Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-79-2022.pdf
PDF · 93.07 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/79/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. C., F. X, o zaplatenie 425,77 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 11Csp/126/2021-220 zo dňa 22.9.2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 278,49 € s príslušenstvom, zmluvnej pokuty vo výške 147,28 € a náhrady trov konania. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej podľa § 44 zák. .č 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách medzi žalovaným a spoločnosťou Slovak Telekom, s.r.o., poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej siete spoločnosti Slovak Telekom, s.r.o., za ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Právny predchodca za poskytnuté služby vystavil a doručil žalovanému faktúru č. 8203035458 so splatnosťou dňa 19.2.2018 na sumu 86,53 €, faktúru č. 8205011312 so splatnosťou dňa 19.3.2018 na sumu 124,14 €, faktúru č. 8207001558 so splatnosťou dňa 18.4.2018 na sumu 33,91 € a faktúru č. 8209003564 so splatnosťou dňa 18.5.2018 na sumu 33,91 €, ktoré žalovaný do podania žaloby neuhradil. V dôsledku porušenia zmluvných povinností právny predchodca žalobcu žalovanému vyúčtoval aj zmluvnú pokutu vo výške 147,28 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postupca Slovak Telekom, s.r.o., uvedenú pohľadávku dňa 8.7.2020 postúpil na žalobcu ako postupníka. Žalovaný nárok žalobcu neznal a uviedol, že právny predchodca žalobcu mu služby riadne a včas v súlade so zmluvou neposkytol. Tvrdil, že služby najprv využíval, no po zmene adresy mu na novej adrese v Štrbe technickí zamestnanci právneho predchodcu žalobcu nevedeli internet zapojiť. Situáciu riešil telefonicky aj osobne na pobočke právneho predchodcu žalobcu Následne ešte niekoľko mesiacov faktúry uhrádzal a požiadal o zapojenie na inej adrese, aj tam bezvýsledne, po čom prestal faktúry za služby uhrádzať. Zmluvnú pokutu považoval za nezákonnú a mal za to, že právnemu predchodcovi žalobcu na ňu nevznikol nárok, keďže došlo k porušeniu zmluvných podmienok na strane dodávateľa.
3. Súd prvej inštancie aplikujúc ust. § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods.1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 9, § 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 1, ods. 2, § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 43 ods. 1 písm. a/, § 44 ods. 1, ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách a vykonajúc dokazovanie z predložených listín prijal záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a žalobu zamietol. Skonštatoval, že vzhľadom na postúpenie bolo potrebné ako prvé skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. V súlade s § 43 ods. 13 skúmal či boli splnené podmienky na postúpenie pohľadávky, pričom zistil, že žalobca nepreukázal doručenie alebo aspoň zaslanie výzvy v zmysle uvedeného ustanovenia. Nedodržanie zákonných podmienok pre postúpenie pohľadávky upravených v § 43 ods. 13 má podľa súdu za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Uvedenú právnu úvahu vysvetlil poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 z 24.4.2018, v ktorom dovolací súd konštatoval, že nedodržanie podmienok pre postúpenie pohľadávky banky podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. má za následok neplatnosť postúpenia takej pohľadávky, pričom ide o obdobný postup ako predpokladá § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z.. Mal za to, že analogicky možno výklad dovolacieho súdu aplikovať aj v tomto prípade. Za výzvu v zmysle § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 považoval list označený ako ,,Odstúpenie od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb“, v ktorom právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Žalobca ani na výzvu súdu na doplnenie skutkových tvrdení nepreukázal doručenie alebo aspoň zaslanie tejto výzvy, pričom žalovaný doručenie takej písomnosti vo svojej výpovedi vylúčil. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že podmienky pre postúpenie pohľadávky neboli splnené, postúpenie pohľadávky je absolútne neplatné a žalobca preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu v spore. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Žalovaný mal v spore plný úspech, avšak náhradu trov konania nežiadal, preto súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.
4. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a rozhodnutie považoval za nesprávne. Tvrdil, že aktívnu vecnú legitimáciu preukázal oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslané na adresu uvedenú v zmluve. Okrem toho predložil aj zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Mal za to, že relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore a podporne odkázal na rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 4Obo/210/01 zo dňa 11.6.2003, v ktorom dovolací súd vyslovil právny názor, že: ,,Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.“ tvrdil, že v konaní predložil aj výzvy (z dňa 1.2.2018, 1.3.2018, 1.4.2018, 1.5.2018, 1.7.2018, a 1.11.2018) právneho o predchodcu žalobcu, ktoré boli žalovanému zasielané na adresu uvedenú v zmluve. Trval na tom, že právny predchodca žalobcu žalovaného opakovane vyzýval na splnenie dlhu, napriek výzvam žalovaný dlh neuhradil a bol v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní, čím boli podľa žalobcu splnené podmienky podľa § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z., preto je postúpenie pohľadávky platné a účinné a žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný.
5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril a v odvolacom konaní ostal nečinný.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.2.2023 v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie Krajského súdu v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
8. Odvolateľ v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisu a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok žalobcu dospel k záveru o nedôvodnosti podaného odvolania. Odvolací dôvod nebol v posudzovanom prípade naplnený. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo, že by aplikované zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval prípadne, že by na posudzovaný prípad opomenul aplikovať príslušné zákonne ustanovenia. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, s týmto odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a na neho odkazuje podľa § 387 ods. 2 CSP.
11. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu v prevažnej miere boli už predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.
12. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva nasledovné:
13. Podľa § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
14. Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že pre platné postúpenie pohľadávky zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb je potrebné splnenie troch podmienok: 1. účastník neuhradil splatný záväzok riadne a včas, t. j. je v omeškaní s plnením záväzku, 2. podnik vyzval účastníka na úhradu splatného záväzku a 3. nepretržité omeškanie účastníka trvá dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Až po splnení všetkých uvedených podmienok môže podnik postúpiť svoju pohľadávku voči účastníkovi inej osobe aj bez súhlasu účastníka.
15. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie predložil Oznámenie právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa 22.7.2020, bez dôkazu o doručení alebo zaslaní tejto písomnosti, Odstúpenie právneho predchodcu žalobcu od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 21.1.2019, bez dôkazu o doručení alebo zaslaní tejto písomnosti a Výzvu na zaplatenie pohľadávky zo dňa 25.1.2021, ktorej odosielateľom bol právny zástupca žalobcu s priloženým podacím hárkom preukazujúcim podanie tejto písomnosti na poštovú prepravu dňa 26.1.2021. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nepreukázal doručenie alebo aspoň zaslanie výzvy v zmysle § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z. právnym predchodcom žalobcu pred postúpením pohľadávky, a teda nepreukázal splnenie podmienok podľa citovaného ustanovenia. Postúpenie pohľadávky bolo potom vykonané v rozpore so zákonom a je absolútne neplatné (§ 39 OZ). Žalobca preto nemá v spore aktívne vecnú legitimáciu a súd prvej inštancie správne rozhodol ak žalobu zamietol.
16. Odvolací súd sa stotožňuje s analogickým výkladom súdu prvej inštancie, ktorý zákonný postup podľa § 43 ods. 13 zák. č. 351/2011 Z. z. stotožnil so zákonným postupom podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ,,ZoB“), pričom právny názor k zákonnému postupu podľa § 92 ods. 8 ZoB dovolací súd vyslovil v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.4.2018. Dovolací súd jasne uviedol, že v prípade nedodržania podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky upravených v § 92 ods. 8 ZoB, bude také postúpenie v rozpore so zákonom a v súlade s § 39 OZ absolútne neplatné.
17. Pokiaľ žalobca argumentoval, že na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie postačuje relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky postupcom s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 4Obo 210/01 odvolací súd dáva do pozornosti bod 24. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1Cdo/147/2018, v ktorom dovolací súd v súvislosti s uvedeným judikátom konštatoval, že: ,,Podľa názoru vec prejednávajúceho trojčlenného senátu sa jedná o judikát v obchodnoprávnom spore staršieho dáta, ktorého závery v súčasnosti nie je možné aplikovať v oblasti spotrebiteľského práva, ktoré spočíva na diametrálne odlišných (až protichodných) princípoch ako právo obchodné. Uvedený judikát primárne rozoberá notifikačnú povinnosť (denunciáciu) s dôrazom na to, ako vplýva toto oznámenie (táto právna skutočnosť) na zmenu v obsahu záväzku vo vzťahu k dlžníkovej povinnosti plniť v obchodnoprávnom spore. Tu však treba mať na zreteli, že uvedený judikát nevylučuje (a ani nemôže) možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, najmä v prípade, keď samotná právna úprava postúpenia pohľadávky podľa OZ obsahuje ustanovenia o zákaze postúpenia (§ 525 OZ). Je preto logické, že ak bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa.“. S uvedeným právny názorom sa odvolací stotožňuje a na tento odkazuje.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému žiadne preukázateľne vynaložené trovy konania nevznikli, preto odvolací súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).