky,

- faktúru č. 8207001558 s dátumom splatnosti dňa 18.04.2018 na sumu 33,91 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky,

- faktúru č. 8209003564 s dátumom splatnosti dňa 18.05.2018 na sumu 33,91 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky. Poplatky účtované žalovanému titulom upomienky oneskorenej platby, náhrady nákladov, poplatku za prerušenie/obmedzenie poskytovania služieb nie sú predmetom žaloby. Na zabezpečenie záväzku viazanosti žalovaného zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižuje. Žalovaný porušil záväzok viazanosti tým, že porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Uplatňovaná zmluvná pokuta v sume 147,28 Eur vyúčtovaná faktúrou č. 8221004933 bola v

zmysle zmluvy o poskytovaní verejných služieb vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami zmluvy o poskytovaní verejných služieb dohodnutú cenu za poskytnuté služby a vyúčtovanú zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania s jej zaplatením. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia, s.r.o. ako postupníkom dňa 08.07.2020 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatenej ceny za poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty v celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi, o čom bol žalovaný upovedomený písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. . Žalovaný napriek výzve právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávku žalobcu do dnešného dňa nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému len časť postúpeného nároku titulom nezaplatenej ceny za riadne a včas poskytnuté verejné služby a vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 425,77 Eur spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatil.

3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 15.04.2021 platobný rozkaz, sp.zn. , proti ktorému podal v zákonnej lehote odpor žalovaný, čím sa platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. Keďže žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, vec bola následne postúpená tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný v odpore uviedol, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb - balík služieb bola uzatvorená dňa 08.08.2017. Následne došlo k zmene adresy žalovaného, ktorý požiadal spoločnosť o znovu zapojenie internetu na novej adrese v Š., a to v dňoch 16.10.2017 - 01.11.2017, z technických príčin na strane poskytovateľa služieb však k znovu zapojeniu nedošlo. Technici poskytovateľa služieb sa o to pokúsili dvakrát, ale neúspešne. Žalovaný technikom poskytovateľa služieb poskytol potrebnú súčinnosť. Vzniknutú situáciu, ako i následne vystavené faktúry žalovaný riešil prostredníctvom telefonických ako i osobných stretnutí s pracovníkmi poskytovateľa služieb. Vo vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute žalovaný uvádza, že žalobcovi nevznikol nárok na úhradu zmluvnej pokuty, nakoľko k porušeniu zmluvných podmienok došlo na strane poskytovateľa služieb, preto je nárok na úhradu zmluvnej pokuty nemiestny, a tým nezákonný. Nakoľko k vzniku prekážky v poskytovaní služieb v zmysle zmluvy došlo na strane poskytovateľa služieb, považuje žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný. Je teda zrejmé, že tvrdenie žalobcu, že si uplatňuje nárok na základe riadne a včas poskytnutých verejných služieb, sa nezakladá na pravde, nakoľko zo strany poskytovateľa služieb tieto žalovanému poskytnuté neboli. Zároveň z opatrnosti vzniesol námietku premlčania, nakoľko v zmysle údajov zo súdneho spisu bol návrh na vydanie platobného rozkazu doručený konajúcemu súdu dňa 27.02.2021, pričom faktúra č. 8203035458 bola splatná dňom 20.02.2018.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.07.2021 uviedol, že vyjadrenia žalovaného považuje za neodôvodnené a s chýbajúcou oporou v zákone a skutkovom stave, pričom tvrdenia sa javia ako účelové, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojho záväzku. K námietke premlčania uviedol, že splatnosť najstaršej faktúry, na podklade ktorej si uplatňuje nárok v tomto konaní, nastala dňa 19.02.2018. Premlčacia lehota pre zaplatenie jednotlivých faktúr podľa začala plynúť dňa 19.02.2018 a žalovaná pohľadávka tak bola dňa 17.02.2021 uplatnená na súde v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby. Nimi uplatnený nárok tak v čase začatia konania premlčaný nebol. Na zabezpečenie záväzku zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb bola medzi stranami sporu dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia zmluvy pomerne znižuje. Základ zmluvnej pokuty pri uzavretí Zmluvy bol dojednaný vo výške 240,- Eur. Hodnota zabezpečovaného záväzku v čase uzavretia Zmluvy bola vo výške 804,86 Eur bez DPH, t. j. 1.006,08 Eur s DPH = 24 mesiacov x (39,98 + 1,94) Eur s DPH. Vysvetlenie: 24 mesiacov - doba viazanosti, 19,99 Eur - mesačný poplatok za zvolený program služieb počas doby viazanosti uvedený v cenníku na str. 5, 19,99 Eur - mesačný poplatok za zvolený program služieb počas doby viazanosti uvedený v cenníku na str. 7, 1,94 Eur - Magio Box bez HDD nájom,

1006,08 Eur s DPH - minimálna hodnota záväzku zabezpečovaného zmluvnou pokutou s DPH, 804,86 Eur bez DPH - minimálna hodnota záväzku zabezpečovaného zmluvnou pokutou bez DPH, Zmluvná pokuta sa vyúčtováva bez DPH. Na základe bodu ZMLUVNÁ POKUTA na str. 6 Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balík služieb zo dňa 08.08.2017 si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu v zníženej (degresívnej) výške 147,28 Eur oproti dohodnutému základu v počiatočnej výške 240,- Eur. Žalobca teda u žalovaného zohľadnil počet dní, ktoré mu uplynuli zo záväzku viazanosti, pričom zohľadnil aj obdobie, počas ktorého bol žalovaný v omeškaní a neuhrádzal faktúry za poskytnuté služby. Žalovaný porušil zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby po dobu dlhšiu ako 45 dní po splatnosti, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta bola v zmysle zmluvy vypočítaná degresívnym spôsobom so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti. Žalovanému boli poskytované služby odo dňa 22.08.2017, čo preukázal Zmluvou o poskytovaní verejných služieb. Služby boli žalovanému prerušené dňa 31.05.2018, t.j. po 282 dňoch od začiatku využívania služieb, čo preukázal faktúrou č. 8211018257. Z dohodnutého obdobia viazanosti v dĺžke 730 dní (24 mesiacov), boli žalovanému poskytnuté služby len po dobu 282 dní, teda žalovaný porušil svoj záväzok viazanosti o 448 dní zostávajúcich do konca doby viazanosti. Výpočet (podľa vzorca uvedeného v dohode o zmluvnej pokute) je podľa jeho názoru bežný matematický úkon: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = (Základ zmluvnej pokuty/celkový počet dní doby viazanosti) x počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti. Celková suma vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 147,28 Eur pozostáva z nasledovných položiek uvedených v Tabuľke č.1 Zmluvy: Balík dvoch služieb - za porušenie záväzku viazanosti oboch Služieb v Balíku služieb: = (120,00 Eur základ / 730 dní) x 448 dní = 73,64 Eur, = (120,00 Eur základ / 730 dní) x 448 dní = 73,64 Eur. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému zvýhodnenú ponuku služieb v podobe celkovej sumy zľavy zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových služieb) a z neakciovej kúpnej ceny KZ/Dátového zariadenia a túto výhodu mu dodávateľ poskytol ako benefit pre jeho záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a riadne si plniť svoje zmluvné povinnosti po určený čas viazanosti. Žalovaný si musel byť vedomý hrozby, že v prípade neplnenia si záväzkov počas doby viazanosti bude povinný zaplatiť protihodnotu uvedenej paušalizovanej náhrady škody, ktorou je dojednaná zmluvná pokuta. Výška zmluvnej pokuty je určená degresívnym (klesajúcim) spôsobom, teda zohľadňuje dobu, počas ktorej si spotrebiteľ svoj záväzok zo Zmluvy plní riadne a včas. Zmluvná pokuta uplatnená v tomto prípade bola dojednaná v súlade s rozhodovacou praxou slovenských súdov. Žalobca dal v tejto súvislosti do pozornosti, viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky.

6. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.08.2021 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Konštatoval, že k vzniku prekážky v poskytovaní služieb v zmysle zmluvy došlo na strane poskytovateľa služieb, preto považoval nárok žalobcu vrátane zmluvnej pokuty za nedôvodný.

7. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, naposledy na deň 22.09.2022, na ktorom súd vo veci samej rozhodol. Pojednávania vo veci samej sa nezúčastnil žalobca a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť písomne ospravedlnili. Žalovaný sa pojednávania zúčastnil osobne. Súd teda v súlade s ust. pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

8. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s predchodcom žalobcu spoločnosťou T-com cez sprostredkovateľa uzavrel dňa 08.08.2017 zmluvu na základe ktorej mu bol zavedený internet na adresu L. X, R. X. Y.. Požiadal o služby internet a Magio televíziu, ktorá bola naviazaná na zriadenie internetu. Následne mu bolo zo strany predchodcu žalobcu odovzdané mobilné zariadenie a to router a Magio box. Po určitom čase požiadal v pobočke predchodcu žalobcu o preloženie internetu na adresu Š. XX/XX, Š., kde mal nové miesto pobytu. O tomto s ním bola uzavretá zmluva dňa 23.10.2017. Podľa jeho názoru malo ísť o zmenu pôvodnej zmluvy, nie zmluva nová, bol teda oklamaný. Mali mu byť poskytované tie isté služby ako podľa predchádzajúcej zmluvy, balík služieb mal byť iba presunutý na inú adresu. Nepamätal si kedy presne, prišli na adresu do Š. dvaja technici. On demontoval zariadenie z adresy L., R. X. Y., pretože mu to technici T-comu kázali a zobral tieto zariadenia do Š.. Prišiel tam jeden technik, urobil tam nejaké šetrenie, na čo mu oznámil, že on tam internet nezapojí. Susedia vo vedľajších bytoch, všetci internet mali. Technik zobral zariadenia a odišiel s nimi preč. Ešte predtým však absolvoval telefonát, s nejakým zamestnancom T-comu, ktorého mu následne odovzdal a bolo mu povedané, že prídu na miesto do Š. ďalší technici. Pár dní na to prišiel zase jeden technik, tento doniesol so sebou nejaké boxy, neboli to tie pôvodné moje boxy, lebo vyzerali ako nové, boli zabalené v krabiciach. Ani tento

technik to nedokázal zapojiť, zariadenia si zobral a odišiel. Situáciu išiel riešiť priamo do pobočky T- comu, kontaktoval dílera, ktorý mu následne posielal výhražné SMS-ky. Išiel na pobočku za účelom riešenia celej situácie, keďže nemal zapojený internet ani na adrese v Š., ani na adrese v R. X. Y., nemal ani technické vybavenie, toto si odniesol technik. Následne ešte cca 8 mesiacov internet platil a dal predchodcovi žalobcu opätovne možnosť, aby ho zapojil na inú adresu a to na adresu R. X. Y., X. A. X. Najprv mu povedali, že sa to zapojiť dá a potom zase, že sa to zapojiť nedá, pretože je tam zazmluvnená iná firma, firma Harmatan. Odvtedy teda prestal za služby ktoré neodoberal platiť. Čo sa týka podpisu zmluvy, ktorá bola žalobcom predložená do spisu zo dňa 15.11.2017, o takejto nevedel, žiadnu takúto zmluvu nepodpisoval. Podpísal zmluvu zo dňa 08.08.2017 a potom zmluvu z 23.10.2017, ktorá mala byť podpísaná v Poprade, ale on sa domnieval, že ide iba o dodatok k pôvodnej zmluve o zmene miesta poskytovania služieb internetu do Š.. O žiadnej tretej zmluve nevedel, ani o zmluve zo dňa 15.11.2017 nevedel. Na základe chovania sa dílera však dedukoval, že musel byť na neho urobený podvod, musel si tieto údaje vyprodukovať sám díler.

9. Po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov súd zistil, že Spoločnosť Slovak Telekom a.s., Bratislava so žalovaným uzavrela dňa 08.08.2017 zmluvu o poskytovaní verejných služieb

- balík služieb na základe ktorej boli žalovanému sprístupnené verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených zmluvou. Žalovanému bol poskytnutý komplexný program Magio Televízia XL a Magio Internet XL a bol mu rovnako poskytnutý nájom koncového zariadenia zn. Magio Box o čom svedčí potvrdenie o jeho odovzdaní zo dňa 22.08.2017. Následne dňa 23.10.2017 mala byť medzi predchodcom žalobcu a žalovaným podpísaná Zmluva o poskytovaní verejných služieb - balík služieb, ktorá bola zo strany žalobcu súdu predložená, avšak bez podpisu žalovaného. Jej uzavretie žalovaný potvrdil. Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že služba Magio Internet a Magio Televízia má byť umiestnená na adresu Š., Š. XX/XX a rovnako mal byť žalovanému poskytnutý nájom koncového zariadenia zn. Magio Box bez HDD. Žalovaný sa domnieval, že išlo o zmenu pôvodnej zmluvy z dôvodu zmeny umiestnenia služieb. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať dohodnutú cenu za poskytované služby, ktoré mu boli fakturované faktúrou č. 8203035458 s dátumom splatnosti dňa 19.02.2018 suma 86,53 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúrou č. 8205011312 s dátumom splatnosti dňa 19.03.2018 suma 124,14 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúrou č. 8207001558 s dátumom splatnosti dňa 18.04.2018 suma 33,91 Eur ku dňu postúpenia pohľadávky a faktúrou č. 8209003564 s dátumom splatnosti dňa 18.05.2018 suma 33,91 Eur. Dlh na hovornom ku dňu podania žaloby činil 278,49 Eur. Žalobca si faktúrou č. 8221004933 uplatnil titulom zmluvnej pokuty sumu 147,28 Eur. 10. Z písomnosti označenej ako "Odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb" zo dňa 21.01.2019 súd zistil, že Spoločnosť Slovak Telecom odstúpila od predmetnej zmluvy s účinnosťou od 31.01.2019 z dôvodu nezaplatenia ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti. Žalovanému bola oznámená výška záväzku voči spoločnosti, ktorý činil 503,86 Eur. Písomnosť obsahuje upozornenie, že ak je žalovaný napriek písomnej výzve spoločnosti nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením peňažného záväzku, môže táto v zmysle § 43 ods. 13 Zákona postúpiť svoju peňažnú pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe.

11. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020 s prílohou súd zistil, že pohľadávka predchodcu žalobu a to istina 278,49 Eur a poplatky 225,55 Eur bola postúpená súčasnému žalobcovi.

12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2020 súd zistil, že predchodca žalobcu postúpenie pohľadávky žalovaného v celkovej výške 504,04 Eur s prísl. žalovanému oznamoval.

13. Z Výzvy na zaplatenie pohľadávky zo dňa 25.01.2021 súd zistil, že právny zástupca súčasného žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 652,86 Eur a to do 04.02.2021. O doručovaní výzvy svedčí pripojený podací hárok.

14. Podľa až 4 v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa , , , v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa , v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa v znení platnom ku dňu vyhotovenia výzvy na úhradu pohľadávky, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Podľa , v znení platnom ku dňu vyhotovenia výzvy na úhradu pohľadávky, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené

19. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

20. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa o elektronických komunikáciách v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

22. Podľa o elektronických komunikáciách v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

23. Podľa o elektronických komunikáciách v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky

je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 08.08.2017 a následne dňa 22.08.2017 uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb - balík služieb na základe ktorých boli žalovanému sprístupnené verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených zmluvami. Zmluvy uzavreté medzi predchodcom žalobcu a žalovaným sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle všeobecných ustanovení . Z obsahu zmlúv je zrejme, že predchodca žalobcu pri ich uzavretí konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvy uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci.

25. Pôvodný veriteľ Spoločnosť Slovak Telecom, a.s., Bratislava postúpil pohľadávku voči žalovanému zo Zmlúv o poskytovaní verejných služieb terajšiemu žalobcovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020.

26. Prioritne sa preto súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu, teda otázkou, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovaného a žalobcom, ktorú v záverečnom prednese namietal samotný žalovaný.

27. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) por. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č. k. -9). Z uvedenej definície vecnej legitimácie je zrejme, že stranou sporu môže byť ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba, ktorá podá žalobu resp. voči ktorej je žaloba podaná. Uvedené však neznamená, že táto strana sporu je aj v konaní vecne legitimovaná t.j. že je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia resp. hmotnoprávnej povinnosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je pritom rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.

28. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (por. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. ).

29. V danom prípade podľa názoru súdu nebolo preukázané, že medzi Slovak Telecom, a.s., Bratislava ako pôvodným veriteľom pohľadávky s príslušenstvom, ktorej úhrady sa voči žalovanému v tomto spore domáha žalobca a samotným žalobcom došlo k platnému postúpeniu uvedenej pohľadávky

30. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Zároveň ďalšími zo o elektronických komunikáciách vyplývajúcimi podmienkami, ktoré musí veriteľ splniť prv, než pristúpi k postúpeniu pohľadávky, je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy telekomunikačného podniku dlžníkovi v omeškaní a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky telekomunikačného podniku na tretiu osobu, nakoľko zákon o elektronických komunikáciách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k .

31. Ide o postup obdobný ako v prípade postupu predvídaného v prípade tretia veta o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prípade nedodržania ktorého u bánk je pochybenie takéhoto postupu sankcionované neplatnosťou prípadného postúpenia takejto pohľadávky (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.04.2018).

32. V danom spore žalobca síce súdu predložil prípis zo dňa 21.01.2019 adresovaný žalovanému, označený ako "Odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb", ktorý okrem iného mal predstavovať aj výzvu na úhradu dlžnej sumy 503,86 Eur, avšak zároveň nepreukázal súdu, kedy bol vyššie uvedený prípis jeho právneho predchodcu žalovanému doručený, resp. že bol vôbec doručovaný (t.j. daný na poštovú prepravu). Skutočnosť, že takáto výzva bola žalovanému doručovaná resp. doručená vylúčil vo svojej výpovedi samotný žalovaný a túto napriek uzneseniu súdu sp.zn. -119 zo dňa 21.10.2021 - výzvy na doplnenie skutkových tvrdení, nepreukázal ani súčasný žalobca.

33. Ako už súd vyššie uviedol podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR v prípade obdobného znenia zákona o bankách jednou zo základných požiadaviek k tomu, aby pohľadávka voči žalovanému mohla byť z telekomunikačného podniku postúpená na tretí subjekt, je splnenie podmienky, že žalovanému bola výzva na splnenie jeho omeškaných úhrad preukázateľné zaslaná (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.04.2018).

34. Podľa názoru súdu je takýto výklad textu ustanovenia o bankách analogicky aplikovateľný aj na výklad ustanovenia o elektronických komunikáciách v znení platnom v čase, kedy bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi predchodcom žalobcu a žalovaným.

35. Táto požiadavka preukázateľného doručovania uvedeného prípisu žalovanému v konečnom dôsledku vyplýva aj zo samotného zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Podľa takáto výzva na splnenie dlhu zo strany žalovanej pred postúpením uvedenej pohľadávky musí mať písomnú podobu, pričom v prípade, že sa táto písomná výzva právneho predchodcu doručovala žalovanému ako tzv. kvalifikované oznámenie, musela sa mu buď doručiť, čo by potvrdzovala podpísaná doručenka, alebo vrátiť tomuto predchodcovi ako nedoručená zásielka s informáciou o jej o uložení a nevyzdvihnutí si žalovanému.

36. Žalobca v konaní nepreukázal, kedy bola predmetná písomnosť žalovanému doručená, resp. že by mu bola vôbec doručovaná (daná na poštovú prepravu), a to napriek následnej výzve zo strany súdu na doplnenie skutkových tvrdení žalobcu práve v tomto smere. V kontexte uvedeného súd odkazuje na princíp doručovania podľa , ktorý upravuje režim doručovania hmotnoprávnych úkonov tak, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď k nej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia. Dôjdením prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať (pozri uznesenie NS SR sp.zn. , tiež uznesenie NS SR ). Písomná výzva pred postúpením pohľadávky (hoci aj v podobe odstúpenia od zmluvy) v zmysle zákona o elektronických komunikáciách predstavuje jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorého naplnenie závisí od toho, či tento prejav vôle sa dostal do dispozičnej sféry adresáta, t.j. dlžníka, a teda, či voči osobe, ktorej bol určený, súčasne pôsobí.

37. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že pre naplnenie teórie dôjdenia síce na strane jednej postačuje reálna možnosť adresáta oboznámiť sa s prejavom vôle (nevyžaduje sa skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej právny úkon), avšak na strane druhej iba tvrdenie o tom, že predmetný hmotnoprávny úkon bol spracovaný (o čom niet pochýb) a príp. aj odoslaný (na poštovú prepravu), hoci by išlo o preukázanú okolnosť, podmienku dôjdenia nenapĺňa.

38. V tejto súvislosti súd podotýka, že podľa platnej judikatúry v prípade sporu o doručenie písomnosti dôkazné bremeno o doručení písomnosti zaťažuje odosielateľa (por. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp.zn. ) a uvádza, že sprísnená ochrana spotrebiteľa vyžaduje, aby sa v prípade, ak sú dané pochybností o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom v súlade s platného a účinného v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovaným, použil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené tak nebolo preukázané splnenie podmienok uvedených v , na základe ktorých by sa dalo postúpenie pohľadávok voči žalovanému,

ktoré sú predmetnom tohto sporu, z postupcu na žalobcu (ako postupníka) považovať za súladné so zákonom, a teda za platné.

40. V závere súd poznamenáva, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení (odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

41. Na základe vyššie uvedeného teda súd konštatuje, že v prípade pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu, vzhľadom na nesplnenie podmienok vyžadovaných o elektronických komunikáciách zo strany predchodcu žalobcu žalovanému nie je postúpenie tejto pohľadávky podľa tohto osobitného predpisu dovolená, čo ma za následok, že Zmluva o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa pohľadávky predchodcu žalobcu voči žalovanému, je absolútna neplatná pre jej rozpor so zákonom ( ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia musí prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti).

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.

43. Po preukázaní nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, sa súd ďalším vecným preskúmavaním merita sporu vrátane uplatnenej námietky premlčania nezaoberal.

44. Žalovaný v konaní navrhol vypočuť ako svedkov pracovníkov predchodcu žalobcu Ľ. V. a H. C..

45. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané je vždy vecou súdu a nie strán sporu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.05.2009). Súd v prejednávanej veci v zmysle uvedeného nepovažoval za účelné a hospodárne vykonať dôkaz výsluchom navrhnutých svedkov, vzhľadom na fakt, že vec meritórne nepreskúmaval, keďže žaloba bola z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie zamietnutá. Vykonanie tohto dôkazu by tak bolo v konaní nadbytočné a neefektívne, preto návrh na jeho vykonanie zamietol.

46. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci

47. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech, avšak náhradu trov konania nežiadal, súd žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach ( , ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.